Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem pánu poslancovi Rusnákovi.
Teraz dávam slovo pánu poslancovi Halmešovi, ktorého určil gestorský výbor, aby predniesol stanovisko k návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona o zamestnanosti.
Pán poslanec Halmeš, máte slovo.
Poslanec F. Halmeš:
Vážená Národná rada Slovenskej republiky,
vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
vystúpiť na dnešnej schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky k uvedenému návrhu zákona ma určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie na svojej 37. schôdzi.
V súlade s § 73 zákona číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky podávam v prvom čítaní spravodajskú správu k predmetnému návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh zákona spĺňa formálnoprávne náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z toho vyplýva, že návrh zákona obsahuje paragrafované znenie a dôvodovú správu. Konštatujem, že zo znenia návrhu zákona je zrejmé, čo sa ním má dosiahnuť.
Účelom predkladaného návrhu je spresniť niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení neskorších predpisov. Navrhuje sa nový aktívny nástroj politiky trhu práce na podporu zamestnania dlhodobo nezamestnaných.
V súvislosti s touto navrhovanou novelou zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení neskorších predpisov sa však navrhuje aj doplnenie zákona číslo 372/1999 Z. z. o štátnom rozpočte na rok 2000.
Novela bude mať finančný dosah na štátny rozpočet, pretože sa navrhuje financovanie verejnoprospešných prác pre dlhodobo nezamestnaných občanov zo štátneho rozpočtu. V roku 2000 sa navrhuje vyčleniť zo sumy dávok sociálnej pomoci sumu 2 300 miliónov korún.
Ministerstvo financií Slovenskej republiky má výhrady k predloženému návrhu zákona, ktorý si vyžaduje posúdenie. Odporúča i konkrétne návrhy, bez ktorých nebude schopné zabezpečiť navrhovaný zámer. Návrh predpokladá systémové zmeny financovania aktívneho nástroja politiky trhu práce, ktoré podľa Ministerstva financií Slovenskej republiky majú značný zásah do súčasného systému. Preto navrhuje ich realizáciu v rámci koncepcie a decentralizácie verejnej správy.
Ministerstvo financií Slovenskej republiky odporúča predkladateľom doplniť dôvodovú správu hlavne o argumentáciu, na základe čoho sa predpokladá zníženie nárokov na dávky sociálnej pomoci. Z návrhu tiež nevyplýva zdôvodnenie, či nenavrhovanie zvýšenia výdavkov štátneho rozpočtu predpokladá, že sa znížia požiadavky na čerpanie dávok sociálnej pomoci. Podľa Ministerstva financií Slovenskej republiky nie je jednoznačné, či realizácia navrhovaného postupu skutočne vyústi do zníženia poberateľov dávok sociálnej pomoci.
Dámy a páni, s ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú podľa § 73 zákona číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky číslo 558 z 28. 2. 2000 prideliť návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení neskorších predpisov a dopĺňa zákon číslo 372/1999 Z. z. o štátnom rozpočte na rok 2000 (tlač 534), v druhom čítaní na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie.
Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady pre sociálne veci a bývanie.
Súčasne navrhujem, aby výbory, ktorým bol uvedený návrh pridelený, ho prerokovali v lehote do 3. mája 2000 a gestorský výbor v lehote do 5. mája 2000.
Ďakujem, pán predsedajúci, prosím vás, otvorte rozpravu.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Otváram rozpravu o tomto bode programu. Do rozpravy som nedostal žiadne písomné prihlášky. Ústne sa do rozpravy hlásia pani poslankyne Tóthová a Keltošová. (Reakcia poslankyne Tóthovej.) Nie, poznámku nemôžete mať teraz, môžete mať až k rozprave, pani poslankyňa.
Pani poslankyňa Keltošová je jediná písomne prihlásená do rozpravy. Uzatváram možnosť ďalších prihlášok.
Nech sa páči, pani poslankyňa Keltošová.
Poslankyňa O. Keltošová:
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Dovoľte mi, aby som sa vyjadrila k predkladanej novele zákona o zamestnanosti. Predovšetkým by som chcela pre ctenú snemovňu uviesť, že takýto vážny zásah, aký sa touto novelou predpokladá do štátneho rozpočtu, tu ešte nebol. Je to opäť nesystémové, je to populistické a okrem toho zrejme predkladatelia nemajú toľko osobných skúseností z organizovania verejnoprospešných prác cez obce, aké sme mali my za uplynulé dve volebné obdobia.
Páni poslanci, musím vás upozorniť, že áno, sú starostovia aj primátori, ktorí veľmi žiadali aj dobre využívali prostriedky z Národného úradu práce na účely VPP, verejnoprospešných prác. Ale na druhej strane bol celý rad starostov a primátorov, ktorí odmietali, pretože im to prinášalo prácu navyše, dokonca požadovali z prostriedkov Národného úradu práce špeciálneho organizátora, ktorý by im tieto verejnoprospešné práce organizoval, kontroloval, čo znova išlo z nášho poistného. To je moja prvá poznámka.
Ak si od tohto sľubujete, že presuniete časť financií z dávok sociálnej pomoci na verejnoprospešné práce, nestretne sa to medzi starostami a primátormi touto formou všeobecne s podporou, česť výnimkám.
Moja druhá poznámka je. Pokiaľ ide o verejnoprospešné práce, ktoré sa, ako hovoríte, financovali doposiaľ, teraz nie sú na to zdroje, ja si myslím, že si treba konečne povedať, čo to je bývalý Fond zamestnanosti, respektíve teraz Národný úrad práce. Národný úrad práce je poisťovňa, kde sa každý z nás povinne poisťuje pre prípad nezamestnanosti. Ja som už viackrát aj z tohto miesta vysvetľovala, že je to vecou solidarity, dohody medzi nami zamestnanými a nezamestnanými, či im z nášho poistného vytvoríme krátkodobé verejnoprospešné miesta. Ak Národný úrad práce nemá zdroje, a tým aj naša sociálna solidarita je oslabená, myslím si, že je to v poriadku, že sa vyplácajú poistné peniaze, pre ktoré občan bol poistený. Všetky ostatné formy aktívnej politiky zamestnanosti sú potom druhotné.
A do tretice chcem upozorniť na jeden ďalší problém. Okrem nesúhlasného stanoviska ministerstva financií, ktoré podporujem, nie je možné, aby ste v čo aj v dobrej viere prichádzali do parlamentu s návrhmi, ktoré sa budú musieť novelizovať cez štátny rozpočet. Štátny rozpočet je zákon zákonov. Ten, keď sa raz prijme, mal by platiť celý ďalší kalendárny rok. Je neprípustné, znovu opakujem, pri hocijakom dobrom úmysle, vstupovať do štátneho rozpočtu, lebo tým otvárate Pandorinu skrinku. Ak tu prídu ďalšie a ďalšie poslanecké návrhy, budeme znova novelizovať zákon o štátnom rozpočte? Na toto ste mali myslieť pri prijímaní zákona o štátnom rozpočte v závere minulého roka.
K dávkam sociálnej pomoci. Máte tu síce uvedené, akým spôsobom sa majú uzatvárať zmluvy s obcami, ale má to vážny legislatívny nedostatok. Vy si neuvedomujete, že obce môžete riadiť len cez zákon, a to je zákon o obecnom zriadení. Čiže vy nemôžete obciam nanútiť akúkoľvek zmluvu alebo spoluprácu, pokiaľ sa to nepremietne aj v zákone o obecnom zriadení. Toto tu nie je. To je prvý vážny legislatívny nedostatok.
Pokiaľ ide o dobrovoľnú bázu organizovania, to obsahuje aj teraz spomínaný zákon o zamestnanosti, na to nemusíte prijímať novelu. V zmluvách, ktoré tu navrhujete, ktoré by mali obce uzatvárať, obecný úrad a okresný úrad práce, hovoríte, že záväzok obecného úradu alebo mestského úradu, že oznámia okresnému úradu práce každé skončenie pracovného pomeru najneskôr do 30 dní. Znovu opakujem, akékoľvek záväzky pre obecné alebo mestské úrady sa musia prejaviť aj v spomínanom zákone o obecnom zriadení, pretože im ukladáte povinnosti, to nejde uložiť cez zmluvu, čo je právny akt nižšieho stupňa, ako je zákon.
Okrem toho mám ešte obavy, že dávky sociálnej pomoci, ktoré budú presúvané pre úsek verejnoprospešných prác, tie dávky sociálnej pomoci boli veľmi starostlivo špecifikované podľa takpovediac druhu zavinenia, či občan je v sociálnej núdzi a potrebuje dávku sociálnej pomoci preto, že je lajdák a sa mu nechce pracovať, alebo preto, že z objektívnych príčin tú dávku potrebuje. Ako chcete rozlíšiť pri takomto paušálnom posudzovaní dlhodobo nezamestnaných, tých, ktorí sa naozaj práci vyhýbajú, od tých, pre ktorých jednoducho práca nie je. Ja som minulý týždeň bola na výjazde nášho poslaneckého klubu na východnom Slovensku a musím vám povedať, že ak na jedno voľné pracovné miesto v priemere dnes čaká 55 nezamestnaných, tak v okrese Svidník je to 91. Hádam mi nechcete povedať, že všetci títo 90 ľudia alebo 91 ľudí sú asociáli, sú lenivci a nechce sa im pracovať. Takže je tu celý rad legislatívnych nedostatkov. Je tu vážny vstup do zákona o štátnom rozpočte a navyše môže dôjsť aj k diskriminácii poberateľov dávok, ktorí z objektívnych dôvodov, tak ako to definuje zákon o sociálnej pomoci, jednoducho pracovať nemôžu, lebo pre nich práca nie je.
Preto navrhujem, pán predsedajúci, predkladateľom, aby postupovali podľa rokovacieho poriadku § 73 ods. 3 písm. b).
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
S faktickou poznámkou na vystúpenie pani poslankyne Keltošovej sa hlási pani poslankyňa Tóthová.
Poslankyňa K. Tóthová:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Musím veľmi otvorene povedať, že sa nestačím diviť, ako sa vyvíja za súčasnej vlády legislatíva. Nechcem hovoriť o tom, ako hrubo sa neplní legislatívny plán, ale aj to, čo sa predkladá, má vážne legislatívne nedostatky. Pani poslankyňa Keltošová už na ne poukázala, nebudem to rozvíjať, ale chcieť zákonom donútiť nejaké subjekty k zmluvným aktivitám je úplný právny nezmysel.
K vecnej otázke, k dávkam sociálnej pomoci. Vážení, tak prv ste prijímali legislatívu, aby ste tieto dávky znížili, teraz zase chcete prijímať legislatívu, kde z týchto dávok budete, teda z toho balíka dávok ukrajovať a podobne. Vážení, takto sa ekonomické problémy krajiny neriešia. To nie je cesta. Cesta je aktivizovať ekonomicky zdatných odborníkov na vytvorenie nových pracovných príležitostí. A toto sa nedeje, a preto Slovensko padá, úplne padá pod ťarchou vzmáhajúcej sa a prudko rastúcej nezamestnanosti. Vyhlásenia, že sa zníži nezamestnanosť tento rok, sú ešte úplné zbožné želania, pretože podniky signalizujú ďalšie prepúšťanie. Preto vás prosím, spamätajte sa a pripravujte legislatívne návrhy na oživenie ekonomiky, a nie na žmýkanie občanov...
(Zaznel zvuk časomiery.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Pýtam sa pána navrhovateľa, či sa chce vyjadriť k vystúpeniu pani poslankyne Keltošovej.
Nech sa páči.
Poslanec Š. Rusnák:
Áno, ďakujem za slovo.
V rozprave vystúpila pani poslankyňa Keltošová, myslím si, že veľmi kriticky. Nakoniec sme očakávali aj takéto reakcie, ale chcem povedať, že úmyslom navrhovateľov skupiny poslancov bolo, aby sme skutočne riešili problém, ktorý na Slovensku je. Na rozdiel od nej mám také skúsenosti, že záujem starostov a primátorov je takýmto spôsobom využiť ľudí, ktorí sú dlhodobo nezamestnaní. Tiež si osobne nemyslím, že to všetko vyriešia, respektíve že zamestnáme všetkých nezamestnaných, pretože aj predtým, keď sa vyčleňovali finančné prostriedky na verejnoprospešné práce, neriešilo to nezamestnanosť všetkých, ktorí boli v tom čase nezamestnaní. Isteže je tu navrhnutá suma, ktorá by mala byť vyčlenená zo štátneho rozpočtu vo výške 2,3 miliardy korún, a myslím si, že pri súčasnom stave, keď máme vyše 2 800 obcí, samozrejme, že sa nedá takto na to pozerať, že všetky obce to využijú, ale nebráňme iniciatívam tých starostov a primátorov, ktorí práve takúto možnosť využijú a predovšetkým po takejto možnosti sami volajú.
Verím, že, tak ako to bolo v predchádzajúcom predkladaní návrhu skupiny poslancov, skutočne je tu čas, myslím si, že je tu aj možnosť, priestor, aby sme spolu posúdili, respektíve posúdili a navrhli riešenia do tohto návrhu zákona, ale v každom prípade tento problém sme si dali za cieľ riešiť.
To je všetko, ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán spoločný spravodajca sa chce vyjadriť.
Nech sa páči.
Poslanec F. Halmeš:
Dámy a páni,
zdá sa, že mnohé poznámky, ktoré boli povedané k zákonu, ktorý predchádzal predloženiu tohto zákona, platia aj na tento. Nesporne dobrý úmysel predkladateľa riešiť najmä dlhodobú nezamestnanosť verejnoprospešnými prácami je chvályhodný, je to, nechcem povedať, že spontánna reakcia, ale je to reakcia na to, čo sa deje teraz medzi 550 tisíc nezamestnanými, medzi ktorými je takmer 50 percent, ktorí sú nezamestnaní už viac ako jeden rok, teda spĺňajú kritérium dlhodobej nezamestnanosti podľa noriem Medzinárodnej organizácie práce. Nehovorím o tom, že priemerná dĺžka nezamestnanosti sa predĺžila na takmer 13 mesiacov v tomto poslednom štatistickom období.
Samozrejme, že verejnoprospešné práce majú podľa môjho názoru, a bolo to tu aj naznačené, aj svoj vedľajší účinok, nielen ekonomický efekt pre obce, pre pomocné práce. Viem si predstaviť, samozrejme, celý rad aj kvalifikovaných prác, ktoré sa dajú robiť takýmto systémom, ale predovšetkým pre dlhodobú nezamestnanosť sledujú predovšetkým záchranu osobnostných psychologických predpokladov človeka vykonávať akúkoľvek manuálnu alebo psychickú prácu. A preto je systém verejnoprospešných prác veľmi významný nástroj aktívnej politiky zamestnanosti. Chcem povedať, že ak sú určité nedokonalosti v tomto návrhu zákona, ak ich vieme opraviť v druhom čítaní, tak prosím a odporúčam, tak ako to predkladateľ predložil, aby sme tak urobili.
Samozrejme nemôžem nepovedať poznámku, ktorá tu zaznieva, a musím sa stotožniť aj s pohľadmi časťou opozície, ale myslím si, že sa nebránia tomu ani predkladatelia, že by bolo dobré v tomto roku systémovým spôsobom riešiť jednak nie už novelou zákona o nezamestnanosti číslo 387, ale prijatím komplet nového zákona, ktorý reaguje v prepojení na Zákonník práce aj na takéto problémy, ktorý, samozrejme, v súčinnosti so štátnym rozpočtom dá odpovede, dá operatívne odpovede na vývoj na trhu práce, aby sme nemuseli robiť takéto zásahy, ktoré sa ukazujú ako objektívne nevyhnutné. Myslím si, že v tomto roku dozrel čas, aby sme takúto novelu alebo aby sme prijali takýto zákon o zamestnanosti.
Čo sa týka štátneho rozpočtu, chcem povedať, aj keď Národný úrad práce je verejnoprávna inštitúcia a pracuje, ako povedala pani poslankyňa Keltošová, na princípe poistnom, napriek tomu štát sa nemôže zbaviť zodpovednosti za doplnenie fondu, bývalého Fondu zamestnanosti, v prípade, že tento nemá zdroje. Jednak tým nie sú ohrozené, nie je ohrozená povinnosť zo zákona vyplácať podporu v nezamestnanosti a následne sociálne dávky, ale môj názor je, a to by som apeloval aj na vládu Slovenskej republiky, aby sa nespoliehali len na tieto zdroje, ale aby boli schopné uvoľniť zo štátneho rozpočtu zdroje, ktoré reagujú na situáciu na trhu práce výnimočným spôsobom.
A teraz už, pán predsedajúci, chcem predložiť návrhy, ktoré odzneli jednak v rozprave, a jednak ktoré boli súčasťou návrhu zákona. Pani poslankyňa Keltošová, prosím preto, aby sa hlasovalo ako o prvom návrhu, ktorý predniesla pani poslankyňa Keltošová, kde podľa § 73 ods. 3 písm. b) odporúča, aby sa nepokračovalo v rokovaní o návrhu zákona.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Dám hlasovať, pán spoločný spravodajca, len čo sa poslanci dostavia do rokovacej sály, pretože evidentne je malá účasť poslancov, preto prosím o chvíľku strpenia, pani poslankyňa Keltošová.
Prosím pánov poslancov a panie poslankyne, aby sa dostavili do rokovacej sály na hlasovanie. Prosím pána poslanca Fedoročka a Romana Kováča, aby sa pripravili ako ďalší predkladatelia zákonov. Skúsme sa len prezentovať a nehlasovať, zistiť počet prítomných v rokovacej sále.
Páni poslanci, budeme sa prezentovať a hlasovať o návrhu, ktorý predniesla pani poslankyňa Keltošová, ktorá navrhla, aby sa o tomto zákone ďalej nerokovalo. Prosím vás, prezentujme sa a hlasujme.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 94 poslancov.
Za návrh hlasovalo 24 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 59 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov.
Nehlasovali 3 poslanci.
Návrh sme neschválili.
Uveďte ďalšie hlasovanie.
Poslanec Š. Rusnák:
Ďalej prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona číslo 350/1996 Z. z. prerokovať predložený vládny návrh zákona v druhom čítaní.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Počuli ste návrh. Prezentujem sa a hlasujme.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 100 poslancov.
Za návrh hlasovalo 70 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 19 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov.
Nehlasovali 2 poslanci.
Návrh sme schválili. Návrh zákona budeme prerokúvať v druhom čítaní.
Uveďte ďalšie hlasovanie.
Poslanec Š. Rusnák:
Prosím teraz dať hlasovať o určení výborov a o lehotách na prerokovanie uvedeného návrhu zákona, tak ako som ich predniesol v spravodajskej správe.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Prezentujme sa a hlasujme o návrhu na pridelenie zákona výborom, určení gestorského výboru, ako aj lehote na prerokovanie v druhom čítaní.
Prezentujme sa a hlasujme.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 81 poslancov.
Za návrh hlasovalo 76 poslancov.
Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.
Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že návrh sme schválili.
Ďakujem pánu poslancovi Rusnákovi a Halmešovi.
Teraz pristúpime k prerokúvaniu ďalšieho bodu programu, ktorým je
návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení neskorších predpisov.
Prosím, aby z poverenia skupiny poslancov predmetný návrh zákona, ktorý ste dostali ako tlač 539, uviedol pán poslanec Roman Kováč.
Pán poslanec, máte slovo.
Poslanec R. Kováč:
Vážený pán predsedajúci,
vážené kolegyne,
vážení kolegovia,
týmto vystúpením začínam uvádzanie série zákonov, pod ktoré sa dá podpísať spoločný menovateľ a ten spoločný menovateľ je hľadanie riešenia problému nezamestnanosti. Súhlasím so všetkými, ktorí tvrdia, že nezamestnanosť, respektíve zamestnanosť je ekonomický pojem, ekonomická kategória a nie je možné riešiť ju sociálnymi prostriedkami. Rovnako súhlasím s tým, že nezamestnanosť predovšetkým musia riešiť ekonómovia vytvorením takého podnikateľského prostredia, aby mohli vznikať nové pracovné príležitosti. Na druhej strane však treba povedať a myslím si, že to otvorene priznáme všetci, ktorí sme istý čas robili v sociálnej oblasti, že nezamestnanosť je aj sociálny problém. A predovšetkým dlhodobá nezamestnanosť je sociálny problém. Sociálny problém preto, že dlhotrvajúca nezamestnanosť vedie nezamestnaného k tomu, že sa stane nezamestnateľným. A myslím si, že našou povinnosťou je, ak máme možnosť, využiť legislatívu, využiť organizačné zmeny, urobiť všetko pre to, aby sa dlhodobo nezamestnaní nestali nezamestnateľnými.
Aké má možnosti sociálna legislatíva? Má v ruke možnosti vlastne len dve.
Tá prvá možnosť je efektívnejšie využiť tie prostriedky, ktoré má k dispozícii. Náš prvý návrh, o ktorom teraz referujem, to je novela zákona o zamestnanosti, patrí do tejto skupiny. To znamená, je to zákon, respektíve novela, ktorá sa pokúša efektívnejšie využiť prostriedky, ktoré v problematike nezamestnanosti a predovšetkým v problematike národného, respektíve v rozpočte Národného úradu práce fungujú. Náš návrh sa skladá z dvoch častí. Prvá časť hovorí o tom, aby sme zrušili krajské úrady práce ako nadbytočný orgán. Dovoľte mi, aby som krátko zdôvodnil, prečo si myslím, že k takémuto kroku treba pristúpiť.
Súčasná organizačná štruktúra úradu práce pozostáva z ústredných, krajských a okresných zložiek v rámci samosprávnych výkonných orgánov, pričom nepochybne najdôležitejší význam má okresná zložka, ktorá je v priamom kontakte s nezamestnaným a vykonáva najväčšie množstvo funkcií, ktoré vykonávať má. Na krajskej úrovni si môžeme pozrieť, čo zákon predpokladá. Zákon predpokladá na krajskej úrovni pre krajský úrad práce 17 úloh, z toho 6 úloh je takých, ktoré sú zahľadené samy do seba. Mám na mysli teraz § 18 ods. 2, ktorý hovorí, čo patrí do pôsobnosti krajského úradu. Sú to úlohy, ktorými krajský úrad vlastne rieši svoju vlastnú existenciu. To znamená schválenie vlastného rozpočtu, vypracovať správu o činnosti krajského úradu, o jeho hospodárení, riadiť činnosť okresných úradov práce, hospodáriť s finančnými prostriedkami krajského úradu práce, predkladať generálnemu riaditeľovi návrh na zriadenie zariadení, naplnenie úloh na úrovni kraja, predkladať generálnemu riaditeľovi návrhy na vymenovanie šéfa krajského úradu a tak ďalej a tak ďalej.
Ďalšie dve úlohy sú určené na kontroly okresných úradov. Na kontrolnú činnosť voči okresným úradom v dvoch úlohách alebo v dvoch miestach krajský úrad rozhoduje. Rozhoduje o pokutách a rozhoduje o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiu okresného úradu práce. Ďalej má ešte právo správna rada rozhodovať podľa § 96 o výberovom konaní a podľa § 95 o použití návratného príspevku. To sú už štyri veci, v ktorých rozhoduje celý krajský úrad. Podotýkam, máme ich osem. Priemerný stav je zhruba 70 až 80 zamestnancov v týchto ústavoch.
Rovnako by sme mohli hovoriť o správnej rade. Správna rada má jedenásť úloh, z ktorých šesť súvisí s riadením krajského úradu práce, tri sú také, kde sa hovorí o koncepcii, o podieľaní sa na stratégii. Hovorí o tom § 13, napríklad určovať nadväznosti na predpokladaný vývoj zamestnanosti, priority, politiku trhu práce, podieľať sa na príprave koncepčných a programových dokumentov a tak ďalej. Sme toho názoru, že v oblasti nezamestnanosti treba v inštitucionálnom riadení postupovať tak, aby sa značná časť týchto úloh, ktoré majú strategický a koncepčný charakter, presunula do právomocí Národného úradu práce a tie veci, ktoré majú výkonný charakter, nech sa presunú do kompetencie okresných úradov práce. Myslím si, že takéto usporiadanie celých inštitúcií v oblasti úradov práce bude efektívnejšie, lepšie využije správny fond, zbavíme sa nadbytočných budov.
Samozrejme, nechcem vytvárať nezamestnaných pracovníkov krajského úradu práce. To by bolo neefektívne, sú to odborníci. Preto v bode 11 nášho návrhu chcem povedať, že body 1 až 10 a body 12 až 30, všetky sa týkajú problematiky rušenia krajských úradov práce. V bode 11 si myslím, že sme do zákona sme zakotvili myšlienku, ktorú použil vlastne bývalý pán minister Tkáč pri havarijnej situácii na východnom Slovensku, keď bolo treba zriadiť detašované pracovisko, o ktorých ale zákon nepredpokladal, že majú byť. Dnes sme ich dostali do zákona, teda možnosť, že tam, kde je veľká nezamestnanosť, extrémna, aby mohli okresné úrady práce zriaďovať svoje detašované pracoviská. Tam sme dostali výčitku aj z ministerstva financií, že ideme nad rámec rozpočtu. Nuž nemyslím si, že áno, pretože na jednej strane treba povedať, že šetríme prostriedky, ktoré sú dané krajským úradom práce. Ak ich zrušíme, na druhej strane, ak vytvoríme detašované pracoviská tieto prostriedky, ale aj pracovné sily môžeme vhodným spôsobom využiť tam, kde to ten nezamestnaný potrebuje. Nezamestnanému je málo platné, že niekto sedí na kraji a podieľa sa na príprave nejakého dokumentu, preňho je dôležitejšie, aby preňho efektívne vykonával prácu pri hľadaní pracovného miesta, pri sprostredkovaní práce a tak ďalej.
To je teda prvá časť nášho návrhu. Predpokladáme, že táto časť je schopná usporiť finančné zdroje a dať ich skutočne na výkon, skutočný výkon tej práce, nie na otázky stratégie alebo koncepcie alebo mne sa nesmierne páči pojem schvaľovať stratégiu realizácie politiky trhu práce vo svojom obvode. To je hlavná úloha krajského úradu, jedna z hlavných úloh krajského úradu práce. Takže tieto úlohy strategického charakteru nech robí Národný úrad práce a v okrese nech sa vykonáva vlastná činnosť.
Druhý problém, ktorý je riešený predovšetkým vlastne v článku 31 nášho návrhu, je problém, ktorý sa týka problematiky sezónnych pracovníkov. My vieme, ak si urobíme štatistiku od roku 1994, že sezónni pracovníci sa podieľajú na nezamestnanosti zhruba od 0,6 - to bol najmenší vplyv - až po 2,5 percenta v tomto čase. Je to ľahké, keď si porovnáte nezamestnanosť, ako kolíše október a január. Tieto dve čísla keď porovnáte a zase sa dotknete mája, keď sa vracia sezónny pracovník do práce, zistíte na tejto krivke, že skutočne v zime je výskyt nezamestnaných vyšší. Sezónni pracovníci sú prepúšťaní z práce, idú na úrad práce a berú podporu v nezamestnanosti. Sedia doma a dostávajú podporu v nezamestnanosti.
Zákon o zamestnanosti pozná inštitút, ktorý sa volá podpora na udržanie pracovného miesta. V zákone sa pôvodne predpokladalo, že tento príspevok na udržanie pracovného miesta sa bude používať len vtedy, ak zamestnávateľ prechádza na inú technológiu a musel by prepustiť zamestnancov. My navrhujeme, aby okresný úrad práce mohol, podotýkam nemusel, ale mohol využiť pre niektorých sezónnych pracovníkov aj tento inštitút, pretože opäť nedochádza k strate finančných zdrojov. Tento príspevok by bol do výšky príspevku v nezamestnanosti.
Má to jednu výhodu. Ten nezamestnaný by po prvé nebol frustrovaný tým, že je prepustený z práce. Frustrovaný obavami, či ho znovu zamestnávateľ prijme na výkon sezónnych prác a po celé obdobie, po ktoré sa sezónne práce nevykonávajú, by mohol pre zamestnávateľa vykonávať tie práce, ktoré sú takpovediac málo efektívne.
Ja sa teraz budem obracať predovšetkým na poľnohospodárov, lebo rastlinná výroba je klasická sezónna práca, rastlinná výroba a stavbári. Ja som presvedčený, že pracovníci, ktorí robia v rastlinnej výrobe, sú schopní urobiť množstvo prác, z ktorých poľnohospodársky podnik nemá priamy ekonomický efekt. Mám na mysli čistiace práce, maľovanie maštalí a ďalšie a ďalšie práce, ktoré je možné spraviť a ktoré musí urobiť zamestnávateľ, ale on z toho nemá priamy ekonomický efekt. Takto by mohol pracovnú silu využiť a odstránili by sme myslím si tieto dve veci.
Opakujem znovu, nedôjde pri takomto inštitúte, nedôjde k nárast výdavkov Národného úradu práce, pretože títo ľudia, sezónni pracovníci, ktorí by boli mimo práce takéhoto typu, by museli dostávať príspevok v nezamestnanosti. Aby neboli zneužívaní zamestanávateľom, a keďže vieme, že príspevok v nezamestnanosti je limitovaný, to znamená, nemôže byť v plnej výške platu, a je limitovaný percentom a dĺžkou aplikácie aj maximálnou hranicou, súčasťou návrhu je aj podmienka, že zamestnávateľ sezónnych pracovníkov, ktorí sú mimosezónni a vtedy majú, samozrejme, nižší príjem, nemôže zamestnávať na viac ako na 0,4 úväzku, to znamená 40 percent pracovného času. Nesmie prekročiť využívanie ich práce.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, pevne verím, že pochopíte náš úmysel v dobrom. Úmysel, ktorý chce alebo zekonomizovať prácu Národného úradu práce a jeho zložiek a že podporíte tento návrh tak, aby prešiel do druhého čítanie. Samozrejme sme ako predkladatelia pripravení akceptovať pripomienky, ktoré zlepšia v druhom čítaní tento návrh zákona.
Ďakujem vám za pozornosť.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Dávam teraz slovo poverenej pani poslankyni Keltošovej. Prosím ju, aby predniesla stanovisko k predloženému návrhu zákona skupinou poslancov.
Pani poslankyňa, nech sa páči.
Poslankyňa O. Keltošová:
Ďakujem za slovo.
Vážený pán predsedajúci,
vážené panie poslankyne, páni poslanci,
k uvedenej novele návrhu zákona ma určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie na svojej 37. schôdzi. V súlade s § 73 zákona číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky podávam v prvom čítaní spravodajskú správu k predmetnému návrhu zákona.
Hneď na úvod konštatujem, že uvedený návrh zákona nespĺňa formálnoprávne náležitosti uvedené v § 68 zákona číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady, ako aj náležitosti, ktoré sú určené v legislatívnych pravidlách. Musím povedať, že § 68 v odseku 3 okrem iného uvádza, čo musí obsahovať dôvodová správa. Dôvodová správa musí obsahovať zhodnotenie súčasného stavu, to tam je, najmä zo spoločenskej, ekonomickej a právnej stránky s uvedením potreby novej zákonnej úpravy, spôsobu jej vykonávania, jej hospodárskeho a finančného dosahu, a to tam nie je a myslím si, že správne aj ministerstvo financií na toto upozorňuje, najmä vplyvu na štátny rozpočet.
Dovoľte mi preto, vážený pán predsedajúci a vážená Národná rada, s ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona číslo 350/1996 Z. z., aby som neodporúčala, aby Národná rada Slovenskej republiky pokračovala v ďalšom čítaní. Môj návrh znie, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. b) rokovacieho poriadku. Zároveň mi dovoľte pán predsedajúci, aby som v rozprave vystúpila ako prvá.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Nech sa páči, pani poslankyňa, keďže nikto nie je prihlásený písomne do rozpravy, môžete vystúpiť v rozprave.
Poslankyňa O. Keltošová:
Vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
veľmi stručne, pretože čas je už pokročilý, k tomuto návrhu, respektíve k novele zákona. K prvej časti pokiaľ ide o pôsobenie a úlohy krajských úradov práce. Ja sa vás chcem opýtať, najmä pravicových alebo konzervatívnych poslancov, ako chcete, či sa chceme znovu vrátiť k štátnemu centralizmu, k rozhodovaniu v Bratislave, k takzvanému bratislavocentrizmu. Ak sa chcete k tomuto vrátiť, tak len schváľte, podporte tento návrh, aby krajské úrady práce boli zrušené. Ide presne o nepochopenie úlohy krajských úradov práce, ako sme to mysleli my pri odštátňovaní a zároveň decentralizácii rozhodovania. Toto je moja prvá a základná pripomienka. Ak sa chcete vrátiť k bratislavocentrizmu, môžete pokojne zrušiť, máte na to hlasy, celý zákon o zamestnanosti aj s tripartitným rozhodovaním, aj s tripartitným riadením. Môžete všetko zveriť v Bratislave do rúk úradníkov, ako tomu bolo pred rokom 1992, ale potom môžete zabudnúť na váš prijatý program o boji proti korupcii. Viem o tom svoje z vlastnej skúsenosti. Preto sa vám znovu budem snažiť odôvodniť potrebu krajských úradov práce.
Chcem povedať, že krajské úrady práce naozaj riadia činnosť okresných úradov práce vo svojom regióne. Vy hovoríte teraz o reforme verejnej správy, hovoríte o regionálnych programoch rozvoja, hovoríte o tom, že ich treba 8, 10, 12, uvidíme, a pritom chcete stiahnuť rozhodovacie a koncepčné činnosti do Bratislavy. Kde je tu logika? Ako budú regionálne, župné, krajské parlamenty, neviem, ako to nazveme, ako budú a s kým budú spolupracovať na regionálnej úrovni? Keď budú riešiť napríklad problém nezamestnanosti v kraji Prešov alebo v regióne Prešov, to sa budú chodiť dohadovať do Bratislavy o regionálnych programoch rozvoja, o koncepcii, stratégii, tak ako to teraz robia krajské úrady práce? Veď je to číry nezmysel.
Ďalej chcem povedať, áno, krajské úrady majú aj ďalšie zo spomínaných činností. Napríklad majú na starosti aj výberové konania. Na toto som narážala v mojom úvodnom slove, keď som hovorila, áno, podľa § 96 výberové konania robia krajské úrady práce. A myslím si, že tripartitné riadenie správnych výborov, ktoré sa zúčastňujú na týchto krajských výberových konaniach, eliminujú korupciu, nechcem povedať, že úplne zahladia problémy s korupciou pri výberových konaniach, ale sú to ľudia z regiónu, ktorí vedia posúdiť kvalitu uchádzačov, ich finančnú situáciu, doterajšie ich výsledky podnikateľskej činnosti. A toto chcete, aby robil centrálny úrad v Bratislave? Ja sa pýtam prečo?
Ďalej, áno, majú na starosti kontrolu. Takisto si neviem predstaviť, ako chcete, aby z Bratislavy chodili kontrolovať okresné úrady práce a ešte ich detašované pracoviská, neviem, do Svidníka, do Sniny alebo kde budú nové okresy umiestnené. Neviem. Aká to bude kontrola? Bude efektívna? Bude na to dosť ľudí v centre, v Bratislave? Alebo nepotrebujeme už kontrolovať verejné zdroje? Čiže celá táto časť, pokiaľ ide o úlohy a okrem iného je tam ešte skutočne vážny moment, ktorý v § 13 sa trochu zľahčoval predkladateľom, kde sa hovorí, že krajský úrad, respektíve správna rada zložená zo sociálnych partnerov určuje priority politiky trhu práce na svojom území. Kto iný môže určovať priority politiky trhu práce lepšie ako ľudia z toho Prešovského, Košického alebo ďalších krajov, kde nám teraz prekročila nezamestnanosť 20, 25 percent? Znova v Bratislave? Pán poslanec, je to na vás, môžete sa vyjadriť. Áno. Čiže v tomto smere si myslím, že tu ide znova o posilnenie centralizmu, o posilnenie pozícií Bratislavy voči terajším regiónom, ale aj voči regiónom, ktoré sa len pripravujú v rámci reformy verejnej správy.
V druhej časti sa chcem vyjadriť k podpore na udržanie pracovného miesta. Ja sa znovu obraciam na pravicu, respektíve na liberálov, pretože argument, že podnikateľ, ktorý podniká v rastlinnej výrobe, živočíšnej výrobe alebo v stavebníctve, by mal mať iné lepšie podnikateľské podmienky ako ten, ktorý doteraz dostával financie na podporu, na udržanie kvôli prechodu na nové výrobné programy, na nové technológie, myslím si, že je diskriminačná. Tu musí byť rovnosť šancí pri podnikaní. A ak máme niekoho zvýhodňovať, tak cez tento zákon my sme zvýhodnili práve tých ľudí, ktorí sem privážajú nové výrobné programy a nové technológie. Je to síce pekné, že títo ľudia môžu počas zimných mesiacov vymaľovať maštaľ, citujem pána predkladateľa, alebo môžu pozametať okolie, alebo môžu pracovať na nejaký skrátený pracovný úväzok, ale myslím si, že je to nelogické, aby sme zamestnávateľom, ktorí nie sú v stave udržať v pracovnom pomere svojich zamestnancov, dávali takéto výhody, aké dávame zamestnávateľom, ktorí pripravujú pre tento štát nové a dúfam, že progresívne výrobné programy. O čom toto je?
Čiže ja som striktne proti tomu, aby financie, ktoré sú určené pre nové progresívne technológie, išli na udržanie pracovného miesta len kvôli tomu, páni poslanci, aby sa vám znížila percentuálne nezamestnanosť o 2,5 percenta. To je údaj, ktorý povedal pán predkladateľ, že je to v rozmedzí, sezónni pracovníci vykazujú 0,6 až 2,5 percenta. Čiže nesplní to ani tú politickú úlohu podľa mňa, aby výrazne klesla percentuálne nezamestnanosť. Znevýhodní to podnikateľov, o ktorých som hovorila, ktorí chcú do tohto štátu priniesť nové technológie, na úkor tých, ktorí prežívajú a u ktorých zrejme tie firmy sú v takom stave, že im nemôžu v zimných mesiacoch vyplácať mzdy. Možno je to trochu tvrdé z môjho pohľadu, ale toto je podľa mňa jediné riešenie, vytvoriť rovnaké podnikateľské šance a zvýhodniť ľudí, ktorí dokážu zabezpečiť aj zdroje zvonku, ktorí dovezú novú technológiu, ktorí dokážu zaučiť si ľudí na nové výrobné projekty. A nie takýmto spôsobom, ako vy hovoríte v rastlinnej výrobe a v poľnohospodárstve a neviem kde proste udržať za naše peniaze, z nášho poistného pomáhať takýmto podnikateľom. Ja som striktne proti tomu, a preto navrhujem, tak ako som povedala v úvodnom slove, pokračovať v zmysle § 73 ods. 3 písm. b) a nepokračovať v druhom čítaní.
Ďakujem.