Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Kužma.

Poslanec J. Kužma:

S mnohými vecami, o ktorých tu hovoril pán poslanec Kalman, sa dá súhlasiť. Treba ale však povedať, že jednoznačne len kombináciami administratívnych opatrení a trvalou kontrolou sa dá dosiahnuť to, aby nezamestnaní poberajúci sociálne dávky nepracovali načierno a musí to byť nevýhodné pre nich a výhodné pre tých, ktorí pracujú. Osobne si myslím, že navrhovaná novela, ktorá je tu predložená, nemôže rušiť prácu formou dohody, a to z toho dôvodu, lebo všetky práce, na ktoré sa neoplatí zamestnať ľudí nastálo, by sa takto nemohli vykonávať a zbytočne je ich teraz vymenúvať. Naopak, budeme musieť zaviesť možnosť zamestnania aj na jeden deň, na jeden týždeň, na jeden mesiac. V tomto by som súhlasil s tým, čo hovoril pán Brocka a jedine za takejto konštelácie by som predložený návrh bol ochotný podporiť, ale musí sa tu prijať systém administratívnych opatrení, ktoré sťažia prácu načierno.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Halmeš.

Poslanec F. Halmeš:

Ďakujem.

Zdá sa, že všetko dôležité k tomuto návrhu zákona už bolo povedané aj predstaviteľmi opozície, aj koalície a myslím, že aj pán poslanec Andrassy, aj pán poslanec Orosz sa vlastne prihlásili k tomu, že je tu priestor na určité zmeny, ktoré vlastne vyriešia tú problematickú časť, ktorá nebude brániť ani študentom, ani dôchodcom, ani niektorým skupinám pracovníkov a inštitúciám uplatňovať dohody o vykonaní práce.

Prosím preto, aby sme sa k nej už nevracali, pretože je priestor na túto zmenu. Chcem povedať, že keby už platil nový rokovací poriadok, ktorý budeme mať o chvíľu na stole, tak by som otvoril nový paragraf zákona o zamestnanosti a elegantnejším spôsobom by sme dosiahli to, čo predkladateľ mal v úmysle, napríklad obmedziť možnosti čiernej práce nezamestnanými. Stačilo by zmeniť jedno slovko v zákone o zamestnanosti, ktorý hovorí, že poberateľ sociálnej dávky alebo podpory nemá pravidelný príjem. Jedno slovko "pravidelný" by vypadlo a zostalo by, že nemá príjem, a tým by sme dosiahli ten úmysel a všetko ostatné by zostalo po starom a nemuseli by sme vstupovať do Zákonníka práce, ktorý bude systémovo riešený zrejme o niekoľko mesiacov. Ale keďže máme zákon predložený, a ak chceme to pozitívne, čo v tom návrhu zákona je, zachovať, tak, prosím, popracujme spoločne a v druhom čítaní urobíme aj za pomoci pripomienok, ktoré tu odzneli aj od poslancov opozície, to, čo bolo zámerom.

Navyše ešte jedna poznámka k pravidlám, ktoré sú uplatňované pri definícii nezamestnaného Medzinárodnou organizáciou práce. Tam sa za nezamestnaného nepovažuje nikto, kto len jednu hodinu v týždni pracuje, zdôrazňujem, len jednu hodinu v týždni, to znamená, že v tomto smere my neuplatňujeme pravidlá, ktoré Medzinárodná organizácia práce má vo svojich pravidlách.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Šťastný.

Poslanec P. Šťastný:

Ďakujem, pán predsedajúci.

Myslím si, že tento návrh nerieši systémovo otázku čiernej práce a navyše tento návrh veľmi významne bude komplikovať, keď budem hovoriť len za jeden rezort, rezort školstva, situáciu na vysokých školách, kde sa pravidelne, možno povedať týždenne, možno aj v kratších intervaloch na väčších vysokých školách alebo univerzitách robia dohody o vykonaných prácach v súvislosti s oponentúrami či už výskumných úloh, či už dizertačných prác alebo niektorých iných aktivít, ako je prednášková činnosť trebárs z hľadiska odbornosti pri rôznych kurzoch a hlavne v ďalšom vzdelávaní. Ak sa toto zmení, tak všetci títo ľudia, pochopiteľne, ktorí takúto činnosť vykonávajú, by museli mať, príklad poviem kvôli dvojhodinovej alebo štvorhodinovej prednáške, alebo kvôli posudku na dizertačnú prácu či rehabilitačnú prácu, možno paralelný pracovný pomer.

Myslím si, že toto nie je riešenie a v každom prípade doterajšie minimálne zmluvy o vykonaných prácach, možno nazvať to inak, ale túto formu rozhodne ponechať. Prihováram sa za to, aby sme nemenili to, čo doteraz celkom dobre slúžilo, a to, čo si myslím, že môže prospieť, pretože čierna práca, to je asi o trochu niečom inom.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pani poslankyňa Kolláriková.

Poslankyňa M. Kolláriková:

Ďakujem.

Poslanecký návrh vlastne supluje neriešenie problémov vládou. Všetci sme si vedomí, že súčasná situácia je veľmi zlá, je veľmi ťažká, ekonomicky neúnosná, a preto mnohí dôchodcovia a študenti sa snažia nejakým spôsobom zlepšiť svoj príjem, no a vďaka tomu potom dochádza aj k zneužívaniu tejto možnosti určitými skupinami tým, že pracujú načierno. Ja by som sa venovala trošku problematike starostov. Pre starostov vlastne pre väčšinu obcí je prijateľné vytvárať a zamestnávať týchto ľudí na VPP len počas roka, a nie na určitý čas. Je otázne, či pre dlhodobo nezamestnaných, keď ide prevažne o občanov s nízkym vzdelaním a vlastne bez pracovných návykov, budú schopné obce vytvoriť pracovný pomer aj na normálne dlhý čas.

V návrhu ďalej nie je stanovené, po aký čas bude štát prispievať obciam finančnými prostriedkami na miesta vytvorené VPP, a preto z návrhu nie je ani jasné, približne s koľkými pracovnými miestami počíta tento poslanecký návrh. Ak by sa prijal tento návrh zákona, bude potrebné zosúladenie zákonov o zdravotnom poistení a o sociálnom poistení. Tento problém je skutočne potrebné riešiť systémovo v nadväznosti aj na komplex sprievodných zákonov. Preto by sa mala týmto problémom vláda zaoberať a mala by sa skutočne snažiť vytvárať projekty smerujúce k znižovaniu nezamestnanosti.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Panie poslankyne, páni poslanci, odzneli všetky vystúpenia poslancov písomne prihlásených do rozpravy, preto sa pýtam, či sa k tomuto návrhu hlási ešte do rozpravy niekto z poslancov ústne. Pán poslanec Tkáč. Uzatváram možnosť ďalších ústnych prihlášok.

Nech sa páči, máte slovo.

Poslanec V. Tkáč:

Vážený pán predsedajúci,

dámy a páni,

dovoľte mi, aby som zaujal stanovisko k tomuto návrhu zákona, pretože sa domnievam, a nemal som pôvodne v úmysle vystúpiť, že vystúpenia aj prezentácia tohto návrhu sú trošku inde, než je samotný návrh. Predovšetkým chcem povedať, že tu nejde vôbec len o dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru a nielen o jednu z týchto dvoch dohôd, a to dohody o vykonaní práce. Návrh zákona totiž upravuje aj § 1 ods. 2 Zákonníka práce a dopĺňa § 8 ods. 4.

Dovoľte mi, aby som aj k týmto dvom skutočnostiam zaujal stanovisko.

Tak po prvé. V § 1 ods. 2 sa uvádza, že pracovnoprávne vzťahy vznikajú, ak Zákonník práce alebo iný právny predpis neustanovuje inak, najskôr od uzavretia pracovnej zmluvy, a ak sa pracovný pomer zamestnanca zakladá voľbou alebo vymenovaním, najskôr od jeho zvolenia alebo vymenovania. Chcem povedať, že to je veľmi hrubý zásah do koncepcie vzniku pracovnoprávnych vzťahov. Dovoľte mi, aby som trošku odbočil a povedal, že Zákonník práce spolu s ďalšími právnymi predpismi o služobných pomeroch vojakov, policajtov a ďalších upravuje základné druhy pracovnoprávnych vzťahov a takzvané odvodené druhy pracovnoprávnych vzťahov.

Základné druhy pracovnoprávnych vzťahov sú predovšetkým pracovný pomer, v minulosti to bol kedysi učebný pomer, a potom sú to pracovnoprávne vzťahy založené na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, teda to je takzvaná dohoda o pracovnej činnosti a dohoda o vykonaní práce. Koncepcia pracovného práva aj podľa práva Európskej únie a dohovorov Medzinárodnej organizácie práce pozná dve koncepcie vzniku pracovnoprávnych vzťahov, teda konkrétne aj pracovného pomeru. Je to takzvaná zmluvná teória alebo koncepcia a začleňovacia teória. Na základe zmluvnej teórie vzniká pracovný pomer alebo iný pracovnoprávny vzťah v okamihu uzavretia zmluvy. Zmluva je perfektná vtedy, ak dôjde k zhodnému a súhlasnému prejav u vôle obidvoch účastníkov pracovnoprávneho vzťahu s tým, že právo uzná alebo neuzná formálnu písomnú platnosť a sankcionuje ju prípadne pod sankciou neplatnosti. Začleňovacia teória hovorí, že pracovný pomer alebo pracovná zmluva vzniká fakticky začlenením pracovníka do pracovného procesu. Takýto rozpor bol niekoľko desiatok rokov v minulosti od roku 1956 vo vzťahu k nemocenskému poisteniu, že až fakticky výkonom práce mohol pracovník dostať dávky nemocenského poistenia.

V tejto súvislosti navrhovaná zmena v § 1 ods. 2 je nelogická, a to z toho dôvodu, že nie je zrejmé, v ktorých iných prípadoch než Zákonník práce by sa mal zakladať pracovný pomer pracovnou zmluvou. Otázka vzniku tohto vzťahu práve v momente uzavretia pracovnej zmluvy je veľmi pochybná a vyvolá v praxi obrovské problémy, pretože mnohokrát uzavretím pracovnej zmluvy nevzniká ešte pracovný pomer. Zákonník práce, a tu je rozpor aj s platným ďalším ustanovením Zákonníka práce, hovorí, že pracovný pomer na základe pracovnej zmluvy nevzniká dňom uzavretia pracovnej zmluvy, ale dňom, ktorý je uvedený v pracovnej zmluve ako deň nástupu do práce. Čiže ide o faktické začlenenie pracovníka do pracovného procesu alebo je to právna domnienka, že deň, ktorý je uvedený v pracovnej zmluve, zakladá vznik pracovného pomeru. Na druhej strane sa môže stať situácia, že pracovník skutočne nenastúpi v dohodnutý deň do pracovného pomeru a najtypickejší príklad je 1. január príslušného roku, je to deň pracovného pokoja, ale pracovné pomery skutočne vznikajú.

Čiže ja by som odporúčal, ak by to aj prešlo do ďalšieho čítania, toto vyladiť aj s ďalšími ustanoveniami Zákonníka práce. Nie je problém tieto veci doriešiť, ale v každom prípade si myslím, že z hľadiska účelu, ktorý navrhovatelia v tomto podklade dávajú, že tento návrh je podľa mňa nadbytočný a nemá zmysel. Je možno o tom diskutovať až v momente, keď sa prijme nový Zákonník práce, kde sa založí filozofia vzniku pracovnoprávnych vzťahov podľa nového kódexu.

V odseku 4 § 8 sa hovorí, že zamestnávatelia sú povinní predovšetkým zabezpečiť plnenie úloh svojimi pracovníkmi, zamestnancami v pracovnom pomere. To je klasický inštitút, ktorý je od roku 1965 a už v bývalom režime sa inštitút takzvaných doplnkových foriem účasti občana na spoločenskej práci, tak sa to cituje, t. j. dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, tieto inštitúty sa aj zneužívali. Došlo aj v roku 1998 potom k podstatnej zmene, kde sa presne špecifikovala dohoda o vykonaní práce od dohody o pracovnej činnosti. Dohoda o vykonaní práce je charakteristická tým, že predmet tejto dohody je jedna jednorazová úloha vymedzená začiatkom a koncom a výsledkom tejto práce.

Rozdiel medzi dohodou o vykonaní práce a dohodou o pracovnej činnosti je ten, že dohoda o pracovnej činnosti zakladala pravidelne sa opakujúcu činnosť vzťahu pracovníka, zamestnanca a organizácie, kde nebola táto činnosť vymedzená výsledkom ojedinelej pracovnej úlohy.

Dovoľte mi v tejto súvislosti voľne prejsť k širším súvislostiam, o ktorých sa veľa diskutuje, ale podľa mojej mienky veľmi povrchne, a dovoľte mi, aby som vám povedal, o aké systémové súvislosti ide v tejto oblasti. A dovoľte mi, aby som hneď povedal, že korene neriešenia tejto otázky sú na ministerstve financií konkrétne v osobe pani ministerky financií Schmögnerovej. Ide tu o to, že ešte niekoľko dní pred voľbami som osobne parafoval zmluvu so Svetovou bankou, na základe ktorej sa Slovensko malo dostať do mechanizmu takzvaného KIS, to je komplexný informačný systém sociálnej sféry. Táto zmluva o pôžičke so Svetovou bankou o KIS, komplexnom informačnom systéme sociálnej sféry, vôbec nebola podstatná z hľadiska sumy dolárov, ktoré Slovensko malo dostať. Ona mala aj dva ďalšie intelektuálne projekty, na základe ktorých sa mala sociálna sféra komplexne informačne zabezpečiť vrátane evidencie na úradoch práce, vrátane poistencov na účely sociálneho poistenia, poistencov na účely zdravotného poistenia a v oblasti štátnej sociálnej podpory a sociálnej pomoci.

V tejto súvislosti akékoľvek ďalšie zásahy do systému takzvanej čiernej práce, ktorou sa len kamufluje európsky primát nezamestnanosti, všetky tieto ďalšie zásahy mali byť postavené na dôslednom informačnom systéme, ktorý mal byť kompatibilný aj s daňovými úradmi. To znamená, ak by aj bola zostala dohoda o vykonaní práce, ak by sa nekamuflovalo a neobchádzal Zákonník práce na základe takejto dohody, tak zdaňovanie tejto dohody 10 percentami, ktoré je klasické, sa malo viazať na prepojenie cez daňové úrady a malo tvoriť osobný status občana, ktorý sa pohybuje v komplexnom informačnom systéme sociálnej sféry.

Tieto dohody buď zakladajú, alebo nezakladajú poistné pomery vo vzťahu k Sociálnej poisťovni, teraz hovorím o teórii. A tieto vzájomné informačné väzby vlastne dokumentujú aj to, čo presne pomenoval pán poslanec Halmeš, že má byť veľmi presná a jasná diagnóza nezamestnaného evidovaného na účely zákona o zamestnanosti a aj na účely makroekonomického ukazovateľa, akým je percento nezamestnanosti v danom štáte.

V tejto súvislosti táto evidencia je skutočne viazaná na svetom uznávanú diagnózu Medzinárodnej organizácie práce o tom, že za nezamestnaného na účely evidencie uchádzačov o zamestnanie sa nepovažuje občan, ktorý pracuje v priebehu 7 kalendárnych dní alebo 6 či 5 pracovných dní najmenej 1 hodinu. V tejto súvislosti aj spôsob výkonu práce nezamestnaného cez dohodu o vykonaní práce by eliminoval tieto skutočnosti. Otázka je, ako v danej krajine sa prijme úzus, za aké obdobie sa evidencia bude považovať, či za týždeň, za dva týždne, za tri týždne alebo za mesiac. Sú na to takisto metodiky Medzinárodnej organizácie práce, ktoré o tom hovoria.

Žiaľ, treba jasne povedať, že zo strany ministerstva financií došlo k absolútnej blokáde komunikácie so Svetovou bankou a osud zmluvy o pôžičke a o komplexnom informačnom systéme sociálnej sféry je absolútne zahmlený. V tejto súvislosti sú týmto spôsobom ohrozené aj ďalšie skutočnosti, ktoré sú predmetom kritiky, ako je skutočne práca načierno, ako je otázka daňových únikov či obchádzania Zákonníka práce, ktoré sa deje tým, že skutočne zamestnávateľ nezabezpečuje plnenie svojich úloh prostredníctvom pracovných pomerov, a teda na základe pracovnej zmluvy.

Dovoľte mi, aby som ešte objektivizoval genézu tohto problému tým, že otázka dohody o vykonaní práce, teraz chcem podporiť predkladateľov dohody o vykonaní práce, bola už predmetom diskusií ešte na federálnej úrovni pri úvahách o reforme pracovného práva a aj v novom Zákonníku práce, ktoré predložilo ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny na Úrad vlády ešte v roku 1998, sa naozaj nepočítalo s dohodou o vykonaní práce. To musím otvorene povedať, ale tým nehovorím žiadne tajomstvo. Otázka systémového kroku, lebo to je inštitút, ktorý dnes platí a v tomto čase má asi 34,5 roka, keď som to presne počítal, zásahu do Zákonníka práce, ale vyžaduje systémové kroky. Je to otázka nahradenia, kompenzácie takéhoto úkonu, pretože len pre svojvôľu zákonodarcu nebudú ľudia, ktorých ste vymenovali alebo ktorí s vami aj rokovali, nebudú predsa teraz meniť systém práce, ale treba kompenzovať tento zásah reformy do pracovného práva protiplnením, a to protiplnenie je buď teda v zavedení komplexného informačného systému sociálnej sféry, presnej evidencie, je to otázka prepojenia aj s daňovými záležitosťami a je to otázka posilnenia flexibility pracovnej zmluvy, pretože sa jednoducho dohoda o vykonaní práce nahradí pracovnou zmluvou na tento skrátený čiastočný pracovný úväzok, čo takisto Zákonník práce umožňuje.

V tejto súvislosti by však bolo treba doladiť systémy a systémové väzby vo väzbe na zákon o zamestnanosti, aby sa dotiahli tieto záväznosti, a prehodnotiť bude treba pasáže o flexibilite pracovnej zmluvy na čiastočný pracovný úväzok. Potom by takáto konštrukcia mala, samozrejme, logické systémové väzby a mala by aj konkrétne riešenie.

Dovoľte mi ešte v tejto situácii využiť tento čas na to, že sme boli svedkami aj niektorých "nápadov" o pracovných knižkách. Chcem povedať, že pracovné knižky sa začali zavádzať v období prvej Československej republiky a celý systém pracovných knižiek zlyhal. To bolo v rokoch 1935 až 1937. Tento systém bol zrušený a v tomto čase sa už považoval za neefektívny. Druhý historický okamih zavádzania pracovných knižiek bol slovenský štát, ale toto obdobie bolo typické najmä tým, že bol nútený vývoz pracovnej sily, boli nútené práce v Nemecku a tento evidenčný systém mal skutočne príliš kontrastný význam preto, aby sa povedalo, že pracovné knižky majú svoj význam.

Chcel by som sa opätovne vrátiť ku komplexnému informačnému systému sociálnej sféry a vyzvať aj vládu, aj poslancov vládnej koalície, aby pôsobili na rozvoj tohto systému z toho dôvodu, že aj vo vzťahu k voľnému pohybu pracovných síl v Európskej únii platí takzvaný dotazník 111, ktorý je vlastne obyčajným formulárom, na základe ktorého sa vpisujú do tohto dotazníka údaje o pracovnej činnosti vo viacerých štátoch v čase pohybu Európana po viacerých teritóriách Európy a tie sa potom zhodnocujú na účely zdaňovania alebo vylúčenia dvojitého zdanenia medzi dvoma štátmi vrátane sociálneho poistenia pre vznik nárokov na starobný dôchodok alebo zdravotného poistenia v čase výkonu práce na účely nemocenského i zdravotného poistenia.

Aj tento systém mal byť preladený cez komplexný informačný systém sociálnej sféry. Domnievam sa, že toto sú systémové prístupy k celej otázke. Ak by sa tieto naplnili a, žiaľ, ministerstvo financií, ja neviem, z akých príčin blokuje tento proces, ktorý bol veľmi starostlivo rozpracovaný niekoľko rokov, myslím si, že toto by vytvorilo podmienky pre tie všetky negatívne hodnotenia trhu práce či práce načierno alebo obchádzania Zákonníka práce aj zo strany zamestnávateľov pri obchádzaní najmä dane z príjmov z pracovnej činnosti, odvodov do verejných fondov a podobne.

Na záver by som chcel ešte povedať jednu poznámku v tejto súvislosti, že je pripravený Zákonník práce, že je plán legislatívnych úloh ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny a plán legislatívnych úloh vlády. Nastupuje alebo mal by byť predložený návrh zákona o štátnej službe a zákon o verejnej službe. Je to všetko v pláne legislatívnych úloh. Je výhodnejšie riešiť aj aproximáciu, aj systémové riešenia tých ekonomicko-sociálnych súvislostí, ktoré život prináša, cez komplexné práve úpravy ako cez takéto čiastkové nesystémové a nekomplexné úpravy. Domnievam sa, že ak by tento návrh prešiel, že by bolo treba si na to sadnúť, tak ako avizoval aj pán poslanec Brocka, a že dotiahnuť tieto systémové väzby by malo byť záujmom všetkých, ktorí v tejto sále sedíme, a nájsť tak spoločné riešenia. Ale domnievam sa, že tu je prapodstata kdesi inde, prapodstata je v zlej hospodárskej politike v tom, že sú tu naozaj naplnené už makrokritické a krízové údaje o nezamestnanosti, kde sa končí logika a kde sa končí aj právo a v tejto súvislosti je nevyhnutné aj dotiahnuť tie veci, ktoré boli rozpracované, ale ktoré za záhadných dôvodov a okolností neboli použité.

Ak pani ministerka Schmögnerová reklamovala, že ak vyhrá HZDS voľby, tak svetové inštitúcie neprídu, tak už po druhýkrát vlastne po roku 1994 prezentovala svoj negatívny vzťah k Svetovej banke a zablokovaním týchto procesov v rámci tvorby komplexného informačného systému už decimuje dnes aj Sociálnu poisťovňu, ktorá zastavila všetky informačné systémy týkajúce sa optických archivačných systémov, zavádzania čiarkového kódu pre jednotlivých poistencov a končí sa tam alebo zaniká aj možná kompatibilita týchto systémov napríklad medzi sociálnym poistením a medzi Národným úradom práce a medzi zamestnávateľmi a úradmi práce. A v tom je potom problém, že vzniká priestor pre korupciu a pre čiernu prácu.

Odporúčam buď ten návrh stiahnuť, alebo ak by prešiel do ďalšieho čítania, aby sme si všetci, kto chce a môže, sadli na tento návrh, aby sa porozprávalo pred druhým čítaním, je možné potom zhodnotiť aj ďalšie kroky aj zo strany ministerstva. Je nevyhnutné, a to by som odporúčal všetkým, ak takéto návrhy zákonov idú do hry, aby aj parlament pochopil jedno, že Národný úrad práce i Sociálna poisťovňa aj zdravotné poisťovne sú naši regulárni partneri, to sú orgány, ktoré sú volené Národnou radou. Preto si myslím, že je nevyhnutné k takýmto návrhom zákonov dať jasné evidentné stanovisko Národného úradu práce, čo to spraví, aké dôsledky to bude mať na trhu práce i v koncepcii politiky zamestnanosti a vyžiadať si aj stanovisko verejnoprávnych inštitúcií, lebo to sú rovnocenní partneri Národnej rade. Poďme to skúsiť dotiahnuť a riešiť.

Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Tkáča sa hlásia dvaja páni poslanci. Končím možnosť ďalších prihlášok.

Pán poslanec Cuper.

Poslanec J. Cuper:

Vážený pán predsedajúci,

chcem podporiť tú myšlienku pána poslanca Tkáča, kde hovorí o tom, že naozaj ide o nesystémové riešenie. Riešenie politicky účelové, ktorého účel sa však minie svojmu zmyslu alebo cieľom, ktoré chce vládna koalícia týmto zákonom dosiahnuť. Chcem pripomenúť pánom predkladateľom, teda spravodajcovi aj tomu, kto ho predkladá, pánu Andrassymu, že to je starý rímsky inštitút z rímskeho práva. Vydržal v Európe 2000 rokov a ja nevidím nijaký dôvod, prečo by sme ho mali rušiť a komplikovať tým činnosť niektorých inštitúcií najmä z nevýrobnej sféry, kde sa tieto práce uskutočňujú, najmä v školstve a v iných, teda v terciárnej sfére. Takmer absolútne sa to nedotkne výrobnej sféry, teda tam, kde sa produkujú základné a primárne hodnoty. Celý zmysel toho je len v tom, že ide o iné zdaňovanie, ako je teda vykonávanie dohody v riadnom pracovnom pomere.

Nebolo by jednoduchšie, vážení páni predkladatelia, potom jednoducho zvýšiť daňovú sadzbu alebo zdanenie aj tohto druhu uskutočňovanej práce a neísť touto nezmyselnou formou? Prinútite len niektoré inštitúcie, najmä vysoké školy, že budú musieť znova byrokraticky nariadením zákona zmeniť množstvo pracovných zmlúv. Porozmýšľajte. Ja si myslím, pán Dzurák, že ten návrh je skoro taký nezmyselný ako ten, keď ste vyhlásili 28. október pamätným dňom Slovenskej republiky.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pani poslankyňa Keltošová.

Poslankyňa O. Keltošová:

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

Ja sa len stručne dotknem tej časti vystúpenia pána poslanca Tkáča, ktorý hovoril o spolupráci so Svetovou bankou.

Páni poslanci, panie poslankyne, sme v novom tisícročí, ktoré bude a vlastne už aj je tisícročím informatiky. Myslím si, že namiesto takýchto prácnych alebo nesystémových, ale veľmi prácnych noviel zákonov by sme sa mali pozrieť na prapríčinu, o ktorej hovoril, a to je nepreviazanosť informačných systémov medzi jednotlivými sekciami sociálnej sféry. Na objasnenie vám, ale aj divákom chcem povedať, že človek, ktorý je najprv na podpore a je evidovaný na úrade práce, by sa dostal pod svojím kódom do toho informačného systému. Keď sa mu skončí podporný čas, prechádza do druhého systému, to je systém dávok sociálnej pomoci, stále pokračuje ďalej, informačný systém o ňom vie. Počas poberania dávok, respektíve počas poberania podpory sa nemôže objaviť na daňových úradoch, jednoducho systém vám to oznámi a nepotrebujete robiť takéto prácne novely.

Tu ide len o to, že sa parafovali dohody a že po nástupe tejto vlády sa nezmyselne začalo negovať všetko, čo urobila bývalá Mečiarova vláda. Ja viem z vlastnej skúsenosti, keď sme v rokoch 1992, 1993 rozbiehali spoluprácu so Svetovou bankou, keď nám dali 90 miliónov dolárov grant od japonskej vlády na legislatívu, ja viem, prečo aj legislatíva sociálnych zákonov a pracovného práva bola aj na pôde tohto parlamentu úspešná. My sme mali na to zdroje, aby sme za tieto peniaze zaplatili expertov zo zahraničia a poslali im na verifikáciu, či to bolo pracovné právo, či to bol zákon o zamestnanosti, zákon o Sociálnej poisťovni a ďalšie zákony, ktoré napokon sú už dnes kompatibilné s právom Európskej únie. Zvážte, či tento informačný systém podporíte alebo nie.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

Pýtam sa, či sa chce k rozprave vyjadriť pán navrhovateľ. Prosím o zostručnenie vášho stanoviska.

Poslanec Ľ. Andrassy:

Vážené panie poslankyne,

vážení páni poslanci,

chcem vám veľmi pekne poďakovať aj za diskusiu, ktorá bola k uvedenej novele Zákonníka práce. Chcem vyzdvihnúť najmä tie diskusné príspevky, ktoré naozaj smerovali k problému, ktorý dnes trápi slovenskú spoločnosť, a to je otázka zamestnanosti, vytvárania pracovných miest. Predkladatelia tohto návrhu novely si nemôžu klásť za prioritný cieľ, aby sme touto novelou znížili nezamestnanosť na Slovensku, pretože Slovensku a občanom Slovenska v otázke zamestnanosti pomôže jediná vec, a to je oživenie výroby, podpora malých, stredných podnikateľov, investovanie do výrobného prostredia. My touto novelou sme mali jediný cieľ a máme jediný cieľ, aby sme dali jasnejšie pravidlá do pracovnoprávnych otázok, do pracovnoprávnych vzťahov. Som veľmi rád, že aj poslanec pán Tkáč vysvetlil určité veci a najmä negatívne veci, ktoré prichádzajú dnes s dohodami o vykonaní práce, s dohodami o pracovnej činnosti.

Niekoľkokrát som navštívil najmä východné Slovensko, či už ide o okresy Trebišov, Vranov nad Topľou, Humenné, Spišská Nová Ves, kde som sa stretol s viacerými ľuďmi či už z úradov práce, z okresných úradov, z odborov sociálnych vecí, ale aj so zamestnávateľmi a s odborármi a jednoznačne aj títo ľudia, ktorí sú vo výkone, ktorí sú v reálnom živote, potvrdili, že dnes najmä na východnom Slovensku sa práve existenciou možnosti dohôd o vykonaní práce obchádza pracovnoprávny vzťah, podpisovanie pracovných zmlúv so zamestnancami a zneužíva sa to najmä u tých, ktorí poberajú sociálne dávky.

Takou druhou stránkou toho, čo tu hovorili pán poslanec Hofbauer, je iná skutočnosť, je tá skutočnosť, že práve pri uzatváraní dohôd o vykonaní práce nevzniká žiadna ich evidencia. Preto aj touto novelou chceme doplniť túto novelu o to, aby dohody o vykonaní práce boli evidované, aby sme mali jasný prehľad o tom, kto takúto dohodu s kým uzatvorí. Chcem povedať, že pre zamestnávateľov je dnes výhodné uzatvárať dohody o vykonaní práce, pretože tam nevznikajú žiadne povinnosti. Zamestnávateľ nemá žiadnu záruku, ktorú mu dáva Zákonník práce, aby bol v pracovnoprávnom vzťahu, ale čo je najvýhodnejšie, najvýhodnejšie je to, že nemusí platiť 38-percentné - a súhlasím s tými, ktorí tvrdia, že sú to vysoké odvody tieto 38-percentné vysoké odvody - do fondov. A otázka 100 hodín sa takisto podľa skúseností z praxe ukazuje, že dnes úrady práce, sociálne odbory aj kontrolné inštitúcie nemajú šancu skontrolovať, či zamestnanec odpracoval alebo neodpracoval tých 100 hodín.

Chcem ubezpečiť nielen pánov poslancov a kolegov a kolegyne, ale takisto aj občanov Slovenskej republiky, že predkladatelia návrhu novely Zákonníka práce sú pripravení rešpektovať aj názory vás, názory tých, ktorí posielajú svoje listy, posielajú aj e-mailom svoje stanoviská k tomuto Zákonníku práce a chceme, aby práve novelou Zákonníka práce sa vniesli jasnejšie pravidlá aj do uzatvárania dohôd o vykonaní práce. Teda naším záujmom je, aby aj študenti, aj dôchodcovia mohli si privyrobiť, povedal som to v úvodnom slove. Teda prvý návrh, ten, ktorý je napísaný na papieri, že chceme úplne vypustiť možnosť existencie týchto dohôd, dnes už nie je platný. Máme záujem a ja veľmi vítam ponuku aj pána Tkáča, aby sme si všetci spoločne sadli a spoločne sme našli riešenia, ako zlepšiť pracovnoprávne otázky na slovenskom pracovnom trhu.

Posledná vec. Dámy a páni, chcem vás poprosiť, aby ste tento návrh zákona podporili do druhého čítania a ja verím, že práve obdobie medzi prvým a druhým čítaním, keď celý legislatívny proces stále prebieha, môžu sa tam zapracovať akékoľvek aj pozitívne názory. Verím, že to využijeme a nakoniec, ak budeme schvaľovať tento návrh novely Zákonníka práce na májovej schôdzi, budú tam zohľadnené všetky tie aj vaše pripomienky, ktoré prinesú zlepšenie pracovných vzťahov na Slovensku.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Panie poslankyne, páni poslanci, pán poslanec Dzurák sa chce vyjadriť ako spravodajca.

Poslanec Ľ. Dzurák:

Milé dámy,

vážení páni,

myslím si, že touto novelou sme otvorili veľmi živú tému, ktorá rezonuje v spoločnosti, a nakoniec aj dnes bola o tom diskusia v parlamente o tom. Je to veľmi dobre, že práve, myslím si, že opozícia poukázala na chyby, ktoré možno má tento návrh. Veľmi oceňujem korektný prístup pani Keltošovej, pána Tkáča i pána Kalmana z opozície k tejto novele, navrhli veci. Ja si myslím, že sme vôbec nechceli riešiť nezamestnanosť touto novelou. Na to taký zákon neexistuje. Nechceli sme riešiť ani to, že by sme niekomu znížili životnú úroveň, ale si myslím, že jediná podstata, tá hlavná podstata bola odstrániť čiernu prácu, a myslím si, že tú filozofiu nakoniec ste všetci v tomto podporili, aby sa jednoducho tí, čo berú sociálne dávky, keď sú nezamestnaní, nech sú teda nezamestnaní a nemôžu pracovať na nejaké dohody.

Ja veľmi vítam tú ponuku pána Tkáča a myslím si, že aj pani Keltošová využije možnosť v ďalšom čítaní, aby sa jednoducho tie návrhy dopracovali. Tá spolupráca, myslím si, že bude veľmi dobrá už v sociálnom výbore a pripravíme spoločný veľmi dobrý návrh, ktorý jednoducho pomôže odstraňovať tie veci, na ktoré bola táto novela pripravená.

Nie je tu síce pán poslanec Cuper, ale nemyslím si, že tento návrh je nezmyselný, a nemyslím si, že aj energetika by bola nezmyselná. Pán Cuper by si mal uvedomiť, že energetika má výsadné postavenie v našej republike a je to jednoducho žila národného hospodárstva a len budúcnosť ukáže a dokáže moje slová, že skutočne energetika je kľúčom k ďalšiemu životu.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Panie poslankyne, páni poslanci, pristúpime k hlasovaniu.

Pán spoločný spravodajca, prosím vás, aby ste nediskutovali s poslancami z pléna a uvádzali jednotlivé návrhy na hlasovanie.

Poslanec Ľ. Dzurák:

V diskusii odzneli dva pozmeňujúce návrhy. Pani poslankyňa Keltošová aj pán poslanec Kalman navrhovali vrátiť späť túto novelu na dopracovanie.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Prosím vás, prezentujme sa a hlasujme o procedurálnych návrhoch, v ktorých žiadal pán poslanec Kalman a Tkáč vrátiť návrh zákona na dopracovanie, aj pani poslankyňa Aibeková.

(Hlasovanie.)

Prezentovalo sa 108 poslancov.

Za návrh hlasovalo 48 poslancov.

Proti návrhu hlasovalo 34 poslancov.

Hlasovania sa zdržalo 20 poslancov.

Nehlasovalo 6 poslancov.

Konštatujem, že tento návrh sme neschválili.

Poslanec Ľ. Dzurák:

Ďalej, pán predsedajúci, navrhujem, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona číslo 350/1996 Z. z. prerokovať predložený vládny návrh zákona v druhom čítaní.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Prosím vás, prezentujme sa a hlasujme.

(Hlasovanie.)

Prezentovalo sa 112 poslancov.

Za návrh hlasovalo 53 poslancov.

Proti návrhu hlasovalo 27 poslancov.

Hlasovania sa zdržalo 30 poslancov.

Nehlasovali 2 poslanci.

Konštatujem, že návrh sme neschválili.

Ďakujem pánu spoločnému spravodajcovi.

Panie poslankyne, páni poslanci, ešte predtým, ako pristúpime k prerokúvaniu ďalšieho bodu programu, by som vám chcel oznámiť, že predseda Národnej rady zvoláva valné zhromaždenie Medziparlamentnej únie, ktoré sa uskutoční bezprostredne po vyhlásení obedňajšej prestávky. Preto by som chcel poprosiť všetkých členov Medziparlamentnej únie, aby po vyhlásení obedňajšej prestávky zostali v rokovacej sále.

Pristúpime k ďalšiemu bodu programu, ktorým je

návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vdanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení neskorších predpisov a dopĺňa zákon číslo 372/1999 Z. z. o štánom rozpočte na rok 2000.

Návrh ste dostali ako tlač 534.

Prosím, aby za skupinu poslancov predmetný návrh zákona odôvodnil pán poslanec Rusnák.

Pán poslanec Rusnák, máte slovo.

Poslanec Š. Rusnák:

Ďakujem za slovo.

Vážený pán podpredseda,

vážené kolegyne,

vážení kolegovia,

v mene skupiny poslancov predkladám návrh zákona do prvého čítania, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení neskorších predpisov a dopĺňa zákon číslo 372/1999 Z. z. o štátnom rozpočte na rok 2000.

Skupina poslancov, ktorá sa rozhodla predložiť tento návrh, vychádza z potreby prehodnotenia niektorých ustanovení zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení neskorších predpisov.

Účelom predkladaného návrhu je rozšíriť pojem vhodné zamestnanie na účely sprostredkovania zamestnania pre dlhodobo evidovaného nezamestnaného občana. Návrh ďalej ráta so skrátením lehoty, v ktorej má evidovaný nezamestnaný občan povinnosť oznamovať úradu práce zmeny oproti zápisu v evidencii nezamestnaných občanov. Ďalším návrhom je skrátiť lehotu, v ktorej musí evidovaný nezamestnaný občan nahlásiť okresnému úradu práce zmenu trvalého pobytu.

Návrhom na doplnenie textu zákona o zamestnanosti sa vytvoria podmienky na zvýšenie ponuky zamestnania pre dlhodobo nezamestnaných, čo umožní aj udržanie pracovných návykov tých evidovaných nezamestnaných, ktorí doposiaľ nepožiadali okresný úrad práce o sprostredkovanie zamestnania na kratší pracovný čas, ako je určený týždenný pracovný čas, a uprednostnili svoje zotrvanie v evidencii nezamestnaných.

V súvislosti s navrhovanou úpravou zákona Národnej rady číslo 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení neskorších predpisov sa navrhuje aj doplnenie zákona číslo 372/1999 Z. z. o štátnom rozpočte na rok 2000. Schválením tohto návrhu sa umožní financovanie verejnoprospešných prác pre dlhodobo evidovaných nezamestnaných občanov zo štátneho rozpočtu.

Základnou filozofiou financovania verejnoprospešných prác zo štátneho rozpočtu je zvýšenie ponuky voľných pracovných miest pre evidovaných nezamestnaných. Súčasný veľký nedostatok, respektíve v niektorých okresoch neexistencia voľných pracovných miest evidovaných na okresných úradoch práce je hlavným dôvodom pretrvávania dlhodobej nezamestnanosti u prevažnej väčšiny evidovaných nezamestnaných občanov.

Je známe, že v predchádzajúcom období mestské a obecné úrady vytvárali pracovné príležitosti, pretože získali na ich financovanie finančné prostriedky od Národného úradu práce v rámci organizovania verejnoprospešných prác. V súčasnom období takéto možnosti neexistujú a aj preto sa zvyšuje počet dlhodobo evidovaných nezamestnaných, a tým aj počet poberateľov dávok sociálnej pomoci, a to aj preto, že súčasný systém nároku na dávky sociálnej pomoci je podmienený vedením žiadateľa o túto dávku v evidencii nezamestnaných. Preto považujeme za veľmi dôležité vytvoriť podmienky na vznik pracovných príležitostí v mestách a obciach na riešenie ich potrieb a súčasne umožniť zamestnať nezamestnaných občanov, ktorí poberajú dávky sociálnej pomoci priamo v obciach a mestách.

Vytvorenie takýchto podmienok umožní zvýšiť ponuku voľných pracovných miest, ktoré budú môcť ponúknuť okresné úrady práce evidovaným nezamestnaným. Zvýšenie ponuky pracovných miest takýmto spôsobom umožní i vyradenie z evidencie nezamestnaných tých občanov, ktorí sa snažia zotrvať v tejto evidencii z iných dôvodov než preto, že chcú pracovať.

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, verím, že podporíte túto iniciatívu skupiny poslancov a návrh spoločne posunieme do druhého čítania.

Ďakujem pekne.