Druhý deň rokovania

28. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

15. marca 2000

 

 

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Vážené panie poslankyne,

vážení páni poslanci,

otváram druhý rokovací deň 28. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

Prosím všetkých pánov poslancov a panie poslankyne, aby účasť na dnešnom rokovacom dni overili svojím podpisom na prezenčnej listine.

O ospravedlnenie svojej neúčasti na 28. schôdzi Národnej rady v druhom rokovacom dni sa ospravedlnili páni poslanci Andrejčák, Kandráč, Kovačič, Šlachta, Švec a Topoli. Na zahraničnej služobnej ceste sú poslanci Národnej rady Slovenskej republiky pani poslankyňa Belohorská a pán poslanec Mesiarik.

Budeme pokračovať v rokovaní 28. schôdze podľa schváleného programu a ďalším bodom programu je

návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Zákonník práce.

Návrh zákona ste dostali ako tlač 533, súčasťou ktorého je aj návrh na rozhodnutie predsedu Národnej rady o pridelení tohto návrhu zákona výborom.

Teraz prosím pána poslanca Andrassyho, aby za skupinu poslancov Národnej rady predkladateľov predmetný návrh zákona uviedol.

Pán poslanec Andrassy, máte slovo.

Poslanec Ľ. Andrassy:

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.

Vážené panie poslankyne,

vážení páni poslanci,

zmeny v slovenskom hospodárstve, rozvoj trhovej ekonomiky si vyžadujú aj jasnú a účinnú úpravu pracovnoprávnych vzťahov medzi zamestnávateľom a zamestnancom. Základným účelom návrhu novely zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Zákonník práce, je vo väčšej miere zabrániť obchádzaniu inštitútu pracovného pomeru dohodami o vykonaní práce alebo dohodou o pracovnej činnosti. Tieto dohody totiž v poslednom období začali vo veľkej miere simulovať pracovný pomer a zvlášť v regiónoch s vysokou mierou nezamestnanosti.

Občan uzatvárajúci dohodu o vykonaní práce si pritom neuvedomuje, že uzatváraním takejto dohody mu nevzniká nárok na ochranu ani v dôchodkovom, zdravotnom či sociálnom poistení. Podľa odhadov pracovníkov ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny či úradov práce dnes až dve tretiny dohôd o vykonaní práce sú uzatvárané s dlhodobo nezamestnaným, teda občanom, ktorý aj poberá dávku sociálnej pomoci. Som rád, dámy a páni, že táto poslanecká iniciatíva vyvolala zvýšený záujem verejnosti o takú citlivú otázku, akou je otázka zamestnanosti, boja s čiernou prácou či jasným definovaním pracovného prostredia.

Predkladatelia návrhu novely Zákonníka práce sú otvorení vecnej diskusii pri dopracovaní novely tak, aby táto novela odrážala aj pohľad tých, ktorý budú novelizovaný Zákonník práce uplatňovať v reálnom živote. Už dnes sme pripravení predložený návrh upraviť tak, aby sme vniesli uvedenou novelou jasné pravidlá do uzatvárania dohôd o vykonaní práce, aby sme nezabránili možnosť študentom či dôchodcom privyrobiť si dnes aj v tak už zložitej ich sociálnej situácii.

Verím však, panie poslankyne a páni poslanci, že všetci, tak ako tu sedíme, sa zhodneme, že súčasný platný Zákonník práce je z celospoločenského hľadiska žiaduce novelizovať. Na dopracovanie predloženej novely máme viac ako 40 dní medzi prvým a druhým čítaním. Som presvedčený, že v konečnom dôsledku slovenský parlament schváli novelu Zákonníka práce, ktorá vnesie do pracovnoprávnych otázok väčší poriadok. Budú stanovené jasné pravidlá aj pri uzatváraní dohôd o vykonaní práce, prinesie účinnú ochranu zamestnanca.

Ďakujem veľmi pekne za pozornosť a verím, kolegyne, kolegovia, že tento návrh novely Zákonníka práce podporíte do druhého čítania.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Ďakujem pánu poslancovi za uvedenie návrhu.

Teraz prosím pána poslanca Dzuráka, ktorého určil gestorský výbor, aby predniesol svoje stanovisko k predmetnému návrhu zákona.

Poslanec Ľ. Dzurák:

Vážená Národná rada,

milé dámy,

vážení páni,

vystúpiť na dnešnej schôdzi k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Zákonník práce, ma určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie na svojej 37. schôdzi. V súlade s § 73 zákona číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky podávam v prvom čítaní spravodajskú správu k predmetnému návrhu zákona.

Konštatujem, že návrh zákona spĺňa formálnoprávne náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z toho vyplýva, že návrh zákona obsahuje paragrafové znenie aj dôvodovú správu.

Účelom predloženého návrhu zákona je zabrániť, aby nedochádzalo k obchádzaniu inštitútu pracovného pomeru. Navrhuje sa preto vypustiť zo Zákonníka práce dohody o prácach vykonaných mimo pracovného pomeru. Vypustením dohôd o prácach vykonaných mimo pracovného pomeru zo Zákonníka práce a uložením povinnosti zamestnávateľovi zabezpečovať plnenie úloh zamestnancami v pracovnom pomere by malo dôjsť podľa navrhovateľov aj k zníženiu počtu evidovaných nezamestnaných. Návrh zákona je v súlade s článkom 36 Ústavy Slovenskej republiky a nebude mať dosah na štátny rozpočet ani na rozpočet obcí a miest.

Dámy a páni, s ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, odporúčam, aby Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku o tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky číslo 557 z 28. 2. 2000 prideliť návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Zákonník práce, v druhom čítaní na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Súčasne navrhujem, aby výbory, ktorým bol uvedený návrh pridelený, ho prerokovali v lehote do 3. mája 2000 a gestorský výbor v lehote do 5. mája 2000.

Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Ďakujem, pán spoločný spravodajca. Prosím vás, zaujmite miesto určené pre spravodajcov.

Otváram rozpravu o tomto bode programu. Do rozpravy som dostal tri písomné prihlášky, z toho dve za kluby, za klub Hnutia za demokratické Slovensko pani poslankyňa Keltošová a za SDK pán poslanec Brocka. Ďalej je prihlásený pán poslanec Kalman. Pani poslankyňa Keltošová vystúpi ako prvá za klub Hnutia za demokratické Slovensko.

Máte slovo, pani poslankyňa.

Poslankyňa O. Keltošová:

Ďakujem za slovo.

Vážený pán predsedajúci,

vážené kolegyne poslankyne, páni poslanci,

dovoľte mi, aby som na úvod tohto bloku sociálnych zákonov povedala môj názor, ale aj názor poslancov za HZDS. Nebývalo zvykom v tejto snemovni od roku 1990, aby sa sociálne zákony pripravovali alebo novelizovali takýmto spôsobom. Chcem na to upozorniť najmä nových poslancov, že také zákony, ako je Zákonník práce, prípadne nový zákon o sociálnej pomoci, zákon o Sociálnej poisťovni boli pripravované dlhodobo a starostlivo aj za účasti sociálnych partnerov a príslušných inštitúcií. Ak mám pred sebou schválený program tejto schôdze Národnej rady, konštatujem, že dva zákony dáva SDĽ a štyri zákony sú z dielne klubu SDK. Ja sa pýtam, prečo koaliční poslanci, napríklad SDK a SDĽ, sa nevedeli dohodnúť na jednej novele zákona o zamestnanosti. Prečo dva poslanecké kluby musia predkladať dve samostatné novely zákona o zamestnanosti? Prinajmenšom je to neobvyklé, je to v legislatívnej praxi neštandardné, ale zrejme to naznačuje niečo aj o vnútorných pomeroch vo vnútri koalície.

K predmetnému bodu programu, ktorý sa dotýka Zákonníka práce. Chcem sa opýtať pána predkladateľa, ak tu konštatoval, že ministerstvo práce a úrady práce odhadujú, že dve tretiny dohôd sa uzatvárajú s dlhodobo nezamestnanými, tak sa pýtam, kde sú tu kontrolné mechanizmy, kontrolné mechanizmy tak ministerstva práce, ako kontrolné mechanizmy a kontrolné odbory, ktoré fungujú na príslušných okresných úradoch práce. Možno je to tým, vážení poslanci, že ste rozpočtu Národného úradu práce zobrali nekvalifikovane, dnes už to vidíte, 75 miliónov korún na správne náklady. Možno je to tým, vážení poslanci, že v minulosti začatý komplexný informačný systém, ktorý bol dohodnutý so Svetovou bankou, že tento projekt bol zastavený. Jednoducho robíte amatérske kroky v oblasti politiky zamestnanosti a potom sa nestačíte čudovať, čo všetko toto prináša v praxi. Napríklad aj novela zákona o sociálnom poistení je toho dokladom. Budeme však o tom hovoriť neskôr, keď táto snemovňa napriek upozorneniu poslancov HZDS odhlasovala vlastne diskriminačný zákon vo vzťahu k odvodovým povinnostiam dôchodcov.

Táto novela zákona, ktorou chcete dosiahnuť, aby sa zamedzila takzvaná čierna práca, myslím si, pán poslanec Dzurák, že je v rozpore dokonca aj s ústavou. Máte pravdu, je v súlade s článkom 36, ale podľa mňa je v rozpore s článkom 35 ods. 3, kde sa hovorí, že občania majú právo na prácu. Postihujete tým veľké skupiny dôchodcov, postihujete takouto novelou aj veľké skupiny študentov. Postihujete tým ľudí, ktorí popri hlavnom zamestnaní, popri hlavnom príjme, ktorý im zrejme nestačí, legálnym spôsobom sa chcú dohodnúť aj na vedľajšom pracovnom pomere. Nemyslím si, že tento krok bude šťastný, a takisto si nemyslím, že vám prinesie popularitu alebo zvýšenie preferencií od vašich voličov. Zrejme už viete z médií, aké ohlasy to vyvolalo u verejnosti, preto ja sa k nim pripájam.

Navyše chcem upozorniť túto snemovňu, že váš pán minister Magvaši si dal do svojho legislatívneho plánu úloh predložiť nový Zákonník práce v septembri 1999. Dnes máme marec, nový Zákonník práce tu nie je, ale je tu aspoň iskrička nádeje podľa legislatívneho plánu na tento rok, že do 20. apríla 2000 bude predložený nový Zákonník práce. Preto sa pýtam, načo tieto preteky s časom, načo táto nesystémová legislatívna práca, načo budete už vopred komplikovať prijímanie nového Zákonníka práce, ak vám nejde len o vaše preferencie. Toto je slabý dôvod pre mňa aj pre mojich kolegov, aby som takýto návrh novely Zákonníka podporila.

Vážený pán predsedajúci, dávam návrh, aby sa postupovalo v zmysle rokovacieho poriadku § 73 ods. 3 písm. a), to znamená vrátiť na dopracovanie. Ale myslím si, že by bolo dobré, keby ste váš návrh dopracovali už do nového Zákonníka práce ako komplexnej právnej úpravy.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

S faktickými poznámkami na vystúpenie pani poslankyne Keltošovej sú piati páni poslanci. Uzatváram možnosť ďalších prihlášok s faktickými poznámkami.

Pán poslanec Šepták.

Poslanec R. Šepták:

Ďakujem za slovo, pán podpredsedajúci.

Chcem tiež vyjadriť poľutovanie nad takouto novelou a súhlasiť s pani poslankyňou Keltošovou, že skutočne sa v minulosti sociálne zákony dlhodobo tvorili a tvorili sa na základe dohody sociálnych partnerov. A neobstojí ani tvrdenie pána poslanca Andrassyho, že táto novela má svoje chyby, ale že má 40 dní na to, aby sa dopracovala. Predpokladám a verím, že je veľká chyba, keď poslanec niečo také povie. Treba povedať, že táto novela je skutočne šitá horúcou ihlou, ktorá napácha viac zla ako dobra. Chcem upozorniť pánov z vládnej koalície, že ľudia na to, aby mohli prežiť po balíčkoch ekonomických opatrení, nutne potrebujú aj prácu na dohodu, preto drvivá väčšina ľudí už dnes má 2 - 3 zamestnania, aby prežila v tomto ťažkom čase. Takže aké to opatrenie bude len proti nim.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Bajan.

Poslanec V. Bajan:

Ďakujem pekne.

Samozrejme nemožno súhlasiť s časťou vystúpenia mojej kolegyne predrečníčky, pretože zlou nefunkčnou štruktúrou Národného úradu práce by Národný úrad práce pri jej zmene ušetril nie 75 miliónov, ale niekoľkokrát viac. Ale to je už diskusia o inom. Ja by som len chcel podotknúť, že táto novela má v sebe aj iný problém a predpokladám, že ak prejde do druhého čítania, tak by sme sa mali zaoberať aj s takým stavom, že obce vykonávajú prenesený výkon štátnej správy pri referendách, napríklad o voľbách, a ja nie som schopný urobiť takýto výkon bez dohôd. Jednoducho niekoľko tisíc dohôd treba napríklad na vykonanie v Bratislave po jednotlivých mestských častiach, a to je len jedna obec. Takže bol by som rád, keby sme aj na toto mysleli pri úplnom zrušení takého inštitútu, ako sú dohody o vykonaní práce.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pani poslankyňa Aibeková.

Poslankyňa M. Aibeková:

Ďakujem pekne.

Nebudem opakovať tie dôvody, ktoré povedala pani poslankyňa Keltošová, pretože sa s nimi úplne stotožňujem, ale veľmi ma prekvapuje, že celý poslanecký klub SDĽ podpísal túto novelu. Hoci, vážené dámy, vážení páni, opakovane v parlamente odznelo z vašich úst kvílenie, aká je nízka mzda v Slovenskej republike. Absolútne súhlasím. Keď si pozriete posledné údaje zo Štatistického úradu, reálna mzda po prvýkrát od vzniku Slovenskej republiky od roku 1999 poklesla, pozrite si včerajšie čerstvo uverejnené údaje. Takže občania nemajú tie vedľajšie pracovné úväzky na dohodu z nejakej roztopaše, ale jednoducho preto, aby prežili. Preto sa veľmi divím, že práve vy ste všetci podpísali takúto novelu, ktorá ide absolútne proti vášmu programu a proti tomu, čo ste v parlamente opakovane hovorili.

Pozrite si svoje vystúpenia. Samozrejme, že tento krok je absolútne nesystémový. Je vytrhnutý z celého kontextu a naozaj tu už opakovane aj minister prisľúbil, že dodá kompletný zákon, teda nový Zákonník práce, na ktorý čakáme. Takže takéto vytrhnutia problému navyše absolútne nesystémové, tak ako ich navrhujete, nevyrieši problém s nezamestnanosťou. Ten problém sa musí riešiť úplne iným spôsobom. Takto iba beriete možnosť ľuďom si prilepšiť v dnešnej katastrofálnej ekonomickej situácii.

Preto sa tiež stotožňujem s tým, aby návrh nepokračoval do druhého čítania, aby minister splnil svoj legislatívny plán a predložil komplexný návrh nového Zákonníka práce.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Hofbauer.

Poslanec R. Hofbauer:

Predkladaná novela je úplným nezmyslom predovšetkým z vecného dôvodu. A ja to načnem trošku z inej strany. V rámci výkonu štátnej expertízy sme mali k dispozícii niekoľko stočlenný expertný zbor externých spolupracovníkov, ktorí nemohli byť v trvalom úväzku, pretože ich služby a ich odborné znalosti mohli byť využívané len veľmi zriedka, keď sa vyskytla daná špeciálna technológia alebo technické riešenie, ku ktorým boli odborne kvalifikovaní. Takéto riešenie nie je realizovateľné inak ako úväzkom na dohodu, a nie trvalým pracovným pomerom. Teda ak vy chcete zakotviť čosi takéto, zrušiť možnosti úväzkov na dohodu, tak vlastne zaväzujete kohokoľvek, aby zobral do trvalého pracovného pomeru osobu, ktorú potrebuje daná inštitúcia alebo organizácia jednorazovo, krátkodobo alebo na veľmi presne ohraničený okruh odborných činností.

Toto je jednoducho totálny nezmysel, ktorý navrhujete, a ja vychádzam z toho, že to navrhovali ľudia, ktorí pravdepodobne nemajú nič spoločné s odbornou vysokošpecializovanou profesiou, dajme tomu odprednášanie série prednášok v nejakej inej inštitúcii alebo expertné stanoviská, alebo posudzovania dokumentácií v najrôznejších oblastiach s frekvenciou veľmi nízkou, veľmi nízkou frekvenciou. Takéhoto pracovníka jednoducho nie je možné zobrať do trvalého pracovného pomeru.

Ak si týmto myslíte, že štatisticky zlepšíte počet nezamestnaných, tak ste na hlbokom omyle. Pretože popri tom, čo ja tu uvádzam, platí druhý fakt, to, čo uvádzal pán poslanec Bajan, a to je veľká sféra tých činností, ktoré miestne zastupiteľstvá nemôžu, doslova nemôžu riešiť iným spôsobom ako touto formou. Takže ak SDĽ je odhodlaná postupovať tohto cestou, tak je to cesta zlá a otvorene poviem aj profesijne hlúpa.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pani poslankyňa Kadlečíková.

Poslankyňa M. Kadlečíková:

Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za udelenie slova.

Ja by som sa tiež chcela vyjadriť k tomu, čo tu povedala pani poslankyňa Keltošová, a musím povedať, že súhlasím s jej názorom, keď hovorí, že ide o novelu, ktorá sa nevyznačuje systémovosťou, a ešte by som k tomu chcela pridať, že ide zrejme aj o nepoznanie konkrétneho života, pretože v opačnom prípade by tu takýto návrh, že dohody o vykonaní pracovnej činnosti by vlastne nemali už naďalej existovať, autori celkom určite nepredložili. Pretože ide napríklad o vzdelávaciu inštitúciu, ktorá si objednáva lektora na špecifický problém. Potrebuje ho na dve hodiny a uzatvorí s ním pracovnú dohodu so všetkými, pardon, vstúpi do pracovného pomeru so všetkými tortúrami. Potrebujeme určité stanovisko k veľmi špecifickému problému, ale chceme, aby bolo kvalitné, pretože neovládame určitý problém. Takže zase, čo urobíme? Uzavrieme alebo prijmeme dotyčného pracovníka do pracovnej činnosti? Takže tu vlastne ideme proti kvalite, ale dá sa povedať, že ideme aj proti tomu, čo naozaj v praxi existuje. A nechcem povedať aj to, že ak sa dnes má mladá rodina uživiť alebo akákoľvek iná rodina uživiť, tak nestačí, aby vykonávala jednu prácu, ale častokrát sa utieka k dvom až trom činnostiam. Takže naozaj by bolo dobré, ak by táto novela bola dopracovaná v Zákonníku práce systematicky. Chápem krok SDĽ, podporujem ho v tom, že chcú riešiť nezamestnanosť, ale toto nie je cesta, akou sa to vyrieši.

Ďakujem za pozornosť.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Ďalší prihlásený do rozpravy je pán poslanec Brocka.

Poslanec J. Brocka:

Vážený pán podpredseda Národnej rady,

vážené kolegyne,

vážení kolegovia,

pokúsim sa o spájajúci pohľad na tieto dva zásadné názory, ktoré tu doteraz odzneli. Sú tí, ktorí predkladajú ten návrh novely Zákonníka práce, a tí, ktorí ho zavrhujú. Myslím si, že situácia v nezamestnanosti je veľmi vážna a keďže vláda zatiaľ do parlamentu nepredkladá také návrhy, ktoré by ju nejakým zásadným spôsobom upravovali, ak s tým prichádzajú poslanci, a v tejto chvíli to nie je len návrh zo strany SDĽ, ale budú to aj ďalšie návrhy, nemali by sme ich len tak v čiernobielom videní zavrhovať, lebo situácia je veľmi vážna. A ja si myslím, že každé opatrenie, ktoré na jednej strane zamedzí plytvaniu verejných prostriedkov, na druhej strane zníži mnoho razy nafukovanú alebo umelú mieru nezamestnanosti, každé takéto opatrenie je dobré a že ho treba podporiť.

Chcel by som v tejto chvíli povedať, že rozumiem úmyslu predkladateľov, že chceli pomôcť vláde znížiť problém nezamestnanosti, ale zase súhlasím s tými, ktorí kritizujú ten návrh, že spôsob, akým to chcú dosiahnuť, nie je najšťastnejší. Ale aby sme nestrácali čas, viem si predstaviť, že v druhom čítaní alebo v ďalšom rokovaní o tomto návrhu, nakoniec predkladatelia už vo svojom úvodnom vystúpení tlmočili ochotu meniť veci a vedia, o čo ide, jednoducho môžeme z tohto návrhu urobiť návrh, ktorý bude prijateľný pre všetkých, a nedopustíme sa takej chyby, ľudovo povedané, že s vaničkou vylejeme aj dieťa.

Chcel by som povedať, že chápem dôvody, ktoré viedli predkladateľov k predloženiu takého návrhu, ak sa stretávajú s pracovníkmi úradov práce. Úrady práce už roky upozorňujú na to, že mnohí nezamestnaní alebo tí, ktorí sú v evidencii úradov práce, zneužívajú tento inštitút. Pracujú na dohodu o vykonaní práce alebo pracovnej činnosti, a pritom poberajú podporu alebo sociálne dávky, čiže sú v evidencii uchádzačov. Takýto luxus napríklad v Českej republike nemajú a správajú sa ako rozumnejší hospodári. Na druhej strane ale vieme, že existujú mnohé odvetvia alebo profesie, ktoré sú zle platené, to sú nielen učitelia, zdravotníci, to sú aj špičkoví odborníci, ktorí vďaka takejto možnosti pomáhajú nám všetkým a zároveň sebe. Zlepšujú svoju nepriaznivú sociálnu situáciu. Je paradoxné, že keby sme to schválili v tejto podobe, tak si myslím, že by to ako prvý pocítil minister sociálnych vecí. A nielen on, ale aj iní ministri. Lebo mnohé z náročných úloh sa na ministerstvách aj takouto formou vykonávajú. Čiže by sme aj ich vytrestali. Samozrejme by sme vytrestali aj mnohých študentov. Na to upozorňovali aj kolegovia už z opozície, lebo aj tu stretávate takých možno budúcich žurnalistov, ktorí pracujú pre médiá, a sú to dokonca aj redaktori televízií. Tí práve možno nie sú v tej situácii, v akej sú študenti a vysokoškoláci, ktorí si takto pomáhajú, lebo možno vďaka tomu môžu študovať na vysokej škole. Čiže keby sme im to zakázali, tak by sme im možno zabránili v štúdiu.

Samozrejme, že som nehovoril o takých administratívnych komplikáciách, že ak by sme chceli nahradiť inštitút dohody o vykonaní práce inými, napríklad dohodou, teda pracovným úväzkom na čas určitý alebo na skrátený pracovný úväzok, to je taká komplikovaná administratíva, že jednoducho efektom alebo výsledkom toho by bolo skôr zvyšovanie práce načierno zo strany zamestnávateľov - prihlasovať do poisťovní, odhlasovať z poisťovní, lebo zamestnávatelia, a to je veľmi častý prípad, že pri naliehavých a urgentných úlohách a prácach zamestnajú niekoho na dohodu na týždeň, na 10 dní. Predstavte si, že by niekto ochorel a bol by zamestnaný na dobu určitú. No to sú neriešiteľné situácie, administratívne veľmi komplikované, náročné pre zamestnávateľa. Čiže skôr by to viedlo k zvyšovaniu práce načierno, to znamená znižovaniu príjmov štátneho rozpočtu.

Preto je v našom, a teda nielen v mojom záujme, aby sme tento návrh v druhom čítaní urobili zmysluplným a lepším, ako je predložený, práve takými pozmeňujúcimi návrhmi, ktoré zrušia alebo teda zabránia tomu, aby sa vytvárali takéto dohody nie písomnou formou. Ďalej aby sme zamestnanie na dohodu o vykonaní práce považovali za dôvod na vyradenie z evidencie uchádzačov o zamestnanie. To znamená, aby nezneužívali tento inštitút tí, ktorí vlastne parazitujú na sociálnom systéme.

Myslím si, že v takejto podobe by tento návrh viedol aj k istej úprave miery nezamestnanosti, viedol by aj k zvýšeniu príjmov štátneho rozpočtu a v konečnom dôsledku tým, ktorí chcú pracovať a viac pracovať, aj k zvýšeniu ich životnej úrovne.

Samozrejme sú isté systémové, ako tu hovorila pani Keltošová, opatrenia, ale potrvá istý čas, kým ich tu schválime, ale toto sú opatrenia, ktoré môžeme vlastne veľmi rýchlo prijať a prinesú aj veľmi rýchlo svoj pozitívny účinok.

Čiže odporúčam, aby sme podporili tento návrh do druhého čítania a v druhom čítaní pozmeňujúcimi návrhmi ho zmenili do prijateľnej podoby.

Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Ďalší do rozpravy je písomne prihlásený pán poslanec Kalman.

Ešte predtým s faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Brocku štyria páni poslanci. Končím možnosť ďalších prihlášok.

Pán poslanec Hofbauer.

Poslanec R. Hofbauer:

Pán poslanec Brocka, nezmysel naprávať pozmeňujúcimi návrhmi je prakticky nemožné. Rovnako ako pokazené jedlo sa nedá zjesť. Rovnako ako zle nastrihané šaty sa dajú ušiť, ale nedajú nosiť. My upozorňujeme na niečo iné, a to, že tento návrh, nech je akokoľvek racionálne a s dobrým úmyslom navrhovaný, nie je v tejto forme akceptovateľný. Z vyslovene pragmatických a vecných dôvodov, pretože prináša viac problémov a viac negatív ako pozitív. V takomto prípade niet dôvodu, aby v takomto znení návrh zákona bol akceptovaný, zapracovaný a zahrnutý do celého právneho systému Slovenskej republiky, pretože v ďalších iných sférach vážnym spôsobom zasa narušuje celú štruktúru a celý chod právneho systému, ale aj toho, čo spoločnosť reálne potrebuje. Vy tu stále hovoríte len o tých nezamestnaných, ktorí pracujú načierno na zmluvu, ale ja som upozorňoval na niečo úplne iné, na tie skutočnosti, kde vylúčením takejto činnosti vlastne prichádza k celospoločenským škodám a prázdnym miestam, ktoré nie sú ničím zaplnené.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Gajdoš.

Poslanec J. Gajdoš:

Ďakujem pekne za slovo.

Chcem sa opýtať predkladateľov, či si uvedomujú, do akej situácie, do akej pozície dostávajú obce návrhom novely Zákonníka práce. Obce sú poddimenzované v zdrojoch. Sú zadlžené. Chýbajú finančné prostriedky. Obce si nemôžu dovoliť zamestnávať občanov systémom práce na dobu určitú. Obce musia riešiť problémy, ktoré pred nimi vyvstávajú zo dňa na deň. Riešia otázky odstraňovania škôd po kalamitách, po záplavách, po havarijných stavoch. Pritom hľadajú prostriedky, z ktorých by mali ľudí, ktorí sa na týchto prácach zúčastňujú, zaplatiť. Ak zrušíte inštitút dohody o vykonaní práce, tak, samozrejme, zabránite obciam i prístup k riešeniu týchto problémov. Ja si myslím, že ste brali do úvahy len riešenie jedného problému, ktorý je problémom úradov práce, ale nepozerali ste na spätné väzby pri navrhovaní novely Zákonníka práce. A tieto spätné väzby narobia obciam ešte väčšie problémy, ako ich majú v súčasnosti.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pani poslankyňa Mušková.

Poslankyňa Ľ. Mušková:

Chcela by som nesúhlasiť s pánom poslancom Brockom v tom prípade, keď odporúčal tento návrh zákona posunúť do druhého čítania. Sám hovorí, že je nedokonalý. V poslednom čase sa stáva pravidlom, že sa dostávajú na rokovania Národnej rady nedorobky, ktoré sa tu potom prácne dovyhotovujú a nie sú aj tak dokonalé, pretože návrhy takýchto zákonov by mali spracovať odborníci z daného rezortu. Veď tu koliduje s ďalšími zákonmi. Čo herci, ktorí pracujú na dohodu, tlmočníci a tak ďalej?

Takže ja by som tiež chcela poprosiť, aby tento návrh zákona nešiel do druhého čítania a aby sme radšej požiadali pána ministra Magvašiho, aby predložil kompletný návrh zákona, ktorý vypracujú odborníci, a navyše SDĽ ide pánu ministrovi do kapusty, svojmu vlastnému ministrovi.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Orosz.

Poslanec L. Orosz:

Ďakujem pekne.

Chcem oceniť veľmi konštruktívny prístup pána poslanca Brocku k riešeniu problému, ktorý skutočne je mimoriadne spoločensky závažný. Tie námety, ktoré uviedol vo svojom vystúpení, skutočne stoja na zamyslenie. Myslím si, že skupina predkladateľov je pripravená o týchto námetoch diskutovať. Myslím si, že už o nich aj diskutovala a naozaj je tu priestor na to, aby sa v rámci druhého čítania našlo riešenie, ktoré by aspoň čiastkovo riešilo tento závažný problém.

Myslím si, že by nebolo správne rezignovať na schopnosť slovenského parlamentu reagovať na tento problém. Ja som tiež vážne uvažoval o tom, ktoré z riešení je lepšie. Vrátiť tento návrh na dopracovanie alebo ho postúpiť do druhého čítania.

Pokúsme sa, vážení kolegovia, za účasti odborníkov aj za účasti opozície nájsť riešenie, ktoré by aspoň čiastočne tento problém vyriešilo. Ak ho nenájdeme, vždy máme šancu v rámci druhého čítania. Ale ja si myslím, že tie námety, ktoré zaznievajú v dnešnej diskusii, ukazujú cestu, ktorou by sme sa mali pustiť.

Ďakujem pekne.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Posledný písomne prihlásený do rozpravy je pán poslanec Kalman.

Pán poslanec, máte slovo.

Poslanec J. Kalman:

Vážený pán predsedajúci,

vážené dámy,

vážení páni,

kolegyne, kolegovia,

už z doterajšej diskusie vyplýva, že predložený návrh zákona je nesystémový, je veľmi diskutabilný a myslím si, že aj to je jeden z dôvodov, prečo tento návrh nešiel cez ministerstvo, nešiel cez vládu, že vláda takýmto spôsobom vo vzťahu ku kvalite navrhovaného zákona sa zbavuje zodpovednosti a prenecháva túto zodpovednosť na parlament.

Ďalšia moja taká poznámka v súvislosti s takýmto obchádzaním je skutočnosť, na ktorú už poukázala kolegyňa Keltošová, že v doterajšej praxi vždy najmä pracovnoprávne vzťahy, pracovnoprávne otázky, otázky zamestnanosti boli riešené so sociálnymi partnermi. Myslím si, že takýmto spôsobom vláda chcela opäť obísť sociálnych partnerov najmä v súčasnom období, keď sa vyjednávalo o generálnej dohode. Obávala sa tlakov jedného alebo druhého sociálneho partnera, ktorý by s navrhovanou novelou v takomto zmysle nesúhlasil. Je to teda nájdenie formy, ako v tomto prípade sociálnych partnerov obísť.

Som presvedčený a nakoniec aj diskusia koaličných, aj opozičných poslancov v parlamente hovorí, že niet asi jedného z nás v tejto snemovni, ktorý by nechcel hľadať spôsoby riešenia nezamestnanosti tak katastrofálnej, ako v našej spoločnosti je. Som presvedčený o tom, že nie administratívne kroky, nie administratívne úpravy alebo administratívne riešenia problém nezamestnanosti v našej spoločnosti vyriešia. Prax potvrdzuje, že sa to nepodarilo zo stránky administratívnej ani jednému štátu. Možno v štatistike alebo vykazovaní sa čísla môžu zmeniť, ale zmení sa aj podstata samotného nezamestnaného? Myslím si, že nie. Preto tvrdenia, že v praxi napríklad dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru sú problematické, tiež si myslím, že neobstoja. Problematické v akom ponímaní? A čo tie ostatné? Čo je vlastne prevládajúce? Prevládajúce je to problematické alebo prevládajúce je to, že si mnohí občania takýmto spôsobom privyrobia a zlepšia svoje sociálno-ekonomické postavenie? Či už ako dôchodcovia alebo ako študenti, ako tu už bolo hovorené alebo niektoré ďalšie skupiny našich občanov. Ja sa určitým spôsobom skutočne divím, že s takýmto návrhom najmä vo vzťahu k študentom, ktorí veľmi často využívali tento inštitút, vyšla Strana demokratickej ľavice.

Dámy a páni, ktoré deti alebo ktorí študenti potrebujú si privyrobiť? Predovšetkým tí, ktorých rodina už nemá z čoho ich financovať na vysokých školách. Podobne sa to týka aj otázky dôchodcov. Alebo zoberme si príklad, čo malé firmy, ktoré potrebujú 5, 6, možno maximálne 10 dní do roka poskytnutie určitej služby, nejakého právneho stanoviska alebo daňového riešenia, alebo daňového vykazovania. Na to všetko sa majú pripravovať pracovné zmluvy? Veď už aj kolega Brocka hovoril o tom, že je to mimoriadne náročné, mimoriadne zložité a prehĺbi to administratívu. Alebo skutočne si myslíme, že všetky tieto pracovne nevyhnutné úkony môže riešiť súčasný zamestnanec alebo súčasný stav zamestnancov? Nie. Preto si myslím, že tieto otázky sú, ktoré sú tu predložené, skutočne kozmetické, problém nevyriešia.

Zoberme si len doterajší stav. Dohoda o vykonaní práce. Veď podľa toho, ak sa nemýlim, mohla takúto dohodu uzatvoriť organizácia maximálne na 100 hodín. My chceme, aby nezamestnaní pracovali 100 hodín? Ak to má v plnej miere nahradiť? Alebo dohoda o pracovnej činnosti. Ak sa nemýlim opäť na polovičný pracovný úväzok, to znamená maximálne 50 percent pracovného času. Opäť chceme, aby naši nezamestnaní pracovali len 50 percent pracovného času? Možnože by to bolo optimálne, ale k tomu by musela zodpovedať aj adekvátna mzda alebo plat. Veď to sú všetko tlaky, ak by sa to realizovalo, ktoré sú v podstate na úrovni minimálnej mzdy a v mnohých prípadoch ešte menšie. Teda do akej pozície tlačíme našich občanov, najmä teraz z pohľadu nezamestnaných vo vzťahu k ich budúcej životnej úrovni.

Preto nie takéto návrhy, nie takéto opatrenia môžu riešiť skutočne reálne stav nezamestnanosti na Slovensku, ale mala by to riešiť jednoznačná koncepcia a jednoznačné dôsledné kroky vlády pri riešení otázky nezamestnanosti najmä rozvojovými programami, najmä rozvojovými tendenciami v jednotlivých regiónoch oživovaním odvetví, oživovaním regiónov a vytváraním nových pracovných miest. To je jediná cesta a niet inej správnej cesty, ktorá by viedla k riešeniu nezamestnanosti.

Prikláňam sa aj ja k tomu, aby sme nie v súčasnom období hľadali medzi prvým a druhým čítaním možné ďalšie riešenia, ale aby sa tento návrh, ktorý je skutočne nesystémový, stiahol z rokovania, a ak by nemal byť stiahnutý, odporúčam, aby sme teda hľadali možnosť, akým spôsobom priamo postihnúť tých občanov, tých nezamestnaných, ktorí sú evidovaní na úradoch práce ako nezamestnaní. Súhlasím, vo vzťahu k tým by sa to mohlo určitým spôsobom za určitých podmienok realizovať, ale aby z toho jednoznačne vypadli dôchodcovia a študenti. To znamená, aby dôchodcovia a študenti naďalej mohli používať tie inštitúty, ako ich používali doteraz. Aj z tohto pohľadu sa vraciam alebo opakujem už prednesený návrh, aby sa návrh zákona, tak ako bol predložený, vrátil a predložil sa v inej forme, respektíve sa počkalo do nového znenia Zákonníka práce, ktorý, ako som informovaný, už prebehol rokovaním v Rade hospodárskej a sociálnej dohody.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

S faktickými poznámkami sú traja páni poslanci, posledný pán poslanec Halmeš. Ešte Kolláriková. Prosím pánov poslancov, aby ešte v priebehu vystúpenia sa prihlasovali s faktickými poznámkami. Uzatváram možnosť ďalších prihlášok.

Pán poslanec Hofbauer.

Poslanec R. Hofbauer:

Ďakujem.

Mrzí ma, že k tejto problematike, ktorá sa tu rozdiskutúva, nevystupuje prakticky nikto z koalície zo sféry kultúry.

Dámy a páni, zareagujte na to a pokúste sa vysvetliť, akým spôsobom sa napríklad budú zabezpečovať televízne alebo filmové dabingy, akým spôsobom sa bude zabezpečovať prekladateľská činnosť, tlmočnícka činnosť, akým spôsobom sa bude zabezpečovať celá velikánska sféra toho, čo sa vykonáva v oblasti kultúry, pretože podstatná časť týchto činností sa jednoducho nerobí a ani nemôže robiť formou trvalého pracovného pomeru, lebo je to nerealizovateľné. Prečo je to nerealizovateľné, to si dajte vysvetliť od tých ľudí, ktorí v tejto sfére pracujú. Ja s týmto tu teraz nebudem plytvať čas. Ak sa prijme táto vaša novela zákona, tak sa všetky tieto možnosti výkonu činností jednoducho znemožnia. Čím budú nahradené? Trvalými pracovnými pomermi, to nám vari nechcete nahovoriť?