Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Cuper, prosil by som vás, keby ste hovorili k veci.

Okrem toho ospravedlňujem sa plénu, že som umožnil pánovi poslancovi Cuperovi vystúpiť.

Poslanec J. Cuper:

Vážený pán predsedajúci, hovorím k veci, pretože som sa prihlásil s reagenciou na pána Dzurindu aj na pána...

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Cuper, vy nemáte právo vystúpiť.

Poslanec J. Cuper:

Mám právo vystúpiť.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Podľa akého ustanovenia rokovacieho poriadku?

Poslanec J. Cuper:

Podľa § 26, tak ma aj napísal pán predsedajúci tohto parlamentu.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Prosil by som, keby ste skrátili svoje vystúpenie.

Poslanec J. Cuper:

Chcel by som sa vyjadriť tiež k tomu, čo tu hovoril pán predseda parlamentu, pardon, minister spravodlivosti a ministerský predseda. Pán minister spravodlivosti hovoril, že oslobodil súdnictvo od akýchkoľvek zásahov a vymenoval do funkcií iba kandidátov, ktorých navrhli sudcovské rady. Dovoľte, aby som sa vysmial tomuto jeho tvrdeniu. Sudcovia alebo predsedovia Krajského a Okresného súdu v Bratislave boli vymenovaní preto, že požívajú absolútnu súkromnú dôveru pána ministra spravodlivosti. Aj pán okresný prokurátor bol navrhnutý, pretože KDH okrem ministerstva spravodlivosti a ministerstva vnútra si osvojilo aj právo ovládať prokuratúru cez námestníka Generálnej prokuratúry pána Lauka, aj človek dôveryhodný týmto zdrojom bol vymenovaný za okresného prokurátora, aby dozoroval kauzu vyšetrovania Ivana Lexu. Len tak sa môže dosiahnuť to, čo sa tým sleduje, aby nad vecou, ktorá má byť porážkou jednej politickej strany, jedného politického súpera, to znamená Hnutia za demokratické Slovensko, sa mohol vyniesť ortieľ, ktorý si zahraniční tútori neschopného ministerského predsedu posadili do funkcie, aby týmto spôsobom sa dosiahlo spravodlivosti.

Chcem povedať, že takisto v prípade pána Polku, ide o brata štátneho tajomníka, ktorý bol členom HZDS, Hnutia za demokratické Slovensko, je nemysliteľné, aby minister spravodlivosti škandalizoval sudcu, ktorý má dom. Pýtam sa, pán minister spravodlivosti, ktorých sudcov na Slovensku ešte budete škandalizovať, ktorí si z vlastných úspor postavili za pomoci rodinných príslušníkov domy? Je ich veľa. Chcete ich vyhádzať všetkých alebo všetkých chcete podozrievať z toho, že brali úplatky a z tých si postavili rodinné domy? Takéto tvrdenie je nehorázna drzosť. Je zaujímavé, že to všetko nebolo, alebo to, čo vy tvrdíte, že pán Polka vám odmietol majetkové priznanie, nebolo dôvodom na to, že tento človek používa u svojich kolegov vysokú dôveru. Aj napriek tomu všetkému trvám na tom, čo som povedal, že ste rok a pol robili všetky prekážky, aby súd v Žiline nefungoval len preto, že Žilina nebola priaznivo naklonená KDH.

K doktorovi Štefankovi. Je neuveriteľné, pán minister spravodlivosti, ako vy sa z toho, kto je obvinený, dokážete stať tým, kto obviňuje. Tak už dnes bolo pripustené, že nie pán doktor Štefanko musel otvárať byt, ktorý mal v legálnej držbe, služobný byt, ale pripustili ste, že už mohol byť aj niekto iný, teda zámočník. I keď tu z vašich úst odznelo, že vylamoval dvere sám osobne sekerou, tak je to uvádzané aj v zahraničných správach. Je dehonestujúce, ak o sudcoch, o podpredsedovi Najvyššieho súdu sa takto hovorí v zahraničných správach, na základe podvodu alebo neseriózneho tvrdenia ministra spravodlivosti. Pán minister spravodlivosti, keď ste tak boli presvedčený o tom, že naozaj pán sudca Štefanko je vinný, prečo ste chodili ovplyvňovať predsedu kárneho senátu? Prečo ste za ním chodili takisto, ako ste chodili ovplyvňovať pána Lexu do vyšetrovacej väzby? Takisto, ako chodí pán Dzurinda ovplyvňovať úradníkov a iných sudcov a prokurátorov. To sú nie spôsoby súviace s demokraciou. Je celkom logické, že sudca Štefanko musel namietať zaujatosť predsedu kárneho senátu. Je celkom logické, že mu bolo aj vyhovené, a som presvedčený, že spravodlivosť v tomto štáte zvíťazí, že nemôže donekonečna jeden minister spravodlivosti manipulovať celú spoločnosť. A som presvedčený, pán Čarnogurský, že raz príde čas, keď sa budete musieť za tieto politické ohavnosti, lebo to nemá nič spoločného s právom, ospravedlniť pánovi Štefankovi aj celej tejto spoločnosti, ktorú ste za 10 rokov sústavne politicky manipulovali a zavádzali.

Pokiaľ ide o ústavný zákon o zrušení amnestie, tvrdili ste, že žiadate len to, aby boli právne prostriedky postaviť pána Lexu, ktorý je vo vašich očiach vinný, pretože zrejme vinník kričí, chyťte nevinného. Prihliadnime na to, že päťtisícročné dejiny štátov nepoznajú niečo také, aby nastupujúca hlava štátu zmenila alebo zrušila amnestiu svojho predchodcu. Skutočne sa to nestalo ani v tých najtvrdších režimoch, ani za fašistického režimu sa to určite neudialo. Ale keď už to pán ministerský predseda urobil, tak Ústavný súd konštatoval, že toto je akt nulitný, neplatný. Prečo vám, pán ministerský predseda, záleží na tom, aby ste dokázali svoju pravdu? Predstavte si, že by som ja vás tu dnes obviňoval, že by vás obvinili orgány činné v trestnom konaní, že vy ste spáchali tento zločin zavlečenia Michala Kováča do cudziny, že by sme tu my mali 90 poslancov, že by som dal návrh, alebo prehovoril vyšetrovateľov, aby dali návrh na vzatie do väzby a že by som prehovoril aj svojich kolegov, že vy ste tento zločin spáchali. A potom tvrdil občanom tohto štátu, postavil by som sa ja ako minister spravodlivosti, urobil by som príslušné kádrové zmeny na súdoch a na prokuratúre a v orgánoch vyšetrovania a povedal by som: Choďte sa pred tieto orgány očistiť. Ubezpečujem vás, že takto postupovali len v päťdesiatych rokoch niektorí, ktorí takto tvrdili o Slánskom, že sa má ísť očistiť pred takéto súdy a takéto orgány.

To nám prekáža, pán Čarnogurský. Preto sme tu ako žalobcovia. A už tu bolo povedané, že ak by naozaj týmto ľuďom, ktorí za vás budú hlasovať, záležalo na tom, že ešte chcú v tomto štáte budovať demokraciu a právny štát, určite by bola pravda to, čo už tu bolo povedané, že tú podporu alebo tú dôveru by ste nedostali. Pretože vy ju v slovenskej občianskej spoločnosti nemáte už od roku 1992. Pozrite si preferencie politického subjektu, ktorý vediete. Ak by ste nezneužívali svedomie slovenských veriacich, tak vás ubezpečujem, že vaše preferencie by neboli ani 5 %. Boli by ďaleko pod touto hranicou. Lebo vy slušnú a serióznu politiku, takisto ako tento človek, ktorý nás tu prišiel dourážať a zmizol z tohto parlamentu a ktorému som odporúčal, aby sa išiel naučiť riadiť spoločnosť na Zabíjanec do Rudnian, takíto ľudia budú zapísaní len tými najhoršími čiernymi písmenami v dejinách Slovenska. Neteší ma to, ale, žiaľbohu, pre históriu to musíme povedať. A ja len dúfam, že občania tohto štátu sa už nedajú oklamať takýmito ľuďmi a nedajú im dôveru.

Výsledkom vašej politiky je, že rozdávate Slovensko. Rozdávate ho Čechom, ako včera, budete ho naďalej rozdávať maďarskej menšine, lebo ona je jedinou legálnou a legitímnou oporou vašej vlády, pán ministerský predseda, aj pán minister spravodlivosti. Len oni vás môžu podržať, lebo občania Slovenskej republiky vo vás už určite stratili dôveru.

Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Panie poslankyne, páni poslanci, ešte raz sa vám ospravedlňujem za porušenie rokovacieho poriadku. Nemal som udeliť slovo pánovi poslancovi Cuperovi.

(Hlas poslanca Cupera z pléna.)

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Cuper, ty si ho prečítaj a potom sa môžeme konfrontovať.

Panie poslankyne, páni poslanci, konečne môžeme pristúpiť k vystúpeniu poslancov, ktorí sú písomne prihlásení do rozpravy. Ako prví vystúpia poslanci za poslanecké kluby, za HZDS pán poslanec Brňák, za SDK Palko, za SDĽ Orosz a potom v poradí poslanci Oberhauser, Tkáč, Tóthová, Andrejčák, Baco, Zlocha, Mikloško, Keltošová, Muránsky, Langoš a Húska.

Pán poslanec Brňák, nech sa páči, máte slovo.

Poslanec P. Brňák:

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

Aj keď to bude pomerne komplikované vzhľadom na doterajší priebeh diskusie, pokúsim sa vrátiť k meritu veci, o ktorom máme dnes rokovať a poukázať na niektoré vecné, ale i politické dôvody, pre ktoré si jednoducho myslíme, že pán minister Čarnogurský nezvládol ním spravovaný rezort.

Zároveň vás chcem požiadať, pán predsedajúci, ak by som presiahol plánovaný čas 20 minút, aby mi bolo umožnené ako spoločnému spravodajcovi v súlade s ustanovením § 27 ods. 8 hovoriť aj v následnom čase, pretože také je znenie rokovacieho poriadku a také je postavenie spravodajcu v tom smere, že môže vystúpiť, kedykoľvek o to požiada.

Vážený pán predsedajúci,

vážený pán neprítomný minister spravodlivosti,

vážená Národná rada Slovenskej republiky,

iniciovanie vyslovenia nedôvery vláde či jej ministrovi je jedným z najvýznamnejších, ak nie najvýznamnejším oprávnením parlamentnej opozície v rámci jej činnosti v samotnom parlamente. Je však potrebné dodať, že toto oprávnenie opozície je dnes v slovenských podmienkach vnímané skôr ako politický folklór. Dôvody treba vidieť najmä v minulosti, keď sa tento inštrument v rukách vtedajšej opozície používal nie ako krajná hranica politického zápasu, ale skôr ako jeho bežná súčasť. Týmto sa takýto krok opozície značne politicky znehodnotil, hoci, samozrejme, ani v minulosti, ani v súčasnosti a ani v budúcnosti nebude jeho všeobecným zmyslom dosiahnuť skutočné odvolanie člena vlády opozíciou. Česť výnimkám, ktoré z akceptovateľných dôvodov v správnom čase, v správnej politickej konštelácii a voči správnej persóne môžu spôsobiť, že návrh opozície bude priechodný.

Viem si predstaviť, že ak by sme dnes hlasovali o vyslovení nedôvery ministrovi spravodlivosti pánovi Čarnogurskému v tajnom hlasovaní, že by skutočne mohlo dôjsť k spomínanej výnimke a náš návrh by bol úspešný. Ale tajné hlasovanie asi nebude, iba ak by sa oň zasadil sám pán minister, ktorý by si aj týmto spôsobom mohol a mal zistiť jeho skutočnú pozíciu vo vládnej koalícii.

Aj keď je zatiaľ politická osobnosť pána Čarnogurského pomerne silná, ako minister spravodlivosti, trúfam si povedať, jednoznačne zlyhal. Medzi odbornou verejnosťou a sudcami nie je ojedinelý názor, že od roku 1990 rezort spravodlivosti nemal ešte takého slabého ministra, ako má dnes. Stretol som sa tiež s názorom, že takáto charakteristika terajšieho ministra spravodlivosti prekračuje do minulosti aj horizont roku 1990. Je to pre nás všetkých nedobré zistenie aj preto, že pán Čarnogurský je právnik a pôsobil ako advokát.

Na druhej strane je možné hľadať vysvetlenie tejto anomálie v tom, že pán Čarnogurský a jeho najbližšie okolie fakticky pôsobí stále v disente, je neustále v rozpore a odpore proti niekomu. Jednoducho pán minister stále pôsobí ako pyrotechnik, hoci je najvyšší čas prejsť na pozíciu staviteľa. Takto ako pyrotechnik pôsobí aj v rezorte ministerstva spravodlivosti. Aj keď je to pomerne zjednodušený obraz, doterajší ministri spravodlivosti od roku 1990 sa vzájomne odlišovali predovšetkým tým, či väčšiu váhu pripisovali posilňovaniu sudcovskej nezávislosti so všetkým, čo k tomu patrí, alebo väčšiu váhu pripisovali skvalitneniu a najmä zrýchleniu súdneho konania na prospech občanov Slovenska, alebo iba viac-menej vyvažovali obidva tieto prístupy, alebo boli iba politickými pozorovateľmi v tomto rezorte.

Pán minister Čarnogurský po vyše roku svojho pôsobenia nespĺňa podľa môjho názoru ani jednu z týchto charakteristík. Iba ak by sme vychádzali z niektorých jeho politických deklarácií a vyjadrení, venovaných téme sudcov a súdov na Slovensku, ktoré slovné vyjadrenia v krátkom čase, ale na druhej strane sám vyvrátil doslova opačnými názormi.

Naopak, ministrovi spravodlivosti sa podarilo to, čo v dnešnej miere bolo doteraz nepoznané. Pod heslami a transparentmi hlásajúcimi očistu v súdnom stave pán minister spravodlivosti začal ťať hlava-nehlava. Čo na tom, že verejne vyslovené obvinenia nevedel a nevie preukázať? Čo na tom, že chce sudcov zbavovať sudcovskej funkcie za disciplinárne prehrešky, ktoré jednoznačne nedosahujú úroveň najprísnejšieho trestu, ktorý on požaduje? Čo na tom, že až v parlamente sa vyšetrovateľmi polície sťahujú späť návrhy na zbavenie sudcovskej imunity? Čo na tom, že návrhy na disciplinárne konanie ministrovi v sudcovskom zbore neprechádzajú podľa subjektívnych predstáv? Čo na tom, že sudcovia, sudcovské rady a posledne už aj Združenie sudcov Slovenska nesúhlasia so zmenami uskutočňovanými ministrom spravodlivosti vo vedeniach okresných a krajských súdov, ako to bolo napríklad v Žiline? Čo na tom, že to, čo minister pán Čarnogurský verejne prisľúbil pre súdnu moc, sám viackrát priamo popiera? Čo na tom, že jedného súdneho funkcionára pre jedno a to isté vyhodí z tejto funkcie a iného za to isté vo funkcii ponechá?

Pán minister, vy ste predsa právnik a vzdelaný človek. Vy si predsa musíte byť vedomý toho, že s bubnom nemožno ísť na zajace. Vy predsa musíte vedieť, že v disciplinárnom konaní, v trestnom konaní nestačia iba indície, nepotvrdené fámy, pivové reči priateľov právnikov či desatinové dôkazy. Uviedol som už v jednej televíznej besede venovanej problémom súdov, ktorým debatám sa mimochodom statočne a s pravidelnosťou vyhýbate, že sa pohybujete v rezorte spravodlivosti ako slon v porceláne. A je to skutočne tak.

Korupcia a prípadne ďalšie protiprávnosti nesporne v súdnom stave sú, tak ako sú aj vo vláde či v iných orgánoch verejnej moci. Ak ale chcete s touto protispoločenskou rakovinou bojovať tak, že svojou naivnosťou či politickou hrou privodíte na celý sudcovský stav spoločenskú, politickú a mediálnu nenávisť iba preto, že vo vašich rečiach a najmä skutkoch jednostranne nadraďujete vašu osobnú, a teda aj subjektívnu morálku nad ústavu, zákon a právo, nie ste hodný byť ministrom spravodlivosti.

Nechcem tu zbytočne rozvíjať tému morálka verzus právo. Ale dovoľte mi otázku. Možno vám naozaj veriť, že vaša morálka nie je iba politickou a mocenskou hrou, ak napríklad nemorálne a politicky účelovo vysvetľujete podvodné zakúpenie vašej politickej centrály na Žabotovej ulici? Možno naozaj veriť vašej morálke voči sudcom na Slovensku, ak nemorálne a politicky účelovo vysvetľujete spôsob vyplácania mzdy vašim straníckym okresným a krajským funkcionárom prostredníctvom súkromnej osoby? Možno naozaj veriť naozaj vašej morálke vo vzťahu k sudcom na Slovensku, ak nemorálne a politicky účelovo vysvetľujete bakšiš vo výške 30 mil., možno aj viac, ktorý poskytla firma Siemens pánu Gaburovi, zrejme ako vďaku strane za lukratívnu zákazku?

O morálke, vážený pán minister, možno hovoriť iba na základe univerzality jej princípov. Univerzalita princípov morálky spočíva napríklad aj v tom, že ak chcem zrušiť amnestiu pána Mečiara na základe vyššieho princípu, musím zároveň chcieť zrušiť aj amnestiu exprezidenta Kováča svojmu synovi za podvod v kauze Technopol. Vy máte, pán minister, zrejme rôzne morálky. Jednu používate na boj za očistu slovenského súdnictva, inú používate na boj za finančnú čistotu KDH a zasa ďalšiu používate ako pragmatický politický hráč. Aj preto si v poslaneckom klube HZDS myslíme, že vaše pôsobenie v rezorte ministerstva spravodlivosti má nie odbornú dimenziu, ale dimenziu mocenskú a politickú. Hovoril som o tom v jednej interpelácii venovanej pánovi ministrovi Čarnogurskému a znova to zopakujem, pretože je to dnes ešte väčšmi aktuálne. Neúmerné tlaky, ktoré sú dnes vyvíjané ministrom Čarnogurským a jeho okolím na súdy a sudcov Slovenskej republiky pod pláštikom profesionálnej a osobnostnej čistoty súdneho stavu na Slovensku, v skutočnosti smerujú k politicko-straníckemu, teda mocenskému ovládnutiu vedení súdov a k zastrašeniu ostatných sudcov tak, aby sa spriechodnili chystané či na súde prejednávané najmä politické, ale tiež majetkovoprávne procesy, a to podľa želaní a predstáv voluntaristických politikov vládnej koalície.

Ako sa teda, pán minister Čarnogurský, staráte o rezort vám zverený? O viacerých nedostatkoch hovoril už predkladateľ tohto návrhu. Preto ešte raz pripomeniem zásadné výhrady poslaneckého klubu HZDS voči vášmu ministrovaniu v rezorte spravodlivosti.

Po prvé. Základný dokument, z ktorého by sa mala odvíjať činnosť ministra spravodlivosti, je Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky, najmä v jej časti spravodlivosť. V tejto súvislosti je potrebné povedať, že tých pár riadkov venovaných súdnej moci na Slovensku v tomto dokumente by si žiadalo širšiu analýzu, pretože politické proklamácie uvedené doslova v niekoľkých vetách vlastne nedávajú žiadny pevný rámec programovej činnosti tohto rezortu. Navyše pán minister Čarnogurský nehlasoval za Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky, to znamená, že v kontexte tohto zásadného materiálu vlády Slovenskej republiky zrejme nemožno vyvodiť ani osobnú politickú zodpovednosť pána ministra Čarnogurského.

Základná otázka pre poslancov vládnej koalície stojí tak: Môže mať dôveru parlamentnej väčšiny minister, člen vlády, ktorý je proti samotnému programu vlády? V rámci programového vyhlásenia vlády sa totiž v parlamente zároveň vyslovuje konštitutívna dôvera vláde. Tým, že parlament dôveru vláde pána Dzurindu na začiatku vyslovil, zároveň vyslovil dôveru pánovi ministrovi Čarnogurskému, ktorý bol proti tomuto programu vlády. Inými slovami, parlamentná väčšina dala dôveru ministrovi, ktorý je proti konštitutívnemu obsahu činnosti vlády.

Ale aj to je zrejme dôsledok tej veľkej zmeny na Slovensku, musíme si na to zvyknúť. Nekoncepčnosť a nejasnosť programu vlády v oblasti rezortu spravodlivosti vyplýva zrejme tiež z toho, že garantom jednotlivých častí programového vyhlásenia vlády sú jednotliví ministri vlády Slovenskej republiky, pričom pán minister Čarnogurský až do poslednej chvíle pri kreovaní tejto vlády vlastne nevedel, aký rezort bude poctený jeho vedením. On sám mal ambície predovšetkým na ministra obrany, resp. ministra zahraničných vecí a až nakoniec sa musel uspokojiť s rezortom ministerstva spravodlivosti.

Po druhé. Pri nástupe do funkcie pán minister Čarnogurský začal netradične. Odvolal naraz všetkých funkcionárov na okresných a krajských súdoch a nariadil tajné voľby týchto funkcionárov sudcami týchto súdov. Tento postup, pán minister Čarnogurský, bol evidentne protizákonný, pretože minister spravodlivosti môže konať iba v súlade s ustanovením článku 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Na Slovensku neexistuje zákonná úprava takéhoto výberu súdnych funkcionárov. Napriek tejto nezákonnosti bolo ľudsky akceptované to, že ako veľký demokrat nechávate výber súdnych funkcionárov na samotných sudcoch. Tak ako plynul čas, tak aj veľký demokrat začal realizovať výmeny súdnych funkcionárov nie na základe vôle sudcov, ale dokonca proti ich výslovne prejavenej vôli. Hovoril som už v minulej interpelácii o prípade obsadenia funkcie predsedu Krajského súdu v Banskej Bystrici titulom politickej trafiky za dobré služby v prospech tejto vládnej koalície, hovoril som tiež o výmene predsedníčky a podpredsedu Krajského súdu v Bratislave na základe silového hľadania dôvodov ich odvolania. V týchto prípadoch minister spravodlivosti konal proti vôli a vyjadreniam sudcovských rád a samotných kolektívov sudcov.

Posledný príklad stojí za to spomenúť. Odvolanie predsedu Krajského súdu a Okresného súdu v Žiline, abdikácia podpredsedu tohto krajského súdu, štiepenie stavovskej organizácie sudcov, pridelenie nových predsedov na tieto súdy absolútne neakceptovaných sudcovskými kolektívmi, ktorých jedinou devízou bolo to, že patria k vyvoleným zo Združenia sudcov Slovenska. Dnes už je viacerým sudcom jasné, že Združenie sudcov Slovenska obhajuje nie záujmy sudcov voči ministrovi, ale záujmy ministra spravodlivosti voči sudcom. Toto je dôsledok mocenského pôsobenia pána Čarnogurského v tomto rezorte, ktoré je v príkrom rozpore s tvrdeniami pána ministra na začiatku jeho ministerskej éry. Pán minister Čarnogurský v tom čase okrem iného uviedol, že vždy bude rešpektovať stanovisko a výber samotného sudcovského kolektívu a podľa tohto kritéria sa bude riadiť aj v budúcnosti.

Vo svetle jeho neskorších a najmä dnešných krokov možno považovať tieto slová za preukázané klamstvo, pretože všetky výmeny súdnych funkcionárov sa udiali proti vôli sudcovských rád a sudcovských kolektívov jednotlivých súdov a v prípade predsedu Krajského súdu v Žiline aj proti vôli Združenia sudcov Slovenska. Naopak, noví predsedovia v Žiline nezískali ani jeden podporný hlas zo sudcovského prostredia, samozrejme, okrem prirodzenej podpory zo strany Združenia sudcov Slovenska. Pán minister Čarnogurský odôvodnil odvolanie predsedu Okresného súdu v Žiline nepredložením majetkového priznania v dôsledku ním obývaného luxusného domu. Pán minister, zasa sa vrátime k vášmu chápaniu morálky versus právo. Ako minister musíte dodržiavať zákon. Vy musíte vedieť, že ak niet takej povinnosti vyplývajúcej pre predsedu súdu zo zákona, nemôžete ňou zdôvodniť váš krok. Aj keď by ste mali stokrát pravdu, nemôžete odvolať predsedu súdu preto, že nesplnil protizákonný príkaz ministra spravodlivosti.

Včera z vášho stretnutia so sudcami Slovenska zaznelo okrem iného, že sú, myslím, piati sudcovia či súdni funkcionári, ktorí vám neodovzdali majetkové priznanie, podotýkam zároveň, na čo nie je zákonná povinnosť. Jedného ste odvolali z funkcie a voči ostatným podľa zverenej informácie nebudete prijímať žiadne opatrenia. Zase tu existujú vaše dve morálky, pán minister spravodlivosti? Mimochodom, predsedníčku Krajského súdu v Bratislave ste odvolali so zdôvodnením, že nedostatočne ako nadriadený pracovník kontrolovala inštitút zákonného sudcu, a nie tak dávno ste v ústavnoprávnom výbore zdôvodňovali potrebu nezvolenia jedného sudcu z Okresného súdu Bratislava 2 práve z dôvodu porušenia princípu zákonného sudcu. V tomto prípade ste však nevyvodili žiadnu konečnú zodpovednosť voči jeho nadriadenému pracovníkovi. Za to isté jedného odvolám a druhého nie? Toto je zase doslova klasické pôsobenie pána ministra Čarnogurského v jeho rezorte. Ak by indície, trestné oznámenia, subjektívne názory mali byť dôvodom na odvolávanie súdnych funkcionárov, tak by ste vy sám museli dávno abdikovať na funkciu ministra. Veď na vás predsa bolo napríklad dané trestné oznámenie za marenie minulého referenda tým, že v čase moratória ste mediálne ovplyvňovali občanov, ako majú hlasovať v tomto referende. A to už nehovorím o tom, že v prípade predsedu Krajského súdu v Žiline doktora Hudáka, za ktorého sa postavili okrem všetkých dotknutých sudcovských kolektívov aj predseda Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ste absolútne nevysvetlili váš krok a že v tomto kroku sa nemáte absolútne o čo oprieť.

Náš názor v klube HZDS je taký, že tieto výmeny majú priamu príčinnú väzbu na prípravu politických procesov na súdoch. Pre vás by bolo najlepšie, keby ste mohli vyšetrovateľov polície typu pána Ivana, generála Ivora a ďalších dočasne premiestniť na súdy, pretože oni by boli dostatočnou zárukou úspešnosti politických káuz. Ale pretože to nejde, tak za predsedov týchto súdov dosadíte vám politicky lojálnych a zaviazaných súdnych funkcionárov, a to aj proti vôli sudcov. Vaše politické a mocenské hry, pán minister Čarnogurský, za výdatnej pomoci Združenia sudcov Slovenska a politického hovorcu KDH pána Lipšica naštartovali politizáciu jednej z mocí v štáte, súdnej moci, ktorá je ústavne nezávislou. Toto je váš najväčší negatívny počin, ktorým ste doslova zneužili funkciu ministra spravodlivosti.

Aj keď sudcovská obec nebola väčšinovo politicky naklonená našej predchádzajúcej vláde, žiadny minister si nedovolil robiť v tomto rezorte také kroky, ktoré by korešpondovali s dnešnou situáciou. Slovami ste od začiatku proklamovali potrebu zvýraznenia súdnej samosprávy, ale skutkami toto výslovne popierate a terajšiu pozíciu súdnej moci zrejme na dlhý čas konzervujete v terajšej, možno ešte v horšom stave, podotýkam, pre sudcov.

Keď sme už pri tých sľuboch, pán minister Čarnogurský veľmi jasne povedal po svojom nástupe do funkcie ministra, že dáva sudcom na jeden rok samosprávu na čestné slovo a po uplynutí tohto času tak urobí aj cestou novelizácie príslušných právnych predpisov. Nuž za takúto súdnu samosprávu, ktorá tu bola v minulom roku na základe čestného slova pána ministra Čarnogurského, by sa nemusel hanbiť ani právny filozof pôvodnej socialistickej zákonnosti súdruh Višinský.

Ten, kto by mal urobiť komparáciu vašich slov spred roka s tými, ktoré hlásate dnes, by zistil veľakrát absolútnu protirečivosť. Ak budete toto, pán minister, popierať, veľmi rád pri najbližšej príležitosti budem toto dokumentovať kompletnými vašimi citátmi. Niečo som už naznačil aj v tomto príspevku.

Po tretie. Každý rezort vlády by mal mať svoju koncepciu na budúce obdobie. V rezorte ministerstva spravodlivosti takýto materiál neexistuje. Nejaké informácie, správy či štatistiky boli síce spracované a poskytnuté aj Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, ale tieto nedosahovali a ani nedosahujú úroveň zásadného koncepčného materiálu v oblasti napríklad súdnictva či väzenstva, mám na mysli napríklad materiál na rokovaní ústavnoprávneho výboru na jeho 25. schôdzi v apríli 1999.

Dovoľte, aby som vám, pán minister, pripomenul, že ani Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky, ani žiadny iný dokument neurčuje dnešnú líniu ministerstva spravodlivosti v naznačenom smere. Navyše, a to je samo osebe dôvodom na vašu abdikáciu, ani nechcete na túto tému komunikovať s príslušným parlamentným výborom. Keď ste boli ešte v mesiaci október 1999 urgovaný predsedom ústavnoprávneho výboru na podanie informácie o súčasnom stave súdnictva a o samostatnej rozpočtovej kapitole Najvyššieho súdu, na túto výzvu ste v uloženom čase nereagovali a materiál, ktorý ste následne predložili, absolútne nekorešpondoval s tým, čo chcel počuť ústavnoprávny výbor. Preto ústavnoprávny výbor vám, pán minister, vrátil zle spracovaný materiál a boli ste výborom požiadaný o prepracovanie tejto správy podľa požiadaviek výboru, pretože neobsahoval požadované informácie o stave súdnictva Slovenskej republiky z hľadiska súčasného stavu a krokov do ďalšieho obdobia.

Vaša celá koncepcia súdnictva do budúcnosti spočíva v tom, že ak parlament príjme ústavné zmeny o zmene voľby sudcov a o vzniku samosprávneho orgánu súdnej moci, potom začnete napĺňať to, čo ústava upraví. Ak má byť vlastnou koncepciou vášho rezortu poslanecká iniciatíva na novelu ústavy, na čo je vlastne ministerstvo spravodlivosti a vláda? Inými slovami povedané, ak pre megalomániu politicky účelového projektu veľkej zmeny našej ustavy a pre zle zvolenú taktiku rokovania o tejto novele táto nebude schválená, vy ako minister spravodlivosti toto proste konštatujete a poviete, niekedy nabudúce? Čo ste vy osobne, pán minister Čarnogurský, urobili pre to, aby do parlamentu bola predložená veľmi malá novela Ústavy Slovenskej republiky, ktorá by tento problém vo vzťahu k súdnej moci vyriešila? Pravdu asi dnes majú tí, ktorí tvrdia, že záujem na posilnení súdnej nezávislosti, tak ako ste to proklamovali po voľbách a tesne po nich, už nemáte. Bolo by korektné takto to povedať aj sudcom na Slovensku. To, aký záujem máte o súdnu moc na Slovensku a jej zlepšovaní, najlepšie dokumentuje skutočnosť, že ako minister spravodlivosti sa verejne a veľmi razantne venujete napríklad zneniu zmluvy o deblokáciách z Ruska. Za týmto účelom úkolujete aj pracovníkov spravodlivosti, hoci tí by mali predovšetkým pracovať na veciach pôsobnosti vášho ministerstva.

Ďalší váš významne prezentovaný záujem ministra spravodlivosti spočíval napríklad v otázkach personálneho zloženia najvyšších orgánov v Devín banke, alebo pri vašom razantnom vystúpení v súvislostí s Branným zákonom či zákonom o civilnej službe. Vo všetkých týchto projektoch ste sa prezentovali, že vypracujete, doplníte, upravíte príslušné návrhy zákonov a zmlúv, ale legislatívne návrhy vo vzťahu k súdnej moci, či už ústavnej, alebo zákonnej podoby, vás nechávajú chladným a pasívnym.

Podľa vášho reálneho správania program vlády nemá plniť vláda, ale iniciatívna skupina poslancov, navyše dnes už s relatívnym úspechom. V tomto kontexte samozrejme, že nemôžem nespomenúť vašu osobnú iniciatívu v súvislosti s návrhom ústavného zákona o zrušení amnestie a rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky. O tom už bolo hovorené, preto len krátko pripomeniem v kontexte tohto príspevku. Aj v tomto prípade, pán minister, potvrdzujete, že vaším subjektívnym názorom, vašou subjektívnou morálkou búrate zákon, a najmä Ústavu Slovenskej republiky. Isté alibi tu máte. Nehlasovali ste za túto ústavu, prečo by ste ju potom nemali búrať.

Po štvrté. Ďalšej zjavnej nezákonnosti ste sa, pán minister, dopustili aj pri zriadení Úradu na dokumentáciu zločinov komunizmu. Na rozdiel od mnohých iných musím konštatovať, že ľudsky a politicky túto iniciatívu neodmietam, ale to ešte neznamená, že možno takýto úrad zriadiť v rozpore so zákonom, či dokonca protizákonne. Bez novely kompetenčného zákona nemôžete zakladať žiadne nové úrady na svojom ministerstve. Toto predsa musíte vedieť. Prečo ste aspoň v parlamente neurobili legislatívny pokus na legalizáciu tohto stavu? Ste si vedomý toho, že je tu aj prípadná pôsobnosť Najvyššieho kontrolného úradu v tom, že ak poskytujete finančné prostriedky na činnosť protizákonne zriadeného úradu, že niekto tu bude niesť právnu zodpovednosť za tento krok a že možno celkom zdiskredituje aj pôvodne dobrú myšlienku? Minister spravodlivosti predsa viac ako iní ministri musí zvyšovať právne vedomie celej spoločnosti. Vy vo všetkých spomenutých krokoch vedome vystupujete proti ústave a zákonom.

Ako budovať právny štát a demokraciu, ak minister spravodlivosti bez začervenania v tvári neustále dáva návod každému občanovi Slovenska: Ak si myslíš, že máš pravdu ty, vykašli sa na ústavu a zákon. Rob podľa toho, čo si myslíš.

Využívam túto situáciu a zároveň predkladám procedurálny návrh o tom, aby sme o vyslovení nedôvery ministrovi spravodlivosti hlasovali tajne. Pán minister, myslím si, podporí túto iniciatívu.

Záverom použijem možno expresívnejší výraz na dnešnú situáciu vo vzťahu ku kompetentnosti ministra spravodlivosti v jeho rezorte, ale neviem nájsť iné prirovnanie.

Pán minister Čarnogurský, ste možno dobrý politický hráč, ale ste mizerný minister spravodlivosti. Nečakajte na to, kedy vás odvolajú vaši, a dajte priechod kompetentnosti v rezorte ministerstva spravodlivosti. Odstúpte sám. Myslím si, že náročný politický čas, ktorý vás čaká v KDH, si vás bude žiadať ako celú osobu, inak tým bude trpieť váš politický záujem a, samozrejme, tiež záujem sudcov a súdov na Slovensku.

Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Brňáka sa hlási päť poslancov. Posledný pán poslanec Rakús. Končím možnosť ďalších prihlášok s faktickými poznámkami.

Pán poslanec Cuper.

Poslanec J. Cuper:

Vážený pán predsedajúci,

chcem reagovať na vystúpenie pána poslanca Brňáka k tej časti, kde hovoril o majetkových priznaniach, ktoré si pán minister spravodlivosti vyžiadal od sudcov Slovenskej republiky. Ide o jeho čisto súkromnú iniciatívu bez akéhokoľvek zákonného podkladu. Touto jeho súkromnou iniciatívou sa porušujú základné občianske práva sudcov Slovenskej republiky ako občanov tohto štátu, ktorí majú právo na to, aby sa chránil ich súkromný majetok, aby sa chránila ich osobnosť. Divím sa sudcom Slovenskej republiky, že sa neobrátili na Ústavný súd, akým spôsobom a hrubým, flagrantným spôsobom porušuje minister spravodlivosti ich najzákladnejšie ľudské právo.

Pán minister spravodlivosti, čo robíte s tými materiálmi o majetkových pomeroch, ktoré ste zhromaždili u seba ako súkromná osoba na základe súkromnej iniciatívy, na základe toho, čomu sa hovorí Ordnung Rechts? To bola iniciatíva, ktorú presadzovali hitlerovci, keď okupovali jednotlivé krajiny. Vy tiež presadzujete svoje osobné právo. Ale právo má slúžiť celospoločenskému prospechu. Viem, že ste tie informácie potrebovali na diskreditáciu sudcov Slovenskej republiky, pretože už pán Pittner možno s pánom Palkom a ďalšími majú informácie o tých, ktorí boli v ŠtB. Takisto ich môžu zneužívať na vydieranie svojich politických protivníkov. Nie je to čestná hra, ktorá by bola v súlade so zákonmi tohto štátu, so zákonmi civilizovanej demokracie.

Ďakujem za pozornosť.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pani poslankyňa Kolláriková.

Poslankyňa M. Kolláriková:

Ďakujem.

Vážené kolegyne, kolegovia,

nie som spokojná s tým, akým spôsobom sa i naďalej odvolávajú predsedovia súdov. Najnovšie bol odvolaný z funkcie predsedu Okresného súdu v Trnave JUDr. Gunzel, ktorý skutočne musel pracovať za veľmi sťažených okolností, pretože namiesto 25 sudcov rozhodovalo len 17 sudcov. Odvolaný predseda okresného súdu sa prejavoval ako nezávislý sudca, možnože to bola chyba, a mal plnú dôveru sudcov, teda svojich kolegov. Táto dôvera sa plne prejavila pri hlasovaní a pri stanovisku trnavských sudcov, keď vlastne len štyria sudcovia mu nedali svoju dôveru, čiže ho nepodporili. Pán minister nerešpektoval rozhodnutie sudcovského stavu, rozhodnutie trnavských sudcov a podpísal odvolanie predsedu Okresného súdu v Trnave pána Gunzela. Pýtam sa, aká je to demokracia, keď sa nerešpektuje stanovisko sudcovského stavu. Plne si preto vážim rozhodnutie podpredsedníčky trnavského súdu pani Hanzlíkovej, ktorá na protest proti nerešpektovaniu stanoviska sudcovského stavu v Trnave sa jednoducho vzdala svojej funkcie. Ale, pán minister, vaše stanoviská, vaše reakcie pri odvolávaní a vymenúvaní nových sudcov si skutočne nemôžem vážiť, pretože ak má byť demokracia, tak by ste mali jednoducho rešpektovať rozhodnutie...

(Zaznel zvuk časomiery.)

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Mikloško.

Poslanec F. Mikloško:

Pán poslanec Brňák, ste desať rokov v politike. Začínali sme rovnako. Prešli ste všetkými stranami, najdlhšie ste boli v HZDS. Doteraz vás nikto ešte nenavrhol do vlády. Neboli ste nikdy vo vláde, preto obdivujem tú takú erudíciu, ktorú tu predstierate na to, aby ste posudzovali jeden rezort vlády. Proste zrejme nemáte na to, aby ste boli vo vláde, a preto zo závisti zúrite. To je prvá vec. Navyše záujem, myslím si, máte, veď vy ste tam boli, vy ste boli, každý má záujem.

(Ruch v rokovacej sále.)

Po druhé. Ste slabý právnik. Povedali ste, že keďže pán Čarnogurský hlasoval proti programovému vyhláseniu vlády, že ho to neviaže. Vážený pán poslanec, to je také tvrdenie, ako keby sme my povedali, že tí, čo hlasujeme proti zákonom, ktoré tu vzniknú, ich nemusíme dodržiavať a že nás neviažu. To je sila vašej právnickej argumentácie. S pribúdajúcimi rokmi nejako klesá.

Po tretie. To ma najviac zaujalo. Vy ste autorom protikomunistického zákona. Kdekoľvek, kde je Konfederácia politických väzňov, všade sa strkáte, vždy ste na fotografiách. Navštevujete konfederáciu. Prosím vás, majte aspoň toľko cti, povedzte im, že ako jeden z dôvodov na odvolanie ministra Čarnogurského ste dali, že zriadil Úrad na dokumentáciu komunizmu. Áno, tak to bolo.

A pán poslanec Slobodník...

(Hlasy z pléna.)

... ale majte tú silu a povedzte im to a ja im to tiež poviem a tiež im možno poviem, že nemôžete tam chodiť aj vy, aj ja. Proste nejde to dokopy. Nemôžete tam chodiť aj vy, aj ja. Toľko ešte cti by som si rád podržal.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pani poslankyňa Belohorská.