Poslanec T. Cabaj:
Vážený pán predsedajúci,
chcem mať procedurálnu otázku, kedy sa bude pokračovať v interpeláciách a v odpovediach, pretože ste si dnes odhlasovali, že sa bude dnešný deň pokračovať do ukončenia programu, takže by ma zaujímalo, keby ste oznámili teraz, keďže bol tento bod prerušený, že kedy sa bude pokračovať.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Keď skončíme rokovací poriadok, potom budeme pokračovať bodom interpelácie aj za účasti členov vlády Slovenskej republiky, ktorí prídu.
Pán poslanec Baco, ďalší procedurálny návrh?
Nech sa páči.
Poslanec P. Baco:
Áno, hneď ho poviem. Chcel by som poďakovať kolegom z vládnej koalície za to, že ma podporili v mojom návrhu, v dobrom návrhu, takže je to pekné od vás, len mi je ľúto, že to hlasovanie bolo neplatné, pretože som nebol prítomný, a ak poslanec, ktorý predložil návrh, nie je prítomný, nemôže sa o jeho návrhu hlasovať. Tento záver, ktorý ste prijali, vážení kolegovia, keďže som tu nebol, je neplatný.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ale je to platné, pán poslanec.
Poslanec P. Baco:
Takže pokračujeme v interpeláciách, len čo prídu členovia vlády.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Pani poslankyňa Mušková - procedurálny návrh.
Nech sa páči, pani poslankyňa.
Poslankyňa Ľ. Mušková:
Chcela by som navrhnúť predkladateľom návrhu zákona o rokovacom poriadku, aby tento návrh stiahli, pretože je aj tak nezmyselný, aj tak ho Ústavný súd zruší.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ale to nemôžeme robiť procedurálnym návrhom, pani poslankyňa, takže budeme pokračovať
v rokovacom poriadku.
Prosím navrhovateľa pána poslanca Orosza, spravodajcu pána poslanca Šimka, aby zaujali svoje miesta. Pán poslanec Orosz je tu, pán poslanec Šimko je tu.
Zároveň odovzdávam vedenie rokovania k rokovaciemu poriadku pánu podpredsedovi Hrušovskému.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v rozprave. Do rozpravy sú prihlásení páni poslanci Cabaj, Kresák, Gašparovič, Cuper, Krajči a Mikloško. Títo páni poslanci ešte vystúpia, sú v rozprave prihlásení.
Teraz by som prosil pána poslanca Cabaja. Nie je prítomný v rokovacej sále, preto stráca poradie.
Pán poslanec Kresák, po ňom sa pripravia pán poslanec Gašparovič, Cuper, Krajči a Mikloško.
Poslanec P. Kresák:
Vážený pán predsedajúci,
kolegyne a kolegovia poslanci,
tu vidíte, ako sa dá manipulovať s poradím, ale to neprekáža.
Dovoľte mi, aby som povedal pár slov na podporu predloženého návrhu zákona, ktorým sa mení a novelizuje zákon číslo 350/1996 Z. z., zákon o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. Ako všetci vieme, výraz parlament sa semanticky odvodzuje od latinského termínu parlamentum alebo od francúzskeho parle, čo vlastne znamená, obidva výrazy sú prakticky identické, hovoria niečo v tom smere hovoriť, vravieť. Niet teda akejkoľvek pochybnosti o tom, že história parlamentov sa vždy svojím spôsobom spájala so slovami a rečou. So slovami a rečou chápanou nielen ako prostriedok výmeny informácií a myšlienok, ale s rečou, ktorá je chápaná aj ako nástroj na presadenie určitých ideí a tiež ako prostriedok na získavanie podpory na dosahovanie stanovených cieľov. Pokiaľ sa však prvé parlamenty pokladali a boli iba poradnými orgánmi monarchov, dalo sa v nich prakticky rozprávať neobmedzene. Len čo sa začal uplatňovať zastupiteľský princíp a z parlamentov sa stali moderné zastupiteľské orgány, treba povedať, že pred parlamentmi sa objavili nové úlohy.
Uvedené pokladám za potrebné zvýrazniť predovšetkým z toho dôvodu, že zastupiteľská demokracia priniesla pre parlamenty úlohy a kompetencie, s ktorými sú spojené aj nové povinnosti. Vieme, že parlamenty dnes pracujú jednak ako zastupiteľské orgány, ale pracujú aj ako zákonodarné zbory, ktoré sa svojou normotvornou činnosťou podieľajú predovšetkým na formulovaní štátnej politiky, ale pracujú tiež, ako vieme dobre, aj ako kontrolné orgány.
Všetky uvedené funkcie parlamentov, nárast komplexnosti a zložitosti spoločenských úloh, ale aj zvýšený počet členov jednotlivých parlamentov si vyžiadal v každom parlamente, aby sa uplatnili a zaviedli do života pravidlá rokovania, rozhodovania týchto orgánov. Také pravidlá, ktoré na jednej strane rešpektujú základné demokratické princípy a rešpektujú zastupiteľskú funkciu parlamentu, ale na strane druhej umožňujú aj efektívne plnenie úloh a funkcií, ktoré majú dnešné parlamenty.
Rokovacie poriadky preto v moderných parlamentoch dnes na jednej strane rešpektujú pôvodný význam a zmysel parlamentnej práce, ktorým je nepochybne aj dnes využívanie slova na výmenu myšlienok a informácií, ale na druhej strane práve tieto rokovacie poriadky zabezpečujú, aby sa pre samotné slová parlament ako taký neutopil, aby sa neutopil zmysel jeho existencie a aby sa neznemožnilo slovami jeho rozhodovanie a plnenie základných úloh.
Azda ani nie je potrebné na tomto mieste zvýrazniť tú skutočnosť, že parlamentné demokracie a vôbec moderné parlamenty odmietajú také prejavy, ktoré nielenže na parlamentnej pôde nepredstavujú žiadne relevantné informácie a neprinášajú myšlienky, ktoré sú hodné súťaže s myšlienkami politických oponentov, ale ktoré nezriedka prinášajú myšlienky a prejavy, ktoré sú znevažujúce, urážajúce a ktoré vyvolávajú antipatie jednotlivých parlamentných skupín a v konečnom dôsledku aj samotných voličov a deštruujú tak základné morálne hodnoty spoločnosti.
Ak si uvedomíme na druhej strane spomínaný nárast úloh a povinností, ktoré stoja pred modernými parlamentmi, neprekvapuje, že napriek rozdielnym formám vlády, napriek rozdielnym volebným systémom, napriek ďalším odlišnostiam, ktoré existujú dnes v moderných demokraciách, naprostá väčšina rokovacích poriadkov ich parlamentov obsahuje ustanovenia, ktoré určitým spôsobom a za určitých podmienok umožňujú regulovať alebo aj ustanoviť celkovú dĺžku rozpravy k jednotlivým prerokúvaným otázkam, alebo dokonca umožňujú rozpravu skrátiť či predčasne ukončiť.
Čiastočne na túto situáciu, a to pokladám za potrebné osobitne teraz zdôrazniť, na túto situáciu reaguje aj platné znenie rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. Pokladám za potrebné upozorniť všetkých tých, ktorí z tohto miesta spomínali alebo sa dovolávali neústavnosti navrhovaného riešenia, na obsah platného znenia, teda ustanovenia § 35 platného rokovacieho poriadku. Ako iste všetci viete, toto ustanovenie umožňuje Národnej rade, aby predčasne rozhodla o ukončení rozpravy, a to aj pred vystúpením všetkých prihlásených rečníkov. Ak tak Národná rada urobí, majú teda aj podľa platnej právnej úpravy stratiť možnosť prehovoriť niektorí poslanci, ale týmto sa, samozrejme, zachováva právo, aby podali návrh, ktorý chceli predniesť v písomnej podobe.
Čo treba vyzdvihnúť na návrhu, ktorý podala skupina poslancov a o ktorom sa dnes diskutuje. Čo treba povedať v súvislosti s tak namietaným ustanovením § 29a, navrhovaným § 29a. V prvom rade treba povedať, z tohto miesta upozorniť a zopakovať najmä tým, ktorí nesledovali rozpravu od samého začiatku, že ide iba o návrh fakultatívnej možnosti. Nejde o zavádzanie akejsi povinnosti alebo akého štandardného správania. V druhom rade je potrebné zvýrazniť, že ide o návrh, ktorý môžu podať iba dva poslanecké kluby, tak ako v prípade ustanovenia platného § 35 rokovacieho poriadku.
Táto konštrukcia je teda známa už v platnom znení a bola prijímaná tými, ktorí dnes vyslovujú nesúhlas s predloženým návrhom. (Hlasy v sále.) Pani kolegyňa, nechajte ma dohovoriť, myslím si, že viem, o čom hovorím. Návrh pritom obsahuje zároveň minimálny časový limit v rozsahu 12 hodín, ktorý otvára v každom prípade dostatočný priestor na prednesenie relevantných argumentov k prerokúvanej otázke, a to tak zo strany koalície, ako aj opozície. Návrh pritom priamo zakazuje použitie tohto riešenia pri niektorých prerokovaných bodoch programu, ktoré sú svojím významom také, že si zaslúžia, aby sa o nich diskutovalo dlhšie.
V neposlednom rade treba povedať ďalšiu veľmi významnú vec, že obsah tohto návrhu neslúži jednostranne proti niekomu. Uplatňuje sa absolútne rovnako tak voči koalícii, ako aj voči opozícii. Ak by malo dôjsť k jeho prijatiu, ak dôjde k jeho prijatiu, ak by niekedy malo dôjsť k jeho uplatneniu, skráti sa možnosť rovnako pre všetkých, čo je tiež mimoriadne dôležité a treba to opakovane povedať.
Nepokladám za potrebné podobne ako moji predrečníci argumentovať tým a uvádzať jednotlivé ustanovenia zákonov rokovacích poriadkov krajín, kde takéto riešenie existuje. Ale musím povedať, že takéto riešenie sa skutočne uplatňuje a uplatňuje sa v krajinách, ktoré majú dlhú demokratickú tradíciu a zavádzalo sa postupne, tak ako sa komplikovala činnosť parlamentov v jednotlivých demokraciách.
Prečo pokladám za potrebné na tomto mieste upozorniť na tieto príklady. Pokladám to za potrebné jednoducho preto, aby som preukázal to, že neobstoja námietky o porušovaní demokratických princípov, keď sa navrhuje v predloženom a diskutovanom návrhu, aby Národná rada mohla rozhodnúť vopred, že určí dĺžku času, počas ktorého sa bude o tom-ktorom bode diskutovať. Pokiaľ takéto rozhodnutie zabezpečí dostatočný časový priestor na vyjadrenie jednotlivých politických názorov a bude sa vzťahovať, akože sa má vzťahovať rovnako na všetkých príslušníkov zákonodarného zboru, nie je dôvod na odmietanie tohto riešenia, ktorého cieľom nie je nič iné než legitímna snaha o zvýšenie efektivity práce Národnej rady Slovenskej republiky.
Aj v zákonodarnom zbore Slovenskej republiky, a o tom som hlboko presvedčený, musí prevládnuť záujem o legislatívne riešenia a ďalšie politické riešenia, ak chceme naliehavých ekonomických, sociálnych, kultúrnych a ďalších otázok života našich občanov pred neraz a, žiaľ, musím to povedať, slaboduchými, no o to rozsiahlejšími vystúpeniami poslancov, ktorých hlavnou snahou je nielen upútať na seba pozornosť čo najširšej verejnosti, no najmä spomaliť alebo znepriechodniť rozhodovací proces v tomto zákonodarnom zbore.
Vážené panie poslankyne a páni poslanci, nakoľko som presvedčený o potrebnosti a správnosti riešení, ktoré sú predložené, teda v diskutovanom návrhu zákona, dovoľte ma požiadať aj z tohto miesta o podporu, o vašu podporu pri rozhodovaní o jeho ďalšom osude.
Dovoľte mi však zároveň konštatovať, že som veľmi pozorne počúval doterajšiu diskusiu a že by som rád v snahe, pretože odzneli aj názory, ktoré podľa mňa sú hodné pozornosti, že v snahe ukázať na to, ako jeden z predkladateľov tohto návrhu skutočne vážne počúvam hlasy, ktoré odzneli z radov mojich kolegov právnikov, dovolím si zároveň predniesť jeden pozmeňujúci návrh. V tomto pozmeňujúcom návrhu navrhujem vypustiť bod 5 z predloženého legislatívneho textu. Zdôvodnenie uvádzam stručne v predloženom návrhu a hovorím tak aj z tohto miesta na základe toho, že som počúval, čo v tejto súvislosti predovšetkým hovoril kolega Brňák a zvažujem právne argumenty, ktoré tu odzneli. Pozmeňujúci návrh by ste mali mať už rozmnožený vo vašich laviciach.
Ďakujem pekne za vašu pozornosť. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Kresáka chcú reagovať šiesti páni poslanci. Posledný pán poslanec Húska. Končím možnosť ďalších prihlášok.
Pán poslanec Cuper.
Poslanec J. Cuper:
Vážený pán poslanec Kresák,
vy ste tu prezentovali klasickú ukážku slaboduchého vystúpenia plného odborných nepresností. Mohli by sme pominúť to, že hovoríte o parlamente monarchov, ale on to nebol parlament monarchov, ale stavovský parlament a schádzala sa v ňom opozícia, keď chcela alebo požiadal kráľ, aby mu schválili nejaké nové dane na vedenie vojny. Teda nebol to parlament monarchov, bol to stavovský parlament. Ak už by sme o tom išli, ale k tomu sa budem ešte vracať pri svojom vystúpení.
Vy nieže hovoríte slaboducho, ale vy klamete. Zásadne sa obrňujete úsmevom a za ten úsmev schovávate buď klamstvá, alebo neznalosť. Rozprávate o tom, že § 29a je ukážkou toho, ako ste demokraticky vyriešili zalepenie úst opozícii. Ak už mal byť tento parlament rovnosť alebo v ňom mal byť zohľadnený princíp rovnosti, vážený pán docent Kresák, tak by nesmel byť v tomto paragrafe ods. 4, v ktorom samom je už zakotvená nerovnosť, pretože vládna koalícia vedie celý parlament, jej predstavitelia môžu kedykoľvek vystúpiť, ich rečnícky čas sa neskracuje, takisto ako ministri, takže samo osebe je to, čo ste povedali, klamstvom. Takisto ako ste tvrdili, že takáto právna úprava je v štandardných demokraciách. Nie je nikde. Všade sa obmedzuje rečnícky čas pre prvé, druhé a tretie čítanie, ale nie globálne pre jednotlivé body programu, ako vy ste to navrhli, že jeden poslanec bude mať v parlamente štyri minúty.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pani poslankyňa Aibeková.
Poslankyňa M. Aibeková:
Ďakujem pekne.
Pán poslanec, myslím si, že nie je dôstojné človeka vášho vzdelania, aby ste hodnotili vašich parlamentných kolegov takými slovami, akože mnohé slaboduché pripomienky. Pán poslanec, to nie je dôstojné, to ja by som si nikdy voči svojim kolegom nedovolila. A ak si myslíte, že len vy máte duchaplné, múdre a správne vystúpenia, tak to je veľmi zlým obrazom a nazývať všetko ostatné alebo niektoré vystúpenia slaboduchými. To skutočne nemôžem s takýmto vaším tvrdením súhlasiť a myslím si, že vám to ani neprináleží. Vy sa totiž veľmi často v parlamente pri niektorých prerokúvaných bodoch nevyskytujete, takže nemôžete adekvátne hodnotiť, aká diskusia je z kvalitatívnej úrovne.
Samozrejme, že sa vyskytujú rôzne pripomienky, sú tu aj rôzne emocionálne pripomienky, ale to sa vyskytuje vo všetkých parlamentoch, či už európskych alebo svetových. Takže ja by som vás pre budúcnosť žiadala, keď predkladáte nejaký návrh, tak si myslím, že je snahou tých ostatných kolegov získať na svoju stranu a presvedčiť ich. Ale to urážkami ani vy, ani pán poslanec Orosz ako predkladateľ, nikdy nedosiahnete. Urážkami dokážete pravý opak, že ešte popudíte aj tých, ktorí pôvodne vôbec nechceli vystupovať. Ak si niekoho chcete získať, tak to aj robte takými slovami, ale nie urážkami a nie negovaním hodnoty vášho kolegu alebo vašej kolegyne.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Brňák.
Poslanec P. Brňák:
Ďakujem pekne.
Pán kolega Kresák začal v podstate takým spôsobom, že nebyť toho, že zdôvodňoval potrebu prijatia novely tohto zákona, tak si myslím, že skôr by svedčal našim argumentom. Pán poslanec Kresák totiž povedal, že treba veľmi citlivo vnímať pozíciu parlamentu v zmysle zastupiteľského orgánu a v zmysle zákonodarného orgánu. Zastupiteľská pozícia je teda skôr to politikum a zákonodarná pozícia skôr vecná alebo formálnoprávna záležitosť. A my práve tvrdíme, že všetky kauzy, ktoré chcete zamedziť sporným ustanovením § 29a, nemajú spojitosť k tej formálnoprávnej alebo vecnej stránke činnosti parlamentu, ale práve k tej, ktorú možno nazvať ako zastupiteľský orgán, práve k tej politickej. Pretože doteraz všetky ťahanice a všetky naťahovania neboli spojené ani tak s činnosťou parlamentu ako zákonodarného orgánu, ale predovšetkým s činnosťou parlamentu ako vyšetrovacieho a politického orgánu. Čiže si myslím, že skôr v tomto smere si nahral trocha nám. A s tou ústavnosťou a neústavnosťou, myslím si, že áno, do istej miery aj doterajšie znenie rokovacieho poriadku je v tejto otázke otvorené, ale treba povedať, že ústavnosť nemožno vnímať ako statický pojem, ale ako získanie istej kvantity možného porušenia poslaneckých práv. A táto kvalita je tiež narušenie slobody poslanca...
(Zaznel zvuk časomiery.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Teraz, prosím, zapnite pána poslanca Cabaja, potom pána poslanca Krajčiho.
Poslanec T. Cabaj:
Vážený pán predsedajúci,
na kolegu predrečníka chcem povedať len jedno. V zákone o rokovacom poriadku v § 27 ods. 7 sa hovorí: "Rečník hovorí spravidla vo voľnom prednese, pri ktorom môže použiť poznámky." Skutočne som to takto aj bral, že kolega Kresák tu vystúpil vo voľnom prednese, čítal poznámky, len mám taký dojem, že v tej druhej časti niečo iné sa mu do tých poznámok zamiešalo, pretože pokiaľ hovorí o tej teoretickej rovine, to by som bral, má to naštudované, hovorí teoreticky, ako by to malo byť. Ale len čo sa dostal do praktickej roviny, znova sa len potvrdzuje, že dáva politiku nad právo.
A je paradoxná situácia, že tí predkladatelia, ktorí nám predkladajú návrh novely zákona o rokovacom poriadku, s výnimkou jedného sú všetko noví poslanci v tomto parlamente. Zrejme buď ich niekto posunul do tejto roviny a plnia niečiu objednávku a predkladajú nám tento návrh, alebo si to zvažujú, že si vytvárajú parlament podľa svojho obrazu, alebo pre seba takýmto spôsobom. Nebudem hodnotiť to slaboduché vystúpenie, pretože to je pod úroveň jedného docenta, to si môže dovoliť voči žiačkam v škole, ale nie voči kolegom - poslancom v parlamente, tu netreba poúčať, tu si treba jednoducho rozdiskutovať veci a hľadať podporu, buď tá podpora sa nájde v argumentoch, alebo potom je to o niečom inom. Ale ak to má byť o niečom inom, tak nechcem na tú tému hovoriť, pretože on hovoril, že § 29a, že teda vyzdvihol ho, že je aký veľmi dobrý, ako funguje. Neviem, v tomto parlamente som už dlhšie a mám taký dojem, že tento § 29a vôbec systémovo ani nepatrí tam, kde ste ho navrhovatelia predložili. Ale to je už váš problém, to je vaša vizitka, vy ste sa pod tento návrh zákona podpísali.
O ostatných veciach, ktoré súvisia s týmto návrhom zákona, potom poviem v rozprave.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Krajči.
Poslanec G. Krajči:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Ja by som chcel nadviazať na vystúpenie pána poslanca Kresáka. Zrejme jeho vystúpenie bolo aj z toho dôvodu, že nepôsobil v predchádzajúcom parlamente, a teda nemá dostatočné skúsenosti na to, aby kritizoval vystúpenia kolegov a hlavne opozície. Keby si tak pán Kresák spomenul, ako vystupovala opozícia v predchádzajúcom volebnom období, my sme si nedovolili nazvať, že sú to bezduché vystúpenia, dokonca sme ani neuvažovali o tom, že by sme ich obmedzovali vo svojom vystúpení. A dnes ako veľký právnik chce nás poúčať, aké je to demokratické, keď poslancovi skracujú jeho vystúpenie. Dokonca zašiel do roviny, že keď skrátia vystúpenie aj koaličným poslancom, je to obrovsky demokratické, a teda že sa tým vyrieši funkčnosť parlamentu. Je to absolútne mylné. Problém je kdesi inde. Problém je v tom, že aj keď vás je 93, vaše argumentačné schopnosti sú minimálne, nemáte možnosť čím argumentovať proti tým veciam, ktoré my tu hovoríme, ktoré sú pravdivé a ktoré vieme podložiť aj svojimi argumentmi. Žiaľbohu, vy keď to neviete, tak sa snažíte zatvoriť ústa opozícii, a tým zmeniť pomery v tomto parlamente.
Vo svojom vystúpení hovoril niečo aj o tom, že vystupujúci chce upútať pozornosť verejnosti. No však samozrejme. Každý politik chce upútať verejnosť svojím vystúpením a nenechajte to na občanovi, nech si vyberie, čo je v jeho vystúpení pozitívne alebo čo je negatívne. Veď je to tak pre vás dobré, ako aj pre nás, a teda každý politik, ktorý chce byť vo verejnosti obľúbený alebo neobľúbený, musí čo najviac vystupovať, aby si ľudia z toho vybrali, čo iní potrebujú. Teda na záver, nezatvárajte ústa takýmto spôsobom, represia nikdy nevyriešila žiadny problém.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Húska.
Poslanec A. M. Húska:
Pán poslanec Kresák do takého kvázi uhladeného tónu vlastne zabalil takú informáciu, ktorá mala hovoriť o diskvalifikácii opozičných poslancov pri argumentovaní, pri chránení svojho prirodzeného diskusného mandátu. Priatelia, v rámci parlamentu to je naše základné prirodzené právo, aby nám mandát diskutovania nebol odoberaný, nebol umelo krátený a tobôž nie dokonca odievaný do nejakého právneho hávu. V americkom práve je síce zvykom používať také prostriedky, pri ktorých nie je dôležité mať dôkazné dôvody, ale dôležité je presvedčiť porotu. A v tomto slova zmysle je veľmi ťažko možné toto akceptovať. Naozaj, nerobte to. Už ste mnohokrát slúžili len svojej pozícii v rámci koaličného zoskupenia a postavili ste sa tvrdo proti právu. Tento postup je podľa mňa naozaj chybný a celkom určite nepomôže, aj keď sedemkrát nazvete vystúpenie svojich kontrapartnerov ako slaboduché.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Mikloško.
Poslanec F. Mikloško:
Dámy a páni,
navrhujem pozmeňujúci návrh, ktorý tu zatiaľ ani v diskusii neodznel, ale prečítam ho a potom sa ho pokúsim zdôvodniť.
Bod 8 sa vypúšťa, to je po prvé. Po druhé - bod 12 znie takto: § 35 sa dopĺňa odsekmi 7, 8 a 9 v znení: Bod 7: "Na návrh predsedu Národnej rady môže Národná rada rozhodnúť o uzavretí rozpravy. V takom prípade sa rozprava skončí bezprostredne po rozhodnutí Národnej rady." Bod 8: "Po uzavretí rozpravy podľa odseku 7 majú poslanci, ktorí boli ešte prihlásení do rozpravy, právo odovzdať svoj prejav písomne predsedajúcemu. Písomný prejav poslanca sa zahrnie do doslovnej zápisnice o schôdzi Národnej rady (§ 41 ods. 1) s označením, že nebol prednesený ústne. Ak je súčasťou písomného prejavu aj pozmeňujúci alebo doplňujúci návrh, rozdá sa poslancom, spoločný spravodajca ho prečíta vo svojom vystúpení pred hlasovaním a dá o ňom hlasovať. Na vykonanie úkonov podľa tohto odseku vyhlási po uzavretí rozpravy predsedajúci 10-minútovú technickú prestávku." Bod 9: "Po skončení rozpravy a po prípadnom vypočutí informácie povereného člena poslaneckého klubu (ods. 5) začne predsedajúci rokovanie o ďalšom bode programu, ak sa Národná rada uzniesla podľa § 36 ods. 1 tretej vety."
Vážení prítomní, 1. marca 2000 bude 10 rokov čo som vstúpil na pôdu parlamentu. Za tých 10 rokov sa mi zdá, že to je účinné, čo je jednoduché, čo má akúsi svoju eleganciu. Medzi všetkými 150 poslancami je jeden, ktorý má osobitnú politickú zodpovednosť, pretože na neho je sústredený pohľad kamier, mikrofónov a verejnej mienky, a to je predseda. Ja si myslím, že tak ako v mnohých parlamentoch sveta, napríklad britská spíkerka môže v jednej chvíli povedať, že tým kladivkom klopne a povie dosť a, samozrejme, berie na seba zodpovednosť, či ako doživotná lady alebo sir bude ohováraná, že zneužívala svoju moc, alebo či bude ctená, pretože svoju moc využívala podľa toho, ako ju niekoľkostoročný parlament naučil. Z tohto dôvodu si myslím, že dať takúto väčšiu právomoc predsedovi parlamentu je aj zaväzujúce a je, by som povedal, výchovne noblesné. Preto sa mi zdá, že sa to zjednoduší, že nebudeme mať stopky, nebudeme mať lósy, nebudeme mať neviem čo, ale je tu táto možnosť a človek, ktorý ju nezužuje, bude dokonca históriou, ako hovorí niekedy môj kolega Slobodník, bude prekliaty alebo bude ctený ako múdry vládca. (Hlas zo sály.) Ešte mám šancu sa poopraviť. Dobre, tak som to rozumel. Čiže z tohto dôvodu dávam tento pozmeňujúci návrh. Podľa mňa znamená postavenie vyššej latky politickej zodpovednosti aj politických dôsledkov a zjednodušuje celý mechanizmus. Verím, že nájdem porozumenie u všetkých ako jeden z bardov slovenského parlamentarizmu.
Ďakujem. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
S faktickou poznámkou na vystúpenie pána poslanca Mikloška dvaja páni poslanci. Posledná pani poslankyňa Mušková. Končím možnosť ďalších prihlášok.
Pán poslanec Hudec.
Poslanec I. Hudec:
Ďakujem za slovo.
Priznám sa, že som si myslel, že nebudem vystupovať v tejto rozprave v nijakom prípade, pretože to, čo si schváli tento parlament, bude pre mnohé politické kluby a pre mnohých poslancov vlastne bič v budúcom volebnom období. A nebudú sa príjemne cítiť v tejto zvieracej kazajke. Ale predsa len mi nedá, aby som nepovedal, že ten prvý návrh pána poslanca Mikloška je prijateľný a bolo by možné s ním súhlasiť. Je otázka, čo s touto veľkou zodpovednosťou, akože on povedal "spíkerky" alebo "spíkra" parlamentu, keď ho budú zastupovať ďalší "podspíkri" alebo "podspíkerky" v tomto parlamente. Koho zodpovednosť to potom bude? Teraz tu napríklad nevedie túto schôdzu parlamentu predseda parlamentu, vedie ju podpredseda a ja sa pýtam, ako sa potom bude deliť táto navrhovaná právomoc medzi predsedu a podpredsedu. V tom je veľký problém.
Na záver mi dovoľte, aby som mal ešte jednu poznámku. Ja som tiež ako pán poslanec Mikloško nie jeden deň v parlamente a dokonca si pamätám, že som ho vítal v parlamente ako bývalého spolužiaka z Nitry. Ale musím povedať, že sa jednoducho netreba zahrávať s takými vecami, ako je rokovací poriadok. Upozorňujem na to. Ľahko sa popáli ten, kto chce veľmi rýchlo využiť svoju momentálnu výhodu. Ľahko sa to zmení na jeho nevýhodu. Upozorňujem všetkých, že sa im to môže stať. Skúsme ešte pouvažovať o tomto. Ja neviem, či je to potrebné prijať už dnes, tento mesiac alebo budúci mesiac. Skúsme o tom ešte pouvažovať.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pani poslankyňa Mušková.
Poslankyňa Ľ. Mušková:
Ja chcem oceniť vystúpenie pána poslanca Mikloška, pretože skutočne svojím pozmeňujúcim návrhom dokázal, že náš názor nie je len názorom opozície, že zmena rokovacieho poriadku nie je dobrá a že je nešťastná. A pritom sa mu chcem poďakovať, že našiel tu odvahu a vystúpil v tomto zmysle.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďalší do rozpravy je prihlásený pán poslanec Krajči.
Poslanec G. Krajči:
Vážený pán predsedajúci,
vážené panie poslankyne, páni poslanci,
prerokúvame pomerne významný bod, pretože tento parlament si schvaľuje pravidlá, podľa ktorých majú poslanci vystupovať a podľa ktorých sa majú riadiť. Namieste je však jedna otázka, a to prvá, či vôbec sa treba touto myšlienkou zaoberať v súčasnosti, keď máme oveľa vážnejšie problémy, ktoré je potrebné riešiť, a či vlastne to, čo nám vyčítate, že tento parlament je vystavený akémusi pomalému prijímaniu zákonných noriem, zo strany opozície dochádza k deštrukcii, a teda že tento parlament nemôže riešiť tieto problémy. Musím povedať, že to nie je pravda. V každom prípade aj teraz ste mali možnosť presvedčiť sa o tom, že problém nie je v tom, že by opozícia mala dostatok sily deštruovať tento parlament, ale problém je v tom, že vy nie ste schopní sa zísť a zabezpečiť si kvórum na uznášanie.
Práve preto si treba povedať aj druhú vec. Samotná myšlienka, ktorá hovorí o tom, že by sme mali obmedzovať vystúpenie poslancov alebo meniť v súčasnosti rokovací poriadok, je zvrhlá, pretože to neprináša žiadny efekt, a keby sme chceli deštruovať tento parlament ako opozícia, máme aj iné možnosti, ktoré, samozrejme, keď nám odoberiete možnosť vystúpenia, budeme používať aj naďalej. To znamená, že jediným riešením, ako pokračovať, je otázka dohody. Otázka dohody medzi koalíciou a opozíciou a tak, ako to hovoril Vojtech Tkáč, keď sa pripravoval rokovací poriadok v predchádzajúcom období, tak táto dohoda sa našla.
Vy sa s nami nechcete dohodnúť a jednoznačne presadzujete svoje záujmy. Chcem však povedať, že vychádzajúc zo základných medzinárodných, ale aj vnútroštátnych noriem, treba povedať, že naozaj odoberáte základné práva poslancom, ale tým aj občanom Slovenskej republiky, pretože poslanec zastupuje občanov Slovenskej republiky. Z Deklarácie ľudských práv a slobôd k základným právam patrí sloboda prejavu, a teda obmedzovať túto slobodu znamená, že buď sa bojíte toho, čo sa tu povie, alebo jednoducho nemáte argumenty proti tomu, čo sa tu hovorí.
Keď som trošku sledoval, čo v demokracii znamená sloboda prejavu, tak je zaujímavá jedna myšlienka, ktorá sa objavuje v týchto základných príručkách, kde sa hovorí, čo robiť v prípade, keď niekto zneužíva slobodu prejavu informáciou, ktorá podľa vášho názoru je falošná. A odpoveď je jednoduchá. Odpoveď je, netreba robiť nič, nie je vašou vecou toto posudzovať. Toto posudzuje občan. Vo všeobecnosti platí, že jediným liekom na slobodný prejav je ešte viac slobodného prejavu. Keď si toto neuvedomujete, tak práve narážate na základný problém. Nie je rozhodujúce prijať nejaký zákon. Dôležité je, aby tento zákon bol rešpektovaný, aby sa tento zákon stal aj súčasťou morálky tohto parlamentu.
Preto by som vás chcel vyzvať, aby sme tento závažný krok v súčasnosti neriešili a aby sa zišli zástupcovia, právnici tak opozičných, ako aj koaličných strán a tento problém si vyriešili a potom s ním vystúpili v Národnej rade.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Teraz dávam slovo pánu poslancovi Cuperovi, ktorý je ďalší v poradí prihlásený do rozpravy.
Poslanec J. Cuper:
Vážený pán predsedajúci,
milé dámy,
vážení neprítomní poslanci vládnej koalície,
teraz ste ukázali brilantnú ukážku toho, ako to myslíte s fungovaním slovenského parlamentu. Zídete sa tu iba vtedy, keď potrebujete poslať niekoho z opozície do väzenia alebo ho politicky perzekvovať. Ak ide o reálne riešenie ekonomických, sociálnych a spoločenských problémov na Slovensku, nie ste schopní ponúknuť adekvátne riešenia, a preto sa schováte do svojich kancelárií alebo zaleziete domov. Potom tu predsedajúci pol hodiny vyzváňa, aby vás zohnal na hlasovanie, ak treba skrátiť diskusiu o nejakých závažných spoločenských problémoch alebo ak konečne sa rozhodnete hlasovať o tom, že niekoho vydáte na trestné stíhanie. Inak je tento parlament absolútne neefektívnym zákonostrojom, ako ho definoval pán poslanec Kresák.
Slovenský ústavný ponovembrový systém alebo od svojho začiatku sa honosí dvoma druhmi demokracie. Obsahuje priamu demokraciu aj nepriamu demokraciu. Hrobárom priamej demokracie bol predchádzajúci prezident Michal Kováč, ktorý tým, že likvidoval prvé referendum za pomoci tu prítomného predsedu ústavnoprávneho výboru Orosza, ktorý, keď sa požadovalo referendom skrátenie funkčného obdobia, tak efektívne manipuloval s tými, ktorí vypísanie referenda požadovali, že sa mu podarilo z 374 tisíc podpisov efektívne znížiť záhadnými metódami manipulácie Štatistickým úradom až na 314 tisíc. V každej dmeokracii by sa to pokladalo prinajlepšom za dôvod na opustenie funkcie právneho poradcu z Prezidentskej kancelárie. Pán predseda ústavnoprávneho výboru Orosz za to bol povýšený na vedúceho Prezidentskej kancelárie v Košiciach.
Pán Orosz, chcem vám povedať, že ste boli jedným z vážených hrobárov priamej demokracie na Slovensku. Teraz sa stávate hrobárom aj nepriamej demokracie na Slovensku.
Jednoducho potreboval a cítil som potrebu povedať to nie kvôli tomu, nie kvôli vám, nie kvôli vašim kolegom z vládnej koalície a možno ani nie kvôli občanom tohto štátu, ale aby to bolo zapísané v análoch dejín tohto parlamentu, pretože raz to budú študovať ľudia, ktorí budú posudzovať naše skutky a činy s odstupom.
Podpísali ste sa bez akejkoľvek hanby pod návrh aj s ďalšími pánmi, ktorí si uvedomujú neschopnosť tejto vládnej koalície, ktorí cítia za to zrejme aj zodpovednosť, aj hanbu, že sa im podarilo oklamať občanov tohto štátu, zmocniť sa vlády v tomto štáte a teraz nie sú schopní obhajovať a ponúkať riešenia tomuto oklamanému národu, podotýkam, za ktoré by sa boli schopní v tomto parlamente zoči-voči občanom tohto štátu postaviť. V tomto zmysle by ste si mohli konečne vstúpiť do svedomia, pretože ste podpísaný pod všetkými vážnymi rozhodnutiami tohto parlamentu, a aj samotná úprava smeruje k tomu, aby sa vaše postavenie ešte posilnilo najmä pri výkladových rozhodnutiach, keď sa pán predseda chce zbaviť zodpovednosti, tak zvoláte ústavnoprávny výbor, kde sa potom prijme príslušné rozhodnutie na pokyn pána poslanca Zajaca, pretože je to tak zrejme pre vás efektívnejšie zmanipulovať menší kolektív.
V tomto smere pokladám slovenský parlament za absolútne nedemokratickú inštitúciu, ktorá obmedzuje právo opozície na vyjadrenie sa. Pritom, ako tvrdia autori, opozícia v demokracii vzniká z toho, že medzi všetkými, pán poslanec Orosz, musí zákonite vznikať rozdielnosť názorov a musí dochádzať k cibreniu názorov vo všeobecnej diskusii. Hovorí to Eras Kohak, profesor Bostonskej univerzity.
Teraz sa chcem vyjadriť k zmyslu a podstate parlamentarizmu, pretože sme tu boli poúčaní pánom docentom Kresákom o tom, čo parlament a parlamentarizmus je. Chcem ho opraviť, pretože tie jeho veľkoduché či slaboduché vystúpenia v tomto parlamente postrádali vždy akýkoľvek politický zmysel a boli plné nepresností, aj vedeckých. Ale tak už to chodí. Kto sa dá na cestu komentovania platného znenia ústavy a neštuduje hlbšie filozofické a dejinné korene toho-ktorého spoločenského javu, ktorým parlamentarizmus je. Je pravda, že parlament, a už tu bola ešte za pána poslanca Hrnka diskusia o tom, že môže pochádzať od slova hovoriť alebo vravievať, ako povedal pán poslanec Kresák, ale nemusí.
Niektorí, ktorí sa zaoberajú štátoprávnou archeológiou, lebo taká vedná disciplína je, tvrdia, že tak sa volalo aj miesto na ostrove Cite v Paríži, kde sa schádzali slobodní francúzski muži, aby si vyjasnili názory, ako sa bude riadiť a usporadúvať vtedajšia francúzska spoločnosť. Bolo tomu tak zrejme v 11., 12., ale neskôr aj v 13. storočí, ale to už existoval parlament ako inštitúcia na Islande takmer 230 rokov alebo možno viacej, možno menej. V osemsto tridsiatom šiestom sa zišiel po prvýkrát. Bolo to zhromaždenie slobodných mužov, ktorí aj slobodne a neobmedzene vyjadrovali svoje názory. Z ich názorov vznikali zákony, ktorými sa toto spoločenstvo riadilo. Teda parlament je výlučne inštitúciou, v ktorej sa v diskusii, predkladaní rôznych názorov má dospieť k nejakému konkrétnemu riešeniu.
Ak hovoríme o novodobom parlamentarizme alebo aj stredovekom, ak nemáme na mysli parlamentnú formu vlády, ktorá existovala, alebo teda zárodky akéhosi parlamentarizmu v časoch Rímskej republiky. Byzancia a Východ totiž parlamentarizmus nikdy nevymysleli, pretože tam vždy existovala autoritatívna forma vlády, presne taká, ako sa presadzuje v tomto parlamente, ktorá nemá nič spoločného s demokraciou, a to už nehovorím s liberálnymi názormi. A ak len v tom, že táto vládna opozícia predstavuje celkom chaotické zhromaždenie, ktoré nemá v sebe nijaký konsenzuálny náboj a nie je schopná dospievať ku konsenzuálnym rozhodnutiam.
Nedá sa súhlasiť, pán poslanec Kresák, ani s tým, že by existoval monarchistický parlament. Bol to vždy stavovský parlament, bol výrazom stavovskej hrdosti, bol výrazom ich rovnosti, teda každého plnoprávneho šľachtica, ktorý sa mohol zúčastniť a rozhodovať v tých veciach, ktoré neboli prenesené na panovníka, a vyjadrovať sa k prijímaniu niektorých vecí ako napríklad daní alebo neskôr aj krajinských zákonov. Tak sa schádzal aj uhorský parlament na poli Rákos. Ale možno málokto vie, že sa schádzal po istý čas v 16. storočí po obsadení väčšiny dolného Uhorska Turkami aj tu na Slovensku naproti Novému Mestu nad Váhom v Beckove, teda pod Beckovským hradom alebo aj na hrade Beckov po dlhší čas.
Parlament teda je na to, aby sa tu prezentovali isté varianty riešení, isté problémy prediskutúvali. Ja som povedal už v predchádzajúcich dňoch pánu poslancovi Rakúsovi a hovorím to aj pánu docentovi Kresákovi, že nieto tu ani sudcov, ani žalobcov, aby hodnotili, či niekto má prostoduché, slaboduché, lepšie alebo horšie vystúpenia. Je vecou každého, aby prezentoval svoje predstavy. Na prezentáciu týchto predstáv sa má dať každému primeraný priestor, pretože naši voliči nás poslali tu na to, aby sme tu prezentovali najmä ich skupinové záujmy, aby sa z toho cibril celospoločenský záujem. Ale zrejme tejto vládnej koalícii, ktorá sebazničujúco smeruje k autoritatívnej forme vlády, nezáleží na názore opozície. Jednoducho potrebuje rýchlo prevalcovať opozíciu, ktorá by hatila jej plány na to, že prerokúvanie závažných spoločenských problémov si žiada dlhší časový interval. Zrejme sa asi väčšina vážených poslancov vládnej koalície ponáhľa reprivatizovať niektoré podniky a zháňať si budúci podiel na privatizácii strategických podnikov. V tomto zmysle vás naozaj chápem, že zdržiavanie sa v parlamente by bolo pre vás márnou škodou. Ale nezabúdajte, že občania nezabúdajú tiež najmä na tých, ktorí toho naprivatizujú príliš veľa. Áno, to platí aj pre niektorých, ktorí sa usmievajú.
V tomto zmysle novela rokovacieho poriadku, ktorú predstavilo ctené grémium vedené pánom poslancom Oroszom a je podpísaný pán poslanec Kresák, Bárdos, Zajac, Harach a pán Galbavý, ktorý zrejme ani nevie, čo podpísal. (Hlas z pléna.) Áno, vyslovujem svoj názor. Ja som to pánu Galbavému už povedal, takže on je s tým uzrozumený, že neviem celkom dobre, ako si ho získali, aby to podpísal. Ja nehodnotím vystúpenie pána poslanca Galbavého. Pán kolega Šimko, hovorím o tom, že asi zrejme nevedel, čo podpísal, pretože v opačnom prípade by ste ho zrejme neboli získali, aby sa podpísal pod tento nie celkom dobrý podarok, ako chcete ovládnuť parlament tým, že umlčíte svoju opozíciu. Je to presne také isté, pán poslanec Orosz, ako keď vám pán Čarnogurský 2. 2. v tomto sneme povedal, že ste nie celkom pripravený vydarenú novelu exekučného zákona, ktorá neumožňuje ani exekuovať zdravotnícke zariadenia, ani im neumožňuje podávať exekúcie na iné inštitúcie, takže zdravotnícke zariadenia sú totálne paralyzované a vyradené z tohto procesu. Zrejme obdobne vám ide o to, aby ste vyradili aj slovenský parlament z procesu vládnutia v Slovenskej republike.
Teraz k niektorým ustanoveniam, ktoré sa dostali geniálne do tohto návrhu. Priznám sa, jediné ustanovenie, ktoré by malo svoje opodstatnenie v tomto návrhu, je obsiahnuté v bode 4 § 24, ktorým sa navrhuje doplniť, že na návrh aspoň dvoch poslaneckých klubov sa do programu môže zaradiť všeobecná politická rozprava. Súčasťou návrhu môže byť aj určenie témy všeobecnej politickej rozpravy. V takomto prípade sa postupuje podľa § 29a. Bolo by to naozaj veľmi pekné ustanovenie a my sme sa ako opozícia už nie raz dožadovali, aby takýto bod do programu schôdze Národnej rady bol zaradený. Vždy bol statočne odmietnutý vládnou koalíciou, ktorá sa zrejme bojí kritiky opozície na spôsob a prezentáciu vládnutia. Ja by som teda vašu snahu, vážení páni poslanci, po demokratizácii rokovacieho poriadku bral v tomto zmysle, ak by ste vypustili slovíčko "môže" a upravili toto ustanovenie v tom zmysle, že na návrh aspoň dvoch poslaneckých klubov sa do programu zaradí všeobecná politická rozprava. Do programu schôdze Národnej rady. To znamená, bolo by to obligatórne ustanovenie a nebolo by to na vôli vládnej koalície, či sa všeobecná politická rozprava uskutoční alebo nie. Je všeobecným dobrým zvykom v parlamentnej demokracii, že taký bod programu figuruje na každej schôdzi parlamentu v západných demokraciách, len u nás sa nedostal zrejme do návrhu rokovacieho poriadku. Teda mám taký návrh, pretože som si povedal, že na tomto pozmeňovaní alebo zlepšovaní, ako chceš, pán kolega Šimko, sa nemienim zúčastňovať, pretože pokladám tento návrh novely rokovacieho poriadku za absolútne nedemokratický, a tým za nezlepšiteľný, ba dokonca v niektorej časti, ako budem hovoriť, aj protiústavný. Nemám záujem, aby som zlepšoval vaše protidemokratické a protiústavné návrhy zákonov.
Ďalší paragraf, ktorý tu už bol niekoľkokrát prediskutúvaný, o ktorý sa vlastne vedie spor a ktorý vlastne je jadrom celej politicky účelovej novely, je § 29a. Bolo tu už povedané o ňom veľa. Bolo tu povedané aj pánom docentom Kresákom, že taká úprava je bežná v západných demokraciách. Dostali sme tu rozbor. Mnohí sme si študovali rokovacie poriadky krajín Európskej únie a niektorých iných demokracií pri príprave tohto rokovacieho poriadku v predchádzajúcom funkčnom období parlamentu. Nie, taká úprava nie je. Nehovorím, možno výnimky by sa našli, ale hovorme spravidla, nepoužívajme, že nie sú, možno, že sú, neviem o nich, ale ak sú, dám sa poučiť. Ale spravidla väčšina rokovacích poriadkov obmedzuje rečnícky čas jednotlivých poslancov. Nikdy nedáva toto právo poslaneckým klubom. Pýtam sa, prečo tá tendencia preniesť zodpovednosť na poslanecké kluby. Vari toľko nedôverujete jednotlivým poslancom, že pán Roman Kováč bude určovať už aj to, kto vystúpi za klub, v akom poradí vystúpi a akú dĺžku času bude mať na vyjadrenie názorov?
Prosím, prijal by som také obmedzujúce úpravy, ako sú v iných demokraciách, že sa osobitne upravuje dĺžka rečníckeho času pre prvé čítanie, druhé čítanie, tretie čítanie. Zoberme si ako príklad Nemeckú spolkovú republiku, kde má poslanec 15 minút na prvé čítanie, 10 minút na druhé čítanie a ešte 5 minút na tretie čítanie. Prosím, za tento rečnícky čas môže vyjadriť svoje politické názory, môže vyjadriť aj to, čo pán Kresák nazval teda tou zákonodarnou činnosťou, to znamená, môže aj predniesť pozmeňujúce poslanecké návrhy. V našom prípade, ak sa obmedzí čas na 12 hodín, to znamená, ak sa to podelí počtom poslaneckých klubov, pri našich výpočtoch sú to okolo 4 minúty na všetky tri čítania. Ja sa pýtam, akým spôsobom máme vyjadriť svoje názory, svoje predstavy, pretože naši voliči nás tu poslali na to, aby sme ich tu vyjadrovali, naši voliči si žiadajú, ale žiadajú si to aj vaši, aby si mohli pozrieť v televízii, aby videli prácu parlamentu, prácu jednotlivých poslancov, poslaneckých klubov, a tá sa môže prezentovať len tým, že sa tu vyjadrujú názory. Možno aj slaboduché, ako hovorí pán osvietený poslanec Kresák. Tých 12 hodín je smiešnosť, ak sa ujdú nejakému poslancovi 4 minúty.
Toto nedemokratické ustanovenie je ešte vo svojej podstate prehĺbené nedemokratickosťou, pretože v odseku 4 teda nie je pravda to, čo tvrdí pán poslanec Kresák, že je to demokratické, lebo sa vzťahuje na všetkých. Nevzťahuje sa totiž na všetkých, pretože z tohto časového limitovania je vyňaté vedenie parlamentu a ministri, teda celá vláda. To znamená, je to preferovanie vládnej koalície na úkor opozície. Poznáme tieto manipulácie, ktoré sa v tomto parlamente diali. Pán predseda vlády alebo pani Schmögnerová alebo niektorí z ministrov si jednoducho prišli v najlepšom rečníckom čase, vynadali opozícii, obvinili ju zo zločinov, ktorých sa nikdy v živote nemohla ani dopustiť, a jednoducho ak sme chceli na nich reagovať, tak zmizli z tohto parlamentu. Ja sa pýtam, kde bude demokratickosť v tomto parlamente, ak toto ustanovenie takýmto nehoráznym spôsobom zvýhodňuje vládnu koalíciu oproti opozícii. Ak sa odmietne právo opozícii vyjadriť k vystúpeniam jednotlivých ministrov.
Ďalší okruh problémov, ktorý je upravený, to je otázka hlasovania. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, v predchádzajúcom funkčnom období mal parlament 83-člennú väčšinu. Ja si nepamätám v tomto parlamente, možno až na jednu, dve výnimky, aby vládna koalícia nebola uznášaniaschopná, ak sa dalo hlasovať o návrhoch zákonov. To podotýkam, že nikdy sa však nestávala taká manipulácia, ako sa stala flagrantne dnes, že pri prerokúvaní tejto novely rokovacieho poriadku pán predkladateľ Orosz sedel ešte za stolom, zrazu sa podarilo zohnať všetkých vážených členov vládnej koalície, ktorých je 93, to znamená o 10 viacej, a boli uznášaniaschopní, teda boli schopní hlasovať o zákone. Takže zrazu sme museli prerušiť jednu prácu, lebo tu sa znova nedemokraticky uprednostňuje právo vládnej koalície odhlasovať si všetko za každú cenu kedykoľvek. Ja to pokladám za nehoráznu stupídnosť, za neslušnosť voči občanom tohto štátu, ale aj voči opozícii. Ak chce vládna koalícia vládnuť v tomto štáte, ak chce, aby bol nejaký poriadok dole, v sociálnej, ekonomickej oblasti, tak si musí zaviesť predovšetkým poriadok do svojich radov. Neobstoja výhovorky, že opozícia zdržiava nebodaj vládnu koalíciu v práci. Ja si myslím, že nezdržiava, práve naopak, ak niektorým nekvalifikovaným zákonodarným návrhom zabránime alebo oddialime ich prijatie, je to práve naopak, možno bohoľubá činnosť voči tomuto ubiedenému národu, ktorý trpí za neschopnosť Dzurindovej vlády vládnuť. A to už netvrdím, že v demokracii každý občan, každá občianska spoločnosť má právo, aby jej vláda zabezpečovala blahobyt.
Takže nie je potrebná nijaká novelizácia rokovacieho poriadku. Rokovací poriadok dáva jasné pravidlá hry, prerokoval sa návrh zákona, hlasovalo sa o ňom. Bol poriadok, každý poslanec vedel, čo sa prerokúva momentálne v parlamente, teraz nevieme my poslanci opozície, nevedia poslanci vládnej koalície, nevie už aparát tohto parlamentu, čo kedy a ako sa bude prerokúvať. Veď to je anarchia, to nemá nič spoločné s civilizovanou formou vládnutia. Ak pominieme len to, že demokracia je vlastne sama osebe anarchiou, a to najhoršou formou vlády.
Vážení páni poslanci vládnej koalície, zdisciplinujte seba, seďte tu, počúvajte, zapájajte sa do diskusie, dávajte racionálne návrhy k zákonom a iným návrhom, ale najmä k zákonodarným návrhom, ktoré predkladajú vaši ministri, veď sú to predovšetkým ich návrhy, aby boli kvalitné. A opozícia, ubezpečujem vás, pokiaľ nešlo o šikanovanie politických odporcov, jednoducho vždy sme boli konštruktívni, vždy sme sa zapájali aj do hlasovania. Príkladom je včerajšok, keď sa hlasovalo v radoch opozície za 4 zákonodarné návrhy, ktoré sme si mysleli, že sú potrebné a veľmi potrebné pre túto spoločnosť. A neobviňujte nás z toho, že my nebodaj brzdíme vaše vládnutie alebo nebodaj sme príčinou vašej biedy, vášho vládnutia. Na príčine ste si sami, vytvorili ste koaliční zlepenec, ktorý nie je schopný dohodnúť sa, vzájomne sa vydierate, vzájomne si aj tu v tomto parlamente neustále podkladáte nohy a nie ste schopní sa často zhodnúť ani na tých najelementárnejších princípoch. To už nehovorím o kádrových alebo iných návrhoch. Ja len vyslovujem presvedčenie, že tento národ má takejto vlády dosť, že referendum o predčasných parlamentných voľbách bude úspešné a že sa sformuje nová politická garnitúra aj v tomto parlamente, ktorá bude schopná prijímať efektívnejšie riešenia, ako je schopná dosiahnuť táto vládna koalícia.
Tretí okruh problémov, ktorý má spasiť biedu vládnutia tejto vládnej koalície, je obsiahnutý v bodoch 22 až 26, teda § 80 až 82. Chcem povedať, že novelizačné ustanovenia, ktoré sa dotýkajú postupu alebo vyjadrení gestorského výboru, ktoré sú podmienkou prerokúvania návrhov v tejto snemovni, sú flagrantným zjednodušením toho, čo sa až môže dosiahnuť. Už nestačí, že teda väčšina rozhodnutí tohto parlamentu - kontroverzných alebo sporných - sa prenesie na ústavnoprávny výbor, kde po zrakovej, vizuálnej konzultácii pána poslanca Orosza s pánom Zajacom vždy ostatní poslanci schvália akúkoľvek politickú ohavnosť, ktorá umožní presadiť protizákonné alebo protiústavné rozhodnutie, ale teraz sa toto právo prenesie na jedného jediného človeka. Ja sa chcem opýtať predkladateľov, ako to bude v prípade § 108, keď o vyslovenie dôvery požiada v tomto parlamente vláda Slovenskej republiky a vláda teda bude aj predkladateľom tohto návrhu. Ja sa pýtam, ako teda po konzultácii s predkladateľom návrhu sa bude vyjadrovať ten, kto bude robiť spravodajcu k tomuto návrhu. Nebude to hádam spájanie zákonodarnej a výkonnej moci? Nebude to podlamovanie toho, čomu sa hovorí kontrolná funkcia parlamentu voči zákonodarnej moci? Nie je to anarchia, ktorá sa vnáša do systému trojdelenia štátnej moci?
To sú všetko otázky, ktoré je potrebné zodpovedať, pretože dať také právo spoločnému spravodajcovi výborov, aby nahradil rozhodnutie samotného výboru, nehnevajte sa na mňa, pri najlepšej vôli je to nedemokratické opatrenie. Možnože podľa vašich predstáv urýchli rokovanie tohto parlamentu, len sa pýtam, kde až tá svojvôľa a anarchia a pokus vnucovať svoje predstavy celému národu a aj opozícii za každú cenu, dospeje. Veď demokracia nie je o tom, že by sa tu mala presadzovať vôľa vládnucej väčšiny takýmto spôsobom.
Ostatné ustanovenia, samozrejme, sú len akýmsi pláštikom na zakrytie toho, čo je zmyslom samotného návrhu zákona a čo teda sa kamufluje aj v dôvodovej správe, ako zosúladiť text zákona s platným textom ústavy, najmä v súvislosti so zmenou spôsobu voľby prezidenta, ale najmä na zabezpečenie súladu s nálezom Ústavného súdu, ktorý pokladám za veľmi nekvalifikovaný. Bolo to rozhodnutie, ktoré sa dotýkalo fungovania komisií v tomto parlamente. A myslím si, že to bol návrh pána predkladateľa Šimka, ktorý sa vtedy obrátil na Ústavný súd, bolo to "geniálne", pretože pokiaľ ja poznám parlamentarizmus a myslím si, že niečo o ňom viem, takisto by to musel potvrdiť aj pán poslanec Kresák, že v každom parlamente fungujú vo svete komisie či už vyšetrovacie, či už riadne alebo mimoriadne, či už tie, ktoré vedie opozícia alebo vládna koalícia. Pretože samotná podstata parlamentu spočívala aj v jeho súdnych funkciách, ktoré časom, samozrejme, sa zotreli a ostali len tie zákonodarné a tie zastupiteľské, ako tu bolo povedané. Ale, samozrejme, pre tie prípady, ako je napríklad kauza Kováč alebo ďalšie kauzy, v každom demokratickom parlamente by sa vytvorili takéto komisie, ktoré by vyšetrili tento problém a neposielali by sa poslanci opozície do vyšetrovacej väzby.
Takže ja vám, vážení páni poslanci vládnej koalície, želám, aby vám vyšlo to tretie, aby ste naozaj zefektívnili rokovanie tejto Národnej rady, ale môžete ho zefektívniť len tým, že táto vládna koalícia, ktorú zohnal dohromady jeden pán na bicykli, ktorý preukázal totálnu neschopnosť vládnuť, efektívne prijímať rozhodnutia, ktoré by boli nejakým spôsobom hnacím motorom pre dynamiku rozvoja Slovenskej republiky, ten človek, ktorý vznikol alebo ktorý bol výtvorom alebo výplodom niekoho, kto ho chcel mať pri moci v boji s antimečiarizmom, tento človek by mal zvážiť svoje účinkovanie, mal by podať demisiu, vy by ste potom mali zvážiť to, že je potrebné odhlasovať predčasné parlamentné voľby, v ktorých by sa konštituovala nová politická scéna nie z 11 politických strán, možno by bolo dobré, ak by občania Slovenskej republiky zvážili a sformovali parlament zo 4, 5, možno 6 politických strán, z ktorých by sa vytvorila efektívna vládna koalícia, ktorej poslanci by si svoje miesta v parlamente vážili, že sú zástupcami občanov Slovenskej republiky, ktorí by sa pravidelne zúčastňovali na rokovaniach, sedeli v poslaneckých laviciach, efektívne pracovali počas rokovacieho dňa, a nie vysedávali bohviekde, a potom by nebolo potrebné zalepovať ústa svojim politickým protivníkom.
Na záver mi dovoľte, keďže túto mizériu slovenskej parlamentnej demokracie, ktorej hrobár tu sedí po ľavej strane, prezentovali už dávnejšie vaši dvorní šašovia v jednej relácii, ktorá sa volá Dereš, neviem prečo, ktorá je vždy politicky účelovo zmanipulovaná vo váš prospech tými, ktorí tento scenár píšu, a keďže som bol zvedavý, čo sa tam bude diať, som sa jej raz zúčastnil a bolo mi podarované niečo, aby som si zalepil zrejme ústa, pretože zrejme vám leží všetkým v žalúdku, najmä z vládnej koalície, lebo mám zrejme najviac odvahy povedať vám pravdu, ktorá je často krutá. Takže, vážení páni poslanci, odkladám vám tu tento dar pána Andrasyho a pani Vacvalovej, aby ste si s ním zalepili oči, aby ste nevideli dôsledky svojho vládnutia slovenskej občianskej spoločnosti, ktorá je na pokraji zúfalstva a ktorá vám to zrejme čoskoro spočíta aj bez toho, že by sa vyjadrovali ďalší vaši dvorní šašovia o tom, že predčasné voľby sú absolútnou nehoráznosťou, a ja predpokladám, že časť toho zvýši aj na zalepenie očí tých vašich dvorných šašov.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)