Podpredseda NR SR I. Presperín:

Ďakujem pánu poslancovi Cuperovi.

Na jeho vystúpenie sú dve faktické poznámky - pani poslankyňa Mušková a pán poslanec Benkovský. Končím možnosť uplatnenia faktických poznámok. Ako prvá je pani poslankyňa Mušková.

Nech sa páči.

Poslankyňa Ľ. Mušková:

Chcela by som doplniť tú časť, v ktorej hovoril pán poslanec Cuper o prijímaní zákonov v parlamente a o záujme poslancov. A chcela by som ju doplniť o časť tvorenie zákonov. V tomto volebnom období sa už totiž stalo pravidlom, že k tvorbe veľmi dôležitých právnych noriem, ktoré sa v minulosti vytvárali na základe konsenzu vládnej koalície a opozície, nemá dnešná opozícia možnosť sa vyjadriť a nemá k nim ani žiadny prístup. Právni experti vládnej koalície tvoria napríklad dnes novelu ústavy, možnože už aj celú ústavu, a tvorili aj tento rokovací poriadok a ďalšie právne normy v hlbokej ilegalite namiesto toho, aby o takých závažných zákonoch pozvali na širokú diskusiu odborníkov nielen z opozície, ale aj ďalších. Okrem správ z médií poslanci parlamentu z opozície nedostávajú žiadne informácie o pripravovaných materiáloch, a je to hanba tohto parlamentu, ako sa tu zaobchádza s opozíciou. Hanbou by som nazvala aj tento obsah predloženej novely. Spôsob, akým chcete umlčať opozíciu, verím, že nájde odozvu aj na Ústavnom súde. Je totiž protiprávne, ak beriete ústavné právo občanom, pretože títo sa zúčastňujú na správe verejných vecí prostredníctvom svojich zástupcov v Národnej rade, ktorých vystúpenia chcete v tejto novele obmedziť časovým limitom. Ďalej je protiústavné, ak nútite poslancov podriadiť sa príkazom, pretože v novele rokovacieho poriadku chcete ustanoviť, že klub určuje rečníkov v rozprave. V ústave v článku 73 ods. 2 sa jasne hovorí, že poslanci sú zástupcovia občanov, mandát vykonávajú osobne podľa svojho svedomia a presvedčenia a nie sú viazaní žiadnymi príkazmi.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Benkovský.

Poslanec M. Benkovský:

Ďakujem za slovo.

Ja poviem len jednou vetou, pretože všetky vystúpenia, aj toto posledné vystúpenie pána poslanca Cupera a jeho faktické poznámky hraničiace až s normálnosťou, sú živým príkladom, prečo treba novelizovať rokovací poriadok.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

O vystúpenie požiadal podpredseda Národnej rady pán Igor Presperín. Po ňom vystúpi posledný prihlásený do rozpravy pán poslanec Cabaj.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda. Využijem možnosť rokovacieho poriadku.

K bodu 8. V § 29a ods. 1 text druhej vety znie: "Takýto návrh predkladá predsedajúci schôdze po prerokovaní na poslaneckom grémiu." Ďalej odôvodnenie: Nový inštitút určenia dĺžky času na rozpravu má prispieť predovšetkým k racionálnemu využívaniu času určeného na rokovanie Národnej rady. Je vhodné, aby povaha takto prerokovaných bodov bola vopred posúdená v poslaneckom grémiu.

Ďalší pozmeňujúci návrh je k bodu 8 k § 29a ods. 6, kde navrhujem vypustiť poslednú vetu. Odôvodnenie: V zmysle § 82 ods. 2 rokovacieho poriadku pozmeňujúce a doplňujúce návrhy k zákonom môže podávať poslanec s 15 podpismi ostatných poslancov. Je nelogické hlasovať o návrhu na doplnenie a zmenu zákonov vtedy, keď návrh predkladá jeden poslanec, tým viac, že tento ani nebol prednesený na schôdzi Národnej rady. To znamená vtedy, keď sa prakticky poslanec nedostal z časového hľadiska už k možnosti vystúpiť v rozprave.

Posledný pozmeňujúci návrh je k bodu 39. V § 94 ods. 2 navrhujem text vypustiť s odôvodnením, že nie je odôvodnené meniť doterajší text a už vôbec nie je vhodné navrhovať možnosť podávať doplňujúce a pozmeňujúce návrhy nad rámec návrhu. Navrhované znenie vytvára v právnej úprave medzeru, podľa ktorej predkladateľ, v tomto prípade člen vlády, môže s pomocou poslancov presadzovať také návrhy, ktoré boli vo vláde odmietnuté. Okrem toho je návrh v protiklade s navrhovaným textom § 26 ods. 5.

Pán podpredseda, odovzdávam tieto pozmeňujúce návrhy aj s podpismi k nim pánu spravodajcovi.

Ďakujem pekne za pozornosť.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Cabaj ako posledný ústne prihlásený do rozpravy.

Tibor, máš slovo.

Poslanec T. Cabaj:

Vážený pán predsedajúci,

kolegyne, kolegovia,

ktorí ste ešte vydržali sedieť v rokovacej miestnosti, pretože mnohých ľudí to jednoducho nezaujíma a zrejme asi bude na tom niečo pravdy, keď po Slovensku koluje jeden vtip, ktorý hovorí, že vďaka prenosom z parlamentu takmer celé Slovensko ovláda rokovací poriadok, bohužiaľ, len nie predsedajúci a poslanci Národnej rady. Zrejme asi na tom niečo bude, pretože tí, ktorí pozerajú a hodnotia, akým spôsobom poslanci v tomto parlamente pristupujú k svojej práci, asi vedia, o čom hovoria a prečo, možno to zobrali z tejto humornej stránky. Nie je to dobrá vizitka tohto parlamentu, pretože už pôsobí viac ako 14 mesiacov. Takisto veľa sa zabávajú aj na tom, že pár poslancov opozície cvičí s celou vládnou koalíciou, pretože tá nie je schopná zabezpečiť si účasť. Aj keď je to o jeden deň neskôr v televízii, občania majú možnosť vidieť, ako to v tomto parlamente funguje.

Keď v minulosti jeden poslanec v tomto parlamente mal osobitné postavenie, náhodou keď sa objavil v parlamente, tak navrhol ukončenie rozpravy podľa starého rokovacieho poriadku, čo už v novom rokovacom poriadku nie je možné. Teraz máme ďalšieho kolegu, ktorý len čo zistí, že vládna koalícia má 76 poslancov, tak sa odhlasuje a pokračuje množstvom zasadnutí v parlamente, myslím si, že už v jubilejnom šestnástom, ale to už zrejme patrí k tomu, pretože viacerí kolegovia hodnotili, že nie je problém ani tak v rokovacom poriadku, ako v organizácii práce.

A, bohužiaľ, mrzí ma, že mnohí aj renomovaní teoretici práva zastávajú jeden názor, že ak niekto nerešpektuje zákon alebo nedodržiava niektoré zákony, tak vymyslíme na to ďalší zákon, a to tým, že bude tu ďalší zákon, budeme potom mať všetko zabezpečené. Totiž doterajší rokovací poriadok umožňoval, aby Národná rada mohla efektívne fungovať. Len si to vyžaduje takú maličkosť, zabezpečiť si účasť poslancov, a ak sa prijalo, že poslanci majú veľmi slušný plat, pretože musia byť profesionálmi, že sa musia profesionálne venovať svojej robote, zrejme už toto by bolo treba prehodnotiť, pretože sa ukazuje, že v tomto parlamente nie je potrebné profesionálne sa venovať robote, ale zísť sa, tak ako to bolo podľa starého rokovacieho poriadku, tzv. Šalgovičovho, keď sa poslanci zišli na jarnom a jesennom zasadnutí, a to, čo ústredný výbor navrhol, jednoznačne odhlasovali, teraz namiesto ústredný výbor by sme tam napísali, čo predloží koaličná rada, a mohli by sa venovať možno svojim civilným zamestnaniam a nemuseli by takýmto spôsobom vystupovať v parlamente. Ale do toho navrhovatelia jednoducho pri predkladaní tohto návrhu zákona nešli, pretože je zaujímavejšie brať poslanecký plat, a pritom si robiť svoje kšefty a venovať sa iným záujmom ako práci v parlamente.

Preto aj veľmi málo tu zaznieva nejakých odôvodnení, prečo treba novelizovať rokovací poriadok. A nerobím sa ani múdrym, ani skúseným, niečo som v tom parlamente zažil, ale ak ľudia, ktorí sa doteraz okukávajú po parlamente, hovoria, že treba zmeniť rokovací poriadok, tak asi nevedia, o čom hovoria, pretože podľa tohto rokovacieho poriadku ešte nestihli ani vôbec zareagovať, že nejaký parlament existuje.

Takže tým aj zároveň chcem reagovať na niektoré vystúpenia, keď tu napríklad kolega, ktorý pôsobil s nami aj v minulom funkčnom období, Árpád Duka-Zólyomi, hodnotil, že opozícia využíva priestory v zákone o rokovacom poriadku a že ich zneužíva na deštrukciu a všetky náležitosti. Ja mu len chcem pripomenúť, a možno on bol jeden z tých, ktorý v minulosti hovoril, keď sa prijímal zákon o rokovacom poriadku v minulom parlamente, ktorý hovoril, že tento zákon je veľmi zlý, pretože nerešpektuje opozíciu, že je robený iba pre vládnu koalíciu. A naraz, čuduj sa, svete, tí, ktorí sme boli vtedy vo vládnej koalícii, keď teraz pôsobíme v opozícii, znova sa využíva, že tento rokovací poriadok je znova ako pre nás. Nebude to asi v tom, že niekto ten rokovací poriadok neovláda a nevie jednoducho podľa neho pokračovať v tomto parlamente? Ale to už nech si každý zhodnotí po svojom.

Takisto je tak trochu aj symbolické, že okrem kolegu Orosza, ktorý tu je za skupinu predkladateľov, ktorý sa pokúša obhájiť to neobhájiteľné, pretože jednoducho tento návrh novely je jednoducho účelový, lebo treba zapchať ústa opozícii, pretože z vládnej koalície sa na to nikto nezmôže, aby niečo vôbec v tomto parlamente v rozprave povedal. Jednoducho sa zmôžu iba na to, aby hlasovali o tom, čo je potrebné odhlasovať, a on svojím spôsobom sa snaží prispôsobiť tento parlament na svoj obraz.

Dovolím si povedať len jednu poznámku, že každý je strojcom svojho šťastia a na každú chorobu existuje medicína. To znamená, že málokto si uvedomuje, že každý padá do tej jamy, ktorú si vykope, a to momentálne si ju vytvára vládna koalícia, ktorá si myslí, že tu bude naveky a nebude musieť takisto sa vyrovnať s tou novelou zákona, ktorý momentálne teraz prijali a ktorý je skutočne vyrobený ako bič pre tých, ktorí si to momentálne neuvedomujú, ale na to prídu zrejme neskôr, keď bude treba podľa tohto zákona o rokovacom poriadku pokračovať. Ja úprimne hovorím, že si neviem celkom predstaviť, ako moji kolegovia predsedovia klubov by zvládli tú situáciu, ktorá je pre nich postavená podľa návrhu novely tohto rokovacieho poriadku, keď si doteraz neboli schopní ani jednoducho zabezpečiť si účasť. Ako zvládnu situáciu a osobitne som zvedavý, ako sa s tým vyrovná kolega Roman Kováč, ako si bude klub SDK rozdeľovať jednotlivé vystúpenie alebo to demokraticky prijmú a zatvoria ústa, aby sa poslanci nepohádali, kto ten priestor využije alebo nevyužije, tak ako ste to dali do rokovacieho poriadku. Takže chcem len skutočne upozorniť, vyrábate niečo, o čom neviete, čo to vlastne voči vám prinesie, ale to zrejme si uvedomíte až potom, keď ten zákon bude prijatý.

Takisto je symbolické, že spravodajcom je kolega Šimko, ktorý - a to by som doprial tým poslancom, ktorí sú noví v tomto parlamente, ktorí to náhodou vtedy nevideli v televízii, keby si prečítali jeho plamennú reč, ktorú mal o parlamentarizme a s ktorou sa dá plne súhlasiť, so všetkým, čo tu vtedy povedal, ako by ten parlament mal vyzerať, ako by parlamentná demokracia mala fungovať, len na rozdiel od toho som veľmi zvedavý, akým spôsobom teraz pristúpi k tomuto návrhu, ktorý môžem povedať, že dávno som taký slabučký návrh nevidel, jednoducho slabý je vo viacerých miestach, zraniteľný, a dokonca si dovolím tvrdiť, že aj vo viacerých miestach je protiústavný, čo, samozrejme, nie je už úloha tohto parlamentu, pretože tento parlament bez mihnutia oka pokračuje tak, ako mu je nalinkované bez ohľadu na to, aké bude zhodnotenie jeho pôsobenia.

Taktiež mi dovoľte, aby som sa dotkol toho návrhu, ktorý máme pred sebou, pretože mám určité skúsenosti aj z minulého funkčného obdobia, keď sa pripravoval návrh zákona o rokovacom poriadku, pretože to boli hodiny a dni diskusií v tom prípravnom období, kým vôbec bol tento návrh predložený do parlamentu. Množstvo pripomienok, a treba povedať, že na tomto návrhu sa podieľali takisto poslanci koalície ako opozície, čo sa nedá povedať teraz pri tomto účelovom návrhu zákona, ktorý bol tak veľmi rýchlo zaradený do rokovania tejto schôdze, pretože niektorí si mysleli, že takýmto spôsobom budú mať viacej času na svoje kšefty a nebudú musieť sedieť v parlamente, pretože sa nebude toľko diskutovať, zbehnú sa a odhlasujú, preto sú tu aj mnové návrhy viacúčelové.

Treba povedať, že aj tá rozprava, ktorá prebehla, ukazuje, že na jednej strane bod druhý, tak ako ho predkladatelia predložili, to je o rokovaní, že sa rokuje od desiatej hodiny a pokračuje sa do dvadsiatej hodiny, a uvažovalo sa teda, ktoré rokovacie dni by to boli, s výnimkou teda piatku, keď by bola reálna šanca, aby sa poslanci v pondelok a v piatok venovali práci vo svojich regiónoch. Na jednej strane v správe je navrhnuté a dokonca odporúča to aj garančný výbor a treba povedať, že v tom garančnom výbore takisto je to o jeden hlas navyše pre vládnu koalíciu. Preto aj hovorím, že to odporúča vlastne vládna koalícia, tento návrh prijať, aby druhý bod bol vyhodený, ale pritom sa objavil ďalší návrh, ktorý predkladá pán kolega Bauer takisto z vládnej koalície, ktorý hovorí o tom, že rokovacími dňami sú spravidla utorok, streda a štvrtok a takisto aj ten čas. To znamená, že sa dostávame k tomu, čo sa už dávno šušotalo po priestoroch, po chodbách v tomto parlamente, že maximálne obmedziť čas rokovania v tomto parlamente jednak aj na rokovacie dni a navyše, keďže je problém zabezpečiť si účasť poslancov na hlasovaní, alebo zabezpečiť si účasť tak, aby boli poslanci prítomní počas prerokúvania jednotlivých návrhov zákonov a jednotlivých bodov v rokovacej miestnosti, vymyslieť si systém, že sa hlasuje poslednú hodinu rokovacieho dňa, keď už aj tí, ktorí majú svoje kšefty v priebehu celého dňa, prídu večer do parlamentu a zahlasujú, pretože na ich hlasy sa skutočne čaká, aj keď treba povedať, je to veľmi slabá práca vládnej koalície, ak z 92 poslancov má problémy vôbec zabezpečiť 76, to znamená, že viac ako 10 % poslancov tohto parlamentu sústavne absentuje a nerád hovorím o poslancoch vládnej koalície, ktorí im chýbajú do kvóra a uznášaniaschopnosti.

Takže na jednej strane je tento návrh vyradiť, na druhej strane sa objavuje, samozrejme, kolega Kresák tu hovoril o tzv. fakultatívnej možnosti s obmedzením k bodu 8, teda návrhu § 29a, určenie dĺžky času na rozpravu, že je to iba možnosť. Ja len chcem povedať, že je to veľmi vtipné, ak niekto hovorí, že dva poslanecké kluby budú takýto návrh predkladať. Ja verím, že by sme sa smiechu nezdržali v tomto parlamente, ak by práve dva poslanecké kluby predkladali návrh na skrátenie rozpravy podľa toho návrhu zákona, ktorý ste vy pripravili, a verím, že ktorý si aj odhlasujete, ak on tu hovoril, že tie dva poslanecké kluby by takýto spôsob navrhovali. Do určitej miery sa mi skôr vidí ako východisko z toho nešťastia, ktoré vyrába parlament, návrh, ktorý predložil kolega Mikloško, zrejme aj zo svojej skúsenosti, lebo pôsobil ako predseda parlamentu, ale takisto je to len, by som povedal, v tomto prípade menšie zlo, nie dobre riešené, ale menšie zlo. Ale to je zrejme problém vás vo vládnej koalícii, aby ste si toto usporiadali medzi sebou, pretože nie je to celkom také jednoduché. On navrhuje tento paragraf a ja hovorím, že nesystémový § 29a vypustiť a potom, že na návrh predsedu môže Národná rada rozhodnúť o uzavretí rozpravy. Samozrejme, narazí to na ďalšie problémy, ktoré sa v tomto priestore budú musieť objaviť po takomto prijatí uznesenia zrejme by to bolo. A verím, že, tak ako to fungovalo doteraz vo vládnej koalícii, by to fungovalo aj ďalej, že ak by takýto návrh predseda Národnej rady predložil, nepochybujem o tom, že poslanci vládnej koalície by mu to odhlasovali a že by to prešlo, skoro by som rozmýšľal, či vôbec uvažovať o nejakom hlasovaní, že to možno rovno nechať tomu predsedovi parlamentu, že však on sa rozhodol a je to len strata ďalších 30 sekúnd, ktoré trvajú počas hlasovania v tomto parlamente, pretože má zatiaľ ešte väčšinu poslancov, ktorí ho podporujú, takže zrejme je to viac formálna záležitosť ako realita.

Takisto si myslím, že kolega Mikloško to aj jednoznačne myslel, že jediné toto právo by patrilo na predsedu Národnej rady, to znamená konkrétne a menovite, aby to nešlo na predsedajúceho Národnej rady, ale že to výsostné právo by zostávalo na ňom. Len potom neviem, čo bude robiť kolega Kováč, ktorý vždy obyčajne takéto návrhy dáva, zrejme bude mať zase o niečo menej starostí, že ako zabezpečí prácu vo svojom poslaneckom klube.

Kolega Kresák tu hovoril aj o tom, že je záujem zefektívniť rokovanie Národnej rady. Ja som tu už niekoľkokrát upozorňoval na skutočnosti, že kým sa vládnou väčšinou nerozhodlo o skrátení trebárs diskusného vystúpenia podľa súčasného rokovacieho poriadku minimálne na dvadsať minút a desať minút pre jedného rečníka, tých prihlásených do rozpravy ani tak veľa nebolo, ako skôr potom sa prihlásili ďalší a tá rozprava prebiehala ďalej, pretože do určitej miery treba povedať, že každá akcia vyvolá reakciu. Takže neviem, či toto je zefektívnenie rokovania. A navyše už aj moji kolegovia upozorňovali na to, pretože niekoľkokrát sme sa aj v grémiu na tú tému bavili, veľmi záleží na tom, ako je postavený program rokovania Národnej rady. Ale to už je problém vedenia Národnej rady, pretože takým spôsobom, ako rokujeme doteraz, sa to nevyrieši, ani keď sa prijmú tri nové rokovacie poriadky, to je problematika úplne niekde inde.

Samozrejme, ak som povedal, že zastávam názor, že je to výsostne účelová novela, to len potvrdzuje to, čo sa niekoľkokrát odohralo v tomto parlamente, ak vládna väčšina pri svojich 92, predtým 93 hlasoch nebola schopná odvolať v personálnych návrhoch niektorého činovníka, ktorého volí a odvoláva Národná rada, bez mihnutia roka sa pristúpilo k zmene, účelovej zmene zákona, aby toto mohla zvládnuť, takže to vôbec neprekvapuje, že takýmto spôsobom pokračujeme, to patrí len do mozaiky a vysvedčenia vládnej koalície, ktorá si svojím spôsobom privlastňuje moc, síce má momentálne väčšinu, ale je to o niečom inom.

Dovoľte mi, aby som však reagoval na § 29a, pretože nechcem hádať, akým spôsobom hlasovanie dopadne, ale myslím si, že to bol zmysel celého pripravovaného návrhu, aby sa to maximálnym spôsobom zošnurovalo a aby sa určilo vystúpenie pre poslanca opozície, samozrejme, že sa to hovorí aj pre poslanca koalície, ale ak zoberieme vystúpenia za 14 mesiacov v tomto parlamente, tak zistíme, že veľmi málo bolo vystúpení poslancov vládnej koalície, takže im by zrejme neprekážalo, ani keď sa im to obmedzí na niečo vyše 4 minúty, ktoré dávate pre jedného poslanca teraz do toho limitu v § 29a a pre v podstate 40-členný náš poslanecký klub je to niečo vyše 3 hodiny. Je až smiešne, že ak do tohto obmedzenia sa zaraďujú všetky faktické poznámky a procedurálne návrhy, ktoré môžu v tejto rozprave zaznieť, zistíte, že skutočne netreba už ani žiadnu diskusiu, jednoducho tento parlament sa výsostne dostáva do polohy slúžky vlády a zabezpečí to, čo vládni úradníci predložia, odhlasujú a takto to bude zabezpečené. Preto treba zatvoriť ústa poslancom, aby čo najmenej k tomu hovorili, ak sa poslanci z vládnej koalície zídu, aby to mohli veľmi rýchlo odhlasovať. Pre tých, ktorí si nepamätajú, a možno je to aj pre občanov Slovenskej republiky, to limitovanie, ktoré je teraz, niečo nad 4 minúty na jedného poslanca, je v príkrom rozpore s tým, čo tu platilo doteraz, pretože aj doteraz platili určité obmedzenia. Rečník, ktorý vystupoval za poslanecký klub, mohol mať skrátený čas maximálne na 20 minút, a ten, kto vystupoval v rozprave ako písomne prihlásený, mohol mať 10 minút a 10 minút sa mohol ešte raz prihlásiť ústne, takže takisto jednotliví rečníci mohli mať 20 minút. Takže výsostne účelové je to do tejto roviny postavené na takmer 4 minúty nehovoriac o tom, že beriete možnosť reagovať poslancom na jednotlivé vystúpenia poslancov za týmto rečníckym pultom. Samozrejme, ono dosť často sa to stáva, že veľmi málo poslancov z vládnej koalície vystúpi dopredu, pretože ak niekto vystúpi za týmto pultom, dá sa naňho reagovať faktickou poznámkou. Ak povie z miesta, jednoducho nech povie, čo povie, ak by bol dobrý predsedajúci, tak sa nedá na neho reagovať.

V súvislosti s kolegom Kresákom chcem ešte reagovať, on tu dal, čo je veľmi zaujímavé v histórii parlamentu, ale zrejme ešte veľa vecí sa tu naučíme, že je jeden z predkladateľov, ktorý dáva pozmeňujúci návrh a dáva vyhodiť bod číslo 5 z návrhu zákona, ktorý on takisto podpísal ako druhý v poradí, pretože si myslím, že dosť dlho trvalo predkladateľom, kým pochopili, že návrh zákona do parlamentu môže predložiť aj jediný poslanec bez ohľadu na to, či ich bude 15 alebo 20 podpísaných, a ak by sa z tých dvadsiatich desiati ako vzdali podľa tohto návrhu, vtedy by toto išlo z parlamentu dolu, to znamená, že vôbec si neuvedomili, že je právo ktoréhokoľvek poslanca ako jedinca predložiť návrh zákona do parlamentu bez ohľadu na to, že by tých ďalších 19 od toho ustúpilo. Takže zrejme toto si uvedomili a dali takýmto spôsobom ten návrh vyradiť.

Ale ak sa dotknem ešte toho bodu 29, my sa dostávame do veľmi zvláštnej pozície a neviem, prečo dávame do popredia predsedu poslaneckého klubu bez ohľadu na to, že tiež túto funkciu robím a robím ju tretie funkčné obdobie, prečo sa má vyvyšovať predseda poslaneckého klubu v porovnaní s ostatnými poslancami, ak prebieha rokovanie v parlamente. Predseda zabezpečuje organizačnú záležitosť chodu poslaneckého klubu mimo rokovacej miestnosti. Vy ste teraz povýšili predsedu poslaneckého klubu a dávate ho do nejakej úlohy ja neviem hlasovača alebo losovača, alebo neviem čoho, akým spôsobom som to pomenoval, ktorý bude hovoriť, koľko ktorý poslanec ako bude vystupovať. Navyše sa chcem opýtať, či ako predseda klubu dostanem na stôl nejaké stopky a časomieru, ako to máme na hokejovom štadióne alebo niečo podobné, či budem mať takú možnosť potom ako ovplyvňovať jednotlivých poslancov. Pretože ak dáte určitý limit pre poslanecký klub a predseda hovorí to poradie poslancov, ktorí vystúpia, ako chcete toto zabezpečiť, ako sa to bude riešiť, alebo celý parlament bude ovešaný jednotlivými budíkmi a možno že aj každý poslanec bude mať možno presýpacie hodiny na pulte, aby vedel, či ešte na tejto chôdzi môže vôbec ústa otvoriť. A možno by bolo dobre, keby každý dostal aj limit, koľko razy vôbec môže hlasovať za, koľko proti, koľko by sa mal zdržať, aby sme teda povedali poslancom, že vy ste tu tlačidloví poslanci, a nie na to, aby ste tu hovorili.

Pán kolega Šimko bol ten, ktorý hovoril svojho času tu v parlamente, že parlament je odvodený od slova hovoriť. Ak nechceme v tomto parlamente hovoriť, tak zrejme bude priestor, aby sa hovorilo niekde inde, ale to neviem, či toto rovno sledovali predkladatelia tohto návrhu.

Dovoľte mi teda na záver povedať, že vzhľadom na skutočnosť, že tento poslanecký návrh novely zákona je výsostne politicky účelový so snahou umlčať poslancov opozície a taktiež preto, že zastávame názor, že tento návrh je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, náš poslanecký klub sa odmieta podieľať na jeho schvaľovaní, za ten si musíte niesť zodpovednosť sami.

Ďakujem pekne.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Hajdúk - faktická poznámka na vystúpenie pána poslanca Cabaja. Končím možnosť ďalších prihlášok.

Pán poslanec, máte slovo.

Poslanec P. Hajdúk:

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

Rád by som povedal, že sa stotožňujem s tým, čo pán poslanec Cabaj povedal. Mne sa naopak zdá byť, že to je úplne v poriadku a správne, ak každý poslanec, čo sa týka času na vystúpenie, má rovnakú možnosť, rovnaké právo. Zatiaľ lepší nápad, lepšie riešenie som nepočul. Ak to poslanci opozície pociťujú ako krivdu, to, čo sa tu dnes robí, myslím si, že by si to mali rozobrať v prvom rade medzi sebou. Keby tu neboli tie trojhodinvé vystúpenia, jedenapolhodinové vystúpenia, ktoré mali len veľmi malú odbornú hodnotu, len veľmi málo dobrého tam bolo povedaného, možno by k tejto situácii, v ktorej sme dnes, ani vôbec nebolo došlo. Viete, ja si myslím, že opozícia by mala prehodnotiť spôsob svojho pôsobenia. Možno by bolo dobré, keby si sadli s nejakými politológmi, psychológmi a nechali sa počuť, ako vôbec vystupovať, lebo viete, darmo je, ako tu rok sedia, nedokázali ešte presadiť nič, takže ich voliči dúfam, že aj na toto sa pozrú, či tí poslanci, ktorí tu sedia, sú schopní niečo presadiť alebo nie.

Ďakujem za slovo.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Panie poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

Pýtam sa, či si žiada záverečné slovo pán navrhovateľ.

Pán navrhovateľ, máte slovo.

Poslanec L. Orosz:

Ďakujem pekne za slovo.

Vážené kolegyne, kolegovia,

dovoľte mi, aby som využil právo navrhovateľa a vystúpil pred hlasovaním o návrhu zákona a vyjadril sa k priebehu rozpravy a pozmeňujúcim návrhom, ktoré v rozprave zazneli.

Ospravedlňujem sa, že budem hovoriť možno dlhšie, ako som predpokladal. V rozprave však zaznelo mnoho hlasov, ktoré je potrebné dať na pravú mieru, pretože hrubo skresľovali náš legislatívny zámer. Je potrebné, aby som na tieto hlasy zareagoval aj preto, aby boli občania, ktorí sledujú priebeh rokovania na televíznych obrazovkách, oboznámení s naším zámerom, mali pravdivé a neskreslené informácie. Súhlasím s tým, že majú právo byť informovaní, čo zaznelo niekoľkokrát v rozprave.

Najskôr mi dovoľte, aby som zareagoval na vystúpenia koaličných poslancov, ktorí predložili pozmeňujúce návrhy.

Pán poslanec Bauer predložil návrh týkajúci sa § 22. Jeho podstatou je to, aby sa rokovacími dňami Národnej rady stali dni utorok, streda a štvrtok aj s určitou úpravou hodín rokovania počas týchto rokovacích dní. Ja som sa k obsahu tohto možného návrhu vyjadril už vo svojom úvodnom slove. Poukázal som na to, že ho považujem za odôvodnený a príťažlivý, ale vzhľadom na funkcie, úlohy, ktoré má Národná rada Slovenskej republiky pred sebou, je ťažko možné ho v súčasnom období zrealizovať. Je pravda, že v tomto ustanovení, v tomto návrhu pána poslanca Bauera sa uvádza slovíčko spravidla, to znamená, že popri utorku a štvrtku to môže byť aj iný deň, keď Národná rada bude rokovať. Keď však vychádzame z reality, ktorá nás čaká v tomto volebnom období, tak je zrejmé, že to slovíčko spravidla sa spravidla uplatní skoro vždy.

Chcem ešte upozorniť na väzbu tohto ustanovenia, tohto návrhu na bod 15 nášho návrhu, kde hovoríme o rokovacích dňoch výborov. Tam tiež uvádzame to, že rokovacie dni výborov sú dňami, keď rokuje Národná rada, to znamená tiež by sa to vzťahovalo na utorok, stredu a štvrtok. Treba chápať tento návrh v súvislosti aj s rokovaniami výborov. Bez ohľadu na to nebudem zaujímať postoj k tomuto návrhu, ja osobne by som neodporúčal, aby sa stal súčasťou platného rokovacieho poriadku.

Pán poslanec Benkovský predložil dva pozmeňujúce návrhy. Jeden sa dotýka procedurálneho návrhu, aby dĺžka času na vyslovenie procedurálneho návrhu a jeho odôvodnenie bola stanovená na dve minúty. Doteraz sme vychádzali z jednominútovej praxe. My sme vlastne preniesli do nášho návrhu text podrobných pravidiel rokovania Národnej rady, kde sa hovorilo o jednej minúte. Je to na uváženie, ja osobne považujem tento návrh za dobrý a v zásade je možné ho podporiť.

Ďalší jeho pozmeňujúci návrh spočíva v tom, aby sa, aby gestorský výbor pri určovaní spoločného spravodajcu určil aj jeho náhradníka pre prípad, že spoločný spravodajca nebude môcť byť prítomný na rokovaní parlamentu vtedy, keď tu má byť. Myslím si, že je to takisto návrh veľmi praktický a môže odstrániť prípadné problémy, ktoré sa môžu vyskytnúť v rokovaní Národnej rady.

Čo sa týka pozmeňujúcich návrhov pána podpredsedu Presperína, predložil tri pozmeňujúce návrhy. Ten prvý sa dotýka § 29a, kde navrhuje, aby návrh na uplatnenie osobitného spôsobu rozpravy predkladal predsedajúci schôdze po prerokovaní v poslaneckom grémiu. Keď porovnáme tento návrh s analogickou úpravou v zahraničí, tak takúto úpravu poznajú viaceré štáty. Myslím si, že je to racionálny návrh, s ktorým sa dá súhlasiť. Náš návrh vychádza z toho, že takýto návrh môžu podať dva poslanecké kluby. Tu vlastne tomu mechanizmu predchádza prerokovanie v poslaneckom grémiu. Myslím si, že je to správny návrh.

Čo sa týka jeho druhého pozmeňujúceho návrhu, on tam navrhuje vypustenie poslednej vety ods. 6 z §29a s odôvodnením, že o pozmeňujúcom návrhu poslanca, ktorý bude zachytený v zápisnici, sa nemôže dať hlasovať, pretože nebude spĺňať náležitosti podľa ustanovenia § 82 ods. 2, ak ide o pozmeňujúci návrh k návrhu zákona. Myslím si, že nie je nevyhnutné, aby sa toto stalo súčasťou rokovacieho poriadku, pretože si myslím, že výklad je jasný. Ak pozmeňujúci návrh, ktorý predloží poslanec, nebude spĺňať všetky náležitosti, teda nebude obsahovať trebárs tých 15 podpisov ako prílohu tohto pozmeňujúceho návrhu, tak, samozrejme, nie je možné o ňom dať hlasovať.

Ďalší jeho pozmeňujúci návrh sa dotýka § 94 ods. 2, ide o tú možnosť predkladať návrhy nad rámec zákona návrhu navrhovateľa. O tomto sa veľa diskutovalo, ja osobne som stále presvedčený o tom, že tento návrh, ktorý my navrhujeme, by bolo vhodné, aby zostal v rokovacom poriadku, pretože umožňuje zlepšiť návrh v priebehu rozpravy na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

K pozmeňujúcemu návrhu pána poslanca Mikloška sa vyjadrím až neskôr.

Čo sa týka pozmeňujúceho návrhu pána poslanca Kresáka, ide o vypustenie bodu 5 dotýkajúceho sa späťvzatia návrhu navrhovateľom. Toto vystúpenie alebo tento návrh pána poslanca Kresáka je reakciou na vystúpenie pána poslanca Brňáka. V podstate akceptuje pripomienky, ktoré pán poslanec predniesol v rozprave. V tejto súvislosti by som sa chcel dostať vlastne k vystúpeniam opozičných poslancov. Chcem zdôrazniť, že počas diskusie o tomto návrhu zákona sme akceptovali pripomienky opozičných poslancov. Jeden z nich je stelesnený v pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Kresáka a ďalšie sú obsiahnuté v pozmeňujúcich návrhoch, ktoré sú obsiahnuté v spoločnej správe. Ak sa pamätáte na rokovanie o tomto návrhu zákona pri prvom čítaní, tak pán poslanec Brňák vo svojom vystúpení vzniesol celý rad veľmi konštruktívnych pripomienok k nášmu návrhu. My sme tieto konštruktívne pripomienky akceptovali a premietli ich do spoločnej správy výborov. Z tohto hľadiska si myslím, že je vhodné podporiť pozmeňujúci návrh pán poslanca Kresáka.

Chcem povedať, že pri akceptácii pripomienok opozície sme boli pripravení ísť ďalej. Nikto z opozičných poslancov v diskusii neinformoval túto snemovňu, že predkladatelia návrhu sa stretli s predstaviteľmi poslaneckého klubu HZDS a rokovali sme o obsahu návrhu. Pri tomto rokovaní sme naznačili, že sme pripravení byť ústretoví k ďalším návrhom, ktoré zaznejú v rozprave. Veľmi konkrétne sme hovorili o tom, že vo vzťahu k § 29a sme pripravení podporiť predĺženie času 12 hodín aj na dlhší čas. Hovorili sme aj o tom, že do § 29a sa môže dať ustanovenie, ktoré by zakazovalo použitie tohto mechanizmu pri rokovaní o návrhu zákonov v druhom čítaní, keď je najvhodnejší čas na to, aby sa predkladali konštruktívne návrhy. Z tohto hľadiska som bol veľmi prekvapený vyjadrením pána poslanca Gašparoviča, ktorý vystupoval za poslanecký klub HZDS, keď zdôraznil, že oni pozmeňujúce návrhy nebudú predkladať. Tým vyjadrili veľmi jasný postoj k tomu, že im nejde o kvalitný zákon, ale im ide len o diskusiu, demagogickú diskusiu.

Dovoľte mi, aby som reagoval na niektoré časti vystúpenia pána poslanca Gašparoviča. Po všeobecnom politickom úvode rozoberal jednotlivé body nášho návrhu. Ak som dobre počítal, mal výhrady k 12 bodom nášho návrhu. Dovoľte mi, aby som k nim vyjadril. Jedna tretina týchto návrhov, ktoré kritizoval, dnes existuje v podobe uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky, v podobe podrobnejších pravidiel rokovania Národnej rady Slovenskej republiky. Ak sa na ne pozrieme veľmi dôkladne z tohto hľadiska, tak dospejeme k záveru, že tieto uznesenia boli prijaté v minulom volebnom období. Podpísal ich pán poslanec Gašparovič ako vtedajší predseda Národnej rady Slovenskej republiky. On za nich hlasoval spolu s dnešnými opozičnými poslancami a toto sa stalo súčasťou uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky na základe návrhu Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý v tomto období viedol pán poslanec Brňák. Teraz kritizujú to, čo v minulom volebnom období schválili. My sme len doslovne premietli to, čo sa v minulom volebnom období schválilo v podobe uznesení Národnej rady Slovenskej republiky do textu rokovacieho poriadku.

Ďalších päť pripomienok, ktoré formuloval pán poslanec Gašparovič, sú korigované v spoločnej správe. Sú korigované z našej iniciatívy na základe toho, že sme rešpektovali konkrétne pripomienky, okrem iného pripomienky pána poslanca Brňáka počas prvého čítania. Posledné tri pripomienky, ktoré pán poslanec Gašparovič uviedol, sa dotýkajú tých diskutabilných častí zákona o rokovacom poriadku, t. j. § 29a, § 94 ods. 2, a ďalej bola jeho pripomienka k stanoveniu dňa účinnosti tohto zákona.

Čo sa týka pána poslanca Brňáka, rešpektujem ten jeho politický úvod, ktorý tradične patrí k vystúpeniam opozičných poslancov. O tom si dovolím povedať, že bol konštruktívny. Jedno mu ale vyčítam, že vo svojom vystúpení hodnotil pôvodný návrh zákona, a nie pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré sú v spoločnej správe. On veľmi dobre vie na základe našich spoločných diskusií, že na základe i jeho pripomienok sme tieto naše návrhy korigovali. A vedel veľmi dobre, že majú podporu v celom parlamente. Takto sa vlastne dostal do pozície, že len opakoval to, čo povedal v prvom čítaní.

Mňa osobne veľmi mrzelo vystúpenie pána poslanca Husára, pretože ho veľmi dobre poznám, viem, že sa dá s ním veľmi konštruktívne rozprávať o veciach, ktoré sa týkajú zlepšenia platného zákonodarstva. Nemôžem inak ako hodnotiť vaše vystúpenie, pán poslanec, ako demagogické najmä z pohľadu toho, že týmto návrhom zákona sa porušuje sloboda prejavu, že sa porušuje právo na informácie. Vaše výhrady boli vznesené voči § 29a. Ja sa k tomu dostanem a budem to veľmi podrobne analyzovať. Vaša čiastková výhrada takisto totožná s vystúpením pána poslanca Húsku sa dotýkala toho, že sa umožňuje v určitej situácii losovať v parlamente. Treba sa pozrieť na to, o čom sme dali možnosť losovať. My sme dali možnosť losovať o tom, v akom poradí budú vystupovať členovia poslaneckých klubov. Nič viac a nič menej. Teda dali sme vybrať lósom to, či prvý vystúpi poslanec za HZDS alebo poslanec za SDĽ, prípadne poslanec za SDK, keď bude ďalšie poradie. Chcem v tejto súvislosti upozorniť, že lós je tradičný demokratický prostriedok, ktorý poznal už staroveký Rím, a jeho základom je rovnosť šancí tých, o ktorých sa losuje.

V súvislosti s tým, čo uviedol pán poslanec Hofbauer vo faktickej poznámke, chcem povedať jedno. Ak sa niečo kritizuje, tak najprv si treba podrobne prečítať, čo sa kritizuje. Pán poslanec Hofbauer hovoril o tom, že chceme obmedziť rokovanie o štátnom rozpočte prostredníctvom režimu § 29a. V tomto ustanovení § 29a je veľmi jednoznačne povedané, že pri rokovaní o štátnom rozpočte sa takýto spôsob rokovania nemôže uplatniť.

K pánu poslancovi Cuperovi. Mohol by som nechať jeho vystúpenie bez komentára, pretože neprekročil svoj tieň. Vystupoval tak, ako ho dobre poznáme. Musím reagovať, pretože začiatok jeho vystúpenia bol hrubým útokom na moju osobu a demagogickým útokom. Pán poslanec Cuper už niekoľkokrát v tomto volebnom období, ak nemal proti mojim vystúpeniam argumenty, tak vystúpil demagogicky. Opäť sa vrátil k známej petičnej akcii z roku 1994, keď túto petičnú akciu Hnutie za demokratické Slovensko jednoducho zbabralo. Jednoducho na základe tých petičných hárkov, ktoré boli predložené, nebolo možné vyhlásiť referendum. Ak by prezident republiky bol vyhlásil referendum, bol by porušil ústavu. A opriem to o konkrétny argument.

Táto petičná akcia sa stala predmetom rokovania Ústavného súdu Slovenskej republiky. Ústavný súd Slovenskej republiky pri prerokúvaní tejto kauzy poslal do Kancelárie prezidenta Slovenskej republiky komisiu, ktorá mala posúdiť, či sme postupovali v súlade so zákonom. Chcem vás informovať o závere tejto komisie. Komisia konštatovala, že pracovníci Kancelárie prezidenta Slovenskej republiky posudzovali petičné hárky v prospech signatárov petície. Kritizovali nás, táto komisia Ústavného súdu Slovenskej republiky nás kritizovala za to, že sme vystupovali v prospech signatárov petície, že sme boli viac liberálni, ako sme mali byť. Podľa ich prepočtu sme mali byť 19-krát prísnejší voči jednotlivým podpisom na petícii. Toto bol verdikt Ústavného súdu Slovenskej republiky, môžete si ho prečítať v odôvodnení k príslušnému nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorý bol rozhodovaný na základe iniciatívy pána poslanca Húsku.

K tým ďalším otázkam, o ktorých pán poslanec Cuper hovoril, myslím si, že nemá zmysel reagovať.

Dovoľte mi teraz k tomu § 29a, lebo o tom bola vlastne celá rozprava. Chcem povedať, že tak ako som povedal v úvodnom slove, že predkladatelia návrhu majú len jeden návrh na úpravu spôsobu rokovania Národnej rady Slovenskej republiky, je to práve ten § 29a. Všetko ostatné, čo je v našom návrhu, je už súčasťou praxe Národnej rady Slovenskej republiky, je súčasťou podrobných pravidiel rokovania Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré sme schválili uznesením. My nerobíme nič iné, len to prenášame do platného rokovacieho poriadku. Jedine § 29a je možné za určitých okolností hodnotiť, že pôsobí alebo môže spôsobiť určitú reštrikciu pri rokovaní Národnej rady Slovenskej republiky.

Chcem v tejto súvislosti povedať, že vo všetkých parlamentoch sveta existujú určité ustanovenia rokovacích poriadkov, ktoré umožňujú obmedziť rozpravu. Ony sledujú rovnaký cieľ, ale prirodzene v detailoch sa rozlišujú. V zásade je ich možné rozdeliť do troch veľkých skupín. Tá prvá skupina spočíva v tom, že sa v rokovacom poriadku ustanovuje možnosť časovo obmedziť vystúpenie konkrétneho poslanca. Tie úpravy sú rôznorodé od 2 minút zhruba do 15 minút. U nás v našom rokovacom poriadku máme, ako viete, 10 minút pre poslanca a pre hovorcu klubu 20 minút. Toto je možné uplatniť podľa platného rokovacieho poriadku.

Druhá skupina návrhov smeruje k možnosti parlamentu rozhodnúť o skončení rozpravy. Toto rozhodnutie môže byť prijaté na základe návrhu predsedu, predsedajúceho, poslanca, poslaneckého klubu alebo iných subjektov, ktoré v parlamente pôsobia. Takéto ustanovenie sme v našom rokovacom poriadku mali. Je to ten tzv. Šalgovičov rokovací poriadok. Áno, podľa tohto rokovacieho poriadku bolo možné ukončiť rozpravu na základe návrhu určitého poslanca. Vy veľmi dobre viete, vážení kolegovia z opozície, že ste to dva a pol roka v minulom volebnom období veľmi tvrdo využívali. Ak sa tu hovorilo o Kováčovom paragrafe, tak toto bol Slotov paragraf, ktorý bol vždy pripravený na to, aby vystúpil, podal procedurálny návrh a rozprava sa ukončila. Keď tu nebol pán poslanec Slota, tak to uplatnil pán poslanec Moric.

Chcem v tejto súvislosti povedať jedno. Ja takýto mechanizmus, takýto inštrument považujem za nedemokratický. Napriek tomu, že takýto inštrument okrem iného pozná rokovací poriadok parlamentu Veľkej Británie, rokovací poriadok vo Francúzsku, v Rakúsku, v Kanade, v Holandsku a mohol by som pokračovať ďalej. Áno, tam takýto inštrument existuje. V tejto súvislosti sa chcem dostať k návrhu pána poslanca Mikloška. Pán poslanec Mikloško predložil takýto návrh, aby sme sa dostali tam, kde sme boli predtým, a k tomu, čo funguje vo viacerých demokratických parlamentoch sveta. Je to tvrdý a drastický zásah, ale je možný, je prijateľný v iných krajinách, preto je prijateľný aj u nás. Ale je veľmi paradoxné, vážení kolegovia z opozície, že vy ste po prednesení tohto návrhu zatlieskali. Neviem to pochopiť, pretože to je oveľa väčšia reštrikcia, ako to, čo navrhujeme my. Áno. Inak sa to nazýva v ústavnej teórii metóda gilotíny. Áno, teda dá sa návrh a rozprava sa končí. Dá sa o tom hlasovať. Bude to tak ako v iných krajinách.

Teraz ak dovolíte k tej tretej skupine možností, ktoré obmedzujú rozpravu. Tá spočíva na tom, že parlament rozhodne dopredu, aký čas sa vyhradí na rokovanie o určitom bode programu a tento čas sa rozdelí medzi poslanecké kluby. Tento prvok je moderným prvkom v rokovaní parlamentov Európy a sveta. Existuje dnes objektívna tendencia zavádzať takéto ustanovenia do rokovacích poriadkov viacerých krajín. Ak vy tvrdíte, že tento inštrument je nesystémový, tak sa musíme stotožniť s tým, že všetko nové je nesystémové. Hovoríte, pani poslankyňa Mušková, aby som uviedol príklady. Uvediem len tie, ktoré máte k dispozícii, lebo parlamentný inštitút spracoval určitý materiál, porovnávací materiál z iných krajín. Uvediem, že toto je možné napríklad v holandskom parlamente, v nemeckom parlamente, bulharskom, maďarskom alebo v poľskom. Do Poľského sejmu chodíme veľmi často. Skúste sa opýtať kolegov v Poľsku, ako to tam funguje. Nikto to nepovažuje za nedemokratické.

Chcem povedať, že to, čo navrhujeme, je aj určitým bičom na koalíciu. A veľmi zreteľne a z veľmi vážneho dôvodu sme to tam dali. Áno, je to bič na koalíciu, pretože pre koalíciu je veľmi jednoduché spoliehať sa pohodlne na parlamentnú väčšinu, na hlasovaciu mašinériu. Toto ustanovenie núti aj poslancov koalície, aby išli do otvorenej a tvorivej diskusie s poslancami opozície.

Dovolím si povedať, že toto ustanovenie zabezpečuje aj určitú atraktívnosť a zaujímavosť rokovania slovenského parlamentu a dokonalú informovanosť voličov o stanoviskách jednotlivých poslaneckých klubov a poslancov o tom, aké majú predstavy o riešení určitej otázky. Poslanci klubov sa pri tomto mechanizme striedajú a reagujú navzájom na seba. Musia hovoriť veľmi konštruktívne, a nie demagogicky. Bránia im v tom dve brzdy. Tá prvá brzda, to je čas. Poslanci musia vystupovať vo vedomí toho, že plynie čas. Nemôžu hovoriť tak dlho, ako chcú, ale musia hovoriť k veci. A tá druhá brzda spočíva v tom, že vedia, že okamžite po ich vystúpení vystupuje poslanec za iný poslanecký klub a akúkoľvek demagógiu môže vyvrátiť.

Ešte niekoľko faktov k tomu § 29a, či je skutočne takým strašiakom pre opozíciu, ako zaznelo v rozprave, že teda ide o umlčanie úst pre opozíciu. Po prvé chcem zdôrazniť, že minimálny čas na rozpravu je podľa tohto návrhu 12 hodín. Ak si rozdelíme tento čas medzi poslanecké kluby, pre poslanecký klub HZDS je tu čas 3 hodiny 26 minút, pre poslanecký klub SNS je to 1 hodina a 15 min. Dovolím si povedať, že je to čas, ktorý je dostatočný na to, aby sa vyjadrili konkrétne návrhy k prerokúvanému bodu programu. Chcem povedať aj to, že to, čo tvrdil pán poslanec Cuper, nie je správne. On tvrdil, že tento čas je spoločný pre všetky tri čítania. Ak si dobre prečítate tento návrh, v každom jednom čítaní je možné uplatniť tento mechanizmus a v každom jednom čítaní má poslanecký klub a poslanec takto vyhradený čas. Ak si rozpočítame tento čas na poslancov, tak každý poslanec má k dispozícii bez 12 sekúnd 5 minút. Chcem zdôrazniť, že od vzniku Slovenskej republiky sa nestalo v dejinách tohto parlamentu, aby všetci poslanci za poslanecký klub vystúpili k určitému bodu programu. Poviem argument, prečo som to povedal. Inými slovami sa prakticky tento čas, ktorý je 5 minút na poslanca, predlžuje, pretože nikdy sa nestalo, aby vstúpili všetci poslanci. Môže sa to, samozrejme, stať, ale to je vyslovene teoretická možnosť.

Chcem ešte zdôrazniť ďalšiu skutočnosť. My sme v tomto návrhu dali veľmi jasné brzdy k tomu, aby sa to nezneužívalo. Nie je možné použiť tento mechanizmus pri rokovaní o najzávažnejších otázkach, a to je rokovanie o ústavných zákonoch, je to rokovanie o štátnom rozpočte, pán poslanec Hofbauer, a je to rokovanie o programovom vyhlásení vlády. Boli sme pripravení, že podporíme aj pozmeňujúci návrh, aby sa tento mechanizmus nedal uplatniť pri druhom čítaní o návrhoch zákonov.

Bude na rozhodnutí slovenského parlamentu, či modernizuje spôsob svojho rokovania alebo zostane pri starých schémach a zostane možno aj pri inštitúte, ktorý sme v roku 1996 odmietli.

Dovoľte mi, aby som v závere svojho vystúpenia požiadal poslancov o podporu tohto návrhu.

Ďakujem pekne. (Potlesk.)