Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem, pani poslankyňa, za vystúpenie. Ďalej bude interpelovať pán poslanec Slobodník, po ňom pán poslanec Tuchyňa.
Prosím, pán poslanec, máte slovo.
Poslanec D. Slobodník:
Nuž ja sa teraz prihovorím naozaj občanom. Všimnite si, prosím vás, kto tu sedí z ministrov. Pár ľudí tu zostalo, aj tí, s výnimkou azda jedného, nebudem ho menovať, aby mu nenarástli krídla od radosti, všetci sedeli, debatovali a absolútne nikto nepočúval tento strašný apel. Tento apel, ktorý skutočne by mal vojsť do dejín slovenského národa, to, čo tu prečítala teraz pani poslankyňa Kolláriková. Ja začnem s podobnou témou. Bol tu aj pán minister Kanis, aj ten sa vytratil, ani jeden z tých, na ktorých sa chcem obrátiť, tu nie sú, ale dostanú to, tieto listy, takže sú spokojní.
Pán minister Kanis, už verejne a aj so súhlasom ministerstva obrany sa hovorí o likvidácii posádok v Komárne a Trebišove. Poznám argumenty z novín, ktorými sa to odôvodňuje, ale chcel by som vedieť, či si vláda, slovenská vláda uvedomuje možné nebezpečenstvá, ktoré z toho plynú. Či niekto z vlády monitoruje vysielanie rozhlasu a televízie z Maďarska, kde sa často opakujú požiadavky na revíziu Trianonu a na zmenu hraníc. Aj váš spolučlen, pán minister, pán podpredseda vlády Csáky, aspoň štyri razy vyslovil požiadavku na zmenu tzv. politických hraníc na etnické. Vyhýba sa tomu teraz ako čert krížu, chce si zachovať dekórum pred svojimi príslušníkmi maďarstva, ale povedal to a je to strašná hrozba.
Môžete ubezpečiť slovenských občanov, že posádky na južnom Slovensku, ktoré sa likvidujú, neznamenajú, ak vezmete do úvahy, že od tejto požiadavky sa dodnes takpovediac nikto nedištancoval, ohrozenie slovenských občanov? A uvedomujete si, že aj takouto cestou, aj takýmto krokom znemožňujete umiestnenie v meste Komárne na dôstojnom mieste sôch veľmi drahých slovenskému národu a slovanstvu vôbec, sôch svätého Cyrila a svätého Metoda na dôstojnom mieste? Ešte tu mám aj plagát, ktorý som vám chcel ukázať a ktorý vám možno pošlem, fotokópiu, ktorý ukazuje tie strašnosti, aké sa tam dejú. Tu je plagát A szent György lovagrend harmadik Felvidéki magyar báljára, január huszonnegyedikén, szombat, Komárom sportcsarnok. Len po maďarsky. Len po maďarsky. A tu je napísané: jegyelövétel, čiže predpredaj lístkov, ak rozumiem dobre, Információiroda, Megye utca 5, Rév-Komárom. To je ďalšia urážka, pretože sa toto mesto nenazýva Komárno, ale podľa maďarskej tradície ten pravý Komárom leží na druhej strane Dunaja, na južnej strane Dunaja, a toto je iba Rév-Komárom. Takisto je úplne samozrejmé, že v rozpore s jazykovým zákonom všetky takéto Komáromi album, Komárňanský album, všetko je najprv písané po maďarsky a až potom po slovensky. Tu sú už normálne maďarské texty, ako keby sme boli v Maďarsku, a potom až texty v slovenskom jazyku. Sú to dvojjazyčné. A toto je v Slovenskej republike, kde platí zákon o štátnom jazyku.
Aj moja druhá interpelácia na pána Ivana Mikloša, takisto tu neprítomného, ale aspoň ospravedlneného, je podobného charakteru. V rokovaní o novom územnom členení vo výbore pre verejnú správu povedal niečo, čo svedčí o jeho najeufemistickejšie povedané, nekompetentnosti. Keď som ho informoval, že prakticky v každej obci na juhu Slovenska, kde žije čo len 25 % občanov maďarskej národnosti, je v obecnej samospráve absolútna väčšina prívržencov SMK, čo je mimochodom názorný dôkaz nepravdivosti "argumentu" o národnostnom útlaku zo strany Slovákov, a keď som vyslovil obavu, že obecná samospráva väčšinou hlasov neprijme rozhodnutie napríklad o zriadení slovenskej školy aj v takých obciach, kde žije 60 % Slovákov, pripomínam mimochodom, že z tých 974 obcí, kde žije zmiešané obyvateľstvo na južnom Slovensku, sa v 351 obciach nekonajú bohoslužby v slovenčine, že tam sú desiatky a desiatky obcí, kde niet slovenských škôl a kde malé slovenské deti od šesť rokov vyššie sa musia autobusom voziť do najbližšej dediny, kde je slovenská škola, pán podpredseda mi na to povedal pri tom rokovaní: Však tí Slováci, nebojte sa o nich, tí sa o seba postarajú. Nuž ako sa môžu postarať, keď nemajú ani len tretinu predstaviteľov v takomto obecnom zastupiteľstve?
Požadujem od vás pán podpredseda vecnú informáciu, ako bude vláda postupovať v takýchto otázkach, či nedopustí diskrimináciu Slovákov v Slovenskej republike. To, čo sme teraz počuli, to dodávam, od pani Kollárikovej, to je strašný obraz, ktorý by mal vzburcovať tento slovenský národ, aby si uvedomil, kto mu vládne, že ani jeden z týchto ministrov sa nevedel postaviť za Slovensko.
A ešte pridávam jednu podotázku, ktorá je tiež charakteristická pre túto vládu. Pokladáte vy a premiér Slovenskej republiky za správne, že dvaja členovia vlády, ktorí sa zaoberajú regionálnym rozvojom, sú obaja maďarskej národnosti? Hovorím o pánu podpredsedovi Csákym a o ministrovi Harnovi, ktorý sa tiež pred chvíľou vzdialil do nenávratna? Ako vysvetlíte slovenským občanom, že o regionálnom rozvoji z celej vlády majú rozhodovať dvaja občania maďarskej národnosti?
Tretia interpelácia je takpovediac dvojdomá. Ja ju adresujem aj pánu podpredsedovi Csákymu, ktorý tu nie je, a s príslušným dôvetkom ju odovzdávam aj pánu premiérovi.
Vážený pán premiér, miera lží, miera demagógie, ktoré sa nehanbí vyslovovať pri otázkach a odpovediach a pri interpeláciách podpredseda vlády Pál Csáky, pretiekla. Nehovoriac o jeho ponosách, že ho šikanujem otázkami, musím tu zdôrazniť, že zatiaľ z tých dvadsiatich otázok, ktoré som mu položil, mi odpovedal na tri. Na tri otázky. Ostatným sa veľkým oblúkom vyhol a koaličná časť mu, samozrejme, takéto úniky bez problémov schválila. Na zvyšných 17 asi vôbec nereagoval, nieže asi, ale vôbec nereagoval alebo odpovedal skreslene a nepravdivo. Predložím tieto otázky v rámci tejto interpelácie, nebudem ich tu opakovať, nebudem to predlžovať.
Minister alebo podpredseda vlády, ktorý si trúfa klamať tak okate a tak bezočivo a tak často, ako to robí pán Csáky, je nebezpečenstvom pre vládu a je nebezpečenstvom pre Slovensko. U pána Csákyho sa to umocňuje navyše tým, že nechce priznať ani jednu urážku voči slovenskému národu, ktorej sa dopustil. Chce vyzerať ako človek, ktorý pred maďarstvom nemá povinnosť nič korigovať. Lebo ako teraz povedal v odpovedi na moju otázku, stojí si za všetkým, čo skutočne napísal. Takže mu zostáva teraz len iná cesta, a to povedal doslovne takto, ako som to predtým citoval 9. septembra vlani na hodine otázok. Nie náhodou však v interview vysielanom Slovenským rozhlasom vo vysielaní pre maďarských poslucháčov ho pochválila redaktorka za to, to bol december 1996, že je jediným Maďarom, ktorý hovorí o zmene maďarsko-slovenských hraníc.
Keďže však stáť za všetkým, čo len v rokoch 1996, 1998 napísal, je v niektorých prípadoch dokonca trestné a verím, že aj prokuratúra, ktorej som tieto citáty poskytol, zhodnotí jeho výroky ako rasistické alebo znamenajúce hrozbu pre slovenskú štátnosť, pre celistvosť republiky, a teda trestné, opakujem, uchyľuje sa k odpútavacím manévrom, ktoré mu, ako sa zdá, majú pomôcť udržať si aj úctu iredentistov, že teda stojí si za svojím, aj podporu na všetko ochotných koaličných poslancov. O tom, že ma uráža ako človeka, sa rozširovať nebudem. Narážky na môj vek, ironické úsmevy, ktoré rozdáva laviciam koaličných poslancov, ponosy na to, že ide o televízny seriál a podobné výhovorky sú predovšetkým svedectvom jeho charakteru a ozaj primitívnym pokusom vyhnúť sa odpovediam. Ale také prekrúcanie faktov, také otvorené lži, takú demagógiu, akú šíri, sú skutočne javom, ku ktorému sa neuchyľoval zatiaľ ani jeden z ministrov ktorejkoľvek slovenskej vlády.
Poskytnem všetky tieto otázky, ako som povedal, pánu premiérovi a očakávam od neho, že bude aktívny a objektívny. Očakávam, že neodbaví túto interpeláciu ledabolo nejakým siedmym sekretárom, ale že si porovná na jednej strane fakty a na druhej strane nepravdy, ktoré šíri pán Csáky.
Spomeniem len naozaj dva prípady. Kým si myslel, že sa budem môcť zbaviť zodpovednosti za knihu Maďari na Slovensku, ktorej je anonymným autorom, tak stále tvrdil, ja som to nenapísal, ja nie som autor. Usvedčilo ho veľa faktov. Jednak, že odmietol písomne, je taký doklad, slovenský preklad tejto knihy. V tom spomínanom interview pre maďarské vysielanie Slovenského rozhlasu sa redaktorke pochválil dokonca, že sa cíti súčasťou radu politikov, ktorí písali politické knihy, ako boli Konrad Adenauer, Otto von Habsburg, Erhard Buzek, Václav Klaus. A ďalej to dokazuje list Miklósa Duraya bývalému štátnemu tajomníkovi ministerstva zahraničných vecí Maďarskej republiky Csabovi Tabajdimu o autorstve a škodlivosti tejto knihy. Aj v tejto knihe totiž spochybňuje hranice medzi Slovenskom a Maďarskom dohodnuté v Trianone 1920 a v Paríži 1947. Píše, že Maďari nemali ani v roku 1920, ani v roku 1938, pozoruhodný dátum, mimochodom, ten rok 1938, možnosť vyjadriť sa, do ktorého štátu chcú patriť. Ďalej tam píše o nám odobratom území na základe Viedenskej arbitráže. Hovorí, že sa toto vrátilo, toto územie do Maďarska. Domáha sa zrušenia Benešových dekrétov v knihe, čo harmonizuje s vetou Vojtecha Bugára z apríla 1997, keď v interview v Práci povedal, že Maďari by mali právo získať túto tzv. neidentifikovanú pôdu, o ktorej sa veľa hovorí.
Vynechávam naozaj veľa pasáží, ktoré však poskytnem pánu premiérovi a dám ich k dispozícii aj pánu podpredsedovi. Neváhal sa pre jedno slovo, ktoré naozaj prekladateľka preložila zle, vo vete: Partizáni po večeroch zabíjali, vraždili, vraždili svojich rodákov aspoň tak horlivo ako cudzí okupanti, to bolo zle to "po večeroch", tam bola zmena "esténként" a "esetenként", takže malo byť príležitostne, ale na význame tej vety sa nič nezmenilo. On si trúfol povedať v odpovedi: Priznám sa, pán poslanec, že keď som počul váš text, ktorý ste tu citovali, ani som ho nepoznal. Nuž nepoznal ho preto, že tam to bolo po večeroch, ale že tam povedal, že vraždili, a ešte navyše, aby sa zmiernilo to ostrie, v odpovedi Csáky píše: "Naozaj píšem o SNP, píšem, že malo antifašistickú orientáciu." To napísal, ani ja som to nespochybňoval. Z určitého hľadiska, píše on, bezpochybne malo aj charakter občianskej vojny, keď v určitých prípadoch povstalci použili vojenské násilie aj proti vlastným občanom. Krásny eufemizmus, keď v tej knihe je "vraždili", "gyilkolták", toľko viem aj ja po maďarsky, čo znamená toto slovo, i keď nie ja som bol prekladateľom týchto úryvkov.
Zameriam sa len na tú poslednú vec, ktorá sa odohrala tu pred niekoľkými dňami na hodine otázok. Vyznelo to tak. Položil som mu otázku: Čím podporíte svoje tvrdenie, že Slováci sa iba teraz stali národom a trpia komplexom menejcennosti? Prečo si myslíte, že Slováci nemajú svoje dejiny a závidia preto Maďarom, čo je citát z knihy Medzi dvoma svetmi? Na to, samozrejme, absolútne skreslil otázku a ten text, to už poviem teraz, znie takto: píše tam najprv o tom, že jediný čestný spôsob, ako sa môže slovenská vláda vyrovnať s tým, že tu nie sú etnické hranice, ale politické, je pristúpiť na rokovanie. Potom mi v jednej interpelácii povedal, že on myslel rokovanie s maďarskou menšinou, čo je nezmysel. O zmene hraníc dnes nerokuje nijaká vláda s menšinou, ale len štát so štátom, čiže to bola ďalšia zo série týchto lží.
A ten citát je tu: "Na druhej strane pomyselného rokovacieho stola sedia Slováci, ľud, ktorý v súčasnosti prežíva značne oneskorené anachronické obdobie svojej premeny v národ, a preto je v mnohých ohľadoch nevypočítateľný a nespoľahlivý. Ak berieme do úvahy prvky nevyhnutné na vyrovnanie, nemôžeme nebrať do úvahy skutočnosť, že Slováci, žiaľ, trpia silným pocitom menejcennosti, čo je predovšetkým nedostatkom vlastnej histórie, a preto zazerajú žiarlivo tak na Maďarov, ako i na Čechov." Takže tu je ten konkrétny citát a teraz počúvajte, čo z toho urobil vo svojej odpovedi pán Csáky. To je taká typická demagógia, to je taká typická lož, na akú sa naozaj nijaký iný minister tejto vlády ani tí, ktorých nemám veľmi rád, dosiaľ nezmohol a dúfam, že sa ani nezmôže.
On z tohto urobil toto: Myslíte pravdepodobne na túto vetu, ktorú som ja uverejnil v denníku SME. Zdá sa, a teraz citujem, čo napísal: "Zdá sa, že slovenská politická reprezentácia, ktorá je teraz, to znamená v roku 1995, vo vláde a ktorá v roku 1993 vytvorila samostatný štát, trpí silným komplexom menejcennosti a nie je schopná realizovať politiku na európskej úrovni. Koniec. Pán poslanec, obdobnú vetu som už zverejnil v roku 1995 aj v denníku SME v slovenskom jazyku a aj s odstupom času sa mi zdá, že som nebol ďaleko od pravdy." Čiže absolútne sa vyhol odpovedi, neodpovedal na túto konkrétnu stať, na tento konkrétny citát zo svojej knihy, ale vymyslel si nejaký článok, ktorý podľa môjho hlbokého presvedčenia ani v SME nevyšiel, a ak vyšiel, tak iste obsahoval niečo iné, ale v každom prípade ja som nečítal ten článok, imaginárny článok. Ja si spravím bibliografickú rešerš, dám si tú prácu, a teda zistím si, či takýto článok vôbec vyšiel.
Takto sa vyhol zodpovednosti s vaším súhlasom vážená koalícia, so súhlasom premiéra tejto vlády, so súhlasom ministrov, ktorí si nadávajú, že sú Slováci a píšu si do kolónky slovenská národnosť, so všetkými týmito, so súhlasom týchto ľudí si tu bačuje a kraľuje a klame, ako keby čítal, alebo ako keby písal. Vymýšľa si tieto fakty. Pokladám to za nedôstojné pre člena vlády tieto výhovorky, tieto urážky, toto mihanie na koaličných poslancov, znevažovanie oponenta, vyslovene takéto strašné veci, ktoré si neviem ani predstaviť, že by sa to za minulej vlády stalo voči opozícii.
Ale raz, ako som povedal, pretože som vec odovzdal generálnemu prokurátorovi s tými strašnými citátmi, ktoré znevažujú Slovákov aj prítomných Slovákov, aj minulých Slovákov, napísal mi, že pokiaľ ide o 9. a 10. storočie, kde pôvodne napísal, hovoriť o Slovákoch v 9. a 10. storočí je číre vytváranie mýtov. Tak mi to raz v odpovedi napísal, no že historici vravia, že by bolo lepšie hovoriť o Slovanoch ako o Slovákoch. Ja by som to aj prijal. Síce nie, samozrejme, rád, ale prijal by som to ako takú povedzme vedeckú pomôcku, aj keď už teda slovenský národ tu bol, o čom svedčí maďarčina, ktorá prevzala všetky usadlé slová zo slovenčiny, zo slovenčiny aj s nosovkami, galamb - holub a ja neviem, péntek - piatok, mohol by som veľa týchto slov s nosovkami spomenúť, ale jednoducho je to absolútne nesprávne.
A to ma na tom poburuje, že pán Csáky v druhej takejto malej stati píše: My Maďari na Slovensku by sme mali obnoviť kult a sláviť kult svätého Štefana, pretože tento kult vznikol na Slovensku. Čiže na jednej strane Slovákov vymazúva z mapy a ešte nás aj presídlil do Juhoslávie podľa jedného šialeného maďarského historika Imre Bobu, lebo rieka Morava sa mu tam videla tá juhoslovanská rieka, ale na druhej strane tu hovorí o Maďaroch ako už o kompletnom národe.
(Hlasy v sále.)
Prosím vás, nedebatujte so mnou. Ja dávam interpeláciu na pána premiéra a na pána Csákyho, aby sa dištancovali od týchto lží. Že ich vysvetľujem, tak ich vysvetľujem. To si zase od vás naozaj hovoriť nedám.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec, interpelujte ďalej, nedebatujte s poslancami.
(Hlasy v sále.)
Poslanec D. Slobodník:
No tak budeme sedieť do polnoci. Vás sa nezozbiera 76, aby ste si to odhlasovali.
To je teda moja skrátená, zdôrazňujem, interpelácia na predsedu vlády, ktorú dávam zároveň aj Csákymu, aby teda odpovedal na tieto otázky, ktoré mu tam položím, aby doložil článok zo SME a zároveň aby odpovedal na ten článok, ktorý mal uverejnený v knihe Medzi dvoma svetmi, z ktorého som vám citoval.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
O slovo požiadal pán minister Kanis.
Nech sa páči.
Minister obrany SR P. Kanis:
Vážená Národná rada,
chcel by som reagovať na úvodné vety, ktoré povedal pán poslanec Slobodník, ja som tie vety počul, nesedel som tu, pán poslanec, ale starostlivo som si ich vypočul. Ide o problém, ktorý sa teraz v posledných týždňoch istým spôsobom stáva takou jednou z tém, ktoré prebiehajú, a ako minister obrany považujem za potrebné sa k nemu vyjadriť. Je to otázka obrany Slovenskej republiky v podobe otázky rušenia niektorých posádok na južnom Slovensku. Je to problém nielen čisto vojenský, uvedomujem si jeho politické súvislosti, ale zároveň treba povedať aj isté skutočnosti, ktoré sa viažu k tejto problematike.
Chcel by som upozorniť, že tento štát má stále platný dokument, ktorý sa nazýva Obranná doktrína a v ktorom je charakterizovaná celá koncepcia obrany Slovenskej republiky, ako aj interpretácia postavenia Slovenskej republiky v súčasnej geopolitickej situácii. Naša obranná doktrína podobne ako obranné doktríny viacerých európskych štátov a našich susedných štátov nepozná pojem konkrétneho nepriateľa. Táto myšlienka je adekvátna situácii, ktorá v Európe je. Teda nikoho neoznačujeme za nepriateľa a zmyslom našej obrany je, ak by došlo k napadnutiu Slovenskej republiky, aby sme boli schopní sa obrániť. Teda ak nehovoríme o konkrétnom nepriateľovi, potom ani nehovoríme o nejakom konkrétnom smere napadnutia. A keby sme už mali hovoriť, tak potom by sme mali do činenia s vecami, ktoré sú označené ako štátne tajomstvo, a teda diskusia o tomto probléme by musela byť za podmienok, ktoré by znamenali ochranu štátneho tajomstva. Preto verejná diskusia o niektorých týchto veciach jednoducho nemôže byť a môže byť iba na úrovni výmeny všeobecnejších názorov.
Domnievam sa, pán poslanec Slobodník, že tak konkrétne hovoriť o nepriateľovi alebo o možnom útoku, si asi nemôže dovoliť predstaviteľ tohto štátu, asi si to nemôže dovoliť minister obrany, a som presvedčený, že si to nemôže dovoliť ani váš syn, veľvyslanec Slovenskej republiky vo Veľkej Británii. Chápem, že si to môže dovoliť opozičný poslanec, ale ak zoberieme do dôsledkov takýto spôsob vyjadrovania, tak zrejme je to spôsob vyjadrovania, ktorý nemá miesto v istom oficiálnom diplomatickom alebo medzinárodnom vzťahu.
Na ministerstve obrany sa vypracovali scenáre ohrozenia Slovenskej republiky, ktoré prešli diskusiou a schvaľovaním v kolégiu ministra obrany. Dovoľte mi, aby som z týchto scenárov, ktoré boli schválené aj na schôdzi Rady obrany štátu v decembri 1999, zacitoval. Píše sa tam okrem iného: "Vojenské ohrozenie Slovenskej republiky zo strany susedných štátov sa dostáva do silnej hypotetickej roviny vzhľadom na transfer stability a bezpečnosti spojený s rozšírením aliancie a taktiež na relatívne stabilné politické prostredie v susedných krajinách. Príčinou vzniku tohto typu ohrozenia by s najväčšou pravdepodobnosťou bol politický, ekonomický a sociálny kolaps, ktorý by mohol destabilizovať demokratické zriadenie štátu a presadiť politiku sily voči susedom. Ďalej sa tam konštatuje, že bezpečnostné prostredie v Európe dnes dominantne ovplyvňuje európsky integračný proces na báze Európskej únie a v rámci Severoatlantickej aliancie a do tohto procesu je zapojená aj Slovenská republika.
No a z odborného, vojenského hľadiska si myslím, že možno by bola zaujímavejšia diskusia v nejakom zložení, kde by sa zúčastnili aj vaši kolegovia, pán poslanec Andrejčák, pán poslanec Gajdoš, ktorí by iste mohli rozprávať o tom, ako je organizovaná obrana Slovenskej republiky. Čo sa týka, samozrejme, aj spôsobov rozvinutia príslušnej sily a napokon aj otázky vzdialenosti od hraníc, v akej by takáto obrana prebiehala.
Čo sa týka rušenia posádok, chcem uviesť na pravú mieru, aby nevznikla dáka dezinformácia, pretože zďaleka sa to nedá potvrdiť o tých posádkach, ktoré sú na južnom Slovensku. Áno, pôjde o zrušenie mechanizovaného práporu v posádke Komárno, ale v Komárne ostane iný vojenský útvar. Takisto pôjde o zrušenie mechanizovaného práporu v posádke Rimavská Sobota, ale príde tam iný druh vojska. Neviem, odkiaľ ste zobrali to, že by sa malo rušiť niečo v Trebišove. Vytvorí sa brigáda, ktorá bude mať velenie v Prešove a Levice sa dokonca posilňujú, pretože Levice sa stanú sídlom brigády. Takisto ostáva posádka v Štúrove. Takže neviem, od čoho sa odvíjajú tie názory, ktoré akoby robili nejaké varovania, že čo sa to tam bude diať. Je to v podstate úmerné znižovanie, tak ako to bude v iných oblastiach, v tých iných to bude viac, prirodzene, podľa toho, o aké teritórium ide.
Chcel by som však brať istým spôsobom podnet vášho vystúpenia v tom, že po viacerých rokoch existencie Slovenskej republiky tento štát nemá prijaté niektoré základné dokumenty a myslím aj ústavný zákon o bezpečnosti. Domnievam sa, že práve z hľadiska vyjasnenia istých otázok obrany, ako aj právnych základov obrany Slovenskej republiky a bezpečnosti Slovenskej republiky bolo by skutočne už načase, aby v tomto roku už slovenský parlament prijal ústavný zákon o bezpečnosti. A som presvedčený, že je to záležitosť, na ktorej by malo dôjsť k spolupráci všetkých parlamentných klubov, poslaneckých klubov. Je to v záujme tohto štátu, aby to bolo spoločné dielo, to znamená, aby sme nerobili okolo toho nejakú politizáciu alebo politický spor, ale aby sme rešpektujúc dobrú vieru a záujem obrany, o čom ste hovorili aj vy pán poslanec, aby sme spojili sily a vypracovali v konečnej podobe taký ústavný zákon o bezpečnosti, ktorý by dal v mnohom odpovede aj na to, ak má niekto isté obavy z toho, ako je zabezpečená obrana našej vlasti.
Chcel by som vás ubezpečiť, že nie som o nič menší vlastenec ako vy a o nič menej mi neleží na srdci obrana našej krajiny.
Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem.
Ďalej bude interpelovať pán poslanec Tuchyňa, po ňom pani poslankyňa Aibeková.
Nech sa páči.
Poslanec J. Tuchyňa:
Vážené prítomné kolegyne, kolegovia,
pán predsedajúci,
vážení prítomní ministri vlády Slovenskej republiky,
vo svojej interpelácii sa obraciam na predsedu vlády podľa § 129 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku v dvoch problémoch.
Prvý. V roku 1999 veľmi silne rezonovala vo verejnosti a študentskej verejnosti obzvlášť otázka akreditácie niektorých vysokých škôl. Chcem vašu pozornosť, pán predseda, obrátiť na nariadenie vlády Slovenskej republiky z 2. 10. 1990 o Akreditačnej komisii. Myslím si, že toto nariadenie je už značne neaktuálne a vyžaduje nové vydanie. Svoj názor opieram predovšetkým o tieto skutočnosti. Akreditácia je určitý spôsob kontroly, a preto musí plne rešpektovať i zákon o kontrole, ktorý bol prijatý po tomto čase. Musí vymedziť povinnosti Akreditačnej komisie, pracovných skupín akreditovanej školy, čo prispeje k vzájomnému pochopeniu týchto subjektov, a tak uľahčí proces akreditácie. Akreditácia vyžaduje komparáciu so študijnými plánmi, odbormi vysokých škôl Európskej únie, trendy štúdia vyspelých krajín. To uľahčí uznávanie kvalifikácie a zaradenia absolventov škôl do pracovných procesov i mimo územia Slovenskej republiky. Posúdiť ekonomiku štúdia z pohľadu nákladovosti, efektívnosti, využívania celoškolských profilových katedier, laboratórií a podobne, a nie z pohľadu akreditácie fakúlt jednotlivých vysokých škôl. No a konečne to vyžaduje taxatívne stanoviť a zabezpečiť, aby v Akreditačnej komisii, jej pracovných skupinách pracovali i zahraniční experti.
Vážený pán predseda vlády, desať rokov dnešnej dynamicky sa rozvíjajúcej spoločnosti, ale aj sveta v kontexte prebiehajúcej zahraničnej spolupráce, ale i potreby komparácie s normami Európskej únie je veľmi dlhý čas, a preto si myslím, a spolu so mnou i vysokoškolská obec, že novela nariadenia vlády k tejto činnosti je nanajvýš aktuálna.
Druhý problém. Od konca roku 1998, vážený pán predseda vlády, vedieme spolu internú diskusiu o otázke funkčnosti Sekcie obrany a bezpečnosti Úradu vlády. Keďže v poslednom čase došlo k prijatiu nepresných rozhodnutí a táto sekcia nevstupuje do riešenia problémov záujmov a bezpečnosti štátu a odborne vám neradí, ale vás i nechráni, jej opodstatnenosť nie je žiaduca. Vzhľadom na charakter informácií nemôžem o týchto otázkach hovoriť na tomto zasadnutí Národnej rady Slovenskej republiky. Toto riešenie by napomohlo navodiť právny stav v súlade so zákonom číslo 347/1990 Zb. § 20 tohto zákona, 20a i § 19.
Vážený pán predseda vlády, je naliehavé riešiť otázku systému riadenia obrany štátu podľa nových terminológií. Je to otázka krízového manažmentu štátu. Navyše je nám ponúkaná metodická i finančná pomoc zo zahraničia na riešenie tohto problému. Všetky postkomunistické krajiny v tomto smere urobili zmeny, ale v Slovenskej republike platí zákon o Rade obrany štátu z roku 1969, a tým aj celý systém riadenia, ktorý je neaktuálny a nezodpovedá súčasným potrebám a je v rozpore s mnohými platnými zákonmi Slovenskej republiky prijímanými po roku 1990. V praxi nie je naplňovaný zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 347/1990 Zb. tzv. kompetenčný zákon, kde všetky kompetencie na obranu štátu sú v § 19 zverené Ministerstvu obrany Slovenskej republiky, a nie Úradu vlády. Vážený pán predseda, verím, že po roku a pol našej diskusie o týchto otázkach tieto problémy prakticky vyriešite. Vyžadujú to i naše integračné sťaženia.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Pani poslankyňa Aibeková. Po nej pán poslanec Drobný.
Poslankyňa M. Aibeková:
Vážený pán predsedajúci,
vážený člen vlády,
pán predsedajúci, skôr kým prejdem k mojej interpelácii, dovolím si vás upozorniť, že podľa § 130 ods. 7 zákona o rokovacom poriadku majú byť na interpeláciách, doslova sa hovorí v tomto odseku, na interpeláciách musia byť prítomní všetci členovia vlády. Je nedôstojné, keď sa objavia na začiatku interpelácií a potom každý odíde a nech si hovoria poslanci, čo chcú. Myslím si, že mnohé upozornenia sú tu veľmi vážne, nakoniec aj ostatný rečník, jeho interpelácia bola o tom dôkazom.
Ja budem mať dve stručné interpelácie. Jedna pozostáva zo štyroch otázok na ministra zdravotníctva pána Tibora Šagáta. Aj keď je pán minister neprítomný, dovoľte mi najskôr uviesť, že som očakávala od ministra, ktorý urobí chybu v tom, že neprimerane reaguje na pozmeňujúce návrhy a stiahne návrh zákona, že sa aspoň ospravedlní Národnej rade a povie, že jeho chybou došlo k stiahnutiu v rozpore s rokovacím poriadkom. Nestalo sa. Ani teraz pán minister nemá záujem vypočuť si interpelácie. Odovzdala som ich písomne, takže dovoľte mi ich uviesť aj ústne.
Prvá otázka znie. Pred rozdelením Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky bolo medzi vládou Slovenskej republiky a Českej republiky podpísaných viacero medzinárodných dohôd. Dohoda medzi vládou Slovenskej republiky a Českej republiky pre oblasť zdravotnej starostlivosti bola podpísaná 29. októbra 1992 s účinnosťou od 1. januára 1993. Mala účinnosť na čas 5 rokov a ďalších 5 rokov, ak 3 mesiace pred uplynutím účinnosti jedna zo zmluvných strán nerozhodne inak. Platby za poskytovanie akútnej a neodkladnej zdravotnej starostlivosti a odborná spolupráca sa realizovala prostredníctvom dohody medzi Všeobecnou zdravotnou poisťovňou Slovenskej republiky a Všeobecnou zdravotnou poisťovňou Českej republiky. Dohoda bola platná do konca roka 1999.
Od 1. januára 2000 nie sú slovenskí občania chránení dohodou a prípadné zdravotné ošetrenie v Českej republike si musia hradiť sami. Ako chce ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky riešiť túto situáciu a ako zabezpečilo informovanosť obyvateľov Slovenskej republiky o potrebe poistiť sa v komerčných poisťovniach pred cestou do Českej republiky, aby sa nedostali do nepríjemných situácií?
Druhá otázka. V ostatných dňoch sa z médií takmer denne dozvedáme o zadržaní desiatok občanov iných štátov, ktorí ilegálne prekročili hranice Slovenskej republiky s cieľom dostať sa do niektorej z krajín Európskej únie. Častokrát sa zistí, že sú v zlom zdravotnom stave a musí im byť poskytnutá zdravotná starostlivosť. Vo viacerých prípadoch ide o hospitalizáciu v nemocniciach, ktorá nie je lacná a odčerpáva nemocniciam z nízkeho prospektívneho rozpočtu. Títo imigranti nie sú riešení v zákone Národnej rady Slovenskej republiky číslo 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriadení rezortných odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní. Ako reaguje ministerstvo zdravotníctva republiky na tieto skutočnosti a ako sa snaží pomôcť zdravotníckym zariadeniam, ktoré poskytujú zdravotnú pomoc týmto nešťastníkom. Oni totiž nemôžu byť riešení podľa § 10 ods. m) zákona číslo 273/1994 Z. z.
Tretia otázka. Pán minister, ako zástupcovia štátu v správnej rade Všeobecnej zdravotnej poisťovne obhajujú záujmy Slovenskej republiky, keď je občanom Slovenskej republiky prednostne odporúčaná kúpeľná liečba v kúpeľoch v Českej republike a renomované slovenské kúpele sú zo strany Všeobecnej zdravotnej poisťovne obchádzané?
A posledná otázka. Minister práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky pán Peter Magvaši pred prijatím zákona Národnej rady Slovenskej republiky o štátnom rozpočte reagoval na zvýšenie minimálnej mzdy od 1. 1. 2000 na 4 000 Sk a predložil do Národnej rady Slovenskej republiky návrh novely zákona číslo 274/1994 Z. z. na úpravu výšky odvodov poistného. Vy ste pán minister na túto skutočnosť nereagovali a odvody poistného podľa § 10 ods. 6 písm. a), j), l) § 12 ods. 7, § 13 ods. 7, 8, 9, 10 sú naďalej vo výške 3 000 korún. Zareagujete na úpravu výšky minimálnej mzdy aspoň dodatočne? Alebo si myslíte, že zdroje do zdravotného poistenia sú v dostatočnej výške? Viem, že sa zákonom číslo 56/1999 Z. z. nahradil termín minimálnej mzdy v príslušných zákonoch presne stanovenou sumou v korunách, ale táto kopíruje sumu minimálnej mzdy, na čo váš vládny kolega pružne zareagoval a vy nie.
Druhá moja interpelácia bude veľmi stručná a bude na pána ministra Čarnogurského. Pri bode, ktorým bol návrh na odvolanie ministra Čarnogurského z vlády Slovenskej republiky vo svojom vystúpení, ktoré tu mám v písomnej podobe, povedal pán minister dve veľmi zaujímavé veci a ja ho žiadam, aby mi ich vysvetlil a aby predložil dôkazy o svojich tvrdeniach. Toto tvrdenie sa týkalo únosu syna bývalého prezidenta Slovenskej republiky. Pán minister povedal doslova to, je tu písomný záznam. Dovolím si však tvrdiť, že keby únos organizoval niekto zo spravodajskej služby, niekto, kto má skúsenosti, tak by celý únos nebol tak amatérsky zorganizovaný. Čiže pán minister svojimi slovami potvrdzuje, že vie, kto organizoval tento únos a že to nebola spravodajská služba. V druhej vete hovorí, a vtedy som ho už požiadala, aby sa ospravedlnil, tak teraz ho žiadam písomne, aby takisto podal dôkazy, pretože v druhej vete hovorí. Takže páni poslanci, takže páni poslanci za HZDS, keď po druhýkrát by ste chceli niečo podobné organizovať, tak poverte predsa väčších odborníkov, a nie amatérov. Myslím si, že takéto vážne tvrdenia ministra spravodlivosti, ktoré odzneli na pôde Národnej rady Slovenskej republiky, by si žiadali aj riadne vysvetlenie. A ja vás o toto vysvetlenie, pán minister, žiadam. A keď ste si toto všetko vymysleli, tak vás žiadam, aby ste sa ospravedlnili poslaneckému klubu HZDS za svoje tvrdenia.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem, pani poslankyňa, za vaše vystúpenie.
Procedurálny návrh - pán poslanec Kováč.
Poslanec R. Kováč:
Vážený pán predsedajúci,
v mene štyroch poslaneckých klubov predkladám návrh, aby sme pokračovali v rokovaní po 19.00 hodine do skončenia rozpravy.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Do skončenia rozpravy o tomto bode a o písomných odpovediach, tak to myslíte, pán poslanec? A písomných odpovediach na interpelácie, tak aby sme tieto dva body prebrali dnes.
Prosím pánov poslancov a poslankyne, ktorí sú mimo rokovacej sály, aby sa dostavili na hlasovanie o tomto procedurálnom návrhu. Ešte raz pán poslanec Kováč spresní svoj procedurálny návrh.
Nech sa páči, pán poslanec Kováč.
Poslanec R. Kováč:
Pán predsedajúci, máme v programe ešte dokončiť interpelácie, odpovede na interpelácie a máme 5 vystúpení v rámci rozpravy k rokovaciemu poriadku. Navrhujem, aby sme týmto, až vystúpeniami k rokovaciemu poriadku, ukončili rokovanie v dnešný deň. To znamená prebrať tieto tri body.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Pán poslanec Baco má tiež procedurálny návrh.
Nech sa páči, pán poslanec Baco.
Poslanec P. Baco:
Vážený pán predsedajúci,
návrh pána poslanca Kováča je neregulárny, je v rozpore so zákonom o rokovacom poriadku. Zákon jasne hovorí, že na interpeláciách sú prítomní všetci členovia vlády. Takže nie je možné pokračovať v interpeláciách, pretože priebeh interpelácií je v rozpore so zákonom o rokovacom poriadku. Preto, pán predsedajúci, navrhujem, aby ste si aj vládnuca koalícia osvojovali pomaličky vzhľadom na zvolebnievanie sa, že zákon platí pre všetkých, rovnako aj pre vládnucu koalíciu. Preto navrhujem, aby bolo prerušené toto rokovanie a aby ste prizvali členov vlády, keď budú prítomní, potom môžeme pokračovať v rokovaní, inak je naše rokovanie v rozpore so zákonom.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Najprv dáme hlasovať o návrhu pána poslanca Kováča, ktorý navrhuje, aby sme pokračovali v rokovaní po 19.00 hodine tak, aby sme dobrali všetky body rokovania.
Prosím, páni poslanci, panie poslankyne, prezentujte sa a hlasujte o tomto procedurálnom návrhu pána poslanca Kováča.
Prezentovalo sa 75 poslancov.
Dávam hlasovať ešte raz vzhľadom na to, že prišli ďalší poslanci do sály. Žiadam vás, aby ste sa dostavili na hlasovanie páni poslanci. Ešte raz hlasujeme o návrhu pána poslanca Kováča. Prosím, hlasujte.
Prezentovalo sa 75 poslancov.
Vyhlasujem 5-minútovú prestávku.
(Po prestávke.)
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Budeme hlasovať o procedurálnom návrhu pána poslanca Kováča. Prosím, keby ste sa posadili, páni poslanci, na svoje rokovacie miesta, budeme pokračovať hlasovaním o procedurálnom návrhu pána poslanca Kováča. Hlasujeme, páni poslanci, o návrhu pána poslanca Kováča.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 77 poslancov.
Za návrh hlasovalo 71 poslancov.
Proti návrhu hlasovali 2 poslanci.
Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.
Nehlasoval 1 poslanec.
Tento návrh bol, páni poslanci, panie poslankyne, schválený.
Páni poslanci, panie poslankyne, budeme pokračovať v interpeláciách.
Žiadam členov vlády, ktorí sú prítomní v parlamentnej budove, aby sa dostavili na svoje miesta, aby sme mohli pokračovať v interpeláciách poslancov na členov vlády.
Zatiaľ vystúpi pán poslanec Drobný, po ňom pán poslanec Krajči.
Pán poslanec Baco dal ďalší procedurálny návrh na prerušenie bodu interpelácie, pokiaľ nepríde vláda. Budeme hlasovať o tomto procedurálnom návrhu. Žiadam vás páni poslanci, panie poslankyne, aby ste prišli na hlasovanie o ďalšom procedurálnom návrhu. Budeme hlasovať o návrhu pána poslanca Baca, aby sme prerušili bod interpelácie poslancov na členov vlády Slovenskej republiky, pokiaľ nebudú prítomní členovia vlády. Prosím, hlasujeme.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 87 poslancov.
Za návrh hlasovalo 45 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 13 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 25 poslancov.
Nehlasovali 4 poslanci.
Konštatujem, že tento návrh prešiel.
Panie poslankyne, páni poslanci, navrhujem teda, aby sme pokračovali rozpravou k rokovaciemu poriadku, ktorý sme prerušili o 16.00 hodine.
Prosím, pán poslanec Cabaj má ďalší procedurálny návrh.