Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Benkovského sa hlásia štyria páni poslanci. Posledná pani poslankyňa Mušková. Končím možnosť ďalších prihlášok.

Pán poslanec Husár.

Poslanec S. Husár:

Na predkladanom návrhu ma osobne najviac dopaľuje politická zákernosť a farizejstvo pri odôvodňovaní tohto návrhu, a vy ste pán kolega tento môj pocit iba umocnili. Vymenovali ste dôvody, pre ktoré treba novelizovať rokovací poriadok, a medzi nimi ste uviedli, že občania kritizujú neúčasť poslancov na zasadaní, celkovú atmosféru, vulgárnosť vystúpení a zneužívanie faktických poznámok. Povedzte mi jedno jediné konkrétne ustanovenie tejto novely, ktoré rieši tieto neduhy. Jedno jediné. Ak je niekto vulgárny dnes desať minút a má to v sebe, tak bude vulgárny povedzme už iba štyri minúty. Ak tu niekto nesedí, tak tu nebude sedieť naďalej, pretože novela rokovacieho poriadku nič podobného nerieši. Tieto argumenty, ktoré ste použili, sú skutočne, prepáčte, ale nemám iný výraz, iba demagogické a účelové, ktoré majú občanom zakryť prapríčinu tohto kroku a rozhodnutia, ktorým je obmedzenie a narušenie slobodnej politickej súťaže predovšetkým na mediálnom fronte, aj keď to priznať nechcete, pretože o tento ide. A opakujem ešte raz, vážený pán kolega, keby ste boli konkrétne aj tým, ktorým ste toto odkazovali, teda občanom a voličom uviedli jedno jediné ustanovenie rokovacieho poriadku, teda návrhu novely, ktorým sa tieto neduhy majú riešiť, malo by vaše vystúpenie zmysel a bolo by konkrétne.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Klemens.

Poslanec J. Klemens:

Ďakujem za slovo.

Súhlasím s tým, čo povedal aj pán poslanec Benkovský na margo prijatia novely rokovacieho poriadku. Dovolím si však poznamenať, že ak nebude na našich zasadnutiach disciplína a slušnosť, ak nebude snaha o racionálne využívanie rokovacieho času, ak nebude vzájomná ústretovosť a tolerancia, potom nepomôže žiadna novela rokovacieho poriadku.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Jarjabek.

Poslanec D. Jarjabek:

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

Chcem tiež reagovať na slová pána poslanca Benkovského. Dovoľte mi, aby som ho zacitoval. Pán poslanec Benkovský povedal: "Občania sa kriticky vyjadrujú k práci parlamentu." Prosím vás pekne, pán poslanec, čo ste to povedali? Čo ste to povedali? Ako ste konkretizovali túto vetu? Povedali ste nič. Zbavme sa takýchto nekonkrétnych demagogických viet. Občania sa kriticky vyjadrujú k práci vlády, prezidenta, občania sa kriticky vyjadrujú k práci všetkých štátnych orgánov, a teda aj parlamentu. Je to ich právo, a teda to právo im neberte. A okrem toho im neberte aj ďalšie právo, ktoré majú občania, o ktorom ste nehovorili, a to je právo na informovanie, právo na to byť informovaný, lebo tento návrh tohto rokovacieho poriadku je rokovací poriadok z nejakej inej doby, pán poslanec.

Ďakujem za pozornosť.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pani poslankyňa Mušková nie je prítomná v rokovacej sále.

Panie poslankyne, páni poslanci, sú dve minúty pred dvanástou. Vyhlasujem obedňajšiu prestávku.

Pán predseda parlamentu teraz zvoláva vedenie Medziparlamentnej únie. Prosil by som členov, aby sa dostavili k pánu predsedovi.

Prerušujem rokovanie do 14.00 hodiny. Po tomto bode programu budeme pokračovať rozpravou. Do rozpravy je písomne prihlásený ešte pán poslanec Brňák.

(Po prestávke.)

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pani poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v rokovaní 26. schôdze rozpravou o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o rokovacom poriadku. Posledným písomne prihláseným do rozpravy je pán poslanec Brňák.

Pán poslanec, máte slovo.

Poslanec P. Brňák:

Vážený pán predsedajúci,

vážená Národná rada Slovenskej republiky,

opätovne na pôde parlamentu rokujeme o novele rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. Chcem povedať, že k tejto téme sa vraciame v priebehu nie dlhého času vlastne po tretíkrát. Tie prvé dva pokusy ostali takpovediac v akejsi politickej čiernej diere a teraz tu máme návrh, ktorý sa chýli niekde ku koncu a k rozhodnutiu o tom, či uvedený návrh novely rokovacieho poriadku schválime, resp. neschválime. Nechcem teraz hovoriť vo všeobecnosti o téme rokovacieho poriadku, o téme, ako tento rokovací poriadok, ktorý teraz platí, vznikal, ako jednoducho existuje na pôde parlamentu. K tejto téme som mal možnosť sa vyjadriť už počas predchádzajúceho rokovania aj pléna v rámci, myslím, prvého čítania, takže k tomuto sa už vyjadrovať nebudem.

Uvedený návrh novely rokovacieho poriadku z hľadiska akýchsi základných technických údajov pozostáva celkove alebo navrhuje celkom 44 zmien. Treba si pripomenúť, že keďže ide o poslanecký návrh novely rokovacieho poriadku, že k uvedenému materiálu zaujímala stanovisko aj vláda Slovenskej republiky, ktorá takpovediac ku každému navrhovanému bodu mala svojím spôsobom kvalifikovanú výhradu. A vláda Slovenskej republiky vo svojej informácii skutočne ku všetkým návrhom, ku všetkým bodom vyjadrovala isté stanovisko, istý postoj, ktorý vo viacerých prípadoch bol odlišný s tým, ktorý navrhovala skupina poslancov. Chcem povedať, že aj samotný legislatívny odbor Kancelárie Národnej rady k tomuto z hľadiska celkového množstva nie až tak rozsiahlemu materiálu mal celkom 17 pripomienok, 17 pozmeňujúcich či doplňujúcich zmien, z ktorých, treba povedať, boli mnohé skôr legislatívnotechnickej podoby a niektoré sa dotýkali aj vecného charakteru.

Treba povedať, že k samotnej rozprave v jednotlivých výboroch Národnej rady Slovenskej republiky k tomuto návrhu vzišlo celkom 38 navrhovaných pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov s tým, ako už o tom hovorili aj predrečníci, napríklad pán poslanec Gašparovič, 13 pozmeňujúcich návrhov vlastne navrhli v legislatívnom behu a štádiu samotní predkladatelia, to znamená skupina poslancov, ktorá predkladala tento návrh. Čiže nejde tiež celkom o klasický a typický spôsob legislatívneho behu tohto návrhu zákona.

Z tohto uhlu pohľadu sa javí byť vlastne aj dnešná situácia pomerne komplikovaná. Ak dovolíte, ja sa budem vyjadrovať nejakým zásadným spôsobom k tomu základnému materiálu, ktorý je predložený, pretože, tak ako už bolo konštatované pri pánu poslancovi Gašparovičovi, jednoducho nie je možné reagovať v rámci vystúpenia k návrhu zákona k tým pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom, ktoré vzišli z následných diskusií a debát a ktoré vlastne visia ešte vo vzduchu. Nevieme, či budú schválené, a nevieme, či tvoria alebo budú tvoriť samotnú legislatívnu podobu.

Zo všeobecného hľadiska chcem konštatovať, že predkladatelia tohto návrhu novely rokovacieho poriadku už v samotnom návrhu v dôvodovej správe konštatujú, že v rámci uvedenej novely rokovacieho poriadku sa má posilniť predovšetkým pozícia poslaneckých klubov, čo je do istej miery situácia, ktorá môže byť z formálnoprávneho hľadiska akceptovateľná, ale pre mňa je značne nepochopiteľná najmä vo vzťahu k tým poslancom predkladateľom, ktorí si hovoria, že sú liberáli, že sú liberálne orientovaní, ak na druhej strane predkladajú návrh novely rokovacieho poriadku, ktorý sa vyznačuje, ak sa má čím vyznačovať, tak sa vyznačuje predovšetkým akýmsi zvýšeným stupňom kolektivizmu či straníckosti, či posilňovania poslaneckých klubov, teda z toho vyplývajúcich aj politických strán. Myslím si, že situácia, tak ako je konštatovaná aj v dôvodovej správe, je v zásadnom rozpore s princípom liberalizmu, ak o ňom hovoríme, s princípom akejsi osobnej slobody poslanca na pôde parlamentu a je skutočne zarážajúce, že práve títo niektorí poslanci vlastne na jednej strane cítiac sa liberálmi, na druhej strane neúnosným spôsobom preferujú a posilňujú princíp straníckosti, princíp kolektivizmu a princíp v podstate obmedzujúci slobodné postavenie uplatňovania mandátu poslanca.

Chcem povedať, že práve v tomto kontexte otázka stojí tak, či predložený návrh novely rokovacieho poriadku nemôže byť z hľadiska intenzity vstupu do slobodného výkonu poslaneckého mandátu istým narušením aj ústavných článkov. Mám na mysli predovšetkým článok, ak sa nemýlim, 73 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého výkon poslaneckého mandátu je slobodný a tento mandát vykonáva poslanec slobodným spôsobom, nie na základe príkazov. Ak si zoberieme predložený návrh novely rokovacieho poriadku v kontexte tohto ústavného článku, najmä jeho ustanovenie § 29a, silne narúša tento princíp a je skutočne otázne, či toto silné narušenie nenapĺňa kvalitu neústavnosti tohto textu. Totiž ak má v poslaneckom klube, tak ako sa hovorí aj v dôvodovej správe, rozhodnúť napríklad predseda poslaneckého klubu alebo iný kolektív o tom, kto môže a nemôže vystúpiť v rozprave v prípade, ak bude táto rozprava skrátená na ten obmedzujúci celkový rozsah, povedzme 12 hodín, v takom prípade skutočne môže ísť o zásah do slobodného výkonu poslaneckého mandátu.

Základným leitmotívom, ktorým by sa mali riadiť poslanci pri predkladaní novely rokovacieho poriadku vo všeobecnosti, by mal byť akýsi normálny legislatívny postup, akási normálna efektívna práca a efektívna cesta. Nikde nie je napísané a treba povedať, že ani teraz platný rokovací poriadok parlamentu nie je svojím spôsobom ideálny a že tiež je len výsledkom pôsobenia politických strán a akéhosi priesečníka záujmov politických strán na pôde parlamentu. V každom prípade však tento doteraz platný rokovací poriadok sa snažil a ja pevne dúfam, že aj sa bude snažiť ešte aj do budúcnosti do istej miery vyvažovať postavenie parlamentných politických strán, v rámci ktorých jedna časť parlamentných politických strán a hnutí má prirodzenú výhodu spočívajúcu v tom, že sú zastrešení v rámci väčšiny v parlamente, že majú vedenie parlamentu, že majú vládu, exekutívu a že jednoducho narábajú mocenskými legitímnymi a legálnymi prostriedkami síce na jednej strane, ale na druhej strane toto vyvoláva potrebu nejakého efektívnejšieho pôsobenia aj samotnej politickej menšiny v parlamente, ktorou sme zhodou okolností dnes my. V tomto smere aj výsledok predchádzajúcej spolupráce koalície a opozície, a o tom tu už bolo povedané, do istej miery zohľadňoval práve túto skutočnosť a poskytoval oproti tomuto návrhu novely rokovacieho poriadku parlamentnej menšine alebo parlamentnej opozícii oveľa lepšie a oveľa kvalitnejšie postavenie z hľadiska jeho pôsobenia v samotnom parlamente.

Ak sa zamyslíme nad tým, aké skutočné dôvody teda viedli skupinu poslancov predložiť uvedený návrh novely rokovacieho poriadku, tak si myslím, že už na prvé počutie tejto otázky odpadá ten, podľa môjho názoru, najvážnejší dôvod novelizácie právneho predpisu vo všeobecnosti, a tým je vlastne zistenie po istom čase, že uvedený právny predpis nie celkom vo všeobecnosti vyhovuje pomerom spoločnosti, pomerom v parlamente, a na druhej strane sa tam vyskytli také chyby, ktoré jednoducho je potrebné normálnou cestou odstrániť v rámci novelizácie uvedeného zákona. Domnievam sa, že základným dôvodom predloženia novely rokovacieho poriadku dnes, práve tohto, o ktorom dnes rokujeme, je skutočnosť z blízkych minulých dní, a to skutočnosť predovšetkým alebo prevažne spočívajúca na politických základoch, ktoré jednoducho spočívajú v tom, že opozícia v minulosti vystupovala dlhšie, hovorila dlhšie, a to sa dnes alebo aj v minulosti nepáči parlamentnej väčšine. Ak by si niekto z poslancov vládnej koalície urobil nejakú analýzu a v rámci tejto analýzy by skúmal, z akých dôvodov opozícia v minulosti využívala väčším spôsobom napríklad inštitút faktických poznámok, prečo vystupovala v niektorých prípadoch viac, ako vystupovala, teda viac ako v iných prípadoch vystupujeme, ak by poslanci vládnej koalície zisťovali a do tejto analýzy zahrnuli aj mnohé prestoje, prestávky, ktoré idú na krk, ak to možno takto povedať nie poslancov opozície, ale predovšetkým poslancov vládnej väčšiny alebo poslancov vládnej koalície, tak jednoducho by dospeli k záveru, že uvedené dôvody razantnejšieho vystupovania poslancov parlamentnej opozície majú svoje ratio a že ak sme takto vystupovali, vystupovali sme takýmto spôsobom nie pri bežnej a normálnej činnosti parlamentu, ale zväčša pri veciach, ktoré majú citlivý politický podtón, vo veciach a v prípadoch, kde sme jednoducho cítili ako politický subjekt, že tieto veci môžu prerásť rámec istého individualizmu a že sa môžu dotýkať aj samotnej politickej strany alebo postavenia politickej strany, napríklad ak hovorím konkrétne tak HZDS v rámci parlamentu a v rámci samotnej spoločnosti. To bol skutočný dôvod, prečo sme v minulosti možno podľa vášho názoru, podľa nášho názoru nie, vystupovali možno razantnejšie, možno z hľadiska kvantitatívneho vymedzenia častejšie, ale myslím si, že tieto dôvody nemôžu slúžiť tomu, aby ste teraz mechanickým spôsobom a zásadným spôsobom zmenili rokovací poriadok, na základe ktorého, obrazne povedané, chcete, aby sme nevystupovali, aby sme toľko nehovorili a aby sme nemali taký priestor, aký sme v minulosti mali.

Trvám na tom, že parlament aj za súčasného znenia rokovacieho poriadku môže nájsť také efektívne riešenia, ktoré v rámci terajšieho znenia dostatočným spôsobom umožňujú riadny a efektívny chod tohto parlamentu. Ale o tom som tiež hovoril už v minulosti v rámci prvého čítania. Chcem povedať, že predovšetkým vo vzťahu k novo navrhovanému ustanoveniu § 29a sa skutočne tá situácia javí tak, že ide o akýsi dvojnásobný postih alebo dvojnásobný trest pre parlamentnú poslaneckú menšinu. Normálny priebeh rozpravy a diskusie a samotnej rozpravy pri jednotlivých bodoch spočíva v tom, že poslanci môžu vystupovať v samotnom parlamente. (Pán predsedajúci, prosím, aby mi to neblikalo, no neviem, či to nešlo od vás). Ten zásadný a normálny postup spočíval v tom, že poslanci môžu vystupovať na pôde parlamentu takmer neobmedzene. Musia splniť isté požadované kritériá z hľadiska procedúry a následne môžu slobodne vystúpiť tak v rámci postavenia rečníka, ako aj postavenia poslanca, ktorý vystupuje s faktickou poznámkou alebo procedurálnym návrhom. Istým obmedzujúcim ustanovením už v teraz platnom rokovacom poriadku je tá pasáž rokovacieho poriadku, ktorá hovorí o tom, že je možné obmedziť vystúpenia poslancov za poslanecký klub na čas najmenej 20 minút a poslanca na čas najmenej 10 minút. Nové ustanovenie § 29a ide ešte ďalej a hovorí, že ani tento postup nemusí byť konečný a je možné docieliť aj zúženie celkovej rozpravy na čas neprevyšujúci 12 hodín, ktorý čas, treba povedať, v prípade Hnutia za demokratické Slovensko, v prípade, by som povedal, toho natiahnutého času a termínu znamená v skutočnosti 3 až 4 minúty na jedného poslanca z poslaneckého klubu Hnutia za demokratické Slovensko.

Myslím si, že v tomto prípade neobstoja ani tie reči zo strany viacerých poslancov vládnej koalície, ktorí hovoria, že parlament nie je od toho, aby sa tu táralo, aby sa tu veľa rozprávalo a že parlament je v podstate na to, aby bol tu akýsi technologický proces na spôsob nejakej továrne, na spôsob nejakého podniku, v rámci ktorého sa poslanci budú vyjadrovať iba čisto technologicky k samotným právnym predpisom či témam, ktoré sú v tomto rokovacom poriadku. Musím povedať, že nie je tomu tak ani z hľadiska teraz existujúcich prieskumov verejnej mienky, pretože na rozdiel od minulosti parlament dnes z hľadiska dôveryhodnosti predstihol nielen políciu, čo vieme pochopiť zvlášť na situáciu, ktorá sa dnes deje, nielen súdnictvo, čo je už trocha zarážajúce, pretože súdna moc v minulosti vykazovala istý stupeň, by som povedal, silnejšej podpory ako parlament, ale aj samotnú vládu Slovenskej republiky. Z tohto uhlu pohľadu teda neobstoja tie tvrdenia, ktoré hovoria o tom, že parlament je nedôveryhodný a v parlamente vystupujú ľudia a poslanci, mysliac teda vaším slovníkom, predovšetkým z parlamentnej opozície, iba na základe akýchsi špekulatívnych a, by som povedal, nie celkom vecných dôvodov.

Ak si zoberieme konkrétnu predlohu novely rokovacieho poriadku, tak tých výhrad vo vzťahu k navrhovaným ustanoveniam mám viacero, na niektoré výhrady v podstate reagoval pán poslanec Gašparovič, v niečom sa možno v krátkosti zopakujem, ale myslím si, že je potrebné na tieto možné problémy do istej miery poukázať.

V bode 3 návrhu zákona sa navrhuje v § 23 ods. 5 na konci pripojiť tieto vety: "Ak ani na ďalší rokovací deň do jednej hodiny od určeného začiatku schôdze nie je prítomná nadpolovičná väčšina všetkých poslancov, predsedajúci ukončí schôdzu. Predseda Národnej rady navrhne neprerokovaný program schôdze do programu nasledujúcej schôdze. Obdobne postupuje predseda Národnej rady, ak sa do ukončenia schôdze neprerokujú všetky body programu schôdzu z dôvodu opakovanej neprítomnosti nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov." Chcem povedať, že toto ustanovenie vyvoláva množstvo otáznikov, pre mňa najväčším otáznikom je čo v prípade ustanovenia § 17 ods. 2 rokovacieho poriadku, ktorý hovorí o možnosti zvolania mimoriadnej schôdze. Iste viete, že zvolanie mimoriadnej schôdze je zase, by som povedal, opatrením, ktoré je na prospech parlamentnej menšiny. Parlamentná väčšina tým, že má predsedu parlamentu, môže totiž schôdzu zvolať kedykoľvek cez ústa pána predsedu a možnosť zvolania mimoriadnej schôdze pri splnení zákonom predpokladaných náležitostí sa takto javí byť ako jedno veľmi významné oprávnenie parlamentnej menšiny a treba povedať, že ono nemá svoje odôvodnenie iba v zákonnej úprave, ale priamo v ústavnej, v ústavnom vymedzení. To znamená, ak ústava predpokladá, že poslanci pri splnení predpokladaných náležitostí môžu zvolať mimoriadnu alebo iniciovať zvolanie mimoriadnej schôdze, otázka stojí potom tak, čo v prípade, ak bude schválený bod 3 novely tohto rokovacieho poriadku, v zmysle ktorého táto iniciatíva môže byť fakticky odvrhnutá na čas neurčitý do budúcnosti. Vlastne tým, že sa bude neustále oddiaľovať neprítomnosťou, účelovou neprítomnosťou poslancov vládnej koalície alebo ak chcete politickou obštrukciou, tak v takom prípade vlastne nedôjde k naplneniu ústavného inštitútu možnosti zvolania mimoriadnej schôdze zo strany poslancov alebo skupiny poslancov, kde sa žiada celkový počet 30 poslancov.

Ďalšia otázka sa dotýka bodu 4. Tu je uvedené, že na návrh aspoň dvoch poslaneckých klubov sa môže zaradiť všeobecná politická rozprava, súčasťou návrhu môže byť aj určenie témy všeobecnej politickej rozpravy, v takomto prípade sa postupuje podľa § 29a. Som si vedomý toho, že uvedený návrh sa navrhuje v rámci spoločnej správy vypustiť, a teda že nebude na základe pripomienky, že vlastne ide o prázdne gesto zo strany predkladateľov, ako keby gesto vo vzťahu k nám ako politickej menšine v parlamente v tom, že môžeme iniciovať na pôde parlamentu takúto politickú rozpravu. Skutočne za dnešných pomerov a dnešných možností akýkoľvek poslanec na začiatku programu môže takýto bod iniciovať aj sám, čiže nevidím dôvod, aby takéto veľké gesto nám bolo ponúknuté a nám schválené. Ak by skutočne poslanci vládnej koalície chceli rozmýšľať v tomto duchu, ako pomôcť parlamentnej opozícii alebo parlamentnej menšine, tak by urobili niečo iné. Napríklad by navrhli, aby možnosť takejto politickej rozpravy nebola možnosťou, ale aby to bolo obligatórnou povinnosťou parlamentu v prípade, ak napríklad o to požiadajú dva poslanecké kluby. Vtedy by sme skutočne mohli hovoriť o tom, že poslancom vládnej koalície pri iniciovaní tohto rokovacieho poriadku ide aj o normálne pomery, ide im aj o to, aby poslanci parlamentnej opozície mohli iniciovať a úspešne iniciovať na pôde parlamentu takýto bod programu, ktorý si myslím, že na pôdu parlamentu patrí, a takáto politická rozprava sa diala pomerne často aj v minulosti. Treba povedať, že hlavný význam takejto politickej rozpravy môže spočívať aj v tom, že v rámci nej sa ventilujú veci, ktoré by sa neventilovali pri iných bodoch programu rokovania a v podstate parlamentnú väčšinu by to nič nestálo, pretože, ak by sa im to nepáčilo, tak by mohli povedzme na záver programu schôdze, keď by takýto bod bol zaradený, aj odísť domov. Takže v podstate si myslím, že by to ani nejako príliš nerušilo efektívny a vecný chod činnosti samotného parlamentu.

V bode 5 navrhuje skupina poslancov doplniť § 26 ods. 5 v tom smere, že ak je navrhovateľom skupina poslancov, je späťvzatie návrhu účinné, len ak o to žiada nadpolovičná väčšina členov tejto skupiny. Vláda môže zobrať návrh späť len na základe platného uznesenia. Vo vzťahu k poslancom si myslím, že táto úprava nie je šťastná a nie je ani dobrá a nie je ani čistá z hľadiska zákona, pretože ak vychádzame z toho, že poslanec má zákonodarnú iniciatívu sám individuálne, je nezmyselné, aby v prípade, ak podá poslanecký návrh zákona skupina poslancov, povedzme 10 a 5 stiahnu svoje podpisy, aby spôsobili neprerokovanie takéhoto návrhu zákona. Ak by totiž ostal čo i len jeden poslanec podpísaný pod týmto návrhom, je to poslanecká iniciatíva zákonodarnej povahy a myslím si, že jednoducho takýto návrh nie je možné považovať za zobratý späť, iba ak by ho stiahli všetci poslanci, ktorí tam vystupujú ako predkladatelia.

To najvýznamnejšie ustanovenie, ktoré je aj najviac rozporuplné, sa dotýka teda ustanovenia nového znenia § 29a. Čiastočne som už o tom hovoril na začiatku. Bez toho, aby som ironizoval toto ustanovenie, ja by som ho v dobrom nazval tak, ako sa niekde v zahraničí zvyknú pretaviť snahy niektorých poslancov a iniciátorov o nejaké zmeny v zákonoch a takéto zmeny nesú mená práve tých poslancov, tak ja by som si dovolil tomuto ustanoveniu § 29a dať názov, že je to Kováčov paragraf. Prečo Kováčov paragraf? Myslím si, že pán poslanec Roman Kováč, predseda poslaneckého klubu SDK, na pôde tohto parlamentu je dnes politickým synonymom poslanca, ktorý predkladá na výsosť rovnaké a podobné návrhy. Tieto rovnaké a podobné a neustále sa opakujúce návrhy smerujú ku skráteniu času na rozpravu, k vypusteniu bodu rokovania zo samotného schváleného programu rokovania schôdze alebo k zaradeniu nových bodov. To je typický a maximálne využívaný priestor pána poslanca Kováča a osobne som hlboko presvedčený o tom, že ak § 29a prejde či už v znení, ktoré je v pôvodnom návrhu, alebo v tom znení, ktoré je v spoločnej správe, jednoducho tento názov si zaslúži toto meno aj pre budúcnosť a nepochybujem o tom, že pán Roman Kováč toto ustanovenie bude používať pomerne často. V tomto smere by som chcel reagovať na tých mnohých poslancov vládnej koalície, ktorí hovoria, že však v súvislosti s § 29a nejde o nič. Je to výnimočné opatrenie, ktoré v podstate do konca volebného obdobia ani nemusí byť parlamentom schválené. Poznajúc reálne správanie sa poslancov dnešnej vládnej koalície, poznajúc iné výnimočné inštitúty, ktoré sú v rokovacom poriadku, tak jednoducho si myslím, že to nie je pravda a že z takéhoto ustanovenia by sa časom vyprofiloval jeden veľmi pekný automat možno na každej alebo každej druhej schôdzi alebo minimálne používajúci sa vo vzťahu k niektorým a pravidelným bodom rokovania parlamentu. Aj inštitút v pôvodnom rokovacom poriadku, ktorý hovoril o skrátenom legislatívnom konaní, bol inštitútom veľmi výnimočným, musím teda kriticky povedať, že aj my sme ho v minulosti využívali možno troška viac, ako by sa žiadalo z hľadiska jeho výnimočnosti, ale myslím si, že vy ste v tomto smere dotiahli tento automat ešte ďalej, v terajšom, v teraz platnom, a že inštitút skráteného legislatívneho konania, ktorý sa pôvodne tiež dotýkal výnimočných situácií, tak sa viac-menej, myslím si, dotýkal percentuálne možno 60 alebo 70 % vládou predkladaných návrhov zákonov.

Pokiaľ ide o tú časť vystúpenia pána predkladateľa Orosza v tom smere teda, že vlastne v súvislosti s týmto návrhom existuje celý rad príkladov a skúseností z iných krajín, ja nechcem prijať túto rukavicu, pretože, myslím si, že nie je namieste. Myslím si, že je pomerne pokrytecké, či by to bolo z mojej strany alebo z niekoho iného dnes pred vami vytiahnuť nejaký citát, alebo časť citátu z rokovacieho poriadku v zahraničí a na tom citáte, alebo na tej úzkej pasáži dokumentovať, však je to úplne normálne a demokratické. Pokiaľ som mal možnosť si prečítať niektoré rokovacie poriadky v celosti, nielen v skrátenej podobe, a mali sme tú možnosť pri tvorbe teraz platného rokovacieho poriadku, chcem povedať, že ak prejde táto novela rokovacieho poriadku bezo zvyšku tak, ako je navrhovaná, že taká prísna úprava postavenia a vystupovania poslancov nie je v žiadnej úprave, myslím v komplexnom slova zmysle, v žiadnej právnej úprave v rámci Európy. Samozrejme, že môžu tam byť isté podobnosti typu možnosti skrátenia času alebo nejaké iné obmedzenia. Ale treba povedať, že postavenie poslanca v slovenskom parlamente je oproti postaveniu napríklad k opozícii poslancov v iných demokratických krajinách značne zúžené a obmedzené tým, že vlastne jedinou možnosťou vystupovania poslanca opozície v parlamente je buď vystúpenie v rozprave, alebo vystúpenie vo faktickej poznámke, alebo vystúpenie v rámci procedurálneho návrhu. Iný spôsob a iný typ vystúpenia poslanca na pôde parlamentu oproti iným príkladom a iným skúsenostiam z iných krajín jednoducho nie je. Čiže minimálne na základe takejto optiky ide o silné reštrikčné opatrenia vo vzťahu k poslancom alebo niektorým poslancom, mám na mysli predovšetkým poslancom parlamentnej opozície.

Ďalšia výhrada sa dotýkala bodu 11, kde sa chcelo vypustiť slovká pred hlasovaním v § 35 ods. 4. Viem, že tento návrh je tiež navrhnutý na neschválenie v rámci spoločnej správy, ale chcem povedať, že takýto návrh zase by bol istou diskrimináciou vyslovenia a prezentovania názoru v prípade, ak sa hlasuje o množstve pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov a následne by nemali možnosť poslanecké kluby rokovať o zmenenej situácii práve vo vzťahu k schváleniu alebo neschváleniu niektorých pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov a k zaujatiu celkového postoja, komplexného postoja k hlasovaniu ako o celku.

Ďalšia výhrada sa dotýka bodu 14, ktorý hovorí o ustanovení § 38, ktorý sa dopĺňa o nový odsek 3. Tam sa hovorí, že o procedurálnom návrhu, ktorý nemá zrejmú podporu Národnej rady, nechá predsedajúci hlasovať ihneď. Ak sa zistí, že nie je parlament schopný uznášať sa, pokračuje sa podľa programu a nechá o tomto návrhu predsedajúci hlasovať v čase, keď bude Národná rada uznášaniaschopná. Chcem povedať, že aj toto ustanovenie, tak ako je navrhované, pôsobí ako šikanovanie proti možnému vystupovaniu parlamentnej opozície a poslancov parlamentnej menšiny v tom smere, že zase ak odznie takýto procedurálny návrh z našich radov a vy využijete napríklad politickú obštrukciu, tak jednoducho spôsobíte, že sa nedostane takýto procedurálny návrh ani v blízkom, ani v blízko-budúcom čase jednoducho na hlasovanie. Čiže myslím si, že ak ste chceli zlepšiť toto ustanovenie, tak ste ho mali zlepšiť v tom smere, že tu jednoducho nastupuje povedzme sankcia pre parlament podobného charakteru, k akej dochádza vplyvom zistenej neúčasti poslancov na začiatku schôdze aj so všetkými dôsledkami z toho plynúcimi.

Ďalšia výhrada sa dotýka bodu 16, kde sa navrhuje, aby v prípadoch, keď sa podľa ústavy predpokladá hlasovanie podľa ústavy trojpätinovou väčšinou alebo kvalifikovanou väčšinou hlasov, aby takýmto spôsobom sa hlasovalo aj na pôde výboru. Chcem povedať, že ak sa už opravuje toto znenie, že by bolo žiaduce, aby sa takýmto spôsobom hlasovalo nielen o uznesení, čo treba mať na mysli ako záverečné uznesenie parlamentu, ale aj o jednotlivých pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, na ktoré sa vzťahuje tento inštitút kvalifikovaných hlasov. Inými slovami povedané, ak bude predmetom rokovania ústava alebo ústavný zákon, tak nielen konečné uznesenie výboru by malo podliehať trojpätinovej väčšine hlasov, ale aj jednotlivé pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, čo jednoducho z tohto znenia priamo nevyplýva.

Pokiaľ ide o ustanovenie bodu 21, tak chcem povedať, že tam sa navrhuje rozšíriť okruh akýchsi, akéhosi uľahčovania v tom smere, že sa tam chce vložiť nové ustanovenie § 25, ktoré ale pre spojitosť s ustanovením § 79 ods. 5 nemá absolútne žiadny súvis a myslím si, že ide o zjavne nepochopenie toho, o čom sa hovorí v § 79 ods. 5, ak sa tam chce dať zároveň mechanické zvýhodnenie tohto ustanovenia aj na prípady podľa ustanovenia § 25 rokovacieho poriadku.

Ďalšia otázka alebo výhrada sa dotýka bodu 22 návrhu novely rokovacieho poriadku, kde sa hovorí, že ak gestorský výbor neschválil spoločnú správu alebo stanovisko, podáva spoločný spravodajca len informáciu o výsledkoch rokovania a po konzultácii s navrhovateľom predkladá návrh na ďalší postup. Chcem povedať, že toto ustanovenie je porušením princípu deľby moci, chcem povedať, že jednoducho nie je možné, aby v prípadoch, ak je predkladateľom vláda a spravodajcom poslanec a došlo by k tej situácii, ktorú predpokladá ustanovenie § 80 ods. 2, aby jednoducho spravodajca ako poslanec konzultoval ďalší postup s predkladateľom, ktorým je napríklad člen vlády. Myslím si, že je to nezmyslené a nie celkom čisté.

Ďalšia otázka alebo výhrada sa dotýka bodu 30 § 86, kde sa za slová "gestorského výboru" vkladajú slová "alebo spoločného spravodajcu". Viem čo viedlo teda predkladateľov k tomuto návrhu a ešte aj v iných pozmeňujúcich alebo doplňujúcich návrhoch, ale chcem povedať, že toto ustanovenie do istej miery znižuje význam, celkový význam výboru, gestorského výboru a práce vo výbore. My sme pôvodne aj v samotnom rokovacom poriadku stavali hlavné gro činnosti parlamentu a by som povedal najviac vecnú diskusiu a možností urobenia nápravy práve na činnosť výborov. Nebolo by dobré podľa môjho názoru, teda do istej miery zoslabovať pozíciu výboru aj v takomto prípade a malo by tam teda ostať, že v prípadoch jednoducho podobných ako sa predpokladá v § 86, ostane celá situácia riešená aj na povedzme operatívnom zasadnutí samotného gestorského výboru, a nie napríklad na ľubovôli ustanoveného spoločného spravodajcu. Prípadne nič nebráni, aby bol spoločný spravodajca v podstate aj splnomocnený.

Taktiež v ustanovení, teda v bode 32, v ustanovení § 89 sa opätovne dopĺňa ustanovenie § 25, čo opätovne aj v kontexte už s bodom 21 považujem za nekorektné, pretože bod, teda § 25 hovorí jednoducho o niečom inom ako o zľahčenom postavení pozície spoločného spravodajcu v rámci jeho vystupovania.

Ďalšia otázka vcelku posledná sa dotýka bodu 39, kde sa hovorí, že pri prerokúvaní návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa iný zákon, možno podávať návrhy, ktoré predložený návrh zákona rozširujú len vtedy, ak s tým navrhovateľ súhlasí. Hovoril už o tom aj pán poslanec Gašparovič. Myslím si, že nie je to dobré ustanovenie, že skutočne by sa malo ostať na tom, že sa treba držať rozsahu, ktorý je predložený v samotnej novele, iba ak by bol predložený celý komplexný návrh zákona, pre ktorý sa to nedotýka. A skutočne si neviem predstaviť aj vo svetle posledných udalostí, akým praktickým spôsobom by sa vlastne zisťoval súhlas predkladateľa v takom prípade, ak by bola predkladateľom vláda Slovenskej republiky. Neviem si predstaviť, či vo výbore sa poslanec opýta ministra a on mu povie, pritaká, že áno, súhlasím s tým, aby bol novelizovaný zákon rozšírený o túto vašu pripomienku alebo nie. Myslím si, že ak by ten súhlas tam mal byť pre prípad vlády, že v takomto prípade sa jednoducho musí vyžadovať to, čo sa vyžaduje v inej veci, a to súhlasné stanovisko vlády ako kolektívneho orgánu.

Na záver chcem povedať k celej tejto problematike, že toto ustanovenie z hľadiska celkového systému nie je dobré. Myslím si, že tvorba rokovacieho poriadku je veľmi komplikovaná a nesúvisí iba čisto s formálnoprávnymi záležitosťami, ale má dosah a súvis aj na mnohé iné záležitosti, ktoré majú skôr politickú esenciu a politickú povahu. Viem si predstaviť, že ak by dnes táto novela nebola schválená, že už samotní predkladatelia o dva týždne by prišli s celým radom ďalších pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, ktoré by podľa nich zlepšovali tento právny predpis alebo ktoré si vyžiadala prax na takéto riešenie.

Myslím si, že to najhoršie, čo je v tomto ustanovení, je znenie nového § 29a, a apelujem na všetkých poslancov, predovšetkým poslancov vládnej koalície, aby ste minimálne toto ustanovenie neschválili. Nie preto, že ono je namierené proti nám, teraz ako poslancom parlamentnej opozície, ale že je to umelé nesystémové opatrenie, s ktorým budete mať obrovské problémy, ak ho budete chcieť dostať do praxe. A to hovorím úplne vážne a úprimne, pretože také riešenia a taká reakcia, aká bola prezentovaná myslím pánom poslancom Kováčom, že však o nič nejde, dáme stopky do rúk trom poslancom, ktorí budú merať kolotoč vytvorený medzi jednotlivými klubmi, je síce zaujímavá myšlienka, ale podľa môjho názoru nie reálna. Treba povedať, že ak by sa táto úprava mala premietnuť do plného naplnenia, že je potrebné zabezpečiť predovšetkým financie a peniaze, pretože bude nevyhnutné zmeniť súčasné elektronické zariadenie, ktoré máme v parlamente. Pokiaľ viem, tak toto sa dopĺňať nedá, ale musí byť vyslovene vymenené za nové a vyvolá si to celý rad ďalších technických problémov, o ktorých dnes ani nevieme, pretože ide o značne kostrbatý, umelý a nesystémový prvok rokovania samotného parlamentu.

Celkom posledná poznámka. Ak sa apeluje zo strany mnohých poslancov vládnej koalície na to, aby činnosť poslancov parlamentu bola efektívna, vecná, aby sa menej hovorilo politicky, myslím si, že je možné nájsť riešenie. Toto riešenie však spočíva na iných princípoch, ako sú obmedzujúce ustanovenia nového rokovacieho poriadku. Viem si predstaviť, že pre prácu poslanca alebo práci poslanca by značne pomohlo, keby sa zabránilo do istej miery narastajúcemu procesu anarchie v rámci samotnej budovy parlamentu, samotného odborného personálu a keby došlo predovšetkým k pomoci poslancom vo vzťahu k tým veciam, ktoré robia prácu poslancov kvalitnejšou a efektívnejšou. Mám na mysli predovšetkým zlepšenie informačnej bázy poslancov, mám na mysli predovšetkým zlepšenie aproximačnej bázy samotného parlamentu, legislatívnej bázy, ktoré veci si jednoducho žiadajú niečo zmeniť v postoji aj k odbornému personálu samotného parlamentu. V takýchto prípadoch si viem predstaviť, že aj samotní predsedovia výborov, aj funkcionári v parlamente by mohli byť z hľadiska profesií teoreticky dojičkami kráv, poviem to možno troška expresívne, a v podobnej situácii sme boli v jednom zo škandinávskych parlamentov, keď sme boli prekvapení, keď na čele ústavnoprávneho výboru stála učiteľka materskej škôlky. Nešlo nám do hlavy, ako takýto post môže zastávať nie preto, že by si človek nevážil učiteľov materských škôl, ale jednoducho, ako môže zastávať takýto post učiteľka materskej škôlky. A zistili sme, že je to možné, je to možné vtedy, keď práve tá pani poslankyňa, predsedníčka výboru mala taký servis a tak zabezpečený servis, že jednoducho bolo veľmi ľahké, aby túto funkciu vykonávala. Čiže si myslím, že je tu platforma na obrovské zlepšovanie práce v činnosti parlamentu na to, aby sa zvýraznilo postavenie aj legislatívy v parlamente, aby sa zvýraznilo postavenie aproximácie porovnávania nášho práva s právnym poriadkom Európskej únie, aby sa zabezpečila informačná báza a aby sa v tomto smere vytvorili podmienky predovšetkým vo vzťahu k možno zvýrazneniu týchto pracovníkov a skvalitneniu samotných takýchto servisných činností. Toto by mohlo pomôcť aj poslancom, aj samotnému parlamentu, ale nie to, čo sa navrhuje v tejto novele rokovacieho poriadku už aj preto, že práve tieto viaceré obmedzujúce ustanovenia môžu byť v blízkej minulosti použité aj proti vám.

Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Brňáka sa hlásia traja páni poslanci, posledný pán poslanec Gajdoš. Končím možnosť ďalších faktických prihlášok. Pán poslanec Hofbauer, Slobodník a Gajdoš.

Pán poslanec Hofbauer.

Poslanec R. Hofbauer:

Z tých argumentácií, ktoré tu predkladateľ uviedol a ktoré opakovane boli aj uvádzané, neobstojí ani jedno tvrdenie. Zmienim sa len o dvoch, o zefektívnení rokovania a o zvýšení slušnosti a kultúrnosti rokovania. Nuž tak nekultúrnu a neslušnú úroveň do rokovania tejto snemovne vniesla, dovolím si pripomenúť, ministerka Schmögnerová a predseda vlády Dzurinda. Vy si vari nepamätáte tie ich hulvátske a grobianske spôsoby prešpikované urážkami, invektívami, osočovaniami a nadávkami pri ich prvých vystúpeniach v tomto parlamente? Tam sa znížila laťka kultúrnosti a tam sa znížila latka korektnosti vzťahov v rokovaní až pod úroveň suterénu.

Dámy a páni, je smiešne, ak sa prerokúva v súčasnosti návrh zákona o slobode prístupu k informáciám a súčasne sa prerokúva návrh novely zákona rokovacieho poriadku o zbavení možnosti poslancov v tomto parlamente vystupovať. Ja som už zažil tri razy účasť vo vládnej koalícii, tri razy v opozícii a viem veľmi dobre, čo hovorím. Ani jeden jediný raz som nehlasoval za skrátenie rozpravy v tých minulých obdobiach, keď to niektorí poslanci navrhovali. A ak táto novela zákona bude vami prijatá, tak si vám dovoľujem prognózovať iba jedinú vec. Pripravujete si neradostnú budúcnosť, pretože mlyny na Slovensku doteraz vždy pomleli tých, ktorí ich roztáčali. A verte tomu, že viem, o čom hovorím.