Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Gašparoviča sa hlási desať pánov poslancov. Pani poslankyňa Aibeková je ako prvá.
Poslankyňa M. Aibeková:
Ďakujem pekne za slovo.
Pán poslanec Gašparovič veľmi správne zaregoval v úvodných slovách na pána predkladateľa. Pán poslanec Orosz, naozaj je absolútne neobvyklé a v tomto parlamente som za roky pôsobenia nepočula, aby predkladateľ ešte v úvodnom slove degradoval opozíciu na nejaký plevel parlamentu. Vy ste to, bohužiaľ, urobili inými slovami, ale urobili. To nie je znakom štábnej kultúry.
Keď porovnávam tento váš návrh s tým pôvodným, keď sa prerokúval rokovací poriadok, zásadný rozdiel je v tom, že vtedy sa na ňom zúčastnila opozícia, že pán poslanec Ftáčnik, dnes minister školstva, bol jeden z predkladateľov tejto novely. Vy teraz absolútne obchádzate opozíciu a naozaj vlastnú neschopnosť v parlamente chcete nahradiť touto novelou. Taká logika, pán poslanec, aká je v tomto vašom návrhu, zachovávate desaťminútové skrátenie vystúpenia poslanca, čo je v poriadku, ale zároveň tu dávate ďalší trest. To znamená, že na jednej strane desať minút a na druhej celý klub len dve hodiny. Kde je tu, prosím vás pekne, logika? Ak mám právo desať minút vystúpiť, tak mi ho potom neberte, pretože už desať minút je isté obmedzenie. Ale v poriadku. Voči tomu sa nedá namietať, že naozaj sú situácie, keď tých desať minút by malo stačiť. Takže zamyslite sa trochu nad toutou vašou logikou aj nad spôsobom, ako ste podali vysvetlenie. Ako chcete získať opozíciu, ako to včera pri rokovaní o veľmi závažnom bode, o zahraničnej politike a mieste parlamentu v nej, keď tu došlo k istým návrhom na spoluprácu s opozíciou, keď vy po pár hodinách toto všetko negujete a začínate urážkami na stranu opozície?
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pani poslankyňa Slavkovská.
Poslankyňa E. Slavkovská:
Dovolím si vysloviť súhlas so všetkými výhradami, ktoré tu predniesol pán poslanec Gašparovič, a chcela by som sa zastaviť pri niektorých, o ktorých hovoril. V prvom rade skutočne pokladám za absolútne nedôstojné, aby sa v parlamente predkladala novela zákona s takými vážnymi štylistickými nedostatkami. Pán poslanec Gašparovič spomenul iba niektoré. Ale ak si niekto dá námahu a prezrie si ten predložený návrh, tak tam zistí veľké množstvo. Myslím si, že parlament by mal mať takú ctižiadosť, aby sa tu aj zo štylistickej stránky predkladali veľmi dobré veci.
Taktiež by som chcela protestovať proti tomu, že sa predkladá tento návrh preto, že opozícia zneužíva nedostatky v rokovacom poriadku. To je celkom samozrejmé. Dokonca sme svedkami aj toho, že občania využívajú legislatívne medzery v zákonoch a podľa toho sa riadia. Opozícia má takéto právo. Ale, samozrejme, sme za to, aby sa vyčistili tie nedostatky, ale kategoricky namietame proti tomu, aby sa opozícii bralo právo vystúpiť. Každý poslanec, ktorý je v parlamente, bol volený určitou skupinou občanov. A teraz sa mu odoberie slovo.
Ja si teda kladiem otázku, na ktorú by mi mali predkladatelia odpovedať, že ak táto predkladaná novela urobí z poslancov štatistov, a ona skutočne urobí z tých poslancov štatistov, pretože demokratické právo aj ústavné právo poslanca je, aby sa na pôde parlamentu mohol vyjadriť k čomukoľvek a kedykoľvek, čiže ak urobia z niektorých poslancov štatistov, načo tí poslanci vlastne majú sedieť v pléne Národnej rady. Veď to je jeho základná povinnosť, aby tu počúval a aby vyjadroval svoj názor.
Nepáči sa mi hlavne to skrátenie politickej rozpravy.
(Zaznel zvuk časomiery.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Húska.
Poslanec A. M. Húska:
Ďakujem.
Rozvíjam myšlienku pána poslanca Gašparoviča, kde najmä treba upozorniť na to, aký duch ovládal vznik minulého rokovacieho poriadku a aký ovláda teraz. Pri tom prvom bola snaha, ktorú akceptovala aj vtedajšia koalícia, že sa rozšíria práva, diskusné práva opozície. Terajší duch tejto novely je duch obmedzenia práv opozície. Môžete akokoľvek kvetnato nazývať vašu snahu o racionalitu postupu, práca v parlamente je predovšetkým práca diskusná. To nie je nedôstojný postup, to je správny postup. A dokonca teraz, keď zavádzate do návrhu strihanie metra z obidvoch strán, to znamená aj obmedzenie individuálneho času poslanca, aj obmedzenie strany, ktorá v tejto diskusii vystupuje, je jednoducho nezodpovedný postup. Odmietame ho a vás upozorňujeme, že nebude to tak dlho, keď budete odkázaní na to, aby ste mali diskusný priestor ako opozícia. A potom vaše kvílenie bude prinajmenšom absolútne nezodpovedné. Lebo teraz úplne tvrdo valcujete opozíciu. Nie naša Veľká Idka, váš valec valcuje všetky podmienky, aby sa z parlamentu urobila len prikyvovacia mašinéria. To je ten postup, ktorým idete. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Šepták.
Poslanec R. Šepták:
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Je zaujímavé, že koalícia sa nesnaží na našu kritiku odpovedať obhajobou svojich krokov, ale obmedzením a umlčaním opozície. Zjavne tejto koalícii prekáža, že opozícia dokáže argumentovať a poukazovať na jej chyby. Chcem upozorniť vás dámy a páni z koalície, že tak ako zakážete vystupovať nám v budúcnosti, keď budete v opozícii, nebudete môcť vystupovať ani vy. Čo iné môže robiť opozícia, keď jej v Národnej rade zoberiete možnosť diskutovať? Som presvedčený, že ani tieto vaše opatrenia nás neumlčia a nájdeme si nakoniec cestičku, ako budeme poukazovať na vaše chyby. Ako opozícia sa nebudeme pasívne pozerať na to, čo tu robíte. Páni predkladatelia, ste presvedčení, že ste jasne definovali normy, aby ste vylúčili neriešiteľné situácie v parlamente? Myslíte si, že zlepšíte činnosť parlamentu takýmito opatreniami? Ja som presvedčený, že nie. Musíte si spraviť predovšetkým poriadok vo vlastných radoch. Nesnažte sa dirigovať a riadiť opozíciu. Vypomstí sa vám to.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Hofbauer.
Poslanec R. Hofbauer:
Pán poslanec Gašparovič sa nezmienil vo svojom vystúpení o faktickom dôvode, prečo sa tu táto novela predkladá. A som veľmi rád, že neformálne kuloárovo to tu povedal pred viacerými poslancami pán poslanec Roman Kováč, aj keď neviem teda, či to povedal za seba, za Demokratickú úniu alebo za SDKÚ, alebo v čom momentálne sa nachádza, a to, že táto novela sa predkladá preto, lebo treba eliminovať fundovanosť opozičných poslancov, voči ktorým poslanci koalície sú v nevýhode. Takže ak takýmto spôsobom pán doktor Kováč diagnostikoval váš vzťah, tak je to v poriadku, ale nezaťahujte do toho opozičných poslancov za to, že sú fundovaní, zatiaľ čo koaliční sú nefundovaní.
Za rozpravu, ktorá prebieha v Národnej rade, opäť ste na vine vy koaliční poslanci, pretože za celé predchádzajúce roky v Národnej rade vždy bol zaradený samostatný bod programu verejná rozprava k aktuálnym politickým a spoločenským otázkam. Tento bod vždy na schôdzi Národnej rady bol zaradený na záver a v rámci tohto bodu ktorýkoľvek poslanec sa mohol prihlásiť s ľubovoľnou tematikou a povedať v plnej dĺžke svoje vystúpenia. Tí, ktorí sedia v parlamente dlhší čas, pamätajú si na to. Ja som sedel vždy pozorne hore a vypočul som si až do posledného poslanca všetky vystúpenia, pretože ma tieto vystúpenia zaujímali. Vás vystúpenia a názory opozície nezaujímajú. Z toho vyplýva vaša obmedzenosť prístupu k tejto problematike.
Čo sa týka Strany maďarskej koalície, pán Béla Bugár na poslednom rokovaní, ktoré viedol, robil tu z celého pléna hlupákov, keď odmietal uznať prezentáciu za formu zistenia počtu prítomných poslancov. Takže aj to tam premietnite do rokovacieho poriadku.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Rusnák.
Poslanec Š. Rusnák:
Ďakujem.
Pán poslanec Gašparovič sa vyjadroval k § 27 ods. 3. Nemôžem s tým súhlasiť. Ja sa pozerám na to tak. Otázka straty poradia. Poslanec, ktorý sa prihlási do rozpravy, myslím si, že vo vlastnom záujme by mal byť a zdržiavať sa v rokovacej miestnosti. Nevidím nič dôležitejšie, ako keď poslanec má byť prítomný na rokovaní. Takže neobstoja takéto výhovorky, že niekde sa môže zúčastňovať na iných rokovaniach. Myslím si, že vo vlastnom záujme, keď chce vystúpiť, potom v opačnom prípade nemá sa hlásiť do rozpravy. To je môj názor k tomu.
Pokiaľ ide o ďalší problém 15 podpisov. Keď už ten, kto zbiera podpisy, dopredu predpokladá, že niekto môže stiahnuť podpis z tohto návrhu, ja si myslím, že nie je žiadny problém poistiť sa a dať tam o tie tri, štyri podpisy navyše.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Jarjabek.
Prosím, pán poslanec Cuper, nemajte poznámky na vystupujúcich pánov poslancov.
Pán poslanec, nech sa páči.
Poslanec D. Jarjabek:
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
V nadväznosti na slová pána poslanca Gašparoviča by som chcel povedať. Vážení páni, na jednej strane sa predkladá tomuto parlamentu zákon o slobodnom prístupe k informáciám, kde podľa predkladateľov chcete, náročky hovorím slovo chcete, aby sa zvýšila informovanosť občana, na druhej strane predkladáte nový rokovací poriadok, kde drastickým spôsosobom okliešťujete informovanie občana práve o názory opozície. Filozofia každého rokovacieho poriadku musí byť taká, aby sa zvýšila informovanosť občana z hľadiska všetkých názorových skupín v parlamente, a teda nielen podľa akéhosi politického kľúča, o ktorom hovorí tento rokovací poriadok. Považujem to skutočne za scestné. Návrh tohto rokovacieho poriadku bráni prezentovať poslancovi svoj názor, nikto ho nemá právo poslancovi brať ani ho hodnotiť, len občan vo voľbách. Ten predpokladám, že zhodnotí svojím hlasom, kto zastupuje jeho záujmy a v nasledujúcich voľbách to bude prezentovať. Rokovací poriadok nemôže brať právo občana na informovanie, čo tento rokovací poriadok robí, v prípade, že ho prijmete. Páni predkladatelia, podľa môjho názoru sledujete jeden jediný zámer umlčať opozíciu, aby nemohla zo svojho pohľadu informovať o vašom skvelom vládnutí, skutočne, o vašom skvelom vedení tohto štátu. No a keby som chcel byť ešte "tvrdší", tak skutočne na základe tohto rokovacieho poriadku, ktorý chcete prijať, zrušte voľby. To bude oveľa jednoduchšie.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pani poslankyňa Belohorská.
Poslankyňa I. Belohorská:
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Chcela by som predkladateľovi podotknúť len jednu vec. Vážený pán kolega, nebudujte si kariéru na ponižovaní druhého. Tak si nikdy nevybudujete cestu k tomu, aby ste boli úspešný, pretože veľmi rýchlo vám prídu na podvody. Ak stanovujete desaťminútový limit, tak vám poviem, pri koalícii ho môžete úplne pokojne zrušiť, lebo vaša koaličná zmluva hovorí vlastne o tom, že nemôžete dať žiadny pozmeňujúci návrh okrem toho, ktorý dopredu dohodnete mimo, teda v koaličnej rade. Strácate vlastne ducha parlamentarizmu ako kontrolného orgánu na výkon exekutívy. Veľakrát ste nám vy dávali práve naopak príklad z Českej republiky. A ja vám poviem, že teraz sa tam pozrite, dodnes nie je prijatý rozpočet v parlamente, ale stále im to neprekáža, aby si kontrolovali vládu, aby vláda robila v záujme občanov, ktorí nás volili. Pán kolega, takže desať minút pre vašich pánov poslancov neviem, či by ste to nakoniec pre koalíciu nemohli znížiť aj na dve, tri minúty. Aj to by bolo dosť. Pretože doteraz v tejto sieni tu veľa z nich ani nesedelo. Až keď zaznel zvonec, ktorým musíte odzvoniť hlasovanie štvrťhodinu predtým. A hovoriť o tom, či tu niekto má byť prítomný alebo nie, potom nemáte robiť chaos v programe. Máte ísť bod po bode tak, aby si poslanci mohli pripraviť aj svoj pracovný čas na to, aby mohli vystúpiť. Nebudem hovoriť napríklad o európskej integrácii, ktorú ste si naplánovali, tak ako ste si ju naplánovali, hoci mala byť ešte minulý týždeň.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pani poslankyňa Mušková.
Poslankyňa Ľ. Mušková:
Ďakujem za slovo.
Pán poslanec Gašparovič vyjadril nesúhlas s názorom pána predkladateľa Orosza, že opozícia je deštruktívna. Ja si takisto myslím, že deštruktívni nie sme my, ale poslanci vládnej koalície, ktorí neustále po schválení programu predraďujú také body do programu, ktoré neriešia problémy spoločnosti, ale naopak, také návrhy, ktoré spoločnosť traumatizujú, pretože kriminalizujú poslancov opozície. Alebo také návrhy, ktoré sú urýchlene dodané, pretože ich práve prerokovala vláda, v skrátenom legislatívnom konaní, ktoré si poslanci nemohli ani naštudovať. Alebo také návrhy, ktoré vôbec nie sú veľmi dôležité, mohli by počkať, ako napríklad pamätné dni. Je mi ľúto, že pri takom dôležitom bode programu tu sedelo iba zopár poslancov vládnej koalície a v konečnom dôsledku si ale sami sebe, nielen opozícii, schvália ďalšie predĺženie rokovania aj po 19.00 hodine, keď sa začínajú spravidla kultúrne podujatia, ale zrejme žiadna potreba umenia pre poslancov vládnej koalície nie je žiaduca. Čím väčší robot, tým lepšie.
Tiež si chcete odsúhlasiť, a nielen opozícia, ale sami sebe, nemožnosť svojho vystúpenia, pretože bude o ňom rozhodovať predseda vášho klubu. Ako sa potom budete zodpovedať svojim voličom, ak toto schválite? Ako sa im pozriete do očí, keď si sami sebe chcete odobrať právo ich zastupovať? Čo tu chcete zaviesť, páni kolegovia, do tohto parlamentu? Kde je tu tretí pilier - zákonodarný - v tomto štáte? O čom bude vôbec potom tento parlament?
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pani poslankyňa Kolláriková.
Poslankyňa M. Kolláriková:
Ďakujem.
Súhlasím s poslancom Gašparovičom, že zdôvodnenie predkladateľov nie je ani správne, ani odborné. Povedzme si pravdu. Hlavným dôvodom je odobrať možnosť poslancom vyjadrovať sa k predkladaným návrhom zákonov. Návrh, aby predseda klubu určoval, kto a kedy má vystúpiť a v akom poradí, je predsa smiešny a je dokonca v rozpore s ústavou. Predsa poslanci Národnej rady tu zastupujú občanov Slovenskej republiky, ktorí ich volili. Nie sú to bábky a nie sú to nesvojprávne osoby. Tvrdenie, že máme veľmi veľa úloh pred sebou, ktoré je potrebné splniť pre predvstupové práce do Európskej únie, je predsa neopodstatnené. Veď hlavným dôvodom je skutočne len jedna jediná vec, aby sme skrátili časy vystupovania poslancov alebo odobrali túto možnosť. Jednoznačne to potvrdzuje i znenie § 22, v ktorom je zakomponovaná nová úprava času vystupovania tak poslancom pri hlavnom výstupe, ako aj v skrátených časoch pri prihlasovaní sa do poznámky. Mali by ste si uvedomiť, že každý zákon sa pripravuje nie pre jedno volebné obdobie, pre tú-ktorú vládu. Rokovací poriadok sa pripravuje na dlhšie obdobie a som presvedčená, že mal by platiť tak pre jedno vládne zoskupenie, ako i pre druhé vládne zoskupenie. Ináč je to nekvalitný materiál, ktorý nemá v tomto parlamente čo hľadať.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Panie poslankyne, páni poslanci, podľa dohody budeme teraz hlasovať o prerokovanom bode programu - úlohy Národnej rady v súvislosti s integráciou Slovenskej republiky do Európskej únie.
Prosil by som teraz pána spoločného spravodajcu, aby uvoľnil miesto pre spravodajcu Františka Šebeja, aby uvádzal jednotlivé hlasovania najskôr o pozmeňujúcich návrhoch k uzneseniu, ktoré predložil výbor pre európsku integráciu, v poradí, tak ako boli podané.
Pán navrhovateľ, pán poslanec Orosz, ideme hlasovať teraz o návrhu uznesenia.
Prosím všetkých pánov poslancov, ktorí sú mimo rokovacej sály, aby sa dostavili na hlasovanie o návrhu uznesenia.
Pán spravodajca, uvádzajte hlasovanie.
Poslanec F. Šebej:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Budeme hlasovať v poradí, v akom boli pozmeňujúce návrhy k uzneseniu Národnej rady podané. Prvú sériu pozmeňujúcích návrhov podal pán poslanec Kalman. Ja som navrhol Národnej rade vo svojom vystúpení prijať jeho návrhy v časti D. Navrhujem teda, aby sme hlasovali oddelene o tých pozmeňujúcich návrhoch, ak pán poslanec Kalman súhlasí. Pán poslanec Kalman navrhuje v časti A upraviť bod 1 tak, že: "Národná rada konštatuje, že rozhodnutie Európskej rady z 11. decembra 1999 v Helsinkách o začatí rokovaní so Slovenskou republikou o vstupe do Európskej únie je potvrdením akceptácie smerovania nášho vnútorného spoločenského vývoja" a teraz tam navrhuje vsunúť "zmeny prístupu Európskej únie k jej rozšíreniu a tiež zahraničnopolitického úspechu Slovenskej republiky v integračnom úsilí". Ja som navrhol neprijať túto zmenu, ale nech sa páči, Národná rada rozhodne.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Pán spoločný spravodajca, neinformujte o vašom subjektívnom názore o podanom návrhu uznesenia. Snemovňa sa rozhoduje slobodne.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 107 poslancov.
Za návrh hlasovalo 32 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 11 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 63 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Návrh sme neschválili.
Uveďte ďalší návrh.
Poslanec F. Šebej:
Ďalej pán poslanec Kalman navrhol v bode D zmeniť periodicitu predkladania pravidelných správ raz ročne na polročne v tomto znení: "Bod D - Národná rada žiada vládu Slovenskej republiky, aby po prvé polročne predkladala Národnej rade Slovenskej republiky správu o postupe v procese prípravy a plnení stanovených kritérií a implementácii prijatých zákonov pre vstup do Európskej únie." Dajte, prosím, hlasovať.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 109 poslancov.
Za návrh hlasovalo 70 poslancov.
Proti návrhu hlasovali 2 poslanci.
Hlasovania sa zdržalo 36 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Návrh sme schválili.
Ďalší návrh.
Poslanec F. Šebej:
Myslím si, že o týchto dvoch bodoch by sme mohli hlasovať spoločne, ak pán predkladateľ súhlasí. V časti D doplniť body 4 a 5 - "Národná rada žiada vládu Slovenskej republiky, aby po štvrté vytvorila účinný informačný systém a podmienky na konzultačnú činnosť v oblasti využívania programu a fondov Európskej únie (PHARE, ISPA, SAPARD), a po piate vytvoriť systém pravidelnej komplexnej informovanosti verejnosti o Európskej únii a o postupe práce v procese integrácie vrátane očakávaných dosahov vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie na jednotlivé odvetvia, regióny a obyvateľov."
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Prosím, prezentujme sa a hlasujme.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 111 poslancov.
Za návrh hlasovalo 106 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.
Konštatujem, že tieto návrhy sme schválili.
Poslanec F. Šebej:
Ďalšie dva pozmeňujúce návrhy podal pán poslanec Delinga, ktorý navrhol v časti B nahradiť body 4 a 5 jedným bodom 4, ktorý by znel takto: "Vykoná všetky potrebné opatrenia na zefektívnenie režimu práce Národnej rady v súvislosti s legislatívnou procedúrou pri prerokúvaní a schválení zákonov a technických predpisov."
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Prezentujme sa a hlasujme.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 109 poslancov.
Za návrh hlasovalo 35 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 34 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 39 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Návrh sme neschválili.
Poslanec F. Šebej:
Druhý návrh pána poslanca Delingu sa týka časti C bod 1 písm. b), v ktorom navrhuje nové znenie, ktoré znie takto: "informovať poslancov a verejnosť o Európskej únii, prijímaných zmenách v orgánoch Európskej únie, o procese európskej integrácie najmä z hľadiska prebiehajúcich rozhovorov so Slovenskou republikou".
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Prezentujme sa a hlasujme.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 110 poslancov.
Za návrh hlasovalo 78 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 6 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 25 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Návrh sme schválili.
Poslanec F. Šebej:
Tretí pozmeňujúci návrh podal pán poslanec Tuchyňa, ktorý navrhol doplniť časť C o nový bod 3, ktorý znie: "Národná rada poveruje Výbor pre obranu a bezpečnosť Národnej rady Slovenskej republiky dohliadať, aby v systéme transformácie rezortu obrany a celého systému riadenia obrany štátu (krízového manažmentu) boli zapracované nové požiadavky obrannej politiky Európskej únie." Následne prečíslovať potom bod 3 tejto časti na bod 4.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Prezentujme sa a hlasujme.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 111 poslancov.
Za návrh hlasovalo 107 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.
Nehlasovali 2 poslanci.
Konštatujem, že sme návrh schválili.
Poslanec F. Šebej:
A nakoniec mi v písomnej podobe dodal dva pozmeňujúce návrhy pán poslanec Cuper, ktorý v časti B navrhuje, aby bod 4 znel: "Vykoná všetky potrebné organizačno-personálne opatrenia na zefektívnenie práce parlamentu a vytvorenie účinných podmienok pre jeho činnosť." Ostatnú časť vypustiť. Nemal som príležitosť k tomu povedať komentár. Poviem len to, že to isté je v časti E predloženého návrhu uznesenia.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Prezentujme sa a hlasujme o návrhu, ktorý podal pán poslanec Cuper.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 112 poslancov.
Za návrh hlasovalo 34 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 21 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 57 poslancov.
Návrh sme neschválili.
Poslanec F. Šebej:
Druhý návrh pána poslanca Cupera je do časti C zaradiť ďalší bod 4, ktorý by znel: "V rámci ústavnoprávneho výboru sa zriadi Komisia pre aproximáciu práva Slovenskej republiky s právom Európskej únie."
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 114 poslancov.
Za návrh hlasovalo 43 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 6 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 65 poslancov.
Návrh sme neschválili.
Poslanec F. Šebej:
Pán predsedajúci, tým sme vyčerpali všetky pozmeňujúce návrhy. Zostáva nám hlasovať o uznesení ako o celku.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Cuper, máte teraz pred hlasovaním návrh?
Odporúčam, aby sme hlasovali teraz o návrhu uznesenia, tak ako ho máte písomne predložený s tým, že súčasťou uznesenia budú aj schválené pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, o ktorých sme hlasovali.
Prezentujme sa a hlasujme o návrhu uznesenia ako o celku.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 114 poslancov.
Za návrh hlasovalo 113 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa nezdržal nikto.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že navrhované uznesenie sme prijali. (Potlesk.)
Ďakujem pánu spoločnému spravodajcovi.
Prosím teraz spoločného spravodajcu pána Ivana Šimka a navrhovateľa pána poslanca Orosza, aby zaujali miesta určené pre nich.
Budeme pokračovať v prerušenom rokovaní o bode programu - novela rokovacieho poriadku.
Pán poslanec Bauer je ďalší prihlásený do rozpravy.
Poslanec R. Bauer:
Vážený pán predsedajúci,
dámy a páni,
chcem vám predniesť pozmeňujúci návrh, ktorý sa týka rokovacích dní schôdzí Národnej rady, § 22. Navrhujem, aby § 22 znel takto: "Rokovacími dňami schôdzí Národnej rady sú spravidla utorok, streda a štvrtok. Ak predseda Národnej rady nerozhodne inak, schôdza Národnej rady sa začína v prvý rokovací deň o 13.00 hodine a v tento deň trvá najdlhšie do 20.00 hodiny. Počas ďalších dní schôdzí Národnej rady sa rokovanie začína o 9.00 hodine a trvá najdlhšie do 20.00 hodiny, vo štvrtok do 17.00 hodiny, ak Národná rada na návrh aspoň troch poslaneckých klubov nerozhodne inak."
Cieľom tohto návrhu je, tak ako povedal aj pán predkladateľ Orosz, zdynamizovať a zefektívniť prácu Národnej rady prechodom na trojdňový režim. Takýto režim majú aj parlamenty v iných krajinách, napríklad poľský sejm. Toto znenie zachováva dostatočnú pružnosť, to znamená, že aj predseda Národnej rady má možnosť zvolať rokovanie Národnej rady aj v iné dni, pokiaľ to bude potrebné tohto roku, a takisto má možnosť Národná rada návrhom aspoň troch poslaneckých klubov zmeniť čas rokovania Národnej rady.
Návrh sa netýka rokovania alebo nemení rokovanie výborov Národnej rady, tak ako o tom hovorí predkladaný návrh zákona v bode 15, ktorý navrhuje, aby rokovacími dňami výborov Národnej rady boli tiež spravidla rokovacie dni Národnej rady. Napriek tomu bude mať možnosť predseda výboru zvolať rokovanie výboru aj v iné dni, ako sú rokovacie dni Národnej rady, a tým aj rokovacie dni výborov Národnej rady.
Myslím si, že to bude výhodnejšie aj pre prácu Kancelárie Národnej rady, ktorá bude mať takto jeden deň navyše na lepšiu prípravu rokovania Národnej rady. Prechodom na trojdňový deň sa vlastne vyčlení jeden ďalší pracovný deň pre prácu poslancov v regiónoch, a je to o to dôležitejšie, že práve dnes vidíme, že sa prehlbujú rozdiely medzi jednotlivými regiónmi Slovenska, a preto je dobre poznať osobne takto priamym kontaktom situáciu v jednotlivých regiónoch. Verím, že tento návrh bude prijateľný aj pre opozíciu.
Ďakujem vám za pozornosť a za podporu tomuto návrhu.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Jarjabek - faktická poznámka.
Poslanec D. Jarjabek:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Veľmi často a množstvo rečníkov aj v tomto prípade ako pán poslanec, ktorý predniesol tento poslanecký návrh, hovorí o takzvanom dynamizovaní práce parlamentu. A každý v tejto diskusii, aj z predkladateľov tohto návrhu, sa stále oháňa dynamizovaním práce parlamentu, zrýchlením práce parlamentu. Prosím vás pekne, nemýľme si dynamizovanie práce parlamentu s neinformovaním verejnosti. Podľa vašej filozofie dynamizovania práce parlamentu by parlament asi najrýchlejšie pracoval vtedy, keby nebola žiadna diskusia.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďalší do rozpravy je prihlásený pán poslanec Benkovský.
Poslanec M. Benkovský:
Ďakujem za slovo.
Vážený pán predseda Národnej rady,
vážený pán predsedajúci,
vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
dovoľte aj mne ako poslancovi, i keď s menšou poslaneckou praxou, zaujať stanovisko k návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Občania sa celkom oprávnene a veľmi kriticky vyjadrujú k celkovej práci Národnej rady Slovenskej republiky, k jej legislatívnemu procesu, k forme a kultúrnosti vystupovania poslancov, a to tak v rozprave, ako i vo faktických poznámkach. Obdobná kritika bola a ešte stále je na účasť poslancov na rokovaniach Národnej rady osobitne pri hlasovaniach o významných návrhoch zákonov. Doterajší rokovací poriadok umožňoval zneužívanie možnosti rôznej obštrukcie, a to tak zo strany koalície i opozície, zdržiavania či blokovania rokovania Národnej rady. Týmto spôsobom sa výrazne znižovala efektívnosť práce poslancov najmä v súvislosti s riešením konkrétnych problémov občanov. Tieto otázky predložený návrh rieši.
V tejto súvislosti chcem predovšetkým oceniť prístup predkladateľov k takej prepotrebnej novele i snahu o riešenie sporných, dnes už prežitých ustanovení rokovacieho poriadku. Predkladatelia z môjho pohľadu odstraňujú najzávažnejšie trecie plochy. Vytvárajú lepšie podmienky na využitie rovnakých práv koaličných a opozičných poslancov. Navrhnutými novými ustanoveniami vytvárajú priestor na zefektívnenie rokovania Národnej rady pri súčasnom naplnení ducha Ústavy Slovenskej republiky.
Samozrejme, tento môj postoj je podopretý konkrétnymi stanoviskami. Zákon o rokovacom poriadku z roku 1996, ktorý dnes platí, bol svojho času významným posunom parlamentnej demokracie v porovnaní s bývalým takzvaným Šalgovičovým zákonom z predchádzajúceho spoločenského systému. V čase jeho prijatia sa stal rozhodne nástrojom na plnohodnotné uplatňovanie demokratických foriem tvorby a prijímania zákonov, bol prínosom pre nové ponímanie parlamentarizmu. Zákon však celkom prirodzene nemohol postihnúť všetky otázky súvisiace s rokovacím postupom a po viac ako troch rokoch jeho uplatňovania je nutné ho novelizovať. Súvisí to jednak so zmenenými podmienkami, s potrebou reagovať na problémové situácie, ku ktorým dochádza v parlamente i vo výboroch na meniacu sa spoločensko-politickú prax.
Predložený zákon o rokovacom poriadku Národnej rady rozhodujúcim spôsobom dotvára poňatie parlamentarizmu v našich podmienkach. Výrazne charakterizuje stupeň parlamentnej demokracie a samotný štýl parlamentu. Možno sa len stotožniť so stanoviskom aj legislatívneho odboru Národnej rady, ktorý charakterizuje parlament ako výrazne politický. Pokiaľ zápas o odborné riešenia a presadenie svojich zámerov prerokúvaných zákonom prebieha najmä vo výboroch, prípadne politických kluboch a odborných komisiách, tak pri diskusii v pléne nie je ani tak jej úlohou presvedčiť opozičných kolegov, ako skôr osloviť verejnú mienku, prípadne médiá či voličov. Znamená to, že rokovanie v pléne je viac-menej politickou diskusnou tribúnou, čo sa v našich podmienkach prejavuje skôr v negatívnom zmysle slova. Úlohou zúčastnených je najmä zdôvodňovanie vlastných návrhov a rozhodnutí, kritika oponentov prevažne s politickým podtextom. Zdôrazňujem a hovorím o týchto otázkach preto, že to súvisí s podstatou novelizácie rokovacieho poriadku.
Pokiaľ ide o pripomienky pána poslanca Gašparoviča, nechcem s nimi polemizovať, len by som chcel upozorniť na skutočnosť, že takmer dve tretiny z nich, ako som ich mal možnosť si porovnať so spoločnou správou, sú práve riešené v tejto spoločnej správe. Navrhovatelia sa teda, podľa mňa, snažili o vyváženosť možností vystúpení a parlamentnej práce tak opozičných, ako i koaličných poslancov.
Vážené dámy a páni, pokiaľ ide o konkrétne novelizované ustanovenia, v zásade by som sa chcel vyjadriť len k tým, ktoré považujem z môjho pohľadu za najvýznamnejšie. V poslaneckom návrhu v bode 4 sa zakotvuje možnosť všeobecnej politickej rozpravy a na návrh aspoň dvoch poslaneckých klubov. Osobne takúto možnosť vítam, aj keď platný rokovací poriadok to prakticky umožňuje. V spoločnej správe sa však navrhuje uvedený bod vypustiť. V prípade, že by zostal pôvodný návrh, odporúčal by som pozmeňujúci návrh, a to v druhej vete vypustiť slová "ako môže byť" a nahradiť ich "určené témy". Tým by sa všeobecná politická rozprava nezvrhla na všeobecné, nič neriešacie problémy, ale práve naopak, určením témy by dostala zmysluplný obsah zameraný na najpálčivejšie otázky života spoločnosti.
Významným prvkom viacerých pozmeňujúcich ustanovení je možnosť predkladať návrhy so súhlasom aspoň dvoch poslaneckých klubov, čím má opozícia reálnejšiu šancu ovplyvňovať chod parlamentu. To považujem za správne. Z hľadiska funkčnosti parlamentu a najmä zefektívnenia jeho práce je zaradenie nového ustanovenia, kde ide o § 29a - určenie dĺžky času času na rozpravu, považujem za veľmi dôležité. Návrh na možné zdôvodnenie 12-hodinového obmedzenia času prerokúvania jednotlivého bodu považujem za dostatočné, keďže sa nemôže týkať, tak ako sa uvádza v návrhu ústavných zákonov, štátneho rozpočtu, programového vyhlásenia vlády a podobne.
K pôvodnému návrhu skupiny poslancov som mal viaceré návrhy, avšak tieto sú riešené v spoločnej správe, preto podporujem túto zmenu. Za politicky významný považujem tiež doplnený § 33 v bode 9, kde sa dáva po odznení faktických poznámok možnosť reagovať i rečníkovi. Práve faktické poznámky boli a veľmi často sú i priestorom na demagogické vyhlásenia, polopravdy a spravidla najmä na znevažujúce, často urážlivé výroky na vystúpenia ostatného rečníka bez toho, aby sa tento mohol k nim vyjadriť. Nové ustanovenie by mohlo najmä z psychologického hľadiska tomuto predísť práve preto, že poslanci s faktickými poznámkami si budú musieť uvedomiť, že rečník bude mať možnosť v prípade schválenia sa k ich reakciám vyjadriť. Môže sa preto stať, že pri zaujatí stanoviska sa použije ľudové príslovie Ako sa do hory volá, tak sa z nej ozýva. Významným faktorom je i skutočnosť, že rečník týmto spôsobom môže využiť právo posledného slova a vyvrátiť či spresniť názory poslancov použité vo faktických poznámkach. Pravda, má to i ďalšie významné opodstatnenie v presne opačnom garde. Aj rečník v rozprave si bude musieť oveľa viac uvedomovať, akým spôsobom bude vystupovať, či sa zníži k urážkam a prezentovaniu nepodložených údajov, ktoré môžu vyprovokovať celú sériu faktických poznámok. Je preto pravdepodobné, že dôjde aj zavedením tohto ustanovenia k zvýšeniu politickej kultúry v Národnej rade, ktorá nám často chýba. Áno, stav komunikácie a kultúrnosti vystupovania je ostro verejnosťou kritizovaný a občania sú znechutení prístupom niektorých poslancov, ktorý im umožňoval doterajší rokovací poriadok.
Obdobne v bode 10 návrhu v § 34 sa stanovuje limit na procedurálny návrh v trvaní jednej minúty, čo v prípade potreby seriózneho zdôvodnenia nepostačuje, preto navrhnem v závere pozmeňujúci návrh - navrhujem predĺžiť tento čas na dve minúty. Hovoril o týchto otázkach aj pán poslanec Gašparovič.
Podporujem v bode 13 doplnenie § 36 ods. 1, ktorý sa týka hlasovania po skončení rozpravy. Vzhľadom na kontroverznosť poslaneckého návrhu, ktorý sa prejavuje v poslednej vete, ale najmä vzhľadom na oprávnené požiadavky občanov na účasť poslancov na rokovaní Národnej rady budem hlasovať za vypustenie poslednej vety. Táto by umožnila hlasovanie o všetkých prerokovaných bodoch na záver rokovacieho dňa. Takýto postup by však mohol viesť k znižovaniu disciplíny poslancov a v prípade ich neprítomnosti pri rozprave o návrhoch zákonov k ich možnému zníženiu kvalifikovanosti rozhodovania pri hlasovaní o predložených návrhoch zákonov.
Taktiež je opodstatnený návrh pod bodom 14, kde sa v § 38 dopĺňa odsek súvisiaci s hlasovaním o procedurálnych návrhoch. Práve doterajší postup bol často zo strany opozície zneužívaný na obštrukcie, umelé predlžovanie či dokonca zablokovanie rokovania Národnej rady.
V § 80, ktorý sa dotýka spoločného spravodajcu, odporúčam predísť nepredvídaným udalostiam pri prijatí pozmeňujúceho návrhu v smere určenia náhradníka pre prípad, že z vážnych dôvodov jeho neprítomnosti či náhlych zdravotných problémov sa nemôže na rokovaní zúčastniť. Vylúčilo by sa tým zdržiavanie rokovania a navyše by prerokúvanie návrhov zákonov sledovalo viacero členov gestorského výboru.
Pri prerokúvaní návrhov zákona v druhom čítaní sa neraz tiež stáva, že z viny navrhovateľa tento nezohľadní všetky niekedy dôležité otázky súvisiace s návrhom zákona. Doteraz ich, pokiaľ išlo o návrhy rozširujúce, nebolo možné zapracovať do zákona. Tento nedostatok sa v bode 39 stanovením konkrétneho postupu spresneného v spoločnej správe odstraňuje. Považujem to za progresívne.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, teraz mi dovoľte predložiť dva pozmeňujúce návrhy podpísané skupinou poslancov.
1. Návrh k bodu 10 v § 34 v navrhovanej poslednej vete slová "najviac jednu minútu" sa nahrádzajú slovami "i so zdôvodnením najviac dve minúty".
Odôvodnenie: Už som o tom hovoril, ale v prípade ponechania pôvodného návrhu nemá poslanec možnosť vysvetliť podstatu a dôležitosť procedurálneho návrhu.
2. Návrh k bodu 22 v § 80 ods. 1 prvá veta za slová "ďalej len spoločný spravodajca" sa vkladajú slová " prípadne aj jeho náhradníka".
Odôvodnenie: V prípade objektívnych vážnych dôvodov neprítomnosti určeného spravodajcu, jeho náhlej nevoľnosti dochádza k zablokovaniu či zdržaniu rokovania a uvedeným návrhom by sa tomuto predišlo.
O jednotlivých bodoch by som prosil hlasovať samostatne. Vážené dámy a páni, prosím o podporu uvedených návrhov.
V závere chcem vyjadriť osobné presvedčenie o potrebe prijatia predloženej novelizácie zákona číslo 350 o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky najmä z hľadiska minimalizácie obštrukcie legislatívneho procesu. Samozrejme nepredpokladám, že nastane ideálny stav. Návrh však reálne prispeje k zvýšeniu efektívnosti a kultivovanosti rokovania Národnej rady a ku skvalitneniu legislatívneho procesu. Preto predložený návrh zákona a odporúčané návrhy zo spoločnej správy podporím.
Ďakujem za pozornosť.