Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem pánu poslancovi za odôvodnenie návrhu zákona a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov.
Dávam slovo určenému spoločnému spravodajcovi výborov členovi ústavnoprávneho výboru poslancovi Ivanovi Šimkovi a prosím ho, aby podľa § 80 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto vládnom návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.
Nech sa páči.
Poslanec I. Šimko:
Ďakujem, pán podpredseda.
Vážené dámy,
vážení páni,
Národná rada Slovenskej republiky uznesením číslo 459 z 29. septembra 1999 pridelila návrh skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších právnych predpisov, na prerokovanie všetkým výborom Národnej rady okrem Mandátového a imunitného výboru Národnej rady, Výboru Národnej rady pre nezlučiteľnosť funkcií štátnych funkcionárov, výboru pre európsku integráciu, osobitného kontrolného výboru jedného i druhého.
Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej citovaným uznesením Národnej rady číslo 459 v znení uznesenia číslo 594 zo dňa 18. novembra minulého roka.
Gestorský výbor nedostal do dňa 9. februára, keď zasadal, žiadne stanoviská poslancov Národnej rady, ktorý nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, aj keď toto, čo čítam, je čisto teoretické, pretože vlastne bol pridelený všetkým výborom a všetci poslanci mali možnosť cez svoje výbory svoje pripomienky uplatniť v týchto výboroch.
Návrh skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o rokovacom poriadku, odporučili schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi tieto výbory Národnej rady: Ústavnoprávny výbor Národnej rady uznesením číslo 249 z 8. februára a z 9. februára tohto roku, Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu uznesením číslo 329 z 1. februára tohto roku, Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie svojím uznesením číslo 201 z 2. februára tohto roku, Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť svojím uznesením číslo 147 z 1. februára tohto roku, Výbor Národnej rady pre sociálne veci a bývanie svojím uznesením číslo 155 z 31. januára 2000, Výbor Národnej rady pre ľudské práva a národnosti uznesením číslo 87 z 1. februára tohto roku, Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo uznesením číslo 106 z 1. februára 2000, Výbor Národnej rady pre životné prostredie a ochranu prírodu svojím uznesením číslo 88 z 26. januára 2000, Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo svojím uznesením číslo 93 z 1. februára 2000, Výbor Národnej rady pre verejnú správu uznesením číslo 124 tiež z 1. februára 2000, Zahraničný výbor Národnej rady uznesením číslo 68 z 1. februára 2000, Výbor Národnej rady pre vzdelanie, vedu, mládež a šport svojím uznesením číslo 114 z 27. januára roku 2000 a napokon Výbor Národnej rady pre kultúru a médiá svojím uznesením číslo 123 z 3. februára tohto roku.
Nebudem čítať konkrétne návrhy, ktoré vzišli z rokovaní výborov. Máte ich uvedené v spoločnej správe v tlači 336a, ale konštatujem, že Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky prerokoval tieto návrhy a pripomienky z prerokúvania v jednotlivých výboroch ako gestorský výbor dňa 9. februára 2000 a odporúča hlasovať spoločne o bodoch 1, 5, 6, 9, 10, 11, 19, 20, 21, 22, 23, 27, 28, 29, 31, 33, 35, 36 a 37 s odporúčaním tieto návrhy schváliť. Ďalej odporúča jednotlivo hlasovať o bode 17, ktorý tiež gestorský výbor odporúča schváliť. O ostatných bodoch odporúča Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky ako gestorský hlasovať taktiež spoločne a tieto body neschváliť už aj preto, že niektoré tieto body by boli v rozpore s tými bodmi, ktoré odporúča gestorský výbor schváliť. Konkrétne v tej skupine, ktorú navrhuje Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky neschváliť, sú body 2, 3, 4, 7, 8, 12, 13, 14, 15, 16, 18, 24, 25, 26, 30, 32, 34 a 38. Ináč gestorský výbor odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, v znení nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky číslo 77/1998 Z. z. (tlač číslo 336) v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, ktoré prejdú z tohto nášho rokovania, po rozprave schváliť.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem, pán spoločný spravodajca. Zaujmite miesto určené pre spravodajcov.
Otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že do rozpravy som dostal 5 písomných prihlášok. Za poslanecké kluby pán poslanec Árpád Duka-Zólyomi za poslanecký klub SMK, pán poslanec Gašparovič za poslanecký klub HZDS. Ďalej sú prihlásení do rozpravy pán poslanec Bauer, Benkovský a Brňák.
Ako prvý v rozprave vystúpi pán poslanec Árpád Duka-Zólyomi.
Máte slovo.
Poslanec Á. Duka-Zólyomi:
Pán predsedajúci,
vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
zákon o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky je veľmi dôležitá, môžem povedať základná právna norma pre každodennú, resp. legislatívnu prácu poslancov najvyššieho zákonodarného zboru Slovenskej republiky. Tento zákon musí byť vybudovaný na veľmi jasných, jednoznačne definovaných a logicky zostrojených právnych normách, ktoré podľa možnosti v maximálnej miere vylučujú vznik neriešiteľných situácií v priebehu rokovania cteného snemu a počas procesu tvorby a prijímania zákonov. Rokovací poriadok parlamentu musí byť taký, aby neboli medzery, ktoré sa dajú doslova zneužiť na znehodnotenie a brzdenie legislatívnej práce Národnej rady Slovenskej republiky. Či chceme, nechceme, táto zásada je zatiaľ veľmi dôležitá pre našu prácu. V našom najvyššom zákonodarnom zbore totiž zatiaľ zďaleka nie je taká situácia, akú by sme si želali, aká je vo väčšine spoľahlivo fungujúcich európskych demokraciách, ktorá zaručuje pri tvorbe zákonov taký konsenzus, resp. spoluprácu, výsledkom ktorej je kvalitný zákon. Taká právna norma, ktorá má slúžiť v prospech občanov na zlepšenie ich životnej úrovne.
Asi každý so mnou súhlasí, ak konštatujem, že dlhé roky platil rokovací poriadok ešte zo starého režimu len preto, lebo dlhé roky trvalo, kým tento ctený snem sa dokázal dohodnúť na novom právnom predpise. Pred takmer štyrmi rokmi v roku 1996 bol schválený súčasne platný rokovací poriadok, zákon číslo 350 z roku 1996 Z. z. Vtedy sme tvrdili, že sa prijal základný zákon činnosti Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý je modernejší, a zavedením troch čítaní, resp. trojstupňovitého schvaľovacieho procesu právnych predpisov sa mala zaručiť čistota legislatívneho procesu, minimalizovanie pravdepodobnosti schválenia nedokonalých protiústavných, resp. protizákonných právnych noriem. Žiaľ, prax bola iná. Za toto obdobie za 4 roky sa objavilo viac nedostatkov a protirečení v tomto zákone, ktoré očividne brzdili a brzdia legislatívny proces a ktoré vyvolali spory o výklad jeho jednotlivých ustanovení. Navyše zmeny, ktoré nastali schválením ústavných zákonov číslo 244/1998 Z. z. a číslo 9/1999 Z. z., a nie v poslednom rade nález Ústavného súdu Slovenskej republiky číslo 77/1998 Z. z. nás núti legislatívne reagovať. Ukladá to aj ustanovenie článku 132 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. To znamená upraviť a novelizovať rokovací poriadok Národnej rady Slovenskej republiky.
Vážená Národná rada, naším záujmom je, aby zákonodarná činnosť bola rýchla, pružná a efektívna. Máme veľmi veľa úloh pred sebou. Musíme pripraviť a schváliť veľký počet zákonov. Navyše od včerajšieho dňa, keď sa začali alebo začínajú oficiálne rozhovory so Slovenskou republikou o vstupe do Európskej únie, v procese harmonizácie práva musíme ešte intenzívnejšie a s väčšou zodpovednosťou pristúpiť k tvorbe právnych predpisov, k legislatívnej práci. Musím konštatovať, že za uplynulý rok, rok a pol, súčasná opozícia Národnej rady Slovenskej republiky dokázala, že je schopná dokonale využiť, presnejšie povedané, zneužiť nedostatky a medzery ustanovení rokovacieho poriadku. Zámerne skomplikuje a sťažuje práce, resp. spomaľuje proces tvorby a schválenia zákonov. Je to premyslená deštruktívna práca na vysokej úrovni. Aj z tohto dôvodu v neposlednom rade treba zmeniť, korigovať rokovací poriadok tak, aby rokovania boli dynamické, aby sme sa vyhli zbytočným a nekonečným deštrukciám a neefektívnemu plytvaniu energiou a časom.
Nahromadilo sa veľa príčin, aby sme pristúpili k novelizácii rokovacieho poriadku. Uvedené dôvody viedli skupinu poslancov k tomu, že iniciovali úpravu rokovacieho poriadku a vzali na seba nie jednoduchú zodpovednosť skonštruovať racionálnu sústavu jednoznačných a logicky zostrojených ustatanovení, ktoré zaručia efektívnejšiu zákonodarnú prácu ako doteraz.
Od prvého čítania návrhu zákona v stanovisku legislatívneho odboru Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky a spoločnej správe sa nahromadila celá séria rôznych legislatívnotechnických a vecných pripomienok. V priebehu rokovaní vo výboroch odznelo veľa pripomienok a pozmeňujúcich návrhov. V mene klubu poslancov za SMK vyhlasujem, že budeme podporovať všetky tie pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré vedú k efektívnemu výsledku, k takej právnej norme, ktorá zracionalizuje, urýchli a zlepší legislatívnu prácu. Jedným slovom zabezpečí lepšiu dynamiku činnosti poslancov tohto cteného snemu. Preto podporujeme odporúčania gestorského výboru a rozumné závery skupiny poslancov, ktorá predkladá návrh na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení nálezu Ústavného súdu slovenskej republiky číslo 77/1998 Z. z. Sme presvedčení, že nie je zámerom obmedziť práva poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, ale ide o vytvorenie triezvych a racionálnych pravidiel činnosti parlamentu tak, aby práca bola efektívna, úspešná v prospech všetkých občanov tejto republiky. Verím, že toto je naším spoločným cieľom.
Ďakujem pekne za vašu pozornosť.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca sa hlásia traja páni poslanci. Končím možnosť ďalších prihlášok.
Pán poslanec Cuper.
Poslanec J. Cuper:
Vážený pán poslanec Árpád Duka-Zólyomi, po slovensky Zvolenský alebo vojvoda Zvolenský, na vašom mieste by som... (Hlasy v sále.) Vážený pán Zvolenský, nechajte si tie svoje duchovné výplody pre niekoho iného. Na vašom mieste by som rozhodne nehovoril o deštruktívnej práci opozície na vysokej úrovni. Ak ide o nejakú deštruktívnu prácu, tak tú odvádza maďarská koalícia na Slovensku, a to deštruovaním samých základov slovenskej štátnosti. Ani jeden váš návrh nesmeroval k posilneniu slovenskej štátnosti, ale iba k jej deštrukcii. Vy potrebujete túto vládu, týchto neschopných ľudí, ktorí sú schopní vládnuť len za vašej pomoci, a vy ich sústavne vydierate. Vy však nevydierate ich, vy vydierate slovenský národ, vy rozkladáte jeho štátnosť všetkými rôznymi spôsobmi či už doma alebo v zahraničí. Vy potrebujete nový rokovací poriadok, aby ste zavreli ústa opozícii, aby ste stihli ešte dostať všetku pôdu na južnom Slovensku, aby ste dostali nové územno-organizačné členenie zárodkami dvoch budúcich autonómnych jednotiek, a na to potrebujete túto neschopnú vládnu koalíciu, vašich prisluhovačov, ktorá nie je schopná samostatne vládnuť bez vašej pomoci. Na vašom mieste by som sa vyjadroval o opozícii slušnejšie. Vy totiž už vo vládnej koalícii, ak títo neschopní ľudia, ktorí ovládli Slovensko, určite nebudete s vašimi deštrukčnými plánmi. O pyrotechnických schopnostiach politikov maďarskej koalície hádam na Slovensku nepochybuje nijaký rozumný človek.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pani poslankyňa Aibeková.
Poslankyňa M. Aibeková:
Ďakujem pekne.
Vážený pán poslanec,
hlboko nesúhlasím s vaším vyjadrením o deštruktívnej práci opozície a s neefektívnym plytvaním času a energie. V živote som sa v parlamente deštruktívne nesprávala a neplytvala som čas. Veľmi ma mrzí, že keď ste boli vy pán poslanec v opozícii a ste v parlamente už veľmi dlho, tak ste nikdy takýto návrh na zmenu rokovacieho poriadku nedali. Čiže považujem vaše správanie sa koaličných poslancov za účelové, pretože vy ste tento priestor absolútne nevyužili, keď ste boli opozičný poslanec. Nedávali ste v tomto duchu ani pripomienky, keď sa tu platný rokovací poriadok prerokúval. A najskôr by ste sa mali, vážený pán poslanec, pozrieť do vlastných radov. Veď len pri prerokúvaní zákona o štátnom rozpočte bolo podaných 17 návrhov zákona v skrátenom legislatívnom konaní, už nehovorím o tom, že analýzy hovoria, že väčšina zákonov bola podaná v skrátenom legislatívnom konaní. Tak sa nedivte, že opozícia na takéto správanie sa poukazuje. A veľmi rýchle ste zabudli na to, že bývalá opozícia ústami mnohých svojich ministrov využívala priestor na rozsiahle a dlhé rozpravy a my sme im tento priestor nebrali. Spomeňte si, že pani ministerka Schmögnerová alebo pán minister Harach ako opoziční poslanci nemali nikdy kratšie vystúpenie ako 40 minút. Môžete si to spočítať. Sú o tom dôkazy v tých knižkách, ktoré sú záznamami z rokovaní. Takisto pán poslanec Šimko ako opozičný poslanec veľmi dobre využíval svoj čas a priestor a tiež si môže pozrieť, aké boli jeho vystúpenia, koľko pozmeňujúcich návrhov dával. A my ako koalícia sme nikdy neprišli s takýmto návrhom. Takže z vašej strany je to účelové.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Hofbauer.
Poslanec R. Hofbauer:
Pán poslanec Duka-Zólyomi,
neriešiteľné situácie v tomto parlamente vznikajú výlučne v dôsledku nechuti koaličných poslancov byť pri rokovaní a byť pri hlasovaní o vládnych návrhoch. Žiadne iné neriešiteľné situácie nevznikajú. Ja mám nafotografované situácie v tejto snemovni, keď sa prerokúval najvážnejší zákon na tento kalendárny rok, a to návrh zákona o štátnom rozpočte. Poslanecká snemovňa bola ako vykradnutá. Na snímke sú traja poslanci koalície a jeden jediný predstaviteľ vlády. Takže kto tu hovorí o neriešiteľných situáciách z dôvodu opozície. Vy tu sami spôsobujete neriešiteľnú situáciu sami sebe, celému štátu a snažíte sa to zvaliť na opozíciu. Neodvolávajte sa na nedostatky zákona, ktoré brzdia legislatívny proces v prospech prijatia Slovenska do Európskej únie. To sú nezmysly. Parlament je na to, aby prerokoval, prediskutoval, aby sa uplatnili kladné aj záporné pripomienky, zvážil ich, odhlasoval a prijal alebo neprijal.
Čo sa týka skorigovania rokovacieho poriadku preto, aby sa vylúčila deštrukcia pri rokovaní, no tak môj návrh je veľmi jednoduchý. Zakážte vystupovať opozícii, opozičným poslancom. Priamo to dajte do "rokováku". Opoziční poslanci nesmú vystúpiť, a pokiaľ vystúpia viac ako 2 minúty, sú odsúdení na dereš, ak 5 minút, tak španielsku čižmu, a nad 5 minút narazíte ich tu na kôl. Prečo nie? Však to odhlasujte, máte ústavnú väčšinu, a nerozprávajte tu o tom, že treba rokovací poriadok skorigovať, aby sa vylúčila deštrukcia v prospech legislatívneho procesu v záujme prijatia Slovenska do Európskej únie. To sú také smiešne frázy, ktorými môžete tak ohlupovať možno niektorých ľudí na južnom Slovensku, aj to iba takých, ktorí nevedia po slovensky.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Gašparovič vystúpi za poslanecký klub Hnutia za demokratické Slovensko.
Poslanec I. Gašparovič:
Vážený pán podpredseda,
kolegyne, kolegovia,
pôvodne, keď som uvažoval o vystúpení k tomuto bodu programu, mal som úplne inú predstavu o mojich slovách a aj o úvodnom vstupe do tejto rozpravy.
Bod programu, ktorý sme mali pred týmto, vstup do Európskej únie, pán spravodajca Šebej označil tak vzletne ako slávnosť nás, nášho parlamentu pri vstupe Slovenska do týchto procesov v rokovaní. Hneď na to predkladáme zákon, ktorý asi s normami Európskej únie v niektorých statiach nebude mať veľa spoločného. Čo ma najviac prekvapilo, bolo vystúpenie predkladateľa pána poslanca Orosza tónom, o ktorom dopredu musel vedieť, že navodí diskusiu, o ktorej som si myslel, že v tomto prípade takto prebiehať nebude. Pán poslanec Orosz vo vystúpení povedal o tom, ako sme sa na ničom nezúčastňovali, ako sme deštruovali, ako nekvalifikovane a s nijakými návrhmi, resp. dôkazmi o tom, keď hovoríme, že tento rokovací poriadok nebude v zmysle parlamentnej demokracie, sme nepredložili.
Môžem vám povedať, kolegyne, kolegovia, že na zasadnutí ústavnoprávneho výboru a pri rokovaniach o týchto problémoch ani koalícia nepredložila žiadne dôkazy o tom, že ona má pravdu. S odbitím nás na naše otázky, keď bude treba, tak vám to povieme. O tom, že sme mali od začiatku výhrady k tejto novele zákona, a o tom, že naše výhrady boli skutočne výhradami, ktoré treba akceptovať, svedčí nakoniec aj to, čo povedal pán predseda Orosz, a to v jednom prípade, resp. nie povedal, ale kde ho chcem upozorniť na jednu vec. Ako predkladateľ na poslednom zasadnutí ústavnoprávneho výboru dal skoro dve strany pozmeňujúcich návrhov k svojmu návrhu, ktorý ako spoluautor predkladá. Čiže kto hovoril o nekvalite alebo o nie dobrej predlohe tejto normy? Sami si to uvedomili. Ale to je v poriadku, ja to akceptujem, len vyčítam pánu predkladateľovi, že takýmto štýlom išiel na nás na opozíciu, ktorá, samozrejme, že mala k niektorým ustanoveniam výhrady.
Panie poslankyne, páni poslanci, pán poslanec Duka-Zólyomi spomínal, ako dlho tento rokovací poriadok platí a ako dlho sme ho pripravovali. Áno, dlho sme ho pripravovali. Ani opozícia, ani koalícia nemala zrejme záujem na zmene minulého rokovacieho poriadku. A môžem vám povedať, že k zmene došlo práve z iniciatívy poslancov vtedajšej koalície, a to Hnutia za demokratické Slovensko. Keď sme odbúrali jeden z paragrafov, resp. jedno ustanovenie zo starého rokovacieho poriadku, o ktorom sa stále hovorilo, že je Šalgovičov, a to bolo ukončenie rozpravy na základe postavenia sa jedného poslanca, ktorý povedal, už ma to nebaví, skončme rozpravu. Toto nám vtedy vyčítala opozícia a myslím si, že aj oprávnene. My sme pristúpili a do tohto rokovacieho poriadku sme toto nedali. Dnes dochádza k inej situácii, znovu sa navrhuje obmedzenie na vystúpenie opozície, ale z iného pohľadu.
Vyčítate opozícii, že využívame, pán Duka-Zólyomi dokonca povedal, že zneužívame ako opozícia nedostatky rokovacieho poriadku. Samozrejme, v tomto rokovacom poriadku sa vyskytli niektoré ustanovenia, ktoré sa dali vyložiť alternatívne, a preto došlo vždy k debate a k nezhode. Nemáme nič proti tomu, aby sa odstránili z rokovacieho poriadku takéto ustanovenia, ale nakoniec aj k takýmto ustanoveniam rokovací poriadok zaujímal svoje stanovisko a riešenie záverečnej časti vždy mal. Ale opakujem, súhlasíme, ak by došlo k takýmto problémom, aby sa zmenili. Vyčítate nám najmä to, že vedieme diskusiu, ktorá nie je pre vás zaujímavá. Ale rozoberme si, o ktoré body programov, o aké skutočnosti išlo, kedy rozprava bola dlhšia a podľa vás neprimeraná. Prakticky nikdy nešlo o zákonnú normu. Nikdy nešlo o novelu zákona alebo o zákon. Išlo o úplne iné skutočnosti. Nevylučujem z tohto rokovanie o štátnom rozpočte. Ale k štátnemu rozpočtu to platí a som rád, že aj v tejto novele autori zachovávajú možnosť k štátnemu rozpočtu vyjadriť názory všetkým poslancom bez rozdielu.
Zoberme si rokovanie tejto schôdze. Začiatok schôdze bol taký, ktorý sa vám nepáčil. Pýtam sa, je to chyba rokovacieho poriadku? Ja si myslím, že vôbec to nie je chyba rokovacieho poriadku, je to chyba zostavenia programu. Čiže ak by sme si vážili a ak by sme dodržiavali ten rokovací poriadok, ktorý je teraz, samozrejme, nie bez chýb, myslím si, že by nikdy nedochádzalo k situáciám, ku ktorým sa staviame aj my niekedy kriticky. Pri zostavovaní programu nič nebránilo tomu, aby sme tie body programu, o ktorých sme dopredu vedeli, že budú kontradiktórne, jednoducho budú v diskusii navádzať mnoho, mnoho prihlášok a vyjadrenia svojich názorov, mohli sme dať na koniec rokovania a koho by to bolo zaujímalo, ten by tu bol sedel, koho nie, nebol by tu. Čiže zákony, normy zákonov, pozmeňujúce návrhy, ktoré sa k nim dávajú, by boli prešli tak, ako prechádzajú v týchto dňoch. Zaznamenali ste nejaké prieťahy, pokiaľ rokujeme o konkrétnych normách novelizácie niektorého zákona v týchto dňoch? Ja nie. Ja si myslím, že diskusia bola bez akýchkoľvek problémov. Čiže v tomto vidím, v zostavení programu a na druhej strane, samozrejme, aj pri vedení schôdzí Národnej rady je mnoho problémov, ktoré by nemuseli byť, ak by schôdza bola vedená inak.
Pán Duka-Zólyomi spomenul ešte aj to, že Ústavný súd rozhodol v niečom a že toto tiež viedlo k tomu, že rokovací poriadok je zlý a že ho treba zmeniť. Pán poslanec, vy dobre viete, o čo išlo a že v tom smere rokovací poriadok bol zmenený. Ústavný súd vyčítal, že tu boli vyšetrovacie komisie a podľa ústavy Národná rada nemôže mať komisie, môže mať len výbory. Čiže sa to zmenilo.
Takže sú tu otázky, o ktorých môžeme hovoriť. Ak by som sa vrátil teraz k rokovaciemu poriadku, k predlohe tlače 336, tak musím konštatovať, že z hľadiska legislatívneho ide o viac ako 40 zmien a doplnkov. Podľa článku 11 bod 20 legislatívnych pravidiel by už mal nasledovať prakticky nový zákon, čiže nový rokovací poriadok Národnej rady, a nie takto zlepený. Ide o tri, povedal by som, skupiny návrhov, ktoré pán poslanec Orosz predniesol. Dovoľte mi, aby som prešiel teda k jednotlivým článkom, tak ako sú v zákone, a k jednotlivým paragrafom, ako nám ich predkladajú naši kolegovia poslanci.
Tento zákon má veľmi veľa gramatických aj štylistických nedostatkov. V § 17 ods. 2 sa hovorí, že sa na konci pripája veta: "Návrh zákona nemôže prerokovať na takejto schôdzi, ak nebola dodržaná 15-dňová lehota ustanovená v § 2." Myslím si, že zostava, gramaticky táto veta nie je dobrá. Tam by skôr malo ísť k prehodeniu niektorých slov, ale nejdem to tu teraz hovoriť, aby som nezdržoval. V § 22 druhá veta znie: "Ak predseda Národnej rady nerozhodne inak, schôdza Národnej rady sa začína v prvý rokovací deň o 10.00 hodine. Počas ďalších dní schôdzí Národnej rady sa rokovanie začína" a tak ďalej. Myslím si, že tam musíme dať počas ďalších rokovacích dní, pretože v Národnej rade sú aj nie rokovacie dni, keď sa môže niečo konať. V § 23 ods. 5 sa na konci pripájajú tieto vety (§ 23 hovorí o riadení schôdze Národnej rady): "Ak ani na ďalší rokovací deň do jednej hodiny od určeného začiatku schôdze nie je prítomná nadpolovičná väčšina všetkých poslancov, predsedajúci ukončí schôdzu. Predseda Národnej rady navrhne" - tu je neprerokovaný - "navrhne neprerokované body programu schôdze na program" by malo byť, nie do programu. Ale o čo mi ide. Ja si myslím, že program sa nemôže prerokovať, ale môžu sa prerokovať body programu, že by to tam gramaticky nesedelo.
Zaujímavý je však § 24 ods. 1, kde sa za druhú vetu vkladá nová tretia, štvrtá a piata veta, ktoré znejú: "Na návrh aspoň dvoch poslaneckých klubov sa do programu," myslím si, že na program "môže zaradiť všeobecná politická rozprava." Súčasťou návrhov môže byť aj určenie témy všeobecnej politickej rozpravy. V takomto prípade sa postupuje podľa § 29a, to je nový paragraf, o ktorom ešte budeme hovoriť. Prečo som toto povedal? Pokiaľ ide o všeobecnú politickú rozpravu, tam ide k časovému limitu. Myslím si, že ťažko tu dať časový limit. Ak by všetci poslanci chceli v tejto rozprave vystúpiť a niekedy môže ísť o veľmi dôležité politické otázky, napríklad o otázky, ktoré sme prerokúvali dnes, o vstupe do Európskej únie. Obmedziť tam lehotu by nebolo dobré. Skôr si myslím, že takýto bod programu by sa mohol dať ako posledný bod programu, kde by nezáležalo na tom, presne nieže nezáležalo, ale kde by nemohlo dôjsť k tomu, že sa bude blokovať prerokúvanie jednotlivých návrhov na zmeny alebo nové zákony, ktoré by sme mali prerokovať.
V § 26 ods. 5, ktorý hovorí o začatí rokovania, sa pripájajú vety: "Ak je navrhovateľom skupina poslancov, je vzatie návrhu späť účinné, len ak o to žiada nadpolovičná väčšina členov tejto skupiny. Vláda môže svoj návrh vziať späť len na základe platného uznesenia." Tak najskôr by som k tomu platnému uzneseniu. Môže byť aj na základe neplatného? Myslím si, že nemôže. Keď je neplatné uznesenie, tak ho nemôže sem ani dať. Ale pán predkladateľ mi hovorí, že v spoločnej správe je to už opravené, takže chcel som na to len upozorniť. Lenže nemyslím si, že by bolo v súlade s ústavou, ak poslanec, ktorý zoberie späť návrh, jeden z tých 15, ktorí sú povinní, že by celý návrh mal byť neplatný. Dochádza k situácii, že poslanci, keď zbierajú podpisy na zmenu v rámci predkladania návrhov noviel zákonov, sú si vedomí, že stačí 15 poslancov. Napríklad zoberme si náš klub. Nás je 43, chcem dať zmenu v rámci rozpravy, podpíše mi 15 poslancov. Samozrejme, môže sa stať, že z nejakých dôvodov jeden potom povie, že odstupuje a teraz by tento návrh neplatil, hoci ďalších 15 poslancov v našom klube by to podpísalo a sú za môj návrh, ktorý predkladám. Preto si myslím, že tu by to malo byť doplnené tým, že ak je iný poslanec, ktorý namiesto neho bude predkladateľom tohto návrhu, tak by to malo platiť, ale nie zrušiť takýto pozmeňujúci, doplňujúci návrh tým, že nie je predložený v zmysle zákona. Ale myslím si, že je porušená ústava, pokiaľ ide o prejav vôle poslanca.
V § 7 ods. 3 sa píše: "Strata poradia rečníka znamená, že rečník môže vystúpiť v rozprave len ako posledný," tu nemusí byť len. "Ak viacerí rečníci stratia poradie, môžu vystúpiť až po všetkých prihlásených rečníkoch, ktorí poradie nestratili, a to v poradí, v akom toto poradie stratili. Ak rečník opakovane stratí poradie, stráca možnosť vystúpiť v rozprave." Prosím, súhlasím, často sa to dá zneužiť, že niekto naschvál stratí niekoľkokrát poradie, ale zoberme do úvahy, že niekto stratí poradie preto, že plní určité povinnosti, ktoré mu vyplývajú aj z postavenia poslanca a možno aj z rokovacieho poriadku, že v tom čase napríklad je na stretnutí s predsedom Národnej rady pri prijatí zahraničnej delegácie alebo povedzme, že sedí aj vo výbore a vo vzťahu k tomu zákonu sa v niektorom výbore práve niečo prerokúva. Čiže kto oprávnene, nemyslím špekulatívne, ale kto oprávnene vykonáva inú činnosť vyplývajúcu mu z funkcie a z poverenia Národnej rady, nemal by stratiť absolútne možnosť vystúpiť s tým, s čím vystúpiť chce. Čiže toto sú niektoré návrhy k týmto ustanoveniam.
V § 29a, myslím si, že tento § 29a je takým najvážnejším, ktorý v rámci tohto rokovacieho poriadku má zmeniť postavenie poslanca zastupujúceho svojho voliča. V tomto paragrafe sa hovorí, že Národná rada sa nemôže uzniesť na návrh aspoň dvoch poslaneckých klubov. Myslíme si, že dva poslanecké kluby celkom pri takejto dôležitej zmene nevyjadrujú názor Národnej rady, že by to malo byť aspoň dve tretiny poslancov poslancov. "Na dĺžku času na rozpravu k prerokovanému bodu programu takýto návrh sa môže predložiť len do otvorenia rozpravy. Určená dĺžka času na rozpravu nemôže byť kratšia ako 12 hodín, pokiaľ," tam hádam by mohlo byť "ak", "ide o všeobecnú politickú rozpravu, dve hodiny". K tomu som hovoril. Panie poslankyne, páni poslanci, 12 hodín. Pán predkladateľ povedal, že je to fakultatívne, súhlasím, že to nemusí byť 12 hodín, ale zoberme si náš parlament a postavenie opozície, koalície v súčasnosti. Viem si predstaviť, že asi väčší časový limit ako 12 hodín by nebol. 43 poslancov klubu Hnutia za demokratické Slovensko pri takomto rozdelení by dostalo na každého poslanca niečo vyše 3 minúty. Určiť poradie, kto bude vystupovať, podľa tohto má predseda klubu. Páni poslanci, myslíte si, že je to v súlade s ústavou, aby mne predseda klubu povedal, že ty dnes nebudeš vystupovať, že bude vystupovať druhý? Ja si myslím, že nie. Mňa voliči neposlali do Národnej rady preto, aby som sedel na stoličke a ukazoval sa pred televíznymi kamerami, že tu sedím. Pretože je tu možnosť, ktorú dáva toto ustanovenie, že ak nebudem môcť prehovoriť, môžem dať takýto návrh písomne. Páni poslanci, poslankyne, opäť si myslím, že písomné zdôvodnenie a predloženie a zdôvodnenie ústne je o niečom inom. Myslím si, že v tom si nebudeme vôbec odporovať.
Ďalej tu ide o otázku započítania niektorých funkcionárov, ich vystúpení do tohto časového limitu. Som si vedomý jedného, že predseda Národnej rady je ten, ktorý organizuje život Národnej rady, organizuje vôbec program pre prácu poslancov v Národnej rade. Čiže môže dôjsť k situácii, že predseda Národnej rady, a v tomto prípade si myslím, že aj podpredsedovia aj predsedajúci, keď vedie schôdzu, má mnoho dôvodov, aby vstúpil do rokovania. Ale ak som predsedom Národnej rady a som predsedom politickej strany, ktorá v parlamente má svoj klub, a budem vystupovať ako predseda Národnej rady, ale budem zasahovať do obsahu a podstaty tejto rozpravy, ktorú vediem, a toto sa nemá tomuto klubu počítať, no tak si myslím, že je tu jednoznačná diskriminácia vo vzťahu k ostatným klubom. Čiže sú to otázky a problémy, ktoré treba riešiť.
Na zasadnutí ústavnoprávneho výboru nám kolegovia prezentovali, že je mnoho rokovacích poriadkov, kde také niečo rokovací poriadok pripúšťa. Panie poslankyne, páni poslanci, myslím si, že do § 29 naši predkladatelia prevzali časť z maďarského rokovacieho poriadku a časť z poľského rokovacieho poriadku. Mohol by som čítať mnoho ďalších rokovacích poriadkov, samozrejme, nebudem, ak budú predkladatelia v rozprave niektoré čítať z čoho, tak vystúpime aj my s našimi poznatkami. Mohol by som veľa citovať, kde niečo takéto nie je, kde poslanec vždy dostane slovo, samozrejme, možno v určitom procesnom poradí, tak ako to tieto poriadky uvádzajú, ale môže vystúpiť. Nebráňme poslancovi, ktorého občan zvolil a ide do Národnej rady, aby sa mohol v mene neho prezentovať so záujmami svojich voličov.
Pokiaľ ešte ide o vzatie späť, tam som zabudol jednu poznámku, ktorú mám napísanú, že návrh môže vziať späť napríklad predkladateľ vládneho návrhu po prerokovaní. S kým bude rokovať Národná rada? S ministrom ako navrhovateľom alebo s predsedom vlády, zavolá si ho? Alebo bude rokovať s vládou? Tam si myslím, že to nie je jednoznačné a jasné. To je veľký problém. Budeme čakať deň, dva, kým si vláda zmyslí, že ozaj tento návrh zoberieme späť? Veď to bude nelogické predĺženie rokovania Národnej rady.
V tom istom paragrafe v bode 5 sa hovorí, že podrobnejšie pravidlá rokovania pri určení dĺžky času na rozpravu môžu dohodnúť predsedovia poslaneckých klubov. Ak k dohode nedôjde, rozhoduje v pochybnostiach o postupe... Pán predkladateľ hovorí, že sa to vypúšťa v spoločnej správe. Ja nerokujem o spoločnej správe, ja hovorím o zákone, ktorý mám v rukách, ktorý som dostal ako poslanec Národnej rady. A to, že je to v spoločnej správe, neznamená, že to bude schválené pani poslankyne. Ja si dovolím vás na to upozorniť, aby ste to neschválili, a preto vám chcem povedať, že podrobnejšie pravidlá... O aké pravidlá môže ísť a dohodnúť ich majú predsedovia klubov? Veď na to je predsa zákon. Nemôže predseda klubu s druhým predsedom klubu dohodnúť nejaké pravidlá. Takže upozorňujem preto, ak by ste chceli hlasovať podľa spoločnej správy, nevypustiť, tak radšej tak, ako predkladá spoločná správa. Takže neberte mi moje právo vám povedať môj názor a informovať vás o tom, o čom si myslím, že nie je dobré.
V § 34 sa pripája veta: "Vystúpenie poslanca, v ktorom podáva procedurálny návrh, môže trvať najviac jednu minútu." No v tomto rokovacom poriadku máme dve minúty. Ja si myslím, že niekedy dve minúty nestačia. Ak si pamätáte, aj pri schvaľovaní programu dokonca aj dvakrát, trikrát sa niekto prihlási, aby mohol naplniť ten svoj návrh. Myslím si, že toto skracovať netreba, tým sa čas nepredlžuje.
Pokiaľ ide o hlasovanie, v § 36 ods. 1 na konci sa pripája veta: "Hlasovanie sa spravidla ukončí bezprostredne po skončení rozpravy po prípadnej porade poslaneckých klubov, ak Národná rada nerozhodne bez rozpravy inak. Národná rada sa môže uzniesť bez rozpravy, že hlasovanie o všetkých návrhoch, v ktorých sa skončí počas rokovacieho dňa rozprava, o súvisiacich návrhoch s výnimkou procedurálnych návrhov, o ktorých sa hlasuje ihneď, sa uskutoční počas poslednej hodiny rokovacieho dňa." Čo ak je hodina málo? Potom čo, nebudeme ďalej rokovať? Ak je hodina málo alebo ak tá hodina z určitých dôvodov ani nemusí byť, môže ukončiť rokovanie schôdze Národnej rady predsedajúci a predseda z iných dôvodov. Čiže nemyslím si, že je to tak jednoznačne povedané a že je to správne.
V § 38: "O procedurálnom návrhu, ktorý nemá zrejmú podporu," takto citujem to vaše ustanovenie Národnej rady, "nechá predsedajúci hlasovať ihneď. Ak pri hlasovaní predsedajúci zistí, že Národná rada nie je schopná uznášať sa, pokračuje sa v rokovaní podľa programu. Predsedajúci nechá o procedurálnom návrhu v takomto prípade opäť hlasovať", tam stačí, keď bude hlasovať, "keď bude Národná rada schopná sa uznášať". No neviem, ako bude predsedajúci vedieť, že to má zrejmú podporu alebo nemá zrejmú podporu. To bude nejaká jeho úvaha, o ktorej poslanci môžu pochybovať.
V § 49 ods. 1 sa za slovo "zvoláva" vkladajú slová "spravidla počas rokovania rokovacích dní". Tam ide aj o schôdze výborov. Neviem predstaviť, že by výbor bol stále, povedzme, bez predsedu. To sa môže stať. Rokovania výboru môžu byť podľa tohto aj v čase zasadania Národnej rady.
V § 52 ods. 4, mám tu poznámku, kde sa hovorí, že ak tento zákon neustanovuje inak, sa nahradzujú slovami "s výnimkou prípadov ustanovených ústavou, ak je na platné uznesenie potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov alebo súhlas aspoň trojpätinovej väčšiny všetkých poslancov". A na konci sa pripája veta, to je § 52 ods. 3a, myslím si, že to by bolo dobré dať do normálneho bodu. Alebo v tom istom paragrafe posledná veta, ktorá sa vkladá: "V takýchto prípadoch je na schválenie uznesenia výboru potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých členov výboru alebo súhlas aspoň trojpätinovej väčšiny všetkých členov výboru." To je možné takto podmieniť? (Hlasy v sále.) Ale tu to tak nie je napísané.
Je tu, panie poslankyne, páni poslanci, veľa ďalších výhrad, ktoré by som mohol čítať ďalej, nečítal som tie gramatické, ktoré tu sú. Chcem povedať len jedno. Ani jednu z týchto výhrad, ktoré tu mám, nebudem dávať a nebude dávať zrejme ani náš poslanecký klub na pozmeňujúce návrhy. Ak to chcete upraviť podľa týchto našich pripomienok, ktoré si myslím, že sú opodstatnené, je to v poriadku, upravte si, môžete prevziať niektoré návrhy, ale my ich podávať nebudeme, pretože vieme, že toto by bolo zase len predĺženie rokovania tohto bodu programu, pretože aj tak by ste ich neschválili.
Ešte jednu takú zaujímavú poznámku. V § 82 ods. 2 sa na konci pripájajú tieto vety: "Súhlas poslanca sa vyjadruje jeho podpisom pod písomné pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Ak poslanec zoberie svoj súhlas späť pred hlasovaním o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch," takže chýba to, čo som povedal "potrebný počet poslancov". K tomu by sme ozaj mali zaujať stanovisko, či to môže chýbať.
Vrátim sa už k tomu poslednému, čo spomínal pán predkladateľ Orosz, pokiaľ ide o možnosť pri prerokúvaní zákonov, resp. noviel zákonov, ktorými sa mení a dopĺňa iný zákon, kde v § 94 ods. 2 ste dali nové znenie: "Pri prerokúvaní návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa iný zákon, možno podávať návrhy, ktoré predložený návrh zákona rozširujú, len vtedy, ak s tým navrhovateľ súhlasí." No viete, kolegyne, kolegovia, bola veľká diskusia a môžem povedať, že ešte väčšia zo strany súčasnej koalície, ktorá trvala na tom, aby sme toto do rokovacieho poriadku dali, bolo to najmä z prostredia poslancov SDĽ, kde vtedy zastupoval pán Ftáčnik, nepripustiť, aby sa novelou jedného zákona dalo novelizovať 10, 12 zákonov. A ja si myslím, že to bolo dobré, že sme sem dali a sme to vtedy aj podporili. Ja si dovolím tvrdiť, že pri tomto môže vzniknúť chaos, pretože jednou novelou meniť niekoľko noviel, viem, že sa to týka konkrétne štátneho rozpočtu, ale o to je to dôležitejšie a o to to bude pedantnejší ten štátny rozpočet, pokiaľ bude vzťah k iným zákonným normám. Ja by som toto sem nedal. Myslím si, že to aj v Európskej únii, nieže si myslím, ja som bol pritom, keď to veľmi pozitívne hodnotili.
Páni poslanci, ešte by som mal niekoľko pripomienok k tomu, že zákon nadobudne účinnosť dňom vyhlásenia. Viete si predstaviť, ak budete naháňať, tak ako ste naháňali, dáte to ministrovi a ten dokáže účinnosť urobiť zo dňa na deň, čo sa tu stane?
Pokiaľ ide o hlasovanie, o časomieru, to je jeden z veľkých problémov. Po prvé, tento zákon nespĺňa ani procedurálne tie podmienky, pretože nehovorí o financiách. Financie tu budú veľké a my sme v štátnom rozpočte na tento rok financie na toto nedostali. My budeme musieť meniť - spýtajte sa technikov - tieto tabule, ja som bol pri tom, keď sa tabule montovali, ony nie sú zastarané, budú musieť mať nové programy, a to bude stáť niekoľko miliónov. Takže aj toto, že zákon nadobudne účinnosť dňom vyhlásenia, je absolútny nezmysel, to sa nebude dať. Narobíte problémy kancelárii, narobí si predseda parlamentu sám problémy a, samozrejme, že my budeme potom protestovať. Vyhnite sa, prosím vás, takýmto unáhleným rozhodnutiam.
A nakoniec, ak už sa vám ozaj podarí tento návrh takto prijať, tak potom bude potrebné, aby pán predseda mal splnomocnenie, aby po doplnení vyšiel nový zákon v úplnom znení, lebo bez toho bude v Národnej rade skutočne pri rokovaní chaos.
Ďakujem pekne, panie poslankyne, páni poslanci. Opäť opakujem, tieto pripomienky nedávam ako pozmeňujúce návrhy, pretože nechcem, aby tu bola bohvieaká diskusia. Pokiaľ predkladatelia budú predkladať svoje návrhy tým, že je to aj inde v iných parlamentoch, tak si vám dovolím tvrdiť, že moji kolegovia, ktorí vystúpia, tiež upozornia potom na tie parlamenty, kde takéto niečo nie je prípustné.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)