Štrnásty deň rokovania

26. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

16. februára 2000

 

 

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Vážené panie poslankyne,

vážení páni poslanci,

otváram štrnásty rokovací deň 26. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

Podľa § 23 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku o ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni písomne požiadali títo poslanci: pani poslankyňa Tóthová, pán poslanec Benčat, pán poslanec Kandráč, pán poslanec Lexa, pán poslanec Moric a pán poslanec Zelník.

Na zahraničnej služobnej ceste nie je žiaden poslanec Národnej rady Slovenskej republiky.

V rokovaní budeme pokračovať prerušenou rozpravou o bode programu Zameranie a základné úlohy Národnej rady Slovenskej republiky v príprave na rokovanie o vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie, ktorú máte ako tlač číslo 516.

Konštatujem, že pán spravodajca je prítomný v sále.

V rozprave ako posledný včera vystúpil pán poslanec Cuper, ktorý svoje vystúpenie neukončil. Preto sa pýtam pána poslanca, či chce vo svojom vystúpení pokračovať.

Nie. Ďakujem.

Pán poslanec Cuper nebude ďalej vystupovať v rozprave.

Teraz dávam slovo predsedníčke výboru pre pôdohospodárstvo poslankyni pani Márii Kadlečíkovej, ktorá je posledná z prihlásených rečníčok do rozpravy k tomuto bodu programu.

Pani poslankyňa, máte slovo.

Poslankyňa M. Kadlečíková:

Ďakujem, pán predsedajúci, za udelenie slova.

Vážený pán predseda Národnej rady,

vážení páni poslanci,

vážené panie poslankyne,

dokument, ktorý je predložený na rokovanie Národnej rady, považujem z hľadiska prípravy Slovenskej republiky pre nastávajúce integračné procesy za mimoriadne dôležitý. Vítam ho preto a hneď na začiatku vyhlasujem, že podporujem aj navrhnuté uznesenia, tak ako tu boli predložené.

Zdá sa, že si poslanecká snemovňa uvedomuje, že najväčšie riziká, ale aj výzvy nášho vstupu do Európskej únie predstavuje otázka pôdohospodárstva, pretože tak v bilaterálnych, ale aj v multilaterálnych skríningoch sa hovorí o tom, že to bude jedna z posledných kapitol, ktorá sa bude otvárať pri rokovaniach s Európskou úniou, aby nedošlo náhodou k zablokovaniu rokovaní. Kapitola Pôdohospodárstvo je číslo sedem a je predpoklad, že Slovenská republika sa k nej dostane v roku 2001. Ďalej sa budeme musieť zaoberať aj kapitolou číslo osem, ktorá hovorí o rybnom hospodárstve, a vlastne budeme sa k nej musieť prispôsobiť tak, ako keby sme mali moria, pretože predpoklad podnikateľských aktivít v rámci otvorenej Európy môže uvažovať aj o tomto.

Ak dnes hovoríme o tom z hľadiska slovenského pohľadu a pripravenosti, tak treba priznať, že rezort pôdohospodárstva systematicky už od roku 1996 venoval pozornosť našej príprave, a to najmä negociátorov aj v rámci projektu PHARE, aj v rámci legislatívnych otázok, ale napriek tomu si dovolím povedať, že aj keď výskumné ústavy, ktoré na Slovensku máme tak ekonomiky poľnohospodárstva, tak napríklad aj Výskumný ústav veterinárny, živočíšnej výroby, Lesnícky výskumný ústav, odviedli veľký kus práce, je tu určité riziko pri rokovaniach, a to je najmä otázka legislatívy.

Totiž pôdohospodárskych odborníkov pre otázky práva môžeme spočítať na dvoch rukách, ale ešte máme stále dva voľné prsty. To znamená, že ich máme osem. Situácia je o to horšia, že ani na Právnickej fakulte Univerzity Komenského či na ďalších právnických fakultách sa už dnes pôdohospodárski experti pre právo, ktoré je mimoriadne špecifické, nepripravujú.

No a práve tu by som prosila sústrediť aj pozornosť Národnej rady, pretože v oblasti pôdohospodárstva sa bude prijímať niekoľko desiatok zákonov, resp. aj technických noriem a niektoré by mali byť prijímané po dohode aj v rámci vlády Slovenskej republiky. Ale ak majú byť tieto normy kompatibilné či zákony, ak nemá dochádzať k určitým problémom, tak potom treba posilniť legislatívny odbor a súhlasím aj s názormi, že aj Parlamentný inštitút Národnej rady, lebo v opačnom prípade sa môžeme dostať pri prerokúvaní zákonov do značných problémov.

Zároveň by som chcela upozorniť na to, že rokovania s Európskou úniou nie sú o tom, že budeme chcieť byť úplne kompatibilní, že nám zostáva tu niečo národné, že máme svoje špecifiká, že v dôsledku transformácie máme aj mnohé nevýhody a vlastne že sme zraniteľnejší. Čiže aj legislatívu, ktorú v súčasnom období prijímame, treba prijímať tak, aby vytvárala časový priestor práve na obdobie, keď do Európskej únie začíname vstupovať.

Franz Fischler, komisár Európskej únie pre poľnohospodárstvo, tvrdí, že nech krajiny strednej a východnej Európy, ktoré sa stanú členmi Európskej únie, nepočítajú s tým, že budú dostávať tie výhody, ktoré majú dnes farmári v krajinách Európskej únie. Vraj Európska únia na to nemá. Máme sa dostať do akejsi karantény a vlastne v tejto karanténe by sa ešte naše znevýhodňujúce podmienky mali prehlbovať. Je tu aj taktika, zrejme aj tá, prečo je pôdohospodárstvo posledné. Preto, aby sa už vlastne hovorilo len o tom, čo zostalo.

Čiže pri našich rokovaniach nepadať hneď do kolien, čo si vynegociujeme, to budeme mať. A súhlasím aj so stanoviskom potravinárskych a poľnohospodárskych komôr krajín CEFTA, že vlastne upozorňujú Európsku úniu na to, že neprimerane chránia svoje trhy a subvenciami podporujú dotovanie výrobkov, ktoré exportujú aj do našich krajín.

Naše východiská na vstup do Európskej únie sú solídne. V porovnaní s krajinami Európskej únie dosahujeme len jednu tretinu dotačnej podpory v pôdohospodárstve, čo vysoko vyzdvihujú napríklad experti USA a OECD. Poľnohospodárske komodity vyrábame o 30 až 50 % lacnejšie. Colné tarify sú o dve tretiny nižšie a podstatne vyššia je aj kvalifikácia pracovnej sily. V priemere však máme jednu z najvyšších DPH pri potravinách. Pri rozhodovaní o rezorte by sme preto mali byť kompetentnejší a najmä zamerať svoj pohľad dopredu. Odložiť rezervovaný a dovolím si povedať niekedy až sektársky prístup k pôdohospodárstvu a zabudnúť na tvrdenia, prečo práve tento rezort by mal byť neefektívny.

Je čas zamyslieť sa nad tým, prečo kvôli poľnohospodárstvu zlyhali rokovania WTO v Seattli. Dať si odpoveď na to, prečo v piatich krajinách prvej skupiny kandidátov na vstup do Európskej únie bola zvýšená dotačná podpora agrárneho rezortu o 30 až 50 %. A prečo vo všetkých krajinách OECD je tak výrazne podporovaný export agrárnych komodít. Bude to zrejme aj preto, že práve poľnohospodárstvo zabezpečuje trvalé udržiavanie vidieckeho života, krajinotvorbu, výrazne ovplyvňuje úroveň zamestnanosti a životného prostredia.

V predloženom dokumente sa hovorí o tom, že vlastne naše poľnohospodárstvo nie je zamerané na export. Tu by som prosila upraviť túto poznámku, pretože naše poľnohospodárstvo je na export zamerané. Ak sa má zvyšovať import do Slovenskej republiky a obchodná bilancia má byť potom vyrovnaná, tak v tom prípade musí byť zvýšený aj export našich agropotravinárskych komodít do zahraničia. A z hľadiska biologických, ekonomických či inštitucionálnych podmienok, sme na to pripravení.

Chcela by som ešte upozorniť na jednu skutočnosť, o ktorej moji predchádzajúci predrečníci zaoberajúci sa touto otázkou nehovorili. Kameňom úrazu pri rokovaní o vstupe do európskej integrácie bude vlastníctvo poľnohospodárskej pôdy, ktorú podľa našej legislatívy nemôžu nadobúdať cudzinci. Cena pôdy je v Slovenskej republike šesť až dvadsaťkrát nižšia ako v Európskej únii. Pri plnej harmonizácii s legislatívou Európskej únie by mohlo dôjsť k jej rýchlemu prevodu "do rúk cudzincov". S tým už majú obrovské problémy negociačné tímy z Českej republiky, ale najmä z Maďarska a Poľska, pretože tieto tímy trvajú na tom, aby vlastníctvo pôdy zostalo nedotknuté a aby si o tomto výsostne mohli rozhodovať len príslušné krajiny.

Na druhej strane je tu naša vysoká nezamestnanosť, ktorú významným spôsobom napĺňa aj agrárny sektor. Zo strany Európskej únie je pripravený návrh, ale nie veľmi sa s ním súhlasí, ktorý by naše prijatie podmieňoval akousi karanténou s nerovnoprávnymi a nejasnými pravidlami. Voľný pohyb pracovných síl či rovnaká štátna podpora agropotravinárskeho rezortu by sa tak na nás nemuseli vzťahovať. Ale tu musíme, ako som už povedala, rozhodne presadzovať naše požiadavky, nebyť submisívni, nepodliehať určitým tlakom a v každom prípade legislatívu aj časove harmonizovať. A ak nám niekto povie, že niečo musíme prispôsobiť a upraviť, to neznamená, že to musíme zrušiť. Výnimky sa nežiadajú, ale sú určité osobitné pravidlá.

Veľkou výzvou - a príležitosti pre naše možnosti v rozvoji vidieka jednoznačne sú vo zvyšovaní kvality našich potravinárskych komodít, v biologickom poľnohospodárstve a v rozvoji infraštruktúry. Ale priznajme si, asi v nás chýba sila, ktorá by odstránila nešváry transformácie aj deformáciu podnikateľskej etiky. A tak nádejou našich farmárov, potravinárov, lesníkov a vodohospodárov je napojenie sa na štandardy Európskej únie v oblasti finančnej disciplíny, v dostupnosti výhodných agrárnych úverov nie tak ako u nás za 25 až 30 percent, to je sebazničujúce, ale tak, ako oni majú osobitný zákon, ktorý zaručuje dávať agrárne úvery od 4 do 8 percent, vo vyššej dotačnej podpore a vo vyváženosti cien vstupov. Slovenský pôdohospodár sa však času naplnenia týchto nádejí musí predovšetkým dožiť.

Na záver chcem vyhlásiť to, s čím som začala, že každá aktivita, ak má byť cieľavedomá, vyžaduje si koncepciu. A materiál, ktorý bol spracovaný, považujem za kvalifikovaný s tým, aby sme ešte posilnili v Národnej rade tak legislatívny odbor, ako aj pracovníkov Parlamentného inštitútu z hľadiska právnej kompetentnosti.

Ďakujem vám za pozornosť.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Ďakujem pani poslankyni za jej vystúpenie v rozprave.

Konštatujem, že žiadne faktické poznámky k jej vystúpeniu nie sú.

Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

Pýtam sa, či sa chce k rozprave vyjadriť predseda Národnej rady Slovenskej republiky pán Migaš. Áno.

Pán predseda, máte slovo.

Predseda NR SR J. Migaš:

Vážené kolegyne,

vážení kolegovia,

chcel by som v záverečnom slove k tomuto bodu programu oceniť väčšinou vecný tón a snahu o spoluprácu celej Národnej rady, opozície aj koalície, na úspešné zvládnutie úloh, ktoré sú spojené so začleňovaním do Európskej únie. Niektoré príspevky podľa môjho názoru išli nad rámec predmetu rokovania, ktorým bolo Zameranie a základné úlohy Národnej rady Slovenskej republiky v príprave na rokovania o vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie. Aj keď vo svojom vystúpení som hovoril o politických kritériách, ekonomických kritériách, čiže dotkol som sa tejto problematiky, nemal som ambíciu hovoriť komplexne o celom procese začleňovania. Osobne si myslím, že to je predovšetkým parketa pre vládu, pre jej predkladanie správ do Národnej rady, aby takto komplexne pojaté veci predkladala pri informáciách a kontrole tohto procesu do nášho parlamentu.

Dôraz som položil na legislatívne úlohy Národnej rady. To je a bude podľa môjho názoru najdôležitejšia a zároveň aj najťažšia úloha. Nechcel som byť abstraktný a chcel som položiť dôraz predovšetkým na to, čo je z našej strany najdôležitejšie. Chcel by som podporiť tie vystúpenia, ktoré tu odzneli, osobitne pani poslankyne Keltošovej, keď hovorila, že je potrebné v najbližšom období, aby náš integračný výbor, prípadne ďalšie výbory urobili inventarizáciu toho, čo sme urobili, a toho, čo je jednoducho pred nami.

Osobne si myslím, že skutočne niektoré zákony nie sú ešte na stole, nie sú rozpracované a nebolo by dobré, ak by sme v novembri, decembri chceli dohnať to, čo neurobíme kvalitne a cieľavedome celý rok. A mám takú obavu, že znova sa to skoncentruje do týchto dvoch mesiacov a potom sme tlačení skráteným legislatívnym konaním, samozrejme, potom aj nekvalitným produktom legislatívnej činnosti v Národnej rade. Preto si myslím, že je aktuálna úloha, aby sa v najbližšom období takáto inventarizácia urobila, aby sme dostali jasne na papieri jednotlivé etapy prípravy a schvaľovania týchto zákonov v Národnej rade.

Osobitne by som sa chcel v tejto súvislosti obrátiť na integračný výbor. Jeho úloha, či už informačná, kontrolná, legislatívna, bude nesmierne dôležitá. Ak je potrebné, som pripravený urobiť všetky kroky, aby sa posilnili materiálno-technické a personálne záležitosti spojené s činnosťou tohto výboru. Hlavná ťarcha bude na tomto výbore. My sme neprijali nejaké rozhodnutie o posilnení alebo zmene tohto výboru, vytvorení nejakého veľkého výboru, ako je v iných parlamentoch. Spoliehame sa na to, že tento výbor, tak ako bolo deklarované v mojom vystúpení, vo vystúpení pána poslanca Šebeja, tieto úlohy a tieto veci jednoducho zvládne.

Zároveň by som sa chcel obrátiť na predsedov ostatných výborov, pretože taktiež budú hrať veľmi dôležitú informačnú a kontrolnú funkciu voči jednotlivým rezortom, budú musieť tlačiť na rezorty, aby materiály boli predkladané do Národnej rady včas, kvalitne, aby sme ich mohli efektívne a v časových termínoch, ktoré od nás bude požadovať Európska únia, schváliť. Opakujem, úloha výborov, odborných výborov v Národnej rade, sa nebude znižovať, práve naopak, v tomto kontexte treba vidieť aj vzrastajúcu úlohu a nároky na jednotlivé výbory.

Navrhujem taktiež do uznesenia alebo do zmien v uznesení, ktoré budeme potom schvaľovať, aby boli zapracované niektoré návrhy, ktoré tu predniesol pán poslanec Kalman. Myslím si, že majú opodstatnenie a že to celkove môže toto uznesenie zlepšiť.

Kolegyne, kolegovia, ďakujem vám pekne za konštruktívny prístup k tomuto dôležitému bodu.

Ďakujem. (Potlesk.)

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Ďakujem pánu predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky Jozefovi Migašovi za vystúpenie.

Pýtam sa predsedu výboru pre európsku integráciu pána poslanca Šebeja, či sa tiež chce vyjadriť k rozprave. Áno.

Nech sa páči.

Poslanec F. Šebej:

Ďakujem, pán predsedajúci.

Vážený pán predseda,

vážený pán predsedajúci,

kolegyne, kolegovia,

prv než predložím na hlasovanie jednotlivé pozmeňujúce návrhy a prv než sa vyjadrím ku konkrétnym jednotlivým príspevkom k diskusii, dovoľte mi, aby som využil tento okamih a povedal čosi, čo možno môže znieť zbytočne slávnostne, ale má podľa mňa k dnešnému dátumu mimoriadne veľký význam. Zdá sa mi, že včera a dnes sa na pôde Európskej únie začalo diať čosi, v rámci čoho sme sa my stali súčasťou procesu, ktorý v Európe prebieha už päťdesiat rokov. My sme boli dlho divákmi toho procesu a keďže som sa podrobne zaoberal tým, čo sa dialo za tých uplynulých 50 rokov, musím vám povedať, že aj naša parlamentná debata vlastne bola za uplynulý deň takou malou Európou. Chcem povedať, že všetky hlasy, ktoré nabádajú k chráneniu si svojich partikulárnych záujmov, sú európske hlasy. Sme v tom rovnako európski ako sú európski Európania, ktorí sú už v Európskej únii, pretože vlastne celých uplynulých 50 rokov bol boj o akúsi rovnováhu medzi partikulárnymi záujmami jednotlivých európskych národov a záujmom celku.

Nedá mi, aby som nespomenul, pretože sme sa stali súčasťou toho celého, troch veľkých mužov, ktorí vlastne stáli pred Európou, ktorá trochu pripomínala náš parlament po konci druhej svetovej vojny a ktorí hľadali spôsob, ako by tá Európa mohla efektívne spolu žiť napriek tomu, že k sebe navzájom nepociťovala príliš veľkú dôveru. Úplne na počiatku bol 19. septembra 1946 v Zürichu prejav Winstona Churchilla, ktorý mal víziu o vzniku Spojených štátov európskych. Po ňom prišiel riaditeľ Francúzskeho národného plánovacieho inštitútu Jean Monett. Jean Monnet navrhol princípy, podľa ktorých by... (Hlasy v sále.) Jiří z Poděbrad, samozrejme, ale tak ďaleko som si netrúfal ísť, ale máte pravdu, začal to Jiří z Poděbrad. Jean Monnet navrhol na troskách vlastne vojnou rozbitej Európy princípy, na základe ktorých by sa v budúcnosti tie spory, ktoré sa v prvom rade krútili okolo partikulárnych záujmov týkajúcich sa výroby ocele, uhlia, teritórií, ako ich riešiť nie vojnou, nie teritoriálnym bojom, ale vyjednávaním a dohodou.

Na základe toho potom 9. mája 1950 ten tretí veľký, ktorého som chcel spomenúť, francúzsky minister zahraničia Robert Schuman navrhol vznik Európskeho spoločenstva uhlia a ocele, ktoré vzniklo 18. apríla 1951, teda pred 49 rokmi.

Medzitým vznikla Rada Európy, v apríli 1949 vzniklo NATO a trvalo ďalších 5 rokov až do júna 1955, kým v tom pohybe, ktorý sa odohrával vo vnútri Európy, a v tej pretrvávajúcej vzájomnej nedôvere sa ministri zahraničia tých pôvodných šiestich štátov Európskeho spoločenstva pre uhlie a oceľ rozhodli rozšíriť spoluprácu na všetky odvetvia hospodárstva, teda nielen uhlie a oceľ, a o ďalšie dva roky podpísali v Ríme - teda tie slávne rímske dohovory o založení Európskeho hospodárskeho spoločenstva a Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu EUROATOM. Až o 10 rokov neskôr vytvorili prvé orgány Európskeho spoločenstva. O ďalších 6 rokov sa pripojili ďalšie tri krajiny - Dánsko, Írsko a Veľká Británia. Ja vám to vymenúvam len preto, aby ste nemali pocit, že veci okolo Slovenska, ale aj Českej republiky a kandidujúcich krajín sa dejú s neznesiteľnou pomalosťou. Áno dejú sa, ale to je logika európskeho vývoja, tak to bolo vždy.

V roku 1974 sa Európa rozhodla, že založí Európsky parlament, ale prvé voľby do Európskeho parlamentu sa udiali až o 5 rokov neskôr v roku 1979. V roku 1981 pristúpilo Grécko, keď tam padla diktatúra, v roku 1986 Španielsko a Portugalsko a ten ďalší vývoj poznáte. Považoval som to za potrebné pomenovať len preto, že toto nie je konečný tvar Európskej únie a Európska únia okrem toho, že začala vyjednávať s nami a s 5 ďalšími novými kandidujúcimi krajinami, tak začala medzivládnu konferenciu, ktorej výsledkom bude, že Európska únia, do ktorej sa snažíme dostať my dnes, bude v čase, keď do nej budeme vstupovať, úplne niečím iným, ako je v dnešnej dobe. V čase, keď vstupovalo povedzme Španielsko a Portugalsko v roku 1986 alebo v roku 1981 Grécko, nemali ani štipku tých problémov so vstupom, ktoré budeme mať my, pretože neexistovali desaťtisíce strán acquis communautaire, neexistovalo euro, neexistovala nevyhnutnosť meniť ústavné systémy, pretože vlastne v tom čase ešte neodovzdávali ani kúsok svojej identity, dnes áno, a aj rozhodovacie mechanizmy vo vnútri Európskej únie boli pohodlne ešte založené na princípe konsenzu, čo do budúcnosti, zdá sa, nebude možné uchovať, ak si chce Európska únia zachovať aspoň štipku, by som povedal, flexibility a rýchlosti pri rozhodovaní. Šťastie pre nás je, že sme sa stali súčasťou toho procesu, a aj keď nemáme rozhodujúci hlas v Európskej únii, nemôžeme tam prinášať príliš veľa iniciatívy do toho, čo sa v Európskej únii deje, nová stratégia Európskej únie je, že počúva hlasy kandidujúcich krajín a je zvedavá na ich názory, aká má byť Európa v budúcnosti. To predtým nebolo. A môžem len konštatovať, že napriek, by som povedal novosti, tohto problému v našom parlamente v tejto podobe, nerobili sme počas celej debaty nič iné, len sme boli Európanmi so všetkými ich štandardnými nedostatkami aj prednosťami.

Dovoľte mi preto, aby som pristúpil rovno k tomu, čo sa povedalo v rámci parlamentnej debaty, a dovolím si zopár komentárov.

Pani poslankyňa Keltošová naliehala na vládu a na legislatívcov vlády, na Legislatívnu radu vlády, aby sme sa dozvedeli termíny, v ktorých sa zákony majú dostávať do parlamentu, nie termíny, v ktorých vláda očakáva tie zákony na svojom stole. To je podľa mňa oprávnená požiadavka, vrele ju podporujem, pretože na konci toho procesu sme my a my sme tí, ktorí ponesú zodpovednosť za to, či budeme v tom procese úspešní alebo či budeme hanebne zaostávať. Ale na to, aby sme mohli byť úspešní, my tú agendu potrebujeme mať na stole včas. V tom chcem podporiť opätovne a s veľkým dôrazom pána predsedu Národnej rady, pretože toto je absolútne kľúčová požiadavka, ak má tento parlament byť úspešný, a to úspešný ako celok.

Pani poslankyňa Keltošová vzniesla tiež požiadavku, aby sme si vyžiadali od vlády odpočet úloh, ktoré v tejto súvislosti mali byť splnené, ale ešte neboli, zároveň s termínmi, ku ktorým by mali byť splnené. Áno, hovorili sme o tom aj vo výbore pre európsku integráciu a podpredsedovi vlády pre európsku integráciu a podpredsedovi vlády pre legislatívu posielame list, v ktorom od nich žiadame presne túto informáciu, na najbližšom zasadaní výboru ju dostanete k dispozícii.

Zároveň potom v reakcii na pána poslanca Tkáča pani poslankyňa Keltošová sa pýtala, prečo nie sú k dispozícii programové materiály portugalského predsedníctva. Neviem, či ste si všimli, ja som poprosil tajomníčku výboru, aby tie materiály stiahla z internetu, lebo tam sú, bohužiaľ, v anglickom jazyku, a rozdal som ich poslancom integračného výboru. Aj pán portugalský veľvyslanec, ktorý tu bol asi pred tromi týždňami, tie materiály doniesol v dvoch verziách, rozmnožili sme ich a počul som, že pani Blahová z Úradu vlády včera doniesla preklad tých materiálov, takže ktorýkoľvek poslanec bude mať o ne záujem, vo výbore pre európsku integráciu ich dostane.

Pán poslanec Tkáč vystúpil so zdravou mierou skepticizmu a vravím, v tomto sme Európania, lebo ja som tiež skeptický a viac nás je skeptických, čo sa týka nezištných a dobrých úmyslov našich partnerov na druhej strane rokovacieho stola. Ale o tom je Európska únia, o tom je od začiatku, preto som tak začal. Európa je o partikulárnych záujmoch a o tom, ako sa tie partikulárne záujmy riešia za rokovacím stolom. Áno, uvedomujem si, že je tu problém s pohybom pracovných síl a že sa už vyslovili niektoré vlády našich partnerov, že otvorený pohyb pracovných síl dovolia pre kandidujúce krajiny, a teda aj pre nás, až vtedy, keď priemerný zárobok u nás dosiahne úroveň 80 % povedzme v Rakúsku. To znamená, že takmer nie za nášho fyzického života. To je, samozrejme, požiadavka z ich strany, ktorú by sme neradi akceptovali, ale tá požiadavka je diktovaná, podľa mojej mienky, dvoma motívmi, ktoré obidva sú iracionálne. Po prvé predpokladom, že keď sa otvorí voľný pohyb pracovných síl, že celá východná Európa sa presťahuje do západnej. To je, samozrejme, hlúposť a konštatujem, že to povedal a veľmi otvorene na pôde Európskeho parlamentu poľský prezident Kvasniewski, jednoducho to odporuje povahe obyvateľstva východoeurópskych krajín vrátane slovenského. Naši obyvatelia, naša pracovná sila, naši občania sa jednoducho nebudú húfne sťahovať za prácou len kvôli o niečo vyššiemu zárobku, budú hľadať prácu doma. A okrem toho tá práca v prostredí, v ktorom sa hovorí iným jazykom, jednoducho nie je taká prístupná. Tá druhá iracionálna obava s tým spojená vlastne si nevšíma fakt, že ak sa otvorí trh s pracovnou silou, tak tá naša pracovná sila prestane byť veľmi rýchlo lacnou.

Pán poslanec Halmeš vravel, že sa treba pozerať aj do minulosti, ale len cez malé spätné zrkadlo. K tomu by som rád poznamenal, že v malom spätnom zrkadle tá minulosť sa stále hýbe a možno nás aj naháňa. Takže radšej hodnoťme minulosť ako vec, ktorá sa už stala, a nenechajme, aby nás prenasledovala.

Pán poslanec Kalman predložil návrh na úpravu uznesenia, ktoré budem hneď komentovať. Vyjadril svoju nespokojnosť, čo sa týka dokumentov, ktoré sú k dispozícii. Ja viem, že nie je ich dostatok, snažíme sa, aby ich bolo čoraz viac. Budete dostávať z výboru pre európsku integráciu aj členovia, ale keď uznáme za vhodné, aj všetci poslanci Národnej rady všetky relevantné dokumenty. To je jedna z úloh, ktoré prijal výbor pre európsku integráciu na svojom poslednom zasadaní a myslím, že už sa tak aj začalo diať, ale informácie sú základnou požiadavkou a vrele s ňou súhlasím.

Čo sa týka negociačných pozícií a pozičných dokumentov, o ktorých hovoril pán poslanec Kalman, no ono je to tak, že prax vo všetkých parlamentoch kandidujúcich krajín, a to je v tých materiáloch, ktoré som rozdal členom výboru, je taká, že pozičné dokumenty, jednak ten všeobecný a potom tie jednotlivé parciálne pozičné dokumenty, tie vždy, teda výbor pre európsku integráciu v českom parlamente, v slovinskom, v poľskom, maďarskom, je s nimi oboznamovaný, ale nezasahuje do nich, pretože by sa plietol do činnosti exekutívy. Je s nimi oboznamovaný, tie pozičné dokumenty nemajú charakter, by som povedal, čohosi strategického, len konštatujú stav a uvádzajú prípady.

Teraz by som sa rád obrátil na pána poslanca Gašparoviča, tie pozičné dokumenty zároveň vymedzujú tie miesta vo vyjednávaní, kde by sme chceli nejaké prechodné obdobie alebo nejaké výnimky. Áno, budeme ju zakaždým mať, zatiaľ také tie dokumenty ešte ani nemôžu existovať, lebo nevieme, v ktorých kapitolách, v ktorom období začneme vyjednávať. Ja vás ubezpečujem, že tie pozičné dokumenty v tom okamihu, keď budú pripravené, prídu do integračného výboru parlamentu. A tým by som aj vás chcel ubezpečiť, že Slovenská republika v tých vyjednávaniach bude musieť žiadať prechodné obdobia, výnimky, presne tak, ako to robia iné krajiny, lebo jednoducho na plné splnenie tých noriem Európskej únie nemáme v mnohých prípadoch peniaze, v mnohých prípadoch je to pre nás sociálne neúnosné. Budeme o to žiadať.

A teraz k tomu návrhu, ktorý predniesol pán poslanec Kalman. Navrhuje tri zmeny. Navrhuje rozšíriť bod A uznesenia o vsuvku, že Národná rada konštatuje, že rozhodnutie Európskej rady z 11. decembra v Helsinkách o začatí rokovaní so Slovenskou republikou o vstupe do Európskej únie je potvrdením akceptácie smerovania nášho vnútorného spoločenského vývoja. A teraz je tá vsuvka "zmeny prístupu Európskej únie k jej rozšíreniu a tiež zahraničnopolitického úspechu Slovenskej republiky v integračnom úsilí". Môžem povedať iba svoj názor, pretože náš výbor o tom nerokoval. Môj názor je ten, že by sme tam tú vsuvku dať nemali, pretože my nie sme oprávnení konštatovať, že Európska únia zmenila svoj prístup. Podľa mňa nezmenila, iba pokračuje v tom trende, ale to je na vaše uváženie.

Potom navrhol zmenu v bode D, kde tá zmena spočíva v tom, že vláda Slovenskej republiky nepredkladá Národnej rade správu o postupe v procese prípravy a plnení stanovených kritérií ročne, ale polročne. Na to nemám názor, predkladám to na vaše zváženie. Pýtal som sa na názor podpredsedu vlády pre európsku integráciu, tiež povedal, že vlastne prečo nie. A teraz pán poslanec Kalman žiada doplniť bod D o ďalšie dva body, a síce: "Žiadame vládu Slovenskej republiky my parlament Slovenskej republiky o to, aby po štvrté bod 4 a 5 vytvorila účinný informačný systém a podmienky na konzultačnú činnosť v oblasti využívania programov a fondov Európskej únie, teda PHARE, ISPA a SAPARD a po piate vytvoriť systém pravidelnej komplexnej informovanosti verejnosti o Európskej únii a o postupe prác v procese integrácie vrátane očakávaných dosahov vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie na jednotlivé odvetvia, regióny a obyvateľov. Opäť mám k dispozícii len svoj vlastný názor a konzultácie s podpredsedom vlády, ale ja podporujem obidva tieto body, aby sa ocitli v našom uznesení, považujem ich za rozumné.

V rozprave tiež vystúpil pán poslanec Orosz, ktorý podľa mojej mienky, a chcel by som mu za to poďakovať, veľmi kvalifikovane, a kto dával pozor, tak vie, že hovoril najmä o procedúrach, nehovoril o politických otázkach, ale hovoril o efektivite procedúr v parlamente. Hovoril veľmi kvalifikovane o prekážkach, ktoré nás čakajú, a o tom, čo s tým musíme robiť. Rád by som mu za to poďakoval, hoci z debaty vyplynulo, že nebol celkom vždy presne pochopený.

Pán poslanec Weiss upozornil na kvantum práce a ja by som rád podoprel, že mal pravdu. To kvantum práce, ktoré nás očakáva, sa nepodobá na nič, čo sme mali možnosť mať v parlamente doposiaľ, a pravdepodobne parlamenty, ktoré prídu po nás už túto, by som povedal, zaťažkávajúcu skúsenosť mať nebudú. My sme v tomto prípade tí, ktorí si ten najväčší náraz integračného procesu odnesú.

Pán poslanec Bárdos popisoval jednotlivé princípy Európskej únie a dostalo sa mu reakcií, ktoré, podľa mňa, sa netýkali sa toho, čo hovoril pán poslanec Bárdos, preto ich nebudem ďalej komentovať.

Pán poslanec Delinga žiadal, aby náš výbor poskytoval viac informácií o zmenách, ku ktorým prichádza na pôde Európskej únie. Môžem povedať, že sľubujem, parlament bude dostávať z našich zdrojov, keďže sme v spojení aj s naším veľvyslanectvom pri Európskej únii v Bruseli a všetky relevantné informácie poslanci Národnej rady od nás odteraz počnúc budú pravidelne dostávať.

Pán poslanec Delinga navrhol tiež upraviť uznesenie a navrhol vlastne dve veci. Nahradiť body 4 a 5 v časti B jedným bodom, ale tentoraz s dovolením si dovolím s jeho návrhom nesúhlasiť a neodporúčam túto časť jeho návrhu schváliť, pretože keď si pozriete tie body bližšie, tak zistíte, že nehovoria o tej istej veci.

Ten prvý bod hovorí o zefektívnení režimu práce parlamentu, teda hovorí o vnútri nášho parlamentu, zatiaľ čo ten druhý bod hovorí skôr o niečom inom. O tom, o čom hovoril pán poslanec Orosz, a to o nevyhnutnosti preniesť časť zodpovednosti mimo parlamentu, povedzme delegovať na vládu prijímanie tých technických smerníc, odporúčam ponechať uznesenie v pôvodnom stave. Ale podporujem druhú časť návrhu pána poslanca Delingu, ktorý navrhol v časti C bod 1 písm. b) toto znenie, ktoré mi pripadá zlepšením toho textu po našom vzájomnom dohovore: "Informovať poslancov a verejnosť o Európskej únii, prijímaných zmenách v orgánoch Európskej únie a o procese európskej integrácie najmä z hľadiska prebiehajúcich rozhovorov so Slovenskou republikou." Domnievam sa, že by sme mali podporiť túto zmenu uznesenia.

Tretí návrh odznel zo strany pána poslanca Tuchyňu a tiež sa domnievam, že by bol obohatením a spresnením uznesenia. Ide o to, že pán poslanec Tuchyňa navrhuje doplniť bod C o nový bod 3 v tomto znení: "Národná rada Slovenskej republiky poveruje Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť dohliadať, aby v systéme transformácie rezortu obrany a celého systému riadenia obrany štátu (krízového manažmentu) boli zapracované nové požiadavky obrannej politiky Európskej únie." Veľmi sa prihováram za prijatie tohto bodu, pretože on vlastne anticipuje vývoj v Európskej únii. Európska únia začína mať svoju vlastnú zahranično-bezpečnostnú politiku a nepochybne príde k okamihu, keď bude svoje členské štáty, ale i kandidujúce štáty žiadať, aby vo svojom vlastnom obrannom plánovaní kalkulovali s tým, čo sa chystá na pôde Európskej únie.

Zvyšok debaty nie je potrebné komentovať. Ešte poznamenám k pani poslankyni Kadlečíkovej, že naše negociačné tímy, najmä keď bude reč o takých veciach, ako je vlastníctvo pôdy, vlastníctvo nehnuteľností, nepochybne budú žiadať podobne ako Maďari, Poliaci a Česi určité výnimky, určité ústupky tak, aby prostredie Slovenskej republiky neutrpelo, ale nebudeme tým robiť nič zvláštne. Presne to isté robili Portugalci, Španieli, to isté robili Gréci, to isté robili všetci ostatní, takže budeme len veľmi Európanmi v tomto slova zmysle.

To je hádam všetko. Dovoľte mi teda na záver, aby som vás požiadal, aj s týmito pozmeňujúcimi návrhmi, o ktorých budeme hlasovať, o podporu tomuto uzneseniu. Pripadalo by mi symbolické a dobré, keby sa Národná rada s čo najväčším počtom hlasov uzniesla na tomto uznesení práve dnes, keď sa začali rokovania o našom vstupe.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Ďakujem, pán poslanec, za vaše vystúpenie.

Pán poslanec Cuper zrejme chce podať procedurálny návrh.

Nech sa páči.

Poslanec J. Cuper:

Nie procedurálny návrh, iba chcem pánu spravodajcovi pripomenúť, že aj ja som mal dva pozmeňujúce návrhy, nedovolili ste mi ich komentovanie, ale dal som ich na úpravu uznesenia, takže žiadal by som, aby sa o nich hlasovalo.

Ďakujem.

Poslanec F. Šebej:

Pán poslanec, neuviedol som ich jedine preto, že som nemal nič v písomnej podobe, nič som od vás nedostal.

Poslanec J. Cuper:

Ale k uzneseniu sa nedávajú v písomnej podobe.

Poslanec F. Šebej:

Prepáčte, nestačila mi mentálna kapacita, aby som si ich zaznamenal.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Žiadam pánov poslancov, ktorí sú prítomní v budove Národnej rady, aby sa dostavili do rokovacej sály, budeme hlasovať.

Páni poslanci, panie poslankyne, o tomto bode programu budeme hlasovať o 11.00 hodine dnes.

Ďakujem pánu spravodajcovi.

Páni poslanci, panie poslankyne, pristúpime k druhému čítaniu o

návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky číslo 77/1998 Z. z.

Návrh zákon ste dostali pred prvým čítaním ako tlač číslo 336 a spoločnú správu výborov schválenú gestorským výborom máte ako tlač 336a.

Za skupinu poslancov návrh zákona uvedie poslanec Ladislav Orosz.

Prosím pána poslanca, aby sa ujal slova.

Poslanec L. Orosz:

Ďakujem za slovo.

Vážený pán predseda,

vážený pán predsedajúci,

vážené kolegyne, kolegovia,

ctení hostia,

dovoľte mi, aby som vám v mene skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky predložil v rámci druhého čítania návrh skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky číslo 77/1998 Z. z. Ide o parlamentnú tlač číslo 336.

Základné ciele, ktoré skupina poslancov týmto návrhom sleduje, sú vyjadrené vo všeobecnej časti dôvodovej správy. Dovoľte mi, aby som ich stručne zopakoval.

1. Cieľom skupiny poslancov je zosúladiť text zákona s platným textom Ústavy Slovenskej republiky v časti týkajúcej sa voľby prezidenta. Ako vieme, podľa ústavného zákona číslo 9/1999 Z. z. volia prezidenta Slovenskej republiky občania Slovenskej republiky v priamych voľbách, zatiaľ čo platný text zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky upravuje ešte spôsob voľby prezidenta Národnou radou Slovenskej republiky. Je nesporné, že tento rozpor je potrebné odstrániť.

2. Počas aplikácie zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v uplynulých troch rokoch sa v praxi objavilo viacero nejasností a medzier v jednotlivých ustanoveniach zákona, ktoré spôsobovali výkladové problémy. Tieto sa riešili najmä prostredníctvom mechanizmu upraveného v § 1 ods. 2 platného zákona, podľa ktorého si môže Národná rada Slovenskej republiky, ako aj jej výbory v medziach zákona upraviť svoje vnútorné pomery a podrobnejšie pravidlá svojho rokovania uznesením. Viaceré takto prijaté podrobné pravidlá rokovania schválené v tomto i v minulom volebnom období sa stali trvalou súčasťou práce a spôsobu rokovania Národnej rady Slovenskej republiky.

Myslím si, že si môžem dovoliť konštatovať, že je v súlade s vôľou väčšiny poslancov premietnuť najvýznamnejšie z týchto pravidiel priamo do textu zákona. Vďaka nášmu návrhu by sa toto malo uskutočniť.

Tretí cieľ, ktorý predkladatelia návrhu svojou iniciatívou sledujú, je úloha zabezpečiť potrebnú dynamiku a efektívnosť rokovania Národnej rady Slovenskej republiky. Nevyhnutnosť siahnuť aj k takejto úprave pravidiel rokovania Národnej rady Slovenskej republiky vyplýva z požiadavky vytvoriť racionálny legislatívny rámec na efektívne plnenie ústavných funkcií Národnej rady Slovenskej republiky a zabezpečiť, aby sa čas určený na rokovanie Národnej rady efektívne využíval a odstránili sa z neho často zbytočné prieťahy spôsobené neúmerným predlžovaním rozpravy k jednotlivým bodom programu. Veľmi často sa totiž, ako všetci dobre vieme, stáva, že rozprava prebieha bez vecných argumentov alebo niektoré vecné argumenty sa donekonečna opakujú.

Do tejto kategórie návrhov, ktoré boli počas rokovania vo výboroch najviac diskutované, patria svojou podstatou len dva návrhy.

Prvý sa dotýka úpravy inštitútu faktickej poznámky. Inštitút faktickej poznámky sa navrhuje upraviť v dvoch smeroch. Po prvé v tom, že sa v zákone výslovne uvedie, že poslanec má právo len na jednu faktickú poznámku na vystúpenie ostatného rečníka a zároveň sa navrhuje ustanoviť možnosť rečníka reagovať na faktické poznámky iných poslancov k jeho vystúpeniu. Takáto úprava, ktorú navrhujeme, je podľa nášho názoru plne opodstatnená. Vychádza z ťažko vyvrátiteľného argumentu, že základom rozpravy v parlamente by mali byť vystúpenia prihlásených rečníkov v rozprave, a nie faktické poznámky, čo sa, žiaľ, v praxi slovenského parlamentu spravidla stáva. Navyše ak by nestranný pozorovateľ hodnotil obsah faktických poznámok, zrejme by dospel k záveru, že sú často len prejavom rečníckych cvičení poslancov často s dehonestujúcim obsahom a sledujúcim hlavný cieľ odviesť pozornosť od podstaty vystúpenia rečníka. Som hlboko presvedčený, že možnosť rečníka reagovať na faktické poznámky ostatných poslancov prispeje svojím preventívnym pôsobením k uvážlivejšiemu slovníku niektorých poslancov, a tým aj k zvýšeniu kultúry rokovania slovenského parlamentu. Je to hádam aj cesta k zvýšeniu dôvery verejnosti v Národnú radu Slovenskej republiky.

Náš druhý návrh, ktorý patrí do tejto kategórie, zavádza možnosť Národnej rady Slovenskej republiky uzniesť sa pri rokovaní o určitom bode programu k špecifickému spôsobu rozpravy, ktorý spočíva vo vyhradení celkového času na rozpravu. Ide v posledných dňoch o veľmi často skloňovaný § 29a. V tejto súvislosti by som chcel zdôrazniť po prvé to, že ide o fakultatívnu možnosť rozhodnúť sa o takomto spôsobe rozpravy na návrh dvoch poslaneckých klubov. Po druhé čas určený na rozpravu nesmie byť kratší ako dvanásť hodín. Reálne, respektíve fakticky sa môže skrátiť tento čas len v tom prípade, ak určitý poslanecký klub nevyužije čas, ktorý mu bude vyhradený.

Chcem zdôrazniť, že trafiť pravú mieru pri stanovení tohto režimu nie je jednoduché. Predtým ako sme formulovali náš konkrétny návrh, sme podrobili dôkladnej analýze procedúry rokovania mnohých európskych parlamentov a z tejto analýzy nám vyplynulo, že pravidlá, ktoré navrhujeme, sú bežnou praxou v zahraničí. V tomto smere máme pripravené fakty a argumenty, ak bude potrebné, v rozprave ich môžeme predstaviť a vyvrátiť tvrdenia, ktoré sa vyskytli počas rokovania vo výboroch, ktoré boli formulované bez znalosti veci. Dovolím si povedať, že na základe analýzy zahraničných skúseností sme zvolili zlatú strednú cestu a pri miere regulácie sme prihliadali na konkrétne pomery v slovenskom parlamente. Potvrdzuje to aj skutočnosť, že navrhovaný mechanizmus bol kritizovaný takpovediac sprava i zľava, to znamená, vyskytoval sa celý rad návrhov aj na oveľa väčšiu mieru reštrikcie, ktorú sme však odmietli. Domnievam sa totiž, že ani avanturistický radikalizmus slovenským politickým pomerom nesvedčí.

Dovoľte mi ešte niekoľko poznámok k histórii vzniku tohto návrhu a k hodnoteniu rokovania vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky. Na základe skúseností z praxe predseda Národnej rady Slovenskej republiky už v prvej polovici minulého roka zriadil komisiu na prípravu novelizácie zákona o rokovacom poriadku pod vedením podpredsedu Národnej rady pána Hrušovského. Podpredseda pán Hrušovský sa obrátil na všetky poslanecké kluby, aby mu zaslali pripomienky k platnému rokovaciemu poriadku, pričom do stanoveného času zaslali pripomienky len dva poslanecké kluby - poslanecký klub SDĽ a poslanecký klub SDK. Návrhy poslaneckého klubu SDK sa neskôr stali súčasťou návrhu zákona predloženého do legislatívneho procesu skupinou poslancov pod vedením poslanca Ivana Šimka. Ostatné poslanecké kluby ponúkanú možnosť nevyužili. Okrem toho mala skupina poslancov k dispozícii niektoré poznatky z praxe sústredené najmä u pracovníkov legislatívneho odboru Kancelárie Národnej rady, respektíve v ústavnoprávnom výbore.

Na základe takto získaných podkladov sme potom pristúpili k spracovaniu návrhu. Do legislatívneho procesu bol návrh zaradený už v septembri minulého roka a úspešne prešiel do druhého čítania. Určité otáľanie s jeho prerokúvaním v druhom čítaní bolo spôsobené najmä tým, že v súvislosti s rozhodnutím Helsinského summitu o prizvaní Slovenskej republiky na rokovania o vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie vznikli aktuálne potreby rozšíriť obsah novely aj na otázky súvisiace so zabezpečovaním aproximácie práva Európskej únie do právneho poriadku Slovenskej republiky.

Vzhľadom na to, že Národná rada Slovenskej republiky na začiatku tejto schôdze rozhodla, že sa má tento návrh prerokovať na tejto schôdzi v rámci druhého i tretieho čítania, sa pristúpilo k rokovaniu výborov Národnej rady Slovenskej republiky a tento proces sa ukončil v stredu minulý týždeň. Ak mám hodnotiť priebeh rozpravy vo výboroch, tak som nútený konštatovať, že vo viacerých z nich zaznela k návrhu ako celku zo strany opozičných poslancov vecne nepodložená kritika. Som si vedomý toho, že aj diskusia na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky sa bude pravdepodobne niesť v tomto tóne, i keď by som bol veľmi rád, keby sa tento predpoklad nenaplnil.

Vecne sa vo výboroch diskutovalo k viacerým otázkam, z ktorých spomeniem dva. Diskusia sa viedla k § 22 zákona, kde sme navrhovali novú úpravu času rokovania počas rokovacích dní Národnej rady Slovenskej republiky. Po diskusii sme tento náš návrh korigovali a navrhli sme tento bod z novely vypustiť. Viacerí poslanci navrhovali skrátiť rokovacie dni na dni utorok až štvrtok, to znamená vypustiť piatok s odôvodnením, že poslanci sa musia venovať viac práci v regiónoch. Akokoľvek sa tento návrh zdá príťažlivý a aj odôvodnený, podľa môjho názoru nie je možné sa s ním v súčasnej realite stotožniť vzhľadom na úlohy, ktoré pred Národnou radou Slovenskej republiky ako kolektívnym orgánom stoja.

Diskusia sa vo výboroch krútila aj okolo úpravy ustanovenia § 94 ods. 2, ktorý umožňuje predkladať pozmeňujúce návrhy k návrhu zákona aj nad rámec návrhu v prípade, ak s tým navrhovateľ vysloví súhlas. Objavili sa aj návrhy, aby sa toto ustanovenie z platného textu zákona o rokovacom poriadku úplne vypustilo. Som toho názoru, že nami navrhované riešenie je vhodnejšie, pretože predstavuje určitú ochranu zámerov navrhovateľa, ktorého pôvodný úmysel, ktorý sledoval spracovaním návrhu zákona, by sa mohol takto úplne modifikovať. Náš návrh, podľa ktorého sa pozmeňujúce návrhy nad rámec novely môžu predkladať len so súhlasom navrhovateľa, je podľa nášho názoru vyhovujúcejší, pretože po prvé umožňuje kvalitatívne zlepšiť návrh zákona a po druhé chráni práva a pôvodný úmysel navrhovateľa.

Vážené kolegyne, kolegovia, chcem vám všetkým, ktorí ste sa konštruktívne zapojili do doterajšej diskusie o návrhu novely zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, poďakovať. Návrh by mal byť po schválení pozmeňujúcich návrhov, ktoré sú obsiahnuté v spoločnej správe výborov, kvalitatívne zlepšený a vyváženejší a podľa môjho názoru spôsobilý prispieť nielen k zvýšeniu efektívnosti rokovania Národnej rady Slovenskej republiky, ale aj k zvýšeniu politickej a právnej kultúry v slovenskom parlamente. Toto sa odvážim tvrdiť napriek tomu, že som si vedomý toho, že čo ako dobrý zákon nie je všeliekom, ten je obsiahnutý v ľuďoch, ktorí ho realizujú, teda v tejto chvíli nás všetkých, ktorí tu sedíme.

Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som vás v závere môjho vystúpenia v mene skupiny poslancov požiadal o podporu tohto návrhu.

Ďakujem pekne.