Podpredseda NR SR I. Presperín:

Ďakujem pánu poslancovi za vystúpenie v rozprave. Faktická poznámka - pán poslanec Duka-Zólyomi. Uzatváram možnosť ďalších faktických poznámok.

Zároveň žiadam pánov poslancov, aby sa dostavili do rokovacej sály na hlasovanie.

Poslanec Á. Duka-Zólyomi:

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

Pán poslanec Slobodník, vy ste veľmi zábavný človek. Keď hovoríme o hocijakej téme, či o majetkovoprávnych otázkach medzi Českou republikou alebo Slovenskou republikou, či o sociálnych otázkach, keď vystupuje pán poslanec Bárdos a hovorí o voľnom pohybe alebo hocijakej téme, tak vy dokážete všetko otočiť proti Maďarom, proti nám, ktorí sme akoby skutočne boli nebezpečenstvom pre túto republiku a chceli by sme rozbiť túto republiku. Úplne majstrovsky útočíte na nás občanov maďarskej národnosti a na jej legitímnych predstaviteľov. Pritom odsudzujete nenávisť a súčasne z vás len tak žiari nenávisť proti Maďarom, a to konštantnou intenzitou. Pán poslanec, vy ste svojimi slovami, vlastnými slovami dokázali, že Slovenská republika bola na rovnakej štartovacej línii ako susedné krajiny a koho vinou vlastne Slovenská republika bola izolovaná a dostala sa mimo možností, aby sa začali so Slovenskou republikou rokovania. A táto vláda získala naspäť túto správnu pozíciu v Európe pre Slovenskú republiku. Toto jednoducho nemôžete vyvrátiť.

Ďakujem pekne.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Ďakujem pekne pánu poslancovi.

Páni poslanci, žiadam vás, aby ste sa dostavili do rokovacej sály.

Vážení páni poslanci, poslankyne, v zmysle dohody všetkých poslaneckých klubov v poslaneckom grémiu predkladám vám návrh, aby dnešné rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky pokračovalo do 22.00 hodiny. O tomto návrhu dávam teraz hlasovať. Čiže po 19.00 hodine do 22.00 hodiny. Samozrejme, keď skončíme skôr, skončíme skôr, najneskôr do 22.00 hodiny. Prosím, hlasujte o predloženom návrhu, tak ako bolo dohodnuté v poslaneckom grémiu. Nech sa páči, hlasujte.

Prezentovalo sa 67 poslancov.

Pán poslanec, nechcem nič hovoriť do svedomia, ale dohodli sme sa na tom v poslaneckom grémiu všetci, takže nechápem, prečo teraz držíte kartu v ruke. Ešte raz žiadam pánov poslancov, aby sa dostavili do rokovacej sály na hlasovanie. Skúsime znova hlasovať o predloženom návrhu. Páni poslanci, poslankyne, hlasujeme.

Prezentovalo sa 68 poslancov.

Pokračujeme ďalej v rozprave, vystúpi pán poslanec Cuper.

Nech sa páči.

Poslanec J. Cuper:

Vážený pán predseda,

vážený pán predsedajúci,

milé dámy,

vážení páni,

predpokladám, že toto extempore, ktoré tu bolo pred mojím vystúpením, nebolo ako predzvesť prístupovej stratégie, pochybujem, že by v Európskom parlamente absolvovali toľko nočných zasadaní len preto, že sa vládna koalícia nevie dohodnúť. A možno, že tam ešte zatiaľ vládne koalície nemajú.

V preliminárnej otázke som chcel pánu Dukovi-Zólyomimu povedať na jeho reagenciu na vystúpenie pána poslanca Slobodníka len toľko, že pán poslanec Duka-Zólyomi, pán Slobodník iba vyslovil isté obavy, ktoré vznikajú v spoločnosti, kde si 10-percentná menšina nárokuje alebo stanoví ako hlavný cieľ a kritérium vydierať 90-percentnú väčšinu. To sa stalo v jednej africkej krajine, kde Tuciovia po desaťročia neustále terorizovali Hutov v Ugande a potom sa stalo to, čo sa stalo. Takže, samozrejme, aj hranice požiadaviek menšiny musia byť alebo musia mať - pardon, Ruanda, aby som sa správne vyjadril, ospravedlňujem sa. Takže vydieranie má tiež svoje hranice a vydieranie zo Strany maďarskej koalície tu v predchádzajúcom období aj v tomto je a ja si myslím, že je také staré, ako je starý maďarský problém v strednej Európe.

Chcem sa vyjadriť vo svojom vystúpení k predkladanej tlači 516 a budem mať aj jeden pozmeňujúci návrh.

Vážené panie poslankyne, páni poslanci, treba si postaviť otázku, čo je zmyslom integrácie. Integračné a dezintegračné procesy vo svete, ale aj v Európe prebiehali a nie sú ničím novým. Tieto dve filozofické párové kategórie vždy boli a sú predmetom záujmu v celom svete. Takisto ako je proces integrácie teraz vodcovským procesom, má v sebe alebo nesie v sebe aj zárodky dezintegrácie v tom zmysle, že ani integrovaná Európa nepopiera zmysel národných štátov. V tomto zmysle má aj svoje opodstatnenie obava tých euroskeptikov, ktorí hovoria o tom, že sú isté obavy z toho, ak táto vládna koalícia bude vo svojich integračných procesoch servilná voči Bruselu pri negociačných rokovaniach. Tá integrácia, ako tu už bolo vyslovené, môže mať buď ekonomickú povahu, môže mať povahu politickú, môže mať aj povahu vojenskú. Európa nie je v tomto smere výnimkou. Európa bola alebo pokusy 2000 rokov sa niesli v zmysle vojenskej integrácie. Táto integrácia je predovšetkým integráciou európskou a zároveň integráciou ekonomickou. O tom, či budú nasledovať aj otázky vojenské a vojenskopolitickej integrácie intenzívnejšie, vedie sa rozsiahla diskusia na rôznych európskych fórach. Tie predstavy o tom, či Európska únia do seba integruje aj integráciu vojenskú alebo štátnopolitickú, sú, myslím si, predčasné. Najprv je potrebné Európu integrovať ekonomicky. To bol aj zmysel a podstata samotnej Európskej únie.

Ukazuje sa, že najmä po maachstritských rokovaniach vyvstáva aj otázka, ktorá nevyhnutne sprevádza integráciu ekonomickú, a tou je otázka štátnopolitickej integrácie Európskej únie. Maachstricht ukázal, že sa bude musieť Európska únia alebo štáty integrované do Európskej únie zamýšľať nad tým, akú štátoprávnu podobu dostane Európska únia. Mnohí sa obávajú toho, že ten proces vyústi do federalizácie. Federalizovaná Európa ako Európa, v ktorej by národné štáty mali stratiť svoju suverenitu a zvrchovanosť, je pre mnohé národné štáty súčasnej Európy viac-menej strašiakom. To sa musí priznať a každý, kto hovorí o tom, že by vo federalizovanej Európe sa národné štáty stali alebo ktorým by sa ponechali iba isté kompetencie a suverenita a zvrchovanosť by sa preniesli na inštitúcie Európskej únie do Bruselu a Štrasburgu, je prinajlepšom nazývaná ako euroskeptickou, ale vnáša istú obavu o osud jednotlivých národov Európy. Táto tendencia v sebe zahŕňa regionalizáciu Európy. To znamená proti tendencii národných štátov sa tu stavajú takzvané euroregióny.

Na Slovensku je tendencia posilniť mnohé euroregióny alebo vytvárať euroregióny okolo hraníc Slovenskej republiky a nadraďovať ich nad organizačno-štátne štruktúry. V tomto zmysle nie príliš chápem bod 3 vyhlásenia Národnej rady, ktoré ste dostali, bod B, že Národná rada bude účinne pomáhať pri posilňovaní administratívnej kapacity štátu a budovaní inštitucionálnej základne so zreteľom na aktuálne a perspektívne potreby súvisiace s implementáciou acquis communautaire.

Vážené panie poslankyne, páni poslanci, sme svedkami práve opačnej tendencie. Nová územnoorganizačná štruktúra, ktorú navrhuje súčasná vládna koalícia, viac-menej sleduje oslabenie úlohy štátu. Dekoncentráciu právomoci nielen na obecné samosprávy a krajské samosprávy, ale aj vytváranie nových krajov, ktoré by sledovali to, čomu sa hovorí euroregióny. Je tu tendencia a snaha, aby vznikli čisto etnicky maďarské regióny alebo krajské organizačné štruktúry, najmä gemerský. To je na posilnenie toho, čo tu hovorili pán Slobodník a Nagy, nad čo sa nevedel povzniesť pán Árpád Duka-Zólyomi, dosť teda príznačne.

Nie je pre Slovenskú republiku na súčasnej úrovni jej štátnomocenského vývoja ani mysliteľná tendencia takej dezintegrácie alebo dekoncentrácie právomocí štátnych orgánov na obecnú samosprávu, pretože obecná samospráva v Slovenskej republike nie je na výkon niektorých štátnych funkcií jednoducho pripravená. Ten model, ak nám bolo vyčítané pri územnoorganizačnom členení, že nie je vyvážený čo do územnoteritoriálnej zložky a ekonomickej, najmä prerozdelenia financií a prerozdelenia daní, tak táto vládna koalícia pri samotnej vízii toho, ako by malo vyzerať nové územnoorganizačné členenie alebo územnosprávne, pán kolega, správnejší termín je územnoorganizačné členenie štátu. Ja viem, že sa tu nezhodneme, pretože vy navrhujete dokonca vypustiť pojem štátna moc, nahradiť ho veľmi neurčitým pojmom verejná moc, čo tiež nie je v súlade s integritou Slovenskej republiky.

Takže nové územnoorganizačné členenie neobsahuje v sebe to, čo je podstatné pre demokratické krajiny, to znamená podiel alebo prerozdelenie daní medzi regióny, teda medzi krajské organizačné zložky štátu, okresné, ale najmä medzi teda druhostupňové, ktorými budú kraje, teda kde by mala byť aj vytvorená samospráva a obecné zastupiteľstvá, ktoré by mali tvoriť prvý stupeň samosprávnych celkov. Preto si myslíme, že prerozdelenie administratívnych kapacít štátu v prospech obcí a miest práve naopak nie posilňuje administratívne kapacity štátu, ako sa to konštatuje v tomto uznesení, ale ich oslabuje. Preto by som žiadal, aby táto realita, ktorá tu v Slovenskej republike existuje, bola daná do súladu s tým, čo sa v predkladanom uznesení navrhuje.

Myslím si, že nie príliš presvedčivo vyznievali slová pána predsedu parlamentu o tom, že by sme sa mali zamyslieť nad formami komunikácie a spolupráce v rámci posilnenia integračných tendencií. V tom ponímaní, ako pán predseda parlamentu predniesol svoju reč na úvod tohto materiálu, vyznievala táto vízia, lebo mne to pripadalo tak, že pán predseda parlamentu si myslí, že v záujme integrácie Slovenskej republiky do európskych štruktúr by sa slovenská opozícia v tomto parlamente mala vzdať absolútne všetkých svojich kontrolných funkcií. Jednoducho je zrejme asi vo vládnej koalícii taká predstava, že by sme nemali protestovať nijakou formou proti politickým perzekúciám politických protivníkov, zatváraní politikov za kriminalizáciu politikov a za neprípustné šikanovanie opozície v parlamente.

Nie je vecou opozície v tomto parlamente, aby držala uznášaniaschopnosť parlamentu. Práca v tomto parlamente netrpí tým, že by ju brzdila opozícia svojimi vystúpeniami alebo častými vystúpeniami, práca v tomto parlamente, tohto parlamentu trpí neschopnosťou vládnej koalície držať uznášaniaschopnosť tohto parlamentu. Boli sme svedkami toho pred necelými desiatimi minútami, ako ste schopní držať uznášaniaschopnosť tohto parlamentu, keď ste si neboli schopní odhlasovať rokovanie po 19.00 hodine, a to rokovanie by už bolo asi 25.

V tomto zmysle, pán predseda, si myslím, že je potrebné urobiť predovšetkým opatrenia organizačno-personálneho charakteru, aby sa posilnila schopnosť integračne pôsobiť v tomto parlamente, ako ju navrhujete v bode 4. Prosil by som pána spravodajcu, aby si poznačil. K bodu 4 navrhujem pozmeňujúci návrh, ktorý by sa dotýkal spresnenia. V bode 4 je potrebné upraviť, teda Národná rada vykoná všetky potrebné organizačno-personálne opatrenia na zefektívnenie režimu práce parlamentu a vytvorenie účinných podmienok jeho činnosti. Tu by som navrhoval dať bodku a vypustiť vrátane novelizácie zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, lebo, vážené panie poslankyne, páni poslanci, aj predseda zahraničného výboru pán Peter Weiss pripustil, že bývalá komisia pre aproximáciu práva, ktorá bola pri ústavnoprávnom výbore, za štyri roky urobila veľmi prospešnú prácu pre integračné úsilie tohto parlamentu. Nová vládna moc alebo vládna koalícia v tomto parlamente takúto komisiu neinštalovala, nezriadila ju, táto komisia prestala pracovať. Je na škodu veci, pretože táto komisia predkladala racionalizačné návrhy tomuto parlamentu práve na zefektívnenie práce, ktorá sa spája s prístupovým procesom Slovenska do Európskej únie.

Aj napriek tomu všetkému, že práca komisie bola bojkotovaná vtedajšou vládnou koalíciou, môžem povedať, že tá práca sa rozvíjala úspešne a spolupráca s rôznymi inštitúciami z Bruselu, z Madridu a z iných inštitúcií, ktoré sídlia v rôznych častiach Európy alebo krajín Európskej únie, vyústila do veľmi prospešných a potrebných aktivít, ktoré boli napríklad alebo spočívali v tom, že bola prehodnotená Ústava Slovenskej republiky z pohľadu integračného úsilia a boli navrhnuté opatrenia, ktoré, žiaľ, sa ani v terajšom návrhu novely Ústavy Slovenskej republiky neobjavili. Pretože súčasná novela aspoň v tej podobe, ktorú som mal k dispozícii, pretože tá posledná sa nám akosi nedostala do rúk alebo sa tají, ak ju porovnáme s tým, čo navrhovali tieto inštitúcie, tak nikde v nich sa nehovorí o tom, že by sme mali zrušiť to, že o vstupe do Európskej únie ako nadštátneho integračného zoskupenia by nemali hlasovať občania Slovenskej republiky v referende. Nie je mysliteľné ani to, aby sa výkonnej moci dala takáto značná právomoc rozhodovať za zástupcov občanov, teda zákonodarný zbor tohto národa Národná rada Slovenskej republiky, a nie je mysliteľné, aby sa Národná rada zbavila zodpovednosti predkladať tieto kroky, ktoré budú nasledovať v tom prístupovom procese, občanom Slovenskej republiky na schválenie. V tomto zmysle si myslím alebo som presvedčený, že len samotné presviedčanie alebo vysvetľovacia kampaň, ako tu bolo navrhované mnohými poslancami v ich vystúpeniach, nebude efektívnou, ak občania Slovenskej republiky budú zbavení toho práva rozhodnúť o konečnom výsledku alebo teda v konečnom dôsledku musia rozhodnúť o tom oni, že Slovensko do Európskej únie vstúpi.

Navrhoval by som, pán predseda, ak máte zefektívniť prácu tohto parlamentu v danej oblasti, uvažovalo sa o tom, že sa vytvorí celý parlamentný inštitút, ktorý sa bude zaoberať aproximáciou práca. Zatiaľ ale od nástupu tejto vlády pracujú na tomto úseku traja ľudia. Podotýkam, že v Čechách je to 13, ale v Madride ich pracuje vyše 200. Takže v mnohých krajinách alebo v krajinách, ktoré berú veľmi vážne tento proces, tieto útvary, pán predseda, sú značne posilnené. Ja viem, že máte svoje finančné a ekonomické problémy, lebo pribudol tu značný počet pracovníkov, treba prehodnotiť ich efektivitu a možnože sa potom dá posilniť aj útvar aproximácie, ktorý by sa týmto problémom zaoberal. V tomto zmysle neviem, prečo sa neobjavil medzi výbormi, ktoré sú pod písmenom c) poverené sledovať túto integračnú stratégiu, aj ústavnoprávny výbor.

Navrhujem, pán predseda, aby tam bolo zaradené ako bod 4, že sa znova v rámci ústavnoprávneho výboru vytvorí komisia pre aproximáciu práva, ktorá sa na týchto integračných procesoch bude podieľať, pretože ústavnoprávny výbor v rámci štruktúry parlamentu má dôležité postavenie. Cez ústavnoprávny výbor prechádzajú všetky zákonodarné návrhy tohto parlamentu na rozdiel od profilových výborov, cez ktoré prechádzajú iba tie zákonodarné návrhy, ktoré sa dotýkajú samotnej práce alebo oblasti, ktorú výbor pokrýva.

Ja viem, pán predseda, že vás strašia predčasné voľby, len nechápem, ako súvisia predčasné parlamentné voľby alebo snaha iniciovať predčasné parlamentné voľby s integračnou a prístupovou stratégiou Slovenskej republiky. Predčasné parlamentné voľby alebo ich iniciovanie prostredníctvom referenda je inštitucionálny proces, ktorý má svoje ústavnoprávne zakotvenie, je demokratický a je bežný v každej aj v integrovanej krajine Európskej únie. Ak vláda, vládna koalícia nie je schopná plniť zmluvu s občanmi a táto vláda podpísala zmluvu s občanmi a neplní ju, práve naopak, zhoršuje sa sociálnoekonomická situácia, je celkom prirodzené, že sa má moc vrátiť zdroju moci, a tou je občianska spoločnosť v Slovenskej republike.

Nevidím v tom problém, aby Európska únia nejakým spôsobom mohla zasahovať do tohto celkom legitímneho a ústavného procesu, ktorý je bežný v každej demokratickej krajine dať sa občanom možnosť vyjadriť, či chcú alebo nechcú predčasné parlamentné voľby.

Nemyslím si, že by mal možnosť aj prezident Slovenskej republiky tento proces brzdiť. Ustanovenia, ktoré sú v zákone o vykonaní referenda, dávajú síce možnosť pánu prezidentovi posudzovať ústavnosť alebo protiústavnosť otázky, ale zrejme táto Národná rada prehliadla skutočnosť, že je tu aj Základná listina práv a slobôd občanov Slovenskej republiky prijatá ešte Federálnym zhromaždením bývalej Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, ktorú nikto nezrušil, ktorá v tomto štáte platí a kde sa v jej článku I ods. 2 jasne hovorí, že posudzovať ústavnosť alebo protiústavnosť zákonov môže iba Ústavný súd, teda nie prezident Slovenskej republiky. Jednoducho prezident má povinnosť, ak sa zozbiera dostatočný počet podpisov, posúdiť maximálne to, či tieto podpisy sú alebo nie sú, či spĺňajú alebo nespĺňajú náležitosti, ktoré k nim patria.

Mrzí ma, pán predseda, že aj ostatné opatrenia, ktoré vládna koalícia nie je schopná splniť a ktoré jej vyčítame, pokladáte za to, čo by malo brzdiť proces integrácie Slovenskej republiky do európskych štruktúr. Hnutie za demokratické Slovensko vždy bolo a je za integráciu Slovenskej republiky. Uvedomujeme si, že integračné procesy sú objektívne a nezvratné a prevládajú v súčasnom období nad dezintegračnými procesmi, a preto by bolo nezmyselné tieto procesy nejakým spôsobom brzdiť alebo nepomáhať im. Predseda Hnutia za demokratické Slovensko o stanovisku Hnutia za demokratické Slovensko v tomto zmysle informoval aj komisárov Európskej únie a tiež jej predsedu Romana Prodiho, ktorý aj túto skutočnosť ústami Güntera Verheugena dnes predniesol alebo informoval o tomto stanovisku Hnutia za demokratické Slovensko aj teda na tlačovej konferencii. V tomto zmysle nemáte pravdu, ak tvrdíte, že nie sme za integračné procesy alebo že chceme integračné procesy brzdiť. Skôr naopak z toho, čo som tu povedal na pôde Národnej rady, si myslím, že ste urobili tie negatívne kroky, ktoré tento proces brzdia, vy po svojom nástupe do kresiel v tomto parlamente či už vedenia parlamentu alebo aj vedenia jednotlivých výborov.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Pán poslanec, vzhľadom na to, že sa naplnil čas rokovania, je 19.00 hodín, prerušujem rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky do zajtra do 9.00 hodiny.

Ďakujem vám.

Poslanec J. Cuper:

Pán predsedajúci, ďakujem pekne.