Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďalší v poradí ústne prihlásený do rozpravy je pán poslanec Delinga.
Ešte predtým s faktickou poznámkou na vystúpenie pána podpredsedu vlády sa hlási pán poslanec Gašparovič.
Poslanec I. Gašparovič:
Ďakujem, pán podpredseda, za slovo.
Chcel by som sa len niekoľkými vetami zmieniť o našej opozícii, ktorá bola dnes označená ako nie celkom spoľahlivá alebo nie celkom iniciatívna pri našich krokoch smerujúcich do Európskej únie.
Chcem vám pani poslankyne, páni poslanci všetkým povedať, že sme to boli práve my, kto sme tie prvé kroky urobili, a že to bola Národná rada v minulom volebnom období, ktorá prijala uznesenie o tom, akým spôsobom Slovensko do európskych štruktúr pôjde. Boli sme to my, ktorí sme chodili obhajovať na rôzne summity a stretnutia naše postoje. Myslím si, že sa to nezmenilo ani dnes, a to je to plus a to pozitívum, prečo nás môžu dnes hodnotiť v Európskej únii ako krajinu, ktorá smeruje svojím konaním do týchto štruktúr Európy a práve zásluhou toho, že opozícia je taká konštruktívna. Na druhej strane chcem povedať, že nie vždy v súčasnosti informácia o krokoch našej vlády, ako si predstavujeme a čo všetko urobíme pre to, aby sme ozaj boli dôstojným členom veľkej európskej rodiny, je prezentovaná jednoznačne na verejnosti a informatívne správne.
Pred tromi rokmi v Bruseli bolo zasadnutie predsedov asociovaných krajín, kde predstavitelia Svetovej banky a Európskej banky povedali, že asociované krajiny doženú krajiny Európskej únie o 300 rokov. Samozrejme, že sme sa usmiali, ale už to je nejaký signál, čo nám musí povedať, že asi akým spôsobom musíme informovať nášho občana, čo chceme robiť. Poľsko požiadalo už o vyše 20 výnimiek. Náš minister išiel s tým, že nebude žiadať o výnimky, preto by bolo dobré informovať, asi v ktorom...
(Zaznel zvuk časomiery.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Delinga.
Poslanec P. Delinga:
Vážený pán predseda,
vážený pán predsedajúci,
vážený pán podpredseda vlády,
tiež som si zobral za svoju povinnosť prispieť niekoľkými myšlienkami k takému vážnemu prerokúvaniu, ako je zameranie a základné úlohy Národnej rady Slovenskej republiky v príprave na rokovanie o vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie. V úvode chcem povedať, že vedenie nášho parlamentu sa po 14 mesiacoch odhodlalo takýto bod zaradiť do programu a pán predseda parlamentu nám predniesol prejav k tomuto bodu. Považujem za malicherné, že sme nedostali na lavice toto zameranie a základné úlohy písomne, predsa by sme sa lepšie nad tým zamysleli, aj keď pán predseda parlamentu má právo vystúpiť alebo pred nás prísť v takomto štýle. Ja si myslím, že parlament musí mať jasné úlohy a jasné zameranie a že sú to jeho vnútorné úlohy, ktoré si aj vnútorne bude kontrolovať a bude na nich trvať.
Chcem povedať toľko, že aj uznesenie, ktoré je tu pripravené, je, myslím si, komplexným vyjadrením túžby, aby sme sa zhostili vážnych úloh v prípravnej alebo teda prerokovávacej fáze, lebo už vlastne nejde o prípravu na rokovanie, ale už sa začalo rokovať dnešným dňom, a že toto uznesenie zrejme sa bude niekoľkokrát v parlamente hodnotiť a budeme o ňom hovoriť. Z toho pohľadu som sa predsa len zamýšľal nad niektorými formuláciami a hlavne o tom, aby vyjadrilo takú presnú a adekvátnu túžbu v tom, či skutočne Národná rada Slovenskej republiky môže týmto spôsobom prispieť k rokovaniu o vstupe Slovenska do Európskej únie. Niektoré formulačné zmeny už predniesol pán spravodajca, ja sa k nim pripájam a potom dávam dva návrhy.
Veľmi výrazné a dôležité je, že aj samotná Európska únia v tomto procese nezaostáva a že sama vlastne vo svojom vnútri tvorí svoje konštitučné alebo kompetenčné nároky a zmeny a že tie výrazne zasiahnu aj v tomto procese, keď naša republika sa bude dostávať bližšie k jednotlivým kapitolám. Tieto kompetenčné zmeny a zmeny v orgánoch Európskej únie môžu zasiahnuť aj do reality, nielen do legislatívy, ale aj do reality v jednotlivých odvetviach alebo odboroch našej ekonomiky. Preto by som považoval za veľmi významné, aby Národná rada a jej príslušné výbory nám poslancom, ale aj celej verejnosti veľmi operatívne predkladali informácie o tom, k akým zmenám dôjde a hlavne aby boli v týchto zmenách nielen heslovité frázy alebo nejaké transparentné poučky, ale hlavne aby bolo už dovidené aj k dosahom na naše obyvateľstvo a na úroveň nášho približovania.
Dokumenty, ktoré dostávame a myslím si, že naposledy to bol monitoring, ktorý nám pripravila Národná rada pod číslom 1 z roku 2000, hovoria síce o údajoch z roku 1997, ale veľmi výrazne hovoria aj v akom tempe náš štát môže počítať s tým, že sa do Európskej únie dostane. Pokiaľ som si to dobre preštudoval a z pohľadu hlavných ukazovateľov, ako je hrubý domáci produkt, kúpna sila obyvateľstva, aká je úroveň ekonomiky štátu, tak termín odhadu vstupu kandidátskych krajín pre Slovensko tu vychádza na roky 2005 až 2008. Vidíme, že v niektorých novinových správach sa posúva tento termín možno na rok 2004, avšak neviem, či sa vychádza zo skutočnej analýzy, ktorú posúdila Európska komisia a jej orgány, alebo sú to len určité zbožné priania či už funkcionárov alebo aparátu.
V každom prípade treba povedať, že tie porovnania našej kúpnej sily a parity nášho obyvateľstva nie sú také, aké by sme si priali. Hlavne nie v tomto období. A preto by som chcel požiadať pána predsedu parlamentu, aby sme čo najskôr dostali hlavné ukazovatele za rok 1999, pretože tu je vlastne realita, ktorá nám ukáže, kam sa republika v tomto prístupe a približovaní v tých dôležitých odvetviach ekonomiky dostala za posledné roky. Ja totiž považujem a dívam sa na prípravu na vstup do Európskej únie ako na výsostne politickú úlohu, ale bezprecedentne podopretú ekonomickými výsledkami štátu a sociálnou úrovňou obyvateľstva. Čiže politika bez ekonomiky skutočne nie je možná a v tomto prípade či chceme alebo nechceme, žiadne politikárčenie, žiadna populistika nám nepomôže. Myslím si, že je správne, ak predstaviteľ vlády tu dnes, a myslím si, že aj vládna koalícia vo svojich najvyšších funkcionároch sa takto bude dívať na naše konštruktívne námety v jednotlivých oblastiach a hlavne v jednotlivých zákonoch, ktoré majú reálny dosah pre príslušné odvetvia, v tomto prípade povedzme pôdohospodárstvo, potom pre priemysel a podobne.
Vieme, že ak tu v Národnej rade nepodporíme to množstvo zákonov výkonnou ekonomikou a reálnymi podmienkami, hlavne pre podnikateľskú sféru, potom ťažko môžeme očakávať, že kapitoly, ktoré majú zadosťučiniť požiadavkám Európskej únie, sa naplnia. Tam by asi ani výnimky pre nás už nestačili.
Chcem povedať, že Európska únia sa veľmi dlho vyrovnávala aj s Agendou 2000 a že práve v nej odvetvie pôdohospodárstva, pokiaľ ide o vstup do Európskej únie z hľadiska najmä priamych dotácií, nič zaujímavé neprináša. Skôr sa tu začínajú k nám dostávať správy, že priame dotácie my ako predvstupový štát do oblasti pôdohospodárstva nemôžeme dostať.
Ďalej chcem povedať, že množstvo zákonov v oblasti pôdohospodárstva bolo prijatých už so zreteľom na vstup do Európskej únie v predchádzajúcom volebnom období. Myslím si, že ich bolo až 14. A bolo by už vítané, aby sme aj ďalšie zákony a hlavne tie, ktoré sa dotýkajú výkonných podmienok odvetvia pôdohospodárstva, sme prijali v tomto parlamente aj v tomto roku. Zatiaľ to predznačené - a minister pôdohospodárstva to potvrdil - v úlohách vlády na tento rok nie je.
Veľmi dôležitá je vlastne analýza plnenia úloh s dosahom na dosahovanie úrovne našej ekonomiky a životnej úrovne obyvateľstva. Takéto argumenty sú k práci nás poslancov veľmi potrebné. Preto si myslím, že treba aj v tomto prípade upraviť príslušný návrh uznesenia, ktoré chceme prijať, aby výbory, ktoré sú za to zodpovedné, nám poslancom transparentne, ale aj pre verejnosť pripravili podklady, aby sme mohli s nimi ísť do fázy presviedčania alebo získavania obyvateľstva.
Aby som dlho nerečnil, chcel by som v závere navrhnúť dve úpravy do uznesenia, a to predovšetkým prvú úpravu v časti B, kde považujem, myslím si, za podvojné tie dva body 4 a 5, kde najmä, keď si zoberiete ten bod 5, kde sa píše o tom, že vytvorí, teda Národná rada vyhlasuje, že vytvorí v rámci ústavy a zákonov teraz nie flexibilnejšiu, ale pružnejšiu legislatívnu procedúru v Národnej rade najmä pri preberaní legislatívy s charakterom technických predpisov. To slovo "preberaní" je totiž dosť dvojzmyselné, pretože či ide o preberanie, dá sa povedať technické preberanie predpisov sem do parlamentu z vlády, ale podľa mňa nejde o to, ide o schvaľovací proces, čiže ide o proces, ktorým sa my tu v parlamente máme zaoberať a ktorý by mal byť čo by som povedal najtransparentnejší. A tak si myslím, že tie dva odseky 4 a 5 vlastne hovoria o tom istom. Akurát navyše je tam, že ide o rokovací poriadok, ale v podstate sú to len, keď si ich prečítate a keď si ich dobre prečítate, tak o nič iného nejde, len o prijatie opatrení na efektívnu činnosť a režim práce. Preto ja navrhujem, aby tento bod bol zlúčený do jedného bodu, ktorý by znel: "Národná rada vykoná všetky potrebné opatrenia na zefektívnenie režimu práce Národnej rady Slovenskej republiky v súvislosti s legislatívnou procedúrou pri prerokúvaní a schvaľovaní zákonov a technických predpisov."
A ďalej navrhujem v bode 1 pod písmenom b) v časti C, kde už aj pán spravodajca spravil tú štylistickú úpravu, myslím si, že tam by sme mali viac zvýrazniť účelnosť informovanosti poslancov a širokej verejnosti, a preto navrhujem toto znenie: "Informovať poslancov a verejnosť o prijímaných zmenách v orgánoch Európskej únie a o procese európskej integrácie najmä z hľadiska prebiehajúcich rozhovorov so Slovenskou republikou."
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Kalman - faktická poznámka na vystúpenie pána poslanca Delingu. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.
Poslanec J. Kalman:
Pán poslanec Delinga ešte viacej zvýraznil ako ja tú otázku dôležitosti plnenia ekonomických kritérií. Nakoniec, dámy a páni, keď ste počúvali, tak aj pán podpredseda Hamžík sa zmienil o tom, že sa nám netreba veľa ponáhľať, pretože máme pred sebou množstvo úloh, ktoré treba riešiť. Ja opätovne zdôrazňujem, rozhodujúce kritériá budú ekonomické, splnenie ekonomických kritérií, a to vo vzťahu k tým prvým kritériám. To už vôbec nechcem hovoriť alebo nespomínam kritériá maachstritské, ktoré v súčasnom období mám taký dojem, že neplníme ani jedno. A preto by sme mali spoločne alebo preto by sa mala predovšetkým súčasná vládna koalícia dôsledne zaoberať problematikou súčasného stavu ekonomiky a s tým aj vo vzťahu k sociálnemu dosahu. Pretože ak si zoberieme jedno kritérium po druhom, ak ho trebárs porovnávame vo vzťahu k prvému posudku Európskej únie, tak vo všetkých nastal pokles a my vlastne dnes či chceme, či nechceme praktickou činnosťou pri plnení ekonomických kritérií sa vo vzťahu k Európskej únii vzďaľujeme.
Pán Delinga hovoril o predpokladaných dosahoch v roku 2004, 2006 či 2008, ktoré sú len jedny z mnohých úvah, o ktorých sa uvažuje, kedy sa Európska únia rozšíri. Samotná Európska únia niekoľkokrát menila svoju prognózu prvého prijímania ďalších členov, ak sledujete vývoj od roku 1995 alebo roku 1994. A ten vývoj je podmienený aj samotnou situáciou a problémami, s ktorými sa samotná Európska únia borí a boriť stále bude. Aj tam sa budú meniť podmienky, a preto neustále bude narastať problematika ekonomických kritérií. A pokiaľ nebudeme realizovať ekonomické kritériá, veľmi ťažko môžeme hovoriť o tom, kedy vstúpime do Európskej únie, a veľmi ťažko môžeme vyjednávať, pokiaľ nebudeme mať aj na základe týchto výsledkov jednoznačné princípy, respektíve záujmy alebo ciele, ktoré chceme dosiahnuť.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Tuchyňa.
Poslanec J. Tuchyňa:
Vážené kolegyne, kolegovia,
pán predsedajúci,
pán podpredseda vlády,
pozvanie Slovenskej republiky na rokovanie o vstupe do Európskej únie, ktoré sa prakticky začína napĺňať dnes, je značným pozitívom pre Slovenskú republiku, je naplnením snaženia všetkých parlamentných politických strán. Je to nielen veľká dôvera k Slovenskej republike, ale i značný záväzok.
Chcem vás kolegyne, kolegovia upozorniť na nový aspekt v politike Európskej únie a ňou je spoločná obrana Európskej únie. Príchodom pána Solanu do štruktúr Európskej únie táto oblasť spolu s koordináciou zahraničnej politiky veľmi intenzívne rezonuje čoraz viac. I včera bola predmetom rokovania ministrov zahraničných vecí krajín Európskej únie. Chcem súčasne pripomenúť i výrok generálneho tajomníka NATO Robertsona z minulého štvrtka v Bulharsku: Cesta do Európskej únie vedie cez NATO. Pričom vyzval Bulharsko, ale i ostatné kandidátske krajiny na vykonanie vojenských a ekonomických reforiem.
Reforma rezortu obrany je dlhodobá, je prakticky v začiatkoch, je rozplánovaná až do roku 2010. Reforma systému riadenia obrany štátu sa prakticky ani nezačala, a preto bude treba v nich riešiť i priority Európskej únie. Chcem však poznamenať, že ani Európska únia ešte nemá presne definované svoje zámery k spoločnej obrane, teda nie je neskoro, a sme na začiatku v tomto spoločne, treba zachytiť tieto trendy. Chcem vysloviť presvedčenie, že tento nový aspekt nemôže zostať bez povšimnutia nášho parlamentu.
Z toho dôvodu odporúčam doplniť návrh uznesenia Národnej rady k zameraniu a základným úlohám Národnej rady Slovenskej republiky v príprave na rokovanie o vstup Slovenskej republiky do Európskej únie, doplniť bod C o nový bod 3, kde Výboru pre obranu a bezpečnosť Národnej rady uložiť dohliadať, aby v systéme transformácie rezortu obrany a celého systému riadenia obrany štátu (krízového manažmentu) boli zapracované nové požiadavky obrannej politiky Európskej únie. Bod 3 prečíslovať na bod 4.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Tuchyňu sa hlásia traja páni poslanci. Pán poslanec Hudec ako posledný. Končím možnosť ďalších prihlášok.
Pán poslanec Cuper.
Poslanec J. Cuper:
Vážený pán poslanec Tuchyňa,
ja si myslím, že tie obavy z toho, že by sme niečo zmeškali ohľadom toho, že sa Európska únia pretvorí aj na obranné spoločenstvo, sú predčasné. Táto diskusia o tom, že v euroatlantickej oblasti je množstvo integračných zoskupení či už vojenských, ekonomických alebo politických, prebieha a prebiehala aj na pôde Organizácie o bezpečnosti a spolupráci v Európe. Ja si myslím, že určite dôjde raz aj v tých integračných štruktúrach k dohode, že ktoré z tých integračných zoskupení, to znamená či už tie ekonomické alebo tie vojenskopolitické, alebo tie ekonomickopolitické sa stanú základom pre úplnú, alebo teda nazvime ju globálnu integráciu Európy. Zatiaľ si myslím, že tento proces nie je taký jednoduchý, pretože napríklad NATO je americko-európskym, teda nie kontinentálnym, ale medzikontinentálnym zoskupením, napríklad Organizácia o bezpečnosti je takisto medzikontinentálnym zoskupením, pretože sú tam aj štáty Ázie, aj Európy, aj Ameriky. Európska únia je výlučne európskym zoskupením a myslím si, že ešte bude veľmi dlho trvať tento proces zjednocovania jednotlivých integračných zoskupení. Nemal by som z toho obavu, skôr si myslím, že Slovensko bude integrované vojensky do NATO ako do Európskej únie, lebo ani do roku 2004, ani myslím si do roku 2010 nebude vytvorená obranná doktrína Európskej únie, ktorá by konkurovala obrannej doktríne NATO.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Kalman.
Poslanec J. Kalman:
Ďakujem pekne.
Keď som pred chvíľou hovoril o tom, že mnohé problémy v rámci samotnej Európskej únie môžu spôsobiť rozličnosť časového priestoru, keď budú prijímané jednotlivé krajiny vrátane Slovenskej republiky, som rád, že pán poslanec Tuchyňa poukázal na jeden mimoriadne náročný a zložitý problém v rámci Európskej únie, to je jednotná bezpečnostná politika. A keď sme dnes hovorili a v tomto duchu sme predkladali aj doplňujúce návrhy na uznesenie, aby sa prehĺbila informovanosť vo vzťahu k občanom, dovolím si tvrdiť, že práve tento moment jednotnej bezpečnostnej politiky je veľmi málo prezentovaný v našich kruhoch, médiách a vo verejnosti. Skutočne sa jednoznačne všetko prezentuje asi tak, ako pán Tuchyňa povedal vo vzťahu k Bulharsku. Neviem, koho to citoval, že cesta do Európskej únie je prostredníctvom NATO. Ale samotná Európska únia dnes vedie pomerne silný boj a pomerne silné tendencie k tomu, aby mala vlastný obranný systém, tzv. Západoeurópsku úniu. Skúste sa dnes opýtať 100 ľudí a ja vám garantujem, že možno 10 z nich bude vedieť, čo to vlastne Západoeurópska únia je. Ja viem, pán Gašparovič, že ty vieš. Takže to len potvrdzuje širokú škálu problémov, na ktoré sa musíme pripraviť a ktoré nevyhnutne musíme našim ľuďom a našej celej verejnosti vysvetľovať.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Hudec.
Poslanec I. Hudec:
Ďakujem za slovo.
Nechcem polemizovať s pánom poslancom Tuchyňom, ale jeho vystúpenie navodzuje tak ako mnohé iné vystúpenia politikov, ktorí sa venujú len jednému z vybratých rezortov, akýsi zvláštny druh rezortizmu. Nemyslím si, že pri vstupe do európskych štruktúr treba uprednostňovať jeden alebo druhý rezort len preto, že budeme zdôvodňovať to, že je nevyhnutne prioritný a všetky ostatné pôjdu až za ním. Je to trošku aj boj o peniaze zo štátneho rozpočtu na budúce roky. A dovolím si tvrdiť, že veľmi málo tu odznelo okrem ekonomických kritérií a ďalších, len veľmi sporadicky tu zaznelo čosi, čo by malo byť viac než určujúcim pre našu krajinu pri vstupe do Európskej únie. Naozaj pôjde v konečnom dôsledku o účtovanie čohosi, čo sa bude nazývať kultúrnym vkladom každej krajiny do spoločnej pokladnice európskych kultúr, čo sa bude nazývať aj spôsob, akým možno zachovať osobitosť v rámci bohatého orchestra európskych kultúr a možno aj svoju vážnosť kultúry alebo ak chcete civilizácie, ktorú predstavuje to-ktoré spoločenstvo. Aby som aj ja nevyzeral, že budem preferovať jeden rezort pred ostatnými. Myslím si však, že vyváženosť by sme mohli akceptovať, keby nenastala, by sme veľmi oľutovali. Je potrebnejšia než čokoľvek iné. Preto prosím, aby sa bral aj tento názor pána poslanca Tuchyňu z takéhoto zorného uhla.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pani poslankyňa Angelovičová ďalšia v poradí prihlásená do rozpravy. Po nej vystúpi pán poslanec Slobodník.
Poslankyňa M. Angelovičová:
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Vážený pán predseda,
vážený pán predsedajúci,
ctená snemovňa,
dovoľte mi vyjadriť stanovisko k prerokúvanému bodu programu Zameranie a základné úlohy Národnej rady Slovenskej republiky k príprave na rokovanie o vstupe do Európskej únie. Ako poslankyňu Národnej rady Slovenskej republiky ma zaväzuje vôľa prevažnej väčšiny občanov Slovenska podporovať vstup Slovenska do Európskej únie, ale na druhej strane aj povinnosť podávať informácie a vysvetľovať zmysel perspektívnosti členstva Slovenska v Európskej únii. Nášho občana najviac zaujíma jeho životná úroveň. V tejto súvislosti mojou povinnosťou je vysvetľovať občanom postup a opatrenia náročných hospodárskych reforiem spojených s nepopulárnymi krokmi na vytvorenie funkčného hospodárskeho mechanizmu, ktorý zabezpečí stabilitu v štáte a zároveň jeho hospodársky a spoločenský rozvoj. To znamená, že Slovensko je pripravované do Európskej únie na úroveň súčasných členských štátov ako celku.
Svoje stanovisko zameriam na oblasť pôdohospodárstva. Chcem zdôrazniť a podčiarknuť, že pôdohospodárstvo je náročnou a zložitou kapitolou a rovnako ako v prípade ostatných kandidátskych krajín veľmi dôležité a citlivé. Dôležitosť pôdohospodárstva spočíva v zabezpečovaní potravín pre obyvateľov. Tak ako pri prerokúvaní zákona o veterinárnej starostlivosti minulý týždeň, aj dnes si dovolím vysloviť výsostne aktuálne právo, právo na potraviny, ktoré patrí medzi základné ľudské práva. Toto musíme mať práve a vždy na pamäti. Pre Slovensko je prirodzenou súčasťou členstva v Európskej únii plnoprávna participácia na spoločnej poľnohospodárskej politike únie. Aby sme sa mohli začleniť do únie ako plnoprávny partner, k tomu je potrebné splniť schválené určité kritériá, tak ako už tu bolo zdôraznené ako nutné podmienky na vstup. Dnes 15. 2. 2000 v Bruseli sa rokovalo o všeobecnej pozícii Slovenska na vstup do Európskej únie. Začlenenie Slovenska do spoločnej poľnohospodárskej politiky by nemalo predstavovať pre Európsku úniu výraznejšiu záťaž. Celková alokácia prostriedkov pre kandidátske krajiny je už určená. O rozdelení finančných prostriedkov rozhoduje Európska komisia na základe objektívnych kritérií. Pre pôdohospodárstvo sú to napríklad počet zamestnancov v pôdohospodárstve, výmera poľnohospodárskej pôdy, hrubý domáci produkt v prepočte na jedného obyvateľa a podobne.
Aby sme sa dostali do obrazu, uvediem porovnanie Slovenska s Európskou úniou. Za základ zoberiem rok 1997, pretože je komplexný a uzavretý. Podiel na tvorbe hrubého domáceho produktu bol na Slovensku 4,7 percenta a v Európskej únii 1,7 percenta. Zamestnanosť v pôdohospodárstve na Slovensku je 4,9 percenta bez lesníctva a rybárstva z celkovej zamestnanosti a v Európskej únii 5,1 percenta vrátane lesníctva a rybárstva. Na 100 ha poľnohospodárskej pôdy je zamestnanosť na Slovensku 5,9 a v Európskej únii 5,2. V štruktúre pôdneho fondu orná pôda zaberá na Slovensku 60,5 percenta a v Európskej únii 52,6 percenta. Lúky a pasienky na Slovensku 34 percent, v Európskej únii 38 percent. Trvalé kultúry na Slovensku 2 percentá a v Európskej únii 9,1 percenta. Záhrady tvoria na Slovensku 3,2 percenta a v Európskej únii 0,3 percenta.
Oveľa zaujímavejšie sú ukazovatele produkcie. Uvediem porovnanie rastlinnej výroby, produkčné parametre za roky 1998 - 1999. Obilniny na Slovensku 4,06 tony, v Európskej únii 5,56 tony. Zemiaky na Slovensku 14,33 tony, v Európskej únii 33,02 tony. Ešte zaujímavejšie je porovnanie úžitkovosti v živočíšnej výrobe. Rok 1997 - úžitkovosť dojníc na Slovensku 3 604 litrov, v Európskej únii 5 454 litrov. Takto by som mohla pokračovať ďalej. Uvediem aj úroveň nákupných cien, ktoré boli v roku 1997. Táto bola všeobecne nižšia v porovnaní s Európskou úniou. Napríklad pri pšenici na Slovensku dosiahla úroveň nákupnej ceny 88,1 percenta v porovnaní s Európskou úniou. Pri mlieku 64,3 percenta a tak ďalej.
Na záver týchto číselných porovnaní uvediem ešte spotrebu mlieka a niektorých mliečnych výrobkov. Tak napríklad spotreba konzumného mlieka na Slovensku je na jedného obyvateľa na rok 73,6 kilograma. V Európskej únii 101 kilogramov. Úroveň celkovej podpory do pôdohospodárstva vyjadruje ekvivalent produkčných subvencií, ktorý v roku 1998 na Slovensku bol 23 percent a v Európskej únii 45 percent. Finančné prostriedky z programu SAPARD sú pre slovenské poľnohospodárstvo tzv. dodatkovým zdrojom, a to ku prostriedkom, ktoré musí poskytnúť štát a podnikatelia. Vláda Slovenskej republiky už na rok 2000 schválila štátny príspevok na realizáciu programu SAPARD vo výške 270 miliónov Sk. Z uvedeného vyplýva aj pre nás poslancov Národnej rady úloha vysvetľovať záujemcom o projekty programu SAPARD, aby zodpovedali požadovanej kvalite. Predkladatelia projektov v rámci schválenia projektov musia preukázať schopnosť pracovať s nástrojmi, s ktorými sa pracuje v Európskej únii.
Cieľom programu SAPARD je, aby sa asociované krajiny naučili administrovať, financovať, kontrolovať, hodnotiť a implementovať nariadenia Európskej komisie. Tieto finančné prostriedky slúžia ako tzv. tréning, aby sme po vstupe do Európskej únie boli schopní využívať ich vo väčšom objeme. Ja osobne vidím okrem iného veľkú perspektívu ďalšieho rozvoja pôdohospodárstva cez vidiecky rozvoj. Vychádzam z rozloženia našej krajiny, jej charakteru. V tomto prípade mám na mysli rozloženie obcí v údoliach okolo riek. Potom je to spôsob bývania, ale aj obliekania, stravovania. Spomeniem aj previazanosť pôdohospodárstva s kultúrou, tradíciami a duchovným životom. To sú faktory, ktoré silne vplývali a vplývajú na myslenie obyvateľov a rozvoj krajiny.
Ešte je tu jeden fakt podľa mňa veľmi dôležitý, ktorý úzko súvisí s uvedenou skutočnosťou. Väčšina slovenských sídiel sú vlastne dediny. Charakteristickou črtou sídelných štruktúr je vysoká prevaha sídiel s počtom obyvateľov do 5 000, takmer 90 percent z celkového počtu sídiel. To je tá hlavná podstata, v ktorej vidím prínos pre pôdohospodárstvo cez rozvoj vidieka. Aj v Agende 2000 je okrem iného uvedené: "Poľnohospodárstvo nie je možné bez rozvoja vidieka a vidiek bez poľnohospodárstva."
Z hľadiska odvetvovej štruktúry výroby má významné postavenie pôdohospodárstvo predovšetkým u nás na Slovensku v Trnavskom a Nitrianskom kraji. V ďalších krajoch Slovenska sa jeho význam odráža najmä v krajinotvornom a ekologickom efekte a rozvoji vidieka, čo by som chcela podčiarknuť. Každý z nás, ako tu sedíme, pozná situáciu, ktorá dnes prevláda na vidieku. Je to prudký nárast nezamestnanosti, väčšina vidieckeho obyvateľstva bola zamestnaná v poľnohospodárskych družstvách a v štátnych majetkoch, ktoré sú dnes v úpadku alebo sa rozpadli, vrátane pridružených výrob. Poklesli reálne príjmy vidieckeho obyvateľstva, vidiek nám schudobnel. Prudko narástli ceny vstupov do pôdohospodárstva v porovnaní s cenami a tak ďalej a tak ďalej.
Ja sa zameriam práve na priority, v ktorých vidím prínos vidieckeho rozvoja. Rozdelím ich do troch základných skupín. Prvú skupinu tvoria priority rozvoja ekonomických aktivít vhodných pre vidiek. Dominantné postavenie budú mať poľnohospodárske aktivity, ako je prvovýroba, výroba potravín, spracovanie dreva, rozvoj drobných služieb vrátane pestovania liečivých rastlín a svoje miesto si našla a v budúcnosti aj nájde agroturistika.
Druhú skupinu priorít vidieckeho rozvoja vidím v ochrane životného prostredia - ochrana vody, pôdy a ovzdušia. Tu vidím miesto aj pre ochranu oblasti cenných pre svoju krásu, bohatstvo, historickú hodnotu, jedinečné terénne charakteristiky, pramene vôd a tak ďalej.
Tretiu skupinu priorít tvoria aktivity na skvalitnenie života vidieckeho obyvateľstva. Tu mám na mysli zabezpečenie dostatočných finančných príjmov pre vidiecke obyvateľstvo. Kladiem dôraz na vidiecku kultúru, duchovné hodnoty a v neposlednom rade aj na príjemné a čisté životné prostredie, ktoré bude slúžiť aj obyvateľom z miest, ktorí budú teda vyhľadávať vidiek na oddych a relaxáciu nových síl. Úlohou nás všetkých by malo byť pomáhať pri vytváraní podmienok približovania sa Slovenska k Európskej únii.
Na záver môjho vystúpenia mi dovoľte prečítať nadpis článku z Euromagazínu ročník 2 1999 číslo 4 strana 6. "Aj keď sa Slovensko dostane do Európskej únie, nedosiahne stav blaženosti." Stále bude musieť na sebe pracovať. Dodám ešte posledný odsek tohto článku. "Ak ste členom väčšej komunity, akou je Európska únia, máte väčšiu šancu presadiť sa, ak ste osamotený, ak ste nejakým zabudnutým jedincom, nemáte šancu." To je ten hlavný dôvod, prečo je našou snahou vstúpiť do Európskej únie a zároveň aj posolstvo pre našich občanov.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem pani poslankyni za jej vystúpenie v rozprave. S faktickými poznámkami sa hlásia štyria páni poslanci. Posledný pán poslanec Gašparovič. Končím možnosť uplatnenia faktických poznámok.
Ako prvý má slovo pán poslanec Delinga.
Poslanec P. Delinga:
Ďakujem za slovo.
Chcem sa pripojiť k pani poslankyni Angelovičovej, ktorá urobila globálne porovnanie poľnohospodárstva k spoločnej poľnohospodárskej politike Európskej únie. K tomu treba povedať, že sme stratili tempo a dych, pretože materiály, ktoré urobilo ministerstvo pôdohospodárstva v roku 1997, presne kvantifikovali úroveň najmä konkurencieschopnosti a produkčnosti nášho pôdohospodárstva v komoditách, sa pohybovala od 60 do 80 percent, dokonca pri brojleroch 90 percent. Dobre vieme, že táto proporčnosť klesla na 30 až 40 percent. Čiže to je problém vo vzťahu k pôdohospodárstvu, k Európskej únii. My v takomto tempe pre ňu nebudeme problémom, pretože oni nám potraviny jednoducho vyrobia. My potrebujeme, aby sme ich vyrobili sami, teda nestrácali dych a produkčnosť. K tomu treba zasadiť aj prácu Národnej rady Slovenskej republiky v konkrétnych reálnych výstupoch pre toto odvetvie. Čiže nestačí prijímať len porovnateľné zákony v texte, ale treba ich prijať predovšetkým v realite voči odvetviu, voči jeho ekonomike, voči agrárnemu trhu, voči proexportnej politike, ale aj k marginálnym podmienkam, aké sú najmä v horských a podhorských oblastiach. A tam máme úžasný deficit, pani Angelovičová. Ja sa skutočne nenádejám a nie som presvedčený, že pôdohospodárstvo splní svoju kapitolu do roku 2004.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem.
Pán poslanec Kalman, nech sa páči.
Poslanec J. Kalman:
Ak by som bol štatistom, tak by som musel skonštatovať, že pani kolegyňa uviedla ďalší veľmi zložitý a národný problém v samotnej Európskej únii, ale aj v rámci asociovaných krajín, ktorý môže v konečnom dôsledku oddialiť rozširovanie Európskej únie. Chcem však hovoriť o niečom inom. Pani kolegyňa, vy ste povedali, uznávam vážnosť a dôležitosť poľnohospodárstva aj spoločnej poľnohospodárskej politiky v rámci Európskej únie, ale povedali ste, že tak ako v prípade ostatných asociovaných krajín je životne alebo veľmi dôležitou oblasťou poľnohospodárstvo a ukázali ste príklady porovnávania slovenského poľnohospodárstva s Európskou úniou. Myslím si, že tie porovnávania nie sú ani také veľmi rozdielne, nie sú ani také neprekonateľné. Chcem vám povedať, že nemáte pravdu, že v porovnaní s ostatnými asociovanými krajinami, kde je oveľa väčší rozsah poľnohospodárstva, kde poľnohospodárstvo sa oveľa väčším rozsahom podieľa na tvorbe HDP, kde je viacej zamestnaných, ako je u nás, napríklad Poľsko, Maďarská republika, Rumunsko, Bulharsko, budú mať oveľa väčšie problémy s poľnohospodárskou politikou, ako to bude mať Slovenská republika.
Takže ja by som vás i chcel poopraviť alebo porozmýšľajte, či by ste nezmenili názor. Ja si myslím, že naopak aj dnešné súčasné poľnohospodárstvo, aj keď pán Delinga poukazuje na niektoré iné momenty, je určitým spôsobom alebo značným spôsobom našou výhodou k ostatným asociovaným krajinám, najmä tým, o ktorých som hovoril. Preto si skutočne tento náskok alebo tento dobrý odrazový mostík aspoň v tejto oblasti zachovajme a realizujme.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem.
Pán poslanec Cuper, prosím.
Poslanec J. Cuper:
Pani poslankyňa Angelovičová, vaše explikácie porovnania štatistických údajov boli brilantné, len mi stále chýbali nejaké praktické reálne východiská súčasného alebo budúceho stavu. Ja si myslím, že poľnohospodárska politika tejto vlády, ktorá tým, že nedáva dostatočné zdroje do poľnohospodárstva, pripravuje pôdu preto, že ak vstupujeme do Európskej únie, asi ťažko bude hovoriť o nejakej našej poľnohospodárskej politike, pretože jednoducho naše poľnohospodárske podniky nebudú absolútne schopné nijakej konkurencie, ak tam neprídu dodatočné zdroje v podobe dotácií, o tých cenových vyrovnaniach už ani nehovoriac. To vám chcem povedať, že potom to je len samoúčel hovoriť občanom o tom, koľko stojí mlieko v štátoch Európskej únie a koľko na Slovensku. Dotácie poľnohospodárstva boli o nejakých 2 až 3, možno 4 miliardy nižšie ako za našich čias. Ak to tak ďalej budete dotovať, tak naozaj nebudeme mať nijaké poľnohospodárske integračné problémy, pretože prestane fungovať poľnohospodárstvo.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem.
Pán poslanec Gašparovič.
Poslanec I. Gašparovič:
Ďakujem.
Pani poslankyňa Angelovičová tým, že hovorila o týchto problémoch, mi dovoľuje, aby som dokončil predošlý vstup, kde som hovoril o tých 300 až 350 rokoch, keď dobehnú asociované krajiny krajiny Európskej únie. Preto som to povedal, že sú to veľké problémy, ktoré nás čakajú. Nebude to jednoduché a myslím si, že by sme sa mali vyhnúť takej terapii šoku, ako už po roku 1989 na našich občanov prišla. Mám na mysli priebežné, pravidelné a objektívne informovanie, čo nás čaká. Čo nás čaká po každom kroku. Pán minister Kukan išiel s tým, že nebude žiadať výnimky, ale určité predĺženie času rokovania. Mal by nám povedať prečo, prečo len toto a či ozaj nemusíme žiadať o výnimky. Veď ako som spomenul, Poliaci, čo žiadali tých vyše 20 výnimiek, sa týkalo len poľnohospodárstva. To znamená, že nás niečo podobné čaká, či sme na to pripravení, prichystaní, my si tu o tom povieme, ale občan to nebude vedieť. Moja jediná, jediná taká žiadosť je, aby ozaj bol občan pravdivo informovaný, aby nebol vždy v šoku, keď sa z jedného dňa na druhý niečo zmení.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem.
V rozprave ďalej vystúpi pán poslanec Slobodník. Pripraví sa pán poslanec Cuper.
Máte slovo, pán poslanec.
Poslanec D. Slobodník:
Vážený pán podpredseda vlády,
vážené dámy a páni,
odzneli tu aj triezve tóny, páčilo sa mi, čo povedal napríklad pán poslanec Tuchyňa, že pokus o integráciu alebo proces integrácie je zásluhou všetkých politických strán, teda aj koalície a opozície, niečo podobné povedal aj pán podpredseda vlády. Ale ja by som túto myšlienku, a pán podpredseda vlády si to bude pamätať, veď bol ministrom zahraničných vecí v Mečiarovej vláde, toto uznanie, že všetky politické strany sa usilovali o spoločný cieľ s výnimkami niektorých jednotlivcov, ktorí hlásali, samozrejme, neprijateľné názory, by som chcel vidieť aj takpovediac v diachronickej rovine, to znamená v súvislostiach, nielen v súčasnej rovine, ale aj v predchádzajúcom období.
A teraz vám pripomeniem myšlienku, ktorá sa veľmi často opakuje v súčasnej tlači, koaličnej tlači, aj keď si nadáva do demokratickej, keď hovoria, že keď v predčasných voľbách, (nech žijú tieto predčasné voľby pre Slovensko), keď v predčasných voľbách zvíťazí Mečiar, nedostaneme sa do Európskej únie, budú tu zase prekážky, budú nás kritizovať. Tak táto myšlienka nemá len tú budúcu časovú rovinu, o ktorej meditujú niektorí novinári v snahe už takpovediac robiť predvolebnú propagandu, ale táto rovina má aj minulostnú časovú rovinu, bohužiaľ. Musím povedať, že v období 1994 - 1998 som sa asi zo všetkých slovenských politikov najčastejšie zúčastňoval na rokovaniach, v ktorých išlo o rozširovanie Európskej únie a poznám túto problematiku naozaj dobre, pretože som bol jednak členom toho spoločného výboru, dokonca podpredsedom pána spolupodpredsedu Húsku, jedným zo spolupodpredsedov a hovorím, pozývali ma na rozličné ministersko-poslanecké, medzinárodné podujatia, kde som mal možnosť vyjadrovať svoje stanovisko. Preto ma dosť zaráža, že táto politická garnitúra, ktorá je tu dnes vo vláde, by chcela zmenšiť alebo priamo negovať všetko, čo sa dialo v minulosti, čo sa robilo na vstup do Európskej únie. Ja si to však veľmi dobre pamätám a v tejto miestnosti, v ktorej teraz sme, sa odohrávali schôdzky Spoločného výboru Európskej únie, parlamentu Európskej únie a nášho parlamentu, kde, samozrejme, mala hlavné slovo opozícia - vtedajšia opozícia. Čo tam odznelo z úst pána Duku-Zólyomiho, pána Csákyho, ktorí boli vtedy členmi tejto komisie, pána Šimka, ktorý sa tu pred chvíľou potuloval, to bolo negovanie všetkého, čo Slovensko dosiahlo.
Mám už takmer dopísanú knihu, v ktorej analyzujem situáciu po roku 1993 a najmä to, ako sa opozícia, ktorá tento štát nechcela, ako sa angažovala preto, aby negovala všetko pozitívne, čo Slovensko dosahovalo aj v oblasti ekonomiky, aj v oblasti politiky. Vymyslela sa proti nám tá najnehoráznejšia lož, ktorá v konečnom dôsledku zavážila pri rokovaní o ďalšom pokračovaní asociovaného členstva v Európskej únii. Tá lož sa nazývala utláčame maďarskú menšinu. To sa opakovalo na každej schôdzi. Ako som povedal, tí dvaja predstavitelia to opakovali. Darmo sme my argumentovali, darmo sme hovorili, darmo sme porovnávali, napríklad argumentovali tým, ako môže byť utláčaná menšina, ktorá z 1 004 obcí na južnom Slovensku, v každej obci, kde žije len 25 percent občanov maďarskej národnosti, má absolútnu prevahu v miestnej samospráve, v miestnej samospráve, v obecnej, mestskej samospráve. Dá sa tu hovoriť o útlaku? Nehovoriac o školstve, nehovoriac o všetkých tých vymoženostiach, ktoré dobre poznáte a ktoré vám tu nemusím opakovať. Dá sa hovoriť o utláčanej menšine, ktorá mala vtedy 17 a teraz 15 predstaviteľov v Národnej rade Slovenskej republiky? Dá sa o tom hovoriť? A keď sme to porovnávali so situáciou v Maďarsku, takisto boli hluchí, najmä jedna veľmi pekná pani z Fínska, horlivá bojovníčka za práva utláčaných Maďarov na Slovensku.
Darmo sme argumentovali: V Maďarsku prijali zákon číslo 77 z augusta roku 1993, na základe ktorého každá z trinástich menšín mala mať jedného predstaviteľa v maďarskom parlamente. Nemala. A nemala ho ani v roku 1994, nemala ho ani v roku 1998. Majú taký zákon a pred Európou sú krytí, ale prax je celkom iná. A ešte nám to dokonca - to je nehoráznosť, ale takých nehorázností sme svedkami, bohužiaľ, teraz často - ešte pán podpredseda vlády, nie pán Hamžík, tu prítomný, ale pán podpredseda vlády Csáky, na moju interpeláciu, keď som ho interpeloval a spýtal sa ho, tak ako sa opovážite tvrdiť, že Maďarsko vyriešilo problém zastúpenia menšín v parlamente, napísal, však máme zákon. A Slovensko taký zákon nemá. To, že zákon sa nenaplnil, to, že ani jeden človek tam nebol zvolený za menšinu, ani jednu z tých trinástich, to akosi nezavážilo. A nás táto Európska únia, keď si prečítate tú porovnávaciu Agendu 2000, nás táto Európska únia kritizovala a bombardovala za útlak Maďarov, ktorý, samozrejme, vtedajšia opozícia podporovala. Veľmi podporovala. Nie všetci rovnako. Treba povedať z SDĽ sa tam činil jedine pán Weiss, ktorý má svoje tajné dohody s pánom Wiersmom, na ktoré sa, samozrejme, poslanci koalície nedostali, ale KDH, vtedajšie KDH robilo skutočne nadprácu. Bojovalo o to, pán Čarnogurský na všetkých fórach svojho politického zoskupenia bojoval o to, aby sa Slovensko nestalo ani asociovanou krajinou.
Aj o tomto sa dočítate v knihe. Našťastie sa podarilo nájsť niekoľko dokumentov a niekoľko svedectiev o činnosti pána Čarnogurského, napríklad na tej tu v parlamente už často spomínanej konferencii OBSE vo Varšave, kde vyslovene tendenčne skresľoval situáciu.
Opozícia, opozícia robila všetko. Pán Mikloško, na vašom mieste by som čušal ako voš pod chrastou. Keď začnem citovať vaše výroky, tak sa nenájde taká myšacia dierka na Slovensku, do ktorej by ste sa mohli schovať. Dobre. Len si polemizujte. Len si polemizujte. Proste robilo sa všetko. Zdiskreditoval sa Mečiar. Tu už neprítomný pán Zajac vymyslel termín boxer - poradca pána Mikloška, dlhoročný, platený poradca pána Mikloška si vymyslel, že Mečiar je boxer. Začali sa šíriť nepravdy, nehoráznosti v New York Times, New York Herald Tribune. No proste lži a lži postupovali vo všetkých štátoch. Bývalá VPN. To sa tiež nedá zabudnúť. Exponenti VPN prefarbení najprv na ODÚ a teraz na Demokratickú stranu rozširovali po svete tie najnehoráznejšie výmysly o Slovensku. Najnehoráznejšie výmysly o nejakom terore, o nejakom útlaku, o nespravodlivosti. Vymysleli si pojem mečiarizmus, ktorý sa opakuje teraz čoraz častejšie, o to preto častejšie, že tečie do topánok dnešnej koalícii a ukazuje sa, že nie je to tam všetko s kostolným poriadkom. Čiže robilo sa všetko, aby Slovensko za tých čias sa nedostalo do Európskej únie.
Mal som to šťastie byť na jednej konferencii, to vám pripomeniem. Bola veľmi zaujímavá. Bolo to v októbri 1997 v Schönbergu, neďaleko Mainza, na krásnom hrade. Zvolal to vtedajší minister zahraničia Kinkel. Zo Slovenska som tam bol jediný ja. Bol tam Hans van den Broek a v diskusii som mu povedal asi toľko. Poďakoval som sa mu najprv za jednu vec, a to úprimne poďakoval, ktorú vtedy vyriešil. Keď prišiel za ním vtedajší minister zahraničia Maďarskej republiky László Kovács a žiadal ho ako európskeho komisára pre zahraničie, aby dal súhlas s etnickou autonómiou, myslel konkrétne na Rumunsko a na Slovensko, pán Hans van den Broek mu vtedy povedal: Také niečo neexistuje, Európa takúto legislatívu, takéto zákony nepozná. Ale na druhej strane som mu povedal: Vy máte 400 tisíc Frízov v Holandsku, pretože je Holanďan. Tí nemajú ani desatinu tých práv, ako majú Maďari na Slovensku. Tu by som sa chcel poďakovať dodatočne možno, že to nepoprie, čo povedal aj pánu podpredsedovi Hamžíkovi, ktorý po návšteve Slovákov v Maďarsku už vo funkcii podpredsedu vlády povedal, že Slováci v Maďarsku nemajú ani desatinu tých práv, ktoré majú Maďari na Slovensku. To samo osebe ukazuje, aká vykonštruovaná bola tá téza, že my nespĺňame politické kritériá. Druhý prípad, ktorý sa tu spomínal, ten je spornejší, uznávam. Tam ťažko vyriecť jednoznačné riešenie, aj keď my máme na to svoj názor a má svoje opodstatnenie. To je prípad Gaulieder, ktorý takisto dobre poznáte.
Tieto dva okruhy, tieto dve témy Gaulieder a maďarská menšina boli príčinou, že sme balansovali na okraji prijatia za asociovaného člena. Po tomto mojom diskusnom príspevku vystúpil na záver tejto konferencie, kde bol aj vtedajší poľský minister zahraničia pán Geremek, ktorý potom predsedal OBSE jeden rok, o rok neskôr, povedal pán Kinkel, uzatvárajúc konferenciu: Všetky štáty vrátane Slovenska, to zdôraznil osobitne, sa stanú v decembri asociovanými členmi. Odľahlo mi na duši, ale neopovážil som sa to tak jednoznačne tu napísať, lebo som si myslel, že je to nejaký taký zdvorilostný zvrat, zdvorilostná fráza, ktorou ma akosi chcel utešiť. Ale nakoniec to tak aj vysvitlo na Luxemburskom summite. Napokon Slovensko síce nezaradili medzi tých prvých päť krajín, ale zaradili nás medzi asociované krajiny.
A teraz k tým krajinám, ktoré zaradili medzi prvých 5 čakateľov takpovediac vstupu do Európskej únie. Z týchto čakateľov alebo z týchto adeptov sme predstihli v ekonomickej oblasti troch. Ja som to tu už hovoril, tak budem veľmi stručný. Na prvom mieste v tej Agende 2000 bolo Slovinsko, na druhej Česká republika, na tretej Slovensko, až štvrté bolo Maďarsko. O 4 percentá alebo 3 percentá malo menšiu, nižšiu úroveň hrubého domáceho produktu ako Slovensko. Poľsko malo 32, my sme mali 41, čiže o 9 percent viac, a Estónsko malo čosi okolo 30. Tieto tri krajiny sa tam dostali, nás pre úsilie opozície a len vďaka úsiliu opozície, medzi tých prvých 5 štátov nepozvali, i keď, samozrejme, bolo to úplne jedno. Ako vidíte, situácia sa zmenila. Teraz prijali aj krajiny, ktoré tu nechcem ani menovať, aby som im neublížil, ktorých ekonomická úroveň je taká, že dosahovali podľa tej Agendy 2000 10 až 12 percent priemeru Európskej únie.
Preto sa tak dobre teraz počúvajú slová predsedu zahraničného výboru pána Weissa, že proces prijímania by nemal ohrozovať záujmy štátu. Samozrejme, že my sme tej mienky. Ako vidíte, nevystupujeme v cudzine s tým, že by sme chceli akosi brzdiť alebo znemožniť prijímanie Slovenska do Európskej únie. Nevyťahujeme kauzy, ktoré sa vyrábajú v tomto parlamente. A verte mi, že sú horšie ako Gaulieder a horšie ako tamtá takzvaná utláčaná maďarská menšina. Nebudem vám ich vymenúvať, zase ich všetci poznáte. Jednoducho toto sa v minulom období nerobilo. Vtedy sa skutočne vytvárala atmosféra proti vtedajšej vláde. Tá vláda nesmela získať medzinárodný úspech, akým by bolo začlenenie medzi asociované krajiny. Nakoniec sa to aj tak podarilo a som rád, že sa to podarilo, lebo pomohlo to koniec koncov aj terajšej vláde.
V tejto otázke má Hnutie za demokratické Slovensko jednoznačnú pozíciu, odznela tu prakticky z úst všetkých, ktorí tu dnes vystupovali. My sme za vstup do Európskej únie, nie sme proti tomu, ale dovoľte mi tak trošku byť euroskeptikom, ale len v jednej vymedzenej polohe. Tá vymedzená poloha sa týka času. Práve preto, že som sa zúčastňoval na rokovaniach, nebudem ani vymenúvať všetky tie štáty, kde som bol, na ktorých som sa zúčastňoval, okrem Bruselu, samozrejme, ktorý je akosi domovom týchto rokovaní, ale tam odznievali nie na adresu Slovenska, ale na adresu všetkých asociovaných krajín aj tých, ktoré si robia nádeje, že v roku 2002 alebo 2003 sa pred nimi otvoria brány Európskej únie, iné témy. Bude to neskôr.
Teraz to zhodou okolností povedal človek, ktorý, samozrejme, nevyvoláva naše politické sympatie, málokoho teda v tejto krajine, Haider, keď vyhlásil, že Česko by sa malo dostať o 25 rokov. Také vzdialené termíny tam nezaznievali, to nemôžem povedať, ale konkrétne na tejto Schönberskej konferencii v Nemecku pri Mainzi povedal predchádzajúci predseda Európskeho parlamentu Hänsch, myslím si, že sa aj pán Gašparovič s ním stretol, keď sme raz boli v Bruseli spolu, ten vyhlásil, to sa bude diať, a vôbec nemyslel Slovensko, myslel všetky tie lepšie, teda tie krajiny ekonomicky progresívnejšie, to sa bude diať okolo roku 2015. A najoptimistickejšie predpoklady, ktoré tam zazneli z úst iných, lebo toto bol taký najkrajnejší názor, to boli roky 2006, 2007, a ja som, žiaľ, presvedčený, nie za to, že by som to chcel, aby sa to oddialilo, ale jednoducho konštatujem objektívnu situáciu, poznajúc vnútorné pomery aj v Európskej únii, že skôr to naozaj sotva bude napriek veľkým očakávaním Maďarska, najmä Maďarska a Česka.
Takže takáto je situácia, my sme museli bojovať za to a teraz sa už dopredu vyhrážajú novinári, že to isté budú robiť, keď vo voľbách, predčasných alebo tých riadnych, kto vie, ako sa skončí referendum a najmä teda voľby, ja verím, že dobre, že keď náhodou vyhrá HZDS, že zase dostane prednosť politická nenávisť, snaha politicky potopiť politického protivníka len preto, aby sa dosiahol cieľ. Čítate niečo také v týždenníkoch, ktoré predsa len sympatickejšie píšu o HZDS, čítate niečo také, že už sa tešíme na to, ako padne táto vláda a potom my vstúpime do Európskej únie? Európska únia je skutočne vecou celej politickej scény, opozície a koalície, len tie pravidlá korektnosti nedodržiavala vtedajšia opozícia a dodržiava ich terajšia opozícia.
Jednoducho chcem, aby si občania uvedomili, lebo tým sa prihováram nie tu pánu Mikloškovi, ktorý má svoje hriechy voči Slovensku, a aj tak nepočúva, chvalabohu, ale občanom sa prihováram, aby si uvedomili, že keď sa tu vytvára dojem a keď sa chce prijať dokument, že vlastne 1. decembra 1998 sa tu čosi začalo, tak to nie je pravda. Od samého začiatku fungovala spoločná komisia, robili sme, čo sme mohli, presviedčali sme, čo sme mohli, vodili sme sem ľudí, aby sa presvedčili. Prišla sem jedna poslankyňa z Európskeho parlamentu, to tiež stojí za zmienku, horlivá zástupkyňa, nie táto krásna pani, ale iná Fínka, a chcela vidieť maďarské gymnázium. No tak som ju zobral do Šamorína, kde je maďarské gymnázium a ju veľmi zaujímalo ako tá zlá - ona to nepovedala, to ja teraz ironizujem - ako tá zlá Mečiarova vláda podporuje možnosti našich maďarských spoluobčanov študovať. Prišli sme do maďarského gymnázia v Šamoríne, po troch vetách riaditeľ gymnázia začal hovoriť po maďarsky, povedal, teraz ďalej bude tlmočiť môj učiteľ angličtiny, ja neviem tak dobre po slovensky, to je tiež unikátne, čo sa nemôže stať inde. A keď sa ho spýtala táto pani poslankyňa z Fínska, koľko študentov z gymnázia ide študovať na vysoké školy, maturantov, tak povedal 38. Keby nesedela, tak si sadne, lebo čakala, že povie dvaja traja, že máme nejaký numerus clausus pre žiakov, ktorí sú maďarskej národnosti. No a potom sa stala ešte jedna príhoda, ktorá je tiež príznačná pre Slovensko a nikde inde by sa nemohla stať, tá ju definitívne "dorazila". Prišli sme do maturantskej triedy a tam bol na zadnej stene v maďarčine citát z Hemingwaya, také niečo, že človeka možno síce poraziť, ale nemožno ho zlomiť alebo niečo podobné. Ja som si ho so svojou úbohou maďarčinou prelúštil do slovenčiny a spýtal som sa jednej dievčiny: "Slečna, prosím vás, mohli by ste mi preložiť do slovenčiny to, čo je napísané na zadnej strane triedy?" "Ja som tu nová," zahabkala, "ja neviem." Spýtal som sa druhého, nevedel, až tretí pomocou susedov preložil túto vetu do slovenčiny.
Keď sme sa viezli v aute naspäť, pochopila, aká je národnostná politika Mečiarovej vlády, aká bola táto politika a ako to bolo v skutočnosti. My sme robili skutočne všetko, spomínam si, ako sme sa spolu s predsedom EÚ - NR SR, vypadlo mi meno, Rakúšanom socialistom, viezli do Mochoviec, ako sme pozerali vtedy ešte nefungujúcu atómovú elektráreň, aby sa presvedčil o tom, ako to všetko tam vyzerá, a preto veľmi podporujem názory, návrhy pána poslanca Kalmana, aby tie dokumenty, ktoré chcete prijať, v nijakom prípade jednoznačne nevynechali obdobie predchádzajúcej vlády z toho integračného času, ktorý Slovensko malo a na ktorom sa zúčastňovalo úprimne so snahou dostať sa do Európskej únie.
Ďakujem pekne.