Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Hofbauer.

Poslanec R. Hofbauer:

Ďakujem.

Zaujalo ma veľmi tvrdenie pána poslanca Orosza o tom, že neprijatie poslaneckého návrhu novely ústavy môže vážne ohroziť integračný postup Slovenskej republiky do Európskej únie. Máme tomu rozumieť tak, že táto novela ústavy bola ultimatívne požadovaná zo strany Európskej únie? Lebo ináč si to vysvetliť neviem. Alebo akým spôsobom predseda ústavnoprávneho výboru prišiel k takémuto prekvapujúcemu záveru? Ak táto novela ústavy je taká vážna, prečo sa predkladá ako poslanecký návrh? To je nanajvýš smiešne. To je prvá vec.

Druhá vec. Krajnú nedôveru vzbudzuje fakt, že novela ústavy sa fakticky pripravuje konšpiratívnym spôsobom výlučne poslancami koaličných strán a opozícia k tomu prizývaná nie je. To je druhá skutočnosť.

Tretia, že títo predstavitelia sú predovšetkým predstaviteľmi takých zoskupení, ktoré našu štátnosť nechceli, boli proti slovenskej zvrchovanosti i proti prijatiu ústavy.

Štvrtá vec. Ak je táto novela takým závažným krokom, tak sa domnievam, že treba sa obrátiť formou debaty, rozpravy a dialógu s občanmi. Oboznámiť občanov. A nie predkladať to do parlamentu takou formou, ako pred mesiacom alebo pred tromi týždňami prišiel predseda vlády Mikuláš Dzurinda a tu podstrčil parlamentu na okamžité schválenie medzištátnu dohodu s Českou republikou o delení federálneho majetku. Takýmto spôsobom sa také závažné dokumenty ani nepripravujú, ani neprerokúvajú, ani nepredkladajú a ani sa neschvaľujú. A navyše zakrývať to rúškom, šermovaním, ohrozením údajných integračných postupov Slovenskej republiky do Európskej únie je absurdné, ja by som sa veľmi prihováral za to, aby takéto demagogické vyhlásenie koalícia prestala zneužívať pre svoje nápady.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

O vystúpenie požiadal pán spoločný spravodajca.

Pán podpredseda vlády ma už poprosil o vystúpenie. Chce si však vypočuť vystúpenia všetkých poslancov prihlásených do rozpravy a potom bude reagovať na všetky vznesené otázky.

Pán poslanec Šebej.

Poslanec F. Šebej:

Ja som požiadal len o stručný vecný komentár, pretože vidím, že sa tu navŕšilo určité kvantum nedorozumení.

Pani poslankyňa Keltošová dostala od nás na výbore k dispozícii, by som povedal, extrakt z legislatívneho plánu vlády, kde na jednotlivé mesiace sú rozložené, sú tam zaznamenané iba tie legislatívne úlohy z tých štyridsiatich šiestich, ktoré súvisia s Európskou integráciou, pričom legislatívny plán vlády obsahuje 200 zákonných predlôh, ktoré sú rozložené počas toho roku rovnomernejšie. Takže sa pritrafí, že v niektorom mesiaci proste konkrétne tých, ktoré súvisia s Európskou integráciou, je viac ako v inom mesiaci, čo neznamená, žeby ten parlament nemal medzitým čo robiť. Ale prosím, to rovnomernejšie rozloženie medzi jednotlivé mesiace môže byť rozumná požiadavka. Ja len na vysvetlenie, že to vyzerá tak, že v jednom mesiaci je len jedna, v inom je ich šesť. Ono je tam k tej jednej dvadsať ďalších a o to menej je v iných mesiacoch. To je jedna poznámka.

Druhá poznámka je k tomu, čo povedal pán predseda ústavnoprávneho výboru Orosz. To je opäť nedorozumenie, ktoré ma vedie k tejto poznámke. Pán poslanec Orosz nepovedal nič v tom zmysle slova, že keď neprijmeme zmenu ústavy, že to z pohľadu Európskej únie ohrozí náš vstup do Európskej únie. Keďže viem presne, o čom hovoril, tak on nemal na mysli, že by Európska únia kládla naše ústavné zmeny ako akúsi podmienku, on len vravel v kontexte toho, čo vravel predtým, že tie zmeny musíme prijať, pretože ináč to kvantum práce, išlo čiste o rýchlosť práce parlamentu, napríklad o delegovanie určitého prijímania noriem technického charakteru na vládu, že by neprichádzali do parlamentu, že ak toto neurobíme, tak sa nám stane analogická vec ako v Českej republike, že ten legislatívny proces jednoducho zastane. Proste, že parlament bude zaplavený množstvom úplne nespracovateľného množstva technických smerníc a všetkého možného. Tak som tomu rozumel.

Tiež by som vážne varoval pred tým, aby sme chápali zmeny v ústave ako čosi, čo je nevyhnutné v danom okamihu kvôli, by som povedal, blahu duše európskych komisárov. Tak to nie je. Pán predseda ústavnoprávneho výboru hovoril len o zmenách, ktoré súvisia s rýchlosťou našej legislatívnej činnosti. O ničom inom. Tak prosím, aby sme nevideli démonov tam, kde nie sú.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Hofbauer chce vystúpiť s faktickou poznámkou. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

Pán poslanec Hofbauer, nech sa páči.

Poslanec R. Hofbauer:

Pán poslanec Šebej,

ja som si doslova zapísal výrok pána predsedu ústavnoprávneho výboru Orosza. Takže váš výklad je vaším výkladom, ale ja mám textáciu, ktorú tu pán Orosz doslova povedal. Aj keď teraz potriasa hlavou v negatívnom zmysle. A tá vaša interpretácia, dovoľte mi, aby som sa jej zasmial. Predsa na urýchlenie legislatívneho procesu nie je potrebné v žiadnom štáte meniť ústavu. Nám tu nepredkladajte čosi také, čo je úplne nezmyselné.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Ako ďalší do rozpravy je prihlásený pán poslanec Weiss.

Pán poslanec Šebej má, myslím, na mysli tú časť novely ústavy, ktorá sa týka prijímania medzinárodných záväzkov z integračného procesu.

Poslanec P. Weiss:

Vážené kolegyne,

vážení kolegovia,

začiatok rokovaní Slovenskej republiky o vstupe do Európskej únie je dôležitým medzníkom v napĺňaní dlhodobých národnoštátnych záujmov Slovenskej republiky.

Národná rada Slovenskej republiky sa vo svojom uznesení z 1. decembra 1998, respektíve vo svojom vyhlásení, prihlásila k hodnotám, ktoré stáli pri zrode myšlienky európskej integrácie a na ktorých je založená Európska únia. Vyhlásila, že členstvo Slovenskej republiky v Európskej únii je záujmom väčšiny občanov Slovenskej republiky a významným predpokladom stability v strednej Európe. Vyjadrila odhodlanie zabezpečiť stabilitu inštitúcií Slovenskej republiky garantujúcich demokraciu, právny štát, ľudské práva a ochranu menšín a celou svojou činnosťou všestranne pomôcť priblížiť proces integrácie Slovenskej republiky do Európskej únie občanom Slovenskej republiky a zohrať aktívnu úlohu pri prijímaní acquis communautaire ako predpokladu na plnohodnotné členstvo v Európskej únii.

Dnes, keď ako slovenský parlament pristupujeme k bezprostrednému plneniu týchto úloh, je dôležité si pripomenúť, že toto vyhlásenie bolo prijaté drvivou väčšinou hlasov. Iba jedna poslankyňa hlasovala proti. Hovorím o tom preto, že existujú záujmy, ktorých napĺňanie presahuje funkčné obdobie jednej vlády, jedného volebného obdobia. Pri realizácii tohto druhu záujmov preto musí byť dosiahnutá kontinuita činnosti i odborného zázemia, ale aj jednota politickej vôle.

Pre úspech pri realizácii takej náročnej historickej úlohy, akou je začlenenie Slovenska do nesmierne náročného a komplikovaného prostredia Európskej únie, je kľúčovou kompatibilita, resp. previazanosť, prepojenosť zahraničnopolitických a vnútropolitických úsilí, rešpektovanie vzájomnej previazanosti medzinárodných a domácich politických, ekonomických a sociálnych procesov a vzťahov. Z tohto pohľadu je mimoriadne významné budovanie a existencia nadstraníckeho konsenzu v oblasti zahraničnej politiky i vnútornej prípravy na vstup do Európskej únie. To neznamená, že otázky zahraničnej politiky a európskej integrácie by mali byť vyčlenené z procesu súťaže, resp. súperenia medzi politickými stranami v rámci pluralitného demokratického politického systému.

Legitímny spor ideí politických prístupov a taktických riešení by však nemal ohrozovať záujmy štátu, záujmy slovenských ľudí, záujmy úspechu v tomto náročnom procese. Predpokladom takéhoto konsenzu je dialóg politických strán v parlamente i mimo neho, ako aj dialóg medzi parlamentom, vládou a prezidentom republiky. Inak povedané, integrácia do Európskej únie je tou oblasťou, v ktorej aj napriek prirodzeným sporom medzi koalíciou a opozíciou, aj napriek značnej politickej polarizácii v iných otázkach vždy jestvuje najväčší priestor na hľadanie konsenzu v prospech presadzovania dlhodobých národnoštátnych záujmov.

Ak má integračná politika a širšie aj zahraničná politika Slovenskej republiky reprezentovať záujmy všetkých občanov, nemôže ju koncipovať a uskutočňovať iba jeden politický subjekt. Aj preto sa v zahraničnom výbore bude posudzovať koncepcia zahraničnej politiky Slovenskej republiky až do roku 2003, teda s presahom do ďalšieho volebného obdobia Národnej rady Slovenskej republiky.

Som rád, že všetky znaky konštruktívneho dialógu a hľadania konsenzu mali aj zasadnutia Zahraničného výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady pre európsku integráciu, ktoré pripravili predložené uznesenie Národnej rady. Práca, ktorá je pred nami, bude úspešná, keď sa aspoň oblasť európskej integrácie stane ostrovom alebo prinajmenšom ostrovčekom politického dialógu a hľadania konsenzu. Aspoň na tomto poli politiky by sme mali odolávať pokušeniu vyvolávať nepriateľskú politickú konfrontáciu.

Vážené dámy, vážení páni, význačným miestom na presadzovanie záujmov Slovenskej republiky bude až do skončenia rokovaní o vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie aj Spoločný parlamentný výbor Európskej únie a Slovenskej republiky, ktorý je obsadený na základe princípu proporcionálneho zastúpenia a ktorého agenda sa už nebude, aspoň tak dúfam, venovať vnútropolitickej situácii na Slovensku, ale predovšetkým konkrétnym výsledkom a problémom prebiehajúcich rokovaní o vstupe a kontrolou počínania si v týchto rozhovoroch tak Európskej komisie, ako aj vlády Slovenskej republiky.

Prihováram sa preto za to, aby aj Zahraničný výbor Národnej rady, ktorý okrem toho obhospodaruje bilaterálne styky s parlamentmi, ale aj s Európskym parlamentom a ďalšími parlamentnými zhromaždeniami medzinárodných organizácií, bol personálne posilnený. Už dnes musíme myslieť na to, že po úspešnom skončení rozhovorov Slovenskej republiky s Európskou úniou bude nasledovať ratifikačný proces. Už dnes musíme získavať podporu svojich kolegov z parlamentov členských krajín Európskej únie, politických strán, ktoré pôsobia v členských krajinách Európskej únie na schválenie členstva Slovenskej republiky v Európskej únii. Plnenie úloh, ktoré vyplývajú z predloženého uznesenia, bude určite veľmi náročné. Verím však, že pre nás všetkých to bude práca povznášajúca a že prinesie pre všetkých občanov Slovenskej republiky želateľný výsledok.

Ďakujem za pozornosť.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

S faktickou poznámkou alebo ústne sa hlásite do rozpravy?

Pán poslanec Cuper má faktickú poznámku.

Nech sa páči.

Poslanec J. Cuper:

Vážený pán predsedajúci,

chcem sa len pána Weissa opýtať, prečo nazýva názorovú diskusiu na prístupový proces alebo na integračný proces konfrontáciou alebo konfrontáciou, ktorá by mala ohrozovať náš vstup do Európskej únie. My sme nikdy nehovorili, že sme proti vstupu Slovenska do Európskej únie a NATO. Na dnešnej tlačovej konferencii Günter Vehrlegen hovoril, že dostal list od bývalého premiéra Mečiara a predsedu Hnutia za demokratické Slovensko, v ktorom vyjadril jednoznačnú podporu prístupovým procesom Hnutia za demokratické Slovensko. To, že máme nejaké odlišné názory na niektoré procesy a že tu o nich diskutujeme, nenazývajte konfrontáciou, pán kolega Weiss, lebo pre vás je všetko konfrontačné to, čo tu odznie z úst opozície. Opozícia v parlamente musí mať iné názory alebo na niektoré veci odlišné názory, ale nie na podstatné veci.

To znamená, je tu jasná línia, že chceme ísť do Európskej únie, ale to neznamená, že všetci budeme pritakávať tomu, čo budete vy tu hovoriť. Pretože vy ste si osobili právo rozhodovať o tom, ako bude vyzerať slovenská zahraničná politika a hovoríte často aj prostredníctvom médií, tak ako keby ste hovorili za slovenský národ. Ja som počúval vaše vystúpenie alebo nechali ste si predvolať veľvyslankyňu Rakúskej republiky a hovorili ste o tom, ako keby celý slovenský národ bol nespokojný s novou rakúskou vládou. Ja na rozdiel od vás pán Weiss som spokojný. Ja nemám nijaké výhrady.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pýtam sa, či niekto z poslancov sa hlási do rozpravy ústne, keďže vystúpili všetci poslanci, ktorí sa písomne prihlásili do rozpravy. Pán poslanec Bárdos, pán poslanec Delinga, pán poslanec Tuchyňa, pani poslankyňa Angelovičová, pán poslanec Slobodník, pán poslanec Cuper, pani poslankyňa Kadlečíková. Končím možnosť ďalších ústnych prihlášok do rozpravy. Pán poslanec Bárdos, Delinga, Tuchyňa, Angelovičová, Slobodník, Cuper, Kadlečíková. V tomto poradí by som prosil poslancov, aby vystúpili. Prvý pán poslanec Bárdos.

Poslanec Gy. Bárdos:

Vážený pán predsedajúci,

vážený pán podpredseda vlády,

vážené dámy,

vážení páni,

dovoľte mi, aby som sa vyjadril k veľmi závažnému materiálu, ktorý sa týka integračných snáh Slovenskej republiky a ktorý by mal pomôcť zintenzívniť a zefektívniť prácu Národnej rady Slovenskej republiky v tejto oblasti, lebo pred nami sú tvrdé vyjednávania, ako to hodnotil z príležitosti začatia rokovania so Slovenskou republikou v Bruseli aj minister zahraničných vecí Slovenskej republiky pán Eduard Kukan. Nechcem opakovať to, čo tu už odznelo, ale musím povedať, že súhlasím s tými názormi, že treba posilniť, a to aj personálne, výbor pre európsku integráciu, zahraničný výbor aj Parlamentný inštitút, aby sme mohli využiť strategickú úlohu - vstup Slovenskej republiky do Európskej únie. V okolitých štátoch sa to zavčasu urobilo, ako tu už odznelo v rozprave viackrát.

Dovoľte mi, aby som sa po konzultácii s odborníkmi obšírnejšie vyjadril k integračnému procesu v oblasti voľného pohybu osôb s dôrazom na koordináciu systémov sociálneho zabezpečenia. Voľný pohyb osôb je jednou zo štyroch základných slobôd, na ktorých je založená Európska únia. Voľný pohyb osôb zahŕňa rozsiahle oblasti, vzájomné uznávanie odborných kvalifikácií práva občanov, voľný pohyb pracovníkov a koordináciu systémov sociálneho zabezpečenia. Právo voľného pohybu za účelom práce, podnikania a trvalého pobytu vo všeobecnosti i v penzijnom veku a bez akejkoľvek diskriminácie je jedným zo základných princípov garantovaných zmluvou o Európskej únii. S tým súvisí právo voliť i byť zvolený do všetkých stupňov verejných orgánov zastupiteľskej demokracie, ako aj vzájomné uznávanie diplomov a osvedčení o nadobudnutej kvalifikácii.

Vstupom do Európskej únie bude Slovenská republika garantovať občanom Európskej únie a členom ich rodín právo bez akejkoľvek diskriminácie vyplývajúcej zo štátnej príslušnosti, t. j. právo požiadať o prácu a voľne sa pohybovať na území Slovenskej republiky za účelom hľadania zamestnania, bývať na území Slovenskej republiky za účelom zamestnania, ako aj pobytu na území Slovenskej republiky za takých istých podmienok ako občanom Slovenskej republiky, a to aj potom, čo prestali byť zamestnanými. Slovenská republika je pripravená uplatňovať právo Európskej únie zabezpečujúcej slobodu voľného pohybu osôb, ktoré patrí k hlavným prvkom jednotného trhu. V zásade na Slovensku neočakávame v oblasti koordinácie sociálneho zabezpečenia žiadne problémy v súvislosti so vstupom do platnosti príslušnej legislatívy potrebnej na uplatňovanie tohto európskeho práva.

Slovensko predpokladá zachovanie poskytovania niektorých nepríspevkových peňažných dávok, napríklad rodičovský príspevok, iba osobám s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky. Je to postup uplatnený terajšími členskými štátmi a predpokladá sa aj od ďalších kandidujúcich krajín. Účasť na koordinačných mechanizmoch Európskej únie si vyžaduje nielen striktné uplatňovanie všetkých štyroch základných princípov v zmysle ich právneho výkladu, ale tiež vytvorenie štruktúr na efektívnu implementáciu a monitorovanie pravidiel koordinácie. Vstup do Európskej únie si vyžaduje užšiu spoluprácu s medzinárodným spoločenstvom a vzrast medzinárodných kontaktov. Dosiahnutie dôležitých predvstupových cieľov Slovenskou republikou je podmienené ďalšou európskou spoluprácou, pretože nie všetci zamestnanci štátu a inštitúcií nadobudli dostatočné skúsenosti a špecifické zručnosti viesť potrebné základné prípravné práce.

Určitý pokrok bol dosiahnutý za pomoci programu Európskej únie Konsenzus, avšak ďalšia pomoc by bola mimoriadne potrebná. Bude potrebné posilniť rozvoj ľudských zdrojov, jazykovú prípravu, schopnosť negociovania, ako aj iné komunikačné techniky, napríklad široko organizovaný lobing nielen na vládnej úrovni, ale aj na parlamentnej a na úrovni sociálnych partnerov. Zabezpečenie voľného pohybu pracovníkov cez hranice štátov si vyžaduje aktívne opatrenia. Z veľkej časti sú tieto opatrenia potrebné i v oblasti sociálneho zabezpečenia, pretože sa nedá očakávať, že by pracovníci chodili do zahraničia, keby to malo negatívny vplyv na ich práva na sociálne dávky.

Kľúčovými prvkami koordinácie systémov sociálneho zabezpečenia v Európskej únii sú právne predpisy zabezpečujúce kontinuitu pre osoby, ktorých sa to týka. V oblasti systémov sociálneho zabezpečenia Európa rešpektuje historicky vzniknuté rozdielne systémy v jej jednotlivých členských štátoch. Nariadenia založené na článku 42 Zmluvy o Európskom spoločenstve majú len obmedzený cieľ, pretože v nich nejde o harmonizáciu, ale len o koordináciu systémov. Štáty sa môžu v zásade úplne slobodne rozhodnúť, kto sa má poistiť, aké sociálne dávky sa budú poskytovať a za akých podmienok sa budú poskytovať sociálne dávky, aké príspevky a v akej sume bude treba platiť na financovanie príspevkových dávok, ako sa budú dávky vypočítavať, na akej úrovni sa stanovia sumy dávok, ako dlho sa budú poskytovať a podobne.

Nástroje koordinácie systémov sociálneho zabezpečenia zabraňujú v Európskej únii diskrimináciu na základe štátnej príslušnosti, uplatňujú zásadu rovnakého zaobchádzania, zachovávajú nadobudnuté práva v oblasti sociálneho zabezpečenia a umožňujú vývoz dávok do zahraničia. Podľa článku 40 Európskej dohody o pridružení uzatvorenej medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na strane jednej a Slovenskou republikou na strane druhej má dvojstranná asociačná rada prijať svojím rozhodnutím pravidlá na koordináciu systémov sociálneho zabezpečenia obsiahnutých v článku 39 Európskej dohody. Od roku 1999 Európska komisia pripravuje v spolupráci s ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny návrh takéhoto rozhodnutia. Článok 42 Európskej dohody uvádza záväzok členských štátov únie.

So zreteľom na situáciu na trhu práce v členskom štáte podľa ich legislatívnych opatrení a s ohľadom na pravidlá, ktoré v nich platia v oblasti pohybu pracovníkov, majú zachovať dvojstranné dohody týkajúce sa možnosti prístupu k zamestnaniu pre pracovníkov zo Slovenskej republiky, a ak to bude možné i ďalšie členské štáty priaznivo zvážiť uzatvorenie nových podobných dohôd. Asociačná rada má ďalej preskúmať možnosť poskytnutia ďalších zlepšení vrátane možnosti prístupu k odbornej príprave v súlade s pravidlami a postupmi platnými v členských štátoch a so zreteľom na situáciu na trhu práce v členských štátoch v spoločenstve. V súčasnom období má Slovenská republika uzavretú medzinárodnú zmluvu o vzájomnom zamestnávaní občanov s Nemeckou spolkovou republikou, Českou republikou, Maďarskou republikou, Poľskou republikou, s Ruskou federáciou, s Ukrajinou a o výmene stážistov so Švajčiarskou konfederáciou, Luxemburským veľkovojvodstvom a Fínskou republikou.

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky v súlade s článkom 42 Európskej dohody oslovilo trinásť z pätnástich členských štátov a od deväť z nich nedostalo žiadnu alebo dostalo zamietavú odpoveď. Z členských krajín neoslovili Nemeckú spolkovú republiku a Rakúsku republiku preto, že s uvedenými krajinami boli už podpísané, respektíve rozpracované dohody o zamestnávaní občanov. Z dôvodu zvýšenia nezamestnanosti sa v členských štátoch Európskej únie výraznejšie presadzujú pravidlá a postupy na ochranu trhu práce v rámci členských štátov Európskej únie, ktoré postihujú občanov krajín, ktoré nie sú členmi Európskej únie vrátane občanov asociovaných krajín. V tomto smere nepriaznivo pôsobí rezolúcia rady týkajúca sa obmedzenia vstupu príslušníkov tretích strán na územie členských štátov Európskej únie za účelom vykonávania aktivít ako samostatne zárobkovo činné osoby. Asociované krajiny nie sú z tejto smernice vyňaté. Keďže súčasne podľa článku 43 Európskej dohody sa začala druhá etapa prechodného obdobia, asociačná rada by mala posúdiť ďalšie spôsoby zlepšenia pohybu pracovníkov, berúc do úvahy sociálnu situáciu v oblasti zamestnanosti v spoločenstve. Predpokladáme, že Slovensko ako zmluvný partner Európskej dohody bude iniciovať spoločné opatrenia súvisiace s plnením článkov 42 a 43 Európskej dohody.

Z hľadiska sociálneho zabezpečenia z pohľadu voľného pohybu osôb má Slovenská republika z krajín členských štátov Európskej únie uzatvorenú bilaterálnu zmluvu len s Francúzskom a v štádiu rozpracovania sú zmluvy o sociálnom zabezpečení so Spojeným kráľovstvom Veľkej Británie a Severného Írska, Nemeckou spolkovou republikou, ako aj s Rakúskom. A začali sa rokovania s Luxemburskom a bol stanovený termín na rokovanie s Talianskom. Snahou Slovenska je uzatvárať v súčasnosti také bilaterálne zmluvné dokumenty, ktoré sa popri zohľadnení vnútroštátnych právnych predpisov blížia k právnym normám Európskej únie. Budú pozitívne vplývať na postupnú prípravu na zabezpečenie voľného pohybu osôb a majú predpoklad použiteľnosti i po vstupe do Európskej únie. Slovenská republika podobne ako iné asociované krajiny je vyzývaná v predvstupovom období uzatvárať zmluvy o sociálnom zabezpečení s čo najväčším počtom členských krajín. Takýto postup značne vplýva na realizáciu koordinácie systému sociálneho zabezpečenia.

Pripravované bilaterálne zmluvy v oblasti sociálneho zabezpečenia sú v rozpore s nariadením Rady EHS navrhované bez zdravotného poistenia pre nesúhlas gestora - Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky a bez prídavkov na deti pre nesúhlas s našou legislatívou. Pokiaľ je to možné, tieto zmluvy vo vecnom rozsahu obsahujú nemocenské poistenie a zahraniční partneri spravidla rozdelenie na nemocenské a na zdravotné poistenie nepoznajú a nesúhlasia s čiastočným riešením, t. j. zahrnúť do zmluvy nemocenské poistenie v chápaní slovenskej legislatívy.

V otázke uzatvárania a vykonávania bilaterálnych zmluvných dokumentov v oblasti sociálneho zabezpečenia a tiež v oblasti zamestnávania ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny sústavne naráža na problém riešenia zdravotnej starostlivosti, ktoré spadá do kompetencie Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky. Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky v danej oblasti a v súčasnosti presadzuje, aby v zmluvách o sociálnom zabezpečení nebola zahrnutá zdravotná starostlivosť, čo je pre väčšinu štátov Európskej únie neprijateľné riešenie. Rezort ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny si nebude môcť plne splniť svoje úlohy v oblasti koordinácie systémov sociálneho zabezpečenia bez doriešenia tohto problému. Som si vedomý toho, že úplná implementácia všetkých právnych predpisov vzhľadom na ich povahu prichádza do úvahy až v horizonte, ktorým je čas vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie.

Na záver mi dovoľte tlmočiť názor poslancov za Stranu maďarskej koalície. Klub poslancov Strany maďarskej koalície podporí prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky v príprave na rokovania o vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie, samozrejme, takisto ako aj samotný integračný proces Slovenskej republiky do Európskej únie.

Ďakujem. (Potlesk.)

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

S faktickými poznámkami sa hlásia pán poslanec Slobodník, Keltošová, Tkáč. Končím možnosť ďalších prihlášok.

Pán poslanec Slobodník.

Poslanec D. Slobodník:

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

V tom voľnom pohybe, o ktorom hovoril na počiatku pán poslanec Bárdos, mi znejú nejaké falošné tóny, ale tóny mne dôverne známe. Pán Bárdos zrejme citoval z dokumentu, ktorý vydala vláda Maďarskej republiky v roku 1998, nová vláda, vláda premiéra Orbána, ktorý sa volá mimochodom Za občianske Maďarsko a v celom asi 11-stranovom dokumente sa ani raz nespomína občiansky princíp, to na okraj. A tam je takáto veta, ktorá je veľmi podozrivá a ktorá mi takpovediac naznačuje, čo ste asi mysleli tým voľným pohybom, nehovorím o tom ďalšom sociálnom riešení, vidím, že sú prihlásení dvaja bývalí ministri pre sociálnu oblasť, tak oni to asi povedia. Tam sa hovorí, vláda, maďarská, vláda si je vedomá, že prijatím do Európskej únie musí prijať vízovú, utečeneckú a imigračnú politiku Európskej únie. Preto sa maďarská vláda bude vraj usilovať vypracovať špeciálne riešenia, ktoré zabezpečia nehatený voľný styk s občanmi susedných krajín a najmä s tam žijúcimi maďarskými menšinami a získať pre také riešenia súhlas Európskej únie. To samo osebe je bezočivosť, samozrejme, typická pre maďarskú vládu, keď to takto musím povedať, že si myslí, že Maďarsko ako vyvolená krajina sa dostane do Európskej únie skôr ako tie susedné krajiny, v ktorých žijú maďarské menšiny. Ale tu je tá jednostrannosť, ktorá chce vyňať občanov Slovenskej republiky, čo sú maďarskej národnosti, z celkového takpovediac systému občianstva v Slovenskej republike a pričleniť ich k maďarskému občianstvu. Tak to je niečo, čo by sa tu v tomto parlamente asi nemalo diať.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pani poslankyňa Keltošová.

Poslankyňa O. Keltošová:

Ďakujem za slovo.

Ďakujem aj nášmu predrečníkovi pánu Bárdosovi, že urobil sumár bilaterálnych dohôd a vlastne zahraničnej aktivity ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny. Zhruba ste začali tak rokom 1993, ako som sledovala, v prijímaní jednotlivých bilaterálnych dohôd. Myslím si, že tá najdôležitejšia bola opomenutá, je to dohoda s Českou republikou o vzájomnej zamestnanosti a vzájomnom sociálnom zabezpečení, ktorá bola takým predobrazom pre bilaterálne dohody s ďalšími okolitými štátmi.

Myslím si, pán kolega, že ak by sme postupovali takýmto spôsobom aj voči ostatným členským krajinám alebo asociovaným krajinám, táto zmluva ako základná zmluva po rozdelení Česko-Slovenska by mohla slúžiť aj mnohým európskym krajinám, ako uzatvárať vzájomne výhodné zmluvy, pokiaľ ide o zamestnanosť, voľný pohyb osôb a vzájomné sociálne zabezpečenie. Takže ďakujem vám za revíziu možno aj trošku úspechov ministerstva práce na poli zahraničných dohôd a zmlúv.

Čo ma však teraz mrzí je, že ste spomínali nedotiahnuté zmluvy napríklad s Talianskom, Luxemburskom a s ďalšími krajinami. Zrejme ministerstvo práce by sa malo dôraznejšie odvolávať na spomínaný článok 43 asociačnej dohody, pretože tie základy, znovu sa vrátim do minulosti, prvé kontakty, prvé listy išli v rokoch 1995, 1996. Mnohé z členských krajín Európskej únie ani neodpovedali, ale je sa o čo oprieť. Myslím si, že tie prvé kontakty boli urobené a treba sa na ne odvolávať. Je naším spoločným záujmom, aby občania Slovenskej republiky, napríklad stážisti, študenti, ale aj doktorandi, sa mohli slobodne pohybovať v krajinách Európskej únie.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Tkáč.

Poslanec V. Tkáč:

Ďakujem za slovo.

Ja by som chcel pozitívne hodnotiť vystúpenie pána poslanca v oblasti sociálnych vecí a sociálnej sféry ako celku vrátane teda aj problémov týkajúcich sa zdravotnej starostlivosti. Tri také základné poznámky sú: treba si uvedomiť jedno, že vstupom do Európskej únie, ale aj v rámci predvstupových rokovaní sa nekončí bilaterálny život Slovenskej republiky. To je prvá poznámka. A pokiaľ je možné dosiahnuť čiastkové dohody v bilaterálnych vzťahoch, tak je to podľa mňa pozitívne pre Slovensko, ale aj pre ďalšieho partnera. To súvisí aj so zaradením Slovenska v iných medzinárodných organizáciách okrem Európskej únie. Z pohľadu zamestnanosti alebo sociálnej sféry to je Medzinárodná organizácia práce, Medzinárodná asociácia sociálneho zabezpečenia, či to isté platí pre oblasť Rady Európy. Myslím si, že aj tam sú zaujímavé väzby medzi možnou úvahou o zaradení Parlamentného zhromaždenia Rady Európy do Európskeho parlamentu ako jednej z komôr. To isté platí potom aj pre prípravu Slovenska v povstupovej etape, že na Slovensku by sme mali voliť asi 12 až 16 poslancov Európskeho parlamentu ako dôsledok vstupu.

Druhá poznámka je v tom, že je nevyhnutné rokovať alebo robiť závery v oblasti zamestnanosti a práce a myslím si a presne v intenciách týchto našich vystúpení sme mali zhodu, že otázka zamestnanosti, práce, ale čiastočne aj k tej tretej poznámke sociálneho zabezpečenia by mala byť pre vyjednávačov v rovine stratégie, nie v rovine taktiky. Myslím si, že pán podpredseda vlády vie, o čom hovorím, pretože si myslím, že ak budú zásadné problémy na vstup zo strany prijímateľov, tak to bude oblasť práce a zamestnanosti.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

O možnosť vystúpiť požiadal podpredseda vlády pán Hamžík.

Pán podpredseda, máte slovo.

Podpredseda vlády SR P. Hamžík:

Vážený pán predsedajúci,

pani poslankyne, páni poslanci,

som rád, že Národná rada Slovenskej republiky sa rozhodla práve dnes, keď začíname rokovania o vstupe do Európskej únie, prerokovať návrh uznesenia k zameraniu a základným úlohám Národnej rady v príprave na rokovanie o vstup Slovenskej republiky do Európskej únie. Za posledných 10 rokov k dnešnému dňu Slovenská republika prešla zložitým procesom politických a ekonomických premien. Na ceste k otvoreniu rokovania sme zaznamenali nielen úspechy aj neúspechy, dôležité je aj z neúspechov sa poučiť a chytiť túto šancu správnym spôsobom do rúk. Myslím si, že si to uvedomujeme všetci, že to dokazuje aj táto rozprava, ktorú považujem za mimoriadne užitočnú a prínosnú aj pre mňa osobne. Nezaznamenal som nejaké zásadné rozpory, skôr snahu zmysluplným spôsobom prispieť k tejto ceste do Európskej únie, ktorá bude neľahká. Podľa mňa nejde o beh na krátke trate, nejde o to, aby sme diskutovali o termíne možného vstupu, ale ide predovšetkým o dobrú prípravu. V rámci negociácie podľa všetkých vyčlenených oblastí, ktoré nazývame kapitolami, pôjde predovšetkým o obhájenie záujmu Slovenskej republiky a o dohodnutie takých podmienok, ktoré zabezpečia stabilitu, rozvoj a predovšetkým rozvoj ekonomiky, ktoré zabezpečia perspektívu vyššej životnej úrovne a takej sociálnej situácie, s ktorou naši občania budú spokojní. Takto som vždy chápal, skôr v tom ekonomickom ako politickom rozmere, celý prístupový proces k Európskej únii. Je tu určitá tendencia, integračná tendencia, na ktorú sme sa my, obrazne povedané, napasovali a ktorej sa prispôsobujeme a ktorá je v záujme Slovenskej republiky. Myslím si, že takto to tu aj všetci chápeme.

V súvislosti s rozhodnutím Európskej rady v Helsinkách by som rád ocenil odhodlanie Národnej rady zintenzívniť realizáciu svojho vyhlásenia z 1. decembra 1998 k integrácii Slovenskej republiky do Európskej únie. Menovite by som chcel oceniť úsilie Národnej rady zamerané na plnenie priorít spojených s plnením kodanských kritérií a s preberaním práva Európskych spoločenstiev takzvaného acquis communautaire do právneho poriadku Slovenskej republiky, kde práve Národná rada zohráva a zohrá nezastupiteľné miesto. Úloha Národnej rady je nezastupiteľná najmä v tých aspektoch integračného procesu, ktoré súvisia s procesom koordinácie realizácie úloh, harmonizácie práva a preberania acquis communautaire, ale aj jeho implementácie, teda uvádzania do praxe toho, tých častí právneho poriadku, ktoré sme prevzali z práva Európskych spoločenstiev.

Pripravenosť Slovenskej republiky na vstup do európskych štruktúr bude priamo úmerná práve realizácii tej legislatívy, ktorú budeme s Európskou úniou harmonizovať. Mimoriadne dôležitú úlohu v tomto smere zohrá práve Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre európsku integráciu tvorený poslancami s paralelným členstvom aj v iných vecne príslušných výboroch. Nebudem opakovať tie úlohy výboru, ktoré sú obsahom uznesenia, predpokladám, že ich Národná rada odsúhlasí, a myslím si, že sú správne zamerané. Dôležitú úlohu však bude hrať aj Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky predovšetkým v tých oblastiach, ktoré sa týkajú dvojstrannej spolupráce najmä s parlamentmi členských a asociovaných krajín Európskej únie a činnosťou delegácií poslancov v mnohostranných inštitúciách. Taktiež nemožno nespomenúť úlohu Spoločného parlamentného výboru Európskej únie a Slovenskej republiky a jeho zameranie na politickú podporu prístupového procesu Slovenskej republiky.

Chcel by som povedať alebo zdôrazniť to, čo tu nakoniec už zarezonovalo, pokiaľ ide o európsku integráciu. Pokiaľ ide o plnenie úloh, ktoré vyplývajú z nášho prístupového procesu, skutočne všetci bez ohľadu na to, ku ktorému politickému zoskupeniu patríme, či už sme súčasťou vládnej koalície alebo opozície, sme na jednej lodi. Myslím si, že tie ponuky, ktoré boli dnes spomenuté zo strany opozície, ak premeníme do konštruktívnej spolupráce a podieľania sa na prístupovom procese, že pôjdeme správnym smerom. Skutočne musíme vytvoriť také podmienky, a je to zdôrazňované aj zo strany našich partnerov, aby tu bola kontinuita za každých okolností.

Dnes prezentujeme všeobecnú negociačnú pozíciu, tá je k dispozícii na internete, bude publikovaná v tlači, pripravujeme negociačné pozície v ďalších 15 kapitolách, teda v 15 kapitolách v oblastiach, podľa ktorých sa bude rokovať. Sú to tie ľahšie, ale musíme zintenzívniť prípravu predovšetkým ťažších kapitol. Niektoré z nich už boli spomínané, týkajú sa vnútorného trhu, voľného pohybu osôb, voľného pohybu kapitálu, poľnohospodárstva a ďalších. Ťažisko bude práve na prijímaní a harmonizácii nášho práva, na prijímaní práva Európskych spoločenstiev, viackrát to tu bolo spomenuté. Takto sme orientovali a úzko koordinovali aj s podpredsedom vlády pre legislatívu legislatívny plán vlády, pripravujeme revíziu Národného programu na prijatie acquis communautaire, teda na prijatie európskeho práva, ktorá bude publikovaná v polovici marca tohto roku a bude o jej príprave a je informovaný výbor pre európsku integráciu.

Ja osobne nechcem zasahovať do uznesenia, chcem sa však vyjadriť k diskusii a k tým návrhom, ktoré tu boli v rámci rozpravy. Tie pripomienky, ktoré sa týkali zo strany pani poslankyne Keltošovej legislatívneho plánu vlády, budem o nich informovať podpredsedu vlády pána Fogaša. Myslím si, že pripomienka rozložiť prijímanie jednotlivých predpisov a návrhov, ktoré súvisia s prijímaním európskeho práva na celé tohtoročné obdobie, je relevantná, aj keď si treba uvedomiť skutočne to, čo povedal pán spravodajca, predseda výboru pre európsku integráciu, že parlament tento rok bude mať na stole okolo 200 právnych noriem, čiže roboty bude dosť, sú tam v tom prehľade, ktorý dostali členovia eurointegračného výboru, vlastne vypichnuté len tie normy, ktoré sú najdôležitejšie a ktoré bude ako prioritné sledovať Európska únia. Tak tomu bolo aj minulý rok.

Treba si uvedomiť aj to, že nie je dôležité, ako sa vidíme my, ako my vidíme prístupový proces, ale dôležité je, ako nás vidí Európska komisia. Tá nás bude hodnotiť opätovne koncom tohto roku, v septembri bude spracovaná nová hodnotiaca správa, ktorá bude v novembri publikovaná, a myslím si, že teraz po Helsinskom summite nastal čas presného odpočtu úloh, ktoré sú splnené, ku ktorým sme sa zaviazali my, Európska únia len sleduje plnenie kritérií a týchto úloh, a ktoré sú mimoriadne dôležité z hľadiska prístupového procesu.

Som veľmi rád, že pán poslanec Tkáč spomenul otázky, ktoré súvisia aj s národnou identitou. Myslím si, že to sú otázky, ktoré budú súčasťou diskusie, ktoré zaujímajú našich občanov. Ja osobne tiež nemám obavu, že by sme ju strácali, tak ako ju nemá záujem stratiť žiaden členský štát Európskej únie. Je tu však potrebná vysvetľovacia kampaň tak, aby to takýmto spôsobom chápali aj naši spoluobčania, ktorí nakoniec v ratifikačnom referende odsúhlasia náš vstup do Európskej únie. Čiže nepôjde o koniec národných štátov, ja chcem potvrdiť, že takáto koncepcia určite neexistuje zo strany tejto vlády, že máme snahu v každom prípade tak ako obhájiť naše záujmy vo všetkých kapitolách, tak aj obhájiť alebo zachovať našu identitu. Myslím si, že to nemusím ďalej rozvádzať.

Som pripravený akceptovať tie pripomienky, nakoniec rozhodnete síce vy a budete o tom hlasovať, ale tie pripomienky, ktoré predložil pán poslanec Kalman, aj keď si myslím, že mnohé veci z toho, čo spomenul, sa realizujú, vláda má komunikačnú stratégiu, robí odpočet, pripravujeme informačné stredisko, ktoré bude zamerané na rozširovanie informácií o Európskej únii, o našich východiskách aj o podmienkach vstupu priamo do regiónov v spolupráci so Združením miest a obcí, v spolupráci s regionálnou tlačou, v spolupráci s miestnymi televíziami, s miestnymi rádiami. Informačný systém ohľadne PHARE i SAPARD nejde cez krajské a okresné úrady, tu bude vždy pocit u niektorých, že nie sú dostatočne informovaní, ale ja mám zase pocit, že nepátrajú dostatočne po informáciách, že len chytajú tieto informácie mnohí zo vzduchu. Chcem však pripomenúť, že v minulom roku, keď sme naprogramovali prostriedky za viac ako 4 miliardy, sme mali projekty za viac ako 8 miliárd. Čiže to hovorí o tom, že informovanosť je dostatočná. Určité rezervy sú vo včasnosti prípravy projektov a v kvalite týchto projektov, ale viem akceptovať tieto pripomienky. Ja vystúpim v Národnej rade Slovenskej republiky aj pri prezentácii zahraničnopolitického odpočtu v polovici marca, k otázkam európskej integrácie a nevidím problém ani v tom, ak sa na tom vy zhodnete, aby vláda predkladala parlamentu správu o postupe v procese prípravy a plnení stanovených kritérií.

Chcel by som podporiť návrh uznesenia, tak ako bol predložený, vidím v ňom dôležitý signál, vidím v ňom aj potvrdenie spoločného východiska Národnej rady, nášho najvyššieho zastupiteľského orgánu k otázke integrácie v tejto podľa môjho názoru najdôležitejšej zahraničnopolitickej priorite Slovenskej republiky. Znovu sa vraciam k tomu, čo som povedal a čo tu bolo povedané aj z iných úst, sme na jednej lodi, dôležité je dobre sa pripraviť, netreba sa ani ponáhľať, pretože skutočne ekonomika potrebuje svoje, musíme zlepšiť konkurencieschopnosť, reštrukturalizovať do potrebnej miery finančný sektor aj ostatné oblasti, reštrukturalizovať priemysel a vytvoriť podmienky na to, aby skutočne vstup do Európskej únie bol pre Slovenskú republiku prínosom, ale musíme počítať aj s tým, že my musíme byť prínosom aj pre Európsku úniu.

Ďakujem. (Potlesk.)