Podpredseda NR SR I. Presperín:

Ďakujem.

Jedna faktická poznámka - pani poslankyňa Keltošová. Končím možnosť ďalších faktických poznámok.

Nech sa páči.

Poslankyňa O. Keltošová:

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

Dve stručné poznámky k predrečníkovi. Pán kolega, doplnkový systém a slabá účasť na ňom zo zákona sa dá ovplyvniť jedine v kolektívnom vyjednávaní. Dávam vám to do pozornosti pre vaše prípadné ďalšie rokovania s Konfederáciou odborovým zväzov, aby iniciovala v rámci kolektívneho vyjednávania a kolektívnych zmlúv doplnkové pripoistenie pre svojich členov v podnikoch, kde je toto možné. Pokiaľ nie je iniciatíva zo strany zamestnancov, predpokladám, že žiaden zamestnávateľ sa nebude hrnúť do toho, aby prispieval na doplnkové dôchodkové pripoistenie. Takýto je systém, takáto je prax. Čiže v dobrom dávam vám to do pozornosti, upozornite na to konfederáciu.

Ďalej chcem povedať, že takýto zákon, resp. takáto reforma nebola pripravovaná. Znovu opakujem, neboli ste tu, musím vás len upozorniť, že zákon o sociálnom poistení bol pripravovaný v minulom volebnom období a jeho 6. verzia bola v máji 1998 podrobená auditu Európskej komisie a uspela. Takže to len na spresnenie a pre verejnosť.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Ďakujem.

V rozprave ďalej vystúpi pani poslankyňa Záborská. Ako posledná písomne prihlásená sa pripraví pani poslankyňa Sárközy.

Nech sa páči.

Poslankyňa A. Záborská:

Ďakujem za slovo.

Vážený pán predsedajúci,

vážený pán minister,

kolegyne a kolegovia,

v prvom rade chcem oceniť, že do Národnej rady bol predložený komplexný materiál reformy sociálneho poistenia, na ktorom pracovali jednak zamestnanci ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, či už v tomto, alebo v minulých volebných obdobiach, a určite bola okolo nich aj skupina odborníkov, ktorí mali fundované znalosti z tohto problému. Aj vo vyjadreniach medzinárodných inštitúcií ohľadom reformy sociálneho dôchodkového systému prevláda názor, že systémy dôchodkového zabezpečenia financované len priebežne sú neudržateľné, pričom hlavnou príčinou je demografický vývoj.

Vzhľadom na včerajšiu diskusiu v rozprave ohľadne demografického vývoja by som sa na chvíľu pristavila pri tomto probléme. Keďže v západných krajinách hlavnou príčinou reformy dôchodkového poistenia bol demografický vývoj, je si ťažko predstaviť, že tento nastal pre zlú sociálno-ekonomickú situáciu, ako by sme si to chceli teraz zjednodušiť na Slovensku. Švajčiarsko má jeden z najhorších ukazovateľov demografického vývoja a bolo by odvážne hovoriť o Švajčiarsku ako o krajine so zlými sociálno-ekonomickými ukazovateľmi.

Problematika determinácie populačného vývoja je veľmi komplexná. Už v tridsiatych a štyridsiatych rokoch boli vypracované určité teórie, ktoré sa opierali o také pojmy, ako sú pokrok, sociálno-ekonomický rozvoj, technologická modernizácia, ale tieto teórie sa ukázali ako nepresné. Ďalšie teórie boli komplexnejšie, ktoré zdôrazňovali tiež viaceré determinanty tohto vývoja, boli to biologicko-technologické, ekonomické, inštitucionálne, hlavne sociálne, ktoré spočívali v zmene funkcie rodiny a v meniacej sa hodnote dieťaťa. Súčasný pokles pôrodnosti pod záchovnú hodnotu vo vyspelých západných krajinách však predstavuje neobvyklý demografický jav. Za normálnych okolností v spoločnosti sa zastavil rast početných populácií a známy francúzsky demograf Dumond pripomína výrok Raymonda Arona, že Európania páchajú samovraždu znižovaním pôrodnosti.

Viacpilierový systém s kapitalizačnou fondovou časťou je odporúčaný viacerými medzinárodnými organizáciami, ako je Svetová banka, OECD a Medzinárodná organizácia práce. Viacpilierový systém je aj najčastejší systém v Európskej únii. I keď v súčasnosti sociálny systém nie je jednotný a je na zodpovednosti každého štátu, ako túto úlohu zabezpečí. Reforma sociálneho systému je nutná aj v Slovenskej republike a je potrebné ju vykonať čo najrýchlejšie vzhľadom na súčasný stav systému dôchodkového zabezpečenia a tiež aj u nás očakávaný demografický vývoj. Ja by som toľko na úvod k demografického vývoju.

A teraz by som chcela uviesť niektoré rozpory v navrhovanej koncepcii reformy sociálneho poistenia so zameraním na dôchodkové poistenie. Koncepcia nie je celkom v súlade s princípmi Ústavy Slovenskej republiky. V tretej hlave Ústavy Slovenskej republiky sa hovorí: "Hospodárstvo Slovenskej republiky sa zakladá na princípoch sociálnej a ekologicky orientovanej trhovej ekonomiky. Slovenská republika chráni a podporuje hospodársku súťaž." Toľko citát. Ak sa na predloženú koncepciu pozrieme z tohto hľadiska, musíme konštatovať, že nenapĺňa oba body tretej hlavy Ústavy Slovenskej republiky, a to preto, že je diskriminačná voči poskytovateľom dôchodkového poistenia, ktorí sú obvyklí v iných demokratických štátoch s fungujúcimi systémami dôchodkového poistenia, a obmedzuje voľbu občanov vo výbere poskytovateľov.

Ak sa teda v ústave hlásime k trhovej ekonomike, musíme akceptovať, že sloboda voľby v trhových podmienkach sa chápe ako najefektívnejší spôsob sebaurčenia jednotlivca a súťaž ako najistejší garant voľby. Štát má vstupovať do hry iba vtedy, ak je to jednoznačne nevyhnutné. Tu som citovala Radičovú Zo sociálnej politiky na Slovensku z roku 1998. Pritom nechceme spochybňovať ten fakt, že dôchodkové poistenie musí mať aj sociálny rozmer, v ktorom sa trhové mechanizmy nedajú uplatňovať. Takýto princíp zachovávajú aj v iných štátoch, a pritom do základných kapitalizačných pilierov systému dôchodkového poistenia sú zapojené rôzne finančné inštitúcie.

Ďalej koncepcia nie je celkom v súlade s poznatkami a skúsenosťami a s odporúčaniami medzinárodných organizácií a nie celkom napĺňa kritériá efektívnosti. Je známe a dokumentované, že verejné spravovanie fondov je menej efektívne ako súkromné. Svetová banka už v roku 1994 dôrazne odporúčala súkromné spravovanie kapitalizačnej časti dôchodkov. Výhodnosť tohto postupu je overená v mnohých krajinách Európy, kde takto konštruované dôchodkové systémy fungujú dlhodobo. Je však známe, že tento postup vyžaduje presne stanovené pravidlá a prísnu kontrolu a takto by mal byť zameraný postup aj pri reformovaní systému v Slovenskej republike.

Navrhovaná koncepcia je postavená na ochrane poistenca cez diskrimináciu inštitúcií, ktoré podľa skúseností z mnohých iných krajín sú zodpovední a spoľahliví partneri pri zabezpečovaní dôchodkového poistenia. Okrem toho medzinárodné organizácie vidia ako hlavný cieľ reformy stanovenie pravidiel a zásad pre všetkých zúčastnených a vo vytvorení kontrolných mechanizmov, a nie v diskriminácii a pseudoochrane poistenca.

Reforma je v čiastočnom rozpore s odporúčaniami a pravidlami, ako aj skúsenosťami v Európskej únii, a to predovšetkým v časti, kde sa hovorí, že Európska únia je zodpovedná za koordináciu národných systémov v takých prípadoch, kde sa dotýkajú uplatňovania práva voľného pohybu občanov v rámci únie. Ak prijmeme taký systém, ktorý je neštandardný a diskriminačný voči poskytovateľom a produktom, ktoré sú bežné a zaužívané v Európskej únii.

Táto koncepcia je čiastočne aj v rozpore so závermi Zelenej knihy o doplnkových dôchodkoch, ktoré vydala Európska komisia v máji 1999. Tento materiál odporúča prijatie zákonnej normy ohľadom doplnkových dôchodkov tak, aby boli dosiahnuté tieto ciele: Zabezpečenie najlepšej možnej ochrany poberateľa dôchodku, aby penzijné fondy mohli plne profitovať z jednotného trhu a jednotnej meny euro, aby boli zabezpečené rovnaké pravidlá pre rôznych poskytovateľov doplnkových dôchodkov a rovnaké pravidlá pre podobné produkty v doplnkovom dôchodkovom zabezpečení a aby bolo zabezpečené vzájomné uznanie pravidiel bezpečného investovania.

Keďže ide o dlhodobú koncepciu, musíme zohľadňovať aj našu budúcu účasť na členstve v Európskej únii. Predpokladaná reforma, predpokladaná koncepcia je tak trocha aj v rozpore s vlastným zámerom docieliť prevzatie väčšej zodpovednosti občanov za príjem v dôchodkovom veku, čo sa dá len tak, že sa jednotlivcovi poskytne možnosť voľby. Koncepcia nezohľadňuje doterajšie skúsenosti a poznatky z priebehu doplnkového dôchodkového poistenia. Doplnkové dôchodkové poisťovne boli schopné za čas svojho trvania od roku 1996 získať 150 000 členov a naakumulovať 1,3 mld. Sk, naproti tomu v Českej republike od vytvorenia možnosti pripoistenia v dôchodkových fondoch súkromne spravovaných získali 1,8 mil. členov a prostriedky 32,9 mld. Kč. Podobné skúsenosti sú aj z Poľska a myslím, že v našich diskusiách sme oceňovali reformu dôchodkového poistenia v Poľsku.

Aj tieto údaje vypovedajú o tom, čomu občania dôverujú viac, privátne alebo verejne spravovaným spoločnostiam. Teda dôchodkové doplnkové poisťovne oslovili iba malé percento z pracujúcej populácie, asi len 7 %, čo aj po zvážení faktu, že zákon má sám v sebe zahrnuté diskriminačné prvky, je veľmi málo. Podľa doteraz dosiahnutých výsledkov doplnkové dôchodkové poistenie nie je možné považovať za reálny zdroj príjmov v starobe a stavať nový reformovaný systém na inštitúciách, ktoré evidentne nie sú úspešné od začiatku.

Na záver len niekoľko slov. Samozrejme oceňujem, ako som predoslala, koncepciu, ktorú predložilo ministerstvo práce a sociálnych vecí, ale by som privítala, a myslím, že viacerí, keby na ďalšom pracovaní, na ďalšej práci na tejto koncepcii boli navrhnuté konštrukcie, ktoré by využívali štandardné a overené postupy a finančné inštitúcie. Ak chceme deklarovať, že pripravujeme reformu podľa európskych pravidiel, je potrebné odstrániť všetky diskriminačné prvky ako voči rôznym poskytovateľom penzijného poistenia, tak aj voči produktom, ktoré sa úspešne využívajú v krajinách Európy. Je potrebné zamerať sa na stanovenie pravidiel a kontrolný mechanizmus celého systému, a nie na výber tých, čo sa na systéme budú podieľať. Dobré pravidlá zabezpečia dobrých účastníkov.

Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

S faktickými poznámkami na vystúpenie pani poslankyne sa hlásia traja páni poslanci. Posledný pán poslanec Gajdoš.

Pán poslanec Tkáč.

Poslanec V. Tkáč:

Ďakujem za slovo.

Ja by som chcel doplniť vystúpenie pani poslankyne v tej časti, kde hovorila v úvode o demografii a demografických procesoch. Zastupujem Národnú radu v Parlamentnom zhromaždení Rady Európy vo Výbore pre migráciu, utečencov a demografiu. Tento výbor pripravil pre Parlamentné zhromaždenie Rady Európy zaujímavú štúdiu o demografických pomeroch v krajinách strednej a východnej Európy. A treba zvýrazniť z tejto štúdie napríklad konštatovanie, že demografický vývoj u našich susedov, teda na Ukrajine, ale aj v Rusku, má všetky znaky demografickej katastrofy. Toto je citát, ktorý je expressis verbis z tejto štúdie a je to treba doplniť aj z hľadiska tých príčin, ktoré pani poslankyňa analyzovala. Pretože príčiny tohto demografického vývoja v celej Európe, ale aj vo svete sú rôzne, a nie je len jedna príčina. Samozrejme, boli aj analyzované príčiny ekonomicko-sociálne, najmä po zmene režimov v týchto štátoch, keď došlo k vytvoreniu novej vrstvy chudobných, dôchodcov a rodín starajúcich sa o deti, pričom vznikal aj nový fenomén, a to je nezamestnanosť. Toto sú príčiny, ale nie sú jediné a sú veľmi zaujímavé tieto štúdie aj z globálneho celosvetového hľadiska.

Chcel by som ešte jednu poznámku, pretože dosť sa tu pertraktuje doplnkový dôchodkový systém. Netreba negovať to, čo je, je to skutočne vecou kolektívneho vyjednávania, len bude treba ísť ďalej, a to je doplnkové pripoistenie v štátnej a verejnej službe a rozšírenie komerčného individuálneho, súkromného pripoistenia.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pani poslankyňa Keltošová.

Poslankyňa O. Keltošová:

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

Ja by som len chcela nadviazať na tú časť pani Dr. Záborskej, kde hovorila o tom, že treba používať štandardné overené postupy ako v Európskej únii. Pani poslankyňa, plne s vami súhlasím, len ani v Európskej únii, ani v ďalších povedzme zámorských vyspelých štátoch neexistujú jednotné štandardné overené postupy. Čiže aj Slovenská republika musí vzhľadom na svoje historické tradície, na zvyky, na geopriestor, v ktorom je, si musí vyberať z viacerých štandardných postupov, ktoré existujú aj dnes v západnej Európe, a snažiť sa ich zladiť s prostredím, v ktorom my tu žijeme. Takže ani Európska únia v tomto prípade napríklad nám neprikazuje určitý unifikovaný model s niektorou krajinou, či s nemeckým systémom doplnkového pripoistenia, alebo s britským, ktorý je úplne iný. Takže v tomto smere si myslím, že apelovať na Európsku úniu, aby sme používali overené postupy, ja sa pýtam ktoré, lebo tých overených postupov tam možno majú v tých 15 krajinách l5.

Pokiaľ ide o Českú republiku a súkromné fondy, tento model v podstate existuje u nás v rôznych komerčných poisťovniach, pokiaľ ide o systém doplnkového alebo teda životného poistenia, už dlhší čas. Myslím si, že v etape, keď sme v období reformy ekonomického systému, treba na dôchodkoch zamestnancov zainteresovať aj zamestnávateľov, preto sme volili tento systém na rozdiel od Českej republiky. Jednak preto, aby sme aj stabilizovali kvalitnú pracovnú silu, keď bude zamestnávateľ prispievať na doplnkové dôchodkové poistenie, je tu určitá výhoda pre toho zamestnanca. Ale zároveň tiež si myslím, že bude treba spružniť doplnkový systém cez komerčné poisťovne. Len znova treba zvážiť, či to bude priamo ten český model, alebo napríklad poľský model.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Gajdoš.

Poslanec J. Gajdoš:

Ďakujem pekne za slovo.

Pri predkladaní akejkoľvek koncepcie sa veľmi radi oháňame argumentáciou, ako to je u našich vyspelých západných susedov. Pritom zabúdame na jeden dôležitý fakt, že tieto systémové opatrenia, ktoré v týchto štátoch fungujú, sú založené na veľmi silnej ekonomike. Na veľmi silnej ekonomike. Každá zmena, ktorá má byť systémová, musí prihliadať na ekonomické možnosti daného štátu. Teda aj my, ak štartujeme systém reformy sociálneho systému, musíme prihliadať na naše špecifické podmienky. Musíme brať do úvahy holý fakt, nepríjemný fakt, že je tu vyše 20-percentná nezamestnanosť. Čiže logicky by malo tejto koncepcii predchádzať prijatie zásadných koncepčných opatrení v oblasti zamestnanosti. Štát sa musí usilovať skutočne veľmi rozumne ovplyvňovať i demografickú politiku.

V súčasnom období na Slovensku v tejto oblasti neexistuje premyslená cielená politika vo vzťahu k rodine. Ak si zoberieme rómsku časť slovenského obyvateľstva, dochádza k znižovaniu vekovej hranice pôrodnosti rómskych žien. Rómske ženy rodia osem, desať, trinásť detí. Kvalita tohto potomstva je veľmi diskutabilná, takže tu musíme zamerať svoju pozornosť a štát musí venovať veľkú pozornosť skutočne kvalite potomstva, pretože to zakladá budúcnosť štátu.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Posledná písomne prihlásená do rozpravy je pani poslankyňa Sárközy.

Nech sa páči, máte slovo.

Poslankyňa K. Sárközy:

Vážený pán predsedajúci,

vážený pán minister,

milé kolegyne, kolegovia,

dnes už druhý deň, začali sme to včera podvečer, diskutujeme o koncepcii reformy sociálneho poistenia. Niekedy na jeseň minulého roku pri novelizácii zákona číslo 100 pri čiastkovej novelizácii, pretože tú 100-ku sme novelizovali asi trikrát alebo štyrikrát v poslednom období, v jednej faktickej poznámke jeden nemenovaný poslanec sa ohradil, že čo to je, že je na svete koncepcia a nikto o tom nevie, nevedia o tom ani poslanci. Ja som vtedy hovorila, že táto koncepcia je už na verejnej diskusii, akou formou, to som sa len okrajovo dotkla, hovorila som, že sú rozoslané anketové lístky a občania sa môžu vyjadriť, čo si o tomto myslia a ako si to predstavujú.

Tie anketové lístky sa vrátili na veľké prekvapenie pracovníkov ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny. Tých anketových lístkov sa vrátilo 24 tisíc. Môžeme teraz diskutovať o tom, či je to veľa alebo málo. Určite, keď sa pozeráme na to, že na Slovensku je 1 264 000 dôchodcov, tak je to málo. Keď sa pozeráme na to, že prieskumy verejnej mienky sa robia väčšinou s respondentmi okolo tých 1 200, tak by som hovorila, že je to veľa. Prečo to spomínam? Preto, že z tých 24 000 anketových lístkov, ktoré sa vrátili, 75 % opýtaných, vlastne tých ľudí, ktorí sa zapojili do ankety, sa vyjadrilo pozitívne v tom zmysle, že áno, je potrebné zaviesť novú reformu sociálneho poistenia a 25 % sa vyjadrilo negatívne. Jediná otázka, ktorá tu vyvstala, bola, že nesúhlasili so zvyšovaním odchodu veku do dôchodku. Treba sa zamyslieť nad týmito číslami.

Zaujímavosťou týchto anketových lístkov bolo to, vlastne tých, ktorí sa zúčastnili ankety, bola tá skutočnosť, že aj vekové rozloženie bolo také, aké je aj pri tých výskumoch verejnej mienky. Najviac sa zúčastnili dnešní dôchodcovia, teda tí, ktorí sú v dôchodkovom veku. Na veľké prekvapenie sa tam zúčastnilo dosť veľa tých, ktorí sú okolo 30-ky, čiže tých, ktorých sa táto reforma bude najviac týkať. Takže ja si myslím, že v dnešnom období, vlastne dnes nemôžeme diskutovať o tom, či je potrebná táto reforma sociálneho poistenia, alebo nie. Ja si myslím, že v tejto snemovni sa nenájde nikto, ktorý by hovoril o tom, že to dnešné poistenie alebo dôchodky sú dobré a treba s nimi takto počítať aj naďalej. To je jedna skutočnosť.

Druhá skutočnosť je tá, že treba sa zamyslieť aj nad tou skutočnosťou, že tí, ktorí sa zúčastnili ankety, nesúhlasili s tým, aby sa zvyšoval vek odchodu do dôchodku. Treba tu však vysvetliť. Myslím si, že nikto, kto spolupracoval alebo v budúcnosti bude spolupracovať či už na reforme sociálneho poistenia, alebo odborníci ministerstva nepočítajú s tým, že vek odchodu do dôchodku sa bude zvyšovať z večera do rána alebo sa bude naraz zvyšovať o päť rokov. Takže ja by som bola rada, keby sa táto koncepcia nezvŕtla na túto parketu, pretože je to tu síce spomínané, ale pri zvyšovaní veku odchodu do dôchodku sa počíta s tým, že by to bolo tri, šesť, dvanásť mesiacov a postupne by sa to zvyšovalo. Treba podotknúť, že na Slovensku z mnohých krajín je tento vek najnižší.

Včera vo svojom príspevku pán poslanec Brocka hovoril o tom, že škandinávske krajiny teraz majú problémy so sociálnou reformou, pretože tam by už ten vek mali zvyšovať na 70 rokov. Určite mnohí viete, že v Kanade tento vek je 75 rokov. Tieto čísla nespomínam kvôli tomu, aby sme my boli spokojní s tým, že aj u nás sa ten vek zvýši. Ja by som bola veľmi rada, keby sme už v tej koncepcii boli tak ďaleko, že by sme mohli rozprávať o tom, že treba zvyšovať ten vek kvôli tomu, že už nevieme, čo robiť. No ale myslím si, že nikto, kto v tejto snemovne sedí, či sú to tridsiatnici, sa nedožijú toho, aby sa ten vek odchodu do dôchodku zvyšoval na 70 rokov. A to treba povedať. Treba povedať, že ten systém, ktorý je v súčasnosti, je nevyhovujúci. Prečo? Pretože je drahý, je nemotivačný a nespravodlivý.

Mnohí si predstavujeme, vlastne si predstavujú, že každý si odkladá peniaze na svoj dôchodok. Žiaľbohu, zatiaľ to tak nie je. Každý odkladá peniaze na dôchodok svojich rodičov, pretože v Slovenskej republike historicky skončili platby na vlastné dôchodky zavedením národného poistenia v roku 1948. Preto základným dôvodom potreby reformy sociálneho poistenia je kríza systému sociálneho poistenia, ktorej dôvodom sú predovšetkým nízka konkurenčná schopnosť ekonomiky, nepriaznivý vývoj demografických faktorov, o tomto hovorila predo mnou pani poslankyňa Záborská, a súčasné problémy v makroekonomike a stave verejných financií. Lenže ten nepriaznivý demografický vývoj nie je len u nás, ale, žiaľbohu, je to riziko aj inde, aj vo vyspelých krajinách.

Najvážnejšie skutočnosti, ktoré nevyhnutne si treba uvedomiť v súčasnom systéme dôchodkového zabezpečenia sú, v rokoch 2000 až 2006 bude musieť štát ako garant solventnosti, ak sa neprijmú reformné kroky na vyrovnanie deficitu Sociálnej poisťovne, poskytnúť v pesimistickom variante 67,5 mld. korún, to je 5,6 % hrubého domáceho produktu, a v optimistickom variante 52,7 mld. korún, čo je 4 % hrubého domáceho produktu.

Systém priebežného financovania dôchodkového zabezpečenia je v kríze. Systémovo vyriešiť dôchodkové zabezpečenie nie je možné bez vhodnej kombinácie týchto opatrení: Jednak zvýšenia príspevkov do systému zo strany zamestnávateľov, zamestnancov, ale aj štátu; sprísnenia v súčasnosti platných podmienok na získanie nárokov na dôchodky zo základného systému; zníženia výšky dôchodkov poskytovaných dnešným základným systémom a zavedením kapitalizácie do systému. Prostriedky na výplatu časti dôchodku budú musieť byť ešte akumulované počas obdobia do začiatku výplaty týchto dôchodkov, čo znamená ich kapitalizáciu. Solidarita v priestore sa musí nahradiť solidaritou v čase odloženou spotrebou, akumuláciou zdrojov.

Bolo tu už povedané veľa o doplnkovom dôchodkovom zabezpečení, ktoré je zavedené od roku 1996. Zatiaľ nesplnilo toto doplnkové dôchodkové poistenie svoj účel. Zúčastnilo sa ho okolo 160 tisíc poistencov. Je to málo určite k tomu počtu dôchodcov, ktorý máme. Treba sa nad tým zamyslieť, prečo sa to tak stalo. Ten zákon bol pripravený, včera tu odznelo, počas Moravčíkovej vlády v roku 1994, do platnosti vstúpil v roku 1996, zlepšoval sa, menil sa tento zákon. Myslím si, že ani zo strany tých, ktorí ho menili, tento zákon nepriniesol tie pozitíva, s ktorými počítali vtedy, keď to vošlo do platnosti.

Základné riziká systému sociálneho poistenia sú makroekonomické riziko, finančné riziko a sociálne riziko spočívajúce v nespokojnosti dôchodcu s úrovňou dôchodku a neprimeranosti vyplácaných dôchodkov zaplatenému poistnému.

Podobne ako v iných vyspelých a transformujúcich sa štátoch treba hľadať kompromis medzi výškou reálnych dôchodkov poskytovaných zo základného systému a výškou príspevkov do tohto systému, pravidlami na postupné zvyšovanie veku na vznik nároku na starobný dôchodok a posunom istej časti povinnosti v súvislosti so zabezpečovaním dôchodkov do systémov fungujúcich na princípoch individuálneho sporenia a kapitalizácie. Pred každou základnou zmenou treba vykonať rad potrebných úprav, aby tá zmena potom fungovala pozitívne a doniesla tie plody, ktoré od nej očakávame. Žiaľbohu, pri každej zmene, aj tu sú tieto vplyvy negatívne a pozitívne. Dotknú sa tých, ktorých sa to týka niekedy vo veľmi negatívnom svetle, ale bola by som veľmi nerada, keby sme sa pri diskusii o koncepcii reformy sociálneho poistenia zmienili len o týchto veciach.

Myslím si, že nemôžeme byť spokojní s tým, že, ako tu už odznelo, pomer dôchodkov k nominálnej mzde klesá. Kým pred rokom 1989 to bolo 60 %, teraz je to okolo tých 40 %, ale ja by som bola nerada, keby sa to o 20 rokov ešte znižovalo. Takže preto túto reformu treba vykonať.

Kde vidím problém? Problém vidím v tom, že je to síce potrebné. Je na to dosť veľká časová rezerva. Ja som vítala vo výbore pre sociálne veci a bývanie ako gesčnom výbore uznesenie, ktoré prijal finančný výbor, aby sa tá reforma urýchlila, aby tie čiastkové časti boli v platnosti od 1. januára 2002. Takže budem za to hlasovať. Myslím si, že budú za to hlasovať aj moji kolegovia zo Strany maďarskej koalície. A druhá rovina je tá, že vo vzťahu k občanovi treba vysvetliť, ako sa ho to bude týkať. Pokiaľ občan nebude mať dostatok informácií alebo keď tie informácie budú skreslené, tak sa voči tomu bude stavať negatívne.

Ja by som bola veľmi rada, keby sa do tejto diskusie v pléne zapojili aj tí, ktorých sa to výsostne bude týkať, tých poslancov je v auditóriu málo, ale myslím si, že je tu zopár poslancov, chvalabohu, takých, ktorí nemajú ešte 30 rokov, ktorých sa to bude týkať, ako by si oni predstavovali tú reformu, pretože väčšinou sa do diskusie zapájali tí, ktorí sú v preddôchodkovom veku, či sa nám to páči, alebo nie. Tí, ktorí máme nad tých 40 rokov, už sa nás táto reforma nedotkne. Preto by som bola rada, keby sa k tomu vyjadrili tí poslanci, ktorí majú 20 aj niečo. Žiaľbohu, nevidela som ich tu ani včera, nevidím ich tu ani dnes.

(Reakcia poslancov z pléna.)

V jednotlivých častiach sociálneho poistenia je nevyhnutné uskutočniť v súvislosti s prípravou reformy sociálneho poistenia tieto opatrenia: V nemocenskom poistení je nevyhnutné prijať zmeny platného právneho stavu už v období prípravy reformy sociálneho poistenia, keďže nie je primeraný súlad medzi výškou príjmu, z ktorého sa platí poistné, a výškou príjmu, z ktorého sa dávka vypočítava, čo neodôvodnene výrazne oslabuje proklamovaný princíp zásluhovosti uplatňovaný v sociálnom zabezpečení a spôsobuje nivelizáciu dávok nemocenského poistenia. Neodôvodnene zvýhodňuje osoby s nižším príjmom, čo vedie k zneužívaniu dávok a nemotivuje k práci. V rámci opatrení prechodu treba zaviesť nový spôsob výpočtu dávok nemocenského poistenia. Riešenie musí odstrániť existujúce deformácie a navrhnúť jednoduchší spôsob výpočtu, ktorý bude zodpovedať princípu poistnej matematiky.

V systéme dôchodkového zabezpečenia treba odstrániť preferencie a diskriminácie. Zároveň nie je zabezpečená ani finančná udržateľnosť súčasného základného dôchodkového systému. To sú rozhodujúce dôvody, pre ktoré je nevyhnutné ešte pred prijatím zákona o sociálnom poistení prijať opatrenia, ktoré zabránia kolapsu dôchodkového zabezpečenia. Treba odstrániť rozpory s deklarovanou univerzálnosťou. Či sa nám to páči, alebo nie, nie nám, ale či sa to bude páčiť tým, ktorých sa to týka. Sú to vojaci, policajti a ďalší príslušníci ozbrojených zborov.

Systémovo vyriešiť vek odchodu žien do dôchodku. Bola tu o tom včera reč, ja sa len pripájam k tomu, že nemôžeme to zvyšovať z jedného dňa na druhý, ale keď chceme pristúpiť k rovnosti šancí, tak myslím si, že to bude nevyhnutné. Tu je len otázka kedy, ako a o koľko. Ja súhlasím s tými, ktorí hovorili, že je to diskriminačné voči ženám. Samozrejme, ale na druhej strane si myslím, že aj dnešný vek odchodu žien do dôchodku je diskriminačný. Nie preto, že môžu odísť do dôchodku skôr a tých 54 rokov, to je len vtedy, keď sa starali minimálne o tri deti. Inak je ten vek 57 rokov, ale za diskriminačné pokladám tento vek zato, že ženy dostávajú menej dôchodku práve preto, že majú započítané menej rokov.

A odstrániť rozpory s deklarovanou rovnosťou. Povinné a rovnaké platenie príspevku nemôže byť spojené so zachovávaním nerovnosti nárokov poistencov. Tieto opatrenia nevyhnutne doriešiť v čo najkratšom čase, aby sa potom pripravovaná reforma sociálneho poistenia mohla vnímať ako pozitívne systémové riešenie. V doplnkovom dôchodkovom poistení je potrebné odstrániť diskrimináciu v možnostiach účasti na poistení a doriešiť vzťahy doplnkového dôchodkového poistenia štátnej a verejnej služby.

Hlavný dôvod všetkých navrhovaných zmien dnešného stavu deklarovaných ako opatrenia prechodu, ktorý treba občanom vysvetliť, je, že nemáme na súčasný systém, musíme šetriť, posilniť sociálnu spravodlivosť, odstrániť demotiváciu v práci. Konečným cieľom navrhovaných opatrení prechodu je nielen vytvoriť stav, ktorý zabráni kolapsu súčasného systému sociálneho poistenia, ale aj prijať opatrenia, ktoré budú v súlade s koncepčným riešením nového sociálneho systému.

Teraz by som sa v krátkosti vyjadrila k doplnkovému dôchodkovému poisteniu.

Niekedy koncom januára bola v Bratislave medzinárodná konferencia, kde sa práve diskutovalo o tejto téme, kde sme mohli počuť diskusné príspevky jednak z krajín Európskej únie, ale aj z transformujúcich sa krajín. Boli tam príspevky z Maďarska, Poľska, čiže z tých krajín, ktoré boli na rovnakej štartovacej rovine ako toho času my.

Ja nemôžem súhlasiť, a to sa pripájam k predrečníkom, ktorí to hovorili, aby sa v doplnkovom dôchodkovom poistení nemohli zúčastňovať komerčné poisťovne. Prečo je diskriminovaný ten, ktorý je poistený v poisťovni, teda v doplnkovej dôchodkovej poisťovni, voči tomu, kto je poistený v komerčných poisťovniach? Tí, ktorí sú poistení v komerčných poisťovniach, nemajú daňové úľavy. Ja to nepokladám za správne. Určite tu treba pri vzniku alebo pri licenciách, ktoré dáva fakticky štát alebo bude dávať štát pri vzniku týchto nových poisťovní, zabudovať také páky, ktoré by tie nejasnosti alebo tie nástrahy odstránili, ktoré máme z týchto poisťovní. Ale keď tieto poisťovne fungujú vo vyspelom svete 150, 200, 300 rokov, myslím si, že aj keď na Slovensku, žiaľbohu, na takéto ustanovizne nemáme najlepšie podmienky, predsa by sme sa mali nad týmito vecami zamyslieť. Pretože keď nebudeme mať na výber, keď si budeme môcť vybrať medzi Sociálnou poisťovňou a Sociálnou poisťovňou alebo medzi tými doplnkovými dôchodkovými poisťovňami, ktoré sú dnes na trhu, tak ten výber, žiaľbohu, nebude taký, aký by sme si predstavovali.

Takže ja by som sa k tejto reforme vyjadrila v tomto zmysle. Vítam, že vláda mala politickú vôľu, že nám túto koncepciu predložila do Národnej rady, a myslím si, že ministerstvo práce a sociálnych vecí a pán minister bude mať dostatočnú vôľu a silu na to vo vláde, aby tieto zmeny presadil. A fandím všetkým nám, ktorí budeme schvaľovať zákony, ktoré sa tejto reformy budú týkať, aby sme ten časový harmonogram dodržali.

Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Gajdoš s faktickou poznámkou na vystúpenie pani poslankyne. A pani poslankyňa Belohorská. Končím možnosť ďalších prihlášok.

Pán poslanec Gajdoš.

Poslanec J. Gajdoš:

Vážená pani poslankyňa,

chcem vám oznámiť, že tridsať rokov som mal už včera, to len aby som mohol diskutovať.

Ak v štáte existuje vysoká miera nezamestnanosti, ak v štáte je nízky priemerný vek občanov, u mužov je to až hrozivých osem rokov oproti priemeru vo vyspelých štátoch Európy, tak koketovať s myšlienkou zvyšovania veku na odchod do dôchodku je hazardom. Mali by sme sa zamýšľať skôr nad inou cestou riešenia týchto problémov. Čo keby sa štát postaral o to, aby občan tohto štátu sa mohol v pracovnom pomere 35 rokov prakticky uplatniť tak, aby vytváral hodnoty, ktorými by sa sociálne zabezpečil nielen sám, ale garantoval by aj sociálne zabezpečenie pre tých, ktorí sú trebárs zdravotne postihnutí, a nemôžu plnohodnotne pracovať?

Absolútne nemôžem súhlasiť s princípom rovnostárstva, ktorý sa "úspešne" uplatňoval za socializmu. Predsa existujú pracovné kategórie, kde sa ľudia v pracovnom procese viac, niektorí menej opotrebujú. Obhajujem tým výhody vojakov z povolania a policajtov a výhody pre ženy-matky, ktoré porodia deti pre tento štát. Takže skutočne nie plošne alebo s klapkami na očiach komparovať systémy, ktoré existujú v zahraničí, ale s takým ľudským citlivým princípom rešpektovať vlastné podmienky na tvorbu sociálnej politiky.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pani poslankyňa Belohorská.

Poslankyňa I. Belohorská:

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

Som veľmi rada, že pani poslankyňa hovorila o tom, že treba vidieť novoprijímaný zákon o transformácii sociálnej sféry v čase a v priestore. Ale bola by som veľmi rada, keby si to aj ona uvedomila, v akej pozícii sú súčasní občania Slovenskej republiky, ak sa hovorí o tom, že doplnkové dôchodkové pripoistenie si nesplnilo svoj cieľ, že nie je ešte zaužívané. Jednoducho pri 21 až 25-percentnej nezamestnanosti asi ťažko môžeme dôjsť k rozšíreniu tohto dôchodkového pripoistenia.

Treba povedať aj druhú vec, že je veľmi až, by som povedala, neľudské, ak siahame dôchodcom, ktorí sú nútení si privyrábať, lebo z tých malých dôchodkov nevyžijú, ešte aj na ďalšie zdanenie tohto príjmu, a pritom sme sa nezamysleli, že napríklad veľké množstvo takzvaných vojenských dôchodcov berie služné, ktoré je skutočne dostatočne vysoké na to, aby títo dôchodcovia z neho prežili. Ešte im vytvárame iné možnosti, nakoniec aj tu, v Národnej rade, na ďalší príjem.

Takže ak hovoríme o transformácii, tak skutočne by sme mali myslieť tú transformáciu v čase a v priestore, ale Slovenskej republiky. A dívať sa na to, ako to robí Európska únia. Tam práve, naopak, nerobia výhodu pre zamestnancov, že môžu mať dve, tri zamestnania, lebo z jedného nevyžijú. Ale snažia sa predlžovať čas na dovolenky až na tridsať dní alebo skracovať týždenný pracovný čas. To je cieľom, aby sa ľudia nezodrali v práci.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pani poslankyňa Sárközy bola posledná písomne prihlásenou do rozpravy. Pýtam sa, či sa niekto z poslancov hlási do rozpravy ústne. Konštatujem, že nie je to tak, preto vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

Pýtam sa pána ministra, či sa chce sa vyjadriť k rozprave. Áno.

Nech sa páči, pán minister.

Minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR P. Magvaši:

Ďakujem.

Vážené dámy,

vážení páni,

myslím si, že desať vystúpení v rozprave jasne dokumentuje to, že sa prerokúva mimoriadne závažný dokument, ktorý v skutočnosti bude ovplyvňovať vývoj našej spoločnosti na ďalšie obdobia, nielen na jedno volebné obdobie tejto Národnej rady. Chcel by som poďakovať všetkým, ktorí vystúpili v rozprave a vystúpili skutočne vysokokvalifikovane a boli obohatením aj pre nás, pre ministerstvo práce, sociálnych vecí, na doriešenie a predovšetkým ďalšie kroky, ktoré treba vlastne spraviť. Chcel by som oceniť aj to, že v rozprave sa ukázalo, že nebola snaha spolitizovať tento problém a hľadať skutočne vecné, ozaj vecné, obsahové riešenia.

Chcel by som teda oceniť všetkých vystúpených, všetkých, ktorí vystúpili, oceniť aj vystúpenia zástupcov opozície, pretože keď sme si postavili pri spracúvaní tejto reformy sociálneho poistenia za cieľ dosiahnuť štyri konsenzy, štyri dohody, a to konsenzus na úrovni tripartity, na úrovni vlády, na úrovni generácií, ale aj na úrovni parlamentu, myslím si, že aj táto diskusia potvrdila to, že v parlamente je názor na to, že takáto reforma je nevyhnutná a že musíme asi týmto smerom ďalej ísť.

Tak ako to bolo aj vo verejnej diskusii, sústredila sa aj táto rozprava predovšetkým na problémy dôchodkového poistenia a trošku v úzadí sú problémy nemocenského a úrazového poistenia, pričom predovšetkým úrazové poistenie chápem ako jeden veľmi deficitný, momentálne deficitný problém v slovenskej spoločnosti v sociálnom poistení. A budeme ho musieť čím skôr pripraviť.

Samozrejme, ten problém sa tu staval do problému demografie. Ten problém demografie a štruktúry obyvateľstva dnes je založený v nejakom civilizačnom vývoji a musím povedať to, čo povedal nakoniec aj pán poslanec Tkáč, že vlastne tento demografický vývoj je demografickým vývojom ako charakteristicky civilizačná tendencia. To znamená, že nie je to niečo špecificky slovenské, ale je to civilizačnou tendenciou na celom svete a vlastne tieto demografické krivky sa akoby časovo len možnože posúvajú v niektorých iných svetadieloch, že teda aj napríklad africký svetadiel alebo juhoafrický, juhoamerický svetadiel má podobné tendencie civilizačných demokrafických kriviek, ako je to vo vyspelých ekonomikách.

Myslím si, že správne sa tu vravelo o tom, že treba, aby Slovenská republika mala jasnú rodinnú politiku. Ako všetci viete, štátna rodinná politika bola schválená v roku 1995. My v súčasnosti, tohto roku, prehodnocujeme túto štátnu rodinnú politiku, do akej miery sa nám darí napĺňať tie veci, ktoré sa v roku 1995 postavili, a chceme v roku 2000 prerokovať vo vláde a pravdepodobne, že dáme to aj na prerokovanie do parlamentu, vlastne takú novelizovanú, upravenú rodinnú politiku, ktorá by vychádzala z toho poznania a vývoja, ktorý na Slovensku je.

Myslím si, že správne tu bolo konštatované, že veľmi dôležitý bude moment celého toho prechodu zo súčasného systému na nový systém. A kľúčovým tam bude predovšetkým rozbehnutie druhého piliera dôchodkového poistenia, toho povinného dôchodkového poistenia, a preto by som chcel pár slov povedať o tom, ako predpokladáme v dopracovaní reformy práve uskutočniť tento prechod. V prvom rade k transferu v priestore. A ten transfer v priestore, to je otázka prvého piliera dôchodkového poistenia, sa v rámci reformy sociálneho poistenia pridá teda transfer v čase, a to je teda druhý pilier dôchodkového poistenia založený na fondovom kapitalizačnom systéme. Prvý a druhý pilier dôchodkového poistenia spolu bude zabezpečovať v cieľovom stave výšku dôchodkových dávok minimálne na úrovni 50 % reálnej celoživotnej mzdy, pričom modelová predstava cieľového stavu je, že v rámci prvého piliera sa bude hradiť 50 % predpokladanej vyplácanej dávky a v rámci druhého piliera taktiež 50 % postupným nábehom 50 rokov. Celková príspevková záťaž zamestnávateľov a zamestnancov sa nebude zvyšovať. Ale pomer v príspevkovom cieľovom stave sa predpokladá jedna tretina do druhého piliera a dve tretiny do prvého piliera.

Oba piliere budú poskytovať starobné a pozostalostné dôchodky. Invalidné dôchodky budú zabezpečovať sociálne udalosti spojené so zdravotným stavom kontinuálne tak, aby v nich bolo možné zachovať nevyhnutnú mieru solidarity a úrazové poistenie bude ponímané ako doplnkové k nemocenskému poisteniu a k invalidným dôchodkom. Neodporúča sa žiadny transfer alebo subvencia z prvého piliera do druhého piliera v inej forme ako pôžička s výnosom. Prvý a druhý pilier musia mať charakter univerzálnych systémov. Riešenie pracovných kategórií bude výlučne riešené cez tretí pilier. Druhý pilier bude výlučne definovaný príspevkovo a nie dávkovo. Nadefinuje sa vzťah medzi životným minimom, minimálnou mzdou, priemernou mzdou a minimálnym dôchodkom, ktorý bude definovaný za istých podmienok.

Chcel by som teda tým zvýrazniť skutočnosť, že skutočne pôjde od dôchodkového zabezpečenia k dôchodkovému poisteniu. A to je ten základný moment, o ktorom tu rozprávame. A keď sa príliš zvýrazňuje otázka veku, treba povedať, že pri poistnom systéme otázka veku bude len jedným z kritérií pre otázku vyplácania samotných dôchodkov. To znamená, že tá funkcia veku, ktorá bola taká významná pri dôchodkovom zabezpečení ako rozhodujúce kritérium, bude pri dôchodkovom poistení odtlačená. Nebude taká významná, ako je doteraz. A preto niekedy sa na tieto veci pozeráme, ako by som to povedal, s očami dnešných skutočností. Ale dôchodkový poistný systém je o niečom inom.

Bolo tu diskutované o tom, či bude dostatok zdrojov na prefinancovanie tých transformačných nákladov. My predpokladáme zdroje financovania reformy získať jednak reštrukturalizáciou pohľadávok súčasnej Sociálnej poisťovne v rozsahu možnože 7 až 8 mld. Sk, pričom premeniť tieto pohľadávky voči štátu na dlhodobé aktíva a pohľadávky voči podnikateľským subjektom predať alebo odovzdať cez slovenskú konsolidačnú a dubiózne pohľadávky odpísať.

Po ďalšie predpokladáme, že je možné získať veľmi výhodný úver z Európskeho sociálneho fondu alebo z Banky pre sociálny rozvoj Rady Európy, alebo aj nakoniec zo Svetovej banky na spracovanie bežnej úverovej kalkulácie podnikateľského typu s garanciou štátu. V rámci tohto nástroja je možné využiť priestor, ktorý pre problematiku reformy sociálneho poistenia sú schopné vytvoriť práve medzinárodné finančné inštitúcie.

Ďalej predpokladáme zdroje z privatizácie, že by mali byť tiež dané na otázku rozbehu predovšetkým druhého piliera dôchodkového poistenia s tým, že by sme predpokladali aj emisiu osobitných štátnych bondov dlhodobo splatných s osobitnou konštrukciou úrokového výnosu.

Chcel by som povedať aj to, aké budú podmienky vstupu do nového systému. S prihliadnutím k ústavným právam a nadobudnutým nárokom občanov sa odporúča, aby reformný systém pri jeho zavedení bol povinný pre občanov do veku 33 rokov, 18 rokov vstup do nového systému, 15 rokov predstavuje doterajší nárok na pomerný starobný dôchodok. S prihliadnutím na skutočnosť, že plný nárok na starobný dôchodok z druhého piliera možno získať približne po 20 rokoch, nemá teda zmysel, aby osoby staršie ako 50 rokov vstupovali do nového systému. Ale chceme zabezpečiť garanciu, to, čo som povedal na začiatku, aby sa v tom starom systéme dosiahla hodnota 50 % dôchodku ku mzde. Pre občanov vo veku od 33 do 50 rokov sa odporúča ponechať voľbu, buď zostať v doterajšom systéme, alebo vstúpiť do nového. Ak však takýto občan bude chcieť vstúpiť do nového systému, voľbu bude musieť uskutočniť len do jedného roka od jeho zavedenia a nebude ju môcť dodatočne meniť. Reforma sa osôb, ktoré sú už dnes poberatelia starobných a invalidných dôchodkov, vlastne nebude týkať. Ich nároky budú indexované a valorizované podľa súčasnej praxe.

Chcel by som teda povedať niečo k inštitucionalizácii nového systému a pokiaľ ste teda videli v harmonograme reformy, predpokladáme vlastne také medziobdobie od roku 2000 približne do roku 2003, kedy by sa mali uskutočniť určité inštitucionálne podmienky na to, aby mohol ozajstne nabehnúť systém sociálneho poistenia. K tomu bude potrebné, a o tom rozprával aj pán poslanec Tkáč, zaviesť komplexný informačný systém celého systému sociálnej sféry. Bez vytvorenia takýchto technických podmienok nie je možné predpokladať, aby systém začal bežať. A preto, pokiaľ ste aj v návrhu finančného výboru hovorili, aby sme v roku 2002 už nabehli na systém, ono to úzko súvisí s technickými prostriedkami, ktoré dokážeme spraviť. To znamená, ak projekt, ktorý máme so Svetovou bankou pripravený, stihneme do roku 2002, vtedy má zmysel, aby systém začal bežať. Inak môžeme spôsobiť určitý chaos, problémy, ktoré môžu potom narušiť vlastne celý priebeh samotnej reformy.

Chcel by som však povedať, pretože sa tu zamieňa otázka komerčného a pozícií, že nechceme robiť diverzifikáciu, myslím si, že to nie je celkom dobre pochopené. V prvom rade musíme dodržiavať aj ústavné práva občanov v tom zmysle slova, že ústava garantuje občanom nejaké pravidlá hry. Veď nemôžeme postaviť sociálne poistenie na princípe vyložene ziskovosti. Je pravdou to, že v treťom pilieri, ako v doplnkovom dôchodkovom poistení dobrovoľnom, tam sa bude môcť plne vyvinúť tento systém, pričom v druhom pilieri my predpokladáme veľmi pregnantný regulovaný systém. Tam totiž ten regulovaný systém má zabezpečiť tie ústavné práva, ktoré som definoval, že by to malo byť minimálne 50 % dôchodku zo mzdy. Ak takéto ústavné právo mám zabezpečiť, musím mať na to veľmi tvrdé a jednoznačné regulačné mechanizmy. A to znamená, že budem musieť mať presné riešenie otázky správy aktív, pravidlá správy majetku s ohľadom na diverzifikáciu rizika, pretože dajú sa dosiahnuť vysoké výnosy, ale s veľkým rizikom. A práve musím obmedziť otázku rizika a potom postavenia depozitára. Myslím si, že aj v druhom pilieri bude možnosť, aby do tohto druhého piliera vstúpili predovšetkým cez cestu depozitára významné veľké bankové domy, ktoré by mohli vytvoriť garancie a istoty fungovania druhého piliera.

Ja by som chcel teda na záver poďakovať ešte raz za diskusiu, chcel by som povedať, že predpokladáme, že po uzavretí verejnej diskusie a diskusii v pléne Národnej rady pripravíme prepracovanú alebo dopracovanú reformu sociálneho poistenia s tým, že v priebehu marca by táto reforma bola ešte prerokovaná v Rade hospodárskej a sociálnej dohody a následne by potom vláda Slovenskej republiky prijala reformu sociálneho poistenia.

Ešte raz vám ďakujem za vaše aktívne vystupovanie. Myslím si, že skutočne sa ukázalo, že takéto závažné transformačné kroky sa musia diať spoločne, dohodou aj koalície, aj opozície.

Ďakujem. (Potlesk.)