Dvanásty deň rokovania

26. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

11. februára 2000

 

 

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Otváram dvanásty rokovací deň 26. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

Podľa § 23 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku o ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni písomne požiadali títo poslanci: Melánia Kolláriková, Viera Rusková, Katarína Tóthová, Roman Hofbauer, Pavel Kandráč, Dušan Kovačič, Ivan Lexa, Marián Mesiarik, Peter Ošváth, Jozef Prokeš, Štefan Zelník. Na zahraničnej služobnej ceste je poslanec Národnej rady Slovenskej republiky Pavol Prokopovič.

Panie poslankyne, páni poslanci,

budeme pokračovať v prerušenej rozprave o koncepcii reformy sociálneho poistenia (tlač 464).

Pán minister práce a sociálnych vecí a rodiny Magvaši zaujal svoje miesto, podobne ako pán spravodajca Štefan Rusnák.

Oznamujem, že do rozpravy sú ešte písomne prihlásení páni poslanci: Engliš, Juriš, Štefan Rusnák, pani poslankyňa Záborská a pani poslankyňa Sárközy.

Dávam slovo pánovi poslancovi Englišovi. Pripraví sa pán poslanec Juriš.

Nech sa páči, máte slovo.

Poslanec A. Engliš:

Vážený pán predseda,

vážený pán predsedajúci,

vážený pán minister,

kolegyne, kolegovia,

hneď ako som nastupoval, tak sa ma pán Rusnák pýtal, či budem toľko rozprávať. Nie. Je to materiál, ktorý máme predložený, a myslím si, že patrí k jedným z najrozsiahlejších materiálov, ktoré sme tu v parlamente mali. Považujem ho aj za jeden z najdôležitejších materiálov, ktorý sme v poslednom období tu v parlamente mali. Ja budem vychádzať priamo z tohto materiálu, pretože si myslím, že je tam dané všetko, čo by sme mali posúdiť z hľadiska analýzy súčasného stavu, a to, čo by tam možno malo byť. Chcel by som vás proste na niektoré myšlienky upriamiť.

Základné dôvody potreby reformy sociálneho poistenia sú podľa tohto predloženého materiálu v kríze systému sociálneho poistenia, dôsledkov globalizácie spoločnosti, v nepriaznivom vývoji demografických faktorov, samozrejme, súčasných problémov makroekonomiky Slovenskej republiky a vôbec v stave verejných financií. Samotná kríza systému sociálneho poistenia je dôsledkom nečinnosti v rozhodujúcej oblasti sociálnej politiky, ktorou je sociálne poistenie, píše sa tu v materiáli. Ďalšie predlžovanie dnešného stavu by viedlo už v blízkej budúcnosti k zrúteniu celého systému nemocenského poistenia a dôchodkového zabezpečenia a následne k nemožnosti financovať dôchodky oprávneným dôchodcom.

Nemyslím si celkom, že by mohlo úplne dôjsť k zrúteniu, ale hlavne nemyslím si, že to bolo vďaka nečinnosti v oblasti sociálneho poistenia. Pretože keby to tak bolo, tak ani tento materiál tu nie je predložený. Ale to je vec názorová. V každom prípade musíme vychádzať zo skutočnosti, že určitá kríza systému sociálneho poistenia sa blíži. Vo výbore pre sociálne veci a bývanie sme o tom už neraz hovorili.

Druhým bodom, o ktorom hovorí tento materiál, je globalizácia spoločnosti. Globalizácia spoločnosti vyvoláva v podmienkach Slovenskej republiky problémy v rozvoji ekonomiky a následne vedie k rastu nezamestnanosti a k poklesu počtu platiteľov poistného. Dovolím si poukázať aj na to, čo je tu ďalej uvedené. Perspektívne formy medzinárodnej spolupráce a integrácie sa tak dnes pri strate trhov, raste dovozu, znižovaní vývozu a nedostatočnom vstupe zahraničného kapitálu do našej ekonomiky prejavujú v sociálnej politike nepriaznivými trendmi. Čiže keby som to čítal dosť povrchne, možno by som sa mal spýtať, prečo potom vôbec chceme vstúpiť do Európskej únie. Samozrejme, že to sú opäť záležitosti na ďalšie hlbšie diskusie, ale v každom prípade to vonkajšie a zahraničné prostredie bude vplývať na Slovenskú republiku a, samozrejme, aj na celý náš systém. Keď hovoríme o systéme sociálneho poistenia, tak aj na systém sociálneho poistenia.

Nepriaznivý vývoj, nepriaznivý demografický vývoj, znižujúca sa pôrodnosť, predĺžujúca sa stredná dĺžka života, všeobecné starnutie obyvateľstva. S tým môžem absolútne súhlasiť. Tu sa zamýšľam nad tým, čo vlastne sa urobí pre to, aby toto zníženie nepriaznivého vývoja sa zastavilo. Čo vôbec robí vláda pre to, aby sa tu nerodilo viacej detí tých, ktoré sa rodia len preto, že na ne dostávajú väčší počet alebo vyššie finančné prostriedky na zabezpečenie daných rodín. Čiže myslím si, že toto je taká dôležitá vec, ktorá mi chýba v tomto materiáli. Aj keď viem, že sú materiály, ktoré o tom hovoria a sú pripravované na ministerstve práce a sociálnych vecí. Osobne si myslím, že určitá zmienka o tom tu chýba. Myslím si, že pokiaľ ste včera pozerali Markízu, tak budete som mnou všetci súhlasiť. Pretože o chvíľu sa môže stať, že tu žiadna rodinná politika nebude. Čo, si myslím, v tomto momente tiež absentuje. Budú podporované rodiny, ktoré pre budúcnosť tohto štátu, tohto národa veľa nespravia. A to je zásadná vec, ktorá mne tu chýba a na ktorú poukazujem.

Samozrejme, že demografické riziko je jedným z najzávažnejších sociálnych rizík systémov vo svete. A dokonca si myslím, že je tu dostatok materiálov a podkladov na to, že sústava je v kríze. Ak klesne podiel prispievateľov a príjemcov dávok na 2:1 a dokonca ten pesimistický výhľad v roku 2020 je 1:1. Bohužiaľ, mne tu opäť chýba to, aby sa tento nepriaznivý vývoj ovplyvnil. Aspoň zmienka. A verím tomu, že pán minister vo svojej záverečnej reči povie, akým spôsobom tieto veci chce súčasná vláda riešiť, dať návrh na riešenie, pretože viem, že to nie je vecou len tejto vlády. Ale pokiaľ sa tu nedajú určité zárodky riešenia, tak v roku 2040 a možno ešte skôr bude parlament Slovenskej republiky riešiť ďalšiu krízu sociálneho systému. Myslím si, že to by už bola katastrofa, pretože, samozrejme, systémy sa nerobia na dva-tri roky. Ale o tom budem hovoriť.

Súčasné problémy ekonomiky Slovenska, to je ďalší problém, na ktorý poukazuje materiál, menia podmienky vonkajšieho prostredia, ktoré majú vplyv na stav a možnosti súčasného sociálneho poistenia. Zvyšuje sa zaťaženie verejných financií, znižuje sa životná úroveň dôchodcov v porovnaní s ekonomicky aktívnymi skupinami občanov, aj v súvislosti s finančnými možnosťami uplatnenia valorizácie. Znižujú sa platby štátu do fondov Sociálnej poisťovne, klesá výber poistného a rastie výška pohľadávok, čo súvisí s úrovňou dosahovanej nezamestnanosti a so solventnosťou organizácií, najmä štátnych. Opäť si myslím, že toto je len konštatovanie. A v podstate materiál to nerieši. Samozrejme, že nie je vecou tohto materiálu to konkrétne riešiť, ale pokiaľ nedôjde a nebudú naznačené niektoré trendy získania zdrojov, pretože tu sa toto aj vlastne vyjadruje, aj sa hovorí o zdrojoch, tak si myslím, že systém je príliš teoretický a nerieši podstatu problému, do ktorého sa momentálne tieto verejné fondy, samozrejme, hlavne sociálne fondy, proste ktoré hovoria o sociálnom poistení, dostávajú.

Systém priebežného financovania dôchodkového zabezpečenia je teda v kríze. Negatívne trendy v dôchodkových systémoch vidieť takmer vo všetkých krajinách a Slovenská republika nie je výnimkou. Skôr naopak. S tým môžem celkom súhlasiť. Vo všeobecnosti možno jednoznačne zadefinovať, že systémovo riešiť dôchodkové zabezpečenie nie je možné bez vhodnej kombinácie nasledovných opatrení: zvýšenia príspevkov do systému zo strany zamestnávateľov, zamestnancov a štátu, sprísnenia súčasných platných podmienok na získanie nárokov na dôchodky zo základného systému, zvýšenia výšky dôchodkov poskytovaných dnešným základným systémom, zavedenia kapitalizácie systému. Samozrejme, ide o to, ktorému z týchto opatrení aký podiel sa prizná.

Pokiaľ bude systém riešiť len problémy sprísnenia platných podmienok a v podstate sa bude riešiť len reštrikciou na tých, ktorí by to mali využívať, tak je tento systém nedobrý. Ja určitým spôsobom postrádam tu opäť zmienku o tom, že tieto veci sa pripravujú, ale nemôžu sa pripravovať len na ministerstve práce a sociálnych vecí. Hovorím, pevne verím, že sa pripravujú na ministerstve práce a sociálnych vecí, ale neviem, ako sa k danému problému stavia ministerstvo financií, hospodárstva a podobne. Čiže ide o to, ktorému z týchto opatrení aký podiel sa prizná. A v tom spočíva jednak úspešnosť zavedenia novej reformy, ale aj úspešnosť celého systému sociálneho poistenia a vôbec úspešnosť celej sociálnej sféry, ktorá sa, ako som spomínal, nedá riešiť na dva-tri roky, ale aspoň na 20 rokov. A tu sú dokonca analýzy až do roku 2040.

Predkladaná koncepcia zachováva základný koncepčný zámer transformácie sociálneho zabezpečenia na vybudovanie systémov. Zachováva základné tri piliere sociálneho poistenia štátnej sociálnej podpory a sociálnej pomoci. Aj keď samozrejme, že sú rozvedené na ďalšie subpiliery a podobne. Myslím, že tu odznelo, že v podstate určitým spôsobom to kontinuálne prechádza z dokumentu, alebo teda akceptuje niektoré myšlienky, akceptuje myšlienky, ktoré boli zakotvené v koncepcii transformácie sociálnej sféry, ktorá už bola v tomto parlamente predkladaná.

Azda pre históriu si dovolím povedať, že ide o dôchodkové poistenie, kde sú dva piliere, tak ako uvádza materiál. Jednak je to povinný pilier financovania priebežným systémom a povinný kapitalizačný pilier, ktorý v súčasnosti neexistuje a o ktorom tiež tu bolo spomínané. To je to nóvum, ktoré by malo riešiť určité problémy krízy. Nemocenské poistenie je takisto vytvorené určitými piliermi, ako je to tu nazvané. Jednak súčasným, teda pilierom krátkodobých dávok, v súčasnosti dávkami nemocenského poistenia, a dobrovoľným pilierom doplnkovým, ktorý opäť v súčasnosti neexistuje. Doplnkové dôchodkové poistenie, tak ako sa tu uvádza. Ďalším sú tu síce dva piliere, áno, pilierom dlhodobých dávok, v súčasnosti dávkami doplnkového dôchodkového poistenia, aj keď je tu možný iný komerčný systém, o ktorom sa v materiáli hovorí. Samozrejme, hovorí o úrazovom poistení, po ktorom sa už dlho volá, pretože úrazové poistenie vytvorené povinnou sústavou úrazových dávok dnes existuje len v časti odškodňovania pracovných úrazov a chorôb z povolania. Problémy, ktoré sú pri odškodňovaní úrazov, sú veľké a netreba ich zdôrazňovať. Myslím si, že zainteresovaní vedia, aké sú.

Prijatie nových právnych predpisov je podmienkou na zavedenie týchto systémových opatrení v celom sociálnom poistení. Ja by som chcel zvýrazniť, nebolo tu o tom hovorené, že na tvorbe týchto závažných dokumentov sa bude podieľať široký okruh odborníkov zo všetkých oblastí, ktorý je tu nazývaný ako grémium na reformu sociálneho poistenia. Preto nechcem nijako veľmi polemizovať s týmto materiálom, pretože si myslím, že to je určitou zárukou, pokiaľ som mal možnosť aj sa oboznámiť, kto je v tomto grémiu, ktoré vymenoval pán minister. Myslím si, že to grémium aj myšlienky, ktoré tu trebárs odznejú, bude akceptovať alebo bude ich rozoberať.

Dovoľte mi, aby som vám prečítal dva názory obyvateľov v Slovenskej Republike, ktoré odzneli v médiách. A chcel by som vás oboznámiť aj s názormi mojimi k samotným problémom, ktoré materiál nerieši, resp. myslím si, že by bolo treba sa v tom grémiu tým zaoberať.

Mám tu vyjadrenie človeka, ktorý má 53 rokov a ktorý sa vyjadril k otázke, že ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny pripravuje reformu systému sociálneho zabezpečenia. Podľa nej by sa mala posunúť hranica odchodu do dôchodku. Tento názor je: "Súhlasím, pretože môžeme viac a dlhšie robiť. Mne sa to páči, je to tak aj na západe. Keď chceme vstúpiť do Európy, treba vekovú hranicu jednoznačne posunúť. Že je to na úkor mladých, to je ďalší problém, ktorý musíme prekonať. Treba reštrukturalizovať ekonomiku a dostať sa z 20-percentnej nezamestnanosti. Toto je riešenie."

Druhý názor, to je 40-ročného respondenta: "Vidím to tak, že namiesto do dôchodku pôjdeme rovno do drevenej truhly. Je to jednoznačný zámer a cieľ. Kto nám dá garanciu, keď štát prestane vyplácať dôchodky? Dávam peniaze štátu, ale nemám šancu, že dôchodok dostanem. Čo mi štát garantuje? Nič. Je to nulové riešenie, hlava do piesku. Nevedia nič zabezpečiť, tak hľadajú alibi. Pštrosia politika."

Vidieť tu dva zásadné rozdiely v názoroch na riešenie problému, hlavne teda veku odchodu do dôchodku. Sú to, samozrejme, názory ľudí, ktorí sa odborne tejto problematike nevenujú, ale v každom prípade vyjadrujú určité pocity k danej reforme. Vyjadrujú aj hlboké myšlienky, že pokiaľ sa nebudú riešiť problémy v hospodárstve, pokiaľ bude nezamestnanosť nad 20 %, tak tento systém nám nič nevyrieši a podobne.

V podstate ide o to, aby tie opatrenia na zamedzenie krízy v sociálnom poistení neboli orientované len na reštrikciu voči poistencom, teda voči dôchodcom, voči nemocným, teda na zníženie nemocenských, dôchodkových dávok, predĺženie veku odchodu do dôchodku a podobne. Sú systémy a ja som presvedčený, že ako pán minister práce, sociálnych vecí a rodiny, tak i jeho odborníci vedia o týchto systémoch a vedia, akým spôsobom sa to dá riešiť. Cesta len úpravou veku napríklad odchodu do dôchodku nie je jediná cesta. Na to by som chcel poukázať zvlášť, pretože v súčasnej ekonomickej situácii je táto cesta, cesta taká, ako bolo povedané v tom vyjadrení, "cesta do truhly". Ja si myslím, že nie je cieľom systému dôchodkového zabezpečenia, aby odchádzali dôchodcovia do truhly, ale ide o to, aby dôchodcovia odchádzali ozaj na zaslúžený odpočinok.

Teraz tie názory k návrhom, ktoré sú v predloženom materiáli. Z tejto koncepcie sú zatiaľ zrejmé len reštriktívne kroky, či ide o spresňovanie podmienok nároku na jednotlivé dôchodky, zrušenie predčasných starobných dôchodkov, znižovanie úrovne zárobkov na posudzovanie podstatného poklesu zárobkov u čiastočne invalidných a podobne. Bez jasnej konštrukcie budúceho systému poistenia, to zdôrazňujem, takýto postup nie je správny, pretože nerieši transformáciu, ale momentálnu situáciu v Sociálnej poisťovni. Ak nehovorím, a o tom, samozrejme, bude tu reč, ale ak nehovorím, že aj vôbec momentálnu ekonomickú situáciu. Zrušenie preferovaných kategórií ako súčasť systému sociálneho zabezpečenia môže byť realizované len za podmienok vytvorenia priestoru na plnohodnotné kompenzácie v systéme sociálneho poistenia. Pretože ak hovoríme o diskriminácii, tak títo ľudia, ktorých sa to týka, by boli v tom momente diskriminovaní, ak by sa na to zabudlo. Čiže treba to dotiahnuť, samozrejme, do náležitého stavu. Myslím si, že tu to nie je taký problém, pretože zatiaľ vždy bola snaha to doriešiť.

Najväčšie riziko koncepcie je získanie finančných zdrojov, ktoré by pomohli preklenúť prvé obdobia reformy najmä v oblasti dôchodkového poistenia. Bohužiaľ, mám pocit, že toto predkladaný materiál postráda, čo považujem za určitú chybu. Obrazne povedané, ak sa nezlepší ekonomická situácia, nezvýši zamestnanosť, nebudú peniaze ani v systéme a kríza sa prejaví v plnej nahote. Čiže systém nehovorí o zdrojovom zabezpečení. Hovorí, samozrejme, o tom, ako by to chcel riešiť, ale tento problém akosi postráda. A ja verím tomu, že pán minister buď podá vysvetlenie, ale verím tomu, že to grémium jednoducho bude vychádzať z tohto systému a nebude to riešiť, tak ako som povedal, len na úkor poistencov.

V oblasti budúceho nemocenského poistenia je problematická výplata dávok zo strany zamestnávateľov za prvé týždne práceneschopnosti. Po prvé jednak preto, že sú obavy, že tento priestor by bol opäť živnou pôdou pre špekulantov. V konečnom dôsledku zamestnanci by nemuseli tieto platby dostať. Máme také prípady. Čiže to je jedna záležitosť. Ale je to špecifická záležitosť na Slovensku, kde sa v poslednom období neplatenie daní, odvodov a podobne stáva národným športom. Čiže tu sa musí veľmi striktne postupovať. Musia byť prijaté aj opatrenia na zamedzenie toho, čo my v tomto prípade, samozrejme, nevieme ani rozdiskutovať, pretože to nie je vecou tohto dokumentu. Upozorňujem na to.

Ďalej, aby zamestnávatelia poskytovanie týchto dávok jednotlivým zamestnancom nepokladali za najhlavnejšie kritérium pri prepúšťaní z dôvodov organizačných zmien. To je tiež riziko, na ktoré poukazujem. Za dôležité považujem čo najskôr legislatívne zabezpečiť výplatu nárokov z odškodnenia pracovných úrazov, z chorôb z povolania z jedinej verejnoprávnej inštitúcie a pripraviť tak podmienky na bezproblémovú realizáciu úrazového poistenia.

Samozrejme, toto sú základné pripomienky, ktoré, teda ja predpokladám, že to grémium by malo rešpektovať. Verím tomu, že ide o odborníkov, ktorí vedia posudzovať danú oblasť, že pri príprave týchto legislatívnych dokumentov budú akceptovať niektoré tieto návrhy, ktoré tu odznejú. Samozrejme, že chcem zdôrazniť, že pri legislatívnych normách, ktoré bude pripravovať v súvislosti s týmto dokumentom toto grémium, resp. ktoré bude predkladať ministerstvo, treba uvažovať o tom, aké reštrikcie budú nielen na poistencov, ale aj na tých, ktorí sú neplatiči a podobne. Pretože aj keď je to tu teda spomínané, pokiaľ sa tento problém nevyrieši, tak systém je ohrozený a možnože nedôjdeme ani do toho roku 2040. Možnože za pár rokov sa dostaneme do takého stavu, že zbytočné nám budú systémy a dôjde k rozpadnutiu týchto verejných fondov napriek maximálnej snahe či už ministerstva, nás všetkých a ľudí, ktorí v tejto oblasti robia, čo by bolo katastrofou. A na to považujem za dôležité vás upozorniť pri takto dôležitom materiáli, akým je tu materiál, ktorý predkladáte.

Ďakujem za pozornosť.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

S faktickou poznámkou sa hlási pani poslankyňa Aibeková. Končím možnosť uplatnenia ďalších faktických poznámok.

Máte slovo, pani poslankyňa.

Poslankyňa M. Aibeková:

Ďakujem pekne.

Pán poslanec podrobne analyzoval predkladaný materiál a spomínal v ňom aj reštriktívne opatrenia, ku ktorým ministerstvo siaha. Bohužiaľ, je to pravda, že pán minister vidí jediné východisko zo situácie, či už v nezamestnanosti, alebo v sociálnej pomoci, iba v reštriktívnych krokoch. Nie je to dobré. Navyše by som sa ho chcela spýtať, pretože časť materiálu vychádza vlastne aj z demografickej charakteristiky do budúcich rokov, že v programe SDĽ bolo, aby rodinné prídavky dostávali všetky rodiny, ktorým sa narodí dieťa. Ja nepovažujem tento krok za správny a myslím si práve naopak, že by sa mali zvýšiť prídavky tým rodinám, ktoré sú sociálne odkázané, ale zároveň kontrolovať vo väčšej miere ako doteraz, ako rodina tieto prídavky využíva. Aj to spomínal vo svojom vystúpení pán poslanec Engliš. A myslím si, že v opodstatnených prípadoch, aby naozaj dieťa dostalo tieto dávky, by sa malo siahnuť k tomu, že rodičia nedostanú túto dávku, ale či už cez miestnu správu, alebo štátnu správu by sa mohlo zabezpečiť, aby deti dostali naozaj tieto peniaze, ktoré vlastne štát vynakladá na ich život, na ich vzdelanie a na ich budúcnosť.

Takže si myslím, že len reštriktívne opatrenia, z ktorých v mnohých smeroch vychádza aj tento materiál, nie sú riešením. Nakoniec, pán minister, predchádzajúca vláda kvalitne spracovala materiál Koncepcia rodinnej politiky. A tu sa naozaj v tomto materiáli tie prvky, ktoré súvisia s touto problematikou, neobjavujú.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Ďakujem.

Ďalej vystúpi v rozprave pán poslanec Juriš, po ňom pán poslanec Rusnák.

Poslanec A. Juriš:

Vážený pán predsedajúci,

vážený pán minister,

vážené kolegyne, kolegovia,

hostia,

diskutujeme o koncepcii reformy sociálneho poistenia v Slovenskej republike. Je to materiál, ktorý predstavuje ucelenú predstavu sociálneho poistenia, určený na odbornú, ale aj verejnú diskusiu. Už 10 rokov sa uskutočňuje v našej krajine zmena hospodárstva a úloha štátu či vo výrobnej, alebo nevýrobnej sfére, či je to školstvo, zdravotníctvo, ale aj sociálne poistenie. Preto treba vysloviť poďakovanie pracovníkom ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny za prípravu tohto materiálu. Škoda, že verejná diskusia o tomto materiáli nebola už pred 3 - 4 rokmi, pretože riešenie situácie v sociálnom poistení je veľmi naliehavé a v tomto období sa významne predlžuje stredná dĺžka veku občanov, u mužov je to 69 rokov, u žien približne 77 rokov, teda aj čas poberania dôchodkov stúpa. Ďalej stúpa počet dôchodcov k počtu pracovne aktívnych a najmä negatívne v tomto smere ovplyvňuje tento pomer aj vysoký počet nezamestnaných. Tu treba povedať, že štát si dlhodobo povinnosť primerane platiť do poisťovne neplní. Napriek tomu stále rastie tlak na štátny rozpočet a v roku 2000 sa počíta do poisťovní s približne 5,9 mld. korún a tento nárast by mal byť trvalý.

Ďalej je tu problém úspešnosti výberu poistného, momentálne v tomto období je to asi na 90 %. Toto taktiež znižuje množstvo financií použiteľných na sociálne poistenie. Vývojové trendy jednoznačne hovoria o kríze priebežného financovania dôchodkového zabezpečenia, a preto bude sa musieť zaviesť ďalšie financovanie, ďalšie piliere toho financovania. A myslím, že ten hlavný by mal byť ten kapitalizačný pilier a doplnkové dôchodkové zabezpečenie. V súčasnom období priemerný dôchodok dosahuje len asi 40,5 % priemerného platu národného hospodárstva, čo sa stáva neúnosným pre slušnú životnú úroveň dôchodcov. Cieľom v krátkom čase by mala byť dosiahnutá úroveň do 50 % z priemeru platu. Samozrejme, že nepôjde to naraz, bude to niekoľkoročná cesta.

Teraz mi dovoľte, aby som sa vyjadril niekoľkými poznámkami k niektorým bodom tejto koncepcie. Samozrejme, že nebudem vyčerpávať všetky body, ale len niektoré, kde by som mal nejaké pripomienky alebo slovo do diskusie.

K bodu 1 - Analýza faktov vedúcich k nevyhnutnosti reformy sociálneho zabezpečenia. Tu by sa mala dodržať zásada, že ani budúci systém by nemal dopustiť, aby sa znížila výška dôchodkov poskytovaných dnešným základným systémom. Mal by zostať najmenej na súčasnej úrovni, ktorá je i tak veľmi nízka a zabezpečuje len krytie základných potrieb dôchodcov. To som pred chvíľou hovoril, že len tých 40,5 % je k priemernému platu v národnom hospodárstve.

K bodu 2 - Opatrenia k prechodu k novému systému sociálneho poistenia. Tam sa spomínajú vojaci, policajti a ďalší príslušníci ozbrojených zborov, ktorí by mali byť zvýhodnení aj v budúcnosti. Inak sa štátu nepodarí zabezpečiť kvalita výkonu v týchto službách. Je otázkou, ako to riešiť. Takým najschodnejším riešením by bola povinnosť zamestnávateľa, ktorá by vyplývala zo zákona, platiť doplnkové dôchodkové poistenie, čím by sa zabezpečilo ohodnotenie služby štátu do budúcnosti vo zvýšenom dôchodku. Zároveň aj stabilizácia kádrov. Pod sprísnením nároku na dávky dôchodkového zabezpečenia by sa mohlo a malo chápať aj úplné zrušenie sociálneho dôchodku, pokiaľ by niekto nepracoval, nemá dostávať dôchodok, ale len sociálnu dávku od štátu. Nemôže byť týmito dávkami zaťažený prísne odvodový dôchodkový systém.

K bodu 4 - Diverzifikácia zdrojov v sociálnom poistení. Časovo krátku počiatočnú práceneschopnosť by zamestnávateľ mal hradiť zamestnancovi 8 alebo 15 dní. Tu skôr si myslím, že tých 15 dní by bolo výhodnejšie, pretože s prihliadnutím na laboratórne výsledky potrebné na skončenie krátkej PN je táto dĺžka výhodnejšia. Pritom sa však nesmie zabudnúť aj na také skutočnosti, že okrem uvažovanej úrovne zabezpečenia zlepšenia pracovných podmienok možno bude prichádzať aj k zneužívaniu tejto právomoci zamestnávateľa, t. j. že kontrolu krátkodobej práceneschopnosti bude zneužívať na zbavovanie sa chorľavejších, no niekedy aj nepohodlných zamestnancov a napríklad i proti matkám starajúcim sa o choré deti. Ďalej pri kontrole dodržiavania liečebného režimu Sociálnou poisťovňou po 15 dňoch by bolo vhodné aj legislatívnou úpravou umožniť posudkovým lekárom ukončovať práceneschopnosť.

K tretiemu pilieru, bod 1. Výber pohľadávok Sociálnej poisťovne je neefektívny predovšetkým preto, že sa nerieši v dostatočnej miere existencia a ďalšie hospodárenie vo veľkých podnikoch, vo veľkých neplatičoch do poisťovní. Ako napríklad v Železniciach Slovenskej republiky, v nemocniciach a druhotná platobná neschopnosť firiem poskytujúcich im služby vo veľkých strojárskych podnikoch a podobne. Pokiaľ sa nepozdvihne ekonomická situácia tu a vôbec celej republiky, štátne dlhopisy a cenné papiere nemožno považovať za systémový prístup ani k vnútorným zdrojom, ani k vonkajším.

K tretiemu pilieru, bod 3. Zvýšiť účinnosť výberu zjednotením miesta výberu je dobrý krok. Zjednoduší sa vzťah aj voči poistencom a ich zamestnávateľom. Zo skúsenosti sa dá konštatovať, že Sociálna poisťovňa má najdlhšiu prax a najkvalitnejší personálny potenciál v tejto službe. Možné je aj iné riešenie, a to samostatné, nezávislé vyberacie miesto. Ale tu treba uvažovať, že sa zvýšia zasa náklady, než sa to vybuduje, nové budovy, výpočtová technika, pracovné prostriedky. Pritom Sociálna poisťovňa berie najväčšie percento zo všetkého sociálneho poistenia.

Reforma dávkového systému, inštitút predčasného dôchodku a zásada dôchodok alebo mzda môžu pri správnom spôsobe používania veľmi priaznivo ovplyvniť zamestnanosť. To je možnosť uplatnenia absolventov škôl. Tí dnes kvôli neochote odísť do dôchodku skupiny lepšie zarábajúcich ľudí v dôchodkovom veku nemajú možnosť zapojiť sa do pracovného procesu.

Nedávno sme prijali novelu zákona, kde sme zrušili predčasný odchod do dôchodku. Tu treba povedať, že štát, to je ako kabát, ktorý má veľa vrecák. Ja mám napríklad 8 vrecák, som si tu prerátal, pritom sociálne zabezpečenie len jedno vrecko a nezamestnaný a nezamestnaný mladý človek je vyplácaný z iného vrecka, no a keď ten mladý nerobí, tak veľmi často má tie iné záujmy, okrem iných aj teda pohostinstvá, alkohol, drogy, a potom takýto mladý človek nás bude oveľa viac stáť, ako keby sa zapojil do pracovného procesu. A ten, ktorý je už tzv. zodratý a chce ísť do dôchodku, by mohol skôr ísť. Pre štát by to bolo relatívne lepšie, pretože ten starý sa už nepokazí, ale ten mladý môže ísť na veľmi krivé chodníčky. Väčšinou sa formuje človek v mladosti. V starobe už to nie je tak. Kto bol naučený robiť odmlada, tak sa asi ťažko zmení, ale keď zamladi sa nenaučí pracovať, tak veľmi ťažko sa zmení potom k dobrému. Potom budú nároky na tie vrecká polície, väzenstva, kriminalita a všetko ostatné. Nehovorím, že mnohí mladí ľudia často odídu do zahraničia a tí najschopnejší sa nevrátia. Čo je veľká škoda.

Takže tiež by sa tu malo uvažovať aj s týmto pri predlžovaní odchodu veku do dôchodku alebo možnosť do určitej sumy, aby mohli pracovať, lebo veľmi často sú to tí, čo pracujú dlhšie s tými vyššími platmi, čo je pochopiteľné.

K bodu 9 - Organizačné zabezpečenia. Pri pracovných skupinách, ako je tam spomínané na strane 17 grémium za reformu, sa musí počítať s účasťou odborníkov úplne zdola, z praxe. Celé desaťročia sa v našej krajine opakujú tie isté chyby. O práci v teréne rozhodujú odborníci, teoretici a za odborníkov z praxe považujú sa ľudia, ktorí sedia na generálnych riaditeľstvách. To sú však vrcholoví pracovníci, ktorí priamo terén nepoznajú a nevedia počítať s problémami praxe a reakciou obyvateľstva. Preto do toho grémia by som odporúčal, aby tam boli aj ľudia z priameho prvého kontaktu s tými ľuďmi, ktorí sedia na okresoch.

Systém, ktorý by mal v budúcnosti fungovať aspoň 50 rokov, by mal byť nielen dobre medializovaný, ale v dostatočnom predstihu propagovaný a vysvetľovaný v cielene zriadených informačných centrách v každom okresnom meste. Tam by mal byť styk so zástupcami Sociálnej poisťovne, Národného úradu práce a okresných úradov - odborov sociálnych vecí. Pri možnosti spätnej väzby v tomto prechodnom období by sa veľa tzv. múch v systéme mohlo vychytať ešte pred nadobudnutím účinnosti zákona o sociálnom poistení.

To je len niekoľko poznámok, ktoré som si pripravil k tejto koncepcii. Samozrejme, dalo by sa hovoriť o mnohých otázkach, ktorými celá spoločnosť bude žiť niekoľko rokov, než sa tento zákon prijme a, samozrejme, než príde do plného uplatnenia azda o 20, 30 rokov.

Ďakujem za pozornosť.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Ďakujem za vystúpenie pánovi poslancovi.

Dve faktické poznámky. Končím možnosť ďalších uplatnení faktických poznámok.

Ako prvá - pani poslankyňa Keltošová.

Poslankyňa O. Keltošová:

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

Chcela by som len uviesť na spresnenie môjho predrečníka. Ministerstvo práce od roku 1992 pracovalo na reforme aj sociálneho poistenia v rámci koncepcie transformácie sociálnej sféry. Bolo to aj vo výbore v tomto období rokov 1992 - 1993, len vy ste neboli vtedy v parlamente, pán kolega. Takže tieto práce začali a kontinuálne pokračovali počas a ďalších a ďalších volebných období. Ja si myslím, že takýto závažný krok, pokiaľ ide o sociálne poistenie, ktorý sa pripravuje nielen pre nás, alebo pre naše deti, ale pre ďalšie generácie, netreba unáhľovať, pretože ak zle založíte systém, a najmä takýto závažný systém, zle si dáte alebo zle vám prepočítajú poistné prepočty o predpokladanom vývoji poberateľov dôchodkov a ďalších dávok, tak takýto systém sa môže zrútiť a môže urobiť nedozerné škody. Čiže tu nešlo o politické preteky, ktorá vláda to predloží, ale nám išlo o to, aby čo najviac odbornej verejnosti bolo zapojenej, bez politiky, bez nejakých ambícií - my prví sme toto zaviedli. Išlo nám naozaj o to, oboznámiť sa aj so zahraničnými modelmi. Dať si verifikovať aj v zahraničí naše predstavy o koncepcii reformy a potom na záver dobudovať aj inštitúcie. Toto je dlhodobý proces a nemyslím si, že tu akékoľvek zrýchľovanie tohto procesu len za cenu získania politických bodov by išlo na úkor obyvateľov.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Ďakujem.

Pani poslankyňa Aibeková.

Poslankyňa M. Aibeková:

Ďakujem.

Chcem sa tiež vyjadriť k dvom bodom z vystúpenia pána poslanca Juriša. Môžem potvrdiť, že tento materiál sa skutočne pripravoval veľmi kvalifikovane, dokonca v predchádzajúcom volebnom období sa uskutočnilo niekoľko medzinárodných seminárov, na niektorých participovala aj Národná rada Slovenskej republiky, dokonca aj koordinačný výbor pre ženy, ktorý tu fungoval. Boli to napríklad stretnutia s britskou radou, bolo to so švédskym parlamentom. Takže ak sa pán poslanec nezúčastnil, je mi to ľúto, ale tieto diskusie prebiehali aj na medzinárodnej úrovni.

Čo sa týka porovnávania výšky dôchodku k priemernej mzde Slovenskej republiky, pán poslanec, je veľmi zlé, že toto percentuálne porovnanie z roka na rok klesá a, bohužiaľ, napriek všetkým vašim predvolebným sľubom v tomto roku došlo k poklesu v porovnaní s rokom 1998, vtedy to bolo 41,3 %, teraz to je len 40,2 % a v roku 2000 to bude oveľa katastrofálnejšie, pretože keď sa počítalo s indexom rastu dôchodkov 1,10, tak by sme sa dostali na úroveň 40,3 %. Bohužiaľ, dôchodky nebudú tento rok valorizované. Balíček ekonomických opatrení vezme dôchodcom ešte väčšiu časť tejto znižujúcej sa časti dôchodku v porovnaní s priemernou mzdou. Takže aj keby sa boli valorizovali dôchodky, boli by sme sa dostali na úroveň 40,3 %, čo je nižšie ako v ktoromkoľvek z predchádzajúcich rokov.

Takže zamyslite sa aj vy, aké kroky podporujete, čo sa týka dôchodcov, pretože ten nový systém, ktorý predkladá ministerstvo, by sa vlastne mal začať napĺňať až v roku 2002. Takže do roku 2002 ožobráčite...

(Zaznel zvuk časomiery.)

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Pán poslanec Rusnák vystúpi v rozprave, po ňom pani poslankyňa Záborská.

Poslanec Š. Rusnák:

Vážený pán predsedajúci,

vážený pán minister,

vážené kolegyne, kolegovia,

vláda koncom minulého roka predložila na verejnú diskusiu návrh reformy sociálneho poistenia Slovenskej republiky. Považujem to za veľmi dobrý a zároveň odvážny krok. Reforma sa bytostne dotýka väčšiny nášho obyvateľstva. Nesmie byť však uskutočnená iba na účet zamestnancov a súčasných dôchodcov alebo aby sa náklady na prechod na nový systém hradili z privatizácie bývalého spoločného majetku. Ide predsa o hodnoty, ktoré vytvárali práve súčasní dôchodcovia a ich ekonomická situácia je vďaka všeobecne nízkej úrovni oficiálnych príjmov v štáte ozaj nízka.

Podľa vzoru susedného Poľska a Maďarska, kde od roku 1977, resp. 1999 začali rozbiehať kapitalizačné dôchodkové poistenie v časti doterajších príspevkov, aj na Slovensku by sa malo zaviesť vytváranie fondov, ktoré budú akumulovať príspevky zamestnancov a vytvárať kapitál s dlhodobým použitím. Vytvorenie takéhoto kapitálu by mohlo podporiť ekonomický rozvoj Slovenska.

Najzávažnejším argumentom na uskutočnenie reformy dôchodkového zabezpečenia, a to nielen u nás, ale aj v mnohých krajinách, je hrozba budúceho nedostatku finančných prostriedkov v rámci priebežného financovania dôchodkov, lebo sa predpokladá znižovanie počtu ekonomicky aktívnych občanov a nárast skupiny dôchodcov v spoločnosti. Nedá sa súhlasiť, aby sa možnej hrozbe budúcich dlhov možno za 20 a viac rokov predchádzalo znižovaním životnej úrovne zamestnancov a ich rodín v súčasnosti, keď ich ekonomická situácia je už aj tak veľmi zlá. Skôr sa dá predpokladať, že si s vysokou nákladovosťou dôchodkového zabezpečenia poradí spoločnosť možno o 20 rokov, keď sa dá predpokladať, že aj všeobecná ekonomická situácia v štáte bude oveľa lepšia.

Dôležitou a aj medzinárodnými organizáciami, napríklad OECD a Svetovou bankou, preferovanou požiadavkou reformy je konsenzus celej spoločnosti s pripravovanou reformou. Aj keď sa dá povedať, že celá spoločnosť súhlasí s potrebou zmeny nášho dôchodkového zabezpečenia, nemocenského a úrazového poistenia, nie je už taká jednoznačná podpora zavedenia kapitalizácie do poistenia na dôchodok. Od roku 1996 máme vytvorený inštitút doplnkového dôchodkového poistenia, ktorý sa realizuje kapitalizačnou formou. Pôvodne sa predpokladalo, že možnosť sporenia na prilepšenie k dôchodku za zvýhodnených podmienok oproti komerčnému sporeniu alebo poisteniu bude motivovať zamestnancov vstupu do tohto systému. Skutočnosť ukazuje, že opak je pravdou. V krajinách, ktoré už začali reformu realizovať, štát garantuje solventnosť v dôchodkovom poistení. V jednotlivých štátoch vytvorili osobitné kontrolné orgány na najvyššej úrovni, zvyčajne podriadené priamo predsedovi vlády. To je len časť veľkej siete garancií, ktorými štáty, kde už reforma prebieha, podporujú dôveryhodnosť nového systému a zabezpečujú, že občania svoje dôchodky v budúcnosti skutočne a v primeranej výške aj dostanú.

Za nedostatok predloženého návrhu reformy sociálneho poistenia považujem skutočnosť, že predkladateľ nepripojil k návrhu nového kapitalizačného systému dôchodkového poistenia aj podrobnú analýzu súčasného systému dôchodkového zabezpečenia, akým spôsobom ich predpokladá riešiť, ako sa bude realizovať prechod medzi starým a novým systémom dôchodkového zabezpečenia. Dá sa predpokladať, že práve prechodné opatrenia určia, či reforma bude uskutočniteľná a ako sa zabezpečia existujúce nároky prispievateľov a poberateľov dôchodkov. Pokiaľ nový systém má byť povinný pre všetkých alebo pre určitú časť občanov, musí sa vyriešiť premietnutie doteraz získaných nárokov napríklad za obdobie už zaplateného poistného do nového systému tak, aby to systém uniesol, ale aby občan nebol poškodený. Bude preto veľmi dôležité podrobne sa zaoberať touto časťou reformných krokov v konkrétnych legislatívnych návrhoch.

Je potrebné zároveň vysloviť uznanie autorom návrhu koncepcie reformy sociálneho poistenia Slovenskej republiky, pretože obdobný materiál ešte v našich podmienkach vypracovaný nebol. Oceňujem snahu zreformovať náš systém sociálneho poistenia a systémové zaradenie a spracovanie úrazového poistenia, pretože prežitá stará právna úprava nevyhovuje súčasným ekonomickým podmienkam a je príčinou narastania deformácií a anomálií zdedených z predchádzajúceho režimu, ktoré sa čiastkovými reformami nepodarilo vôbec alebo len sčasti odstrániť.

Keďže úroveň sociálneho zabezpečenia alebo poistenia je závislá od dobrej ekonomickej situácie v štáte, je dôležité si uvedomiť, že nemôžeme mať vysoké dávky dôchodkového, nemocenského či úrazového poistenia bez úspešne fungujúcej ekonomiky. Preto sa predpokladá, že reforma sociálneho poistenia v Slovenskej republike bude koncepčne aj realizačne nadväzovať na hospodársku politiku štátu, oživenie ekonomiky, skvalitnenie legislatívy, znižovanie nezamestnanosti a predovšetkým zvyšovanie miezd, ktoré sú jediným skutočným zdrojom dôchodkových a nemocenských dávok či v poistných, alebo zabezpečovacích systémoch.

Vážené kolegyne, kolegovia, máme za sebou verejnú diskusiu k návrhu koncepcie reformy sociálneho poistenia. Verím, že aj dnešná diskusia prispeje k skvalitneniu predloženého materiálu. Uvedomujeme si totiž, že ju pripravujeme pre našu budúcnosť.

Ďakujem. (Potlesk.)