Podpredseda NR SR I. Presperín:

Ďakujem pánovi poslancovi za jeho vystúpenie v rozprave.

Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Kalman, po ňom pani poslankyňa Keltošová.

Poslanec J. Kalman:

Vážený pán predsedajúci,

vážený pán minister,

vážená Národná rada,

ako už bolo povedané, rokujeme o mimoriadne zložitej a náročnej reforme, ktorej význam je mimoriadne dôležitý tak pre súčasnosť, ako aj pre nastávajúce obdobie, predovšetkým preň.

Súhlasím s tým, že súčasný systém sociálneho poistenia je nevyhovujúci. Aj preto považujem reformu sociálneho poistenia za nevyhnutnú. Oceňujem prístup ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, že sa podujalo zavŕšiť jeho zmenu, že sa podujalo na zmenu súčasného stavu. Taktiež oceňujem prístup, ktorý ministerstvo zvolilo ešte pred jeho prijatím. Mám na mysli pomerne širokú diskusiu, verejnú diskusiu i skutočnosť, že ministerstvo pravidelne rokuje so sociálnymi partnermi pri tvorbe tejto reformy. Za kladné považujem nakoniec i to, že o reforme, o zámeroch hovoríme i v súčasnom období tu v parlamente ešte pred jej prijatím vládou Slovenskej republiky.

Dôsledne som sa oboznámil s navrhovanou reformou a verím, že súčasný návrh bude ešte v mnohých momentoch precízovaný či korigovaný. Zároveň chcem však zdôrazniť, že vláda Slovenskej republiky bude musieť urobiť niekoľko významných opatrení vo svojej činnosti, aby sa mohla reforma v našej spoločnosti dôsledne zaviesť. Bez zmeny prístupu k niektorým oblastiam v našej spoločnosti by reforma nenašla vhodné prostredie a nesplnila by svoj účel. V samotnom návrhu je uvedených niekoľko momentov či dôvodov, pre ktoré sa reforma zavádza bez toho, aby sa tieto momenty či dôvody riešili, alebo hľadali riešenia, čím by v konečnom dôsledku prispeli k úspešnosti reformy a zároveň by prispeli k zmierneniu jej príliš reštriktívneho charakteru, najmä vo vzťahu k občanovi.

Uvediem len niektoré. Všetci si uvedomujeme, že úroveň sociálnej sféry vrátane sociálneho zabezpečenia alebo poistenia je závislá od úrovne ekonomiky v štáte. Čím je vyššia úroveň ekonomiky, tým sú vytvorené aj podmienky na lepšiu sociálnu situáciu jednotlivých sociálnych skupín obyvateľov toho-ktorého štátu. Aká je však naša ekonomika? Musíme uznať, že priam katastrofálna. Vláda, a čo je najhoršie, nielen ekonomické problémy nerieši v prospech občana, ale zatiaľ ani nemá jasnú koncepciu hospodárskeho rozvoja. Ďalším takým momentom je výška odvodov do poisťovní. Je v konečnom dôsledku závislá od výšky miezd a platov. Tie však majú vo svojej reálnosti klesajúcu tendenciu a nie je perspektíva tento stav zmeniť. Objem finančných zdrojov v poisťovniach je závislý od prosperujúcich podnikov a čo najväčšieho počtu zamestnaných. U nás je dobre fungujúcich podnikov čoraz menej, žiaľ, a stále menej zamestnaných.

Miera nezamestnanosti, všetci veľmi dobre vieme, aká je. A už tu dnes o tom bolo hovorené, že môže značným spôsobom ovplyvniť úspešnosť zavádzanej reformy. Ministerstvo uvádza ako jeden z dôvodov zavedenia reformy, najmä v dôchodkovom poistení, zlý demografický vývoj našej spoločnosti. Ministerstvá, zároveň celá vláda však tieto skutočnosti len konštatuje a na zlepšenie demografického vývoja, resp. pre ten súčasný, na zlepšenie jeho podmienok a pre ten budúci v podstate nič nerobí. Mám na mysli otázku nezamestnanosti, otázku rodinnej politiky, otázku starostlivosti o mladé rodiny a tak ďalej.

Vláda nepodniká kroky na zlepšenie zdravotného stavu. Mali sme o tom dnes možnosť počuť. Ministerstvo argumentuje nutnosť predĺženia dôchodkového veku. Neviem si to však za súčasnej ekonomickej situácie, najmä v oblasti zamestnanosti, predstaviť. Najmä ak vývoj bude v tejto oblasti taký, aký je. Chceme tým rozširovať rady nezamestnaných? Chceme tým vytvárať viac nezamestnaných z radov mladých ľudí? Preto, ak by malo prísť k úprave dôchodkového veku, mala by byť táto úprava rozložená na väčšie časové obdobie, minimálne na obdobie 12 rokov. Myslím si, že to je alternatíva B v navrhovanom materiáli.

Takto by som mohol uviesť ďalšie faktory, ktoré priamo vplývajú na vývoj súčasného systému sociálneho poistenia, ktorý sa má reformovať.

Teraz priamo k samotnej koncepcii. Predložený návrh reformy sociálneho poistenia si v dôchodkovej časti kladie za cieľ zachovanie finančnej stability, teda rovnováhy medzi príjmami a výdavkami v dôchodkovom zabezpečení. Z materiálu však vyplýva, že pri zachovaní súčasného stavu legislatívy a spôsobu financovania vznikne v priebežne financovanom dôchodkovom zabezpečení deficit vo výške 67,5 mld. Sk. To je ten pesimistický variant. Alebo 52,7 mld. Sk, to je ten optimistický variant. Pitom sa ešte navrhuje odčleniť z poistného na dôchodkové zabezpečenie 3 - 6 % na kapitalizáciu. To by znamenalo, že predpokladaný deficit sa bude ešte prehlbovať, pretože súčasná výška poistného 27,5 % zo mzdy už nepostačuje ani na výplatu dôchodkov súčasných poberateľov.

Z očakávaného demografického vývoja uvedeného v návrhu reformy vyplýva, že počet platiteľov poistného bude klesať a počet dôchodcov sa bude zvyšovať. Bolo by zaujímavé vedieť, koľko peňazí bude chýbať v dôchodkovom zabezpečení už na budúci rok a o koľko sa bude tento deficit zvyšovať každý ďalší rok aj zavedením fondového spôsobu financovania. Z tabuliek uvádzajúcich očakávaný trend vyplýva, že už v roku 2000 štát ako garant bude musieť poskytnúť na dôchodky 10,3 mld. Sk a v nastávajúcich štyroch rokoch asi po 8 mld. Sk. Po uplynutí prechodných a koncepčných opatrení by sa predpokladaný deficit na rok 2000 mal znížiť na 8,3 mld. Sk a v nasledujúcom roku už len na 5,5 mld. Sk a od roku 2002 by dôchodkové poistenie malo byť sebestačné. To nie je zlá vyhliadka, ale znamená, že tých 2 a 5 a 3-krát 8, teda 31 mld. Sk budú peniaze ušetrené v priebehu 5 rokov prevažne na súčasných a budúcich dôchodcoch, a preto by bolo vhodné, aby bolo v materiáli konkrétne uvedené, o koľko a ktorým skupinám dôchodcov budú dôchodky skrátené a nielen všeobecné konštatovania, že budú sprísnené podmienky poberania, zrušené pracovné kategórie a podobne.

V týchto údajoch ešte nie sú zakalkulované odvody do kapitalizačných fondov, ktoré by sa mali začať tvoriť v roku 2002 vo výške 3-percentného poistného. Z predloženého materiálu teda nie je jasné, ako sa prejaví na časti priebežne financovaných dôchodkov odčlenenie asi 5 mld. Sk v roku 2002 a približne rovnaká suma každý ďalší rok, keďže tieto peniaze sa začnú ukladať na osobné účty poistencov a nebudú sa z nich vyplácať dôchodky poberateľov. Opäť je tu otázka, či sa tento "výpadok" z priebežne financovaného systému pokryje zvýšenými platbami prispievateľov alebo z rozpočtu štátu, alebo budú nižšie dôchodky od roku 2002?

Na riešenie predpokladaného nedostatku financií v základnom dôchodkovom systéme, ako sa naznačuje aj v návrhu reformy, bude potrebné poskytnúť prostriedky zo štátneho rozpočtu alebo zvýšiť poistné pre zamestnancov a zamestnávateľov a ostatných platiteľov? Alebo znížiť dôchodky? Ktorý z týchto krokov je najrealistickejší a vôbec prijateľný? K prepočtom a výhľadom demografických poistných a finančných veličín v tabuľkách možno na záver vo všeobecnosti povedať, že sú veľmi ovplyvniteľné minimálnymi zmenami už v desatinných miestach v použitých ukazovateľoch, a preto ich možno spochybňovať ako nerealistické, možno až zavádzajúce, najmä v dlhodobých výhľadoch nad 20 a viac rokov.

Všeobecne teda možno konštatovať, že v návrhu reformy prevládajú opatrenia výlučne reštriktívneho charakteru. V prvom období predreformnom, to je v rokoch 2000 - 2002 sa predpokladá prijať zákony, ktorými sa predĺži dôchodkový vek na 65 rokov pre mužov a 62 rokov pre ženy. Alebo rovnaký vek pre obe pohlavia v rôznych variáciách. Predĺži potrebný čas odpracovania rokov na nárok na platný, na plný starobný dôchodok z 25 na 35 rokov a viac. Zruší možnosť poberať dôchodok a pracovať alebo podnikať. Zákon bol už pripravený, zatiaľ ešte neprešiel. Zruší sa možnosť poberať starobný a vdovský dôchodok alebo vdovský dôchodok súčasne. Zruší poskytovanie mimoriadne starobného dôchodku. To je možnosť odísť predčasne do dôchodku. To sa už uskutočnilo. Zaviedlo sa platenie poistného na dôchodkové zabezpečenie pracujúcich a podnikajúcich dôchodcov, ktorí poberajú dôchodok bez toho, aby sa ich dôchodok ďalej zvýšil, keďže zaplatili viac atď. Zrušia sa pracovné kategórie a ďalšie výhody pre zamestnancov, ktorí pracujú v nebezpečných a zdraviu škodlivých podmienkach. Ako, kedy a za akých podmienok sa zrušia v návrhu reformy, nie je uvedené. Týmito opatreniami sa pravidelne plánuje ušetriť tých asi 8 mld. Sk v priebehu nastávajúcich 2 rokov.

V návrhu reformy sa na strane 2 neuvádzajú nové úpravy budúcich nárokov poistencov, z ktorých by bolo možné zistiť konštrukciu budúcich dávok a podmienky ich nároku. Tiež nie je uvedené, ako sa započítajú nároky tých platiteľov poistného, ktorí už niekoľko rokov platili do starého systému v novom systéme. Či sa im získané nároky prepočítajú do počiatočného kapitálu v kapitalizačnom pilieri, tak ako to urobili napríklad v Poľsku, alebo im nevznikne žiaden nárok za tie roky, čo už platili, ako to urobili niektoré krajiny v Latinskej Amerike, alebo sa im v priebežne financovanom systéme zachová vzniknutý nárok vo forme odpracovaných rokov. V celom návrhu reformy nie je ani slovo o tom, či doterajší priebežne financovaný dôchodkový systém bude pokračovať alebo bude zmenený a ako.

V časti úrazového poistenia je potrebné zdôrazniť, že predovšetkým zamestnávateľ, keďže v súčasnosti už máme prevažne súkromné vlastníctvo, je zodpovedný za pracovné podmienky zamestnancov, teda aj keď sú nebezpečné alebo poškodzujúce život a zdravie, alebo príliš namáhavé. Zamestnávatelia by sa mali snažiť vytvárať také pracovné podmienky, aby nepoškodzovali a neohrozovali zamestnancov, aby nemuseli platiť viac za ich sociálne a zdravotné poistenia, tak ako je to v krajinách Európskej únie. Princíp zodpovednosti zamestnávateľa za pracovné podmienky zamestnancov by sa mal prejaviť aj vo výške príspevkov na úrazové poistenie. Nie je dôvod, aby ostatní poistenci zdravotného, nemocenského poistenia alebo dôchodkového zabezpečenia platili rovnaké percento z platu, ale ich chorobnosť alebo úrazovosť je podstatne nižšia ako v rizikových prevádzkach a zamestnaniach.

Vážené kolegyne, kolegovia, v závere chcem poukázať na tieto skutočnosti. Z predloženej koncepcie reformy je zrejmé, že reforma dôchodkového zabezpečenia nie je zameraná na zlepšenie životnej úrovne súčasných dôchodcov. S tým zásadne nemôžeme súhlasiť. Za súčasnej, už aj tak veľmi zlej sociálno-ekonomickej situácie dôchodcov a ľudí v preddôchodkovom veku si ďalšie zhoršenie tejto neúnosnej situácie nemôžeme dovoliť. Zároveň si nemôžeme dovoliť zhoršenie súčasných platiteľov príspevkov napríklad určením vyšších alebo ďalších platieb na dôchodkové poistenie.

Ďalšia pripomienka. V zásade je potrebné doriešiť postavenie štátu v systéme sociálneho poistenia a dôsledné plnenie jeho povinností. Podľa skúseností vyspelých ekonomík štát nie je len garantom celého systému sociálneho poistenia, ale i príkladom v plnení povinností, ktoré pre neho zo systému vyplývajú. Ďalšia taká pripomienka alebo zásada by mala byť, že reforma nemôže prispieť k ďalšiemu zvýšeniu daňového zaťaženia zamestnávateľov.

Vážené dámy, vážení páni, dalo by sa určite ešte o ďalších otázkach hovoriť. Je nutné sa permanentne zaoberať daným materiálom. Ja som presvedčený, že aj ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny pred jeho definitívnym predložením do vlády pristúpi na ďalšie námety, ktoré dostáva z verejnej diskusie, ale aj námety, ktoré odznejú v diskusii v parlamente Slovenskej republiky.

Ďakujem vám za pozornosť.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Ďakujem.

S faktickou poznámkou sa hlási jediný poslanec, pán poslanec Brocka. Končím možnosť ďalších faktických poznámok.

Nech sa páči.

Poslanec J. Brocka:

Ja som veľmi, priznám sa, teraz nerozumel vystúpeniu pána poslanca Kalmana a rovnako som nerozumel, keď pán poslanec Engliš tlieskal po tomto vystúpení. Tlieskali sme všetci spolu po vystúpení pána poslanca Tkáča, ktorý hovoril veľmi kvalifikovane a veľmi korektne a konštruktívne o predloženom návrhu a o reforme sociálneho poistenia. Ale pán poslanec Kalman, ktorý je tieňovým minister sociálnych vecí za HZDS, hovoril v úplne inej tónine. Preto by som na to, že je tieňovým ministrom HZDS, mal veľmi veľa otázok a veľmi veľa pochybností, lebo sa mi zdá, že aj jeho predstavy sú úplne iné ako predstavy pána poslanca Tkáča, a preto by som prosil, aby pán minister Magvaši sa vo vláde s reformou poponáhľal, lebo po voľbách v roku 2002, ak by prípadne na reforme pokračoval pán minister Kalman, tak by to mohlo byť úplne inak, alebo by sme nemohli hovoriť o kontinuite, ako o nej hovoril napríklad aj poslanec Tkáč.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Ďakujem.

Pani poslankyňa, 7 minút je do skončenia. Pýtam sa, či vystúpite.

Pani poslankyňa Keltošová vystúpi v rozprave.

Poslankyňa O. Keltošová:

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

Budem veľmi stručná.

Chcem povedať len jedno, pán poslanec Brocka, ak dovolíte aj z tohto názorného príkladu vystúpenia dvoch mojich kolegov vidíte, aká široká názorová voľnosť a vnútorná demokracia v HZDS existuje. Budem sa pridŕžať faktov a chcem povedať len toľko.

Celá reforma, tak ako tu je predložená, v zásade prešla aj pripomienkovým konaním vo vnútri HZDS a potom v rámci výboru pre sociálne veci a bývanie. Myslím si, že dá sa na nej veľa vecí zlepšovať, nakoniec preto o nej diskutujeme, ale v princípe súhlasíme s filozofiou. Nemáme zásadné námietky voči filozofii. A ja som to povedala verejne aj z médiách, že nech by bola ktorákoľvek vláda teraz pri moci, vzhľadom na zlé vyhliadky, pokiaľ ide o starnutie populácie a opotrebovanie systému, že by bolo treba tento systém meniť. Ja na tomto mojom vyhlásení nič nemením a myslím si, že aj do budúcna, nech už ktokoľvek bude sedieť v kresle ministra práce, sociálnych vecí a rodiny, napríklad aj vy, pán poslanec Brocka, môžete sa tam ocitnúť, čiže môžeme sa spoliehať na to, že tu bude určitá kontinuita, ku ktorej nás nútia, či si to priznáme, alebo nie, vonkajšie okolnosti. To je realistický pohľad a myslím si, že na tomto sa zhodneme.

Chcela by som v rámci časového limitu povedať zopár viet aj pre našich poslucháčov a divákov, lebo tu odzneli také hrôzostrašné vízie, pokiaľ ide o dôchodkový vek žien a priemerný vek dožitia mužov a koľko si muži užijú toho dôchodku alebo neužijú. Chcela by som povedať, že celý tento systém sa nebude dotýkať tých, ktorí majú rok-dva do dôchodku, resp. v dôchodku sú. Tento systém bude premietnutý zhruba pre tú generáciu, o ktorej hovoril pán kolega Tkáč. To je pre tie deti, ktoré sa narodili začiatkom sedemdesiatych, osemdesiatych rokov, ako napríklad aj môj syn sa narodil v roku 1972. A myslím, že viacerí z nás máme deti z tohto obdobia, ktoré vlastne prídu do dôchodku okolo toho roku 2025, 2030, ale dovtedy treba s týmto systémom niečo urobiť. Môžeme sa rozprávať o tom alebo sporiť, aký kapitalizačný systém, na aké účely ho použiť, či na hypotekárne úvery, alebo na iné potreby národného hospodárstva, ale to už je len vecný spor. To nie je spor o filozofiu.

A ja by som bola rada, keby tu opätovne zaznelo, že ani HZDS, a myslím si, že ani SNS, nie je v zásade proti reforme sociálneho systému, sociálneho poistenia. Nám ide len o to, či v tomto čase, a o tom sme tiež hovorili, či je to prezieravé, či je to vhodné v tomto čase ekonomickej recesie teraz púšťať tento systém. Môžeme sa znova vrátiť k tejto otázke, či pri miere nezamestnanosti 20 a viac percent je ekonomicky únosné predlžovať vek odchodu do dôchodku, či pri takejto recesii, aká tu momentálne vládne, treba urýchľovať ten systém, ako navrhoval pán Brocka, o rok skôr spúšťanie tohto systému. To nemusí súvisieť len s voľbami. Ale ak by som mala viacej času, tak by sme mohli o tom hovoriť ešte viac. Môžno sa prihlásim k tejto téme zajtra.

Ďakujem za pozornosť.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Ďakujem pekne pani poslankyni Keltošovej.

Páni poslanci, panie poslankyne, konštatujem, že je 18.26 hodín. Myslím, že sa neoplatí púšťať ďalší diskusný príspevok. Prerušujem teda rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky do zajtra do 9.00 hodiny.

Ďakujem vám pekne. Príjemný večer.

Ďakujem, pán minister, pán spravodajca.