Podpredseda NR SR I. Presperín:

Ďakujem.

S faktickými poznámkami sa hlásia pani poslankyňa Belohorská a pani poslankyňa Aibeková. Končím možnosť ďalších faktických poznámok.

Ako prvá - pani poslankyňa Belohorská.

Poslankyňa I. Belohorská:

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

Chcela by som veľmi dôrazne protestovať u pána podpredsedu za jeho vyjadrenie, že ženy sú diskriminované tým, že idú skôr do dôchodku. Škoda, že práve z tohto hľadiska začínate svoj pohľad na vyrovnávanie sa žien a mužov, že ste nezačali hovoriť o pomoci ženám, matkám, čo sa týka polotovarov, služieb, pomoci v zamestnanosti, starostlivosti o deti. Škoda, že ste nezačali hovoriť o vyrovnávaní platov, lebo tam by sme mali začať. Veľakrát žena sama ako živiteľka rodiny sa stará aj o deti. A zatiaľ ešte ste sa nevyjadrili k tomu, ako vlastne štát pomôže žene-matke zabezpečiť starostlivosť o rodinu, keď chce chodiť do práce. A znova opakujem, všetko sa odvíja od ekonomiky, v prvom rade začnime hovoriť o vyrovnaní platov, až potom začnime s teóriami, že dokedy majú ženy robiť, ako sa žena vlastne snaží v úplnej rodine zabezpečiť pre spoločnosť výchovu mladej generácie. Ak sa tieto veci nevedia ohodnotiť, skutočne len minimom, že sa jej zníži za ťažko odpracované roky, to nie je pohoda, to je výsmech, že sa práve toto obdobie nazýva materskou dovolenkou. Ja by som priala pánom, aby sa začali oni podieľať týmto spôsobom na výchove detí a aby v rodine vedeli, čo je to dovolenka s takou podporou, ktorá pri materskej dovolenke je.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Ďakujem.

Pani poslankyňa Aibeková.

Poslankyňa M. Aibeková:

Ďakujem pekne.

Aj keď je pravda a tabuľky, ktorými to dokumentuje aj ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny, že vek odchodu do dôchodkov v krajinách Európskej únie, ktorým sa chceme priblížiť, ukazujú, že v mnohých krajinách je tento vek odchodu vyšší ako u nás. Ale predsa len v bývalých socialistických krajinách ženy žili a pracovali a dodnes žijú a pracujú v úplne iných podmienkach ako ženy v týchto krajinách. Už aj pani poslankyňa hovorila o tých službách, výhodách atď. A chcem upozorniť na to, že ani v takej krajine, ako je Rakúsko, ktoré je novou krajinou Európskej únie, nie je rovnaký vek odchodu u mužov a žien. A dokonca ani v Taliansku, ktoré je zakladajúcou krajinou bývalého spoločenstva, súčasnej Európskej únie. Takže nielen Slovensko sa bude musieť vysporiadavať s touto otázkou. Tak preto chcem upozorniť, že akékoľvek urýchľovanie procesu odchodu do dôchodku, teda zvyšovanie veku odchodu do dôchodku môže byť len a len na škodu.

Nakoniec situácia s nezamestnanosťou by sa mohla ešte zhoršiť, keby tie ženy, ktoré chcú pracovať, nemohli pracovať a tie, ktoré chcú odísť do dôchodku, pretože jednoducho vychovali 4, 5 detí, robili ťažkú prácu v takých podmienkach, že naozaj ledva čakajú, kedy pôjdu do dôchodku. Tak nejaké urýchľovanie tejto situácie by bolo na škodu. Takže ak hovoriť o rovnoprávnosti postavenia mužov a žien v Slovenskej republike, tak sa musí začať niečím naozaj úplne iným. A samozrejme aj veku odchodu sa treba venovať, ale veľmi citlivo.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Ďakujem.

Vážené panie poslankyne, vážení poslanci, do rozpravy sa prihlásili títo poslanci a poslankyne písomne: za klub SDK pán poslanec Brocka, za klub HZDS pán poslanec Tkáč. A ďalej potom písomne prihlásení poslanci Kalman, Keltošová, Engliš, Juriš, Rusnák, Záborská, Sárközy. To sú všetci písomne prihlásení, ktorí vystúpia v tom poradí, ako som povedal.

Teraz vystúpi v rozprave pán poslanec Brocka za klub SDK.

Nech sa páči.

Poslanec J. Brocka:

Vážený pán podpredseda Národnej rady,

vážený pán minister,

dámy a páni,

súhlasím s pani poslankyňou Aibekovou aj s pani poslankyňou Belohorskou, že odstraňovanie diskriminácie žien alebo úsilie o zavedenie rovnosti šancí pohlaví neznamená iba zrovnať hranice odchodu do dôchodku. Podľa môjho názoru by to bolo voči ženám veľmi nespravodlivé. Som rád, že pani Belohorská hovorila aj o inom, o postavení žien, ktoré sa starajú o nezaopatrené deti, ale to je vlastne téma, ktorá nie je predmetom nášho rokovania. O tom budeme iste rokovať pri iných koncepčných alebo iných vládnych návrhoch zákonov.

Ja by som chcel hovoriť o reforme sociálneho poistenia a o dôchodkovej reforme. Myslím si, že súčasný systém priebežného financovania dôchodkov pripomína známe pyramídové hry. Iste ste sa s tým už stretli. Pri dnešnej situácii, pri výkonnosti ekonomiky, pri miere nezamestnanosti, pri úrovni miezd, tí, ktorí do systému vstúpili skôr a dávno, dnes dostávajú zo systému možno aj viac, ako doň vložili. Ale tí, ktorí vstupujú do toho systému dnes alebo ktorí by doň mali vstúpiť neskôr, tak sa ocitnú v situácii, že dostanú podstatne menej. Alebo dokonca niektorí, ak by sa systém zrútil, nedostanú vôbec. Preto je objektívnou nevyhnutnosťou zmeniť terajší systém financovania dôchodkov. A ja som veľmi rád, že konečne takýto materiál je tu v parlamente a že konečne táto vládna koalícia a pán minister tento materiál predložil do vlády a vláda do parlamentu. Jeho niekoľkoročné meškanie má veľmi nepriaznivé dôsledky, ktoré dnes pociťujeme v rôznych oblastiach. Nielen tí konkrétni dôchodcovia, ktorí majú obavy z toho, že sa tento rok nebudú valorizovať dôchodky, ale aj napríklad tí, ktorí márne by chceli vytvoriť pracovné miesta a chcú pomôcť znižovať nezamestnanosť a nemôžu tak urobiť, lebo nemajú peniaze.

A neskôr by som chcel poukázať na to, ako napríklad aj z realizácie reformy sociálneho poistenia môžu na Slovensku vzniknúť zdroje dlhých a lacných peňazí, napríklad pri financovaní hypotekárneho úverovania bytovej výstavby. Jednoducho niet peňazí, a pritom sa tu ponúka možnosť, osvedčená metóda známa z vyspelých trhových ekonomík, keď práve dôchodkové fondy sú zdrojom takýchto prostriedkov.

Podľa prílohy, ktorá je súčasťou materiálu, na strane 19 a 20 a podľa matematickopoistných analýz je zrejmé (pritom tieto analýzy, alebo tento materiál je starý už niekoľko rokov, kde sa vychádza z istých predpokladov ešte roku 1997, 1998) a súčasný vývoj to len potvrdil, zhoršovanie situácie v Sociálnej poisťovni. Do systému vstúpia poistenci podľa veku mladší povinne, stredná generácia, v tomto prípad štyridsiatnici, podľa vlastného uváženia a tí nad 50 by už neboli pojatí do nového systému.

Pri uvažovaní čistej ročnej miery zhodnocovania, to znamená kapitalizácie príspevkov, 2 % pri pesimistickom variante, 5 % pri optimistickom variante, znamenajú, že v druhom kapitalizačnom pilieri by sa mali vytvoriť aktíva vo výške za 5 rokov 34, to je pesimistická verzia, optimistická 39 mld., za 10 rokov 117 a 154 mld. za 15 rokov. Ak ste pozerali tie tabuľky, to sú zdroje, o ktorých sa nám ani nesníva. A toto je práve možno jediná vnútorná rezerva, ktorú slovenská ekonomika má na výrazné oživenie finančného a kapitálového trhu so všetkými dôsledkami, ktoré s tým súvisia.

Ak chceme, aby bolo dosť peňazí nielen na dôchodky, ale aj na ich pravidelné zvyšovanie, nevyhneme sa posúvaniu hranice odchodu do dôchodku. Som rád, že diskusia je už oveľa ďalej, že už na verejnosti, v médiách sa o tomto probléme často diskutuje. Dnes už, podľa môjho názoru, nestojí problém tak, či posúvať alebo neposúvať, dnes už problém stojí tak, že o koľko posunúť. Jednoducho, to je dnes problém a o tomto budeme diskutovať. Ja si myslím, že niet iného riešenia, ako zmeniť hranicu odchodu do dôchodku.

Súčasné deficitné hospodárenie Sociálnej poisťovne, keď príjmy nestačia kryť výdavky, ovplyvňuje nielen vysoká miera nezamestnanosti či výška príspevkov od štátu, ale do budúcnosti aj nepriaznivý demografický vývoj. S tým asi veľmi veľa neurobíme, lebo ak by sa aj zmenila situácia v oblasti demografického vývoja, tak jej priaznivé účinky sa objavia alebo dostavia o generáciu neskôr. Už dnes ten pomer závislosti tých, ktorí prispievajú do systému a ktorí z toho systému čerpajú prostriedky, je na úrovni, ktorá je vo svete bežne považovaná za znak kolapsu systému, keď je tento pomer nižší ako číslo 2. A to je práve náš prípad.

Ak by sme nič neurobili, tak môžete si pozrieť dôsledky, ktoré sú v tej prílohe matematickopoistných analýz na 5. strane, kde vo verzii pesimistickej alebo optimistickej to znamená miliardy dotácií zo štátneho rozpočtu každý rok. Každý rok tak, že to v priebehu 6 rokov pri pesimistickej verzii predstavuje takmer 70 mld. Sk. A záver tohto modelu výpočtu hovorí, že v základnom sociálno-ekonomickom a demografickom scenári pri zachovaní v súčasnosti platnej legislatívy je spôsob priebežného financovania neudržateľný. Ak chceme udržať pomer miezd, resp. podiel dôchodku ku mzde, ak chceme udržať aspoň na tej úrovni, ako je teraz, alebo ak prípadne je naša ambícia, aby sa zvyšoval v prospech dôchodkov.

V dôchodkovom systéme je nutné okamžite pristúpiť k zavedeniu opatrení znížujúcich jeho výdavky. Tieto opatrenia by mali nadobudnúť účinnosť 1. januára 2000. Na tom čísle vidieť, že tie výpočty sa robili oveľa skôr, ako sa materiál predkladal ako úloha do vlády. A to by mal byť len medzičlánok v prechode na nový systém sociálneho poistenia, v ktorého poslednej pracovnej verzii sa predpokladá účinnosť od 1. januára 2002. Prosil by som vás, keby ste si tento dátum, kolegovia, zapamätali.

K ďalšej otázke, a to je problém rovnosti šancí mužov a žien, som už povedal v úvode, lebo na to reagovali pani poslankyňa Belohorská a Aibeková. Našťastie súčasťou tohto materiálu sú analýzy, ktoré nerátajú s tým, že by na Slovensku mala byť zavedená jednotná spoločná hranica. (Hlas z pléna.) Tých variantov je tam veľmi veľa, nepredpokladám, že bude schválený ten, na ktorý ste vy reagovali.

Ale pri tejto diskusii chcem zdôrazniť alebo upozorniť na jeden problém, ktorý sa často vo verejnosti zle interpretuje, a to je stredná dĺžka veku. Často sa tým populisticky argumentuje, že nemôžeme posúvať hranice, a dokonca som zaregistroval aj v dennej tlači, našťastie potom na to reagovali odborníci, že keby sa posunuli hranice mužov o dva, o tri roky, že by poberali dôchodky len dva-tri roky. Je to hlúposť. Nie je dôležitá pre dôchodkové zabezpečenie stredná dĺžka veku od narodenia. Pre dôchodkové zabezpečenie je dôležitá, by som povedal, stredná dĺžka dožitia od hranice, keď sa stanete dôchodcom. To znamená, ženy u nás od 54 rokov a muži u nás od 60. No a tu tie čísla sú oveľa optimistickejšie. Muži v priemere na Slovensku poberajú dôchodok 15 rokov. Ženy ho poberajú, ja odhadujem, možno až 24 rokov. Čiže ženy poberajú ten dôchodok podstatne dlhšie ako muži.

(Reakcia z pléna.)

Je to veľmi jednoduché, ak použijete vlastný príklad. Ak sa zamyslíte nad tým, koľko poberá dôchodok váš otec alebo matka, to sú bežné prípady, a nie je pravda, že by muži brali dôchodok, rozdiel medzi vekom 60 a 67,4. My máme isté možnosti. Samozrejme, náš zámer alebo naše možnosti nie sú také ako vo vyspelejších a bohatších krajinách. Medzi také radím napríklad Švédsko, kde dnes majú problém, je to skôr politický problém, ale uvedomujú si, že musia posunúť hranice na 70 rokov a mužom i ženám rovnako. Ale tam sa my, verím, že nedopracujeme, alebo sa takejto hranice nedožijeme.

Ďalšia vec alebo to, čo je obsahom tohto materiálu, a to je ako tretí pilier nového systému sociálneho poistenia, je doplnkové dôchodkové poistenie. Zákon o doplnkovom dôchodkovom poistení už existuje u nás od roku 1996. Ja si pamätám, vtedy pán minister bol ministrom hospodárstva, keď som ho ja predkladal do Moravčíkovej vlády a vláda ho aj schválila, ale už do parlamentu sa nedostal a vláda po nás, Mečiarova, ho schválila trošku v inej podobe, nie na občianskom princípe. To znamená, výrazne osekala možnosti tohto zákona a aj dnes vidieť, že nesplnil očakávanie nielen tých druhých predkladateľov, ale ani tých, čo tie dôchodkové poisťovne zriadili, ani nás, ani občanov, lebo možnosť doplnkového dôchodkového poistenia využíva veľmi malá skupina aktívneho, zamestnaného obyvateľstva. A je to na škodu nás všetkých. A preto tá zmena v smere rozšírenia okruhu oprávnených osôb, to znamená, aby to mohla byť aj rozpočtová sféra, aby to mohli byť aj osoby samostatne zárobkovo činné. Myslím si, že je to užitočné a prospešné.

V navrhovanej koncepcii je aj doplnkové dôchodkové poistenie ponímané oveľa širšie, ako sme na to zvyknutí doteraz, pretože v tom dobrovoľnom pilieri - o tom, o čom hovoril aj pán podpredseda Andel - je možnosť aj pre komerčnú sféru, pretože bude vykonávané komerčnými poisťovňami, bankami či investičnými spoločnosťami a bude vychádzať z princípov osobnej participácie. Je to zásadná zmena oproti súčasnému stavu.

Koncepcia reformy sociálneho poistenia je koncepčný materiál, ktorý podrobne analyzuje súčasnú situáciu rámcovo, popisuje navrhovaný systém sociálneho poistenia spolu s potrebnými opatreniami pri prechode na nový systém. A obsahuje tiež to, čo by som chcel pokritizovať na záver, a to je ten navrhovaný harmonogram alebo časový plán sociálnej reformy. Tam je niečo, s čím ja nesúhlasím. A preto som vám hovoril, aby ste si z toho materiálu ten 1. január 2002 zapamätali, lebo to je z tých matematickopoistných analýz uvažovaný ako posledný možný termín pracovných verzií. Ale tu v materiáli sa napríklad termín účinnosti zákona o sociálnom poistení uvažuje 1. júl 2003. Ja rozumiem tomu, prečo predkladateľ navrhol takýto dátum. Bude to až po voľbách. Jednoducho je to pokus vyhnúť sa istým nepríjemným dosahom možno zo strany verejnosti. A ja chcem vysloviť presvedčenie, že, naopak, verejnosť veľmi rozumie a vie oceniť veľmi zodpovedný prístup. My už dnes ideme do reformy päť minút po dvanástej. Čiže každé odďaľovanie účinnosti takých dôležitých zákonov je všetkým nám na škodu.

A keďže som hovoril o pozitívnych účinkoch, napríklad aj na vývoj ekonomiky, na jej oživenie a rozbeh a zníženie nezamestnanosti, tak je to v našom eminentnom záujme. Preto by som vás chcel poprosiť, v návrhu uznesenia je aj jedno odporúčanie, ktoré vzišlo z rozpočtového výboru, a som rád, že aj gesčný výbor ho podporil, a myslím si, že by bolo znakom múdrosti tejto snemovne, keby uznesenie schválila v tejto podobe.

Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Ďakujem pánovi poslancovi za jeho vystúpenie.

S faktickými poznámkami sa hlási päť pánov poslancov a poslankýň. Ako posledná pani poslankyňa Mušková. Končím možnosť ďalších faktických poznámok.

Ako prvý - pán poslanec Andel.

Podpredseda NR SR M. Andel:

Ďakujem.

Chcel by som reagovať na tú prvú vstupnú časť kolegu Brocku. Samozrejme, ja si uvedomujem, že odstránenie diskriminácie odchodu vekovej hranice do dôchodku je veľmi, veľmi citlivá vec. Naše krásne Amazonky na mňa tu trošku pokričali. Máte pravdu. Ja absolútne s vami súhlasím, ale je to jedna z možností a treba to spomenúť. Iste, nie sú tu špecifiká, nie sú tu vytvorené podmienky, nie je tu nakoniec ani politická vôľa. Neupodozrievajte ma, že by som chcel nejako ženy hnať a tlačiť a, pre boha živého, vytvárať nejaké nedobré prostredie. Pani Belohorská, máš pravdu, že by si mi nedala večeru, keby si bola moja manželka, ale našťastie to nie je v priamom prenose, moja by mi to tiež asi tak urobila, že by mi nedala večeru.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Pani poslankyňa Belohorská sa môže rovno k tomu vyjadriť.

Poslankyňa I. Belohorská:

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

Budem sa vyjadrovať k pánu poslancovi Brockovi, ktorý správne na začiatku povedal, že tento zákon je tu potrebný. Len treba vidieť spoločnosť v jej vývoji, v ktorom sa momentálne nachádza. A dnes pritvrdzovať, povedala by som to v úvodzovkách, "muziku" je dosť problematické, aj diviť sa, prečo doplnkové pripoistenie dneska nebeží, alebo nie je také, ako ste ho očakávali. Lebo tam by tu platilo to dobré slovenské, že kde nič nie je, ani čert neberie. A jednoducho ak ľudia nemajú zdroje, tak nemajú z čoho si priplácať. Ak podniky krachujú jeden za druhým vďaka zlému vedeniu alebo možno aj zlej stratégii celej ekonomiky momentálnej vlády, tak jednoducho ani tí podnikatelia nemajú z čoho platiť.

Ale veľmi správne pán Brocka povedal asi v polovici svojho vystúpenia, že toto je materiál, ktorý sa pripravoval dlhý čas, aj keď na začiatku nás najprv kritizoval, že my sme sa s týmto nezaoberali, ale potom zrazu si sám sebe protirečil a povedal, že materiál sa pripravoval roky a pracovalo na ňom množstvo odborníkov. Práve toto chcem podčiarknuť. Áno, pracovalo na ňom množstvo odborníkov a zaoberali sa práve tou dimenziou porovnávania sa s Európou. Len ja by som bola veľmi rada, keby naši dôchodcovia mali také starosti, ako majú dôchodcovia v zahraničí, kde vlastne dôchodok kopíruje 80 až 90 % mzdy, ktorú mali, a tí starší ľudia potom majú možnosť chodiť na dovolenky alebo skutočne užívať starobu. Ale naši starí ľudia sú nútení hľadať si zdroje pri zarábaní, lebo im to nevyjde.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Pani poslankyňa Podhradská.

Poslankyňa M. Podhradská:

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

Pán poslanec Brocka,

predpokladám, že keď ste spomínali očakávaný nepriaznivý demografický vývoj, že ste nemali na mysli ten fakt, že narastá počet dôchodcov, resp. že stúpa u nás počet starších v tej kategórii starších ľudí. Ak by ste toto chápali ako nepriaznivý vývoj, tak potom zrejme ste zástancom takého riešenia pre dôchodcov, ako svojho času ponúkol minister zdravotníctva Šagát. Jednak teda v kontinuite s tým návrhom, že sa odchod do dôchodku posunie až na hranicu 65 rokov a potom by každý čerstvý dôchodca mohol dostať bezplatne zájazd do Grónska, aby riešil svoju situáciu tak, ako to spomínaný pán minister zdravotníctva už pripomenul, že Eskimáci to riešia múdro, že keď nemajú z čoho žiť, odchádzajú do fujavice.

Ale predpokladám, že keď ste hovorili o nepriaznivom demografickom vývoji, mali ste skôr na mysli mladé rodiny a že klesá počet narodených detí. Nuž iste je to tak, ale myslím si, že je treba sa pozrieť na tento problém v súvislostiach. Pokiaľ sa nepodarí vyriešiť perspektívu mladých rodín, pokiaľ sa nepodarí zmeniť podmienky existencie mladej rodiny, nedá sa očakávať, že by sa na Slovensku rodilo viac detí. Takže zrejme keď očakávate nepriaznivý vývoj, nemáte vôbec vo svojich predstavách také riešenia, ktoré by pomohli znížiť nezamestnanosť, ktoré by riešili bytovú otázku mladých rodín a tak ďalej a tak ďalej. Takže to nie je veľmi dobrá správa pre slovenských občanov aj pre vašich voličov, lebo zdá sa, že očakávate ten nepriaznivý vývoj v súvislosti s tým, čo je schopná súčasná vládna koalícia. To znamená, že je v podstate neschopná.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Pán poslanec Húska.

Poslanec A. M. Húska:

Ďakujem.

Pán poslanec Brocka, dúfam, že nebudete veľmi tvrdo obhajovať ten princíp, že neplatí priemerná štatistická veličina, štatistická hodnota priemerného veku. Platí a takisto nemôže byť v rozpore s priemerným rozsahom poberania dôchodku. Naopak, v priemere je to tak, lebo ak by sme len štatisticky vybrali určité skupiny, tak by sme potom mohli hovoriť, že niektorí nedostanú dôchodkovú šancu, ktorí umrú pred 60 rokom.

A po druhé. Prosím vás, nehovorte, že verejnosť vie veľmi oceniť zodpovedný prístup vlády. Naopak, sami ste sa neriadili tým, pretože to, čo pán Dzurinda s jeho propagačným cirkusom robil pred voľbami, bolo všetko, len nie zodpovedný prístup. A naopak, vychádzalo sa z tej istoty, že ľudské vedomie zaostáva za bytím a že keď už voliči hodia tie lístky do urny, tak potom ich príjemne prekvapíme. Nemôžete ani čakať, že sami občania v zhoršenej reštrikčnej a cenovo liberalizačnej politike, budú utekať sami do pripoistenia. Jednoducho sa im zužuje manévrovací priestor v konzumácii. To znamená, že nemajú inú možnosť a nemôžu ešte myslieť na budúcnosť, keď im obmedzíme v súčasnosti kúpnu silu.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Pani poslankyňa Mušková.

Poslankyňa Ľ. Mušková:

Pán poslanec Brocka, vy ako odborník na sociálnu sféru by ste mali vedieť, že ženy odchádzajú do dôchodku ako 57-ročné. V nižšom veku idú podľa počtu detí, ktoré vychovali. Najnižší vek je skutočne 54 rokov, a to vtedy, ak vychovali tri alebo viac detí.

Ak poukazujete na zlý demografický vývoj, určite tomuto vývoju nepomôže, ak zrušíte túto prednosť skoršieho odchodu do dôchodku ženám, ktoré mali viac detí. Mali by ste, práve naopak, prijímať opatrenia, ktoré podporujú populačný vývoj. A ak im nedokážete ponúknuť, neberte ženám aj to málo, ktoré majú za to, že vychovali novú generáciu pre túto spoločnosť.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Ďakujem.

Pán poslanec Tkáč vystúpi v rozprave za klub HZDS.

Nech sa páči.

Poslanec V. Tkáč:

Vážený pán predsedajúci,

vážený pán minister,

pán spravodajca,

dámy a páni,

chcem vystúpiť v mene poslaneckého klubu Hnutia za demokratické Slovensko k materiálu o koncepcii reformy sociálneho poistenia.

Dovoľte mi trošku netradičný úvod. Je to absolútna náhoda, ale dnes som dostal časopis Medzinárodná revue sociálneho zabezpečenia, ktorú vydáva Medzinárodná asociácia sociálneho zabezpečenia, ktorá má sídlo v Ženeve a kde Slovensko má po prvýkrát v histórii zastúpenie v Byre, to je najvyšší orgán, a mám tú česť vykonávať túto funkciu. Tento medzinárodný, svetom uznávaný časopis má napríklad takýto obsah: Penzijná reforma, Svetová banka o penzijnej reforme, Medzinárodná organizácia práce o penzijnej reforme, Nový konsenzus sociálnej reformy?, Štokholmská iniciatíva. Tu sú potom komparatívne štúdie o priebehu sociálnych reforiem a v závere globálny rating, globálny stupeň národných systémov sociálneho zabezpečenia.

Chcem tým povedať len jedno, že to, o čom dnes diskutujeme, je dnes svetový problém. Takisto je to aj problém európsky v tom zmysle, že jednotlivé štáty, ale aj spoločenstvá štátov hľadajú riešenia na mnohé výzvy a otázky, ktoré súvisia so sociálnou situáciou. Dnes, tak ako sa hovorí v Európe, treba povedať, že mne sa veľmi páči tento termín, že aj Slovensko zošedivieva, že populácia starne, že nastávajú skutočne výrazné demografické pohyby v spoločnosti, na ktoré musí sociálny systém reagovať. Vzhľadom na to, že do postproduktívneho veku postupne prechádza generácia občanov, ktorá sa narodila na konci druhej svetovej vojny, alebo je teda v tom populačnom výbuchu, v dobrom zmysle slova, po druhej svetovej vojne.

Na druhej strane má Slovensko aj určité špecifiká, ktoré spočívajú v tom, že počet občanov v produktívnom veku, teda tí, ktorí pracujú a vytvárajú hodnoty a platia poistné, je vyšší vďaka populačnej explózii na začiatku sedemdesiatych rokov, ktoré v tom Česko-Slovensku, vo vtedajšom normalizačnom Česko-Slovensku, sme evidovali, a že dominantným demografickým výbuchom bolo práve Slovensko. A táto skupina občanov dnes tvorí širší rámec produktívnych občanov v produktívnom veku a tá začne "robiť" na Slovensku výrazné problémy v roku 2030, pretože budú mať ľudia zo začiatku sedemdesdiatych rokov v tom čase 60 rokov.

V tejto situácii teda na Slovensku je ten pomer, už keď som tú myšlienku začal, treba dokončiť, že máme zhruba proporcie 3,44, to znamená, že 3,44 zamestnancov alebo občanov v produktívnom veku môžu, ak by mala platiť politika zamestnanosti, tak môžu tvoriť hodnoty pre jedného dôchodcu. V teórii aj v praxi sa hovorí, že ak toto číslo je pod dve celé, tak treba to chápať ako extrémnu situáciu a krízu. Sú také štáty aj dnes už v Európe, ktoré majú nižšie číslo, napríklad Turecko má 1,29 a podobne. Ale sú to čísla, ktoré znamenajú, že títo ľudia pracujú a tvoria hodnoty a platia poistné. To treba jasne povedať.

Ďalej je treba uviesť aj skutočnosti, že táto koncepcia sociálneho poistenia sa spúšťa alebo kontinuálne teda prebieha tento reformný proces v dosť nepriaznivom ekonomickom prostredí. To treba jasne povedať, že aj v odbornej literatúre, to zase hovoria iní, ak nezamestnanosť začína dvojkou, teda nad 20 %, tak sa považuje za extrémny problém v ekonomike. To sú fakty.

A v tejto súvislosti aj medzi základné príčiny insolventnosti verejných fondov dnes združených v Sociálnej poisťovni treba uviesť reštriktívnu hospodársku politiku a vysokú nezamestnanosť, ktorá vlastne dáva jednoduchú logiku na princípe sedliackeho rozumu, ak sa nepracuje, neplatí sa poistné a fondy nemajú zdroje. To si treba veľmi jasne uvedomiť a je treba naozaj robiť všetko pre to, aj keď niektoré reštriktívne opatrenia sú pochopiteľné, majú objektivizujúci charakter, je treba robiť všetko pre to, aby sa prešlo na formu ekonomického rastu a aby sa spustili rozvojové impulzy a znižovala nezamestnanosť. To treba veľmi jasne hovoriť.

V tejto súvislosti treba povedať tie súvislosti, ktoré v rámci reformy sociálneho poistenia treba evidovať alebo sú to aj skutočnosti, že v podstate dnes je desiaty rok po začiatku ekonomických reforiem, šokových terapií zo začiatku deväťdesiatych rokov a že je nevyhnutné, aby sa zhodnotili globálne a komplexne, ale, povedal by som, aj vedecky a odborne, bez emócií a bez politiky. A to sú alebo je to analýza a optimalizácia daňového príspevkového a poistného zaťaženia štátu, občanov, zamestnancov a zamestnávateľov.

Myslím si, že táto ekonomicko-finančná súvaha na reformu sociálnych systémov je nevyhnutná vzhľadom na to, že dnes nie sú exaktne zodpovedané otázky, či je, alebo nie je sociálna únosnosť zaťaženia, tak ako tu už avizovali v stanovisku Konfederácie odborových zväzov. Je tu treba jasne zvážiť, aké sú proporcie medzi daňovým a poistným zaťažením. To skutočne je zásadná otázka a je to aj otázka skutočného postoja štátu, respektíve vlády a štátneho rozpočtu k týmto systémom.

Na začiatku deväťdesiatych rokov bola jasná súťaž, to nehovorím pejoratívne, medzi daňovou a ekonomicko-finančnou reformou a reformou poistenia. Ak si vtedy spomínate, ak to zoberiem na úrovni občana, priemerný Čecho-Slovák vtedy mal 20 alebo 19,5 % daň zo mzdy. Tá sa rozvíjala do jednotlivých položiek a v tom čase pri silnej daňovej loby bolo možné získať určitý paradox, ktorý potom sa kompenzoval cez rôzne aj súboje a vyjednávania, že daňová reforma mohla zlikvidovať poistné fondy ešte pred ich založením. Pretože existujú poistnomatematické modely minimálnych vstupov do určitých novovytvárajúcich systémov, aby sa vôbec založili. Myslím tým aj zdravotné poistenie či poistenie sociálne. V tejto situácii dnes sme a po tých desiatich rokoch je nevyhnutné urobiť exaktný prepočet práve takéhoto komplexného zaťaženia jednotlivých subjektov, ktoré som pred chvíľou menoval.

Chcel by som ešte jednu poznámku z európsko-svetových pohľadov. V októbri minulého roku na Slovensku bola veľmi zaujímavá akcia a bola to prvá Svetová konferencia sociálneho zabezpečenia, ktorú sme organizovali spolu s Medzinárodnou asociáciou sociálneho zabezpečenia. Žiaľ, za minimálneho záujmu médií aj naši občania mali veľmi malú šancu sa o tejto konferencii dozvedieť. Myslím si, že by bolo vhodné a dá sa dohodnúť aj postup cez výbor pre sociálne veci a bývanie, aby poslanci dostali aspoň závery tejto konferencie. Sú publikované a dajú sa získať.

Táto konferencia riešila mimoriadne vážny problém, ktorý v súčasnosti je, a to je vzťah sociálneho zabezpečenia a globalizácie. Tieto globalizačné procesy sú mimoriadne závažné, pretože práve v týchto chvíľach, možno si to aj neuvedomujeme, je vlastne 100. výročie zakladania takýchto fondov od Bismarcka cez britské, anglosaské systémy. A jednotlivé fondy alebo systémy sociálneho zabezpečenia sú dnes také nekompatibilné, že Európska komisia alebo únia napríklad hovorí len o určitej harmonizácii alebo o kooperácii týchto systémov, o unifikácii alebo zjednocovaní normotvorby nechcú ani počuť.

V tejto situácii dnes sme, to je objektívny proces, lebo tie systémy sú už stáročné, sú také znezlučiteľné do určitých unifikačných rovín, že je treba to brať ako realitu. V tejto situácii teda aj Slovensko je v medzinárodnom kontexte. Medzinárodné normy, ktorých je dosť a ktorými je Slovensko viazané. Je to normotvorba Rady Európy, kde Slovensko ako druhý štát po Poľsku v roku 1998 ratifikovalo Európsku sociálnu chartu. Končia nám dvojročné prázdniny po tejto ratifikácii v lete tohto roku, kde sa vstupuje do veľmi tvrdého a prísneho kontrolného mechanizmu Rady Európy. Máme ratifikovaných a publikovaných 62 dohovorov Medzinárodnej organizácie práce a v tejto súvislosti aj nová normotvorba, aj táto koncepcia musí byť kompatibilná s acquis communautaire, teda s jednotným právnym poriadkom Európskej komisie.

Doterajší vývoj, tá koncepcia z toho tiež vychádza, bol stavaný tak, že sme nešli cestou, ako išla väčšina rezortov približovania k Európskej únii, ale práve tým, že sa vlastne reformovalo všetko, že už nové právne predpisy mali byť v plnom súlade s predpismi Európskej komisie. Konkrétne aj zákon o sociálnom poistení, tzv. šiesty variant prešiel v máji 1998 takým akýmsi auditom Európskej komisie a v podstate európski odborníci nám jasne uviedli, že tento novopripravovaný model je plne v súlade s predpismi Európskej únie. Čiže v tejto situácii tam by bolo možné za krátky čas získať čistý stôl. Samozrejme, že tie rokovania sú ďalšie a možné, ale tie veci sa skutočne dejú už v intenciách Európskej únie.

Z hľadiska tohto materiálu, ktorý je, by som chcel ešte upozorniť na niektoré systémové väzby. A treba však uviesť, čo sa ešte zatiaľ nepovedalo, že s vedením ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny uskutočnil začiatkom, tuším, minulého týždňa výbor pre sociálne veci a bývanie taký seminár, kde sme si povedali o týchto otázkach, a treba povedať, že diskusia je skutočne nekonečným príbehom. Vo vzťahu k sociálnemu poisteniu je nevyhnutná a je možné niektoré veci naozaj označiť len tézami. V tejto oblasti teda treba uviesť aj určité systémové väzby, ktoré platia, alebo princípy, na základe ktorých sa táto reforma má robiť, a to je otázka zachovania získaných nárokov alebo tzv. vyvezených nárokov zo systému, ktorý má na základe tejto novej koncepcie dožiť, a je to otázka, do akej miery sa bude znižovať dosiahnutá úroveň sociálnych a ekonomických práv občanov.

A sme pri otázkach, ktoré tu už odzneli, ktoré sú kontradiktórne. Napríklad otázka rovného postavenia muža a ženy v sociálnom poistení je nevyhnutým cieľom. To si treba veľmi jasne a razantne povedať. Otázka je iná, akým spôsobom tie diferenciácie a preferencie, ktoré sú v starom systéme, sa budú riešiť. A to je systémová väzba najmä na oblasť rodinnej politiky, či naozaj už postavenia muža a ženy, lebo nemôže byť v rovine ideálna, táto koncepcia musí si stanoviť takéto ciele, nemôže byť rozdielne poistenie, sociálne poistenie muža a ženy. To si treba jasne povedať.

Iná otázka je, že ak doterajší systém už založil akýkoľvek nárok, tak treba jednoducho, aby tento nárok prešiel do rozdelenia týchto množín, ak to mám povedať takýmto jazykom. Ale na druhej strane kompenzačné opatrenia aj za dávky, s ktorými sa už nepočíta, ako je dôchodok za výsluhu rokov, či sa v oblasti nemocenského poistenia môžu redukovať niektoré dávky, ako je vyrovnávací príspevok v ťarchavosti alebo v materstve. Tieto kompenzačné opatrenia musí uviesť potom nová sústava štátnej sociálnej podpory, najmä teda štátna sociálna podpora. A sú pripravované ďalšie dávky, ako je sociálny príspevok, príspevok na dopravu a príspevok na vzdelanie, ktorý spolu s ďalšími, rodičovským príspevkom a tak ďalej, príspevkom už schváleným na bývanie, vytvorí novú architektúru aj propopulačných opatrení, ktoré sú nevyhnutné.

Samozrejme, sú tu ďalšie možnosti v systémových krokoch vo vzťahu k daňovým otázkam. Pán poslanec Brocka preferuje tieto opatrenia, treba ich zvážiť a naozaj sú pozoruhodné v tom zmysle, že by sa urobili propopulačné opatrenia v niektorých oblastiach finančného práva. V tejto súvislosti máme teda rozdielne názory na tempo. Otázka je vždy však aj taká, koľko za určitých finančných okolností môže minister, ministerstvo presadiť vo vláde. To je iná otázka, ja to chápem ako realitu. Chcem však upozorniť na to, že je nevyhnutné, aby aj súbežne s touto koncepciou sa dokompletizovala reforma pracovného práva, ktorá môže tiež vytvoriť mnohé predpoklady na vyššiu spravodlivosť v sociálnom poistení, a reforma v oblasti štátnej sociálnej podpory.

Z hľadiska časového k tejto koncepcii treba uviesť, že je nevyhnutné pochopiť, že na Slovensku táto reforma prebehla už v mnohých smeroch. Je pozoruhodné to, že existuje verejnoprávna Sociálna poisťovňa. Nechcem už o tom hovoriť, ja som ako končiaci predseda správnej rady už hodnotil túto inštitúciu nedávno z tohto miesta. Chcel by som len uviesť, že je nevyhnutné zachovať verejnoprávny charakter tejto inštitúcie, že treba v tejto inštitúcii dokončiť to, čo ja považujem, a to kritizujem teraz najmä rezort financií zo súčasnej vlády, že sa zbrzdilo tempo spolupráce so Svetovou bankou. Myslím si, že toto je škoda, pretože tam nešlo vôbec len o pôžičku a o peniaze, ale tam išlo o intelektuálny projekt, ktorý súvisel s vytvorením predpolia na takýto zákon. A v tejto situácii komplexný informačný systém je nevyhnutný už aj z pohľadu európskeho, najmä v situácii, keď sa bude vytvárať voľný pohyb pracovných síl. Tam v podstate, ak to chcem veľmi zúžene povedať, z hľadiska sociálneho poistenia nepôjde o nič viac, len o informačný systém. Aby si systém pamätal, kedy ktorý občan v ktorom systéme, dnes nekompatibilnom, pracoval. Takže ja by som odporúčal tento model Svetovej banky urýchlene zavádzať, pretože vytváranie najmä pilierovosti a aj v týchto svetových koncepciách sa o tzv. multipilierových systémoch mimoriadne veľa diskutuje, lebo je kríza priebežného rozpočtovania PSUGO či repartície a kapitalizačný pilier, ktorý sa v tejto oblasti ide zavádzať cez osobné účty, je nič iné, znovu opakujem, možno to zjednodušujem, ako informačný systém. Pretože otázka, aby si systém pamätal, koľko si kto poistil a v akej výške, to je otázka, ktorá sa už dnes v Sociálnej poisťovni robí. Každý z nás už má čiarkový kód, zavádzajú sa 50 rokov dozadu tzv. optické archivačné systémy a skenujú sa papierové médiá na počítače. V tejto situácii je to teda naozaj pozoruhodné z hľadiska iných postkomunistických štátov, kde sa to ešte nerobí, ba dokonca sú štáty, dokonca aj naše niektoré susedné, kde sa začína informačný systém budovať z nuly. A ak tento systém bude istým spôsobom informačne schopný dať princípy poistenia, tak v 10. až 15. roku sa môže tam prejsť na dobré sociálne poistenie. To hovorím ako pozitívum slovenského modelu.

Ďalej by som ešte chcel uviesť, že, samozrejme, sú diskutabilné termíny, pretože v predvolebnom období sa aj pri multikoalícii veľmi ťažko budú hľadať konsenzuálne riešenia a rozhodovania. A môžem uviesť príklad zo Švédska, kde na konferencii ministrov na Malte v máji 1998, kde som mal česť robiť viceprezidenta tejto konferencie, švédska pani ministerka, pretože ich systém bol v konjunktúre po roku 1945 založenia, švédska pani ministerka povedala pozoruhodnú vetu a ja to dávam súčasnej koalícii na vedomie, že najťažší problém, ktorý oni mali pri presadzovaní nového modelu švédskeho systému sociálneho poistenia, bola koalícia. Čiže v koalícii sa veľmi ťažko hľadal konsenzus pre to, aby také náročné operácie a manévre, sociálne manévre v dobrom zmysle slova sa mohli v praxi uplatniť. Preto avizujem ten termín. Nemyslím si, že výbor pre financie tam kompetentne rozhodoval s dátumom 1. február 2001, ale boli aj nóty, kde bol 1. február, je mi ľúto. A...

(Hlasy z pléna.)

To asi bol preklep. Tak to vnímam, lebo z hľadiska počítačového to je nezmysel, samozrejme, aj zakladania nárokov. To je možné, začiatok a koniec jasne určiť inak, takže beriem to ako fakt a nechcem to rozvíjať.

Chcel by som v tejto súvislosti uviesť, že tieto termíny sú také, že tzv. účinnostný paragraf bude knižka, podľa mojej predstavy, pretože tam celý rad jednotlivých inštitútov nemôže nabehávať naraz. V každom prípade to bude závisieť od schopnosti Sociálnej poisťovne stráviť cez výpočtovú techniku najmä tento nový zákon na prehodnotenie dávok. A je nevyhnutná legisvakancia, to znamená medzi platnosťou a účinnosťou zákona minimálne rok. To sú skúsenosti aj zo sveta a takto aj dnes je schopná Sociálna poisťovňa po zavedení zákona do platnosti spustiť jednotlivé systémy. V tomto čase je možné uprednostniť nemocenské poistenie, dovtedy je možné dotiahnuť úrazové poistenie na báze Sociálnej poisťovne, kde sa nájdu veľmi čisté, krištáľovo čisté riešenia finančných tokov medzi úrazovým poistením, nemocenským poistením a medzi dôchodkovým zabezpečením z titulu pracovného úrazu alebo choroby z povolania a môžu sa vyriešiť aj väzby medzi úrazovým poistením a liečebným alebo zdravotným poistením, ktoré sú takisto nevyhnutné najmä z hľadiska financovania účelne vynaložených nákladov na liečenie občana, ktorý utrpí úraz, pracovný úraz alebo chorobu z povolania.

Chcel by som na záver uviesť, že oceňujeme kontinuitu tohto modelu, ktorý je postavený, že za Hnutie za demokratické Slovensko podporíme tento projekt a jeho ďalšiu realizáciu a že reformátorom držíme palce a chceme sa spolupodieľať na tejto reforme, lebo je to reforma na jednu až dve generácie. A preto som aj rád, že som podpísal spoločné vyhlásenie všetkých zástupcov politických strán, ktoré sú v parlamente, a že je tu zhoda nad takým závažným modelom, ktorý dnes prerokúvame. Bodaj by takýto konsenzus existoval vo finančnej, hospodárskej aj v politickej sfére.

Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)