Jedenásty deň rokovania

26. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

10. februára 2000

 

 

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Vážené panie poslankyne,

vážení páni poslanci,

otváram ďalší rokovací deň 26. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

Včera podvečer som prerušil rokovanie prerokúvaním bodu Program ozdravenia výživy obyvateľov Slovenskej republiky, ktorý sme prerokúvali ako tlač 425. Bol podaný procedurálny návrh, ktorý podal pán poslanec Gašparovič.

Vzhľadom na to, že nie je v rokovacej sále dostatočný počet prítomných poslancov, budeme pokračovať v rokovaní o tomto bode programu rozpravou.

Do rozpravy sú prihlásení ešte pán poslanec Zlocha, pani poslankyňa Aibeková a pán poslanec Klemens. Z prítomných pánov poslancov je momentálne prítomný v rokovacej sále pán poslanec Klemens. Keď prídu ostatní poslanci, tak potom im udelím slovo.

Pán poslanec, máte slovo.

Prosil by som pána ministra Šagáta, aby sa dostavil do rokovacej sály a zaujal miesto určené pre navrhovateľov.

Pán poslanec Klemens.

Poslanec J. Klemens:

Ďakujem za slovo.

Vážený pán predsedajúci,

vážené kolegyne a kolegovia,

zabezpečenie výživy národa patrí medzi základné požiadavky hospodárskej a kultúrnej vyspelosti každého národa vrátane národa slovenského. Jednou z hlavných podmienok na splnenie tejto požiadavky je potravinová bezpečnosť obyvateľstva a stabilizovaný potravinový trh. Až následne sú v tomto reťazci zdravotníctvo, veda, školstvo, kultúra a masmediálna politika, ktorá usmerňuje obyvateľov v správnej racionálnej výžive. Zbytočne by zdravotníci, vedci, kultúrni a masmediálni pracovníci odporúčali správnu výživu občanov, ak by bol v krajine hlad zapríčinený nedostatkom potravy. Tým chcem povedať, že program ozdravenia výživy obyvateľov Slovenskej republiky, ktorý prerokúvame, sa musí prioritne odvíjať od fungujúceho poľnohospodárstva v nadväznosti na potravinársky spracovateľský priemysel.

V mojich vystúpeniach som viackrát upozornil, že za výživu národa bola, je a vždy bude zodpovedná vláda, že poľnohospodári sú zodpovední len za dorobenie dostatočného množstva kvalitných poľnohospodárskych produktov, na čo však musia mať vytvorené primerané podmienky a tie v súčasnosti, bohužiaľ, nemajú. Je potešiteľné, že zatiaľ v našich obchodoch je potravín stále dosť a v širokom sortimente. No menej už je potešiteľná skutočnosť, že za rok 1999 sme doviezli potraviny zo zahraničia v objeme 32 mld. korún, čo je viac ako dvojnásobný rozpočet kapitoly rezortu ministerstva pôdohospodárstva.

Zastávam názor, že čo si vieme dorobiť doma pri garantovaní kvality a sebestačnosti, nenakupujme v zahraničí. Som presvedčený, že naši poľnohospodári a potravinári, ak budú mať vytvorené podmienky, sú schopní garantovať nielen potravinovú sebestačnosť, ale v prvom rade kvalitu potravín a ich zdravotnú bezpečnosť, bez škodlivín, antibiotík, biostimulátorov, dioxínov a rezíduí, čo v dovážaných potravinách napriek prísnej kontrole môže byť diskutabilné, aj keď je rešpektovaný § 21 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 152/1995 Z. z. a vyhláška Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky číslo 302/1995, ktorá zaviedla povinnosť zdokladovať akosť a zdravotnú neškodnosť dovážaných produktov vrátane certifikácie v zmysle platných predpisov. Okrem toho, ak budeme potraviny riešiť z vlastných zdrojov, budeme riešiť zamestnanosť, čo je pri súčasnej 20-percentnej nezamestnanosti ďalšie pozitívum, ktoré hovorí v prospech potravín zo slovenskej produkcie.

V súvislosti s programom ozdravenia výživy obyvateľov Slovenskej republiky dovolím si pripomenúť ešte jeden významný faktor, a to sú ceny potravín. Súčasná realita pre mnohých občanov Slovenskej republiky je taká, že pri nákupe potravín nerozhoduje ich zahraničný či domáci pôvod, ani ich proklamovaná nutričná hodnota a kvalita, ani dobre mienené odporúčania a rady zdravotníkov, ale rozhoduje ich cenová dostupnosť a kúpyschopnosť obyvateľstva. Preto je mi ľúto, že pri prerokúvaní štátneho rozpočtu na rok 2000 nebolo akceptované moje odporúčanie pre vládu Slovenskej republiky, aby prehodnotila a zvážila úpravu DPH aspoň najzákladnejších potravín chleba, pečiva a mlieka.

Na záver chcem povedať, že poľnohospodári a potravinári nepotrebujú vedecky zdôvodnené podklady na poľnohospodársku prvovýrobu a spracovanie nutrične hodnotných a zdravotne bezpečných potravín, ktoré by umožnili správnu výživu obyvateľstva Slovenskej republiky, ale potrebujú vytvoriť primerané podmienky na svoju poľnohospodársku a potravinársku činnosť. Ak podmienky budú vytvorené, potom nebude pre poľnohospodárov a potravinárov problém plne realizovať program ozdravenia výživy obyvateľov Slovenskej republiky tak, ako ho predložila vláda Slovenskej republiky.

Ďakujem pekne za pozornosť.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

S faktickou poznámkou na vystúpenie pána poslanca Klemensa sa hlásia pani poslankyňa Aibeková, Engliš a Podhradská. Končím možnosť ďalších faktických poznámok.

Pani poslankyňa Aibeková.

Poslankyňa M. Aibeková:

Ďakujem pekne.

Ja pánovi poslancovi chcem poďakovať za ten pohľad, ktorý naozaj bol objektívny a vlastne mnohé z toho, na čo som ja chcela upozorniť vo svojom vystúpení, povedal on. Nakoniec aj keď si pozriete uznesenie, ktoré dal náš výbor, tak vlastne som ho navrhla ja, bolo schválené a ide absolútne vo vašom duchu, že kým nebude cenová politika, dovozná politika a kým sa nerieši ekonomická situácia na Slovensku, tieto programy zostanú iba programami na papieri a skutočne sa nič nerieši. Takže úplne sa stotožňujem s tým, čo ste vy, pán poslanec, povedali. Napriek tomu, že vy ste poľnohospodár a ja zdravotníčka, tak vidíte, že sme na jednej vlnovej dĺžke, pretože naozaj sa môžu navzájom ovplyvňovať zdravotný stav, kvalita a rozsah potravín a spôsob stravovania. Takže ďakujem vám za tento váš príspevok.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Engliš.

Poslanec A. Engliš:

Ďakujem, pán predsedajúci.

Pán poslanec Klemens, vy ste ma opäť nesklamali. Som presvedčený, že poľnohospodári ak budú mať podmienky a tak ďalej a tak ďalej. Nehnevajte sa, to je krásne vyhlásenie a to je to, čo sme kritizovali vôbec na tomto materiáli. Však o toto tu ide. Tento materiál mal mať alebo mal povedať, ako budú vytvorené tieto podmienky. A, bohužiaľ, nehovorí. A vy ste to tiež nepovedali. Poľnohospodári budú vyrábať mlieko a tak ďalej, teda poľnohospodári budú vyrábať mlieko za ceny, aby ho mohli piť všetky deti trebárs za 2 koruny, alebo za pekné oči pána Šagáta? Alebo toho, kto to tu predkladal? Nehnevajte sa. A ak budú vytvorené podmienky, opäť zdôrazňujem, základné potraviny za základné ceny, ste hovorili. Kto má vytvoriť tie podmienky za základné ceny? Tie základné potraviny za základné ceny? Veď ste to hlásali vy, Strana občianskeho porozumenia, Strana demokratickej ľavice a podobne. Ale tieto základné potraviny za základné ceny v tomto materiáli nie sú podporené a vy to takisto nepodporujete. Vy len hovoríte všeobecné prianie. Ak budú vytvorené podmienky. Kto ich má vytvoriť? Tento zdrap papiera, ktorý tu je predložený? Prepáčte, myslím si, že ste sa zmýlili v adresátovi.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pani poslankyňa Podhradská.

Poslankyňa M. Podhradská:

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

Pán poslanec Klemens, s veľkou pozornosťou som si vypočula vaše vystúpenie a môžem povedať, že s ním aj vrelo súhlasím. Len naozaj má jednu jedinú chybu, že je to znovu len prázdna deklarácia, ale sa nepremieta do žiadnych konkrétnych činov. A, žiaľ, musím povedať, že je to už, zdá sa, typická diagnóza koaličných poslancov, že jednu vec rozprávajú a druhú vec vlastne robia. A poslanec, ako iste viete, má možnosť, keďže nemôže sa zúčastniť priamo na vykonávaní konkrétnych činov, aby sa veci zmenili, tak to má možnosť ovplyvniť hlasovaním. Myslím si, že si stačí porovnať to, ako ste hlasovali napríklad vtedy, keď pán minister Koncoš žiadal navŕšiť rozpočet pre pôdohospodárov, lebo to spolu súvisí, a v ďalších veciach, ktoré mohli byť tým prvým krokom, aby sa naozaj situácia riešila, tak ako to predkladá tento materiál. Tam ste zlyhali. Takže potom už naozaj si neviem inak vysvetliť váš dnešný postoj v porovnaní s tým, ako hlasujete v tomto parlamente ako poslanec. Len zdá sa, že trpíte určitým druhom schizofrénie. A akosi si myslím, že by ste s tým mali niečo urobiť.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Ďalší v poradí prihlásený do rozpravy je pán poslanec Zlocha.

Ešte predtým, ako vystúpi, dovoľte mi, aby som prečítal zoznam písomne ospravedlnených poslancov na dnešnom rokovacom dni: panie poslankyne Kolláriková, Rusková, Tóthová, páni poslanci Benkovský, Hofbauer, Kandráč, Kovačič, Lexa, Ošváth a Prokeš. Na zahraničnej služobnej ceste je pán poslanec Prokopovič.

Pán poslanec Zlocha, máte slovo.

Nech sa páči.

Poslanec J. Zlocha:

Vážený pán podpredseda,

vážený pán minister,

vážená Národná rada,

dovoľte mi, aby som hneď na začiatok povedal, že prerokúvanie tohto materiálu včera ma priviedlo do obrovských rozpakov. Je všeobecne známe, že otázka zdravotného stavu obyvateľov Slovenskej republiky a otázka priemerného veku dožitia sa je veľmi aktuálna a zrejme by sme sa ňou mali zaoberať, pretože určite prináša aj obrovské ekonomické straty. Napriek tomu prístup k riešeniu tejto problematiky je nedostatočný alebo malý, počet poslancov, rôzne názory, že takýto materiál nepatrí do Národnej rady, ma skutočne prinajmenšom roztrpčili.

Čo nás môže viac zaujímať, ako je problematika zdravotného stavu obyvateľov a priemerného veku dožitia sa? My predsa vieme veľmi dobre, že sú krajiny na svete, kde zdravotný stav a priemerné veky dožitia sú o 4 - 6 rokov, v niektorých krajinách dokonca ešte viac rokov väčšie alebo dlhšie, ako je to na Slovensku. Samozrejme, boli to krajiny kapitalistické a pred viac ako 10 rokmi sme tejto problematike nevenovali žiadnu pozornosť. Vychvaľovali sme sa vysokou zdravotnou starostlivosťou, a napriek tomu, ak priemerný vek dožitia sa žien bol len okolo 75 - 76 rokov, to bolo na začiatku deväťdesiatych rokov a naopak, priemerný vek dožitia sa mužov dosahoval len niečo okolo 66 - 67 rokov, tak určite to malo nútiť k zamysleniu sa.

Ja som veľmi rád, že sme tu včera mali aj ministra práce, sociálnych vecí a rodiny, už tu asi nie je a podľa môjho názoru by tu mala azda sedieť celá vláda. Veď na jednej strane uvažujeme o tom, že chceme predĺžiť vek odchodu do dôchodku, ten by sa mal postupne zvyšovať až na 65 rokov. Ale potom, preboha, koľko máme šancu - muži - užívať tento dôchodok? Rok? Dva? Pretože zrejme náš zdravotný stav a všetko, čo s tým súvisí, je veľmi zlý. Problematikou zdravotného stavu a priemerného veku dožitia sa sa zoberali rôzne rezorty. Určite ministerstvo zdravotníctva, ministerstvo pôdohospodárstva, ale môžem povedať, že aj rezort životného prostredia. Vychádzali sme totiž z toho, že tak ako obyčajne aj tu bola maximálna snaha tento problém zvulgarizovať a obviňovať jedného alebo hľadať jednu príčinu. Často sa totiž hovorilo, že príčinou zlého zdravotného stavu a nízkeho priemerného veku dožitia sa je len zlé životné prostredie. Určite nenamietam, ale môžem povedať, že je to jedna z príčin.

Z tohto materiálu sme sa napríklad dozvedeli, že potravinová skladba, ktorá na Slovensku prevažuje a ktorá dominuje v spotrebnom koši obyvateľov, sa tiež výrazne podpisuje pod zlý zdravotný stav a nízky priemerný vek dožitia sa. Je to, samozrejme, logické. Ak my sa prekrmujeme hlavne jedlami s vysokými obsahmi tukov, ak u nás spotreba alkoholu je veľmi vysoká, ak je vysoká spotreba cukrov, tak potom skutočne sa nemôžeme čudovať, že sme na takých nelichotivých miestach v týchto poradiach, na akých sme.

V materiáli sa uvádza, že potraviny, ktoré požívame, sa podieľajú na zlom zdravotnom stave 20 až 60 %. Zrejme s tým treba súhlasiť, pretože je u nás pomerne veľa ľudí obéznych. A ono sa to potom prejavuje vo veľkom počte diabetesu. Máme viac ako 200 000 obyvateľov, ktorí majú cukrovku, a všeobecne sa tvrdí, že cukrovka znižuje priemerný vek dožitia sa okolo 6 rokov, prípadne aj viac. Je tu veľa lekárov, budem si musieť dávať pozor na jazyk, aby som niečo zle nepovedal, ale pán profesor Švec sa usmieva, takže mi asi dáva za pravdu. A je to skutočne tak a všeobecne sa konštatuje, že diabetes sa pričiňuje aj o to, že sa zvyšujú srdcovocievne ochorenia a, samozrejme, to jedno s druhým súvisí.

Hovoril som o tom, že sme sa snažili aj my v rezorte životného prostredia prispieť k riešeniu tejto problematiky a v spolupráci s Ústavom klinickej a preventívnej medicíny sme robili alebo podporili niekoľko projektov a skutočne je možné povedať, že sme sa dozvedeli veľmi zaujímavé výsledky. Na Slovensku podľa štatistiky, podľa zdravotníckej štatistiky, hlavne v okresoch na juhu Slovenska, a mohli by sme povedať, že je to od okresu Komárno až po okres Trebišov, sú najvyššie počty zomretých na 100 000 obyvateľov. Teda percentuálne je to najviac. Na prvých troch miestach pravidelne sa striedajú okresy Krtíš, Lučenec, Levice a Trebišov. Ak máme na Slovensku takéto veľké rozdiely v zdravotnom stave a v priemernom veku dožitia sa, ako je to uvádzané v zdravotnej štatistike, tak určite je niečo na zamyslenie sa a určite by sme mali aj v Národnej rade podporiť projekty, ktoré by tento problém riešili.

Zobral som si zo sebou jednu tabuľku, podľa ktorej skutočne v prvých 7 okresoch s najvyššou úmrtnosťou sú okresy Levice, Veľký Krtíš, Lučenec, Trebišov, Nové Zámky, Rimavská Sobota a Komárno. A pokiaľ si zoberieme potom príčiny úmrtia, je všeobecne známe, že najväčšou príčinou úmrtia sú srdcovocievne ochorenia a na druhom mieste sú novotvary. Aj tu badáme obrovské rozdiely. Tak napríklad v srdcovocievnych ochoreniach na 1. mieste je okres Rožňava, na 2. mieste je okres Michalovce, na 3. Trebišov, na 4. Rimavská Sobota, na 5. Levice, na 6. Lučenec a na 7. Veľký Krtíš. V novotvaroch na 1. mieste okres Nitra, na 2. mieste okres Veľký Krtíš, na 3. Nové Zámky, na 4. Senica, na 5. Lučenec, na 6. Žiar nad Hronom. Samozrejme, ak sú také veľké rozdiely medzi krajinami strednej a východnej Európy, tu by sa dalo povedať, že sme na približne rovnakej úrovni a medzi vyspelými krajinami na svete je ten rozdiel 3 až 6 rokov, tak podľa môjho názoru by bolo pomerne jednoduché, aby zdravotníci, ale zrejme aj pôdohospodári, ale aj rezort životného prostredia začali skúmať, prečo sa v tých krajinách dožívajú vyššieho veku a prečo sa u nás dožívame veku nižšieho.

Ono skutočne tých dôvodov by sme mohli nájsť pomerne veľa. Jednoznačne je možné povedať, že okrem tých rôznych dôvodov mohli by sme zovšeobecniť a povedať, že jednou z príčin alebo hlavnou príčinou zlého zdravotného stavu a nízkeho priemerného veku dožitia sa je zlý životný štýl obyvateľov Slovenska. Myslím, že tu môžeme zakryť všetky rezorty a nebudeme si navzájom vyčítať, že to je len životné prostredie alebo len pôdohospodárstvo.

Neviem si predstaviť, ako by sme sa mali dožiť vysokého veku, keď ešte stále tá politická situácia nie je práve najlepšia. Mimochodom výskumníci Dr. Günter vo svojej správe s kolektívom tvrdí, že hlavne politická situácia a prostredie, v ktorom obyvatelia žijú, je jednou z hlavných príčin. Ako príklad, práve pán minister mi šepká, Portugalsko, akurát som chcel povedať. V roku 1970 napríklad v Portugalsku počas Salazarovej diktatúry bol priemerný vek dožitia sa výrazne nižší ako na Slovensku. No v roku 1980 Portugalsko nás dobehlo a teraz je už niekoľko rokov pred nami. Je však zaujímavé, že táto situácia je prakticky vo všetkých krajinách strednej a východnej Európy, teda v bývalom socialistickom tábore, kde skutočne zdravotný stav a priemerné veky dožitia sa sú veľmi, veľmi nízke.

Pri jednej návšteve v Kanade od našich krajanov som dostal knihu, publikácie, rôzne materiály a na posledných stranách tam majú zoznam zomretých v roku 1988, 1989 a 1990. Prekvapilo ma to, že väčšina z nich, môžem vás ubezpečiť, sa dožila veku nad 80 rokov. To boli naši občania, ktorí sa vysťahovali za prácou do Kanady. Určite nemali ľahký život, ťažko pracovali, a napriek tomu sa dožili vyše 80 rokov. Údaje môžem poskytnúť k nahliadnutiu. Len ojedinelé prípady sú tam úmrtie nad 70 rokov alebo neskoršie. Nemôžeme teda hovoriť, že by to bolo v národnosti alebo národe, ale jednoznačne sa možno prikloniť k názoru, že je to životný štýl.

Vrátim sa k tej pôvodnej myšlienke, či sme sa my v minulosti mohli dožiť nejakého vysokého veku. Tú politickú situáciu už vynechám, o tom som hovoril, ale väčšina našich ľudí dochádzala za prácou. Skoro sa vstávalo, cestovalo v nabitých autobusoch alebo vlakoch, stresové situácie, práca, potom zase návrat domov a znova práca buď na záhradke, alebo v družstve, lebo si potreboval privyrobiť, alebo pri oprave svojho domu, alebo pri výstavbe domu. Nakoniec o Slovákoch bolo známe, že boli najčastejšími návštevníkmi alebo najradšej chodili na dovolenku na "maltu" alebo trávili ju pri "malte". Áno, bolo to pri malte, že stavali domy pre seba alebo pre svoje detičky. No a samozrejme sa tí ľudia zodrali. Ťažko bolo očakávať, že títo ľudia sa dožijú nejakého vyššieho veku.

Ministerstvo životného prostredia, myslím si, urobilo dosť veľa v podstate od svojho vzniku za účelom alebo sa pričinilo o to, aby sa niektoré dôvody zlého zdravotného stavu odstránili. V minulosti sme problematike životného prostredia skutočne nevenovali veľkú pozornosť. To sme začali robiť až po roku 1990. Keď dnes poviem, že napríklad emisie síry sme znížili o viac ako 80 %, asi 82 %, emisie tuhých znečisťujúcich látok, opravujem, emisie síry o 62 % a tuhých znečisťujúcich látok o viac ako 80 %, oxidov dusíka skoro o 40 % a oxidu uhoľnatého viac ako 30 % a že venujeme pozornosť už napríklad prchavým organickým látkam, že venujeme pozornosť ťažkým kovom v ovzduší, že sa robia štúdie napríklad vplyvu nízkych obsahov olova na mentálny vývoj detí, aj to sa riešilo za spolupráce ministerstva životného prostredia, tak môžem povedať, že tie nepriaznivé vplyvy zo životného prostredia sa postupne znižujú alebo odstraňujú.

Ale treba povedať, že tieto hriechy sa nám budú prejavovať ešte dlho do budúcnosti z jednoduchých dôvodov. Do pôdy sa nám dostalo veľké množstvo dusičnanov, ťažkých kovov. U nás sa napríklad ročne emitovalo viac ako 1 000 ton ťažkých kovov. Viac ako 100 ton olova. To bolo napríklad z rôznych výrob, z hutníckeho priemyslu a napríklad z automobilov. Toto ešte v tej pôde máme. V pôde je ohromné množstvo dusičnanov, ohromné množstvo pesticídov. U nás sme používali často rôzne chemikálie bez toho, aby sme vedeli, čo to je, z čoho je tá látka zložená, ako s tou chemikáliou nakladať a ako ju likvidovať.

Ja si spomínam, že v roku 1993, keď naše ministerstvo robilo inventarizáciu chemických látok a prípravkov, tak väčšina týchto látok bola označená len obchodným názvom, nič viac. A často to boli látky neodskúšané, ich vplyv na živý organizmus vôbec nebol preukázaný a len tak sa, samozrejme, mohlo stať, že sme veselo používali DDT a až po nejakej tej desiatke rokov sme odrazu zistili, že to "mandelínky" neničí, ale sa to dostáva do kostí živých tvorov a spôsobuje to krehnutie kostí, alebo ako by som povedal, rôzne zdravotné problémy. Podobne sme vo veľkom vyrábali bifenyly. Jednoducho sa vylievali často do pôdy alebo do potokov, ale že bifenyly, formaldehydy a iné chemické látky nám spôsobujú zdravotné ťažkosti alebo niektoré z nich priamo môžu vyvolávať rakovinu, to sme sa dozvedeli až neskoršie a potom neskoršie sa začali robiť problémy. Určite nebude jednoduché tieto problémy odstrániť.

V druhom polroku minulého roku a začiatkom tohto roku bolo v tlači pomerne veľa správ, že je problém s nezávadnosťou pitnej vody z vodovodov. Je všeobecne známe, že na vidieku, kde nie sú vodovody, nie je možné používať vodu pre dojčatá pre vysoké obsahy dusičnanov. Ale tam, kde je norma 50 mg na liter vysoko prekročená, máme mnohé studne, kde je 200, 300, 400, dokonca viac ako 500 mg na liter dusičnanov, tak ono to musí položiť aj koňa, nieto zdravého človeka. Tu by sme mohli povedať pomerne ešte veľa príkladov. Máme pomerne veľa prameňov, ktoré sú voľne dostupné. Dokonca aj v niektorých minerálkach sú pomerne vysoké obsahy radónu. Napriek tomu, že je to známe, že sme na to upozornili rezort zdravotníctva, napriek tomu sa tieto vody verejne používajú. Že môžu vyvolať rakovinu? Nikto to zatiaľ až tak nepreukázal, a preto sa to robí. V tom to teda je.

Ešte sa vrátim k jednej myšlienke. Je veľmi zaujímavé, že rozdiely v priemernom veku dožitia sa v krajinách Európy a vo vyspelých krajinách sú okolo tých 3 až 6 rokov. Ale zistili sme zaujímavý poznatok, že takéto rozdiely máme aj na Slovensku. A dokonca boli zistené také paradoxy, že napríklad v okresoch alebo regiónoch s najväčším zaťažením z hľadiska životného prostredia, s najväčšou produkciou škodlivín, ako je napríklad Bratislava, Košice, Trenčín, tak tam máme najvyššie priemerné veky dožitia sa. A zasa naopak, v okresoch na juhu Slovenska, kde v podstate nemáme zdroje znečistenia, a to sú prakticky tie okresy na hraniciach s Maďarskou republikou, tam máme najvyššie úmrtnosti, najhorší zdravotný stav a najvyššie výskyty alebo najväčší počet zomretých na novotvary, teda na rakovinu a najväčší počet zomretých na srdcovocievne ochorenia. No a tu by sme sa naozaj mohli zastaviť pri otázke, že všetko to súvisí so životným štýlom a, samozrejme, aj s potravinovým reťazcom, ktorý používame. Mastné, ťažké jedlá, často pri pestovaní plodín, ale hlavne ovocia a zeleniny sa pôdy prehnojujú. Toto sa všetko dostáva do potravinového reťazca a do človeka a postupne sa akumuluje. No a potom sa nemôžeme čudovať, že máme pomerne veľa problémov so žalúdkom, ale že máme napríklad pomerne veľký počet novorodencov, ktorí sa rodia s telesnými chybami alebo s poškodením. No a potom títo ľudia nemajú šancu sa dožiť nejakého dlhého priemerného veku.

Samozrejme, sú tu ešte iné dôvody. Mne sa to síce nechce veriť, ale napríklad Slovensko je uvádzané, že je v spotrebe alkoholu na obyvateľa na 1. mieste na svete. Neviem, či je to pravda, ale v jednom materiáli som to čítal, ale určite je medzi prvými. A myslí sa tvrdý alkohol. Myslím, že v pive sú ešte lepší v Českej republike a vo víne vo Francúzsku a v Taliansku, ale zrejme s mierou. Na Slovensku sa veľa fajčí. Zasa v pomere s inými krajinami spotreba tabaku a tabakových výrobkov je nepomerne vyššia. A okrem toho používajú sa silné korenené jedlá, pije sa veľa kávy a potom, samozrejme, nemôžeme sa čudovať, že ten zdravotný stav je taký, aký je.

Keď sme prerokúvali tento materiál vo výbore, ja som povedal aj jednu vec, že ak by som sa mal stravovať japonským štýlom alebo jesť také obrovské množstvo rýb ako napríklad na Islande a že toto by bola jedna z hlavných príčin dobrého zdravotného stavu a dlhého veku dožitia, tak možnože by som zapochyboval a predsa by som sa vrátil k slovenskej alebo k stredoeurópskej kuchyni, ale v každom prípade systém stravovania a stravy, ktorá sa používa, má jednoznačne veľký vplyv na zdravotný stav.

A teraz, keď sa pozrieme na tento materiál, ja sa, žiaľ, pán minister, musím pridať k ľuďom, ktorí kritizujú tento materiál, pretože je nekonkrétny. Sú tu síce napísané konkrétne ciele na 10 rokov, ale nikto tu nie je zodpovedný. My ak chceme, alebo štát ak chce, aby sa zlepšil zdravotný stav obyvateľov, tak zrejme bude musieť siahnuť do svojho vrecka. Mám už vnukov, ktorí chodia do základnej školy, a od nich som sa napríklad dozvedel, že v školách mliečne desiate prakticky neexistujú alebo sa zavádzajú len kde-tu. Pritom jednoznačne zdravotníci hovoria, že mlieko je veľmi dôležité vo výžive hlavne detí. Ale v mnohých školách máme namontované automaty, kde si deti môžu kúpiť Pepsi-Colu alebo iné osviežujúce nápoje a samozrejme, že už je to všelijako sýtené a chemicky upravované. Možnože keby tam niekto predával jogurty alebo mlieko, alebo proste niečo iné, tak tie deti by si to skôr kupovali.

Ja by som sa aj na pána ministra obrátil s otázkou. My ak chceme, aby sa ten zdravotný stav zlepšil, myslíme si, že občan za súčasnej situácie si bude kupovať tie drahšie a nezávadnejšie potraviny alebo sa zvrhne a bude kupovať to lacné? Občan kupuje to, na čo má. A čo je u nás lacnejšie? Tak je to bôčik, je to prípadne rebierko a salámy, ktoré kilogram stojí 50 alebo 60 korún. Ale to percento slaniny alebo tých mastných vecí, ktoré je tam, je tam veľmi vysoké. A my ak chceme znížiť množstvo tukov do desiatich rokov, neviem, o 10 %, o 20 %, tak to ťažko urobíme. Ťažko prinútime človeka, aby si kupoval šunku alebo nejaké kvalitnejšie výrobky.

V mnohých školách boli snahy rušiť školské stravovanie. Práve v školách je veľká príležitosť, aby sme naučili deti sa správne stravovať. Veď predsa v dnešnom uponáhľanom svete mnohé deti chodia s kľúčikmi na krku a prakticky ten obed je jediná dobrá strava za deň. A ak nebude štát podporovať alebo ministerstvo školstva stravovanie v školských jedálňach, tak potom skutočne to zle dopadne. Pretože rodičia často aj večer prichádzajú neskoro a už asi nemajú veľký čas, veľa času na varenie normálneho jedla, ale ich ponúknu možno nejakými výrobkami McDonaldu, ktoré cestou kúpia.

Ale napríklad zasa poznatok overený. Deti cez veľkú prestávku utekajú zo škôl, pretože už rôzni predavači pred školami predávajú hot dogy alebo podobné výrobky. A zasa ak je toto dobrý systém stravovania, tak potom ťažko môžeme hľadať nejaké zlepšenie. Určite podľa môjho názoru by bolo dobré, ale to by bol skôr námet pre ministra školstva, aby sa v školách od štvrtej alebo piatej triedy, môže byť od piatej triedy, zaviedol povinný predmet, v ktorom by boli zahrnuté aj otázky stravovania sa alebo výživy, dobrého životného štýlu a azda aj prístupu k životnému prostrediu. Pretože deti, to je proste niečo, čo sa dobre formuje. A keď ich to naučíme od začiatku, tak samozrejme, že tieto svoje názory a požiadavky budú presadzovať aj vo svojich rodinách. Budú dokonca nútiť svojich súrodencov alebo aj svojich rodičov, aby takto žili a aby sa takto stravovali.

Takže materiál by bol vtedy dobrý a vtedy by bol zaujímavý, keď by tam boli konkrétne úlohy a konkrétne ciele. Ja by som, pán minister, ak môžem odporučiť, vy pravdepodobne ten materiál poznáte, ministerstvo životného prostredia v roku 1993 vypracovalo a predložilo na schválenie do Národnej rady stratégiu, zásady a priority environmentálnej politiky. Nakoniec je to asi niečo podobné, to je pre životné prostredie, toto je pre stravovanie. A tam sú pre jednotlivé rezorty rozpísané konkrétne termínované úlohy. Toto bol materiál, ktorý bol, povedal by som, zásadným materiálom pre činnosť rezortu životného prostredia. Ak budete mať vy niečo podobné vypracované, tak určite vám to môže pomôcť. Ak som hovoril, že hodne tu záleží na štáte, akú politiku bude viesť k rezortu pôdohospodárstva, tak to by som pokladal za základ aj správnej výživovej politiky, ale nakoniec aj podpory pôdohospodárstva.

Veď ako si môže náš občan, či mladý, či starý, kúpiť ovocie? Kilo jabĺk stojí, myslím, 29 korún, tie normálnejšie jablká. Ja som videl na vlastné oči, keď babky počítajú haliere, či si kúpi jedno jablko alebo dve. A zrejme je to aj vo väčšine rodín. To isté by sa dalo povedať o citrusových plodoch a vôbec o zelenine. Len tak mimochodom, v krajinách, ktoré majú lepší zdravotný stav obyvateľov a dožívajú sa dlhšieho veku ako na Slovensku, je oveľa vyššia spotreba rýb, a teda nie mastného mäsa, ovocia, zeleniny. Samozrejme, musí to byť zdravé, to nemôže byť z kontaminovanej pôdy a ošetrované ťažkými pesticídmi. No a potom je vysoká spotreba ovocia a zdôrazňuje sa spotreba citrusových plodov. Ja si myslím, že by nebol problém, keď by sa u nás grapefruity a niektoré iné plodiny predávali lacnejšie a mohol by to dotovať štát a potom by zrejme si to aj viac ľudí kupovalo.

Na viacerých miestach sa zdôrazňuje, že bude treba robiť rôzne programy, či televízne, či rôzne relácie. Ja si myslím, že až tak nás to nezachráni. Nemám nič proti tomu, že by bolo viac reklám na lepší životný štýl, že by sme vyhnali alebo vytlačili z televízie to obrovské množstvo reklám na pracie prostriedky alebo hygienické potreby, ktoré sa používajú v jednej časti obyvateľstva. A oveľa viac by sa mal presadzovať zdravý životný štýl, ale asi by bolo vhodné, keby sa vytvorila nejaká medzirezortná komisia, a môže to byť pod patronátom ministerstva zdravotníctva, ktorá sústredí ľudí, ktorí majú čo do toho povedať a ktorí budú vedieť presvedčiť občanov Slovenskej republiky na jednej strane a na druhej strane vládu, aby sa tejto problematike venovala väčšia pozornosť.

Určite sa na tento materiál môžeme pozerať z viacerých strán, ale ak by sme nedokončili jeho prerokúvanie, ak by sme aspoň neodporučili rezortu zdravotníctva, rezortu pôdohospodárstva, rezortu životného prostredia, aby vypracovali nejaké konkrétne materiály, tak by to bola podľa môjho názoru veľká hanba pre túto Národnú radu.

Ďakujem vám za pozornosť.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Zlochu sa hlási šesť pánov poslancov, posledný pán poslanec Ambróš. Končím možnosť ďalších faktických poznámok.

Pán poslanec Klemens - ako prvý.

Poslanec J. Klemens:

Ďakujem za slovo.

Pán poslanec Zlocha, v prevažnej väčšine s tým, čo ste povedali, súhlasím. Ale dovoľte, aby som sa zastavil pri myšlienke pesticídov. V tomto prípade s vami nesúhlasím. Pretože pesticídy sú aplikované nielen v poľnohospodárstve Slovenskej republiky, ale vo všetkých poľnohospodársky vyspelých štátoch sveta. Ak pri aplikácii pesticídov sú rešpektované a dodržiavané príslušné metodiky, nie je sa čoho obávať. Ani v medicíne, ak lekár predpíše pacientovi jednu tabletku, nemôže použiť dve. Existuje vo svete tzv. alternatívne poľnohospodárstvo, t. j. poľnohospodárstvo bez použitia chemikálií a pesticídov, ale z celého poľnohospodárskeho objemu toto tzv. alternatívne poľnohospodárstvo tvorí len necelé 2 %.

Ďakujem pekne.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Šťastný.

Poslanec P. Šťastný:

Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci,

kolegyne a kolegovia,

chcel by som sa pripojiť k tým, ktorí označujú skôr materiál za deklaratívny ako konkrétny. Pretože skutočne on v takejto polohe nezaväzuje nikoho. Keby sme k tomuto materiálu pripojili, tak ako to zvykne byť vo výskumných projektoch, prehľad literatúry, tak myslím si, že by to bol taký istý návrh, pretože to sú zosumarizované poznatky zo sveta, poznatky z toho, čo sa u nás dialo v uplynulom období. Ale ako dosiahnuť to, čo chceme, tie kroky, ktoré chceme, to tu sa nepremieta. Tu sa premietajú skutočne len požiadavky, ako by sme, čo by sme mali, ako by sme mali dosiahnuť. Ja s tým súhlasím, ale keď si zoberieme len niektoré také orientačné čísla a dnešných dôchodcov, dvaja dôchodcovia, ktorí žijú v meste, vydajú dnes na bežné stravovanie, veľmi skromné stravovanie jedenkrát do týždňa s prípravou mäsa 6 000 až 6 500 korún. A na druhej strane, ak rodina, ktorá sa stravuje racionálne, dvaja mladí ľudia s jedným dieťaťom do 6 rokov, potrebuje na racionálne, skutočne tak, ako je tu deklarované, 8 - 9 000 korún, potom...

(Zaznel zvuk časomiery.)

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pani poslankyňa Keltošová.

Poslankyňa O. Keltošová:

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

Dovoľte mi, aby som sa aj ja vyjadrila k predrečníkovi asi v tom zmysle, že je to problém všetkých rezortov a mal by to byť problém celej vlády, ale vrátane aj odborných kruhov opozície a koalície. Pán minister, ja si uvedomujem, že týmto spôsobom vlastne nezaväzujete nikoho k nejakej užšej spolupráci. Bude sa vám veľmi ťažko podávať správa výročne, každoročne, ako to požadujete alebo vláda od vás požaduje v uznesení číslo 894. Chcem povedať, že zelenú dnes dostávajú rôzne komerčné farmaceutické firmy, ktoré ponúkajú zázračné prostriedky na schudnutie do 14 dní, do 3 týždňov, do 4 týždňov. Bola som v Spojených štátoch síce len pol roka, ale videla som následky takýchto zázračných rôznych spôsobov upravovania "racionálnej" výživy, kde som bola svedkom komerčných reklám v oblasti výživy, kde sa predávali alebo ponúkali tabletky na chudnutie pre deti do 5 rokov, od 5 do 10 a od 10 do 15 rokov. Dúfam, že tak ďaleko nechceme prísť v našom stravovacom režime.

A zároveň by som chcela povedať, pán minister, takýto vážny materiál, ktorý bol vo vláde prerokovaný 13. októbra 1999, mal byť predložený do parlamentu pred návrhom zákona o štátnom rozpočte. Potom by som verila, že tomuto materiálu prikladajú všetci spomínaní ministri v tomto uznesení skutočnú vážnosť, aká patrí takémuto programu ozdravenia výživy. Pokiaľ nebude mať snemovňa jasné finančné toky alebo krytie tohto programu, myslím si, že takýto program zostáva iba na papieri.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pani poslankyňa Sárközy.

Poslankyňa K. Sárközy:

Ďakujem pekne.

Chcela by som sa pripojiť k tomu, čo povedal pán poslanec Zlocha. Vy ste spomínali, pán poslanec, že najväčšou chorobnosťou trpia južné okresy. Uvádzali ste tam aj tabuľky. Áno, je to pravda. Ja by som chcela upriamiť pozornosť na to, že síce medzi Rožňavou a Komárnom je dosť veľká vzdialenosť, ale táto chorobnosť sa prejavuje aj v rámci jedného okresu. Spomeniem okres Dunajská Streda. Okres Dunajská Streda patrí síce medzi okresy, kde nezamestnanosť nedosahuje 20 %, ale paradoxom je to, že napríklad pokiaľ v Šamoríne nezamestnanosť je 4,3 %, v západnej časti okresu, to znamená v okolí Veľkého Medera, nezamestnanosť dosahuje v priemere 27,7 % aj viac. Prečo to spomínam? Preto to spomínam, lebo tá západná časť okresu patrí medzi najchorobnejšie časti Slovenska. Takže áno, sú tam stravovacie návyky, ja tvrdím, že sú tam aj pesticídy, pretože vždy to bola obilná komora Slovenska. To je jedna vec.

A druhá vec, tiež sa prihováram za to, aby ministerstvo zdravotníctva v spolupráci s ministerstvom pôdohospodárstva a s ministerstvom školstva zabezpečilo jednak materiálne a jednak organizačne, aby sa do škôl vrátili tie mliečne desiate. Žiaľbohu, prichádzame k tomu, že naše deti nepoznajú vodu. Deti nepijú vodu. Teda v predškolskom a v školskom veku. Vieme, čo to znamená pre mladý organizmus, vieme, čo to znamená pre chrup. Kalcium navyše je obsiahnutý najviac v mlieku. Takže by som prosila pána ministra, aby v spolupráci s týmito ministerstvami zabezpečili materiálne, organizačne, aby sa mliečne desiate vrátili do škôl.

Ďakujem pekne.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Švec.

Poslanec J. Švec:

Ďakujem pekne.

Dámy a páni,

na rozdiel od predrečníkov ja tento materiál vítam, pretože vláda sa konečne začína zapodievať problémami, ktoré sú naozaj veľmi vážne. My máme najvyššiu incidenciu tzv. civilizačných chorôb v Európe. A to je alarmujúci údaj. Len treba povedať, že žiaden jednorazový krok túto situáciu nezlepší. Ja si myslím, pre nás je najdôležitejšie, aby sme pokračovali v integračnom procese do Európskej únie, teda aby sme prijímali aj tie zákony, ktoré zaručujú obyvateľstvu primeraný zdravotný štandard. Narážam teraz na spoločnú agrárnu politiku. Je potrebné dotovať poľnohospodárstvo a zvyšovať spotrebný kôš obyvateľstva. To je samozrejmé. Musíme to však urobiť iným spôsobom, ako sa to robí u nás. My musíme pristúpiť na tie princípy spoločnej agrárnej politiky, ktoré dovoľujú prirodzene znižovať ceny potravín a zabezpečiť zdravú výživu obyvateľstva. Civilizačné choroby majú obvykle genetický základ. Teda nie je možné očakávať, že v priebehu jednej dekády sa zníži napríklad incidencia karcinómu hrubého čreva, ktorý je dominantný v južných častiach Slovenska, predovšetkým pre zneužívanie pesticídov, herbicídov a fertilizérov, umelých hnojív, ktoré zaťažili genofond obyvateľstva v tejto oblasti. A my dnes vlastne doplácame na to predchádzajúce obdobie tým, že náš genetický základ je natoľko porušený, že nemáme regulačné mechanizmy, ktoré by zabránili vzniku rakoviny. To sú problémy, ktoré musíme riešiť dlhodobo a v spolupráci s Európskou úniou.

Ďakujem.