Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

S faktickými poznámkami sa hlási desať pánov poslancov, posledný pán poslanec Cuper. Končím možnosť podania ďalších prihlášok s faktickými poznámkami.

Pán poslanec Slaný.

Poslanec J. Slaný:

Ďakujem za slovo.

Chcel by som reagovať na môjho predrečníka pána Maxona, ktorý konštatuje, že sú problémy na mikroúrovni. Áno, súhlasím s ním, lebo vláda v prvom kroku nastolila makroekonomickú rovnováhu, ale na mikroúrovni sú problémy. To každý uznáva, ale podľa mňa dokiaľ nebude prijatý funkčný systém konkurzov, to znamená, že nebude ozdravená vlastnícka štruktúra týchto podnikov a nebude stransparentnené celé ekonomické prostredie, problémy budú naďalej. Ale pýtam sa, prečo počas vlády HZDS, ktorá tu vládla šesť rokov, zákony, ktoré by dali tieto vzťahy do poriadku, neboli prijaté. To znamená, sme tu rok a pol a garantujem pánu Maxonovi, že tieto zákony prijmeme a urobia sa aj ďalšie opatrenia, ktoré urobia stabilizáciu na mikroekonomickej úrovni.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Kužma.

Poslanec J. Kužma:

Osobne si myslím, že pán Maxon tu uviedol niektoré štatistické údaje, ktoré, samozrejme, sú korektné a ktoré prebral z oficiálnych vyhlásení, hlavne napríklad údaje o počte nezamestnaných, ktoré prevzal z úradu práce a ktorý, žiaľbohu, je fakt na 20 %. Len treba doplniť, že takýmto spôsobom nikto v Európe nepočíta počet nezamestnaných. Robí sa to formou štatistického úradu, formou výberu. Ak použijeme tento spôsob, tak výpočet, ktorý by bol porovnateľný s ostatnými štátmi Európskej únie, je približne 17 %, kde na základe Dohovoru Medzinárodnej organizácie práce berú aj človeka, ktorý pravidelne pracuje len jednu hodinu týždenne, ako zamestnaného. Čiže treba povedať, že ak použijeme tento údaj, ktorý je medzinárodne porovnateľný, je to korektné a tú chybu v percentách spravil predseda úradu práce, ktorý to zverejnil.

Mám ešte druhú pripomienku a myslím si, že tiež treba korektne povedať, že každá vláda, či to bola vláda HZDS alebo terajšia, musí v strednodobom plánovaní ísť za hranicu svojho funkčného obdobia a je to absolútne normálne, že i my plánujeme strednodobú koncepciu do roku 2005. Však ste to robili i vy, a ak by to každá vláda nerobila, tak by sme nemohli hovoriť o strednodobej koncepcii. Čiže, myslím si, že táto výčitka tiež nie je celkom korektná.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Oberhauser.

Poslanec V. Oberhauser:

Ďakujem, pán predsedajúci.

Pán poslanec Maxon vo svojom vystúpení hovoril aj o tom, že nízke čerpanie, ktoré sa dosahovalo v priebehu roka zo štátneho rozpočtu, je zapríčinené aj tým, že jednoducho nedochádzalo k úhrade faktúr za vykonané práce, ktoré pre štátne organizácie, pre štátnu správu a pre inštitúcie, ktoré sú naviazané na rozpočty prideľované ministerstvom financií, jednoducho neboli uhrádzané. A môžem naozaj zo svojich poslaneckých prieskumov potvrdiť, že doslova pani ministerka podľa slov úradníkov krajských úradov a niektorých ďalších centrálnych úradov dala príkaz neuhrádzať faktúry. A to je, vážení priatelia, v čase, keď došlo k stvrdeniu disciplíny voči zamestnávateľom, keď zamestnávatelia môžu byť trestne stíhaní za to, že nevyplatia mzdu zamestnancovi, že neodvádzajú do fondov peniaze alebo si neplatia daňové povinnosti. Je paradox, že štát týmto ľuďom nezaplatí za vykonané práce, čiže oni nemajú odkiaľ tieto peniaze hradiť do príslušných fondov, alebo daňovému úradu, keď nedostali od samého štátu zaplatené. A tu je paradox, že vláda navrhla určité tvrdé pravidlá pre zamestnávateľov, ale sebe nastavuje veľmi mäkké pravidlá a sama vyvoláva chaos v kolobehu financií v štáte. A keď takéto príkazy dáva ministerka, tak je to o to smutnejšie, lebo ona vlastne navodzuje atmosféru nefunkcie finančných tokov v štáte, ktorý táto vláda spravuje, a preto si myslím, že by bolo potrebné vysloviť...

(Zaznel zvuk časomiery.)

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Jasovský.

Poslanec J. Jasovský:

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

So záujmom som si vypočul analýzu hospodárenia tohto štátu za 1. až 3. štvrťrok 1999 a musím povedať, že vystúpenia rečníkov po pani ministerke ma zaujali troška viac a zdali sa mi, že boli fundovanejšie. Znovu som si vypočul názory obidvoch strán na splácanie napríklad úverov diaľnic za rok 1999 a, samozrejme, týka sa to aj roku 2000. V tom rozpočte alebo v materiáli, ktorý hovorí o rozpočte za 1. až 3. štvrťrok, mi však chýba akosi výkaz ziskov a strát, najmä otázka strát, ktorá je spôsobená touto vládou, a chýba mi časť "má dať". Táto vláda by mala čosi dať. Chýbajú mi odpovede aj na niektoré otázky, ktoré by som veľmi rád položil. Napríklad stále mi nikto neodpovedal, či je potrebné budovať vôbec infraštruktúru vo forme diaľnic na Slovensku. Nikto nevie odpovedať, či bude výstavba diaľnic lacnejšia v období budúcich rokov ako v rokoch 1998 a 1999, keď bola zastavená.

Presvedčí ma niekto o tom, tak ako hovorili rečníci pán Kozlík a pán Maxon, že úvery sú dnes lepšie, ak sú s vyššou úrokovou mierou a sú kratšie ako predchádzajúce úvery? Pripočítal, prosím, niekto k týmto úverom aj pád slovenskej koruny a prostriedky, ktoré sú vynaložené na platby nezamestnaným? Kto pripočíta straty, ktoré vznikli z rozpadu diaľnic, pretože konzervácia v roku 1999 nebola žiadna? Kto pripočíta dopravnú infraštruktúru tohto štátu, nemožnosť rozvoja investícií na Slovensku z titulu nedokonalej cestnej siete, napríklad Volkswagen vo Zvolene a podobne? Presvedčí ma niekto o tom, prečo iné štáty zrýchlili výstavbu diaľnic ako napríklad Maďarsko a Česko po rozhodnutí slovenskej vlády o jej zastavení? Presvedčí ma o tom, že je nevýhodná výstavba diaľnic na Slovensku, ak sa stavia z cudzích zdrojov, ak všetky ostatné štáty stavajú diaľnice najmä z cudzích zdrojov? Prečo nebola v tomto rozbore uvedená strata Slovenských aerolínií za rok 1999 v objeme 580 miliónov korún, kauzy telekomunikácií a ďalšie a ďalšie?

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Šepták.

Poslanec R. Šepták:

Ďakujem za slovo, pán podpredseda.

Vláde chýba jasná koncepcia a schvaľuje nedotiahnuté dokumenty, ktoré podnikateľov odrádzajú od podnikania. Ukazuje sa, že strednodobá koncepcia bola spracovaná iba na upokojenie verejnosti, nie ako koncepčný materiál. V tejto faktickej poznámke sa odvolávam, pani ministerka, na zákon o dani z príjmu, ktorý ste tak urýchlili, že obsahuje chyby, ktoré sa budú musieť čoskoro novelizovať. Hovorím o paušálnej dani a o vašom nariadení, že sa môže uplatniť iba na jeden predmet podnikania, preto o túto paušálnu daň nie je taký záujem. Ďalej o vysokej nezamestnanosti, ktorá, ako bolo povedané, nie je 16 %, ktoré ste predpokladali, ale vyše 20 %, nehovoriac o tom, že sa nenapĺňa ani výber daní a rozpočet začína veľmi pokrivkávať.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Maňka.

Poslanec V. Maňka:

Ďakujem, pán predsedajúci.

Pán Maxon sa dotkol AG banky a bankovej rady. V žiadnom prípade to, že chýbal nejaký člen bankovej rady v Národnej banke Slovenska, neovplyvnilo vývoj v AG banke. Vieme, že už v roku 1997 AG banka mala stratu viac ako 250 miliónov korún. V roku 1998, myslím si, že to bolo ďalších 300 miliónov korún a vtedy sa preklopila do záporného vlastného imania, myslím si, že ku koncu októbra 1999 to bolo okolo 950 miliónov straty. Vtedy zrejme vystúpil aj šéf bankového dohľadu v televízii, ale toto vystúpenie iste nepoškodilo banku. Naopak, pomohlo tým klientom, ktorí mali uložené vklady v AG banke, lebo vývoj smeroval k tomu, že čím by k tomu došlo neskôr, tým viac klientov by bolo poškodených. A viem, že Národná banka zvažovala, či má prijať nútenú správu nad AG bankou, ale nútená správa sa robí vtedy, keď existuje nejaký projekt alebo keď predložia akcionári to, že navŕšia základné imanie, a k tomu nedošlo, a že predložia projekt, ktorý reálne môže tejto banke pomôcť. Nič také urobené nebolo, to znamená, že nebol dôvod vyhlásiť nútenú správu.

Pán poslanec hovoril, pamätáte sa, pán poslanec, keď ste hovorili pred niekoľkými mesiacmi, že sme postavili v republike 500 bytov a veľmi ste sa smiali, keď sme hovorili, že ich bude 10 000 v roku 1999 a vraj tomu neveríte. Skúste sa teraz pozrieť na výsledky, že je tam 10 000 bytov. Hovorili ste, aká bola nezamestnanosť v októbri 1998, ale nepovedali ste už to, ako sa vyvíjala krivka rastu nezamestnanosti pred októbrom 1998. To znamená ešte počas vlády Vladimíra Mečiara. Rast HDP počas Mečiarovej vlády bol 5 až 7 %, nízka inflácia, ale položte si otázku: Za akú cenu to bolo? Za cenu deformovaných cien, ktoré viedli ku krachu prirodzených monopolov.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pani poslankyňa Mušková.

Poslankyňa Ľ. Mušková:

Pán poslanec Maxon sa dotkol oblasti školstva. Chcela by som zacitovať z programového vyhlásenia vlády, kde sa vláda zaväzuje zabezpečiť bezplatnú výchovu a vzdelávanie. Chce v ňom umožniť cenovo prístupné stravovanie, ubytovanie, dopravu a účinnú pomoc vo forme štipendií. V porovnaní s reštrikciami, ktoré ste pripravili pre občanov, je celé programové vyhlásenie iba zdrapom papiera. Neprítomná pani ministerka, skutočnosť je oproti vašim sľubom celkom iná. Mnohí talentovaní žiaci a študenti si nebudú môcť dovoliť študovať, pretože ceny všetkého, aj sľubovaného ubytovania, stravovania, cestovného išli rapídne hore a nekompenzovali ste ich ničím, žiadnymi štipendiami. Táto devastácia je zrejmá vo všetkých sférach spoločnosti. Rast nezamestnaných, a tým aj počet rodín, ktoré žijú na hranici biedy, znemožňujú našim deťom získať sľubované vzdelanie. A teda vďaka vašej vlády sa národ ožobračuje nielen materiálne, ale aj vzdelanostne. Táto likvidácia, keď aj po inej línii nielenže ste nevytvorili sľubované podmienky na zlepšenie spoločenského postavenia učiteľov, ale naopak. Takými krokmi, ako je nevalorizovanie platov počas celej vašej vlády a vyplatenie 28 % odmien, ktorú prezentujete ako trinásty plat, tento stav sa v spoločnosti vôbec spochybňuje. Takisto sľubovaný pôžičkový fond pre začínajúcich učiteľov z programového vyhlásenia neexistuje.

Tiež zvyšovanie prostriedkov, ktorými ste sa zaviazali, že budete dávať do školstva postupne, teda každoročne, neexistuje, nerealizujete to. V školách vypínajú elektrinu, nemajú telefóny, neviem, či ste počuli o tom, že v mnohých školách sa stali prípady, keď sa stali úrazy, keď sa nemohli učitelia dovolať prvej pomoci, behali po susedných telefónnych búdkach, po bytoch a tak ďalej. Tak sa skutočne školstvo dostáva do takej krízy...

(Zaznel zvuk časomiery.)

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Benčat.

Poslanec J. Benčat:

Ďakujem za slovo.

Vážený pán predsedajúci,

vážená pani ministerka,

chcel by som nadviazať na časť vystúpenia pána poslanca Maxona, v ktorej sa dotkol vyhlásenia pána predsedu vlády o stave našej ekonomiky. Myslím si, že to bolo dnes alebo včera, neviem. Aké ideály? A teda len jeden parameter v podstate nie je v zhode s predstavami tejto vlády a je to nezamestnanosť.

Chcel by som poukázať na jednu vec, že tento stav alebo čísla, ktoré boli uvádzané, už bolo povedané, za akú cenu boli získané. Za cenu toho, že sa bremeno rozložilo na daňových poplatníkov. Tieto čísla neboli získané z titulu rozvoja ekonomiky, rastu ekonomiky, z titulu nárastu HDP. To všetko znášajú občania tejto republiky, a to ide na úkor ich štandardu a ich sociálneho postavenia.

A teraz k pánu predsedovi vlády. Prosím vás pekne, veď si zoberme len investovanie a rozvoj diaľnic, ako to bolo spomínané, vôbec stavebníctva. Veď pokles výroby o 25 % k 30. 12. je ukazovateľ, ktorý o niečom hovorí. A ak sa rozprávame s odborníkmi z tejto oblasti, naštartovanie, opätovné naštartovanie v tejto oblasti bude trvať tri až štyri roky. Kde sme vlastne dostali naše stavebníctvo? Kam kráčame? Pretože ľahko sa hovorí o nejakých číslach, že sa tu pustí 8 miliárd a podobne. Tu sú stavy, ktoré budú trvať niekoľko rokov. Nad tým sa treba zamyslieť, ako naštartovať rozvojové programy tohto štátu. To je podstata vlády, tam by mali pracovať vládni činitelia.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Drobný.

Poslanec M. Drobný:

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

Podfinancovanie a nedofinancovanie terciárnej sféry nám robí maléry nie doma, ale robí nám predovšetkým nedobré meno v zahraničí a u zahraničných hodnotiteľov. Predovšetkým u nás sú to arabskí študenti, ktorí študujú za doláre a ktorí okrem výučby v angličtine chodia a navštevujú prednášky aj v slovenskom jazyku a proste 10. decembra nemali už kde chodiť. Museli odísť preč. Nedofinancované vysoké školstvo bolo v ich očiach istým spôsobom debaklom. Ale teraz som sa zúčastnil na neurointenzívnom zjazde v Gengu, kde bolo 1 300 intenzivistov z celého sveta a čudovali sa, že Slovenská republika od roku 1999 nevykonala žiadne život zachraňujúce zákroky, intravaskulárne zákroky, ktoré sa v rokoch 1997 a 1998 robili a naraz sme prestali. No ja som musel pani Dejongovej konštatovať, že sme nemali na špeciálny zdravotnícky materiál peniaze. Ale nielen to, my sme nemali peniaze ani na bazálnu liečbu. Tretinové obsadenie posteľových fondov periférnych nemocníc, myslím si nemocníc mimo Bratislavy, to je debakel, ktorý sa tu v zdravotníctve nevyskytol. A tým si musíme dať my doma otázku, prečo je to tak, a nie sa klamať do vlastných očí a do vlastných vreciek. Veď to zahraničie vidí. V Gengu nás zaradili medzi krajiny, ktoré sa neriadia zásadou medicíny založenej na dôkaze, ale medicíny založenej na dohode, že rozpočet bude, tak ako prospektívne určíme, so známym koncom, ale aj so známym debaklom, priatelia. Nerobíme život zachraňujúce zákroky na intenzívnych neurologických, anesteziologických jednotkách len preto, že nemáme na špeciálny zdravotnícky materiál. A to nás zaradilo v Gengu medzi rozvojové krajiny, priatelia. Zbytočne sa ponáhľame, sme rozvojoví.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Cuper.

Poslanec J. Cuper:

Pani ministerka, väčšina vystúpení smeruje k tomu, že sa vám jednotliví poslanci chcú zdôveriť s tým, že vidia vašu činnosť ako nie prospešnú v prospech Slovenskej republiky, ale ako skazonosné dielo, ktoré ničí všetko, čo je slovenské. Prostredníctvom svojho chránenca Eichlera ničíte Východoslovenské železiarne a posúvate ich U. S. Steelu. Zničili ste AG banku tým, že ste voči nej začali negativistickú politiku.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Cuper, prosím, aby ste reagovali na pána poslanca Maxona.

Poslanec J. Cuper:

Hovorím o tom, čo hovoril pán Maxon.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Nie, vy hovoríte stále pani ministerke.

Poslanec J. Cuper:

Vaša činnosť smeruje teraz k tomu, pani ministerka, aby ste sa zmocnili toho, čo je väčšine Slovákov najdrahšie, to je Vodné dielo Gabčíkovo. Chcete začať o tom, že prenajmete alebo sprivatizujete Vodné dielo Gabčíkovo. Pani ministerka, pýtam sa vás: Je možné nakladať s podnikom alebo s nejakou inštitúciou, ktorá je predmetom súdneho sporu? Vodné dielo je predmetom súdneho sporu dvoch krajín Maďarska a Slovenska pred Medzinárodným súdnym dvorom. Maďarsko je zaviazané k nejakým plneniam. Nie je vôbec mysliteľné uvažovať o prenájme alebo predaji takéhoto vodného diela. A nedivil by som sa, keby za tou celou privatizačnou činnosťou boli aktivity budapeštianskej vlády. A vy im napomáhate, pani ministerka. Tak ako ste napomáhali ničiť AG banku, Východoslovenské železiarne, slovenské školstvo a ďalšie inštitúcie.

Pán predsedajúci Hrušovský, vám chcem povedať, aby ste zvažovali svoje vystúpenia proti poslancom Hnutia za demokratické Slovensko a aby ste sa pozerali rovnakým metrom na všetkých.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

Pýtam sa, či sa chce k rozprave vyjadriť pani ministerka.

Nech sa páči.

Ministerka financií SR B. Schmögnerová:

Ďakujem pekne.

Začnem len od konca faktickou poznámkou na poslednú faktickú poznámku.

Pán poslanec si je vedomý, že v tejto chvíli ho chráni poslanecká imunita. Keby ste si toho vedomý neboli, tak v tejto chvíli na vás dávam trojnásobné trestné oznámenie. A veľmi dúfam, že novela Ústavy Slovenskej republiky obmedzí imunitu poslanca v tomto smere.

A dovoľte mi, aby som sa vrátila k diskusii.

Vážená poslanecká snemovňa, chcela by som vyjadriť presvedčenie, že vyjadrenia zo strany opozičných poslancov, ktoré tu odzneli, boli jednoducho spôsobené neinformovanosťou, neznalosťou, nekompetentnosťou. Myslím si, že v tom prípade by sa mnohé dalo iste vysvetliť tým, že asi by sme sa aj my zo strany vlády mali usilovať o to, aby sme viac informovali túto poslaneckú snemovňu vrátane opozičných poslancov.

Bohužiaľ, vystupovali tu bývalí ministri, minimálne traja, možno i viacerí, ale troch som napočítala. V tom prípade už ťažko predpokladať, že sú neinformovaní, nekompetentní a tak ďalej. Znamená to, že zrejme vystupovali zámerne, aby zavádzali verejnosť, z ktorej možno kde-tu občas niekto si aj vypočuje niečo, čo sa ešte v poslaneckej snemovni hovorí. Dovoľte mi, aby som sa preto pokojne pokúsila reagovať na niektoré zámerné dezinformácie, ktoré odzneli z úst, žiaľ, aj niektorých mojich predchodcov.

1. Ani štátny záverečný účet nič nezmení na tom, že zákonné záväzky štátu boli uhradené v roku 1999 v plnej výške, tak ako som to povedala. Ak mi dovolíte, môžem zopakovať. V minulom roku sme prešli na prechode roka 1999 do roku 2000 bez toho, aby sme mali akékoľvek prostriedky na kartotéke K 1 alebo kartotéke K 2. Znamená to, že všetky zákonné záväzky štátu, ktoré boli v zákone o štátnom rozpočte, štát vlani uhradil. Dokonca sme získali, resp. prešli sme do nasledujúceho roku s trošku menším schodkom, ako zákon o štátnom rozpočte predpokladal.

Ak niektoré príspevkové organizácie, rozpočtové organizácie majú neuhradené záväzky, to je, samozrejme, iná vec. Súvisí to s tým, že zrejme nekorigovali svoje záväzkové vzťahy v nadväznosti na zákon o štátnom rozpočte. Samozrejme, že máme prehľad aj za jednotlivé krajské úrady, koľko tieto neuhradené záväzky predstavujú a zrejme sa treba aj pozrieť trošku do toho, prečo si krajské úrady častokrát nad rámec rozpočtu objednávajú niektoré činnosti, práce a tak ďalej.

Ale to, ešte raz opakujem, nič nemení na tom, že minulý rok sme skončili s tým, že sme uhradili všetky zákonné záväzky, ktoré vyplývali zo zákona o štátnom rozpočte. Na veci nič nemení ani to, že v priebehu roka sa uplatňovala priebežne regulácia, a ani to, že sme boli nútení pristúpiť k viazaniu prostriedkov štátneho rozpočtu a zrejme aj to čiastočne vysvetľuje, prečo niektoré krajské úrady sa dostali aj do istých ťažkostí, že zrejme neboli schopné sa adaptovať dostatočne rýchlo na viazanie prostriedkov, ktoré sa v priebehu minulého roka muselo dvakrát uplatniť uznesením vlády Slovenskej republiky.

2. Situácia v ostatných zložkách verejných financií nevznikla z večera do rána, nevznikla v roku 1999. Jej príčiny a jej korene sú, samozrejme, hlbšie a aj hlbšie z časového hľadiska. Znamená to, že ich treba hľadať v predchádzajúcich rokoch. Nechcem teraz podrobne analyzovať všetky faktory, ktoré spôsobili postupné zhoršovanie finančnej situácie jednotlivých zložiek verejných financií. Pán exminister Maxon pre istotu odišiel z tejto rokovacej sály, nepochybne jedným z významných zdrojov vývoja nepriaznivej finančnej situácie, hlavne v Sociálnej poisťovni, v zdravotných poisťovniach, bolo práve prijatie zákona o revitalizácii podnikov. Bol to signál, že podniky prestali alebo znížili svoju finančnú disciplinovanosť, ktorá sa vlastne okamžite odrazila na nižších odvodoch do sociálnych fondov, či je to Sociálna poisťovňa alebo zdravotné poisťovne. Odvtedy sa datuje výraznejší pokles výberu rovnako v Sociálnej poisťovni ako v zdravotnej poisťovni, ktorý sa pohybuje na úrovni okolo 90 - 91 %, kým predtým, pred prijatím tohto zákona, dokonca pred rozbehnutím diskusie okolo neho, bol o 4 - 5 percentuálnych bodov vyšší. Nehovoriac o tom, že Sociálna poisťovňa, samozrejme, závisí od toho, čo sa odohralo na pôde dôchodkového a celého sociálneho poistenia.

Len zopakujem, že to boli práve títo poslanci, ktorí dnes sedia v opozičných radoch, ktorí ešte v rokoch 1996, 1997 presviedčali, že sa bude realizovať koncepcia nového dôchodkového poistenia, celého sociálneho poistenia. Iste viete, že sa neuskutočnila, a to je jedna z vážnych príčin, prečo dnes Sociálna poisťovňa, aj tie dôchodky sú nízke, predsa len sa dostala nad pomery svojich možností. Tu sa ukazuje, že je absolútne nevyhnutné, že sme stratili drahocenné roky, aby sa konečne uskutočnila vážnejšia reforma sociálneho poistenia. Napokon na dnešnej schôdzi Národnej rady, možno nie na dnešnej, ale na tejto schôdzi Národnej rady budete mať možnosť prerokovať aj koncepciu sociálneho poistenia, ktorú pripravilo ministerstvo práce a sociálnych vecí.

Dovoľte mi, aby som pokračovala. Napriek tomu, že si uvedomujeme i príčiny, i dôsledky, ktoré sa dotýkajú ostatných zložiek verejných financií, napriek tomu chcem povedať, že výsledky v roku 1999, ktoré zatiaľ nemá v rukách ani opozícia, ani vládna koalícia, pretože ešte definitívne nie sú, ale predbežné odhady ukazujú, že sa nám podarilo dosiahnuť jeden z vážnych cieľov, redukovať schodok verejných financií v porovnaní s rokom 1998. Chcela by som vás informovať, že reakcia zahraničných investorov je v tomto smere mimoriadne pozitívna. Posledné číslo Energic Markets Investors uviedol aj hodnotenie emisie Slovenskej republiky, ktorá sa uskutočnila v minulom roku. Keďže je to v angličtine, budem asi trošičku lámať, ale chcem vás informovať, pravdepodobne to ešte médiami neprešlo, že emisia Slovenskej republiky v roku 1999 je hodnotená ako najlepšia stredoeurópska emisia vlád. Dôvod, prečo takto zhodnotili túto emisiu, je zrejme naporúdzi. Ak sme začali obchodovať túto emisiu na úrovni 420 bázických bodov, do konca decembra sme obchodovali už na sekundárnom trhu na úrovni 250 bázických bodov. Takéto zlepšenie nezaznamenala žiadna iná suverénna emisia.

A chcem len povedať, že trošku som sa zasmiala, keď som čítala aj jedno zo zdôvodnení časovania tejto emisie, ale aj prečo táto emisia ukazuje takúto výbornú produkciu. Citujem šéfa oddelenia európskeho kapitálového trhu Credit first Boston pána Malíka, ktorý hovorí toto: "Zvolenie Rudolfa Schustra bolo skutočne zeleným svetlom a umožnilo demonštrovať novú historku alebo zmenenú podobu historky okolo Slovenskej republiky. Pripravili sme dva rôzne cenové scenáre a vývoj by bol totálne iný, keby bol tieto voľby vyhral Mečiar.

Dovoľte mi, aby som sa vrátila ešte k diskusii. Pán poslanec Maxon mal skutočne v mnohých prípadoch pravdu a ja s vami súhlasím, že stabilizácia slovenského hospodárstva po tom dedičste, ktoré sme zdedili po vás, naozaj trvá dlhšie. A naozaj netrvá iba jeden rok a zrejme ani tento druhý rok nebude definitívnym rokom stabilizácie. To len odráža skutočnosť, z akých východiskových podmienok táto vláda v roku 1998 a na sklonku roka 1998 vychádzala. Súhlasím s vami aj v kritike bankového dohľadu, ale musím povedať, že je to tiež len súčasť negatívneho dedičstva. Pokiaľ viem, bankový dohľad je štruktúrovaný a vedú ho tí istí ľudia, ako to bolo aj predtým. A nedávno skončená dvojtýždňová emisia, pardon, misia Svetovej banky nás utvrdila v tom, že je skutočne nevyhnutné robiť veľmi rýchlo závažnejšie zmeny v bankovom dohľade aj v súvislosti s tým, že sme sa odhodlali konečne k tomu veľmi dôležitému kroku, ktorým je reštrukturalizácia finančného sektora.

Veľmi dobre si uvedomujeme, že je jednoducho nemožné, aby sa opakovalo to, čo sa odohralo počas predchádzajúcej vlády a v predchádzajúcom období. Zlé dlhy, ktoré sa sústredili v troch hlavných finančných inštitúciách, vo Všeobecnej úverovej banke, Slovenskej sporiteľni a Investičnej a rozvojovej banke, iba určitou, a musím povedať, podstatne menšou sumou pochádzali ešte spred roka 1989. Tieto úvery sa sústredili do Všeobecnej úverovej banky. Slovenská sporiteľňa, ako zrejme mnohí z vás viete, predtým vlastne úvery, okrem úverov obyvateľstvu neposkytovala. Všetky zlé úvery, celý podiel zlých úverov Slovenskej sporiteľne vznikol vlastne počas vášho vládnutia, vážení poslanci, a príčiny...

(Hlasy zo sály.)

... a príčiny, pokiaľ viem, pán Mečiar bol aj vo vláde a mali ste dokonca na Slovensku aj svojho ministra, tu sediaceho pána poslanca, ktorý bol ministrom privatizácie. Takže úvery, ktoré vznikli v týchto inštitúciách, vznikali vo veľkom rozsahu v Slovenskej sporiteľni v plnom rozsahu...

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pokoj, páni poslanci, nereagujte emotívne.

Ministerka financií SR B. Schmögnerová:

... až po roku 1989. Áno, boli to úvery, ktoré boli spojené s privatizáciou, a chcem povedať nielen s malou privatizáciou, ale vo veľkom rozsahu s veľkou privatizáciou, pretože je vám veľmi dobre známe, že slovenskí privatizéri nemali hotovostné prostriedky a boli nútení si požičiavať z bánk. A požičiavali si a viedli podniky takým spôsobom, že tie podniky skrachovali a neboli schopní uhradiť svoje záväzky voči bankám. Isteže, časť z týchto zlých úverov ide aj na rub určitej neschopnosti alebo nepripravenosti, odbornej nepripravenosti manažmentu týchto bánk.

Rada by som poučila, ak je to vôbec potrebné, pána poslanca Maxona, že príjmy z privatizácie nie sú súčasťou ani štátneho rozpočtu a nie sú ani súčasťou celkových verejných financií. Čiže nevchádzajú, pán poslanec, nevchádzajú do fiškálneho schodku. My sme tieto príjmy z ČSOB nepoužili na nič inšie ako len zatiaľ na čiastočné oddlženie Železníc Slovenskej republiky. Pán bývalý minister Jasovský, škoda, že ste aspoň časť z týchto dlhov Železníc Slovenskej republiky nezobrali vtedy na seba a nesnažili ste sa riešiť Železnice Slovenskej republiky hoci len jednou jedinou miliardou. Ak mi dovolíte, nehovorím, že vy ste tie dlhy urobili, ale vy ste ani korunu z tých dlhov neuhradili. A my sme zdedili situáciu, keď celkové dlhy v Železniciach Slovenskej republiky spolu s neuhradenými faktúrami, vy to zrejme dobre viete, predstavujú 30 mld. Sk.

Rovnako chcem upozorniť, že ste zrejme ešte nemali definitívne čísla o vstupe zahraničných investícií do Slovenskej republiky, ani ste ich nemohli mať, pretože ešte nie sú. Práve preto, pán poslanec Maxon, je veľmi nekorektné, ak porovnávate zahraničné investície roku 1999 s rokom 1998, pretože tieto čísla ešte v rukách nedržíte. Zrejme ste asi pozabudli, že v decembri 1999 sa uskutočnila historicky najväčšia investícia zahraničného investora, ktorá predstavuje vstup KBC do ČSOB a predstavuje 17 mld. Sk. Takže výsledky za rok 1999 bude diametrálne iné, ako ste to uviedli vy, pán poslanec Maxon, a veľmi som prekvapená, že to neviete.

Rada by som sa vyjadrila ešte k celkovému hodnoteniu slovenského hospodárstva. Ak kritizujete spomalenie rastu investičného dopytu, musím povedať, že ste naozaj nepochopili hospodársku politiku tejto vlády. Spomalenie rastu investičného dopytu a predovšetkým verejných investícií bol predsa zámer politiky tejto vlády. Práve politika, ktorú ste robili vy, keď sa predimenzovali neefektívne alebo nízkoefektívne štátne investície, nesie veľký diel zodpovednosti za to, čo sa vlastne počas predchádzajúcich rokov urobilo. Jedna vec bola hospodárska politika vlády, ktorej súčasťou bola, samozrejme, aj privatizačná politika. To, ako sa privatizovali slovenské podniky, je vlastne príčinou dnešnej vysokej miery nezamestnanosti Slovenskej republiky. Samozrejme, ak porovnávate stavebníctvo, iste, keďže boli takéto štátne investície, ktoré išli do infraštruktúry, stavebníctvo ako jedno z odvetví vykazovalo relatívne dobré výsledky. Ale aké to malo dôsledky v prehriatí ekonomiky, ktoré znamenalo vysoký rast vnútornej zadlženosti Slovenskej republiky, ale ešte veľmi výraznejšej zahraničnej zadlženosti.

Je skutočne poľutovaniahodné, ak zavádzate verejnosť, keď hovoríte o vývoji slovenskej koruny v ostatných mesiacoch a zakrývate pred nimi, že pád slovenskej koruny predsa nastal tesne po tom, ako Národná banka Slovenska rozhodla o zmene kurzu, kurzovej politiky, pretože už jednoducho nemohla udržať ten prudký pokles devízových rezerv, ktorý nastal v auguste, v septembri, to znamená v mesiacoch tesne pred voľbami, ktoré boli v Slovenskej republike koncom septembra a začiatkom októbra. Naopak, v priebehu minulého roka a hlavne po májovej kríze sa slovenská koruna stabilizovala, a naopak, posilnila oproti začiatku roku 1999. A Národná banka Slovenska dokonca musela už niekoľkokrát intervenovať proti ďalšiemu posilňovaniu slovenskej koruny.

Takže, prosím, neklamte tých, ktorí možno pozerajú alebo budú pozerať prenos z Národnej rady. Samozrejme nijako nechcem zľahčovať situáciu, ktorá tu dnes je. Nechceme zľahčovať ani fakt, že je tu vysoká miera nezamestnanosti, aj keď vedieme spory o číslach, ktoré sa uvádzajú, pretože to nie sú čísla porovnateľné s tým, ako sa meria miera nezamestnanosti v štátoch Európskej únie.

Na druhej strane je fakt, že je negatívny vývoj zamestnanosti a v tomto smere je nevyhnutné, aby i vláda, ale aj zamestnávatelia mobilizovali svoje sily. Chcem povedať, že o dva týždne bude osobitné zasadnutie vlády Slovenskej republiky v Prešove, kde sa budeme zaoberať iba otázkou riešenia nezamestnanosti.

Myslím si, že ste znovu neuvádzali presné čísla, ktoré sa týkajú vývoja cien za rok 1999, a dostatočne ste neuvádzali ani príčiny rastu cien. Asi by bolo vhodné povedať, že priemerný ročný rast cien dosiahol v roku 1999 v porovnaní s rokom 1998 10,6 %. Áno, je to viac ako v predchádzajúcich rokoch. A je známe, prečo je to viac. Pretože bolo nevyhnutné pristúpiť k určitým korekciám administratívne riadených cien, lebo vy ste nemali odvahu, aby ste ich dostali na úroveň, aby aspoň čiastočne pokrývali náklady.

Dovoľte mi, aby som využila ešte pár minút na to, aby som vás informovala o prebiehajúcom projekte reštrukturalizácie vybraných finančných inštitúcií a nadväzujúc na to finančnej reštrukturalizácie podnikovej sféry. Viete, pán poslanec Maxon, je to tak, že asi ani inak uvažovať neviete. Uvažujete tak, ako ste to robili, keď ste použili otázku, ktoré úvery ste previedli, veď my vlastne ani nevieme, ktoré ste previedli. Chcela by som povedať, že tu platí také slovenské porekadlo: Podľa seba súdim teba.

Verejnosť bola cez médiá informovaná presne o kritériách, ktoré sa použili na delimitáciu úverov do Konsolidačnej banky a do Slovenskej konsolidačnej. Táto informácia zaznela viac ako pred mesiacom na tlačovej konferencii ministerstva financií. Zhodou okolností na ostatnej tlačovej konferencii pán štátny tajomník veľmi podrobne informoval o tom, ako prebieha reštrukturalizácia finančného sektora. Môžem povedať, že nepochybne, ako to už býva, boli rôzne záujmy, ktoré chceli presadiť svoj "úver", aby bol delimitovaný na jednu alebo druhú inštitúciu. Môžem však povedať aj to, že prístup k rozhodnutiu mala veľmi úzka skupina ľudí a definitívne rozhodnutie bolo zamknuté v trezore a nemala som k nemu dostup ani ja, hoci to bolo na ministerstve financií.

Samozrejme, to je len prvý krok, ktorý sme urobili, a čaká nás oveľa zložitejší krok, a to riešiť práve tieto transferované úvery, ktoré sa dostali do Konsolidačnej banky a ktoré sa dostali do Slovenskej konsolidačnej, to znamená do agentúry, ktorá bude musieť ďalej spravovať tieto zlé úvery alebo úvery, ktoré sú klasifikované, resp. z nich prevažná väčšina stratových úverov. Veľkú energiu teraz vyvíjame práve v tom smere, aby sme prijali tie najlepšie postupy. Pripravujú sa pravidlá hry, pripravujeme aj medzinárodný audit práve preto, aby nevznikali ani nemuseli vznikať pochybnosti, že tento proces nebude dostatočne pod dohľadom. Urobíme všetko pre to, aby verejnosť bola maximálne informovaná, ako sa bude postupovať.

Ku konkrétnym ešte asi dvom - trom poznámkam. Som veľmi prekvapená, keď sa tu otvorila otázka predaja Vodného diela Gabčíkovo. Pravdepodobne ste veľmi neinformovaní, ale Vodné dielo Gabčíkovo sa jednoducho nemôže privatizovať, pretože sme sa takto zaručili aj v medzinárodnej zmluve, to znamená, aj na základe našich záväzkov vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy musí byť štátnou inštitúciou. Takže skutočne neviem, na základe čoho ste prišli s takýmto nápadom a začali ste strašiť, že sa bude privatizovať Vodné dielo Gabčíkovo. Rovnako nie je pravdou ani to, že keby sa vyriešili kompetenčné spory, ktoré sú medzi Slovenskými elektrárňami a Vodohospodárskou výstavbou, nevznikol by tu vôbec problém prefinancovania vodného diela, inými slovami, úhrady záväzkov vodného diela, ktoré reprezentuje Vodohospodárska výstavba. Nie je to tak.

Uvediem len jeden príklad. V prípade, že dôjde ku zmluve a som presvedčená, že tento rok konečne zmluva bude podpísaná, neviem, prečo nebola podpísaná pred dvoma-tromi rokmi, ale prosím, a určite je predpoklad, že Slovenské elektrárne budú za prenájom uhrádzať Vodohospodárskej výstavbe približne asi 1,1 mld. korún. Len v tomto roku Vodohospodárska výstavba musí uhradiť svoje záväzky vo výške, je to úhrada istiny a úhrada aj úrokov takmer dosahujúcej 9 mld. korún. A nasledujúce roky je to rozložené v jednotlivých rokoch, pán Binder to veľmi dobre vie. Čiže summa summarum, ani z tohto prenájmu nebude schopná Vodohospodárska výstavba uhrádzať svoje záväzky vyplývajúce z výstavby Vodného diela Gabčíkovo.

Možno ste, pán poslanec Jasovský, zabudli, že my sme za vás uhrádzali ešte v roku 1999 neuhradené záväzky za výstavbu diaľnic. Boli to presne tie diaľnice, ktoré ste chceli využiť vo volebnej kampani roku 1998 a museli sme uhradiť už z roku 1999 1,8 mld. korún.

Na záver by som chcela prejaviť určité prekvapenie nad tým, keď pán poslanec Šepták si nedá ani kúsok roboty, aby svoje tvrdenia, ktoré veľmi rád veľmi často opakuje do éteru, sa snažil vyargumentovať. Pán poslanec Šepták, neviem, na základe čoho tvrdíte, že sa zhoršuje výber daní. Chcela by som položiť otázku: Ktorých? Prezraďte mi to, prosím. Naopak, myslím si, že aj v dôsledku toho, že práve táto poslanecká snemovňa schválila napríklad novelu zákonov o spotrebnej dani a o DPH s účinnosťou apríl 1999, ktoré, chcem podotknúť, sa nedotýkajú daňových sadzieb, ale dotýkajú sa výberu dane, resp. vratiek spotrebnej dane a DPH, a aj v dôsledku toho, že táto poslanecká snemovňa schválila veľmi rozsiahlu a významnú novelu zákona číslo 511 o správe daní a, samozrejme, i v dôsledku toho, že sa urobili určité zmeny v daňových sadzbách, sa výber niektorých daní výrazne zlepšuje. Zlepšuje sa výber spotrebných daní, zlepšuje sa výber dane z pridanej hodnoty. Môžem uviesť i čísla, porovnanie k 8. 2. 1999 a rok 2000. V DPH je to 1 774 mil., pri spotrebných daniach 415 mil.

To, že je nižší výber dane z príjmov fyzických osôb o 38 mil. korún, azda nikoho z vás neprekvapuje. Práve táto poslanecká snemovňa schválila nový zákon o dani z príjmov. V ňom sa znížilo daňové zaťaženie fyzických osôb, ktoré sme prepočítali, že z hľadiska príjmov do štátneho rozpočtu bude znamenať úbytok 3,1 mld. korún. Tak naozaj neviem, čo ste vlastne mali na mysli. Je pozitívny vývoj dane z príjmov z kapitálových výnosov a je dokonca ešte stále pozitívny vývoj dane z príjmov právnických osôb. Takže bola by som veľmi rada, keby ste boli do tej miery zodpovedný, že svoje tvrdenia sa budete snažiť aj podložiť faktmi, aby sme skutočne mohli rokovania v Národnej rade posunúť aj o kúsok ďalej a aby to neboli len snahy vyfarbiť sa v lepšom svetle, pretože vašich voličov sa vám darilo klamať dosť dlho a zrejme to chcete robiť aj naďalej.

A na záver by som ešte chcela povedať, že vývoj v štátnom rozpočte je pozitívny. Samozrejme, že je to len začiatok roka a každým rokom to zvyčajne býva tak. Napriek tomu nás teší, že sme dosiahli dobré výsledky aj pri zabezpečovaní dlhu štátu a číslo, ktoré ste si asi, pán poslanec Maxon, interpretovali, ako ste chceli, bolo číslo, ktoré sa týkalo minulotýždňovej emisie štátnych dlhopisov, ktoré boli trojročné dlhopisy, samozrejme, domáce dlhopisy emitované doma, ktoré sme predali za priemernú sadzbu 10,57 %. Myslím si, že to bol skutočne veľmi dobrý výsledok, aj keď to porovnávam s výsledkami, ktoré sme dosahovali v roku 1999 a výrazne lepšie, keď to porovnávam s výsledkami z roku 1998.

Ďakujem za pozornosť.