Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem pánu spoločnému spravodajcovi. Prosím, zaujmite miesto pre spravodajcov výborov.
Otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že takisto sa nikto z poslancov neprihlásil do rozpravy písomne. Pýtam sa, či sa z poslancov niekto hlási do rozpravy ústne. Nie je to tak, preto vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Prosil by som pána spoločného spravodajcu, aby zostal ešte na spravodajskej stoličke, pretože bude spravodajcom aj k ďalšiemu návrhu vlády, ktorým je
návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohodou medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Malty o podpore a vzájomnej ochrane investícií.
Vládny návrh ste dostali ako tlač 349. Spoločnú správu výborov máte ako tlač 349a.
Prosím, aby z poverenia vlády predmetný návrh uviedla ministerka financií pani Brigita Schmögnerová.
Pani ministerka, máte slovo.
Ministerka financií SR B. Schmögnerová:
Ďakujem pekne.
Vážený pán predsedajúci,
vážená Národná rada,
dovoľte mi, aby som uviedla návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohodou medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Malty o podpore a vzájomnej ochrane investícií.
Táto dohoda je prezidentskou zmluvou a v súlade so slovenským právnym poriadkom a so všeobecne uznávanými zásadami medzinárodného práva je zmluvou pomerne dôležitého ekonomického charakteru. Vychádza zo štandardných podmienok obdobných dohôd, ktoré už Slovenská republika uzatvorila s inými štátmi. Nemá priamy dosah na štátny rozpočet, ale predpokladáme, že môže priaznivo pôsobiť na rozvoj vzájomných hospodárskych vzťahov medzi Maltou a Slovenskou republikou. Táto dohoda poskytuje obojstranné záruky ochrany pre investorov a investície na území štátu druhej zmluvnej strany. Dohoda rieši aj prípadné spory, ktoré by mohli nastať pri nakladaní s investíciami, ktoré by investor mohol považovať za porušenie svojich práv. Dohoda s Maltou bola schválená vládou Slovenskej republiky uznesením číslo 115 zo dňa 24. 2. 1998. Podpísali ju 7. 9. 1999 minister zahraničných vecí Slovenskej republiky pán Eduard Kukan vo Vallete.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem pani ministerke.
Prosím pána poslanca Maxona ako spoločného spravodajcu, aby nás informoval o výsledku rokovania a odporúčaní uznesenia gestorského výboru.
Poslanec M. Maxon:
Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán podpredseda,
vážená pani ministerka,
vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie bol pridelený návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohodou medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Malty o podpore a vzájomnej ochrane investícií ako tlač 349.
Zároveň k uvedenej dohode bol ako gestorský určený Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu. Tento výbor 11. januára tohto roku uznesením číslo 304 vyslovil súhlas a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky s touto dohodou vysloviť súhlas. Rovnako Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie dňa 12. januára tohto roku uznesením číslo 195 vyslovil súhlas a odporučil Národnej rade s touto dohodou vysloviť súhlas. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu ako gestorský výbor ma určil za spoločného spravodajcu výborov a poveril ma predniesť túto spoločnú správu.
Vážené dámy, vážení páni, súčasťou spoločnej správy v tlači 349 alebo prílohou spoločnej správy 349a je návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky, kde Národná rada vyslovuje súhlas s Dohodou medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Malty o podpore a vzájomnej ochrane investícií.
Ďakujem pekne za pozornosť.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem pánu spoločnému spravodajcovi.
Otváram rozpravu o tomto bode programu. Pýtam sa, či sa niekto z poslancov hlási do rozpravy ústne, keďže som nedostal žiadne písomné prihlášky. Konštatujem, že nie je to tak, preto vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Ďakujem pánu spoločnému spravodajcovi. Prerušíme rokovanie o tomto bode programu, budeme hlasovať po uvedení všetkých šiestich bodov, ktorých navrhovateľkou je pani ministerka financií.
Teraz pristúpime k ďalšiemu bodu programu, ktorým je
návrh vlády na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohodou medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Štátu Izrael o podpore a vzájomnej ochrane investícií.
Návrh vlády ste dostali ako tlač 348. Máte rozdanú aj spoločnú správu výborov pod tlačou 348a.
Teraz prosím, aby z poverenia vlády predmetný návrh zmluvy uviedla a odôvodnila pani ministerka financií.
Pani ministerka, máte slovo.
Ministerka financií SR B. Schmögnerová:
Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci,
vážená Národná rada,
dovoľte mi, aby som z poverenia vlády Slovenskej republiky predniesla návrh vlády na vyslovenie súhlasu Národnej rady s Dohodou medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Štátu Izrael o podpore a vzájomnej ochrane investícií.
V porovnaní s inými dohodami by som chcela upozorniť, že táto dohoda sa pripravovala pomerne dlho, najdlhšie zo všetkých dohôd, ktoré sme prerokúvali. Je za ňou niekoľko rokov veľmi intenzívnej práce. Ide opäť o prezidentskú zmluvu, ktorá je v súlade so slovenským právnym poriadkom a so všeobecne uznávanými zásadami medzinárodného práva. Ani táto dohoda nemá priamy dosah na štátny rozpočet, ale znovu predpokladáme, že môže mať priaznivé účinky na rozvoj vzájomných hospodárskych vzťahov. Poskytuje obojstranné záruky ochrany pre investorov a ich investície na území štátu druhej zmluvnej strany. Rieši sporné prípady, ktoré by mohli nastať pri nakladaní s investíciami, ktoré by investor mohol považovať za porušenie svojich práv.
Keďže ide o dohodu všeobecného hospodárskeho charakteru, musí byť podľa základných predpisov upravujúcich uzavierania vykonávanie medzinárodných zmlúv odsúhlasená Národnou radou a ratifikovaná prezidentom.
Dohoda bola schválená vládou Slovenskej republiky uznesením číslo 304 zo dňa 9. 5. 1995 a zmenou uznesenia vlády číslo 132 zo dňa 24. 2. 1998. Dohodu podpísal dňa 8. 9. 1999 štátny tajomník ministerstva financií pán Vladimír Podstránsky v Bratislave.
Vážená poslanecká snemovňa, dovoľte mi, aby som vás požiadala o podporu návrhu Dohody vlády o podpore a vzájomnej ochrane investícií medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Štátu Izrael.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem pani ministerke za uvedenie návrhu.
Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi, ktorého určil gestorský výbor pre financie, rozpočet a menu, pánu poslancovi Šeptákovi a prosím, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania tohto návrhu vlády vo výbore, ako aj o odporúčaní výboru.
Nech sa páči, máte slovo.
Poslanec R. Šepták:
Pán podpredseda, dovoľte mi, aby som sa na začiatku vám aj ctenej Národnej rade ospravedlnil. Som tu v Národnej rade, len dolu vo výbore sme rokovali o problematike nezamestnanosti, a keď som započul svoje meno a dobehol sem, už tu bol pán predseda, takže mu ďakujem, že to za mňa zobral.
Vážená pani ministerka,
vážený pán podpredseda,
dámy a páni,
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie - spoločná správa o prerokovaní návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohodou medzi vládou Slovenskej republiky a vládou štátu Izrael o podpore a vzájomnej ochrane investícií (tlač 348).
Návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohodou medzi vládou Slovenskej republiky a vládou štátu Izrael o podpore a vzájomnej ochrane investícií pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím číslo 487 z 3. decembra 1999 na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Zároveň určil k uvedenej dohode ako gestorský Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu predloženú dohodu prerokoval na svojom zasadnutí 11. januára 2000, uznesením číslo 305 vyslovil súhlas a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky s Dohodou medzi vládou Slovenskej republiky a vládou štátu Izrael o podpore a vzájomnej ochrane investícií (tlač 348) vysloviť súhlas.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie predloženú dohodu prerokoval na svojom zasadnutí 12. januára 2000, uznesením číslo 196 vyslovil súhlas a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky s Dohodou medzi vládou Slovenskej republiky a vládou štátu Izrael o podpore a vzájomnej ochrane investícií (tlač 348) vysloviť súhlas.
Zároveň Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu ako gestorský výbor uznesením číslo 318 z 18. januára 2000 schválil spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky, ako aj návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohodou medzi vládou Slovenskej republiky a vládou štátu Izrael o podpore a vzájomnej ochrane investícií (tlač číslo 348a.) Výbor poveril svojho spravodajcu predniesť spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady v druhom čítaní, navrhnúť Národnej rade Slovenskej republiky hlasovať o predmetnej dohode ihneď po skončení rozpravy k nej.
Návrh na uznesenie k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohodou medzi vládou Slovenskej republiky a vládou štátu Izrael o podpore a vzájomnej ochrane investícií (tlač 348)
"Národná rada Slovenskej republiky podľa článku 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vyslovuje súhlas s Dohodou medzi vládou Slovenskej republiky a vládou štátu Izrael o podpore a vzájomnej ochrane investícií (tlač 348)."
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem, pán spoločný spravodajca. Prosím, zaujmite miesto určené pre spravodajcov výborov.
Otváram rozpravu o tomto bode programu. Pýtam sa, či sa niekto z pánov poslancov hlási do rozpravy ústne, keďže som nedostal žiadne písomné prihlášky. Konštatujem, že nie je to tak, preto vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Budeme hlasovať potom naraz o všetkých prerokovaných bodoch.
Pristúpime k ďalšiemu bodu programu, ktorým je
správa o plnení štátneho rozpočtu Slovenskej republiky za I. až III. štvrťrok 1999.
Návrh vlády ste dostali ako tlač 486.
Prosím teraz, aby z poverenia vlády odôvodnila predmetný návrh ministerka financií pani Brigita Schmögnerová.
Pani ministerka, máte slovo.
Ministerka financií SR B. Schmögnerová:
Ďakujem pekne.
Vážený pán predsedajúci,
vážená poslanecká snemovňa,
dovoľte mi, aby som vás informovala o výsledkoch plnenia štátneho rozpočtu za obdobie 1. až 3. štvrťroka 1999. Za toto obdobie celkové príjmy štátneho rozpočtu dosiahli takmer 141 mld. korún, výdavky 153,3 mld. Príjmy sa plnili na úrovni 78,3 %, výdavky na úrovni 78,7 %. Schodok, ktorý z toho vyplynul za prvé tri štvrťroky, predstavuje 12,4 mld. korún, čo je 82,8 % plánu na rok 1999.
Dosiahnuté príjmy štátneho rozpočtu za hodnotené obdobie z hľadiska časového plnenia boli vyššie o 6 mld. korún, v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka boli vyššie o 9,7 mld. korún. Na tomto zvýšení v porovnaní s predpokladom sa podieľala hlavne dovozná prirážka, ktorej príjmy za prvé tri štvrťroky dosiahli 4,5 mld. korún. Časovo zaostávalo plnenie daňových príjmov, kde okrem daní z príjmov vyberaných zrážkou a spotrebných daní ostatné daňové príjmy nedosiahli alikvotnú časť rozpočtu na rok 1999. Nedostatočné bolo plnenie v kategórii nedaňových príjmov, kde neboli splnené naše predpoklady v príjmoch z administratívnych poplatkov a platieb, ktoré zaostali približne o 2,3 mld. korún. Nízke boli aj príjmy zo splácania poskytnutých úverov, pôžičiek, predaja účastín, kde najmä príjmy z domácich úverov a pôžičiek z dôvodu nepriaznivej finančnej situácie dlžníkov neboli splnené.
Výdavky štátneho rozpočtu boli v zásade čerpané v nadväznosti na vývoj príjmov. Časovo boli prekročené o 7,1 mld. korún a v porovnaní s minulým rokom boli vyššie o 13,7 mld. korún. Vysoké prekročenie bolo pri kapitálových aktívach, čo bolo aj v dôsledku použitia mimorozpočtových zdrojov, ktoré boli v podstatnej miere použité na financovanie výstavby diaľnic a cestnej siete.
Plnenie účastí na majetku a úvery ovplyvnil vklad do základného imania Investičnej a rozvojovej banky Bratislava v sume 5,7 mld. korún. Za uvedené obdobie bolo zabezpečené financovanie štátneho dlhu a priebežného schodku štátneho rozpočtu vlastnými aj cudzími zdrojmi.
Stav finančných prostriedkov na súhrnnom účte štátu k 30. septembru tohto roka dosiahol 8,4 mld. korún. Tieto prostriedky boli určené na splácanie dlhov vlády podľa splátkových kalendárov.
Dovoľte mi, aby som vás veľmi stručne oboznámila zatiaľ s predbežnými výsledkami rozpočtového hospodárenia za celý rok 1999. K 31. 12. 1999 príjmy štátneho rozpočtu dosiahli hodnotu 216,7 mld., výdavky 231,5 mld. Sk. Schodok štátneho rozpočtu dosiahol 14,8 mld. korún a oproti plánovanému schodku štátneho rozpočtu vo výške 15 mld. to bolo menej presne o 247 mil. korún. Dosiahnuté príjmy štátneho rozpočtu boli vyššie o 36,8 mld. korún, podieľali sa na nich príjmy daní vyberaných zrážkou, spotrebnej dane z pridanej hodnoty, ktoré sa dosiahli vyššie, ako sa predpokladali.
Rovnako i zavedenie dovoznej prirážky, ktoré prinieslo do štátneho rozpočtu odo dňa jej zavedenia 8,4 mld. korún. Nižšie bolo plnenie pri dani z príjmov právnických osôb a dani z príjmov fyzických osôb, dohromady o 6,5 mld. korún a nižšie boli aj príjmy z cla, ako sa pôvodne predpokladalo. Výdavky boli vyššie o 36,6 mld. korún a najvyššia časť prekročenia pripadá na výdavky spojené so začatím reštrukturalizácie bankovej sféry.
Chcela by som povedať, že v hospodárení štátu v roku 1999 bolo dôležité to, že do roku 2000 neboli prenesené žiadne neuhradené záväzky. To vytvorilo dobré podmienky na začiatok hospodárenia štátu v roku 2000. Na porovnanie po skončení roku 1996 sa neuhradili záväzky štátneho rozpočtu vo výške asi 1,2 mld. korún, v roku 1997 to bolo 1,4 mld. a v roku 1998 1,2 mld. korún.
Na záver ešte jeden údaj. Výsledky štátneho rozpočtu podľa operatívneho hlásenia k 31. 1., teda k poslednému dňu minulého mesiaca sú takéto: dosiahnuté príjmy predstavujú 18,432 mld., dosiahnuté výdavky 14,727 mld., prebytok k 31. 1. predstavuje 3 705 mil.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem pani ministerke za uvedenie návrhu.
Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi výborov pánu poslancovi Farkasovi a prosím ho, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania o tomto návrhu vlády v gestorskom výbore.
Pán poslanec, máte slovo.
Poslanec P. Farkas:
Ďakujem.
Vážený pán predsedajúci,
vážená pani ministerka,
vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
dovoľte mi, aby som vás informoval o spoločnej správe k tlači 486a.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky pridelil na prerokovanie uvedený návrh Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, ktorý ho uznesením číslo 326 zo dňa 20. januára 2000 odsúhlasil, ďalej Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Tento výbor ho prerokoval a prijal uznesenie číslo 199 zo dňa 12. januára 2000, a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a tento výbor uznesením číslo 102 zo dňa 25. januára 2000 prijal platné uznesenie.
Uvedené výbory, ktoré prerokovali predloženú správu o plnení rozpočtu Slovenskej republiky za 1. až 3. štvrťrok 1999, ju vzali na vedomie, zároveň odporučili Národnej rade Slovenskej republiky, aby predmetnú správu taktiež vzala na vedomie. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu taktiež vzal správu na vedomie, ktorá vykazuje už spomínané príjmy, výdavky a rozpočtový schodok, a taktiež ako gestorský výbor schválil svojím uznesením číslo 330 z 1. februára 2000 spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky, ako aj návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky. Tento návrh uznesenia je prílohou tejto spoločnej správy.
Ďakujem vám za pozornosť.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem pánu poslancovi Farkasovi, spoločnému spravodajcovi. Prosím, zaujmite miesto pre spravodajcov.
Otváram rozpravu o tomto bode programu. Pýtam sa, či sa do rozpravy hlási niekto z poslancov ústne, keďže som nedostal žiadne písomné prihlášky. Pán poslanec Kozlík a pán poslanec Maxon. Končím možnosť podania ďalších ústnych prihlášok. Do rozpravy sú prihlásení dvaja páni poslanci.
Pán poslanec Kozlík, máte slovo.
Poslanec S. Kozlík:
Vážený pán predsedajúci,
vážená pani ministerka,
vážená Národná rada,
dovoľte mi, aby som sa niekoľkými poznámkami dotkol dnes už možno málo aktuálneho materiálu - správy o plnení štátneho rozpočtu Slovenskej republiky za 1. až 3. štvrťrok 1999. Napriek tomu, že sme už v roku 2000, myslím si, že stojí za to pohovoriť o tomto materiáli najmä v kontexte nielen vývoja štátneho rozpočtu, ale aj v kontexte vývoja verejnoprávnych fondov, pretože treba vidieť nielen okruh štátneho rozpočtu, ale treba vidieť vývoj financií tohto štátu možno v globálnejšom kontexte, než uvádza predkladaný materiál.
Takže pokiaľ vezmem suché čísla, budem komentovať suché čísla, ktoré sú predmetom predkladaného materiálu, treba konštatovať niektoré ďalšie veci nad rámec toho, čo uviedla pani ministerka. Predovšetkým treba konštatovať, že v rámci vývoja štátneho rozpočtu za tri štvrťroky roku 1999 došlo k regulácii výdavkov štátneho rozpočtu 7,2 mld. korún s viazaním výdavkov 5,5 mld. korún. To naznačuje teda istý vývoj, ktorým sa vláda na jednej strane správne snažila zachytiť negatívny rozpočtový vývoj. Ale na druhej strane neplatia nariadenia pani ministerky o tom, že rozpočtové hospodárenie skončilo s čistým štítom, pretože štátny záverečný účet ukáže, aké bolo viazanie výdavkov, aká bola regulácia výdavkov štátneho rozpočtu a ako prežívali jednotlivé rozpočtové kapitoly. Stačí taký malý príklad, keď viaceré vysoké školy vzhľadom na rozpočtovú nedostatočnosť skončili svoju činnosť už 10. decembra. Takže takto podvyživené skončili, samozrejme, mnohé ďalšie rezorty, a teda existuje v celom systéme vnútorný dlh, ktorý sa prenáša do ďalšieho rozpočtového obdobia.
Pani ministerka, neobstoja demagógie o tom, či v roku 1996 sa prenášala 1 mld. korún alebo 1,5 mld. korún, treba vždy hovoriť o tom, ako vyzerala kartotéka a ďalej ako vyzeralo viazanie, ako vyzerala regulácia výdavkov a v akom rozpočtovom priestore sa jednotlivé rezorty vyvíjali. Z reakcie aj vašich rezortných kolegov je zrejmé, ale najmä z rôznych neformálnych inštitúcií, ktoré prežívajú v rezortoch, že nesporne ten finančný život im bol v roku 1999 značne podviazaný a prenesie sa do rozpočtového roka 2000. Ale nechcem predbiehať štátny záverečný účet, ktorý určite túto situáciu obnaží viac.
Treba si, samozrejme, povedať, keď hovoríme o rozpočtovom hospodárení, a pokiaľ prezentujete čísla už za celý rok 1999, v akých podmienkach sa vyvíjalo hospodárstvo Slovenskej republiky, že rozpočtové hospodárenie sa sanovalo za cenu v priebehu roka prijímaných dvoch balíčkov opatrení, že došlo k rozhádzaniu hodnotového systému štátu, keď chaoticky boli prijímané cenové opatrenia, daňové opatrenia, ktoré v súhrne znamenali zvýšenie daňového zaťaženia občanov aj podnikateľskej sféry, že bola dodatočne zavedená dovozná prirážka, že bola nefunkčnosťou vlády a neskorými opatreniami vlády spochybnená ekonomika ako taká a padla slovenská koruna, znehodnotila sa voči doláru o vyše 20 % s ďalšími značnými dosahmi na podnikateľskú sféru.
Takže, vážená pani ministerka, aj o tom treba hovoriť, pokiaľ sa hodnotí, či trištvrte rok, či celý rok z hľadiska finančného hospodárenia štátu. Samozrejme treba spomenúť to, že došlo k zmrazeniu infraštruktúrnych investícií, že došlo k poklesu investícií ako takých o 20 %, že došlo k rastu nezamestnanosti na vyše 20 %, pričom tento vývoj sa nezastavuje a úrady práce a odborníci avizujú až možných 22 % nezamestnanosti, že rast zlých úverov len v 1. polroku 1999 v dôsledku pádu ekonomiky znamenal navŕšenie o 20 mld. korún a že medzipodniková zadlženosť v 1. polroku narástla o 20 %. To všetko charakterizuje mizériu, hospodársku mizériu v Slovenskej republike nielen za tri kvartály roka 1999, ale nesporne za celý rok 1999.
Treba povedať, že čistý úver vláde sa v podstate umelo znižuje tým, že boli príjmy z privatizácie Československej obchodnej banky, a pokiaľ sa aj vezme do úvahy príjem z privatizácie Československej obchodnej banky, tak údaje Národnej banky Slovenska indikujú, že dolná hranica schodku, veľkého verejného fiškálneho schodku dosiahla 3,6 % hrubého domáceho produktu, a to je umelo znížený ešte o príjmy získané v rámci privatizácie Československej obchodnej banky. Štát pohltil 57 % pôžičiek slovenských komerčných bánk a reálne úverovanie firiem v roku 1999 sa znížilo o 7,1 %, čo je najnižšia hodnota od začiatku roka 1995. Určite v tomto smere žiadna pochvala pre účinkovanie pani ministerky financií.
Dovoľte mi dotknúť sa ďalšieho okruhu mimo štátneho rozpočtu, ktorého sa dotýka aj, samozrejme, rozpočtové hospodárenie, najmä pokiaľ došlo k prevahe alebo k tlaku z hľadiska sanácie štátneho rozpočtu. Viackrát som v parlamente hovoril, že cez palubu boli hodené verejnoprávne fondy v snahe zachrániť kožu štátneho rozpočtu alebo aspoň základné proporcie štátneho rozpočtu, a teda keď porovnáme alebo spojíme hospodárenie štátneho rozpočtu s kontextom vývoja verejných fondov, tak treba povedať, že výdavky verejných fondov alebo hospodárenie verejných fondov za tri kvartály roku 1999 sa skončili s úhrnným deficitom 5 mld. korún, pričom zostatky fondov naakumulované počas Mečiarovej vlády klesli z 10 mld. korún na 5 mld. korún, to znamená na polovicu. Rast nedoplatkov poistného dosiahol len za Sociálnu poisťovňu prírastok 7,8 mld. korún, to je nárast o takmer 30 %, pričom ešte nepoznáme vývoj nedoplatkov poistného v Národnom úrade práce a v zdravotných poisťovniach, kde sa môžeme opodstatnene domnievať, že práve z dôvodu pádu, prudkého poklesu slovenskej ekonomiky aj tu vývoj bude veľmi dramatický. Takže sa ukazuje, že keď sa aj možno podarilo sanovať vývoj štátneho rozpočtu v priebehu roka 2000, opakujem, v rámcoch prijatia dvoch veľmi zložitých balíčkov opatrení a rozhádzania hodnotového systému cez palubu boli hodené verejnoprávne fondy a podobne hospodárenie obcí a miest.
Takže, vážená Národná rada, myslím si, že hodnotenie trištvrte roka v kontexte alebo v porovnaní vývoja štátneho rozpočtu a v porovnaní vývoja verejnoprávnych fondov naznačuje, že slovenská ekonomika v priebehu roka 1999 sa ponárala, že sa pohybovala v hlbokej nerovnováhe, keď určitá nerovnováha viazaná na ekonomický rast bola nahradená hlbokou nerovnováhou viazanou na ekonomický pokles, ktorá veľmi prudko poznačuje nielen záver roka 1999, ale veľmi prudko sa podpisuje pod značné nerovnováhy, hlboké nerovnováhy, ktorých svedkami sme nielen v oblasti nezamestnanosti, ale aj ďalších zásadných problémov slovenskej ekonomiky v súčasnom období.
Ďakujem pekne za pozornosť.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďalší prihlásený do rozpravy je pán poslanec Maxon. Ešte predtým s faktickou poznámkou pán poslanec Cuper.
Poslanec J. Cuper:
Chcem nadviazať na tú časť vystúpenia pána poslanca Kozlíka, kde hovoril o tom, že jednotlivé kapitoly štátneho rozpočtu boli podvýživené. Ako príklad uvádzal najmä školstvo, kde situácia hlavne na vysokých školách nielen v minulom roku, ale aj v tomto roku bude absolútne katastrofálna. Uvediem len príklad, pretože jeden z docentov mi chcel v pondelok aj ten prípadný 13. plat, ktorý by mu pán minister Ftáčnik dal, vrátiť, aby som mu ho sem zobral. Ale chcem poukázať na inú vec.
My sme vypracovali dva varianty. Jeden bol sociálny, druhý výkonový. Pri výkonovom by 5 fakúlt prežilo len do septembra, pardon, do októbra. To znamená, že za november a december by ľudia na piatich fakultách nedostali výplaty. Pri sociálnom variante prežijú všetky fakulty Univerzity Mateja Bella len 10,8 mesiaca. To znamená, necelých 11 mesiacov, a to už nehovorím o tom, že je 10-percentné zníženie ostatných nákladov. Takže, samozrejme, ak to pani ministerku uvádza do takého frenického smiechu, odporúčal by som, aby prišla na zasadanie akademického senátu Univerzity Mateja Bella a bola by sa dozvedela, v akej situácii je jedna vysoká škola, ktorá má vychovávať deti, ktoré raz budú tvoriť v tomto sociálnom systéme Slovenskej republiky inteligenciu.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Maxon, máte slovo.
Poslanec M. Maxon:
Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán podpredseda Národnej rady,
vážená pani ministerka financií,
vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
celkom na úvod by som chcel poznamenať, že vlastne po veľmi, veľmi dlhom čase sa táto snemovňa opäť raz ide venovať ekonomickým problémom. Žiaľ, ale súčasne musím konštatovať, že ak 9. februára 2000 ideme diskutovať o trištvrteročnom plnení štátneho rozpočtu za rok 1999, jednoducho túto skutočnosť treba nazvať ako neefektívnu, nekoordinovanú prácu Národnej rady. Určite sa všetci spoločne zhodneme na tom, že ten dokument, keď nakoniec už máme predbežné, podotýkam predbežné výsledky rozpočtového hospodárenia za rok 1999 a intenzívne sa finalizujú práce na predložení štátneho záverečného účtu za rok 1999, dnes 9. februára 2000 ideme diskutovať o trištvrteročnom plnení rozpočtového hospodárenia za rok 1999. To si podľa môjho názoru naozaj zaslúži primeranú kritiku a z tohto miesta by som chcel aj požiadať vedenie Národnej rady, menovite pána predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Migaša, aby sa zasadil za to, aby sa v Národnej rade prerokúvali aktuálne dokumenty a dokumenty, ktoré majú reálnu časovú vypovedaciu schopnosť.
Jednoducho, aby sme dnes dodržali všetky právne predpisy, evidenčne zoberieme tento dokument na vedomie. Preto nebudem veľmi hovoriť o rozpočtovom hospodárení za trištvrteroka 1999, ale dovoľte mi povedať niekoľko všeobecných poznámok a pripomienok, ktoré súvisia s ekonomickou situáciou a s rozpočtovou situáciou Slovenskej republiky aj v súčasnom aktuálnom období.
Celkom na úvod mi dovoľte ešte poslať z pôdy Národnej rady jednu dobre mienenú radu premiérovi tejto vlády pánu Mikulášovi Dzurindovi. Odporučil by som, prípadne, pani ministerka financií, vy by ste to istým spôsobom mohli zariadiť alebo sprostredkovať, aby po jeden a polročnom vládnutí mal okolo seba taký tím poradcov, aby si jednoducho základné ekonomické kritériá a základné ekonomické kategórie neplietol a aby demagogicky neklamal občanov Slovenskej republiky. Približne pred 10 dňami pán ministerský predseda vystúpil v Slovenskom rozhlase a veľmi jasne a zrozumiteľne prezentoval pred občanmi Slovenskej republiky, aký mimoriadne veľký úspech dosiahla súčasná vláda, keď sa podarilo zabezpečiť zahraničné úverové zdroje za cenu približne 10,35 %. Považoval to za obrovský úspech, považoval to za úspech predovšetkým vo vzťahu k ďalšiemu jeho konštatovaniu.
Pani ministerka, osobne to považujem za celkom uspokojivý výsledok, ale nemôžem jednoducho nereagovať na to, že predseda vlády pán Dzurinda pred občanmi Slovenskej republiky prezentoval, že my sme si na infraštrukturálne projekty požičiavali peniaze za 30 %. Je to absolútna lož, je to demagógia a vy pani ministerka veľmi dobre viete, že to tak nie je. Korektne som priznal a je to nakoniec štatisticky jasne preukázateľné, že áno, refinancovali sme potreby štátneho rozpočtu koncom roku 1998 prostredníctvom štátnych pokladničných poukážok a štátnych dlhopisov a časovo, pretože sme nemali objektívne uspokojivo zvládnuté manažovanie dlhovej služby, sa dostali tieto zdroje na refinancovanie potrieb štátneho rozpočtu do hodnôt 30 %. Ale ešte raz opakujem, neboli to zahraničné úverové zdroje používané na infraštrukturálne projekty. Ak si tieto základné veci pán ministerský predseda mýli, musím len skonštatovať, že je mi to veľmi ľúto a mám pochybnosti o jeho základných ekonomických vedomostiach. V tom prípade by som mu odporúčal, aby sa zdržal radšej komentovania ekonomiky a vývoja ekonomiky na Slovensku. Tá politika, v ktorej sa mu nakoniec veľmi nedarí, mu predsa len z hľadiska komentovania prislúcha.
Čo sa týka roku 1999, a nakoniec to bolo čiastočne prezentované aj z hľadiska výsledku rozpočtového hospodárenia za trištvrteroka, ale v konečnom dôsledku aj za celý rozpočtový rok, bol rok 1999 prezentovaný ako stabilizačný. Opäť sa vrátim k vystúpeniu pána premiéra. Nakoniec to vystúpenie je z tohto týždňa a istým spôsobom rezonovalo aj minulý týždeň, keď pán predseda vlády ubezpečoval občanov Slovenskej republiky, že rok 2000 je už naozaj definitívne stabilizačný. Som presvedčený, že stabilizačným nebol ani rok 1999, a som skoro presvedčený, že nebude to tak ani v roku 2000.
Vážená pani ministerka, dúfam, že to konštatovanie, pokiaľ ste hodnotili celoročné rozpočtové hospodárenie, že do roku 2000 ste prešli s čistým štítom a nemali ste žiadne neuhradené záväzky, dúfam, že toto konštatovanie nemyslíte vážne. Ak to myslíte vážne, tak, prosím, choďte na Krajský úrad do Nitry, opýtajte sa, v akom rozsahu neboli dofinancované potreby školstva, choďte na Krajský úrad do Trenčína a opýtajte sa, v akom rozsahu neboli dofinancované potreby školstva a nakoniec analogicky sa to týka... (Reakcia z pléna.) Pani kolegyňa, ja bývam obyčajne pokojný, nerozprávam hlúposti, pani kolegyňa, nebudem s vami diskutovať, ale môžem vám to štatisticky podložiť konkrétnymi údajmi a nemôžem sa stotožniť s tým, keď predkladateľ povie, že všetky záväzky boli do haliera vyrovnané a situácia na Krajskom úrade v Nitre a na Krajskom úrade v Trenčíne je celkom iná.
Vážené dámy, vážení páni, čo sa týka ekonomického vývoja Slovenskej republiky možno trochu odbočím alebo ekonomického diania, ani by som nehovoril vývoja, trochu odbočím možno od materiálu, ktorý prerokúvame, rozpočtové hospodárenie za trištvrteroka roku 1999. Dámy a páni, výbor pre financie, rozpočet a menu na základe iniciatívy poslancov vykonal poslanecký prieskum v Národnej banke Slovenska týkajúci sa postupu bankového dohľadu Národnej banky Slovenska vo vzťahu k AG banke. Niektorí sa trochu o to zaujímate, zrejme viete, že AG banka dnes nemá licenciu, že AG banka mala približne 60 tis. klientov. Dnes prirodzene nemám dostatočný analytický materiál, aby som mohol naozaj celkom objektívne zhodnotiť, či Národná banka Slovenska postupovala z hľadiska vecného celkom korektne a v súlade nakoniec so zákonom o Národnej banke Slovenska, ale jednoznačne môžeme v tejto chvíli konštatovať, že istým spôsobom sú indície, že to bolo cielené riešenie, ktoré bolo významným spôsobom vyvolané vyhláseniami predstaviteľov Národnej banky Slovenska a menovite šéfa bankového dohľadu Národnej banky Slovenska. V tomto kontexte, dámy a páni, mi dovoľte upozorniť podľa mňa na jednu mimoriadne závažnú vec. Nakoniec som na túto skutočnosť už upozornil a na moje veľké prekvapenie sa zatiaľ nič nedeje. Rozpočtové hospodárenie, samozrejme, veľmi úzko súvisí s menovým programom Národnej banky Slovenska. Menový program Národnej banky Slovenska schvaľuje banková rada a banková rada rovnako schvaľuje mimoriadne vážne ekonomické rozhodnutia týkajúce sa Centrálnej banky, emisnej banky pôsobiacej na Slovensku.
Vážené dámy a páni, neviem, pani ministerka, či máte tieto informácie, ale podľa zákona o Národnej banke Slovenska guvernéra a viceguvernérov vymenúva a odvoláva prezident Slovenskej republiky na návrh vlády Slovenskej republiky, vrchných riaditeľov a ostatných troch členov bankovej rady vymenúva a odvoláva vláda na návrh guvernéra Národnej banky Slovenska a podľa zákona o Národnej banke Slovenska má banková rada 8 členov. Podľa § 8 rokovaniu bankovej rady predsedá guvernér, v jeho neprítomnosti ním poverený viceguvernér, banková rada prijíma svoje rozhodnutia väčšinou hlasov všetkých členov, banková rada je uznášaniaschopná, aj keď je prítomný guvernér alebo ním poverený predsedajúci viceguvernér.
Vážené dámy a páni, vo viacerých mimoriadne dôležitých rozhodnutiach Národnej banky Slovenska prostredníctvom jej najvyššieho orgánu bankovej rady za príslušný návrh hlasovali 4 ľudia, jeden sa zdržal alebo bol proti. Tým jednoducho chcem poukázať, že takéto rozhodnutia bankovej rady sú v rozpore so zákonom o Národnej banke Slovenska a predpokladám, že aj predstavitelia AG banky v tomto zmysle budú konať. Ale túto skutočnosť uvádzam preto, že sa to naozaj netýka len rozhodnutia v tomto prípade, ale viacerých rozhodnutí, a túto skutočnosť uvádzam preto, že aj vláda je v tejto oblasti pasívna, pretože nedoplnila ostatných členov bankovej rady. Zabudol som podotknúť jednu skutočnosť, že v súčasnom období má banková rada 5 členov, to znamená, že ak má byť platné uznesenie bankovej rady, tak za toto uznesenie musia hlasovať všetci členovia bankovej rady a v mnohých prípadoch sa to tak nestalo.
Vážené dámy, vážení páni, nie je to tak dávno, možno si na to viacerí pamätáte, keď sme prerokúvali v Národnej rade dokument týkajúci sa strednodobej koncepcie hospodárskeho rozvoja Slovenskej republiky. Aj vo väzbe na pripomienky vlády, aj vo väzbe na pripomienky poslancov Národnej rady bol spracovaný materiál Konkretizácia strednodobej koncepcie hospodárskeho rozvoja a v tejto konkretizácii strednodobej koncepcie hospodárskeho rozvoja sme sa naozaj mali možnosť dočítať naozaj prečudesné veci. Vážené dámy a páni, v tejto koncepcii sa napríklad s poklesom zamestnanosti ráta až v roku 2004, to je vlastne dva roky po uplynutí mandátu tejto vlády, a to aj v tomto dokumente sa uvažuje s mierou nezamestnanosti 14 až 17 %. Len na oživenie pamäti by som chcel uviesť, že v októbri 1998 dosahovala nezamestnanosť 13,9 %. Objektívne sme boli za túto skutočnosť kritizovaní, pretože miera nezamestnanosti bola nad limit, ktorý sme si stanovili v programovom vyhlásení vlády, a bola to jedna z vecí, ktorú sa nám nepodarilo dodržať do dôsledkov. Dnes hovoríte o stabilizácii miery nezamestnanosti, ale konkretizácia strednodobej koncepcie hospodárskeho vývoja jasne hovorí, že s poklesom uvažujete až v roku 2004.
Podobne je to, vážené dámy a páni, aj s reálnou mzdou. V roku 1999 predpokladám - a to súvisí aj s dokumentom, o ktorom hovoríme - sme dokonca dosiahli pokles reálnej mzdy v rozsahu asi 1,5 % a v nasledujúcich rokoch sa v strednodobej koncepcii uvažuje len s mimoriadne nepatrným rastom a vlastne až v roku 2003 a 2004 sa počíta s reálnym rastom miezd vyše 5 %. To znamená, vážené dámy a páni, opäť po uplynutí vášho mandátu. Samozrejme nemám dnes ambície, aby som hovoril, kto po ostatných parlamentných voľbách mandát v tejto krajine bude mať. Ale jednoducho s týmito prognózami a s takto definovanými krokmi a konkretizáciou strednodobej koncepcie hospodárskeho rozvoja naozaj nie je možné sa stotožniť.
Možno by som ešte pripomenul veľakrát spomínaný a sľubovaný 5-percentný ročný rast HDP. Nechcem nejakým spôsobom dráždiť kolegov zo Strany občianskeho porozumenia, ale práve tento politický subjekt dokonca v rámci volebných aktivít sľuboval 10-percentný rast HDP a je možné si to v ich dokumentoch veľmi jasne a zreteľne preštudovať. Podotýkam, 10-percentný rast HDP každý rok. Pravda je zase opäť niekde inde. Na rok 2000 sa uvažuje s rastom HDP 1,9 až 2,6 %. Stále hovorím o konkretizácii strednodobej koncepcie hospodárskeho rozvoja na Slovensku. V rokoch 2001, 2002 3,2 - 3,7 %, až v roku 2003 sa ráta s rastom tesne nad 5 %.
Vážené dámy a páni, opäť po uplynutí vášho mandátu. A v súvislosti s dokumentom, ktorý spomínam, musím, samozrejme, spomenúť, že je v absolútnej disharmónii so zákonom o štátnom rozpočte, ktorý schválila Národná rada Slovenskej republiky na rok 2000. Prirodzene, že rast HDP má svoje úskalia, je veľmi dôležitá štruktúra tohto rastu, ale predsa absolutistické porovnanie. Počas Mečiarovej vlády sa dynamika rastu HDP pohybovala od 5 - 7 %. Za 6 rokov 1999 - 2004 sa má tempo rastu pohybovať od 3,2 - 4 %, to znamená, že keď porovnávame hodnoty rastu HDP za roky 1994 až 1998 vrátane obrovského prepadu v poslednom štvrťroku 1998, ak sa dobre pamätám, v poslednom štvrťroku 1998 klesol HDP o 0,5 % %, tak potom reálne vzrástol HDP v tomto hodnotenom období 1994 - 1998 približne o 24 %. Do roku 2002 má predstavovať rast HDP kumulatívne buď 11,1 %, to je tá dolná hranica, alebo 15,5 %, tak ako som už uviedol v závislosti od stanoveného rozpätia, či zoberieme dolnú hranicu projektovanú alebo hornú hranicu.
Takže, vážené dámy a páni, problém inflácie. V roku 2000 má podľa tohto dokumentu dosahovať 9,3 %. Uznáte všetci, že je to úplne nereálne aj vzhľadom na realizovanú liberalizáciu cien smerom nahor od 1. januára 2000 a nakoniec aj od 1. februára roku 2000. Naozaj otvoreným zostáva ďalší cenový rast v roku 2000 a vzhľadom na nereálne postavený rozpočet sa naozaj pýtam, ako mohli spracovatelia tohto dokumentu, ktorý spomínam, uvažovať v roku 2000 s mierou inflácie 9,3 %.
Jednu alebo dve vety týkajúce sa roku 1999 z hľadiska životnej úrovne. Dámy a páni, tá sa v jedinom roku prepadla rekordným tempom. Dvojciferná inflácia, rekordne plošné zvyšovanie cien a prepad reálnych miezd medziročne, už som hovoril, že celkový prepad je približne 1,5 %. To číslo, samozrejme, možno ešte nie je presné, ale v niektorých kategóriách tento prepad reálnych miezd bol až 6 %.
Vážené dámy a páni, rok 1999 mal byť z hľadiska veľkých sľubov rokom vstupu zahraničných investorov. Ak sledujete túto oblasť, tak aby sme mali trošku zachovanú chronológiu, k 31. aprílu 1999 bol objem zahraničných investícií v jednej tretine toho istého obdobia roku 1998. Ak berieme prílev zahraničných investícií celkovo za rok 1999 v porovnaní s rokom 1998, podotýkam, a to nakoniec všetci veľmi dobre vieme, ale zvýrazňujem túto skutočnosť, aby nám to bolo dostatočne jasné, rok 1998 bol volebný rok, veľmi dobre vieme, že investori vo volebnom roku sa nehrnú do žiadnej krajiny. Dámy a páni, pri porovnaní roku 1999 a 1998 z hľadiska zahraničných investícií je 60-percentný pokles.
Niekoľko slov o číslach, ktoré mnohým z nás nie sú zrozumiteľné z hľadiska zvýšenia celkových príjmov štátneho rozpočtu. Dámy a páni, do rozpočtovaných príjmov sa nám dostal takzvaný transfer oprávok vytvorený v Národnej banke Slovenska na klasifikované aktíva či dajme tomu Všeobecnej úverovej banky alebo Konsolidačnej banky, čo významným spôsobom ovplyvnilo príjmovú časť štátneho rozpočtu. Dnes ešte mám na mysli, že predovšetkým my opoziční poslanci celkom presne nevieme, ako sa tieto zdroje použili a ako budú alokované. Uvažuje sa, že tieto zdroje budú použité a predpokladám, že sú aj používané na reštrukturalizáciu úverového portfólia vybraných komerčných bánk.
Ale v tej súvislosti, vážené dámy a páni, mi dovoľte vysloviť naozaj veľkú kritiku na tento proces. Boli sme kritizovaní za to, že predkladáme nekonformný revitalizačný zákon, že v tomto zákone môže dôjsť k protekcionalizmu vybraných subjektov, ktoré pôjdu do procesu revitalizácie. Súhlasím s vami, že tento zákon z hľadiska realizácie mal veľmi veľa úskalia, ale v konečnom dôsledku bol smerovaný v prospech podnikateľskej sféry, pretože to bola naša ambícia, a myslím si, že pokiaľ by sme mali dlhší čas na jeho realizáciu, tak aj výsledky by boli pozitívne.
Dámy a páni, z hľadiska voľnej hospodárskej súťaže pri súčasnej reštrukturalizácii bánk dnes nikto v tejto snemovni nám, ktorí máme možno trošku informácie o tejto oblasti, negarantoval, že ak bude 40 mld. prostriedkov takpovediac daňových poplatníkov použitých na reštrukturalizáciu úverového portfólia komerčných bánk, čo sa udeje. Dnes absolútne legislatívne nemáme zabezpečené, či do roku v týchto komerčných bankách, kde bude recidíva, nie sú prepracované systémy a metódy kontroly. Dnes nikto z nás nevie, ktoré klasifikované úvery sa previedli do Slovenskej konsolidačnej banky. Na základe akých kritérií a na základe akých princípov ste pracovali? Na základe princípov priateľstva alebo na základe kritéria? Ak tie kritériá, pani ministerka, existujú, prečo táto snemovňa... Pozerám sa na to svojimi očami, pretože reálne viem, ako to prebieha. A, pani ministerka, v súvislosti s reštrukturalizáciou bánk a vytvorenými oprávkami ste permanentne prezentovali, že my sme minuli všetky disponibilné zdroje v tejto krajine. Vážená pani ministerka, čo nám bránilo, aby sme nepoužili na proces reštrukturalizácie a prípadne revitalizácie tie zdroje, ktoré boli z hľadiska oprávok vytvorené v Národnej banke Slovenska? Poviem vám, čo nám v tom bránilo. Zodpovednosť, pretože sme nenašli optimálny model, ako to vyriešiť. Do dnešného dňa nemáte vyriešené, či je optimálnejšie najskôr spraviť proces reštrukturalizácie a potom privatizácie alebo či tieto veci robiť súčasne.
Vážené dámy a páni, veď je to absolútna demagógia, ak dnes niekto tvrdí, že keď vstúpi zahraničný kapitál do našich bánk, podnikatelia na druhý deň budú mať lacnejšie úvery. Je to demagógia najhrubšieho zrna a povie vám to každý bankový úradník.
Vážené dámy a páni, takže dnes táto vláda disponuje so 40 mld. oprávok, ktoré možno nedopatrením Mečiarova vláda zabudla prehajdákať, ale dnes sa s týmito prostriedkami nakladá tak, že slovenská verejnosť a odborná slovenská verejnosť o tom nemá dostatok informácií. Vy stále tvrdíte, že komerčné banky, ktoré sú pod kuratelou a pod správou štátu, nedokážu dostatočne efektívne pracovať, nedokáže sa zamedziť tomu, aby neboli poskytované možno nenávratné úvery. Pripúšťam, že táto situácia vždy v takýchto komerčných bankách nastáva. Ale čo ste spravili vy v dnešnom období, aby sa tak nedialo? Dnešní úradníci politicky dosadení v týchto komerčných bankách už budú dávať len úvery, ktoré budú vysoko návratné, rentabilné.
Vážená pani ministerka, pozrite sa, čo sa deje vo Všeobecnej úverovej banke, čo robí manažment Všeobecnej úverovej banky. Manažment Všeobecnej úverovej banky sa nezamýšľa nad ničím iným, len aby prostredníctvom klasifikovaných aktív, ktoré má, realizoval reprivatizáciu. A mohol by som vám predložiť aj konkrétne príklady, kde takéto ambície má.
Takže, vážené dámy a páni, s ekonomikou to naozaj nie je také, ako sa väčšinou snaží, musím povedať, že pani ministerka v mnohých prípadoch má objektívny pohľad, ale to, čo je častokrát prezentované ústami súčasného ministerského predsedu, jednoducho pre stredne vzdelaného ekonóma nie je absolútne stráviteľné.
Vážené dámy a páni, predsa sa ešte vrátim ku kľúčovému problému. Aktívna politika trhu práce v skutočnosti neexistuje. Podiel umiestnených nezamestnaných do pracovného pomeru sa pohybuje okolo 55 %, čo predstavuje absolútne najnižšie hodnoty v histórii Slovenskej republiky. Vážené dámy a páni, na aktívnu politiku zamestnanosti sa má tohto roku vynaložiť 380 miliónov korún. Je to absolútne zanedbateľná suma a nepokryje ani zdravotne postihnutých občanov. Vážené dámy a páni, už je dnes verejne prezentované, že Slovenská republika v miere nezamestnanosti má absolútny primát, veľkú vypovedaciu schopnosť má však i fakt, že v porovnaní s ostatnými tranzitívnymi ekonomikami strednej a východnej Európy sa Slovensko dostalo na prvé miesto v zhoršení dôvery verejnosti za rok 1999 či hospodárskej politiky vlády, či vývoja životnej úrovne.
Dámy a páni, ak konštatujem tieto skutočnosti, tak sa opieram o skutočnosti uverejnené v renomovanom britskom denníku The Ekonomic. Tento denník avizuje pre Slovenskú republiku na rok 2000 najhoršie vyhliadky spomedzi všetkých transformujúcich sa ekonomík. Neočakáva nijaký hospodársky rast. Naopak, predpokladá stagnovanie ekonomiky, rastúcu nezamestnanosť a 18-percentnú infláciu. Dámy a páni, to neboli moje alebo naše prepočty, to bola citácia z renomovaného ekonomického denníka.
Takže vážené dámy, vážení páni, na záver mi dovoľte skonštatovať, že nie je dobré, keď táto snemovňa ekonomickým veciam venuje takú veľmi malú pozornosť, nie je to dobré, keď sa dokumentu, ktoré majú platnosť k 30. 9. 1999, venujeme 9. februára 2000, a nie je to dobré, keď ústami ministerského predsedu občania Slovenskej republiky sú zahŕňaní klamstvami a lžami.
Vážené dámy a páni, dovoľte mi ešte v stručnosti, pretože je to prezentované ako ekonomický problém, je to prezentované ako neschopnosť Vodného diela Gabčíkovo refinancovať sa, dovoľte mi, aby som k tejto skutočnosti, ktorou sa dosť zaoberajú médiá Slovenskej republiky, uviedol možno jednu alebo dve poznámky. Predovšetkým ústami pána Bindera tu už bolo niekoľkokrát prezentované, že pokiaľ by sa vyriešil kompetenčný problém a zmluvný vzťah medzi energetickou časťou vodného diela a vodným dielom ako takým, tak by naozaj nevznikali problémy so splácaním týchto záväzkov. V súvislosti s tým mi dovoľte položiť tejto snemovni otázku. Ak situácia s refinancovaním Vodného diela Gabčíkovo vzhľadom na staré záväzky, ktoré má, je taká katastrofálna ako to, že sa nájde nájomca, ktorý by bol ochotný si toto vodné dielo prenajať? Vážené dámy a páni, nemyslíte si, že je to také závažné rozhodnutie, o ktorom by mala byť táto snemovňa informovaná? Dnes sa teda hovorí o tom, že by Vodné dielo Gabčíkovo mohlo byť predmetom ekonomického prenájmu. Súčasne sa ale niekde medzi riadkami možno spomína aj jeho budúca privatizácia. Opäť si nemyslíte, že by o takýchto vážnych rozhodnutiach mala byť informovaná Národná rada Slovenskej republiky?
A celkom úsmevne mi dovoľte ešte na záver poznamenať. Dámy a páni, ak sa rozhodnete privatizovať Vodné dielo Gabčíkovo, som ochotný spracovať základný privatizačný projekt tohto vodného diela, ale tento základný privatizačný projekt potom musí mať ešte niekoľko výstupov. Do základného privatizačného projektu, prosím, je potrebné zahrnúť aj privatizáciu Národnej rady Slovenskej republiky, privatizáciu Úradu vlády a nakoniec aj privatizáciu prezidentského paláca.
Dámy a páni, nehnevajte sa, dnes sa rozhoduje o takých vážnych ekonomických veciach a Národná rada Slovenskej republiky nemá absolútne aktuálne informácie. Je to, vážené dámy a páni, výzva pre vás koaličných poslancov, aby ste sa naozaj v týchto veciach aktívne zapájali a sami pre svoje uspokojenie alebo sami pre to, aby ste mali dostatok informácií, na základe ktorých sa môžete rozhodovať, tieto informácie od členov vlády požadovali. Všetky iniciatívy, ktoré sme v tomto smere vyvinuli my, viete veľmi dobre, ako sa skončili.
Vážené dámy a páni, dovoľte mi, aby som sa vám poďakoval za pozornosť. (Potlesk.)