Úterý 8. února 2000

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Ďakujem pánu poslancovi.

Na jeho vystúpenie sa hlási s faktickou poznámkou pán podpredseda Andel. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických poznámok.

Pán podpredseda, nech sa páči.

Podpredseda NR SR M. Andel:

Ďakujem.

Pán kolega, ja som pripustil potrebu novely tohto návrhu zákona. Povedali ste, že ďalej nielen vo faktickej poznámke, ale aj vo svojom vystúpení budete na mňa reagovať. Ja som dal niektoré otázky, ktoré podľa môjho názoru mali zásadný význam, zásadný charakter a nejde mi teraz o to, či pred dvoma rokmi sme sa dohodli SNS a HZDS. To sme sa zrejme vo viacerých veciach dohodli. Ale skutočne som dal otázky a verím, že ich zodpovie pán minister, to sú otázky veľmi dôležitého charakteru. Prakticky všetky dozorné orgány zostávajú mimo integrácie. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny a Národný úrad práce bez toho, aby dali nejaké finančné prostriedky, ľudí, kapacity a tak ďalej žiadajú od tohto úradu nejaké nové činnosti. Pýtam sa, či bude mať úrad na to, aby tieto nové činnosti bez financií a nových kapacít dokázal zabezpečiť. Alebo naozaj, ako som konštatoval, bude ohrozená bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci. Prosím, dajte mi uspokojujúce odpovede a ja budem za ten zákon hlasovať. A takisto sa chcem spýtať pána ministra, že nerešpektoval ako spolupredkladateľa Úrad bezpečnosti práce, svojich kolegov z jednotlivých rezortov, čo som spomínal, financie, obrana, vnútro, ale najmä odborové zväzy, Asociáciu zamestnávateľských zväzov. No tak nehnevajte sa, to sú otázky, na ktoré ja by som chcel dostať odpoveď. A takisto mi ide o tú nezávislosť. A je zaujímavé, či už Konfederácia odborových zväzov alebo Asociácia zamestnávateľských zväzov nemala nič spoločné so Slotom a tiež má výhrady proti tomuto návrhu zákona, tak ako mala aj v minulosti. Čiže ak ma presvedčíte, ja s radosťou o tomto návrhu zákona budem hlasovať.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

Pýtam sa pána ministra, či chce zaujať stanovisko k rozprave.

Nech sa páči, pán minister, máte slovo.

Minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR P. Magvaši:

Ďakujem, pán podpredseda.

Vážené dámy a vážení páni,

pán podpredseda Andel, chcel by som vás ubezpečiť, že práve ochrana pri práci, bezpečnosti pri práci, ale komplexne pri práci je základným zmyslom tohto zákona, a ubezpečujem vás, že sa situácia zlepší a nebude ohrozené zdravie ani bezpečnosť, ani ochrana občanov, zamestnancov pri práci.

Chcel by som znovu zvýrazniť a chcel by som to aj citovať, že v správe Európskej komisie k prístupovému procesu Slovenskej republiky bolo konštatované, že v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci je úplne transponovaná do slovenskej legislatívy len jedna smernica. Potreba ďalšieho legislatívneho pokroku v tejto oblasti je veľmi aktuálna. Medzi rôznymi presadzovacími orgánmi v tejto oblasti acquis je ešte stále nedostatočná koordinácia a spolupráca. Zákon o inšpekcii práce, ktorý by racionalizoval príslušné kompetencie, sa ešte neprijal, čo bráni primeranému presadzovaniu acquis. Takže záver bol taký, že inštitucionálna štruktúra, nedostatok koordinácie medzi orgánmi zodpovednými za presadzovanie predpisov a bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci sú dôvodom na obavy. A práve zotrvávanie na starých, zastaraných predstavách o tom nedobrom výklade dohovoru číslo 81/1947 je jadrom problému určitých skupín, predovšetkým zamestnancov Úradu bezpečnosti práce.

A to je v tom, že v článku 3 sa v tomto dohovore číslo 81/1947 hovorí, že úlohou systému inšpekcie práce bude a) zabezpečovať presadzovanie právnych ustanovení týkajúcich sa pracovných podmienok a ochrany pracovníkov pri práci, ako sú ustanovenia o pracovnom čase, mzdách, bezpečnosti, zdraví a podotýkam sociálnej starostlivosti, zamestnávania detí a mladistvých osôb a iných súvisiacich záležitostí, pokiaľ takéto ustanovenia presadzujú inšpektori práce. Čiže my týmto zákonom vytvárame integrovanú inšpekciu práce, integrovaných inšpektorov práce, ktorí podľa článku 3 ods. 1 písm. a) napĺňame vlastne tento dohovor z roku 1947.

Pritom, samozrejme, v článku 6 tohto dohovoru sa hovorí, že inšpektori práce budú verejní úradníci, ktorých postavenie a služobné podmienky zabezpečujú stálosť zamestnania a nezávislosť od zmien vlády a nevhodných vonkajších vplyvov. Keď to úplne zjednodušene poviem, nie je rozdiel medzi tým, že Úrad bezpečnosti práce bude rozpočtovou organizáciou ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny a rozpočtovou organizáciou vytvorenou ako samostatný úrad v rámci štruktúry ústredných orgánov štátnej správy. Nehovoriac o tom, že je pripravený zákon o štátnej službe, ktorý plne napĺňa tento článok 6, to znamená, že treba chápať tento zákon aj v integrácii s pripraveným zákonom o štátnej službe.

Samozrejme, ja by som chcel, pán podpredseda Andel, povedať, že do parlamentu predkladá návrh zákona vláda Slovenskej republiky a celý legislatívny proces, na ktorý sa vy vyhovárate, ako prebiehal, vláda Slovenskej republiky na svojom rokovaní za účasti pána predsedu Úradu bezpečnosti práce prijala rozhodnutie, že tento zákon a aj pripomienky, ktoré pán predseda Úradu bezpečnosti práce vo vláde vzniesol, považovala za nedostatočné a nepodložené. Takže vláda Slovenskej republiky sa všetkými pripomienkami zaoberala a dospela k názoru, že sú nepravdivé.

A chcel by som ešte zvýrazniť jednu skutočnosť. Ako viete, minulý rok už bol v platnosti zákon o tripartite a tripartita je najvyšším orgánom sociálneho dialógu, ktorý dáva stanoviská k základným zákonom o sociálnych otázkach a hospodárskych otázkach. Rada hospodárskej a sociálnej dohody 27. 8., to znamená v auguste, prerokovala návrh zákona o inšpekcii práce a o zmene a doplnení niektorých zákonov, pričom prijala taký záver, že súhlasí s predloženým návrhom zákona o inšpekcii práce a o zmene a doplnení niektorých zákonov. To, že potom sekundárne pán Kollár, viceprezident Konfederácie odborových zväzov, podpísal s pánom Demešom jeden papier, ktorý nechal cyklovať, pohybovať medzi poslancami, sa ukázal ako nepravdivý, pretože pán Kollár napísal dňa 21. 10. pánu Mariánovi Mesiarikovi, podpredsedovi Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie list, v ktorom konštatuje:

Vážený pán podpredseda, touto cestou si dovoľujem vás požiadať, aby vo vašom gestorskom výbore Národnej rady Slovenskej republiky pri rozhodovaní o pripomienkach a námetoch pred druhým čítaním k uvedenému zákonu bolo akceptované stanovisko Konfederácie odborových zväzov predložené na rokovanie Rady hospodárskej a sociálnej dohody, ktoré je nadradeným stanoviskom nad spoločným vyhlásením Úradu bezpečnosti práce a Konfederácie odborových zväzov. Aj komisia, na ktorú sa vy odvolávate, je len poradným orgánom Rady hospodárskej a sociálnej dohody a práve Rada hospodárskej a sociálnej dohody, to znamená sociálni partneri prijali jednoznačné stanovisko o tom, ktoré prijali k tomu, že podporujú tento návrh zákona.

Takže vážené panie poslankyne, vážení poslanci, chcel by som vás opätovne požiadať, aby ste konali tak, ako by bolo správne a podporili tento vládny návrh zákona.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Ďakujem pánu ministrovi.

Pýtam sa pani spoločnej spravodajkyne, či sa chce vyjadriť k rozprave. Nie. Ďakujem pekne.

Zároveň tak ako sme sa dohodli, budeme hlasovať až o pol siedmej o tomto návrhu. Takže ďakujem spoločnej spravodajkyni aj pánu ministrovi.

Budeme pokračovať druhým čítaním o

vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 246/1993 Z. z. o zbraniach a strelive v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 284/1995 Z. z. a nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky číslo 209/1998 Z. z.

Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 353 a spoločnú správu výborov schválenú gestorským výborom máte ako tlač 353a.

Vládny návrh zákona odôvodní minister vnútra pán Ladislav Pittner.

Nech sa páči, máte slovo.

Minister vnútra SR L. Pittner:

Vážený pán predsedajúci,

vážená Národná rada,

vládny návrh zákona, ktorý je predmetom dnešnej rozpravy, novelizuje niektoré ustanovenia zákona číslo 246/1993 Z. z. o zbraniach a strelive v znení neskorších predpisov.

Argumenty, ktoré opodstatňujú potrebu vypracovať návrh, sú podrobne opísané v dôvodovej správe. Napriek tomu mi dovoľte povedať pred prerokúvaním predmetného návrhu zákona niekoľko poznámok.

Predovšetkým považujem za potrebné poďakovať sa vám za pozornosť, ktorú ste predkladanému návrhu venovali pri prerokúvaní vo vybraných výboroch Národnej rady, a súčasne zaujať stanovisko k niektorým bodom návrhu, ktoré boli predmetom rozpravy vo výboroch. V tejto súvislosti podotýkam, že nie som uzrozumený s pozmeňujúcim návrhom uvedeným v bode 3 spoločnej správy, v ktorom sa navrhuje oproti pôvodne predloženému návrhu zákona formulácia, ktorá považuje za nedovolené strelivo iba strelivo so strelou dodatočne upravenou. Formulácia navrhnutá v spoločnej správe nezaraďuje medzi nedovolené strelivo také strelivo, ktoré bolo už pôvodne vyrobené výrobcom so strelou, ktorou môže byť spôsobený ťažší následok. Zastávam názor, že pri definovaní zakázaného streliva je potrebné brať do úvahy ranivý účinok a poškodenie, ktoré môže strela spôsobiť na živom organizme. Je nemysliteľné a je nad rámec všeobecných podmienok vylučujúcich protiprávnosť konania predpokladať alebo schvaľovať pri každom sebaobrannom použití zbrane smrteľné zranenie útočníka. Vylúčením streliva so strelou skonštruovanou tak, že sa ňou môžu spôsobiť ťažšie následky z nedovoleného streliva, by sa legalizovalo jeho používanie, okrem použitia na poľovné účely aj na účely obranné, t. j. aj proti človeku.

Návrh uvedený v bode 5 spoločnej správy smeruje nad rámec vládneho návrhu, čo považujem za nesúlad s ustanoveniami zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, nehovoriac o tom, že navrhované znenie § 5 ods. 4 vyznieva ako nepriama novela zákona o registri trestov a v navrhovanom znení poskytuje policajnému útvaru len oprávnenie, ktoré nemusí byť orgánom vydávajúcim odpis z registra trestov akceptované.

Pokiaľ ide o pripomienky uvedené v bodoch 6, 12 a 13, považujem ich takisto za pripomienky smerujúce nad rámec vládou predloženého návrhu. Stanoviská odborníkov z odboru psychodiagnostiky navyše prezentujú názor, že psychika človeka, teda jeho psychický stav je ovplyvňovaný množstvom vonkajších a vnútorných faktorov, ktoré sa môžu v rôznom čase už s krátkym časovým odstupom prejavovať odlišne. Z uvedených skutočností vyplýva záver, že výsledok psychického vyšetrenia na účely spôsobilosti na držanie, respektíve nosenie zbrane a streliva je málo významný a nemá dlhodobú hodnotu. Podotýkam, že povinnosť podrobiť sa takémuto vyšetreniu bola zo zákona vypustená pri jeho novelizácii v roku 1995, a to práve z uvedených dôvodov.

Vyjadrujem tiež nesúhlasné stanovisko aj s návrhmi uvedenými v bodoch 7 a 15, ktorými sa navrhuje zakotviť v procese vydávania zbrojného preukazu aj podmienku preukazovať absolvovanie praktického streleckého výcviku. Tento návrh považujem za návrh nad rámec vládneho návrhu zákona. Absolvovanie praktickej streľby a kontrolnej streľby je navyše v súčasnosti nerealizovateľné z dôvodu finančnej náročnosti, keďže pri každej previerke z praktickej streľby by musela byť prítomná skúšobná komisia, ktorá preveruje žiadateľa o vydanie zbrojného preukazu z odborných vedomostí.

Okrem uvedeného zákon neupravuje spôsob hodnoverného preukazovania absolvovania praktickej alebo kontrolnej streľby v prípade, že by ju žiadateľ absolvoval prostredníctvom právnickej alebo fyzickej osoby a neustanovuje ani orgán oprávnený, akceptovateľný doklad o absolvovaní streľby vydať.

Podmienkou schválenia návrhov uvedených v spoločnej správe vzťahujúcich sa k absolvovaniu vyšetrenia psychickej spôsobilosti a praktických zručností pri streľbe a zaobchádzaní so zbraňou je aj novelizácia vyhlášky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, ktorá upravuje postup pri posudzovaní zdravotnej spôsobilosti na držanie alebo nosenie zbraní a streliva a vyhlášky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, ktorá upravuje rozsah a spôsob vykonania skúšky odbornej spôsobilosti, ktoré však vzhľadom na obsah predloženého vládneho návrhu zákona nie sú jeho prílohou.

Vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi na záver vysloviť presvedčenie, že pri prerokúvaní predkladaného návrhu zaujmete k jeho jednotlivým bodom konštruktívne stanovisko a po prerokovaní návrh zákona v intenciách mojich pripomienok schválite.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Ďakujem pánu ministrovi za odôvodnenie vládneho návrhu a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov.

Dávam slovo určenému spoločnému spravodajcovi výborov, členovi výboru pre obranu a bezpečnosť pánu poslancovi Jánovi Langošovi a prosím ho, aby podľa § 80 ods. 2 o rokovacom poriadku informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto vládnom návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanoviská gestorského výboru.

Poslanec J. Langoš:

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

Vážený pán minister,

dámy a páni,

dnes výbor per rollam zmenil spoločného spravodajcu. Touto úlohou bola poverená výborom pani poslankyňa Rusnáková, ktorá sa ospravedlnila. Výbor poveril zastupovaním alebo vykonávaním tejto funkcie mňa.

Dovoľte mi, aby som stručne popísal obsah spoločnej správy, tak ako ju prijal gestorský výbor, výbor pre obranu a bezpečnosť, správy k vládnej novele zákona o zbraniach a strelive.

Dámy a páni, predseda Národnej rady svojím rozhodnutím určil, aby tento vládny návrh zákona prerokoval Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Tieto výbory prerokovali vládny návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky číslo 594, iné výbory o tomto návrhu zákona nerokovali. Gestorský výbor vo svojej správe konštatuje, že do začatia rokovania nedostal žiadne stanoviská od poslancov.

Výbory Národnej rady Slovenskej republiky v prijatých uzneseniach zhodne odporúčajú Národnej rade návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi, ako sú uvedené v spoločnej správe, tak ako povedal pán predsedajúci, v správe, ktorá nesie číslo tlače 353a.

O pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch gestorský výbor sa uzniesol odporučiť hlasovať spoločne a tieto návrhy, ktorých je v spoločnej správe 19, schváliť. Gestorský výbor ďalej odporúča Národnej rade:

a) podľa § 79 ods. 4 písm. e) zákona o rokovacom poriadku schváliť návrhy, ako sú uvedené v spoločnej správe, ako ich odporúča gestorský výbor,

b) podľa § 79 ods. 4 písm. f) zákona o rokovacom poriadku po schválení návrhov uvedených v spoločnej správe návrh zákona ako celok schváliť.

Prosím, pán predsedajúci, toľko podstata spoločnej správy. Navrhujem, aby ste otvorili všeobecnú rozpravu. V rozprave žiadam o vystúpenie.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Ďakujem, pán spoločný spravodajca.

Otváram rozpravu o tomto bode programu. Písomne sa neprihlásil do rozpravy nikto z pánov poslancov, preto sa pýtam, kto sa hlási ústne. Pán spoločný spravodajca ako prvý, pán poslanec Duka-Zólyomi. Končím možnosť sa ústne prihlásiť do rozpravy.

Nech sa páči, pán spravodajca.

Poslanec J. Langoš:

Dámy a páni,

budem stručný. Predkladám tri pozmeňujúce návrhy k tomuto vládnemu návrhu zákona. Dva z týchto pozmeňujúcich návrhov sú veci, ktoré sme si uvedomili, až keď gestorský výbor rokoval o spoločnej správe, teda o stanoviskách určených výborov. Návrhy 15 poslancov máte na laviciach.

Prvý pozmeňujúci návrh je zmena účinnosti, v doterajšom článku II slová "1. januára" navrhujeme nahradiť slovami "1. apríla".

Druhý pozmeňujúci návrh je návrhom k § 7 vládneho návrhu zákona. Navrhujeme doterajší text k bodu 12 nahradiť týmto znením. V § 7 doterajšieho ods. 6 sa slová "až 5" nahrádzajú slovami "až 4" a za slovami "3 mesiace" sa bodkočiarka nahrádza bodkou a vypúšťajú sa slová "to neplatí, ak ide o vojenskú knižku a preukaz o neschopnosti na vojenskú činnú službu". Tento pozmeňujúci návrh vlastne z neprávneho znenia robí právne znenie. Je to legislatívnotechnická oprava chybného znenia.

Tretí návrh je k § 3 bodu 1 vládneho návrhu zákona. Navrhujeme v § 3 ods. 1 vypustiť písm. c). Ide o to, že v tomto odseku sú ako zbrane určené perkusné troj- a viac výstrelové zbrane vyrobené po roku 1890. V podstate praktici hovoria, že perkusná zbraň viac ako trojvýstrelová po prvom výstrele zahalí strelca takým oblakom dymu, pretože perkusné zbrane sú zbrane, ktoré používajú dymovú náplň a po každom výstrele treba alebo po výstrele troch a viacerých striel treba znova nabíjať. Prakticky tieto zbrane sa používajú len na zberateľské účely, a nie je možné ich použiť ako smrtiace zbrane, teda perkusné zbrane s viac ako trojvýstrelovou schopnosťou.

Navrhujem, pán predsedajúci, aby o týchto troch návrhoch sa pri hlasovaní hlasovalo osobitne.

Ďakujem za pozornosť.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Ďakujem.

Na vystúpenie pána poslanca nie sú faktické reakcie.

Ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Duka-Zólyomi.

Nech sa páči, máte slovo.

Poslanec Á. Duka-Zólyomi:

Pán predsedajúci,

vážená Národná rada,

v predloženom návrhu zákona ostali určité nedostatky, ktoré neboli odstránené ani počas rokovaní jednotlivých výborov, a tak nie sú upravené ani v spoločnej správe. Preto, vážená Národná rada, predkladám dva pozmeňujúce návrhy.

Slovenská republika je signatárom dohovoru o vzájomnom uznávaní skúšobných značiek ručných palných zbraní z 1. júla 1969, ktorý bol uverejnený v Zbierke zákonov pod číslom 70/1975 Zb. a v zmysle ktorého sa zriadila medzinárodná stála komisia pod skratkou CIP, ktorej je aj Slovenská republika členom a v tomto roku kandiduje aj na jej predsedníctvo. Predložený návrh zákona treba doplniť v súlade s odporúčaniami uvedenej komisie.

Prvý môj pozmeňujúci návrh je k bodu 35 § 20 ods. 4. V navrhovanom odseku nahradiť text "príslušnej štátnej skúšobni4a)" novým textom "autorizovanej osobe4a)". Poznámka pod čiarou k odkazu 4a) znie: zákon číslo 264/1999 Z. z. o technických požiadavkách na výrobky a o posudzovaní zhody a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Odôvodnenie: Dňom 1. januára 2000 nadobudol účinnosť zákon číslo 264/1999 Z. z. o technických požiadavkách na výrobky a o posudzovaní zhody a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorým bol zrušený zákon číslo 30/1968 Zb. o štátnom skúšobníctve v znení neskorších predpisov, a preto nie je možné odvolávať sa na tento zákon.

Druhý pozmeňujúci návrh je k bodu 35 § 20 ods. 4, doplniť v novom odseku 4 za prvú vetu text tohto znenia: "Policajný útvar vyzve držiteľa zbrane na overenie vždy, ak od posledného overenia uplynula lehota 10 rokov pre krátke guľové strelné zbrane, 15 rokov pre brokové strelné zbrane a 20 rokov pre dlhé guľové strelné zbrane a kombinované strelné zbrane. Odôvodnenie: Pravidelne sa opakujúce overenie zbraní odporúča Stála medzinárodná komisia pre skúšku ručných palných zbraní, ktorej je aj Slovenská republika členom, aby sa týmto spôsobom predchádzalo prípadným zraneniam alebo dokonca usmrteniam osôb, ktoré používajú strelné zbrane. Obdobnú právnu úpravu majú aj v ostatných signatárskych štátoch.

Ďakujem pekne za vašu pozornosť a prosím o vašu podporu.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou chce reagovať pán poslanec Delinga. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických poznámok.

Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

Poslanec P. Delinga:

Ďakujem pekne za slovo.

V súvislosti nie až tak celkom, čo povedal pán poslanec Duka-Zólyomi, ale hlavne s tým, čo povedal pán minister, si dovoľujem navrhnúť na osobitné hlasovanie zo spoločnej správy tieto body: bod číslo 5, 6...

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Ale, pán poslanec, vo faktickej poznámke môžete reagovať na predrečníka a nemôžete takýto návrh podať z miesta. Ten istý návrh podá normálne od rečníckeho pultu pán spoločný spravodajca.

Poslanec P. Delinga:

Ale nepodal tie návrhy, ktoré žiadal pán minister.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Áno, podá.

Poslanec P. Delinga:

Takže ak by to tak bolo, tak len zopakujem, že body 6, 7 a body 12 a 13.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Ďakujem.

Na základe § 27 ods. 8 udeľujem slovo pánu spravodajcovi.

Poslanec J. Langoš:

Ďakujem pekne.

Pán predsedajúci, teda dovolím si navrhnúť, aby sa o bodoch spoločnej správy hlasovalo takto: o bode 3 osobitne a spoločne o bodoch 5, 6, 7, 12, 13 a 15, kde pán minister označil tieto návrhy ako návrhy idúce nad rámec vládnej novely zákona, a teda potom spoločne budeme hlasovať o ostatných bodoch spoločnej správy, teda o bodoch 1, 2, 4, 8, 9, 10, 11 a 14.

Ďakujem za pozornosť.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Ďakujem.

Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

Pýtam sa pána ministra, či chce zaujať stanovisko k rozprave.

Nech sa páči, máte slovo.

Minister vnútra SR L. Pittner:

Vážený pán predsedajúci,

vážená Národná rada,

vo svojom úvodnom slove som sa vyjadril k tým bodom, ktoré pán spoločný spravodajca navrhuje na osobitné hlasovanie. Nechávam to ešte raz na vašej úvahe. Nejde mi o pseudohumanizmus ani o nejaké pacifistické názory, ale ide mi o to, že naozaj treba rozlišovať medzi človekom a zverom, aj keď ide o útočníka.

A po ďalšie k návrhu pána Árpáda Duka-Zólyomiho. Prijal by som jeho návrh pod bodom 1 vtedy, keby sme mali autorizovanú osobu, ale my nemáme autorizovanú osobu ustanovenú, máme len príslušnú štátnu skúšobňu. Preto by som prosil, aby ste tento návrh neprijali.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Pýtam sa spoločného spravodajcu, či chce zaujať stanovisko. Nie. Ďakujem pekne.

Ďakujem pánu spoločnému spravodajcovi. Hlasovať budeme tak, ako sme sa dohodli.

Teraz nasleduje druhé čítanie o

vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 73/1995 Z. z. o pobyte cudzincov na území Slovenskej republiky v znení zákona číslo 70/1997 Z. z. o zahraničných Slovákoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 361. Spoločnú správu výborov schválenú gestorským výborom máte ako tlač 361a.

Vládny návrh zákona odôvodní pán minister vnútra.

Nech sa páči, máte slovo.

Minister vnútra SR L. Pittner:

Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci,

vážená Národná rada,

vládny návrh zákona, ktorý je predmetom dnešnej rozpravy, novelizuje niektoré ustanovenia zákona číslo 73/1995 Z. z. o pobyte cudzincov na území Slovenskej republiky v znení zákona číslo 70/1997 Z. z. Dôvody, ktoré dokumentujú potrebu vypracovať návrh, sú podrobne opísané v dôvodovej správe, preto mi dovoľte povedať pred prerokovaním predmetného návrhu zákona len niekoľko poznámok.

Poznatky získané z viac než štvorročnej aplikácie zákona v praxi poukázali na niektoré nedostatky tých ustanovení, ktoré majú vzťah ku konaniu na úseku povoľovania pobytu cudzincov na území Slovenskej republiky. Návrh preto novo upravuje napríklad inštitút odstránenia tvrdosti zákona, keďže doterajšie znenie ustanovenia, ktoré odstránenie tvrdosti upravovalo, nekonkretizovalo, v ktorých prípadoch je možné tento inštitút aplikovať.

V ustanoveniach, ktoré sa týkajú postupov kompetentných orgánov v prípadoch protiprávneho konania cudzinca na území Slovenskej republiky, reaguje ďalej predkladaný návrh na súčasný podiel cudzincov na páchaní protizákonnej činnosti.

V neposlednom rade je potrebné uviesť, že predkladaný návrh je ďalším krokom v postupnom zosúlaďovaní právneho poriadku Slovenskej republiky s normami práva Európskej únie. Úplné zosúladenie zákonom zastrešovanej problematiky s právom Európskej únie predpokladáme až prijatím nového zákona, ktorého príprava je zaradená vo výhľadovom pláne legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na roky 2000 až 2002.

Vážené panie poslankyne, páni poslanci, pred prerokúvaním vládneho návrhu zákona mi dovoľte vysloviť poďakovanie za pozornosť, ktorú ste tomuto zákonu venovali pri jeho prerokúvaní vo vybraných výboroch Národnej rady. Dovoľte mi na záver vysloviť tiež presvedčenie, že pri prerokúvaní predkladaného návrhu zaujmete k jeho jednotlivým bodom konštruktívne stanovisko a jeho schválením v intenciách spoločnej správy výborov Národnej rady prispejete k riešeniu cudzineckej problematiky, ktorá je z celospoločenského pohľadu v súčasnosti veľmi aktuálna.

Ďakujem za slovo.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Ďakujem pánu ministrovi a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov.

Dávam slovo určenému spoločnému spravodajcovi výborov a členovi výboru pre obranu a bezpečnosť pánu poslancovi Antonovi Hoffmannovi a prosím ho, aby podľa § 80 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto vládnom návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

Nech sa páči.

Poslanec A. Hoffmann:

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

Vážený pán predsedajúci,

vážený pán minister,

kolegyne, kolegovia,

predkladám spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 73/1995 Z. z. o pobyte cudzincov na území Slovenskej republiky v znení zákona číslo 70/1997 Z. z. o zahraničných Slovákoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 361), vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní.

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní uvedeného návrhu zákona.

Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím číslo 383 zo dňa 1. októbra 1999 pridelil vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 73/1995 Z. z. o pobyte cudzincov na území Slovenskej republiky v znení zákona číslo 70/1997 Z. z. o zahraničných Slovákoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, na prerokovanie týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť, Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnosti.

Uvedené výbory prerokovali uvedený návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky číslo 594. Iné výbory o návrhu zákona nerokovali. Gestorský výbor konštatuje, že do začatia rokovania o vládnom návrhu zákona nedostal žiadne stanoviská od poslancov podané podľa § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

K predmetnému návrhu zákona určené výbory Národnej rady Slovenskej republiky v prijatých uzneseniach zhodne odporúčajú Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi, ktoré sú uvedené v tejto spoločnej správe, a preto ich nebudem citovať, máte ich všetci písomne.

O pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch gestorský výbor odporúča hlasovať takto: samostatne o bodoch 4, 6 a 9 a tieto neschváliť. Spoločne o bodoch 1, 2, 3, 5, 7, 8 a 10 a tieto schváliť. Upozorňujem, že v predloženej spoločnej správe nie je bod číslo 9 uvedený na samostatné hlasovanie a neschváliť ho, ale došlo iba k technickému nedopatreniu pri prepisovaní, pretože na tej istej strane pod bodom číslo 9 je jasné stanovisko výboru pre obranu a bezpečnosť.

Gestorský výbor po prerokovaní pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, ktoré dostal, po prvé podľa § 79 odsek 4 zákona o rokovacom poriadku schvaľuje túto spoločnú správu a po ďalšie odporúča Národnej rade

a) podľa § 79 ods. 4 písm. e) zákona o rokovacom poriadku schváliť návrhy, ako sú uvedené v spoločnej správe a ako ich odporúča gestorský výbor,

b) podľa § 79 ods. 4 písm. f) zákona o rokovacom poriadku po schválení návrhov uvedených v spoločnej správe návrh zákona ako celok schváliť.

Prosím, pán predsedajúci, aby ste otvorili všeobecnú rozpravu.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Ďakujem pánu spoločnému spravodajcovi. Žiadam ho, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov.

Otváram rozpravu o tomto bode programu. Písomne sa do rozpravy neprihlásil nikto z poslancov, preto sa pýtam, či sa niekto hlási ústne do rozpravy k tomuto bodu programu. Pán poslanec Andrejčák. Uzatváram možnosť prihlásiť sa ústne do rozpravy.

Nech sa páči, máte slovo.

Poslanec I. Andrejčák:

Vážený pán predsedajúci,

vzhľadom na to, že chcem požiadať, aby samostatné hlasovanie bolo aj o bode 8, tak využívam túto formu, aby som nemusel dávať návrh s podpismi. Žiadam o samostatné hlasovanie k bodu 8, to znamená k § 29b.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Ďakujem.

Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

Pýtam sa pána ministra, či chce zaujať stanovisko.

Nech sa páči, pán minister.

Minister vnútra SR L. Pittner:

Ďakujem.

Chcem sa len pripojiť k návrhom, ktoré povedal pán spoločný spravodajca, a podporujem aj návrh pána poslanca.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Ďakujem pekne.

Pán spoločný spravodajca, chcete mať záverečné slovo?

Poslanec A. Hoffmann:

Súhlasím s tým, aby sme aj o bode 8 hlasovali samostatne.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Ďakujem pekne.

Hlasovať budeme neskoršie. Ďakujem vám, pán spoločný spravodajca.

Budeme pokračovať druhým čítaním o

vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov.

Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 374 a spoločnú správu výborov schválenú gestorským výborom máte ako tlač 374a.

Vládny návrh zákona odôvodní minister vnútra Slovenskej republiky pán Ladislav Pittner.

Nech sa páči.

Minister vnútra SR L. Pittner:

Vážený pán predsedajúci,

vážená Národná rada,

vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore, ktorý teraz prerokúvame, sleduje vykonanie korekcií, ktoré umožnia zefektívniť spoluprácu Policajného zboru s políciami iných štátov, medzinárodnými organizáciami a organizáciami pôsobiacimi na území iných štátov, ako aj v súlade s Programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky umožnia schvaľovanie niektorých vybraných funkcionárov Policajného zboru, prezidenta Policajného zboru a generálneho riaditeľa Sekcie vyšetrovania a kriminalisticko-expertíznych činností Policajného zboru vládou Slovenskej republiky, tak ako to zakotvuje článok 119 písm. l) Ústavy Slovenskej republiky.

Vzhľadom na to, že doterajšia právna úprava v platnom ustanovení § 20a ods. 1 zákona číslo 171/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov neoprávňuje snímať daktyloskopické odtlačky cudzincovi, ktorý nebol zaistený, zadržaný, zatknutý alebo obvinený z úmyselného trestného činu, navrhnutým ustanovením zákona sa zakladajú oprávnenia policajta pri zabezpečovaní ochrany štátnej hranice a pri kontrole pobytu cudzincov na území Slovenskej republiky.

Ide o oprávnenie policajta snímať daktyloskopické odtlačky cudzincom, ktorým nebolo umožnené prekročenie štátnej hranice na územie Slovenskej republiky, a možno teda dôvodne predpokladať, že sa cudzinec pokúsi o jej prekročenie na inom mieste alebo mimo hraničný priechod. Na účely jednoznačnej identifikácie cudzinca v takýchto prípadoch je navrhovaný postup jediným prostriedkom, ktorým možno cudzinca bez akýchkoľvek osobných dokladov identifikovať.

Oprávnenie snímať daktyloskopické odtlačky cudzincom sa použije aj v prípadoch, ak ide o cudzincov, ktorým bol zakázaný pobyt na území Slovenskej republiky. Návrh zákona v neposlednom rade precizuje právnu úpravu inštitútu krycích dokladov, ich vydávanie a evidenciu v súlade s pozitívnou právnou úpravou v osobitných zákonoch.

Návrh novely zákona o Policajnom zbore prerokovala vláda Slovenskej republiky 29. septembra 1999. Návrh novely zákona prerokovali aj určené výbory Národnej rady Slovenskej republiky v súlade s uznesením Národnej rady Slovenskej republiky číslo 594.

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, na základe uvedeného odporúčam s predmetným návrhom zákona na rokovaní Národnej rady Slovenskej republiky vysloviť súhlas v intenciách spoločnej správy výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

Ďakujem.


Související odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP