Podpredseda NR SR B. Bugár:
Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou chce reagovať pán poslanec Hudec. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických poznámok.
Nech sa páči, pán poslanec.
Poslanec I. Hudec:
Ďakujem za slovo.
Chcem podporiť návrh pána poslanca Števčeka aj preto, že jeho pozmeňujúce návrhy nemajú nejaký zásadný pozmeňujúci charakter meniaci úmysel zákona. Keďže platí, že čo v zákone nie je dovolené pre štátne orgány, tak sa nesmie vykonávať, chápem túto iniciatívu mnohých osvetových pracovníkov, ktorí ju chceli zlepšiť alebo rozšíriť možnosti štátnych orgánov v tejto oblasti, pretože tie skúsenosti po roku 1990 hovoria o tom, že je nutné nejakým spôsobom reagovať na všetko podstatné a dôležité, čo osvetu na Slovensku v podstate čaká. Je jasné, že ten starý model osvety bol dávno opustený a nie je možné vôbec uvažovať o nejakých nadväznostiach naň, ale takisto je jasné, že nové spoločenské javy, čo chcú podčiarknuť aj pozmeňujúce návrhy, smerujú k tomu, aby sa osveta ujala aj niektorých aktivít, ktoré sa týkajú boja proti drogám a iným spoločenským neduhom.
Je dobré, že tento pozmeňujúci návrh obsahuje aj ustanovenia, respektíve širšie ustanovenia o záujmovej umeleckej činnosti, ktoré tvoria v podstate 50 percent osvetovej činnosti na Slovensku. Ide o iniciatívu zdola, ja si myslím, že je akceptovateľná. Opakujem, nemení charakter, zmysel zákona, v podstate rozširuje možnosti, pričom neprikazuje štátu, ale rozširuje možnosti štátu a štátnych orgánov, a preto si myslím, že by bolo vhodné ju podporiť.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pýtam sa, kto sa hlási do rozpravy ústne. Pán poslanec Kalman. Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy.
Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.
Poslanec J. Kalman:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán minister,
kolegyne, kolegovia,
dovoľte mi, aby som predložil jeden spresňujúci doplňujúci návrh, ktorý bol prijatý na rokovaní výboru pre ľudské práva a národnosti a ktorý podporuje aj predkladateľ, pán minister a podporuje aj gestorský výbor. Keď sme prerokúvali tento materiál vo výbore pre ľudské práva a národnosti, predložil som návrh, aby súčasťou osvetovej práce, obsahovým zameraním osvetového pôsobenia sa okrem uvedených vymedzení v § 2 dostalo, respektíve tento paragraf doplnil o otázku aktívneho pôsobenia prostredníctvom osvetovej práce v boji proti drogám. Nakoniec to vo výbore bolo prijaté s tým, ale že sa to rozšírilo o tú skutočnosť, ktorá je uvedená v spoločnej správe, ktorú predniesol pán poslanec a rozšírila sa tu otázka ďalších protispoločenských javov.
Osobne si myslím, pretože som nad tým ďalej uvažoval a konzultoval tieto otázky najmä s tými odborníkmi, ktorí sa zaoberajú problematikou drogových závislostí a boja proti drogám, že by bolo predsa len lepšie, keby sme jednoznačne vyjadrili, že by to mala byť len otázka pôsobenia v oblasti prevencie protidrogovej závislosti. Mám obavu, že keď tam dáme široké spektrum protispoločenských javov, vlastne sa vytratí tá podstata, o ktorej hovorím, vytratí sa vlastne ten nevyhnutný, požadovaný, v súčasnom období veľmi požadovaný ťah na prevenciu v oblasti boja proti drogám. Preto dávam pozmeňujúci návrh v tomto smere, aby sme v § 2 Osvetová činnosť ods. 2 doplnili tento bod o písmeno f) tohto znenia: "f) aktívne pôsobí v oblasti prevencie protidrogovej závislosti".
Kolegyne, kolegovia, zdôvodňujem to okrem iného aj tým, že drogová scéna sa rozširuje, že čoraz viacej občanov Slovenskej republiky, najmä mladých ľudí, podlieha drogovej závislosti. Som presvedčený, že aj vy ste o týchto otázkach presvedčení, že proti tomuto trendu je nutné rázne bojovať aj na poli osvety. Mám na mysli predovšetkým koordinovanú a celoplošnú osvetovú činnosť s významným vstupom štátu a jeho orgánov, tak ako je to uvedené v návrhu zákona, ktorá doteraz absentuje, ak neberieme do úvahy pár určitých téz alebo osnov v niektorých školách. Toto všetko môže výrazne prispieť k zlepšeniu situácie na drogovej scéne v Slovenskej republike. Tým zároveň bude pôsobiť na všestranne kultúrny a zdravý rozvoj občana našej spoločnosti, pretože len zdravý, kultúrny a vzdelaný občan je zárukou rozvoja spoločnosti samotnej.
Chcem vás poprosiť o podporu tohto návrhu, jednu aj druhú stranu, je skutočne nevyhnutná, pretože zanedbateľná nie je ani finančná suma, ktorá sa tým, že menej ľudí bude drogovo závislých, mám na mysli otázky kriminality, otázky liečby, otázky resocializácie a ďalších, ktoré súvisia s drogovou scénou, v konečnom dôsledku ušetrí. Som presvedčený, že táto suma bude oveľa vyššia ako určité náklady na osvetovú činnosť v tejto oblasti.
Znova zdôrazňujem, ide o spresnenie pôvodného návrhu, ktorým sa zachová ten zmysel, ktorý sa pôvodne sledoval a ktorý, ak by sa prijal doplňujúci návrh, ktorý je uvedený v spoločnej správe, by mohol v konečnom dôsledku aj zaniknúť z pôsobenia v rámci jednotlivých osvetových zariadení.
Mám k tomu aj pozmeňujúci návrh a podpis príslušných poslancov.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou chce reagovať pán poslanec Hudec. Končím možnosť prihlásiť sa do faktických poznámok.
Nech sa páči, pán poslanec.
Poslanec I. Hudec:
Ďakujem za slovo.
Rád by som podporil pozmeňujúci návrh pána poslanca Kalmana, pretože boj proti drogám a iným negatívnym javom našej spoločnosti je nadrezortná záležitosť. Mnohí by možno argumentovali, že boj proti drogám predsa patrí najmä do pôsobnosti rezortu zdravotníctva a že nakoniec aj Ústav zdravotnej výchovy mal v tejto veci urobiť niečo iné, než doteraz bolo vykonané, a že najmä rezort zdravotníctva by mal v tejto veci čosi konať. Ale vieme dobre, že jednoducho to nie je možné, nie je možné nechať v tom osamote aj rezort vnútra a podobne. Okrem priameho boja proti drogám je veľmi účinné a veľmi dobré, tak ako ukazujú skúsenosti zo zahraničia, robiť nielen priamu aktívnu prevenciu, to znamená rozličné prednášky v školách a podobne, ale najmä vyvíjať takú aktivitu, ktorá vytesňuje v rámci alternatívnych programov pre mladých príležitosti pre takéto skúsenosti s drogami. Je veľmi vhodné, aby pri organizácii mnohých podujatí sa pamätalo aj na túto skutočnosť a myslím si, že práve odborná príprava pracovníkov, ktorí na takýchto podujatiach organizačne participujú, by mohla priniesť síce nenápadné, drobné, ale v celom svojom súčte a rozsahu veľmi užitočné ovocie.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Pýtam sa pána ministra, či chce zaujať stanovisko k rozprave. Nie. Ďakujem pekne.
Pán spoločný spravodajca, chcete sa vyjadriť k rozprave. Ďakujem, nie.
Vzhľadom na to, že pán spoločný spravodajca nedostal poverenie a splnomocnenie výboru skrátiť lehotu v prípade pozmeňujúcich návrhov, takže najskôr zajtra o nich môžeme hlasovať, takže prerušujem prerokúvanie tohto bodu. Zajtra pristúpime k hlasovaniu v druhom čítaní a až potom k tretiemu čítaniu.
Ďakujem, pán spoločný spravodajca.
Teraz pristúpime k ďalšiemu bodu, a to k druhému čítaniu o
vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 1/1996 Z. z. o audiovízii v znení zákona číslo 116/1998 Z. z.
Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 369 a spoločnú správu výborov schválenú gestorským výborom máte ako tlač 369a.
Vládny návrh zákona odôvodní pán minister Kňažko.
Prosím pána ministra, aby sa ujal slova.
Minister kultúry SR M. Kňažko:
Vážený pán predsedajúci,
vážené dámy a páni,
zo záverov správy o urýchlení prístupového procesu Slovenskej republiky do Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj vyplynula pre Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky úloha vypracovať návrh zákona, ktorým sa upraví ustanovenie § 4 ods. 8 a 9 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 1/1996 Z. z. o audiovízii v znení zákona číslo 116/1998 Z. z.
Z pohľadu týchto liberalizačných zákonníkov je totiž súčasná platná právna úprava, ktorá 30 percentami vymedzuje použitie a šírenie audiovizuálnych diel distribútorom považovaná za obmedzujúcu a nezodpovedá spravodlivej hospodárskej súťaži. Na základe uvedeného sa preto navrhuje ich vypustenie z platnej právnej úpravy. Úpravy niektorých ďalších ustanovení si vyžiadalo vzájomné zladenie.
Návrh novely predmetného zákona bol prerokovaný v príslušných výboroch Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré ho odporučili v navrhnutom znení v druhom čítaní schváliť len so zmenou účinnosti na 1. marca roku 2000 z 1. januára. Odporúčam teda predložený návrh zákona o audiovízii so spomenutou zmenou v termíne účinnosti schváliť.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďakujem pánu ministrovi.
Dávam slovo určenému spoločnému spravodajcovi výborov, členovi výboru pre kultúru a médiá poslancovi Jánovi Budajovi a prosím ho, aby podľa § 80 ods. 2 o rokovacom poriadku informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto vládnom návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.
Nech sa páči, pán spravodajca.
Poslanec J. Budaj:
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Vážené kolegyne,
vážené kolegovia,
dovoľte mi, aby som vám predniesol informáciu o rokovaní výborov Národnej rady o prerokovaní vládneho návrhu, ktorým sa mení a dopĺňa zákona Národnej rady číslo 1/1996 Z. z. o audiovízii v znení zákona číslo 116/1998 Z. z., ktorý máte ako tlač 369.
Výbor Národnej rady pre kultúru a médiá ako gestorský výbor dostal informáciu o spoločnej správe.
Národná rada pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa spomínaný zákon o audiovízii, Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady, Výboru Národnej rady pre verejnú správu a Výboru Národnej rady pre kultúru a médiá. Určené výbory prerokovali návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky.
Gestorský výbor konštatuje, že do začatia rokovania o návrhu zákona nedostal žiadne stanovisko od poslancov podané podľa § 75 ods. 2 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku.
K predmetnému návrhu zákona určené výbory v prijatých uzneseniach zhodne odporúčajú návrh zákona schváliť s jediným pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom: v článku II sa slová "1. januára" nahrádzajú slovami "1. marca". Ide o zmenu účinnosti zákona, ktorá vyplýva z pochopiteľných dôvodov. Gestorský výbor túto zmenu odporúča schváliť rovnako ako ostatné dva výbory, ktorým bol predmetný zákon pridelený na prerokovanie. Po tejto zmene gestorský výbor odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon číslo 1/1996 Z. z. o audiovízii v znení zákona číslo 116/1998 Z. z., v znení schváleného pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu uvedeného v tejto správe schváliť.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďakujem pekne, pán spoločný spravodajca. Nech sa páči, zaujmite miesto určené pre spravodajcov.
Otváram rozpravu o tomto bode programu. Písomne som nedostal žiadnu prihlášku od pánov poslancov a poslankýň, preto sa pýtam, či sa hlási niekto ústne do rozpravy. Nie je to tak, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Nepredpokladám, že pán minister alebo pán spoločný spravodajca by sa chceli vyjadriť. Ďakujem pekne.
Pán spoločný spravodajca, pýtam sa vás, či môžeme pristúpiť k hlasovaniu.
Podľa § 83 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku pristúpime najskôr k hlasovaniu o návrhu zo spoločnej správy výborov.
Prosím spoločného spravodajcu, aby hlasovanie začal.
Poslanec J. Budaj:
Prosím, budeme najprv hlasovať.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Keby ste pán spoločný spravodajca chvíľku ešte počkali.
Nech sa páči, pán spoločný spravodajca, uveďte návrh.
Poslanec J. Budaj:
Ďakujem pekne.
Budeme najprv hlasovať o pozmeňujúcom návrhu, ktorým sa mení účinnosť zákona a slová "1. januára" sa nahrádzajú slovami "1. marca". Prosím vás, pán predsedajúci, dajte hlasovať o tomto pozmeňujúcom návrhu.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Nech sa páči, prezentujme sa a zároveň hlasujme.
Prezentovalo sa 66 poslancov.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vyzývam vás, aby ste sa vrátili do rokovacej miestnosti, prítomných je len 66 poslancov, vizuálne síce vidím, že je viac poslancov, ale vyzývam vás, aby sme pristúpili k hlasovaniu.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pristúpime znova k hlasovaniu.
Prezentujme sa a hlasujme.
(Ruch v sále.)
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, pýtam sa, či je všeobecný súhlas s tým, aby sme hlasovali o tomto bode neskoršie, prípadne môžeme stanoviť hlasovanie na pol siedmu. Pýtam sa, či je všeobecný súhlas. Áno, ďakujem pekne. Budeme hlasovať o pol siedmej.
Ďakujem zatiaľ pánu navrhovateľovi a pánu spravodajcovi.
Nasledujúcim bodom programu je druhé čítanie o
vládnom návrhu zákona o inšpekcii práce a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač číslo 375 a spoločnú správu výborov schválenú gestorským výborom máte ako tlač 375a.
Vládny návrh zákona odôvodní minister práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky Peter Magvaši. Prosím pána ministra, aby návrh uviedol.
Nech sa páči, pán minister, máte slovo.
Minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR P. Magvaši:
Vážený pán podpredseda,
vážený pán predseda,
vážené dámy,
vážení páni,
účelom vládneho návrhu zákona o inšpekcii práce a o zmene a doplnení niektorých zákonov je v súlade s dohovormi Medzinárodnej organizácie práce vytvoriť účinný systém inšpekcie práce, vytvoriť orgány inšpekcie práce a vymedziť ich pôsobnosť tak, aby boli analogické orgánom inšpekcie práce a ich pôsobnosti v krajinách Európskej únie.
Návrh zákona obsahuje základné úlohy inšpekcie práce vymedzené v článku 3 dohovoru Medzinárodnej organizácie práce číslo 81/1947 o inšpekcii práce v priemysle a obchode. Na orgány inšpekcie práce sa navrhuje preniesť výkon kontroly nad dodržiavaním pracovnoprávnych predpisov, mzdových predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv. Úlohou inšpekcie práce podľa predloženého návrhu zákona bude zabezpečovať presadzovanie právnych predpisov týkajúcich sa pracovných podmienok a ochrany zamestnancov pri práci, vyvodzovať zodpovednosť za porušovanie predpisov a poskytovať zamestnancom a zamestnávateľom rady a informácie.
Návrh zákona vytvára predpoklady na kvalitne lepší a účinnejší systém ochrany zamestnancov pri práci, zachováva nezávislé postavenie výkonných orgánov inšpekcie práce, novo vymedzuje pôsobnosť orgánov inšpekcie práce s cieľom skvalitniť výkon dozornej činnosti a poradenskej činnosti. Navrhuje sa, aby pôsobnosť Úradu bezpečnosti práce Slovenskej republiky prešla dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona na Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky a na Národný inšpektorát práce v rozsahu stanovenom zákonom. Rovnako sa navrhuje prechod pôsobnosti inšpektorátov bezpečnosti práce na inšpektoráty bezpečnosti práce podľa tohto zákona.
Účelom návrhu zákona nie je zrušenie orgánov dozoru, ale ich pretransformovanie na orgány inšpekcie práce tak, aby to bolo uskutočnené, ako je to používané vo väčšine štátov Európskej únie.
Návrh zákona o inšpekcii práce a o zmene a doplnení niektorých zákonov vytvára právne predpoklady na ratifikáciu dohovorov Medzinárodnej organizácie práce číslo 81/1947 a číslo 129/1969 a jeho prijatím sa bude eliminovať aj kritické stanovisko komisie Európskej únie v hodnotiacej správe Agenda 2000, podľa ktorej súčasné štruktúry slovenskej inšpekcie nie sú v súlade s Dohovorom Medzinárodnej organizácie práce číslo 81. Tak ako som to aj v prvom čítaní uviedol, aj po diskusii, práve tento bod, že chceme naše právne prostredie prispôsobiť právnemu prostrediu Európskej únie, je dominantný v okamihoch, keď budete rozhodovať o tomto zákone v druhom a treťom čítaní, a prosil by som vás páni poslanci, aby ste nepodľahli rôznym nie dobrým lobistickým skupinám, ktoré medzi prvým a druhým čítaním pôsobili medzi vami.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďakujem pánu ministrovi za odôvodnenie vládneho návrhu zákona. Prosím ho, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov.
Dávam slovo určenej spoločnej spravodajkyni výborov, členke výboru pre sociálne veci a bývanie pani poslankyni Oľge Keltošovej a prosím ju, aby podľa § 80 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku informovala Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto vládnom návrhu zákona a aby odôvodnila návrh a stanovisko gestorského výboru.
Nech sa páči, pani poslankyňa.
Poslankyňa O. Keltošová:
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie ako gestorský výbor pri rokovaní o vládnom návrhu zákona o inšpekcii práce a o zmene a doplnení niektorých zákonov podáva Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 79 ods. 1 zákona Národnej rady číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením z 21. októbra 1999 pod číslom 497 po prerokovaní vládneho návrhu zákona v prvom čítaní rozhodla, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona Národnej rady o rokovacom poriadku prerokuje vládny návrh zákona v druhom čítaní a pridelila ho týmto výborom na prerokovanie: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady, Výboru Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady pre verejnú správu, Výboru Národnej rady pre sociálne veci a bývanie.
Gestorský výbor nedostal do 18. januára 2000 žiadne stanovisko poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený.
Vládny návrh zákona odporučili schváliť Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre verejnú správu a Výbor Národnej rady pre sociálne veci a bývanie. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie uznesením z 18. januára 2000 odporúča Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 79 ods. 4 písm. f) zákona o rokovacom poriadku návrh zákona vrátiť navrhovateľovi na dopracovanie.
Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré vládny návrh zákona prerokovali, vyplývajú viaceré pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Navrhujem, vážené kolegyne a kolegovia, aby som nečítala všetky doplňujúce a pozmeňujúce návrhy, máte ich pred sebou v tlači 375a. Budem hovoriť iba k jednotlivým bodom.
V bode 1 gestorský výbor odporúča schváliť. V bode 2 takisto odporúčame schváliť. V bode 3 gestorský výbor odporúča schváliť. V bode 4 takisto odporúčame schváliť. V bode 5 schváliť. V bode 6 schváliť. V bode 7 schváliť. V bode 8 navrhujeme schváliť. V bode 9 schváliť. V bode 10 schváliť aj v bode 11 schváliť. Ďalej by som chcela povedať, že v bode 12, kde sa navrhuje slová "1. januára 2000" nahradiť slovami "1. júla 2000", odporúčame schváliť a v tom prípade, ak schválime termín 1. júla, potom v bode 13, kde sa takisto účinnosť od "1. januára 2000" nahradzuje slovami "1. apríla" navrhujeme neschváliť.
Pán predsedajúci, to je z mojej strany všetko.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďakujem, pani poslankyňa. Zaujmite miesto určené pre spoločných spravodajcov.
Otváram rozpravu o tomto bode programu. Písomne sa nikto z poslancov neprihlásil. Pýtam sa, kto sa hlási ústne. Podľa § 28 pán podpredseda Andel a pán poslanec Rusnák. Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy.
Nech sa páči, pán podpredseda, máte slovo.
Podpredseda NR SR M. Andel:
Vážené dámy a páni,
nedá mi, aby som nevystúpil k vládnemu návrhu zákona o inšpekcii práce a zmene a doplnkoch niektorých zákonov (tlač číslo 375), i keď v krátkosti som vystúpil v prvom čítaní. Procesom, ktorým prešiel tento návrh zákona v jednotlivých výboroch, vlastne nezlepšuje predložený návrh zákona. Budem oponovať pánu ministrovi. Nevystupujem v záujme žiadnych lobistických skupín, a preto by som chcel dať do pozornosti moje pripomienky, ktoré k tomuto návrhu zákona mám.
Po prvé. Jedným z hlavným dôvodov prijatia zákona o inšpekcii práce je proklamovaná integrácia dozorných orgánov. Návrh zákona túto požiadavku nerieši. Prakticky všetky dozorné orgány okrem Úradu bezpečnosti práce Slovenskej republiky zostávajú mimo integrácie, či už je to banský dozor alebo rezortné dozory.
Po druhé. Návrh zákona o inšpekcii práce sa predkladá do parlamentu napriek tomu, že v roku 1998 o takmer totožnom znení Národná rada rozhodla, že o tomto znení zákona ďalej nebude rokovať. Návrh bol v druhom čítaní zamietnutý.
Po tretie. Na existujúce orgány štátneho odborného dozoru rezortu Úradu bezpečnosti práce Slovenskej republiky sa prenášajú kompetencie, ktoré patria podľa platného právneho stavu Ministerstvu práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky a Národnému úradu práce bez toho, aby sa presunuli aj finančné prostriedky a ľudia alebo kapacity, pričom pre Úrad bezpečnosti práce Slovenskej republiky ide o nové činnosti, na ktoré nemá kapacitu a pripravených odborníkov. Týmto nemožno naplniť úlohy zo zákona, skôr naopak. Navrhovaný model ohrozí funkčnosť existujúceho systému dozoru nad bezpečnosťou ochrany zdravia pri práci.
Po štvrté. Sprostredkovateľ návrhu zákona, teda Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, nerešpektoval zásadné pripomienky a návrhy Úradu bezpečnosti práce Slovenskej republiky ako spolupredkladateľa, čím porušil článok 9 Smernice na prípravu a predkladanie materiálov na rokovanie vlády, ako aj legislatívne pravidlá. Ďalej spracovateľ nerešpektoval stanoviská Stálej pracovnej komisie pre oblasť bezpečnosti zdravia pri práci, ako aj pripomienky rezortov a ďalších inštitúcií, ako je napríklad Ministerstvo financií Slovenskej republiky, Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, Konfederácia odborových zväzov, ako i Asociácia zamestnávateľských zväzov.
Po piate. Zákon nerešpektuje jednu zo zásadných požiadaviek dohovorov Medzinárodnej organizácie práce týkajúcich sa nezávislosti orgánov inšpekcie práce od politických a iných vplyvov. Je podstatný rozdiel, ak predsedu úradu generálneho inšpektora vymenuje vláda alebo minister, ktorý vymenúva aj riaditeľov inšpektorátov alebo ho vymenuje parlament. Ako vzor by som mohol uviesť poľský model, kde práve IP podlieha parlamentu.
Po šieste. V rámci Európskej únie neexistuje právna úprava, dohovory Medzinárodnej organizácie práce alebo smernice Európskej únie, ktoré by predpisovali jednotný záväzný model inšpekcie práce. To je ponechané na vnútroštátnu legislatívu a národné zvyklosti. Dnešný, podčiarkujem, pán minister, dnešný právny stav nie je v rozpore s legislatívou Európskej únie.
Po siedme. Zákon na jednej strane predpokladá integráciu činností, kompetencií, ktoré nemajú žiaden súvis, napríklad mzdy, kolektívne zmluvy a bezpečnosť technických zariadení vrátane jadrových. Na druhej strane neintegruje činnosti, kompetencie, ktoré vzájomne súvisia, napríklad bezpečnosť práce, ochrana zdravia pri práci, hygiena a podobne.
Samozrejme svojím spôsobom možno sa žiada novela určitých častí zákona, ako som povedal, ktorý v súčasnosti platí. Ale rešpektujme potom i také dôležité inštitúcie, ako som povedal, Konfederáciu odborových zväzov alebo Asociáciu zamestnávateľských zväzov. Ak ony lobujú, tak zrejme lobujú v záujme svojich zamestnancov, respektíve členov odborov.
Chcel by som povedať, čiastočne citovať zo spoločného vyhlásenia Úradu bezpečnosti práce a Konfederácie odborových zväzov. Bolo by si treba uvedomiť, že takýto model inštitucionálneho usporiadania v oblasti bezpečnosti práce presadilo ministerstvo práce a sociálnych vecí v rokoch 1992 až 1994 a neosvedčil sa. S ohľadom na túto skúsenosť aj dnes možno reálne očakávať, že oblasť bezpečnosti práce sa dostane na periférium záujmu Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky. Je žiaduce pripomenúť, že návrh zákona o inšpekcii práce v podobe, opakujem ešte raz, v podobe, v akej je dnes predložený, bol už pred dvoma rokmi v Národnej rade Slovenskej republiky zamietnutý.
Úrad bezpečnosti práce Slovenskej republiky a Konfederácia odborových zväzov Slovenskej republiky plne podporujú prijatie zákona o inšpekcii práce, avšak takého zákona, ktorý vytvorí všetky potrebné predpoklady a podmienky na naplnenie úloh v oblasti ochrany zamestnancov.
Ďalej by som mohol spomenúť aj spoločné vyhlásenie zástupcov krajín Vyšehradskej štvorky, v ktorom sa predpokladá vytvorenie nezávislého, pán minister, podčiarkujem, nezávislého a samostatného úradu pre danú oblasť.
Ďalej by som mohol spomenúť rôzne medzinárodné konferencie, ktoré usporadúvala práve Medzinárodná organizácia práce, môžem povedať, že som prijímal zástupcov Medzinárodnej organizácie práce, s úrovňou v oblasti inšpekcie práce na Slovensku boli skutočne spokojní, dosahuje vysoké európske parametre. Iste, niektoré nedostatky, ak v tomto zákone sú, sme na to, aby sme ich odstránili, ale urobme taký zákon skutočne, ktorý bude vyhovovať a bude napĺňať potreby a požiadavky tých, pre ktorých sú určené.
Dámy a páni, z uvedených dôvodov, ktoré som tu povedal, podľa § 83 ods. 1 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky žiadam, aby Národná rada Slovenskej republiky vrátila tento návrh zákona na dopracovanie a dopracovať navrhovateľovi.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Na vystúpenie pána podpredsedu chcú s faktickými poznámkami reagovať traja poslanci. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických poznámok.
Pani poslankyňa Keltošová, nech sa páči.
Poslankyňa O. Keltošová:
Ďakujem za slovo.
Veľmi stručne, pretože sa hovorí o vládnom návrhu zákona, ktorý v tom čase patril do gescie môjho bývalého ministerstva.
Pán podpredseda, máte o tom veľmi mylné informácie.
Po prvé treba vyvrátiť fámu, ktorú šíri Úrad bezpečnosti práce, že zákon bol zamietnutý. On bol prerokovaný v gestorskom výbore v druhom čítaní a do tretieho nebol zaradený. To znamená, máme číslo uznesenia aj dátum, keď tento návrh zákona bol v minulom volebnom období prerokovaný. To, že nebol zaradený do tretieho čítania, poviem otvorene, bolo na základe lobingu Úradu bezpečnosti práce vášho bývalého predsedu pána Slotu. A keďže vtedy sme nemali istotu, že tento návrh zákona bez podpory poslancov SNS prejde, jednoducho sme ho do tretieho čítania nezaradili. Takže nie je pravdou, že bol zamietnutý.
Ďalej by som chcela povedať, že sme mali viacero posudkov. Ak spomínate konkrétne Medzinárodnú organizáciu práce, môžem dokumentovať list tejto organizácie zo dňa 31. 7. 1997. Je to podporný list Medzinárodnej organizácie práce k tomuto návrhu zákona, o ktorom teraz hovoríme. Máme ďalšie listy z toho obdobia rokov 1996 a 1997 od významných organizácií a inštitúcií. Dokonca máme aj list od pána Gerda Albrachta, ktorý je prezidentom Medzinárodnej asociácie inšpekcie práce a podporuje takúto právnu úpravu.
Takže ja sa obraciam na odborníkov a dúfam, že tieto stanoviská budú zohľadnené.
A ešte jednu poznámku by som chcela povedať. Tento návrh, tak ako je predložený, bude podporovať klub HZDS, pretože naozaj si myslíme, že je dôležité, keď už teraz máme otvorenú prístupovú cestu do Európskej únie, aby sme splnili aj podmienky Európskej únie v tejto oblasti.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Kalman.
Poslanec J. Kalman:
Fakticky ma predbehla pani kolegyňa Keltošová, keď som chcel v určitých momentoch oponovať podpredsedovi Andelovi.
Je fakt pravda, že ten zákon bol predložený. Prerokoval sa, tak ako hovorila pani Keltošová. Pravdou však je aj to, že na základe týchto nejasností, na základe týchto treníc je oslabená činnosť starostlivosti o ochranu a bezpečnosť pri práci, ktorú pociťujú zamestnanci, ktorú určitým spôsobom zneužívajú aj samotní zamestnávatelia, pretože sami čakajú, či bude nový zákon prijatý, čo nové prinesie. A pri dnešnej hospodárskej situácii jednotlivých podnikateľských subjektov je otázka ochrany a bezpečnosti pri práci jedna z posledných. Aj preto nám možno rastie počet pracovných úrazov, zhoršujú sa pracovné podmienky, ochranné pomôcky a podobne.
Na rozdiel od pána kolegu Andela si teda nemyslím, že by sme mali návrh zákona oddialiť, jeho prijatie oddialiť, ale naopak, prihováram sa k predkladateľovi i spravodajcovi, aby sme ho prijali, pretože som presvedčený, že v súčasnom období je nutné túto trenicu jednoznačne rozseknúť. Je nutné zvýšiť dohľad nad bezpečnosťou a ochranou zdravia pri práci, je potrebné dať jasný signál, akým spôsobom sa táto problematika, veľmi významná problematika v oblasti ochrany našich zamestnancov bude realizovať.
Z tohto dôvodu sa prikláňam k tomu, aby sa v prerokúvaní tohto zákona pokračovalo.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Rusnák, nech sa páči.
Poslanec Š. Rusnák:
Ďakujem za slovo.
Chcem stručne reagovať na pána Andela, podpredsedu Národnej rady, ktorý tu hovoril v tej časti, že už taký podobný návrh bol daný do parlamentu, že nebol schválený. Isteže mám takisto informácie, že tento návrh bol schválený jednak vládou, prešiel výbormi Národnej rady Slovenskej republiky a jeden z vtedajších koaličných partnerov, bola to Slovenská národná strana, nepodporila a myslím si, že aj v tomto prípade prevládli nejaké osobné záujmy.
Takže ja naopak chcem odporučiť, aby sme tento návrh zákona podporili. Nakoniec o chvíľu vystúpim, poviem viac.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ako posledný v rozprave vystúpi pán poslanec Rusnák.
Nech sa páči, máte slovo.
Poslanec Š. Rusnák:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán minister,
vážené kolegyne, kolegovia,
návrh zákona, o ktorom dnes rokujeme, bol vypracovaný a predložený na základe Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky, ktorá sa s poukazom na kontinuitu koncepcie transformácie sociálnej sféry v Slovenskej republike zaviazala navrhnúť takú právnu úpravu integrovaním inšpekcie práce, na základe ktorej sa vybuduje účinný systém ochrany zamestnancov pri práci a prehĺbi dozornú a poradenskú funkciu štátu v oblasti ochrany práce.
Schválenie zákona o inšpekcii práce požadovala Konfederácia odborových zväzov Slovenskej republiky v rámci dvadsiatich požiadaviek predložených vláde Slovenskej republiky v roku 1999. Návrh zákona prerokovala Rada hospodárskej a sociálnej dohody 27. augusta minulého roku a odporučila ho prerokovať na úrovni vlády. Zároveň navrhla doriešiť zásadný rozpor uplatnený v rámci medzirezortného pripomienkového konania zo strany Úradu bezpečnosti práce týkajúci sa inštitucionálneho usporiadania orgánov inšpekcie práce.
Dovoľte mi stručne reagovať na výhrady Úradu bezpečnosti práce.
K prvej oblasti - k vytvoreniu novej štruktúry orgánov inšpekcie práce. Táto predpokladá, že štátnu správu v oblasti inšpekcie práce by mali vykonávať Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky ako ústredný orgán štátnej správy aj pre inšpekciu práce, Národný inšpektorát a inšpektoráty práce ako samostatné výkonné orgány inšpekcie práce.
V zákone sa navrhuje pretransformovať Úrad bezpečnosti práce Slovenskej republiky na Národný inšpektorát práce a inšpektoráty bezpečnosti práce na inšpektoráty práce.
Pôsobnosť úradu bezpečnosti práce dňom nadobudnutia účinnosti zákona prejde na Národný inšpektorát práce a Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky v rozsahu ustanovenom zákonom.
Podľa § 26a zákona číslo 347/1990 Zb. je Úrad bezpečnosti práce v súčasnosti ústredným orgánom štátnej správy Slovenskej republiky iba pre štátny odborný dozor nad bezpečnosťou a ochranou zdravia pri práci, bezpečnosťou technických zariadení a nad dodržiavaním ustanovených pracovných podmienok. Táto pozícia Úradu bezpečnosti práce Slovenskej republiky v štruktúre štátnej správy je neštandardná z pohľadu obdobných kontrolných a dozorných inštitúcií v Slovenskej republike, napríklad energetická inšpekcia, obchodná inšpekcia, inšpekcia životného prostredia, ale i európskych realít.
Podľa návrhu zákona bude Národný inšpektorát práce a jemu podriadené inšpektoráty práce vykonávať dozornú činnosť v organizáciách na Slovensku a ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny bude aj v zmysle stanovísk Medzinárodnej organizácie práce a Európskej únie zabezpečovať riadiace, koordinačné a koncepčné úlohy vrátane legislatívy.
Tento stav, ktorý je obdobne ako v štátoch Európskej únie, predpokladá, že Úrad bezpečnosti práce nebude ústredným orgánom štátnej správy, bude však zachovaná jeho samostatnosť, čo sa týka výkonu dozornej činnosti. Podobný spôsob štruktúry orgánov inšpekcie práce uplatňuje drvivá väčšina z členských štátov Európskej únie, čo okrem iného potvrdil samotný Úrad bezpečnosti práce Slovenskej republiky v materiáli vypracovanom pod názvom Prehľad informácií o inšpekcii práce v štátoch Európskej únie v transformujúcich sa krajinách v ďalších vybraných štátoch sveta.
Druhá oblasť je strata nezávislosti inšpekcie práce. Návrh zákona rešpektuje nezávislosť výkonných orgánov inšpekcie práce a inšpektorov práce pri dozornej činnosti. V záujme zvýšenia ich nezávislosti, ktoré požaduje článok 6 Dohovoru Medzinárodnej organizácie práce číslo 81/1947 a článok 8 ods. 1 Dohovoru Medzinárodnej organizácie práce číslo 129/1969, návrh zákona napríklad upravuje jednotlivé oprávnenia a povinnosti príslušných orgánov inšpekcie práce, ustanovuje inštitút vymenúvania a odvolávania inšpektorov práce. Inšpektori práce majú postavenie verejného činiteľa. Návrh zákona upravuje pozíciu inšpektora práce a hlavného inšpektora práce ako odbornú funkciu. Tým, že generálny inšpektor práce ako predstaviteľ Národného inšpektorátu práce nebude na čele ústredného orgánu štátnej správy, prehlbujú sa predpoklady na zvýšenie jeho nezávislosti od zmien vlády, tak ako to požadujú citované dohovory.
Predkladaným návrhom sa v Slovenskej republike dotvárajú nezávislé orgány, ktoré v súlade s článkom 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky umožnia lepšie vykonávanie ústavných práv upravených v článku 36 a nasledujúcich Ústavy Slovenskej republiky v nadväznosti na jej článok 51. Zároveň sa zakotvuje právny základ potrebný na ratifikáciu Dohovoru Medzinárodnej organizácie práce číslo 81/1947 o inšpekcii práce v priemysle a obchode a Dohovoru Medzinárodnej organizácie práce číslo 129/1969 o inšpekcii práce v poľnohospodárstve.
Tretia oblasť je nesúlad navrhovaného zákona so spomínanými dohovormi číslo 81 a 129 z pohľadu napĺňania podmienok na vytvorenie integrovanej inšpekcie práce. Integrovanou inšpekciou práce sa podľa článku 3 ods. 1 Dohovoru Medzinárodnej organizácie práce číslo 81/1947 a článku 6 ods. 1 Dohovoru číslo 129/1969 presadzujú ustanovenia predpisov o pracovných podmienkach a ochrane pracovníkov. Za také sa považujú predovšetkým ustanovenia o pracovnom čase, mzdách, odpočinku v týždni, dovolenke, bezpečnosti, ochrane zdravia a sociálnej starostlivosti, o zamestnávaní žien, detí a mladistvých. V súlade s tým návrh v § 2 ods. 1 písm. a) vymedzuje, že inšpekcia práce je dozor nad dodržiavaním pracovnoprávnych predpisov, právnych a ostatných predpisov, na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci vrátane predpisov upravujúcich faktory pracovného prostredia, mzdových predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv.
Uvedené dohovory Medzinárodnej organizácie práce umožňujú vyňať z pôsobnosti inšpekcie práce niektoré určené pracoviská alebo určených pracovníkov verejnej správy. Návrh zákona v § 2 ods. 5 ustanovuje, na ktorých pracoviskách sa táto možnosť aplikuje aj v Slovenskej republike.
Návrh zákona o inšpekcii práce je v súlade s dohovormi Medzinárodnej organizácie práce a praxou uplatňovanou v krajinách Európskej únie. Nezávislé orgány inšpekcie práce a samotní inšpektori práce kreovaní v súlade s návrhom zákona vytvoria podmienky na zabezpečovanie a efektívne uplatňovanie a presadzovanie platných právnych predpisov i vtedy, ak sú tieto zámerne porušované a predíde sa tak nepriaznivým dosahom na zamestnancov i zamestnávateľov.
A k tej poslednej štvrtej oblasti, to je personálna. Na vytvorenie potrebných predpokladov na začatie výkonu inšpekcie práce schváli minister práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky harmonogram postupu. O spoluprácu pri jeho napĺňaní už v čase pred schválením návrhu zákona požiadal predsedu Úradu bezpečnosti práce, ktorý sa vo svojej reakcii obmedzil iba na návrh zamestnancov do vytvorených pracovných skupín s odkazom na spoluprácu až po prípadnom schválení zákona. V snahe vytvoriť primerané podmienky na zabezpečenie výkonu tých častí inšpekcie práce, ktoré doposiaľ Úrad bezpečnosti práce nevykonáva, ide o komplex výkonu inšpekcie nad dodržiavaním pracovnoprávnych vzťahov, aj náš výbor pre sociálne veci a bývanie v spoločnej správe, tak ako tu bolo predložené o výsledku prerokovania v druhom čítaní, posunul účinnosť zákona v § 2 ods. 1 písm. a) 1. 3. a 4. bod o jeden celý rok.
Verím, vážené kolegyne, vážení kolegovia, že podporíte tento návrh zákona, a tým prakticky vyriešime aj problém, ktorý sa tu tiahne už najmenej dva roky, ako tu už bolo konštatované.
Ďakujem za podporu tohto návrhu.