Minister zdravotníctva SR T. Šagát:
Pokiaľ ide o okresných lekárnikov, zdá sa mi, že je predčasné, aby sme v tejto fáze, keď sa mení alebo je snaha meniť samosprávu a štátnu správu, do tohto zasahovali. Urobíme tak až potom, keď sa prijme filozofia, konkrétne opatrenie na úrovni riadenia zdravotníctva, ktoré vyplynú z toho nového usporiadania.
Pokiaľ ide o výdaj liekov, máte pravdu. Zastával som v tom čase názor, aby to neboli laboranti. To absolútne priznávam. Treba však povedať, že ja sa cítim ako človek, ktorý je schopný vývoja zmien stanovísk, pokiaľ je to odargumentované, a treba povedať, že smernica Európskej únie jednoznačne hovorí o tom, že liek by mal vydávať len školený farmaceut, pretože sa očakáva, že aj voľnopredajný liek by mal byť podaný občanovi tak, že sa ho aktívne ten farmaceut opýta, na čo to potrebuje, poradí mu, ako sa to užíva. To je oveľa bezpečnejšie, ako to robí človek s nižším vzdelaním, takže môj názor sa v tomto nezmenil napriek tomu, že sa rozhodli prijať to, tak ako je to v zákone uvedené.
Nakoniec poslednú vetu. Samozrejme, dovoľte mi, aby som nesúhlasil, možno to zvážite, že to, čo sme predložili vám a čo sa skutočne zlepšilo, a ďakujem za to zlepšenie, nebol paškvil a chcem vysloviť nádej, že tak ako uviedla pani poslankyňa, spoločný spravodajca, podporíte tie návrhy, ktoré zákon zlepšujú.
Ďakujem vám pekne.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem pánu ministrovi.
Chce zaujať k rozprave stanovisko pani spravodajkyňa?
Nech sa páči.
Poslankyňa A. Záborská:
Ďakujem za slovo.
Pán predseda,
pán minister,
kolegyne, kolegovia,
len celkom krátko na záver. Bol to zložitý zákon, ktorý, tak ako moji predrečníci povedali, nakoniec bol výrazom konštruktívnej spolupráce jednak medzi ministerstvom zdravotníctva a poslancami Výboru Národnej rady pre zdravotníctvo, ale musím tu povedať, že bol aj prejavom konštruktívnej spolupráce medzi opozičnými a koaličnými poslancami, ktorí sú členmi výboru.
Tento zákon bol preto zložitý, lebo tu išlo o dve veľmi dôležité veci. Keď si zoberiete prieskumy verejnej mienky a otázka na respondenta znie, čo respondent považuje v živote za najdôležitejšie, tak 40 percent povie peniaze a 40 percent zdravie a tých 20 percent ostane na všetky ostatné atribúty. Toto bol zákon, v ktorom sa miešali peniaze so zdravím. A preto rokovanie trvalo tri dni. Preto tých zúčastnených vo výboroch z iných spoločností bolo do 70 a o to viacej, o to kladnejšie hodnotím výsledok, ktorý sme spoločne dosiahli.
K pozmeňujúcim návrhom podporujem ako spravodajca k tomuto zákonu aj pozmeňujúci návrh pána poslanca Kováča, ktorý zjednoduší výmenu odborného zástupcu a nebude treba predkladať x iných potvrdení, ktoré treba na vydanie licencie. A takisto podporujem aj pozmeňujúci návrh pána poslanca Ferkóa, ktorý skutočne kvalifikovaným spravovaním lekárne plne zabezpečí ústavné právo našich občanov na zdravie.
Ďakujem pekne.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pani poslankyňa, pýtam sa, či sme pripravení pristúpiť k hlasovaniu o tomto bode. (Súhlasné stanovisko spravodajkyne.) Čiže podľa § 83 najprv budeme hlasovať o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré sú v spoločnej správe a až potom o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré boli prednesené v pléne Národnej rady.
Nech sa páči, pani poslankyňa, uvádzajte hlasovanie.
Poslankyňa A. Záborská:
Ďakujem pekne za slovo.
Tak ako ste dostali v spoločnej správe, gestorský výbor odporučil hlasovať o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch a en bloc schváliť body 1, 2, 4, 5, 6, 7, 8, 9, 10, 11, 12, 13, 15, 16, 17, 19, 20, 21, 22, 23, 24, 25, 26, 28, 30 a 31. Gestorský výbor ich odporúča schváliť.
Pán predseda, buďte taký dobrý a dajte hlasovať.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pani poslankyne, páni poslanci, budeme hlasovať o prvom návrhu pani spravodajkyne. Prezentujme sa a hlasujme.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 93 poslancov.
Za návrh hlasovalo 91 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa nezdržal nikto.
Nehlasovali 2 poslanci.
Konštatujem, že sme tento návrh schválili.
Nech sa páči ďalej.
Poslankyňa A. Záborská:
Body 3, 4, 18, 27, 29 a 32 gestorský výbor odporúča neschváliť.
Predseda NR SR J. Migaš:
Čiže hlasujeme o druhom návrhu pani spravodajkyne. Body 3, 14, 18, 27, 29, 32 odporúča gestorský výbor neschváliť.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 93 poslancov.
Za návrh hlasovali 2 poslanci.
Proti návrhu hlasovalo 84 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov.
Konštatujem, že sme tento návrh neschválili.
Nech sa páči, teraz budeme hlasovať o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré boli prednesené v rozprave.
Poslankyňa A. Záborská:
Ďakujem pekne.
Ako prvý odznel pozmeňujúci návrh pána Romana Kováča. V § 9 ods. 2 sa na konci pripája veta, tak ako odznela v pozmeňujúcom návrhu pána poslanca.
Pán predseda, dajte hlasovať.
Predseda NR SR J. Migaš:
Hlasujeme o pozmeňujúcom návrhu, ktorý máte písomne predložený. Je to návrh pána poslanca Kováča. Za bod 8 návrhu sa vkladá ďalší bod, ktorý znie a tak ďalej. Máte to napísané v pozmeňujúcom návrhu.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 92 poslancov.
Za návrh hlasovalo 91 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.
Konštatujem, že sme tento pozmeňujúci návrh schválili.
Nech sa páči ďalší pozmeňujúci návrh.
Poslankyňa A. Záborská:
Ďakujem pekne.
Ďalší pozmeňujúci návrh predniesol pán poslanec Barnabás Ferkó, ktorý máte rozdaný v laviciach.
Pán predseda, dajte hlasovať.
Predseda NR SR J. Migaš:
Prezentujme sa a hlasujme o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Ferkóa.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 94 poslancov.
Za návrh hlasovalo 76 poslancov.
Proti návrhu hlasovali 4 poslanci.
Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že tento pozmeňujúci návrh sme schválili.
Poslankyňa A. Záborská:
Pán predseda, to boli všetky pozmeňujúce návrhy. Ukončili sme hlasovanie.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pýtam sa spoločnej spravodajkyne, aké má návrhy na pokračovanie prerokúvania návrhu zákona v treťom čítaní, či ju podľa § 84 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku gestorský výbor splnomocnil na podanie návrhu výboru, aby sa ihneď teraz konalo tretie čítanie o tomto zákone.
Poslankyňa A. Záborská:
Pán predseda, nemám splnomocnenie pokračovať ihneď v treťom čítaní, a preto navrhujem, aby sme pokračovali podľa rokovacieho poriadku a dodržali 24-hodinovú lehotu.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem.
Pani poslankyne, páni poslanci, v treťom čítaní o tomto návrhu zákona budeme pokračovať zajtra.
Ďakujem pánu ministrovi aj pani spravodajkyni.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, teraz budeme pokračovať prvým čítaním o
vládnom návrhu zákona o Slovenskej filharmónii.
Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 471. Návrh na pridelenie vládneho návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady máte v rozhodnutí číslo 489.
Z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh zákona uvedie minister kultúry pán Milan Kňažko.
Nech sa páči, pán minister.
Minister kultúry SR M. Kňažko:
Vážený pán predseda,
vážené panie poslankyne, páni poslanci,
na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky predkladám vládny návrh zákona o Slovenskej filharmónii v súlade s plánom legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 1999.
Slovenská filharmónia, vrcholná národná kultúrna inštitúcia v oblasti hudobného umenia vznikla ako výsledok vytrvalého úsilia nadšencov, skladateľov, interpretov a milovníkov vážnej hudby. Jej právnym základom sa stal zákon Slovenskej národnej rady číslo 13/1949 Zb., ktorý platí dodnes. Slovenská filharmónia za 50-ročné obdobie, ktoré sme si pripomenuli v minulom roku, prešla významnými vývojovými zmenami najmä v oblasti jej umeleckých zložiek. K pôvodne založenému symfonickému orchestru s názvom Slovenská filharmónia pribudol v roku 1957 Slovenský filharmonický zbor, v roku 1960 Slovenský komorný orchester a neskôr i ďalšie komorné súbory.
Po roku 1989 vznikli kvalitatívne nové podmienky a z toho aj pre inštitúciu vyplývajú ďalšie možnosti a ďalšie úlohy. V záujme zosúladenia súčasného stavu a jej ďalšieho vývoja s legislatívou predkladám návrh zákona, ktorý by bol náležitým právnym vyjadrením jej osobitného postavenia v štruktúre umeleckých inštitúcií. Účelom predloženého návrhu zákona je preto vymedziť postavenie, poslanie a predmet činnosti, ako aj pracovnoprávne vzťahy výkonných umelcov a ostatných zamestnancov Slovenskej filharmónie. Návrh zákona nemá zvýšené nároky na štátny rozpočet.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďakujem pánu ministrovi za uvedenie vládneho návrhu zákona. Prosím ho, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov.
Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá, poslancovi Dušanovi Jarjabkovi.
Pán spoločný spravodajca, nech sa páči, máte slovo.
Poslanec D. Jarjabek:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán minister,
vážené dámy,
vážení páni,
vládny návrh zákona o Slovenskej filharmónii (tlač 471) predseda Národnej rady Slovenskej republiky navrhol Národnej rade Slovenskej republiky rozhodnutím číslo 489 zo 7. decembra 1999 na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá. Za gestorský výbor predseda Národnej rady Slovenskej republiky navrhol Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá. Vystúpiť na dnešnej schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky k uvedenému návrhu ma určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá svojím uznesením číslo 111 zo 17. januára 2000.
V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú správu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. To značí, že návrh zákona obsahuje paragrafované znenie a dôvodovú správu. Ďalej konštatujem, že zo znenia návrhu je zrejmé, čo sa s ním má dosiahnuť. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje vyjadrenie súladu návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky, súvislosti s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, zhodnotenie súčasného stavu, dôvod potreby novej právnej úpravy, hospodárskeho a finančného dosahu a vplyvu na štátny rozpočet. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie, ktorá spĺňa predpísané náležitosti.
Z môjho pohľadu na toto konto len krátka poznámka. Mrzí ma, že ministerstvo kultúry v tejto chvíli nepredkladá zákon, v ktorom sa hovorí aj o Košickej filharmónii. Je to, samozrejme, zdôvodniteľné tým, že Košická filharmónia už nepatrí pod priamu gesciu ministerstva kultúry, ale aj tak to opodstatňuje moju obavu o hudobný život v bývalom Východoslovenskom kraji.
S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky číslo 489 zo 7. decembra 1999 prideliť vládny návrh zákona o Slovenskej filharmónii (tlač 471) v druhom čítaní na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá. Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá, pričom odporúčam, aby ho ústavnoprávny výbor, ktorému bol predmetný návrh pridelený, prerokoval v lehote do 9. marca 2000 a gestorský výbor do 11. marca 2000.
Vážený pán predsedajúci, žiadam vás, aby sa o tomto návrhu hlasovalo po rozprave ako o prvom.
Pán predsedajúci, ďakujem, skončil som.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďakujem, pán spoločný spravodajca.
Žiadam vás, aby ste zaujali miesto určené pre spravodajcov.
Otváram všeobecnú rozpravu o tomto bode programu. Písomne sa prihlásil do rozpravy pán poslanec Jarjabek.
Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.
Poslanec D. Jarjabek:
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
bolo by akiste nosením dreva do lesa, keby som vás začal teraz z pozície spravodajcu k návrhu zákona o Slovenskej filharmónii presviedčať o tom, aká je hudba dôležitá a že nás sprevádza od kolísky až po hrob. Všetci tiež veľmi dobre chápeme, že vznik Slovenskej filharmónie po druhej svetovej vojne bol podobne ako zriadenie ďalších národných kultúrnych ustanovizní veľmi pozitívnym skutkom skvelého básnika a osvieteného povereníka Laca Novomeského. Vtedy v prvých povojnových rokoch sa de facto zavŕšil proces smerujúci k inštitucionálnej profesionalizácii slovenského umenia ako nesmierne dôležitej zložky nášho definitívneho etablovania sa v rodine moderných európskych národov.
Zmena spoločenského systému od roku 1990 postupne zosilňovala nevyhnutnosť vyriešiť zákonnými úpravami postavenie našich reprezentatívnych národných kultúrnych ustanovizní. Musíme totiž otvorene konštatovať, že do dnešných dní je vzťah štátu, ale i obcí a občanov samotných k umeniu neveľmi žičlivý. Všetci síce verbálne deklarujeme svoj eminentný záujem o zachovanie a rozvíjanie slovenskej kultúry a umenia, no súčasne preferujeme smerovanie verejných prostriedkov do tých oblastí, v ktorých sa viditeľnejšie a rýchlejšie môžeme pochváliť výsledkami alebo kde vzniká čosi hmatateľné, viditeľné a neprehliadnuteľné.
A platí to i opačne, že totiž aj mnohí slovenskí umelci síce majú k svojmu národu a k svojej vlasti veľmi pozitívny vzťah, no keď dostanú možnosť uplatniť svoje schopnosti, hoci aj v menej kvalitných súboroch v zahraničí, idú bez väčších úvah za realitou omnoho lepšieho finančného ohodnotenia. Dnes sú slovenskí hudobníci a často sú to skvelí majstri na špičkovej svetovej úrovni v orchestroch od Rakúska po Japonsko a od Nórska po Juhoafrickú republiku a v drvivej väčšine prípadov tam nie sú len preto, že v týchto ansámbloch videli lepšiu individuálnu perspektívu, ale preto, lebo im tam vytvorili neporovnateľne lepšie materiálne podmienky.
Kultúra a umenie náš život spoluformujú veľmi výrazne, no pritom ťažko exaktne zmerať jeho podiel na tom, že ľudia budú voči sebe slušnejší, tolerantnejší, priateľskejší, že vzťahy medzi nimi nadobudnú povahu serióznych medziľudských relácií, že budeme žiť jednoducho plnší a harmonickejší život. Pre niekoho môže byť filharmónia súborom podivných ľudí, ktorí celé dni nič nerobia iba sa večer čo večer oblečú do frakov a smokingov a idú na dve hodiny hrať. Inému sa môže zdať na herectve príťažlivá popularita, možno nosiť krásne kostýmy, ďalší sa čudujú, ako taký spisovateľ môže poznať toľko slov a filmová réžia zasa pre iného môže byť totožná so šiltovkou na hlave a hýrením po hoteloch. Možno. Takýto pohľad si môže dovoliť laik a ani mi na um nepríde podozrievať niekoho v tejto sále, že by mu bol tento názor blízky. Musíme vnímať umenie a kultúru ako súbor činností, ktoré potrebujú našu podporu, pretože konečným produktom tvorivej činnosti nie je jedno predstavenie, koncert, kniha či výstava, ale celková kultivácia tejto spoločnosti. Kultivácia alebo povznesenie, zušľachtenie, bez ktorej by sme sa len veľmi ťažko dokázali včleniť do rodiny európskych národov ako rovnocenný partner, ale zostali by sme navždy iba na jej prahu ako trpený dodávateľ lacnej pracovnej sily.
Súčasťou projektu transformácie inštitucionálnej bázy slovenskej kultúry a umenia, ktorú uskutočnil rezort za vedenia pána Hudeca v nadväznosti na nové územnosprávne usporiadanie republiky, bola úvaha o príprave nového zákona o národných kultúrnych ustanovizniach, ktorý mal riešiť postavenie Slovenského národného divadla, Slovenskej filharmónie, Slovenského národného múzea, Slovenskej národnej galérie a niektorých ďalších rezortných inštitúcií podobného charakteru. Keďže sa vedeniu rezortu v tom čase nepodarilo získať pre túto myšlienku všeobecnú podporu, prednosť napokon dostal zložitejší variant prípravy niekoľkých nových zákonov, ktorými sa riešilo postavenie jednotlivých inštitúcií samostatne. V relácii tohto variantu pokračuje vedenie rezortu aj po roku 1998, a tak sa teraz na prerokovanie do Národnej rady Slovenskej republiky dostáva nové znenie návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky o Slovenskej filharmónii.
Dámy a páni, chcel by som v tejto súvislosti, vážené panie poslankyne a vážení páni poslanci, pripomenúť, že keď naši predchodcovia prerokúvali návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o Slovenskom národnom divadle, mali súčasne pred sebou aj návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o divadelnej činnosti. Slovenský parlament vtedy súčasne riešil problematiku zásadnej legislatívnej úpravy podmienok na rozvoj divadelnej tvorby všeobecne a samostatne potvrdil záujem štátu o zachovanie a vytvorenie optimálnych podmienok na rozvoj Slovenského národného divadla ako vrcholnej a reprezentatívnej, štátom zriadenej divadelnej inštitúcie.
Pokladám tento model za korektnejší a objektívnejší, pretože v každej z oblastí kultúry a umenia je ona vrcholná reprezentatívna národná kultúrna inštitúcia iba vrcholom ľadovca, ktorý by rýchlo zmizol pod hladinou nebyť podložia, z ktorého vyrastá a ktoré mu dáva stabilitu. Inými slovami, nie je pre nás ako štát dobrou vizitkou, že dnes síce prijímame v relatívnom konsenze nový zákon, ktorý jednoznačne zlepšuje postavenie Slovenskej filharmónie, no neriešime súčasne ani základné a všeobecné podmienky pre orchestrálnu umeleckú interpretáciu v ďalších umeleckých telesách. Dnes už napríklad Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky nemá možnosť prakticky ovplyvniť to, či Krajský úrad v Košiciach vytvorí pre štátnu filharmóniu Košice aspoň základné podmienky pre nerušenú tvorivú prácu. Preto by sme sa aspoň my ako najvyšší zákonodarný zbor Slovenskej republiky mali zamyslieť nad tým, či by sme nemali súčasne so zákonom o Slovenskej filharmónii prijať aj normu, ktorá by rámcovo riešila možnosti vzniku a existencie iných orchestrálnych telies, ktorá by jednoducho pomohla aspoň zachovať, ak už nie zlepšiť a skvalitniť to hudobné podhubie, ktorého konečným produktom je inštitúcia nesporne výnimočných kvalít - Slovenská filharmónia.
Musíme si v tejto súvislosti položiť aj otázku, či je celkom normálne, že na jednej strane prijímame zákon, ktorým upravujeme postavenie národnej reprezentatívnej hudobnej inštitúcie, a súčasne sme nemými svedkami prípravy plošnej likvidácie slovenského umeleckého školstva. Ak si prejdete biografie všetkých súčasných členov Slovenskej filharmónie, nenájdete medzi nimi umelca, ktorého prvé kontakty s hudobnou tvorbou a interpretáciou by neboli späté práve s ľudovými školami umenia či základnými umeleckými školami. Opäť platí, že bez tohto podhubia rýchlo pocítime pokles záujmu nielen o aktívne účinkovanie v oblasti hudobnej interpretácie, ale i pokiaľ ide o dnes relatívne bohaté poslucháčske zázemie tohto umeleckého druhu.
Bolo by teda viac ako žiaduce práve v súvislosti s prerokúvanou normou uvažovať aj o tom, že by štát mal garantovať možnosť hudobného vzdelávania pre tých svojich občanov, ktorí o to majú záujem, a neponechať túto sféru výlučne na komerčné aktivity, kde navyše štát iba ťažko môže garantovať úroveň vzdelávania.
Na záver môjho vstupu by som chcel konštatovať, že poslanecký klub Hnutia za demokratické Slovensko napriek výhradám voči súčasnej kultúrnej politike ministerstva kultúry podporuje vládny návrh zákona o Slovenskej filharmónii, teda jeho prerokovanie v druhom čítaní.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Na vystúpenie pána poslanca chce reagovať pán poslanec Hudec. Končím možnosť prihlásiť sa do faktických poznámok.
Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.
Poslanec I. Hudec:
Ďakujem za slovo.
Áno, je dôležité takýto zákon prijať. Myslím si, že podporíme tento vládny návrh zákona už aj preto, že je nesmierne dôležité, aby sa aj v zákone inštitucionalizovali niektoré také ustanovizne, ktoré by mohli byť v prípade ďalšieho nepriaznivého vývoja situácie v kultúre vážne ohrozené. Myslím si, že treba podčiarknuť aj tie slová pána poslanca, kde hovoril o hlbšom a širšom pohľade na našu národnú hudobnú kultúru. V tejto súvislosti nemožno nespomenúť aj to, že práve toto odvetvie našej kultúry plní veľmi úspešne niektoré dôležité reprezentačné funkcie slovenskej kultúry, teda aj nášho štátu v zahraničí. Možno niet takého úspešného odvetvia, ako je práve hudobná kultúra, a práve preto som rád, že aj týmto zákonom sa podporí aspoň čiastočne to, čo treba podporiť aj v širších súvislostiach v našej kultúre.
Dovoľte mi ešte jednu krátku poznámku, tá sa bude týkať toho, že je dobré, že tento zákon vzniká a dúfam, že bude inšpiratívny aj preto, aby sa aspoň v iných formách legislatívnych úprav podporila hudobná kultúra v rámci štátnych, či priamo ústredným orgánom riadených štátnych inštitúcií alebo inými štátnymi inštitúciami riadených hudobných telies aspoň v troch prirodzených centrách Slovenska, a to nielen v Košiciach, ale aj v banskobystricko-zvolenskom regióne.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Jarjabek bol jediný písomne prihlásený z poslancov Národnej rady, preto sa pýtam, kto sa hlási do rozpravy ústne. Konštatujem, že nikto, preto vyhlasujem všeobecnú rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Pýtam sa pána ministra, či chce k rozprave zaujať stanovisko. Nie, ďakujem pekne.
Pán spoločný spravodajca? Nie, ďakujem pekne.
Pýtam sa, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, či je všeobecne súhlas s tým, aby sme o všetkých troch zákonoch hlasovali naraz, to znamená, že by sme prešli na prerokovanie ďalšieho zákona, ktorého predkladateľom je pán minister. Pán poslanec Hudec, nie je súhlas? Nie.
Tak pristúpime k hlasovaniu.
Pán spoločný spravodajca, nech sa páči, uveďte hlasovanie.
Poslanec D. Jarjabek:
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Prosím vás, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Nech sa páči, prezentujme sa a zároveň hlasujme o tomto návrhu.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 77 poslancov.
Za návrh hlasovalo 76 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa nezdržal nikto.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že sa Národná rada uzniesla, že tento vládny návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
Poslanec D. Jarjabek:
Teraz prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá. Ďalej, aby týmto hlasovaním za gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá s tým, že ústavnoprávny výbor ho prerokuje do 9. marca 2000 a gestorský výbor do 10. marca 2000. Hlasujeme teda o určení výborov a o lehotách na prerokovanie návrhu.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Prosím, prezentujme sa a hlasujme.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo 91 poslancov.
Za návrh hlasovalo 91 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa nezdržal nikto.
Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky pridelila návrh zákona výborom, určila gestorský výbor a lehotu výborom na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní.
Pán spoločný spravodajca, ďakujem.
V programe schôdze pokračujeme druhým čítaním o
vládnom návrhu zákona o osvetovej činnosti.
Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 368 a spoločnú správu výborov schválenú gestorským výborom máte ako tlač 368a.
Vládny návrh zákona odôvodní minister kultúry pán Kňažko.
Pán minister, nech sa páči, máte slovo.
Minister kultúry SR M. Kňažko:
Ďakujem.
Vážený pán predsedajúci,
vážené dámy a páni,
návrh zákona o osvetovej činnosti schválený vládou Slovenskej republiky predkladá vláda na ďalšie ústavné konanie v orgánoch Národnej rady Slovenskej republiky. Právnym základom sa stal zákon číslo 52/1959 Zb. o osvetovej činnosti, ktorý vzhľadom na svoje ideologické zameranie a značnú organizačnú ťažkopádnosť bol viackrát novelizovaný. Najdôležitejšou novelou je zákon číslo 186/1997 Z. z., na základe ktorého zostal v platnosti len § 5 zákona odrážajúci zmeny v organizačnej štruktúre slovenskej osvety. Výrazné zmeny, ktoré nastali od prijatia doteraz platného zákona v našom politickom, hospodárskom, spoločenskom a kultúrnom živote, si vyžadujú prijatie nového zákona, pretože platný zákon nezodpovedá súčasnému stavu na úseku osvetovej činnosti a nezodpovedá ani spoločenským potrebám a perspektívam vývoja osvety v Slovenskej republike. Za osobitne dôležité považujeme, že predložený návrh zákona po prvý raz definuje osvetu ako osobitný systém výchovy a vzdelávania dospelých a mládeže na základe dobrovoľnosti a slobodnej vôle občana.
Záujmovú umeleckú činnosť a najmä ochranu tradičnej a ľudovej kultúry definuje ako prirodzenú súčasť osvetovej činnosti a zakotvuje existujúcu inštitucionálnu bázu osvetových zariadení. V rámci špecializovaných zariadení osvety definuje aj hvezdárne a planetáriá. Medzi zriaďovateľov osvetových zariadení pritom zaraďuje aj orgány územnej samosprávy, iné právnické osoby a dokonca aj fyzické osoby.
Pripomienky vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky boli zväčša vecného charakteru a boli akceptované. Vecné pripomienky smerovali k začleneniu prevencie protispoločenských javov a drogových závislostí medzi činnosti osvety, čo plne korešponduje so zámermi rezortu v tejto oblasti, a k vytvoreniu informačných databáz o živej kultúre, čo napĺňa novovznikajúci register národnej kultúry.
Predložený návrh zákona o osvetovej činnosti, ďalej len osvetový zákon, si nevyžaduje zvýšené výdavky zo štátneho rozpočtu.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďakujem pánu ministrovi za uvedenie návrhu.
Dávam slovo určenému spoločnému spravodajcovi výborov, členovi výboru pre kultúru a médiá pánu poslancovi Ladislavovi Ballekovi a prosím ho, aby podľa § 80 ods. 2 o rokovacom poriadku informoval Národnú radu Slovenskej republiky o výsledku rokovania výborov o tomto vládnom návrhu zákona a aby odôvodnil návrh na stanovisko gestorského výboru.
Nech sa páči, pán spravodajca.
Poslanec L. Ballek:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán minister,
vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
dovoľte mi, aby som vás zoznámil so spoločnou správou výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona o osvetovej činnosti (tlač 368) vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 79 ods. 1 zákona Národnej rady číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní uvedeného návrhu zákona.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením číslo 502 z 21. októbra 1999 pridelila vládny návrh zákona o osvetovej činnosti na prerokovanie týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnosti a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá.
Určené výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Iné výbory o návrhu zákona nerokovali. Gestorský výbor konštatuje, že do začatia rokovania o návrhu zákona nedostal nijaké stanoviská od poslancov podané podľa § 75 ods. 2 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. K predmetnému návrhu zákona určené výbory Národnej rady Slovenskej republiky v prijatých uzneseniach vedno a v zhode odporúčajú Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť s týmito pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.
Po prvé - k § 2. V § 2 ods. 2 sa za písm. d) vkladá nové písm. e), ktoré znie: "napomáha prevenciu protispoločenských javov a drogových závislostí". Doterajšie písm. e) sa označuje ako písm. f). Návrh rozširuje zoznam aktivít súvisiacich s pojmom osvetová činnosť podľa § 2 navrhovaného zákona. Tieto návrhy Výbor Národnej rady pre ľudské práva a národnosti a gestorský výbor odporúča schváliť.
Po druhé - k § 7. V § 7 ods. 3 sa za písm. b) vkladá nové písm. c), ktoré znie: "zriaďuje štátne osvetové zariadenie s pôsobnosťou na území príslušného kraja". Doterajšie písm. c) sa označuje ako písm. d). Ide o doplnenie konkrétnej pôsobnosti pri výkone štátnej správy na úseku osvetovej činnosti, ktorá nateraz nie je výslovne v návrhu uvedená. Bude to ustanovenie analogické s ods. 2 písm. c). Tohto názoru je ústavnoprávny výbor, výbor pre ľudské práva a národnosti, ako aj výbor pre kultúru a médiá a gestorský výbor ho odporúča schváliť.
Po tretie - k § 9. Za § 8 sa vkladá nový § 9, ktorý znie: "Štátne osvetové zariadenia vytvárajú informačné databázy vybraných údajov o kultúre." Doterajšie § 9 a § 10 sa označujú ako § 11 a § 12. Návrh vychádza z potreby informovať odbornú aj laickú verejnosť. Informácie o slovenskej kultúre je nevyhnuté sústreďovať a sprístupňovať verejnosti. Návrh Výboru Národnej rady pre kultúru a médiá gestorský výbor odporúča schváliť.
Po štvrté - k § 10. V § 10 sa slová "1. január 2000" nahrádzajú slovami "1. marec 2000". Ide o posun účinnosti zákona. Návrh Ústavnoprávneho výboru Národnej rady, výboru pre ľudské práva a národnosti a výboru pre kultúru a médiá gestorský výbor odporúča schváliť.
O pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch gestorský výbor odporúča hlasovať vedno o bodoch 1 až 4 a tieto schváliť.
Pán predsedajúci, prosím o hlasovanie.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďakujem, pán spoločný spravodajca. Žiadam vás, aby ste zaujali miesto určené pre spravodajcov.
Otváram rozpravu o tomto bode programu. Ako jediný pán poslanec prihlásený do rozpravy je pán poslanec Števček.
Nech sa páči, máte slovo.
Poslanec P. Števček:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán minister,
ctené kolegyne,
vážení kolegovia,
poslanci za Hnutie za demokratické Slovensko oceňujú veľmi konštruktívne a dôkladne legislatívnu iniciatívu, ktorá sa týka osvetovej činnosti v Slovenskej republike. Je to zákon modernejší a posúva chápanie osvety predsa len na vyššiu úroveň. Oceňujeme to aj preto, lebo slovenská kultúra, celé jej dejiny sú vlastne vystužené dejinami obetavej osvetovej práce mnohých ľudí, známych i bezmenných. Preto prikladáme tomuto zákonu náležitú dôležitosť a toto nás vedie, samozrejme, aj k predneseniu pozmeňujúcich návrhov k tomuto zákonu. Dovoľte mi ich prečítať.
Návrh číslo 1. Zmeniť znenie § 1 takto:
"§ 1
Účel a poslanie zákona
Tento zákon upravuje pôsobnosť, práva a povinnosti štátu, právnických osôb a fyzických osôb, ktoré zabezpečujú osvetovú činnosť alebo svojimi aktivitami zasahujú do pôsobnosti osvetového systému nezávisle od ich rezortnej a územnej príslušnosti, organizačnoprávnej podoby, formy vlastníctva a šírke pôsobnosti. Určuje pôsobnosť orgánov štátnej správy na úseku osvetovej činnosti."
Návrh číslo 2. V § 2 doplniť za odsek 1 nové odseky 2 a 3 a následne prečíslovať pôvodné číslovanie odsekov.
Návrh znie takto:
"(2) Osveta tvorí osobitný kultúrno-vzdelávací systém spoločnosti, najmä výchovy a vzdelávania dospelých. Jej poslaním je sústavne pôsobiť rozličnými prostriedkami aj špecifickými formami a metódami jej vlastnými na zvyšovanie vzdelanostnej úrovne občanov, k rozvoju osobnosti, vytvárania kultúrneho spôsobu života, osobitne sprístupňovaním výdobytkov slovenskej a svetovej vedy a techniky, hodnôt kultúry a umenia, rozvíjaním ich vlastných kultúrnych záujmov a aktivít.
(3) Organickou súčasťou osvety je záujmová umelecká činnosť ako základňa rozvoja kultúry, nástroj kultúrnej aktivizácie, estetickej a etickej výchovy, ktoré tvoria rozhodujúce zložky rozvoja národnej kultúrnej identity."
Návrh číslo 3. Odsek 2 doplniť o písm. f), ktoré znie: "pomáha formovať pôvodnú štruktúru slovenskej regionálnej kultúry ako nezameniteľnú súčasť slovenskej kultúrnej identity".
Návrh číslo 4. Za § 7 zaradiť nové § 8 a § 9 a následne prečíslovať ostatné paragrafy. Návrh znie:
"§ 8
Neštátne osvetové zariadenia a ich pôsobnosť
(1) Osvetovú činnosť na základe dobrovoľnosti vykonávajú aj občianske združenia i fyzické osoby, ktoré v odbore svojej pôsobnosti organizujú, riadia a kontrolujú osvetovú činnosť podľa svojich možností a zamerania. Na plnenie týchto úloh si neštátni nositelia osvety vytvárajú organizačné články podľa svojho štatútu. Osvetovú činnosť podnecujú, uskutočňujú a rozvíjajú ako svoju dobrovoľnú činnosť podľa platných právnych predpisov." Vymenúva sa, o ktoré predpisy ide.
"§ 9
Pôsobnosť obce v osvetovej činnosti
(1) Jedným zo základných článkov osvetového systému a rozvoja osvetovej činnosti je obec a jej osvetové zariadenia.
(2) Obec prostredníctvom orgánov svojej samosprávy v rozsahu svojej právomoci a pôsobnosti vytvárajú podmienky na činnosť nositeľov osvetovej činnosti vo svojom územnom obvode."
Návrh číslo 5. V § 7 ods. 1 doplniť nové písm. c), ktoré znie: "okresný úrad".
V ods. 3 zmeniť písm. c). Písm. c) podľa nášho návrhu by mohlo znieť takto: "určuje osvetové zariadenia s celokrajskou pôsobnosťou, s regionálnou pôsobnosťou na území kraja a špecializované osvetové zariadenia na odbornú poradenskú, metodickú a informačno-dokumentačnú činnosť pre osvetové zariadenia v kraji".
§ 7 doplniť o nový odsek 4, ktorý znie:
"(4) Zabezpečuje koordináciu osvetových zariadení na území kraja, najmä v oblasti metodickej pomoci obecných osvetových zariadení a neštátnych osvetových zariadení na území okresu."
Návrh číslo 6. V § 5 ods. 1 vložiť nové písm. c), ktoré znie: "vykonávať metodický dozor nad plnením poslania osvetového zariadenia a jeho činnosťou".
Návrh číslo 7. Za § 5 vložiť nový § 6 a následne prečíslovať ostatné paragrafy a ten paragraf znie:
"§ 6
Odborný rast osvetových pracovníkov
(1) Odbornú prípravu v rozličných špecializáciách získavajú osvetoví pracovníci na vysokých školách príslušného smeru a na iných odborných školách.
(2) Vedeckú prípravu pracovníkov zabezpečujú vysoké školy a ďalšie na to oprávnené ustanovizne.
(3) Ďalší odborný rast pracovníkov zabezpečuje Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky aj prostredníctvom vlastných vzdelávacích zariadení alebo školiacich pracovísk.
(4) Odbornú prípravu dobrovoľných osvetových pracovníkov zabezpečujú orgány miestnej štátnej správy priamo alebo prostredníctvom vlastných osvetových pracovníkov.
Podčiarknuté a zrátané, ide teda o sedem pozmeňujúcich návrhov, o ktorých prosím hlasovať osobitne.
Ďakujem pekne.