Úterý 8. února 2000

Pristúpime k tretiemu čítaniu o tomto vládnom návrhu zákona.

Otváram rozpravu o tomto bode programu.

Pýtam sa, či niekto navrhuje opravu legislatívnotechnických alebo jazykových chýb, alebo či má 30 poslancov pozmeňujúce a doplňujúce návrhy smerujúce k odstráneniu chýb, alebo návrh na opakovanie druhého čítania.

Má niekto takéto návrhy? Nie je to tak. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

Keďže v rámci tretieho čítania neboli podané žiadne pozmeňujúce návrhy, podľa § 86 zákona o rokovacom poriadku pristúpime k hlasovaniu o vládnom návrhu zákona ako celku.

Prezentujme sa, panie poslankyne, páni poslanci, budeme hlasovať o návrhu zákona ako celku.

(Hlasovanie.)

Prezentovalo sa 106 poslancov.

Za návrh hlasovalo 105 poslancov.

Proti návrhu nehlasoval nikto.

Hlasovania sa nezdržal nikto.

Nehlasoval 1 poslanec.

Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 254/1994 Z. z. o Štátnom fonde likvidácie jadrovo-energetických zariadení a nakladania s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi.

Ďakujem pánu ministrovi ako navrhovateľovi a pánu spravodajcovi za uvedenie zákona a hlasovanie.

Teraz panie poslankyne, páni poslanci pristúpime k druhému čítaniu o

vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 140/1998 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach, o zmene zákona číslo 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 220/1996 Z. z. o reklame v znení neskorších predpisov.

Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 463 a spoločnú správu výborov schválenú gestorským výborom máte ako tlač 463a.

Vládny návrh zákona odôvodní minister zdravotníctva Slovenskej republiky Tibor Šagát.

Pán minister, prosím, predložte návrh zákona.

Nech sa páči, máte slovo, pán minister.

Minister zdravotníctva SR T. Šagát:

Ďakujem pekne za slovo.

Vážený pán predseda,

vážené panie poslankyne, páni poslanci,

dovoľte mi, aby som uviedol novelu zákona číslo 140. Iste viete, že táto novelizácia bola spôsobená tým, že vyšiel výrok Ústavného súdu, ktorý hovorí, že niektoré ustanovenia sú v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky. Takže novela rieši túto vec. Okrem toho sme využili túto novelu na to, aby sme vyriešili veci, ktoré v pôvodnom zákone neboli dobre usporiadané. Predovšetkým išlo o niektoré podmienky na zaraďovanie liekov do rôznych kategórií. Išlo o podmienky, ktoré spresňujú tvorbu a manipuláciu s krvnými derivátmi. Teda využili sme tento fakt aj na ďalšie zlepšenie tohto zákona.

Ďakujem pekne za pozornosť.

Predseda NR SR J. Migaš:

Ďakujem, pán minister. Zaujmite miesto pre navrhovateľov.

Dávam slovo určenej spoločnej spravodajkyni výborov, členke výboru pre zdravotníctvo poslankyni Anne Záborskej a prosím ju, aby podľa § 80 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku informovala Národnú radu o výsledkoch rokovania výborov o tomto vládnom návrhu zákona, aby odôvodnila návrh na stanovisko gestorského výboru.

Nech sa páči, pani poslankyňa.

Poslankyňa A. Záborská:

Vážený pán predseda,

vážený pán minister,

kolegyne a kolegovia,

dovoľte mi, aby som vás oboznámila so spoločnou správou výborov Národnej rady o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení zákon číslo 140/1998 Z. z. Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo ako gestorský výbor podáva Národnej rade túto spoločnú správu výborov o prerokovaní uvedeného návrhu zákona.

Národná rada po prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení zákon číslo 140/1998 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach, v prvom čítaní rozhodla, že prerokuje uvedený materiál v druhom čítaní a prideľuje vládny návrh zákona podľa § 74 ods. 1 citovaného zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady, Výboru Národnej rady pre verejnú správu a Výboru Národnej rady pre zdravotníctvo.

Gestorský výbor nedostal do 18. januára roku 2000 žiadne stanoviská poslancov Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený.

Vládny návrh zákona odporúčali schváliť pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi tieto výbory: Výbor Národnej rady pre verejnú správu uznesením číslo 122 zo 17. januára 2000, Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo uznesením číslo 86 z 26. januára 2000.

Ústavnoprávny výbor prerokoval vládny návrh zákona dňa 12. januára 2000. Výbor neschválil návrh uznesenia, ktorý predložil poslanec Ivan Šimko v súlade s § 52 ods. 4 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku. Z celkového počtu 11 poslancov bolo prítomných 8 poslancov. Za návrh boli 4 poslanci, 1 poslanec hlasoval proti návrhu a 3 poslanci sa zdržali hlasovania. Iný návrh uznesenia nebol predložený.

Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré máte uvedené v spoločnej správe v tlači číslo 463a.

Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona a stanoviska gestorského výboru odporúča Národnej rade vládny návrh zákona v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe schváliť.

Súčasne gestorský výbor odporučil hlasovať o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch takto: En bloc schváliť body 1, 2, 4, 5, 6, 7, 8, 9, 10, 11, 12, 13, 15, 16, 17, 19, 20, 21, 22, 23, 24, 25, 26, 28, 30 a 31. En bloc neschváliť body 3, 14, 18, 27, 29 a 32.

Výbor poveril spoločného spravodajcu výborov Annu Záborskú predniesť spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

Predmetná spoločná správa výborov Národnej rady bola schválená uznesením Výboru Národnej rady pre zdravotníctvo, ktorý bol gestorským výborom, číslo 90 z 1. februára 2000.

Ďakujem za pozornosť.

Pán predseda, skončila som, buďte taký dobrý a otvorte rozpravu.

Predseda NR SR J. Migaš:

Ďakujem, pani poslankyňa. Zaujmite miesto pre spravodajcov.

Otváram rozpravu k tomuto bodu programu. Písomne sa neprihlásila žiadna poslankyňa ani poslanec. Pýtam sa, kto sa do rozpravy hlási ústne. Pani poslankyňa Aibeková, pán poslanec Kováč, pán poslanec Zelník, pán poslanec Ferkó, pani poslankyňa Záborská. Uzatváram možnosť podania prihlášok do rozpravy ústne.

Nech sa páči, pani poslankyňa Aibeková.

Poslankyňa M. Aibeková:

Vážený pán predseda,

vážený pán minister,

vážené dámy,

vážení páni,

aj keď zase za veľmi nízkej účasti poslancov sa ide prerokúvať jeden z veľmi vážnych zákonov, ktoré sa dotýkajú zdravotníctva, bude sa dotýkať nielen tých, ktorí pracujú v oblasti liekov, ich poskytovania, predpisovania, zabezpečovania dovozu, výroby a tak ďalej, ale v konečnom dôsledku aj pacienta. Aj keď pôvodný zákon číslo 140 vznikol iba nedávno, sú to necelé dva roky, v apríli 1998 bol prijatý, a naozaj je to zákon, na ktorom sa pracovalo niekoľko rokov, a preto jeho kvalitu nepoprel pri rokovaní v parlamente v apríli 1998 ani pán minister.

Pán minister, ja budem k tomuto návrhu novely pristupovať nie politicky, ale odborne.

Vážené dámy, vážení páni, aj tento zákon bol pôvodne predložený, tak ako zákon číslo 98, ďalší zdravotnícky zákon v skrátenom konaní. Na šťastie a možno aj trochu zásluhou stoviek protestov, ktoré prišli od majiteľov lekární, sa tento zákon dostal do riadneho konania.

Myslím si, že to bolo, pán minister, len a len na prospech zákona. Totiž vy ste vo svojom úvodnom slove veľmi stručne povedali a aj v dôvodovej správe píšete, že hlavným dôvodom predloženia tohto zákona je zosúladenie s Ústavou Slovenskej republiky, a to na základe nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky, podľa ktorého ustanovenia § 35 ods. 1 v spojení s ustanovením § 36 ods. 2 a s ustanovením § 70 ods. 1 nie sú v súlade s viacerými článkami ústavy.

Naozaj boli navrhované tieto zmeny a ešte ďalšie drobné zmeny, tak ako ste o nich uviedli. Pán minister, ale vaše ministerstvo, bohužiaľ, predložilo návrh zákona znovu s protiústavnými návrhmi. Stačí, keď si všetci, aj ktorí sa nevenujete tejto problematike, pozriete veľmi podrobne spracované stanovisko legislatívneho odboru Národnej rady Slovenskej republiky. Ministerstvo znovu predložilo tieto citované paragrafy, aj keď v inom znení, ako je pôvodný návrh, ale znovu v rozpore s ústavou.

Tým, že sa zabránilo skrátenému legislatívnemu konaniu, vytvoril sa aj dostatočný priestor na vyjadrenie odborníkov, ktorí v tejto oblasti pracujú. Rokovanie výboru bolo veľmi prácne, bolo trojdňové, podarilo sa nám vďaka získanému času a vďaka mnohým odborným vyjadreniam tieto zmeny akceptovať.

A preto vás chcem požiadať, vážené dámy, vážení páni, aby sme sa znovu nedopustili protiústavnosti, aby ste hlasovali pozitívne o tých zmenách, ktoré sú navrhnuté v spoločnej správe. Iba takto zabránime tomu, aby sa zákon znovu nedostal do rozporu s ústavou. Tieto zmeny, myslím si, že sú adekvátne, zodpovedajú súčasnej situácii, a musím povedať, že sme vyšli na 99 percent v ústrety aj tým, ktorých by sa bol tento zákon negatívne dotkol, a to je skupina, ktorá je združená v grémiu majiteľov lekární.

Takže ja sama som tieto zmeny podporila a budem ich aj podporovať napriek tomu, že ako opozičná poslankyňa by som mala hľadať teraz to, čo je v zákone zlé. Napriek tomu mám niekoľko otázok na vás, pán minister, a budem vychádzať práve z vášho vystúpenia z apríla 1998. Vtedy tých zopár poslancov, ktorí tu boli prítomní aj v tomto čase, si pamätajú, že sa tu rozpútala veľmi búrlivá diskusia o homeopatikách. Dokonca sme zákon museli už po prerokovaní druhého čítania a prechode do tretieho čítania znovu vrátiť do druhého čítania. Vtedy ste aj vy, pán minister, kriticky vystúpili k tejto oblasti aj ďalší dvaja dnes koaliční poslanci, pán poslanec Kováč a pán poslanec Švec, ktorí tvrdili, že sa prijatím toho paragrafu, ktorý sa týka homeopatie, dostaneme do rozporu s Európskou úniou, s ústavou a tak ďalej.

Dnes ste ponechali tento paragraf týkajúci sa homeopatík v takom istom znení, je tam len maličké, drobné spresnenie, ako bol ten zákon pôvodne prijatý. Tak sa vás chcem spýtať, pán minister: Bolo vtedajšie vaše vystúpenie iba politické alebo ste zmenili názor na túto oblasť, túto skupinu liekov, neliekov? Lebo naozaj homeopatiká majú svoje špecifické zaradenie. Ďalej ste kritizovali organizáciu farmácie a boli ste za to, aby boli prisúdené väčšie kompetencie štátnemu ústavu kontroly liečiv. Dnes vami navrhovaná novela nepristúpila k týmto väčším kompetenciám pre Štátny ústav kontroly liečiv. Takže aj tu by som sa chcela spýtať na váš názor, či za dva roky sa tak prudko zmenil alebo sa tak zmenila situácia v Štátnom ústave kontroly liečiv.

Ďalšiu veľmi vážnu pripomienku ste mali aj vy, aj viacerí vtedajší opoziční poslanci k zriaďovaniu okresných štátnych lekárnikov. Títo zostali v prvom rozsahu, tak ako ich navrhoval ten zákon z roku 1998. Nezmenil sa ani ich počet, ani štruktúra.

A posledné, ktoré ste vtedy kritizovali a obsahoval ho pôvodný návrh zákona, to je, aby výdaj liekov, ktoré nie sú viazané na lekársky predpis, aby mohli vydávať aj farmaceutickí laboranti. Pôvodný návrh zákona totiž zrušil túto možnosť, my ako poslanci sme vtedy túto možnosť obnovili. Vy ste sa vtedy úplne postavili za také riešenie, aby aj farmaceuti mohli vydávať isté skupiny liekov, teda liekov, ktoré sú voľnopredajné a nie sú na predpis. A veľmi ma prekvapilo, že pôvodný, vami predložený návrh novely obsahoval presne toto, čo ste pred dvoma rokmi kritizovali. A znovu vďaka výboru sa podarilo túto situáciu zmeniť a jeden z tých pozmeňujúcich návrhov, ktoré sú v spoločnej správe, aj na základe odborných požiadaviek príslušnej komory dávame do takého stavu, že aj farmaceut by mohol lieky, ktoré nie sú na lekársky predpis, vydávať.

Preto ak budú prijaté tie pozmeňujúce návrhy, tak ako sú v spoločnej správe, budem za tento návrh zákona hlasovať.

Na záver iba jednu pripomienku. Spolu ste v decembri predkladali okrem tohto návrhu zákona, ktorý sa našťastie podarilo posunúť, aj zákon číslo 98/1995 Z. z. a následné novely. Vtedy sme vás my opoziční poslanci aj žiadali, aj kriticky vystupovali k termínu účinnosti zákona, ktorý sa napokon podarilo spoločnými silami posunúť aspoň o mesiac. Vy ste chceli, aby tento zákon mal účinnosť aj od 1. 1., preto ste ho dávali aj na skrátené konanie. Vtedy ste pán minister, veľmi ostro, až nedôstojným spôsobom vystúpili proti vašim opozičným oponentom. Aká je dnes, vážení páni a vážené dámy, realita? Deväťdesiatosmička naozaj nadobudla účinnosť 1. 2. a spôsobila obrovský chaos. Taký chaos, aký tu bol minulý týždeň, tu skutočne ešte nikdy predtým nebol. Čo sa stalo? Veľmi dobre viete, že sa lekárovi ukladá povinnosť, aby predtým, ako predpíše liek, informoval pacienta, aký liek mu predpíše, ale aj koľko bude doplácať. Ak si neplní túto svoju povinnosť, tak môže zaplatiť pokutu od 5 tisíc až do 500 tisíc korún. 28. 1. však väčšina lekárov ešte tento zoznam nemala. Prečítam vám tu stanovisko nie teda opozičného poslanca, ale lekára, ktorý pracuje ako súkromný lekár, ale bol dve volebné obdobia poslancom. Je to bývalý poslanec za SDĽ pán doktor Jakuš, ktorý si urobil taký malý prieskum v regióne Čadca a Kysucké Nové Mesto, teda tri dni pred nadobudnutím platnosti novely zákona, o ktorej som hovorila. Z opýtaných 52 lekárov nemal k dispozícii novú kategorizáciu ani jeden.

Väčší chaos nastal a ten dodnes trvá v ambulanciách stomatológov, pretože nižšia právna norma, cenový výmer, podľa ktorého sa pacient a aj stomatológ má dozvedieť, koľko môže účtovať za ktorý výkon u stomatológa, jednoducho táto nižšia právna norma, bude mať účinnosť až od 1. 4. Postihli ste takto pacienta, ale postihli ste aj stomatológa, pretože on nemal podľa čoho účtovať a má len dve možnosti. Buď bude účtovať voľne a dostane sa do rozporu so zákonom, pretože tieto finančné prostriedky mu poisťovňa nesmie potom uhradiť, to je presne určené v zákone, čo môže uhradiť a čo nemôže, alebo bude vlastne sponzorovať pacienta, čo si skutočne v dnešnej situácii nemôže dovoliť.

Preto, pán minister, dúfam, že nebudete už pristupovať k ďalším zdravotníckym zákonom takýmto náhlením, ktoré sa naozaj ukáže ako neoprávnené a škodlivé. Pretože keby ste boli prijali naše pripomienky a bol by tento zákon vstúpil do platnosti 1. marca alebo 1. apríla, tak by tento chaos nemusel nastať. Vy tlačíte aj vašich kolegov lekárov, ale aj pacientov, do situácie, ktorá nie je závideniahodná. Ja sa nebudem vyjadrovať k tomu, aký je kategorizačný zoznam, k tomu sa vyjadrím až pri príslušnom bode, ktorý je ešte v programe, a to je situácia s liekmi. Ale nie je dobrým riešením, keď väčšina lekárov nemala tento zoznam, nemohla podľa neho ordinovať a vlastne bola tlačená do protizákonného konania. Už nehovorím o tom, že mnohé lekárne museli byť zatvorené, pretože takisto tento zoznam nedostali včas a tie prvé februárové dni jednoducho lekárne museli zavrieť, pretože nevedeli reagovať na situáciu, tak ako im umožňuje zákon. Takže dúfam, že už takáto situácia nenastane a že budete zvažovať svoje ďalšie kroky, a myslím si, že prijímanie tohto zákona o lieku, čiže zákona číslo 140, ukazuje, že keď sa vytvorí dostatočný časový priestor, dá sa aj pôvodne zlý zákon ešte v parlamente zlepšiť.

Takže, vážené dámy, vážení páni, novinári rúbu hlava-nehlava do poslancov, ale myslím si, že tento výsledok práce, ktorý urobil zdravotnícky výbor, svedčí o tom, že práca parlamentu môže byť aj koncepčná. Takže aj zlý zákon sa dá zlepšiť natoľko, že môže byť potom pre zdravotnícku verejnosť, ale aj pacientov prijateľný.

Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)

Podpredseda NR SR J. Migaš:

Faktickú poznámku k vystúpeniu pani Aibekovej má pán poslanec Zelník. Uzatváram možnosť podania prihlášok na faktické poznámky.

Nech sa páči, pán poslanec Zelník.

Poslanec Š. Zelník:

Ďakujem za slovo.

Súhlasím s tým, čo povedala pani poslankyňa Aibeková aj o práci výboru, že naozaj rokoval tri dni, a že zákon má mnohé zlepšenia, prakticky sa vytvoril podstatnou mierou v zdravotníckom výbore. Chcem sa venovať tej časti, v ktorej hovorila ohľadom zákona o Liečebnom poriadku a novej kategorizácii. Ja by som prečítal niekoľko citácií, a to napríklad od pána Ivana Garčára, hovorcu ministerstva, ktorý písal: Vďaka novelizácii Liečebného poriadku dokážu odborníci pružnejšie a razantnejšie reagovať na potrebu a čerpanie prostriedkov na lieky. Všetky zásahy do kategorizačného zoznamu liekov bude prerokúvať vláda, nie parlament. Tak sa vylúčia nekonečné a v mnohých prípadoch aj neodborné diskusie. Vláda totiž celý proces zverí do rúk odborníkom. Pán minister potom povedal, že ministerstvo zdravotníctva ráta s tým, že kategorizácia významne prispeje k zníženiu cien medikamentov. Pre občana je dôležité, že výrobcovia v snahe dostať svoj prípravok do skupiny plne hradených zdravotných poisťovní znížia jeho cenu, čím rezort ušetrí prostriedky na lieky pre väčšiu skupinu pacientov. Škoda, že aj takzvaná, musím povedať takzvaná Slovenská televízia ako verejnoprávna inštitúcia podáva iba jednostranné informácie, pretože jediné sedenie s odborníkmi v rámci subkomisií kategorizačnej komisie bolo v máji a v júni 1999 a boli robené pred zvýšením dane z pridanej hodnoty na lieky a bez zhodnotenia kompletného návrhu priorít Liečebného poriadku k zoznamu anatomicko-terapeutických skupín. Pracovná skupina, na ktorú sa ministerstvo zdravotníctvo odvoláva, ktorá bola zložená z pracovníkov ministerstva zdravotníctva, Všeobecnej zdravotnej poisťovne, mala len pripraviť podklady pre kategorizačnú komisiu. Takže kategorizáciu liekov nerobili odborníci, ale robili to len poverení pracovníci ministerstva zdravotníctva...

(Zaznel zvuk časomiery.)

Predseda NR SR J. Migaš:

Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Kováč a po ňom pán poslanec Zelník. (Reakcia poslanca z pléna.) Vzdávate sa, pán poslanec? Dobre. Takže po pánu poslancovi Kováčovi vystúpi pán poslanec Ferkó.

Poslanec R. Kováč:

Vážený pán predseda,

vážený pán minister,

vážené kolegyne, kolegovia,

prerokúvame zákon o lieku, ktorý patrí v zdravotníckej problematike asi k najzložitejším zákonom, a to, že tá problematika je zložitá, o tom svedčí aj to, že tento zákon, ktorý bol prijatý pred dvoma rokmi, bol posúdený Ústavným súdom ako zákon, ktorý je v rozpore s ústavou a museli sme prikročiť vlastne k dvojitej novele tak, aby sme uviedli tento zákon do súladu s ústavou. Nemyslím si, že to bol jediný dôvod, prečo to rokovanie o takto zložitom zákone je také náročné. Ten druhý dôvod bol, že lieková politika je, samozrejme, zložitý problém vo všetkých krajinách Európy, vo všetkých krajinách na svete a nie nadarmo sa hovorí, že farmaceutická loby je jedna z najsilnejších loby v celom svete, a preto nie je čudo, že aj predpisy Európskej únie sú v tomto ohľade veľmi prísne. Teda ak hovoríme o tom, čo sa dialo počas predkladania novely tohto zákona, hovorme o tom, že sme chceli po prvé dať zákon do súladu s ústavou, po druhé rešpektovať európske normy a implementovať ich do nášho zákonodarstva a po tretie, a to treba priznať bez mučenia, chceli sme aj uplatniť vlastné naše odborné hľadisko tak, aby pacient, ktorý ide po liek do lekárne, bol plne chránený odbornosťou pracovníkov, ktorí na tomto pracovisku robia. Lekáreň je špecifické pracovisko, liek je špecifický druh tovaru, a preto si myslím, že si vyžadoval takúto pozornosť.

Je pravdou, že taký zložitý zákon bol dlho prerokúvaný vo výbore. Bolo to spôsobené predovšetkým tým, že sme skutočne dali priestor všetkým organizáciám, všetkým jednotlivcom, ktorí sa chceli vysloviť k zneniu zákona, a preto výbor rokoval naozaj tri dni o tomto zákone a my sme si veľmi pozorne vypočuli stanoviská všetkých organizácií a bod po bode sme preberali ich názory na tento zákon a hľadali sme optimálne riešenie. Myslím si, že zákon v tej polohe, ako je predložený, je dobrý. Ten zákon nás výrazným spôsobom posúva do tej oblasti legislatívy, ktorá je kompatibilná s legislatívou Európskej únie.

V tejto chvíli by som chcel pripomenúť, že aj spomínaná alebo často spomínaná Biela kniha v časti, kde sa hovorí o zdravotníctve, komentuje slovenské zákonodarstvo v tejto oblasti tak, že je veľmi ďaleko, veľmi ďaleko v procese kompatibility s európskym zákonodarstvom a myslím si, že je to miesto, kde by sme sa mohli pochváliť, že sme na veľmi dobrej ceste. Napriek všetkému, ktoré sa dostalo všetkým výhodám a všetkým stanoviskám, ktoré sme zapracovali do zákona, a tu chcem poďakovať na jednej strane poslancom výboru pre zdravotníctvo, ktorí sa veľmi starostlivo venovali tomuto zákonu, na druhej strane všetkým inštitúciám, ktoré predložili svoje pripomienky k tomuto zákonu, a na treťom mieste, samozrejme, predkladateľovi, ktorý vyjadril dobrú vôľu pri formulácii a mnoho razy nám pomohol veľmi presne sformulovať tie veci, ktoré sme potrebovali v zákone alebo v návrhu zákona upraviť. Všetkým chcem vyjadriť vďaku.

Napriek tomu zostáva jedna vec nedoriešená. Ak dovolíte, predkladám pozmeňujúci návrh v mene skupiny poslancov. Pozmeňujúci návrh, ktorý smeruje k veľmi efektívnemu využitiu odborného zástupcu v lekárni, ktorú vlastní právnická osoba. My sme našli po dlhých diskusiách tú polohu odborného zástupcu, ktorú považujeme z hľadiska ochrany pacienta za dostatočnú. Bol tu ale jeden problém, ktorý sme nevedeli vyriešiť a podarilo sa nám ho až teraz, akým spôsobom uľahčiť lekárni, ktorú vlastní právnická osoba, zmenu osoby odborného zástupcu. Teda dovoľte mi, aby som podal pozmeňujúci návrh tohto znenia. V § 9 ods. 2 sa na konci pripája táto veta: "Ak ide o zmenu osoby odborného zástupcu, k žiadosti sa prikladá len doklad, ktorý sa vzťahuje na osobu nového odborného zástupcu, a čestné vyhlásenie žiadateľa, že sa nezmenili ostatné údaje, na základe ktorých sa vydalo pôvodné povolenie." Myslím si, že takýto pozmeňujúci návrh, a chcem vás poprosiť o podporu tohto návrhu, spresní a uľahčí prácu jednotlivých lekární.

Na záver mi dovoľte predsa len malé zamyslenie. Prerokúvame komplikovaný návrh zákona. Ja na rozdiel od mojich predrečníkov nebudem hovoriť o iných zákonoch, ktoré nie sú dnes predmetom nášho rokovania, ale vyjadrujem sa len k tomuto zákonu. Myslím si, že jeho prijatie bolo potrebné. Jeho novela je teraz v takom stave, že ak prijmeme pozmeňujúce návrhy, ktoré boli predložené zdravotníckym výborom a o ich podporu sa uchádzam, plus ďalšie pozmeňujúce návrhy, ktoré možno ešte vyplynú z rozpravy, myslím si, že budeme mať v rukách moderný zákon, ktorý slovenské zdravotníctvo, ktoré je už takmer na čele približovania sa k zákonodarstvu Európy, posunieme ešte ďalej. A v tejto chvíli si myslím, že treba vyjadriť aj vďaku pracovníkom ministerstva, že dnes sme v situácii, kde samotní posudzovatelia z Európskej únie hodnotia slovenské zákonodarstvo v oblasti zdravotníctva takto pozitívne.

Ďakujem vám za pozornosť a prosím vás o podporu môjho pozmeňujúceho návrhu.

Predseda NR SR J. Migaš:

Faktickú poznámku k vystúpeniu pána poslanca Kováča má pani poslankyňa Aibeková ako jediná prihlásená. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

Nech sa páči, pani poslankyňa, máte slovo.

Poslankyňa M. Aibeková:

Ďakujem pekne.

Nadviažem na posledné slová pána poslanca. Ja podporu tomu pozmeňujúcemu návrhu dám, aj som ho podpísala, a myslím si, že chcem mu aj poďakovať, že podporil a vlastne hovoril v tom mojom duchu, že iba vďaka tomu, že sa naozaj vytvoril dostatočný priestor na rokovanie, tak výbor mohol tento návrh zákona skvalitniť. Keby ste boli trvali na tom skrátenom konaní, tak prijmete jeden nepodarený paškvil, ktorý by bol protiústavný a o pol roka, najneskôr do roka by sme museli túto situáciu riešiť. Som rada, že ste sa vyjadrili aj v tom duchu, že transformácia zdravotníctva postúpila veľmi ďaleko, pretože mnohí koaliční kolegovia tu do nás rúbali hlava-nehlava, že za ostatné štyri roky sa neurobilo nič. Všetky zákony, ktoré sú v súčasnosti v zdravotníctve platné, boli prijaté v predchádzajúcich rokoch a, samozrejme, aj v tých predchádzajúcich rokoch. Zatiaľ pán minister dával iba novely zdravotníckych zákonov. Zákony sa budú vždy v zdravotníctve novelizovať, pretože situácia sa tu naozaj veľmi prudko mení, ale povedzme si úprimne, kým nebude dostatok finančných prostriedkov, tak sa v plnom slova zmysle o úplnej transformácii nebude môcť hovoriť.

A, samozrejme, hovorila som aj o iných zákonoch, pretože vy pán poslanec veľmi dobre viete, že v zdravotníctve zákony do seba musia zapadať, dokonca je v nich vzájomná odvolávka jeden na druhý, pretože všetky zákony v zdravotníctve tvoria jeden celok. Nemôžeme ich posudzovať odtrhnuto. Takže ak sa hovorí o liekoch, tak sa musí hovoriť o tomto zákone, ale o ďalších, ktoré súvisia s liekovou politikou, preto som hovorila aj o inom návrhu zákona.

Predseda NR SR J. Migaš:

Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Ferkó a po ňom pani poslankyňa Záborská.

Nech sa páči.

Poslanec B. Ferkó:

Vážený pán minister,

kolegyne, kolegovia,

dovoľte mi, aby som sa v krátkosti vyjadril k predkladanému návrhu zákona. Dovoľte mi, aby som sa sústredil hlavne na pozmeňujúci návrh. Chcel by som oceniť tiež rokovanie vo výboroch a konštruktívny prístup aj opozičných poslancov a vďaka tomuto prístupu vlastne sme mohli pozmeňujúcimi návrhmi predložiť do parlamentu zlepšený zákon. Ja by som povedal, že sme dostali dobrý návrh a my sme to ešte zlepšili. A k tomuto smeruje aj môj pozmeňujúci návrh. Vlastne ide o transformáciu zdravotníctva, ide o systémový krok a chcel by som dodať, že nemá retroaktívny účinok, a preto si myslím, že ak chceme dosiahnuť a chceme zaviesť systém aj do lekárenských služieb a do zákona o lieku, tak vlastne mali by sme tento pozmeňujúci návrh podporiť.

Dávam pozmeňujúci návrh k § 35 ods. 1, ktorý by mal znieť: "Lekárenskú starostlivosť o verejné lekárne a pobočky verejnej lekárne môže poskytovať fyzická osoba alebo právnická osoba na základe povolenia krajského úradu, ak preukáže splnenie podmienok uvedených v § 3 a 6 §. Od nadobudnutia účinnosti tohto zákona krajský úrad môže vydať povolenie na poskytovanie lekárenskej starostlivosti len fyzickej osobe podľa ods. 2." Ide vlastne o systémový krok a ide o zosúladenie poskytovania povolení na výkon činnosti s legislatívou platnou v Európskej únii. Chcel by som upozorniť, že vlastne nesiahame na žiadny majetok, nejdeme zrušiť právnické ani fyzické osoby, ktoré nespĺňajú kritériá, a preto si myslím, že ide o systémový krok, a preto žiadam o podporu tohto pozmeňujúceho návrhu.

Ďakujem pekne, pán predseda.

Predseda NR SR J. Migaš:

Nie sú faktické poznámky k vystúpeniu pána poslanca Ferkóa.

Ďalej v rozprave vystúpi pani poslankyňa Záborská.

Nech sa páči.

Poslankyňa A. Záborská:

Ďakujem za slovo.

Vážený pán predsedajúci,

pán minister,

kolegyne a kolegovia,

vo svojom príspevku do rozpravy by som chcela podporiť pozmeňujúci návrh pána poslanca Ferkóa, ktorý upravuje § 35 v podmienkach vydania povolenia na poskytovanie lekárenskej starostlivosti. Jednou z námietok doterajšieho platného zákona bolo, že nemožno upierať právo podnikať ani ho obmedzovať. Právo podnikať možno obmedziť vo verejnom záujme a obmedzenia musia byť upravené zákonom. Ústava v článku 35 ods. 2 výslovne umožňuje, aby zákon ustanovil podmienky a obmedzenia výkonu určitých činností. Článok 35 ods. 2 ústavy nevymedzuje rozdiel medzi podmienkami a obmedzeniami. Rozdiel tu však nepochybne je, lebo inak by citované ustanovenie ústavy neuvádzalo vedľa seba obidva tieto pojmy. Hlavne však rozdiel medzi podmienkami a obmedzeniami vyplýva z existencie článku 13 ods. 3 a 4 ústavy, ktorý stanovuje okolnosti, za ktorých môžu byť základné práva a slobody zákonom obmedzené, na čo sa pritom musí dbať a na aký cieľ sa môžu obmedzenia použiť. Nijaké ustanovenie ústavy však neupravuje okolnosti, zameranie ani cieľ podmienok, za ktorých možno základné právo alebo slobodu a osobitne slobodu podnikania vykonávať. Stupeň požadovanej kvalifikácie, vzdelania a praxe, požiadavky na vybavenie miestností či iných priestorov, v ktorých sa má určitá činnosť vykonávať, povinnosti uskutočňovať príslušnú činnosť na potrebnej odbornej úrovni a tak ďalej, z uvedených predpokladov vyplývajúce požiadavky na subjekt, ktorý môže tú-ktorú činnosť vykonávať a z týchto dôvodov zákonov ustanovenú povinnosť mať na výkon určitej činnosti, to sú podmienky výkonu činností alebo povolania, a nie obmedzenie základných práv alebo slobôd. Existujú v našej právnej praxi aj iné príklady vysvetlenia týchto dvoch pojmov, podmienok a obmedzení. Ústavný súd v uznesení číslo 2 Ústavného súdu 9/93 považoval požiadavku predložiť lustračné osvedčenie za podmienku, t. j. nie za obmedzenie. Rovnako nemožno za obmedzenie základných práv a slobôd považovať napríklad rozdelenie živností na voľné, viazané a koncesné ani určenie predpokladov, keď sa tieto živnosti môžu vykonávať.

Obmedzenia základných práv a slobôd sa majú zužovať, čo zodpovedá jednoznačnej tendencii rozvoja a prehlbovania ľudských práv. Podmienky na výkon určitých činností sa so zvyšovaním zložitosti týchto činností sprísňujú, t. j. rozširujú. Sprísňovanie a rozširovanie podmienok výkonu určitých činností sú veľmi zásadne v záujme občana a jeho ochrany, čo však o prípadnom rozšírení, obmedzení ľudských práv a slobôd nemusí vždy platiť. Aj pozmeňujúci návrh, ktorý podal pán poslanec Ferkó, neobsahuje obmedzenie, ale podmienky výkonu práva podnikať v odbore lekárenskej starostlivosti.

Ústava Slovenskej republiky pozná rozličné stupne obmedzenia základných práv a slobôd a práve podľa ústavy právo podnikať, tam je tá zákonná úprava, ktorá umožňuje najširšie možnosti obmedzení, čo je, samozrejme, možné doložiť Ústavou Slovenskej republiky. Ustanovenie článku 51 ústavy teda dáva zákonodarcovi veľmi širokú slobodu upraviť predpoklady a povinnosti, ktoré musí podnikateľ splniť. Čo platí všeobecne pre podnikanie, platí osobitne vo zvýšenej miere pre podnikanie na citlivom úseku lekárenskej starostlivosti. Požiadavky, ktoré sa uvádzajú v § 35 ods. 1, t. j., že fyzická osoba, ktorá žiada o povolenie na poskytovanie lekárenskej starostlivosti, musí preukázať odbornú spôsobilosť diplomom o ukončení vysokoškolského štúdia v študijnom odbore farmácia a diplomom o špecializácii v odbornom lekárenstve, sú podmienky, ktoré bližšie určujú možnosti podnikania v tejto oblasti.

Neplatí to len v lekárenstve. Existuje takáto obdoba aj v advokácii, kde advokát môže vykonávať advokáciu sám alebo spoločne s inými advokátmi. Môže mať advokátsku kanceláriu, ale vždy sa predpokladá, že členom tej advokátskej kancelárie bude len ten, kto má advokátske vzdelanie. Podľa poznatkov Farmaceutickej fakulty Univerzity Komenského poskytovanie lekárenskej starostlivosti výhradne fyzickou osobou farmaceutom upravujú právne predpisy Nemeckej spolkovej republiky, Talianska, Francúzska, Holandska, Rakúska, Švajčiarska, Grécka, Španielska, Nórska, Fínska, Portugalska, Maďarska a Bulharska. Znamená to, že zákonodarstvo v týchto 13, prípadne i v ďalších štátoch Európy porušuje základné právo a slobodu na podnikanie? Určite nie.

Už len na záver. Ak by ustanovenia zákona o liekoch netvorili aj podmienky výkonu lekárenskej starostlivosti, ale považovali by sme to za obmedzenia, a ak napriek širokej voľnosti na zákonnú úpravu predpokladov a spôsobu podnikania, ktoré dáva článok 51 ústavy, bolo by potrebné obmedzenie zdôvodniť verejným záujmom. Verejný záujem spočíva v požiadavke na také kvalifikované spravovanie lekárne, aby plne zabezpečilo realizáciu ústavného práva občana na ochranu jeho zdravia.

Ďakujem pekne.

Predseda NR SR J. Migaš:

Faktické poznámky k vystúpeniu nie sú.

Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

Chce sa k rozprave vyjadriť pán minister?

Nech sa páči, pán minister.

Minister zdravotníctva SR T. Šagát:

Ďakujem za udelenie slova.

Vážený pán predseda,

vážené panie poslankyne,

vážení páni poslanci,

ďakujem všetkým diskutujúcim. Chcem uviesť len niekoľko poznámok k tomu, čo tu odznelo. Predovšetkým mi dovoľte, aby som aj ja poďakoval predovšetkým Výboru Národnej rady pre zdravotníctvo, ktorý vytvoril ďalší priestor, aby sme dorokovali tento zákon tak, aby bol nakoniec aj súhlasne prijímaný opozičnými poslancami. Chcem len uviesť, že takýto priestor v minulosti chýbal, pani poslankyňa Aibeková, a chcem poďakovať zastupujúcemu predsedovi výboru doktorovi Kováčovi, ktorý dokázal vytvoriť taký priestor, a tak vás vtiahol do diskusie, že dnes vlastne ostrie vašej opozičnej kritiky, ktorú by tu eventuálne človek predpokladal pri prerokúvaní takéhoto komplikovaného zákona, vlastne je úplne otupené a ďakujem pánu poslancovi Kováčovi a všetkým koaličným poslancom, že takto k tomuto pristúpili.

Ale poďme k meritu veci. Chcem poďakovať za spoluprácu aj opozičným poslancom. Ja si myslím, že sme po prvýkrát na pôde výboru dokázali to, že zdravotníctvo je niečo, čo je trošku viacej ako politika a že keď hovoríme na odbornej úrovni, vieme dosiahnuť spoločné ciele. Treba povedať, že aj v minulosti nie vždy sa nám to darilo a ja si veľmi skromne spomínam, keď naše pozmeňujúce návrhy v minulosti prešli.

Pani poslankyňa tu uviedla apríl 1998, absolútne telegraficky odpoviem. Homeopatiká z osobného hľadiska stále považujem, že by nemali byť v zákone klasifikované ako liek. V tejto fáze som ale nepovažoval za potrebné, aby sme sa touto problematikou zaoberali, pretože sú oveľa vážnejšie veci, ktoré mal tento zákon riešiť.

Pokiaľ ide o Štátny ústav kontroly liečiv, pani poslankyňa, ak sa nenahneváte, hovorím to kvôli vám, ak nechcete, poviem to v kuolároch potom, takže počúvajte. Teší ma. Pokiaľ ide o ŠÚKL, chcem povedať, že aj dnes zastávam názor, aby ŠÚKL postupne prerástol do nezávislého orgánu, žiaľbohu, treba povedať, že činnosť ŠÚKL, ktorú som mal možnosť posúdiť na základe kontroly ministerstva zdravotníctva, bola taká, že som musel podať podnet na trestné stíhanie, a preto si v tejto fáze myslím, že vedenie ŠÚKL nie je pripravené na to, aby sa viacej osamostatnilo.

Predseda NR SR J. Migaš:

Panie poslankyne, páni poslanci, prosím vás o pokoj v rokovacej miestnosti.


Související odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP