Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem, pán minister. Zaujmite miesto určené pre navrhovateľov.
Dávam slovo určenému spoločnému spravodajcovi výborov, členovi výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie poslancovi Jánovi Rusnákovi a prosím ho, aby podľa § 80 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto vládnom návrhu zákona, aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.
Nech sa páči, pán poslanec.
Poslanec J. Rusnák:
Vážený pán predseda,
vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
dovoľte mi, aby som vystúpil v druhom čítaní so spoločnou správou výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 254/1994 Z. z. o Štátnom fonde likvidácie jadrovoenergetických zariadení a nakladania s vyhoretým jadrovým palivom, s rádioaktívnymi odpadmi (tlač 345).
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie v súlade s § 78 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky predkladá Národnej rade Slovenskej republiky ako gestorský výbor spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 254/1994 Z. z. o Štátnom fonde likvidácie jadrovoenergetických zariadení a nakladania s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi (tlač 345), v druhom čítaní.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením číslo 529 z 2. novembra 1999 pridelila vládny návrh zákona na prerokovanie vo výboroch a uznesením číslo 594 z 18. novembra 1999 určila termín na prerokovanie do 17. januára 2000 a v gestorskom výbore do 18. januára roku 2000. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody, Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Ako gestorský výbor Národnej rady Slovenskej republiky určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie na prerokovanie a schválenie spoločnej správy výborov v určenom termíne. Uvedené výbory prerokovali pridelený návrh zákona a gestorský výbor prerokoval a schválil podľa § 79 ods. 4 rokovacieho poriadku spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky uznesením číslo 202 z 18. januára 2000.
Iné výbory Národnej rady Slovenskej republiky vládny návrh zákona neprerokovali. Gestorskému výboru do začatia jeho rokovania 12. januára 2000 predložil poslanec Národnej rady Slovenskej republiky Peter Bohunický pozmeňujúce návrhy k vládnemu návrhu zákona podľa § 75 ods. 2 rokovacieho poriadku. Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol pridelený vládny návrh zákona na prerokovanie, zaujali tieto stanoviská:
Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky prerokoval vládny návrh zákona 12. januára 2000 a uznesením číslo 215 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť so zmenami a doplnkami.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu prerokoval vládny návrh zákona 11. januára 2000 a uznesením číslo 314 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu prerokoval vládny návrh zákona 30. novembra 1999 a uznesením číslo 100 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť so zmenami a doplnkami.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody prerokoval vládny návrh zákona 30. novembra 1999 a uznesením číslo 79 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť so zmenami a pripomienkami.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie prerokoval vládny návrh zákona 12. januára 2000 a uznesením číslo 193 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť so zmenami a doplnkami.
Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených v časti III tejto správy vyplývajú tieto pozmeňujúce a doplňujúce návrhy s odporúčaním gestorského výboru. Všetky návrhy máte uvedené v spoločnej správe, takže ich nebudem podrobne čítať. Len zaujímam stanovisko gestorského výboru, čiže:
1. gestorský výbor odporúča neschváliť,
2. gestorský výbor odporúča neschváliť,
3. gestorský výbor odporúča neschváliť,
4. gestorský výbor odporúča neschváliť,
5. gestorský výbor odporúča neschváliť,
6. gestorský výbor odporúča neschváliť,
7. tam sú dve alternatívy, v prvej alternatíve gestorský výbor odporúča neschváliť a v druhej alternatíve schváliť,
8. gestorský výbor odporúča neschváliť,
9. gestorský výbor odporúča neschváliť,
10. gestorský výbor odporúča schváliť,
11. gestorský výbor odporúča neschváliť,
12. gestorský výbor odporúča neschváliť,
13. gestorský výbor odporúča schváliť.
Gestorský výbor odporúča o návrhoch výborov Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, hlasovať takto: o bodoch 10 a 13 hlasovať spoločne s návrhom schváliť ich, bod 7 vyňať na samostatné hlasovanie a hlasovať jednotlivo o oboch alternatívach, o bodoch 1, 2, 3, 4, 5, 6, 8, 9, 11 a 12 hlasovať spoločne s návrhom neschváliť ich.
Gestorský výbor na základe rokovaní výborov Národnej rady Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 4 písm. f) rokovacieho poriadku odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 154/1994 Z. z. o Štátnom fonde likvidácie a druhov jadrovoenergetických zariadení a nakladania s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi (tlač 345), schváliť so zmenami a doplnkami, ako sú uvedené v spoločnej správe.
Vážený pán predseda, skončil som, žiadam vás, aby ste otvorili rozpravu k tomuto bodu rokovania.
Predseda NR SR J. Migaš:
Otváram rozpravu o tomto bode programu. Písomne sa neprihlásila žiadna poslankyňa ani poslanec. Pýtam sa, či sa do rozpravy hlási niekto ústne. Pani poslankyňa Angelovičová, pán poslanec Delinga a pán poslanec Bohunický. Uzatváram možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy. Ako prvá vystúpi pani poslankyňa Angelovičová a po nej pán poslanec Delinga. Nech sa páči.
Poslankyňa M. Angelovičová:
Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predseda,
vážený pán minister,
ctená snemovňa,
ak dovolíte, vyjadrím sa k prerokúvanému návrhu zákona k bodu 4 k § 4, ktorý obsahuje použitie prostriedkov fondu, konkrétne k bodu d), t. j. k prostriedkom na ochranu života a zdravia obyvateľov a na ochranu a rozvoj životného prostredia pre obce v oblastiach ohrozenia jadrovými zariadeniami do 50 miliónov Sk ročne pre každú oblasť ohrozenia jadrovým zariadením. K predloženému návrhu zákona som predložila pozmeňujúci návrh na rokovanie Výboru Národnej rady pre životné prostredie a ochranu prírody. Poslanci uvedeného výboru podporili môj pozmeňujúci návrh, preto mi dovoľte vysloviť poslancom Výboru Národnej rady pre životné prostredie a ochranu prírody pekné poďakovanie za prejavenú dôveru. Môj pozmeňujúci návrh je k článku I bod 2 ponechať sídlo Štátneho fondu jadrovoenergetických zariadení v Mochovciach. Odôvodnenie pozmeňujúceho návrhu je uvedené v spoločnej správe.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 37 ods. 3 zákona číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky pri hlasovaní o spoločnej správe (tlač 345a) odporúčam v časti 5 vynechať bod 5 alebo vyňať bod 5 na samostatné hlasovanie a hlasovať o ňom tak, ako to odporúča Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody.
Zaujmem stanovisko k faktorom životného prostredia, konkrétne k radiačnej záťaži, pretože táto problematika úzko súvisí s prerokúvaným návrhom zákona. Štátny dozor nad radiačnou bezpečnosťou vykonávajú štátne zdravotné ústavy a dozor nad jadrovou bezpečnosťou Úrad jadrového dozoru Slovenskej republiky. Na základe doterajších výsledkov z hľadiska ochrany zdravia jednak pracovníkov, ale aj obyvateľstva všetky sledované pracoviská zodpovedajú potrebným požiadavkám. Určitým problémom zostáva likvidácia rádioaktívnych odpadov. Medzi rádioaktívne odpady pochádzajúce z jadrových zariadení patrí vyhorené palivo, vysoko aktívne odpady, nízko a stredné aktívne odpady vzniknuté pri prevádzke jadrového zariadenia. Ale existujú aj inštitucionálne rádioaktívne odpady, ako sú žiariče pochádzajúce zo zdravotníctva, školstva, výskumných ústavov a podobne. Stále častejšie sa vyskytuje aj záchyt rádioaktívnych materiálov priamo vo vnútrozemí Slovenskej republiky, napríklad vo vagónoch so železničným šrotom, nakladanie s niektorými takisto treba zabezpečiť.
Predložený návrh zákona číslo 254/1994 Z. z. o Štátnom fonde likvidácie jadrovoenergetických zariadení a nakladania s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi podľa mojich poznatkov a získaných informácií predpokladá rozšírenie použitia prostriedkov fondu na nakladanie s inštitucionálnym rádioaktívnym odpadom a iným zachyteným rádioaktívnym odpadom a materiálom. Čo sa týka radiačnej záťaže človeka v Slovenskej republike, výsledky monitorovania ukazujú, že rádioaktivita výpustí jadrových elektrární je veľmi nízka. Skutočné ovplyvnenie aktivity zložiek životného prostredia takmer vo všetkých ukazovateľoch hraničí s detekčnou úrovňou aj veľmi citlivých monitorovacích systémov. Pre skupinu obyvateľov v okolí jadrovej elektrárne stanovuje zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 290/1996 Z. z. v súlade s medzinárodnými odporúčaniami limit efektívnej dávky 250 mikrosivertov za rok.
Ja osobne považujem za významný pokrok Slovenskej republiky umožnenie prístupu k informáciám o životnom prostredí. Slovenská republika ako jedna z prvých krajín stredoeurópskeho regiónu schválila zákon číslo 171/1998 Z. z. o prístupe k informáciám o životnom prostredí. Pristúpila k medzinárodnému dohovoru v tejto oblasti, a tým naplnila článok 45 Ústavy Slovenskej republiky o práve každého na včasné a pravdivé informácie o stave životného prostredia a o príčinách a následne tohto stavu.
Problematikou prepojenosti životného prostredia a zdravia sa zaoberala aj Tretia ministerská konferencia o životnom prostredí a zdraví, ktorá sa konala v júni roku 1995 v Londýne. Krajiny, ktoré sa na konferencii zúčastnili, podpísali deklaráciu Tretej ministerskej konferencie o prostredí a zdraví a prijali záväzok podniknúť kroky smerom k vypracovaniu národných systémov strategického hodnotenia životného prostredia a zdravia, súčasťou ktorých je aj požiadavka na účasť verejnosti.
Ctená snemovňa, predložený vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 254/1994 Z. z. o Štátnom fonde likvidácie jadrovoenergetických zariadení a nakladania s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi, poslanci Strany demokratickej ľavice podporia.
Ďakujem za pozornosť.
Ďakujem, pán predseda, skončila som.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem, pani poslankyňa.
Faktickú poznámku k vystúpeniu pani poslankyne má pán poslanec Delinga. Pýtam sa, či sa chce niekto ďalší prihlásiť s faktickou poznámkou. Nie. Uzatváram možnosť podania prihlášok na faktické poznámky.
Pán poslanec Delinga, nech sa páči.
Poslanec P. Delinga:
Ďakujem za slovo, pán predseda.
Ja chcem povedať, že sťahujem svoje vystúpenie v rozprave, keďže pani poslankyňa Angelovičová povedala podstatu môjho vystúpenia. Ale chcem vo faktickej poznámke podporiť predovšetkým ten jej návrh, v ktorom žiadala vyňať na osobitné hlasovanie bod číslo 5 zo spoločnej správy, a chcem zdôrazniť, že skutočne je to neopodstatnené a že výbor pre životné prostredie a ochranu prírody, myslím si, že dobre posúdil túto situáciu a nakoniec aj vláda, ktorá keď prerokúvala správu o výsledku tohto fondu za uplynulý rok, tak nenamietala nič proti tomu, aby sídlo fondu bolo presunuté do Bratislavy. Takže si myslím, že ide o neopodstatnené návrhy, ktoré gestorský výbor zaujal, a preto sa prikláňam k tomu, aby páni poslanci v tomto prípade tiež rešpektovali názor toho výboru, ktorý tento návrh predložil, a som tiež za to, aby sme to odsúhlasili.
Ďakujem pekne.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Bohunický.
Poslanec P. Bohunický:
Vážený pán predseda,
vážený pán minister,
vážená Národná rada,
v auguste minulého roka bol vo vláde Slovenskej republiky predložený návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 254/1994 Z. z. o Štátnom fonde likvidácie jadrovoenergetických zariadení a nakladania s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi. V prvom čítaní 29. 10. 1999 som vo svojom vystúpení privítal predloženie novely a avizoval som uplatnenie pripomienok odbornej verejnosti, a najmä pripomienok samosprávy. Niektoré z nich sa dostali do spoločnej správy gestorského Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Dovoľte mi, aby som časť z nich zdôvodnil a pokúsil sa získať priazeň Národnej rady na ich schválenie.
Po prvé. V § 2 ods. 4 zákona o Štátnom fonde likvidácie odporúčam vložiť nové slovo "samosprávy". V § 4 písm. d) novely sa predpokladá použitie prostriedkov fondu aj na príspevky na ochranu života a zdravia obyvateľov a na ochranu a rozvoj životného prostredia pre obce v oblastiach ohrozenia. Z toho dôvodu by mal byť v rade fondu, ktorú zriaďuje minister hospodárstva Slovenskej republiky, aj zástupca samosprávy. Na jednej strane chápem výhrady legislatívy, ktorá upozorňovala, že tento paragraf nebol vôbec vládnym návrhom otvorený, teda môj návrh ide nad legislatívny návrh novely. Na druhej strane je však nový titul po prvýkrát uplatnený aj pre obce. Z toho dôvodu by v 7-člennej rade fondu mohol byť aj jeden zástupca samosprávy.
Minister hospodárstva Slovenskej republiky v § 2 ods. 3 zákona o Štátnom fonde likvidácie zriaďuje radu fondu ako svoj poradný orgán na tvorbu a použitie prostriedkov fondu. Tohto člena rady fondu by mohol minister vymenovať a odvolávať na základe návrhu regionálnych združení Združenia miest a obcí Slovenska Jaslovské Bohunice a Mochovce. Odporúčam preto, že podobný návrh odporučil aj Výbor Národnej rady pre verejnú správu v bode 1 spoločnej správy, aby sa o bodoch 1 a 2 spoločnej správy hlasovalo jednotlivo o každom bode. V prípade, že bude schválený bod 1, nie je potrebné hlasovať o bode 2, lebo majú v podstate rovnaký význam.
Po druhé. Najzávažnejším pozmeňujúcim návrhom je zakotvenie v bode 7 spoločnej správy a dotýka sa § 4 písm. d). Navrhované riešenie je predložené v dvoch alternatívach, ktoré sú vo svojej podstate podobné. Unikátnou skutočnosťou je najmä to, že na ne nezávisle od seba prišli predstavitelia Združenia miest a obcí Slovenska región Mochovce a región Jadrové elektrárne Jaslovské Bohunice. Jedno i druhé riešenie odstraňuje diskriminačnú výšku prerozdeľovaných finančných prostriedkov fondu pre obce, tak ako je navrhnuté vo vládnej novele, ale najmä stanovuje prehľadný a spravodlivý spôsob prerozdeľovania finančných prostriedkov medzi všetkých viac ako 300 obcí regiónu Mochovce a Jaslovské Bohunice.
Spôsob prerozdeľovania je v návrhu zmien v dôvodovej správe, či už v jej všeobecnej časti alebo v osobitnej časti v § 4. Podporné finančné prostriedky z fondu na ochranu a rozvoj životného prostredia budú poukázané ročne priamo na účet obcí v súlade s vyhláškou Ministerstva vnútra Slovenskej republiky číslo 300/1996 Z. z., určujúcou odstupňovanie pásiem ohrozenia v lokalitách s jadrovým zariadením. Ročný príspevok sa rozdelí pre tieto lokality v pomere príspevku na výrobu elektrickej energie a tvorbe fondu. Podiel na príspevku v každej lokalite s jadrovým zariadením bude odstupňovaný podľa pásiem ohrozenia v pomere 4, 2, 1 v prospech prvého, druhého a tretieho pásma (§ 3 ods. 3 a 4 vyhlášky ministerstva vnútra číslo 300/1996).
Podiel obce na príspevku určeného pre príslušné pásmo ohrozenia sa odvedie od počtu obyvateľov danej obce (zákon číslo 21/1997 Z. z.). Príspevky môžu byť účelovo použité iba v súlade s týmto zákonom. K uvedenému riešeniu sme prišli nielen na základe konzultácií s predstaviteľmi Združenia miest a obcí Slovenska Jaslovské Bohunice a Mochovce, ale aj na základe konzultácií s niektorými členmi rady fondu. Pôvodný návrh je vecne a administratívne mimoriadne náročný pre obce, poradné i rozhodovacie orgány, rada fondu - minister. Približne 300 obcí môže predložiť niekoľko žiadostí a niektoré pre nedostatok financií nemôžu zabezpečiť ani ekologické projekty.
Navrhovaná zmena celý proces maximálne zjednoduší, nevyžaduje žiadnu administratívu, vylučuje individuálne prístupy, akékoľvek konflikty a negatívne dosahy. Návrh je združeniami obcí Jaslovské Bohunice a Mochovce vzájomne odsúhlasený. V prípade prijatia bude významným príspevkom k stabilite, ochrane a obnove životného prostredia v súlade s uznaným vplyvom i ohrozením jadrových zariadení. Tento návrh je zároveň porovnateľný s niektorými krajinami Európskej únie a úplne odstraňuje splnenie takmer 9-ročnej požiadavky Združenia miest a obcí Slovenska Mochovce, Jaslovské Bohunice na prijatie špeciálneho zákona o jadrovej dani.
Súhlasím so záverom spoločnej správy gestorského výboru, aby sa o tomto bode 7 hlasovalo samostatne a jednotlivo o oboch alternatívach. Verím, že Národná rada vysloví súhlas aspoň s jednou alternatívou, tak ako to odporúča gestorský výbor. Žiadam preto, aby sa najprv hlasovalo o alternatíve 2, ktorú gestorský výbor odporúča, a potom, teda keď prejde, tak sa nemusí ďalej hlasovať, a ak neprejde, potom o alternatíve číslo 1.
Po tretie. V § 4, ktorý hovorí o použití prostriedkov fondu, navrhujem nové písmeno g), na základe ktorého by sa prostriedky fondu po schválení dali uplatniť aj na výskum a vývoj v oblasti vyraďovania jadrových zariadení z prevádzky a nakladania s vyhoretým jadrovým palivom a jadrovými odpadmi po ukončení prevádzky jadrového zariadenia. Vedú ma k tomu viaceré dôvody. Komplexné zabezpečenie systému nakladania s rádioaktívnymi odpadmi a vyhoretým jadrovým palivom vyžaduje technicky náročné technológie, zodpovedajúce technické prostriedky, spracovanie a úprava špecifických médií a materiálov v podmienkach izolujúceho žiarenia, nutnosť diaľkového riadenia niektorých procesov a pracovných operácií, použitie manipulátorov, prísne bezpečnostné kritériá ochrany pracovníkov a životného prostredia. Nie všetky potrebné technológie a technické prostriedky je možné prevziať, nakúpiť zo zahraničia. Naopak, doterajšie skúsenosti potvrdzujú, že v každom prípade je nevyhnutná modifikácia technológie a doladenie použitých technologických prostriedkov na mieste, čo nie je možné bez účasti domácich špecialistov. Nezanedbateľná je aj výška prostriedkov nakupovaných zo zahraničia na niektoré technológie a tie, ktoré si vieme urobiť doma. Poviem len niekoľko príkladov.
Manipulátor na vyváženie vyhoretého paliva vyrobený Výskumnovývojovým ústavom Košice stál 15 miliónov Sk. Podobný zo zahraničia stojí 20 miliónov Sk s obdobnými parametrami. Kontajnery na vyhoreté palivo vyrobené a vyskúmané u nás sú dvakrát lacnejšie ako v zahraničí. Výskumné práce našej vývojovej základne dokázali trojnásobne zvýšiť kapacitu medziskladu vyhoretého paliva. Komplex diaľkového riadenia prekládky vyhoretého paliva vyskúmaný u nás je trikrát lacnejší ako ponúkaný firmou SIEMENS. A takýchto príkladov je viacej.
Prakticky všetky použité zariadenia na nakladanie s rádioaktívnymi odpadmi a na demontáž a dekontaminačnú činnosť pri likvidácii jadrových zariadení sú prototypy v kusových vyhotoveniach a ich návrh, konštrukcia a výroba je nemysliteľná bez výskumnovývojového zázemia. To platí pre všetkých výrobcov takýchto zariadení doma i v zahraničí. Je v silách slovenského strojárstva komplexne dodávkami zabezpečiť potreby vyraďovania jadrových zariadení a nakladania s rádioaktívnymi odpadmi. Aby to však bolo reálne, je potrebné vytvoriť podmienky aj na financovanie potrebných výskumných a vývojových prác na zabezpečenie potrebných technológií.
Na komplexné technologické a technické zabezpečenie systému rádioaktívnych odpadov a manipulácie s vyhoretým jadrovým palivom v súčasnosti a v budúcnosti je nevyhnutné systematické budovanie vlastnej výskumnej základne, ktorá by umožňovala v spojení s najnovšími zahraničnými skúsenosťami nielen pokryť potrebu špičkových technológií a zodpovedajúcich technických prostriedkov, ale tiež vychovať odborne zdatných pracovníkov v tejto oblasti.
Systematické budovanie vlastnej výskumnovývojovej základne pre oblasť nakladania má veľký význam. Pokračujúce vyraďovanie jadrovej elektrárne A 1 a od roku 2006 začínajúce vyraďovanie V1 budú prinášať nové závažné problémy v danej oblasti, ktoré bude treba fundovane riešiť v prevažnej miere vlastnými silami, a preto si myslím, že určité prostriedky by mali byť aj dané z fondu.
Na základe uvedeného chcem požiadať, aby Národná rada o bode 8 spoločnej správy hlasovala takisto samostatne, pretože tá rieši práve toto písmeno, zavedenie nového písmena g).
Po štvrté. V gestorskom výbore som po konzultáciách s predstaviteľmi Združenia miest a obcí Slovenska Mochovce a Jaslovské Bohunice uplatnil, aby sa bod 6 vo vládnom návrhu novely zákona (tlač 345) vypustil. Tento bod hovorí o tom, aby sa poskytovanie príspevkov pre obce prerokovalo s Ministerstvom financií Slovenskej republiky, aby sa predišlo poskytovaniu prostriedkov na rovnaký účel z viacerých zdrojov. Takáto dikcia je nielen nepresná, ale podľa nášho názoru aj diskriminačná. Schvaľovací a prideľovací proces má byť jednoduchý, prehľadný, zrozumiteľný a objektívny, spôsob použitia kontrolovateľný. Predchádzajúci súhlas ministerstva financií je zbytočný byrokratický prvok, vytvára zbytočné mzdové a režijné výdavky obcí a štátnych orgánov, zvyšuje časovú náročnosť, vytvára podmienky na korupciu, politické vplyvy, individuálne postoje pracovníkov Ministerstva financií Slovenskej republiky. Podporný nástroj na ochranu a zlepšenie životného prostredia sa môže stať formálny, neúčinný, nakoniec dezorientujúci obce a mestá v lokalitách s jadrovými zariadeniami.
Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky je rovnocenným a dostatočne odborne zdatným ústredným orgánom štátnej správy pre komplexnú a konečnú správu fondu. Chcem na základe uvedeného takisto požiadať, aby bod 9 spoločnej správy gestorského výboru bol vyňatý na samostatné rokovanie.
Vážená Národná rada, dovoľte mi, aby som v závere poďakoval mnohým odborníkom a predstaviteľom samosprávy za spoluprácu pri navrhovaných zmenách a doplnkoch. Chcem poďakovať najmä pánu Teodorovi Nagyovi a Petrovi Riškovi z regionálnych združení Združenia miest a obcí Slovenska Mochovce, Jaslovské Bohunice. Verím, že v záujme slovenskej vedeckovýskumnej základne, ale najmä obyvateľov viac ako 300 obcí regiónu Jaslovské Bohunice a Mochovce uvedené pozmeňujúce návrhy prijmete, začo v ich mene vopred ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Faktickú poznámku k vystúpeniu pána poslanca Bohunického má jediná prihlásená pani poslankyňa Kolláriková. Uzatváram možnosť podania prihlášok pre faktické poznámky.
Nech sa páči, pani poslankyňa, máte slovo.
Poslankyňa M. Kolláriková:
Ďakujem.
Je správne, že do rokovania Národnej rady bol zaradený návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon o Státnom fonde likvidácie jadrovoenergetických zariadení a nakladania s vyhoretým palivom a rádioaktívnymi odpadmi. V rámci tejto novely sa rozširujú možnosti použitia fondu o poskytovanie prostriedkov v obciach, a to v okruhu 30 km okolo jadrového zariadenia Jaslovské Bohunice a 20-kilometrového okruhu okolo jadrového zariadenia Mochovce. Pretože pozmeňujúce návrhy sú plne v súlade s požiadavkami týchto jadrovoenergetických zariadení, ako aj pozmeňujúce návrhy, my za tieto pripomienky budeme hlasovať, pretože sú plne v súlade s týmito požiadavkami Združenia miest a obcí Slovenska, s predstaviteľmi ktorého sme rokovali a považujeme tento návrh ako celok, ako aj pozmeňujúce návrhy za rozumné.
Predseda NR SR J. Migaš:
Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Chce sa vyjadriť k rozprave pán minister?
Nech sa páči.
Minister dopravy, pôšt a telekomunikácií SR J. Macejko:
Vážený pán predseda,
vážená snemovňa,
za predkladateľa súhlasím s týmito zmenami v tých pozmeňujúcich návrhoch, ako ich označil gestorský výbor.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Žiada si záverečné slovo pán spravodajca?
Nech sa páči.
Poslanec J. Rusnák:
Ďakujem, pán predseda.
Vážení kolegovia,
gestorský výbor pre hospodárstvo a privatizáciu si je vedomý vážnosti tejto novely, preto sa veľmi citlivo a podrobne zaoberal každým pozmeňujúcim návrhom. Prizval na zasadnutie odborníkov, ktorí vysvetlili jednotlivé stanoviská, či už ide napríklad o sídlo tejto organizácie alebo o množstvo zdrojov, ktoré sú potrebné na likvidáciu vyhoretého paliva. Z toho dôvodu po vysvetlení, že tieto veci budú riešené, čo sa týka objemu prostriedkov budúcich zákonov, ktoré nasledujú, tak jednoducho prijal výbor toto rozhodnutie. Takisto aj v časti, kde sa hovorí v bode 5 o mieste, o sídle, bolo nám vysvetlené, ako to skutočne je, že nebudú zvýšené náklady spojené s presunom do Bratislavy. Tak až po týchto ubezpečeniach výbor prijal to rozhodnutie, ktoré prijal, a je uvedené v spoločnej správe.
Ďakujem pekne.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem.
Pán spoločný spravodajca, môžeme pristúpiť k hlasovaniu. Nech sa páči, uvádzajte hlasovanie. Najprv budeme podľa § 83 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku hlasovať o návrhoch zo spoločnej správy.
Prosil by som panie poslankyne a pánov poslancov, aby prišli do rokovacej miestnosti, budeme hlasovať.
Poslanec J. Rusnák:
Takže, pán predseda, dovoľte mi, aby sme pristúpili k hlasovaniu. Osvojil som si návrhy na samostatné hlasovanie zo spoločnej správy, ako odzneli v rozprave, čiže zopakujem tieto návrhy. Bod 1, 2, 8, 9 vyňať zo spoločného hlasovania, hlasovať o nich samostatne. Začnem teda bodmi, ktoré sú vyňaté na samostatné hlasovanie, to znamená, pristúpme k hlasovaniu o bode číslo 1, kde gestorský výbor zaujal stanovisko neschváliť tento bod.
Predseda NR SR J. Migaš:
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme hlasovať o bode 1 samostatne. Gestorský výbor ho odporúča neschváliť. Prezentujme sa a hlasujme o bode 1 zo spoločnej správy.
Prezentovalo sa 69 poslancov.
Prosil by som panie poslankyne, pánov poslancov, aby prišli do rokovacej miestnosti, prezentovali sa a hlasovali. Zjavne v rokovacej miestnosti je viacej poslancov ako 69.
Budeme opakovať hlasovanie o bode 1 zo spoločnej správy. Gestorský výbor ho odporúča neschváliť. Prezentujme sa a hlasujme o bode 1.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 83 poslancov.
Za návrh hlasovalo 32 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 38 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov.
Nehlasovali 3 poslanci.
Konštatujem, že sme tento návrh neschválili.
Nech sa páči ďalej.
Poslanec J. Rusnák:
O bode 2 takisto hlasujeme samostatne. Gestorský výbor bod 2 odporúča neschváliť.
Predseda NR SR J. Migaš:
Hlasujeme o bode 2 zo spoločnej správy. Gestorský výbor ho odporúča neschváliť.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 97 poslancov.
Za návrh hlasovalo 63 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 26 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že sme tento návrh schválili.
Nech sa páči ďalej.
Poslanec J. Rusnák:
Bod 8 spoločnej správy gestorský výbor odporúča neschváliť.
Predseda NR SR J. Migaš:
Prezentujme sa a hlasujme o bode 8. Gestorský výbor ho odporúča neschváliť.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 93 poslancov.
Za návrh hlasovalo 65 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 20 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že sme tento návrh schválili.
Nech sa páči ďalej.
Poslanec J. Rusnák:
Bod 9 zo spoločnej správy gestorský výbor odporúča neschváliť.
Predseda NR SR J. Migaš:
Hlasujeme o bode 9 zo spoločnej správy. Gestorský výbor ho odporúča neschváliť.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 95 poslancov.
Za návrh hlasovalo 63 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 20 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov.
Nehlasovali 3 poslanci.
Konštatujem, že sme tento návrh schválili.
Nech sa páči, pán spoločný spravodajca, uvádzajte ďalej.
Poslanec J. Rusnák:
Takisto bod 5 navrhla pani poslankyňa Angelovičová vyňať na samostatné hlasovanie, keď som správne pochopil. Bod 5 gestorský výbor odporúča neschváliť.
Predseda NR SR J. Migaš:
Hlasujeme o bode 5 zo spoločnej správy. Gestorský výbor ho odporúča neschváliť.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 99 poslancov.
Za návrh hlasovalo 53 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 25 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 20 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že sme tento návrh schválili.
Nech sa páči, pán spravodajca.
Poslanec J. Rusnák:
Teraz by sme pristúpili k spoločnému hlasovaniu o bodoch 3, 4, 6, 11 a 12, ktoré gestorský výbor odporúča neschváliť.
Predseda NR SR J. Migaš:
Prezentujme sa a hlasujme o bodoch 3, 4, 6, 11, 12 zo spoločnej správy. Gestorský výbor ich odporúča neschváliť.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 100 poslancov.
Za návrh hlasovalo 29 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 61 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov.
Nehlasovali 2 poslanci.
Konštatujem, že sme tento návrh neschválili.
Nech sa páči, pán spravodajca, uvádzajte ďalej.
Poslanec J. Rusnák:
Teraz pristúpime k hlasovaniu o bode 7, kde pán poslanec Bohunický navrhuje postupovať v hlasovaní tak, že najskôr budeme hlasovať o alternatíve číslo 2, ktorú gestorský výbor odporúča schváliť, a následne o alternatíve číslo 1 na základe hlasovania o alternatíve číslo 2.
Predseda NR SR J. Migaš:
Prezentujme sa a hlasujme o bode 7 zo spoločnej správy. Sú dve alternatívy. Hlasujeme o alternatíve číslo 2, gestorský výbor ju odporúča schváliť.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 102 poslancov.
Za návrh hlasovalo 90 poslancov.
Proti návrhu hlasovali 3 poslanci.
Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že sme tento návrh schválili, preto nebudeme hlasovať o alternatíve číslo 1.
Poslanec J. Rusnák:
Ostáva nám hlasovať ešte o bodoch 10 a 13 spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť ich.
Predseda NR SR J. Migaš:
Prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu pána spravodajcu, čiže hlasujeme o bode 10 a 13. Gestorský výbor ich odporúča schváliť.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 102 poslancov.
Za návrh hlasovalo 100 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa nezdržal nikto.
Nehlasovali 2 poslanci.
Konštatujem, že sme tento návrh schválili.
Pýtam sa spoločného spravodajcu, aké má návrhy na pokračovanie prerokúvania návrhu zákona o treťom čítaní, čo ho podľa § 84 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku gestorský výbor splnomocnil na podanie návrhu výboru, aby sa ihneď teraz konalo tretie čítanie o tomto zákone.
Nech sa páči, pán spravodajca.
Poslanec J. Rusnák:
Áno, gestorský výbor ma poveril svojím uznesením výboru číslo 202 z 18. januára 2000 ako spoločného spravodajcu postúpiť tento zákon do tretieho čítania.
Predseda NR SR J. Migaš:
Prezentujme sa a hlasujeme o tomto návrhu spoločného spravodajcu.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 101 poslancov.
Za návrh hlasovalo 95 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.
Nehlasovali 3 poslanci.
Návrh sme schválili.