Deviaty deň rokovania
26. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky
8. februára 2000
Predseda NR SR J. Migaš:
Vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
otváram deviaty rokovací deň 26. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Podľa § 23 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku o ospravedlnenie svoje neúčasti na dnešnom rokovacom dni písomne požiadali títo poslanci: panie poslankyne Malíková, Rusková, Tóthová, podpredseda Národnej rady Presperín, páni poslanci Husár, Hofbauer, Kandráč, Krajči, Lexa a Ošváth. Na zahraničnej služobnej ceste sú poslanci Národnej rady pani Belohorská a pán poslanec Palko.
Pristúpime k prvému čítaniu o
návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 188/1994 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže v znení zákona číslo 240/1998 Z. z.
Návrh ste dostali ako tlač 489. Návrh na pridelenie návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady máte v mojom rozhodnutí číslo 499.
Za skupinu poslancov návrh zákona uvedie poslanec Vladimír Maňka.
Prosím pána poslanca, aby sa ujal slova.
Prosil by som, panie poslankyne, pánov poslancov, aby si sadli na svoje miesta, upokojili sa, budeme rokovať o prvom bode dnešného rokovacieho dňa.
Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.
Poslanec V. Maňka:
Vážený pán predseda,
vážené kolegyne,
vážení kolegovia,
účelom predloženej novelizácie zákona číslo 188/1994 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže v znení zákona číslo 240/1998 Z. z. je zabezpečenie ďalšieho priblíženia slovenského súťažného práva k právu Európskej únie, a to zavedením doktríny de minimis negatívneho atestu a takzvanej individuálnej výnimky v ponímaní komunitárneho práva do právneho systému Slovenskej republiky. Podľa doktríny de minimis nie všetky dohody, ktoré ovplyvňujú konkurenčné vzťahy na trhu, majú aj objektívne významný dosah na celkovú hospodársku súťaž na trhu Slovenskej republiky. To znamená, že vplyv určitých dohôd obmedzujúcich súťaž sa v konkurenčnom prostredí prejaví len v bezvýznamnom rozsahu. Berieme do úvahy slabú pozíciu podnikateľov, ktorí sú účastníkmi takejto dohody na dotknutom vecnom relevantnom trhu.
Účelom aplikácie doktríny de minimis je uľahčenie kooperácie medzi malými a strednými podnikateľmi v tom smere, že pokiaľ uzavrú dohodu obmedzujúcu súťaž s bezvýznamnými účinkom na hospodársku súťaž na relevantnom trhu, tieto nebudú v zmysle § 3 a § 4 zákona číslo 188/1994 Z. z. zakázané a neplatné. Bezvýznamný účinok dohody obmedzujúcej súťaž je v predmetnom návrhu zákona určený formou kvantitatívneho kritéria podielu účastníkov dohody na špecifikovanom relevantnom trhu.
Avšak doktrína de minimis sa nebude aplikovať v situáciách, keď podnikatelia uzavrú dohodu obmedzujúcu súťaž charakterizovanú ako takzvaný ťažký kartel. To je, ak jej predmetom je priame alebo nepriame určenie cien tovaru, alebo rozdelenie trhu, alebo zdrojov zásobovania. Tiež sa nebude vzťahovať na situáciu, ak na relevantnom trhu dôjde k obmedzeniu súťaže takzvaným kumulatívnym alebo úhrnným účinkom dohôd obmedzujúcich súťaž, ktorých samostatné účinky na trh by inak boli zanedbateľné. Novým znením inštitútu negatívny atest sa sleduje inštalovanie jedného zo základných právnych inštrumentov komunitárneho práva, ktorý z pohľadu právnej istoty podnikateľov predstavuje deklarovanie, že určité činnosti a konania podnikateľov nie sú v rozpore so zákonom o ochrane hospodárskej súťaže, respektíve či podnikateľ správne aplikoval na svoju dohodu relevantné ustanovenie týkajúce sa pravidla de minimis.
Právna úprava, ktorú predkladáme, presne vymedzuje, za akých podmienok sa na dohodu obmedzujúcu súťaž nebude aplikovať jej zákaz, to je, kedy môže byť vyňatá z absolútneho zákonného zákazu. Návrh zákona umožňuje, aby pri splnení určených podmienok bola dohoda obmedzujúca súťaž vyňatá z aplikácie tohto zákazu a jej následnej neplatnosti. V súlade s komunitárnym právom sa navrhuje, aby toto oprávnenie mal Protimonopolný úrad Slovenskej republiky, ktorý rozhodne, že dohoda obmedzujúca súťaž na základe splnenia kritérií daných zákonom nie je zakázaná.
Článok 4 zákona číslo 240/1998 Z. z. o poľnohospodárstve a o zmene a doplnení ďalších zákonov sa novelizovala § 5 zákona číslo 188/1994 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže tak, že do uvedeného paragrafu bol vložený nový odsek 2, ktorým sa zo zákazu podľa § 3 ods. 2 písm. a) až e) zákona číslo 188 vyňali dohody a zosúladené postupy podnikateľov v poľnohospodárskej výrobe pri mlieku, jatočných zvieratách, olejninách, obilninách, cukrovej repe, zelenine, ovocí a zemiakoch, ktoré sledujú zladenie výroby a odbytu týchto produktov pri ekonomicky oprávnených cenách.
Prvoradým cieľom v rámci poľnohospodárstva i potravinárstva je urýchlená reštrukturalizácia týchto odvetví, zvýšenie efektívnosti a uskutočnenie zmien v záujme zvýšenia ich konkurencieschopnosti. Jedným z najúčinnejších nástrojov na dosiahnutie tohto cieľa je zabezpečenie ochrany a podpory hospodárskej súťaže v prostredí, ktoré poskytuje rovnaké podmienky všetkým subjektom zúčastneným na hospodárskej súťaži. Ekonomické dosahy súvisia najmä s motiváciou podnikateľských subjektov, ktoré budú na základe predloženého zákona koordinovať svoje konanie v smere efektívnosti, hospodárnosti, znižovania nákladov alebo optimálnosti využívania zdrojov. Z ekonomických analýz vyplýva, že dôjde k zvýšenie počtu alternatívnych výberov napríklad z aspektu úrovne dosiahnutej kvality na jednotlivých relevantných trhoch. Návrh teda predpokladá jednoznačnú podporu a intenzitu konkurencie na príslušných trhoch a s tým súvisiace vytváranie ekonomického prostredia v smere realizácie efektívnej hospodárskej súťaže. Prejaví sa to hlavne v pôsobení v smere vyrovnávania úrovne dopytu a ponuky na trhu.
Ďalším z významných ekonomických faktorov je priaznivý dosah v podpore malých a stredných podnikateľov, ktorí nadobudnú vďaka možnosti koordinácie a kooperácie väčšiu flexibilitu vo svojom konaní v prospech rozvoja ekonomiky. Priaznivý ekonomický dosah spôsobí aj zníženie rozsahu administrácie zo strany malých a stredných podnikateľov, čo výrazne zlepší ich finančnú situáciu. V tejto súvislosti dôjde k jednoznačnému zlepšeniu podmienok vstupu na príslušný relevantný trh najmä znížením úrovne bariér vstupu na trh. Za najvýznamnejší ekonomický dosah však možno považovať podporu ekonomických procesov v smere optimalizácie alokácie zdrojov.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, prosím vás, aby ste podporili tento návrh v prvom čítaní.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem, pán poslanec. Zaujmite miesto pre navrhovateľov.
Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, poslancovi Jánovi Šimkovi.
Poslanec J. Šimko:
Vážený pán predseda,
dámy a páni poslanci,
vážená snemovňa,
dovoľte mi, aby som v súlade s § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady vystúpil pri rokovaní Národnej rady Slovenskej republiky v prvom čítaní o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 188/1994 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže v znení zákona číslo 240/1998 Z. z. (tlač 489), ako spravodajca určený navrhnutý gestorským výborom Národnej rady Slovenskej republiky.
Predložený návrh (tlač 489) bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky dňa 20. decembra 1999, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. Predseda Národnej rady posúdil, že predložený návrh spĺňa náležitosti podľa § 70 ods. 1 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a náležitosti podľa legislatívnych pravidiel a zaradil ho na rokovanie 26. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky do prvého čítania.
Ako spravodajca Národnej rady si k tomuto prvému čítaniu osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.
Z vecného hľadiska zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona rieši závažnú spoločenskú problematiku, ktorú je potrebné upraviť spôsobom, ako sa navrhuje v predmetnom návrhu. Preto v zmysle § 73 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) na tom, že po rozprave odporučí tento návrh prerokovať v druhom čítaní.
Prosím vás vážený pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu o návrhu zákona.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem, pán poslanec. Zaujmite miesto pre spravodajcov.
Otváram rozpravu k tomuto bodu programu. Písomne sa neprihlásila žiadna poslankyňa ani žiaden poslanec. Pýtam sa, kto sa hlási ústne. Pán poslanec Delinga a pán poslanec Andel. Uzatváram možnosť podania prihlášok ústne.
Nech sa páči, ako prvý vystúpi pán poslanec Andel a po ňom pán poslanec Delinga.
Podpredseda NR SR M. Andel:
Vážený pán predseda,
vážené dámy,
vážení páni,
minulý rok na jeseň sme si vypočuli informáciu obsiahnutú v zelenej správe, že počet prosperujúcich poľnohospodárskych družstiev a firiem neustále a sústavne prudko klesá a rovnaká situácia, aj keď nie až taká kritická, je aj v potravinárskom priemysle. Dôvod je jednoduchý. Vysoké subvencie do pôdohospodárstva vo vyspelých krajinách a dovoz lacných potravín z tretieho sveta robia podstatnú časť slovenských prvovýrobcov potravín na vnútornom trhu Slovenskej republiky len veľmi ťažko konkurencieschopnými. Toto bol aj dôvod, prečo zákonom číslo 240/1998 Z. z. o poľnohospodárstve sa novelizoval § 5 zákona číslo 188/1994 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže tak, že do uvedeného paragrafu bol vložený nový odsek 2, ktorým sa zo zákazu podľa § 3 ods. 2 písm. a) až e) vyňali dohody a zosúladené postupy podnikateľov v poľnohospodárskej výrobe pri mlieku, jatočných zvieratách, olejninách, obilninách, cukrovej repe, zelenine, ovocí a zemiakoch, ktoré sledujú zladenie výroby a odbytu týchto produktov pri ekonomicky upravených cenách.
Touto novelizáciou, ktorá, samozrejme, bola zjavne v rozpore s približovaním sa nášho práva k právu Európskej únie, sa vytvoril na strane druhej nepriamy ochranný dáždnik pre slovenskú poľnohospodársku prvovýrobu a časť výrobcov našich potravín. Nahradili sa tým ochranárske opatrenia obvyklé v krajinách Európskej únie pre agropotravinársky komplex, ktoré v štandardne používaných podmienkach Slovenska by však viedli k veľkému zaťaženiu výdavkovej časti štátneho rozpočtu. Táto ochrana totiž nekládla žiadne nároky na štátny rozpočet. Kalkulovalo sa s tým, že do prijatia Slovenska do Európskej únie sa tento legislatívny nedostatok odstráni a nájdu sa nové, vhodnejšie riešenia na ochranu pôdohospodárstva a vnútorného trhu s potravinami. Vláda však nedbá na túto skutočnosť a až za cenu i ohrozenia vnútorného trhu a narušenia potravinovej bezpečnosti Slovenska sa snaží zapáčiť Bruselu. Pritom Slovensko je pre nich naprosto bezvýznamný trh s potravinami, a aj to je len politické gesto. Preto hrozí, respektíve hrozilo ďalšie zvyšovanie nezamestnanosti v poľnohospodárstve, a ako som aj povedal, zvýšená záťaž na príjmovú časť nášho štátneho rozpočtu.
Pre uvedené príčiny zrejme došlo aj k pozastaveniu prerokovania novely zákona číslo 188/1994 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže, ktorý bol predložený na druhé čítanie ako tlač 231 na 20. schôdzu dňa 7. septembra 1999. V tomto duchu aj ja vnímam návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 188/1994 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže v znení zákona číslo 240/1998 Z. z. o poľnohospodárstve a o zmene a doplnení ďalších zákonov, ktorými sa sleduje približovanie slovenského práva v oblasti hospodárskej súťaže k právu Európskej únie zavedením doktríny de minimis negatívneho atestu a najmä zavedením individuálnej výnimky. Preto aj vítam uvedenú novelu zákona s výhradou, o ktorej som hovoril, t. j. žiadam, aby sa zachovala výnimka pre obmedzenie hospodárskej súťaže v poľnohospodárstve v pôvodnom znení po poslednej novelizácii.
Ďakujem vám za pozornosť.
Predseda NR SR J. Migaš:
Faktické poznámky k vystúpeniu podpredsedu Národnej rady nie sú.
Ďalej sa do rozpravy ústne prihlásil pán poslanec Delinga.
Nech sa páči.
Poslanec P. Delinga:
Vážený pán predseda,
vážené kolegyne poslankyne,
kolegovia poslanci,
v priebehu pol roka v tejto snemovni prerokúvame opäť zákon pod tlačou 489, kde skupina poslancov nie je spokojná s tým, ako sme schválili alebo prerokovali zákon v septembri alebo októbri minulého roku, teda zákon o ochrane hospodárskej súťaže. Je to síce dosť neobvyklé, ale stalo sa. Pán predkladateľ nám tu zdôraznil z pohľadu tohto zákona, že ide o ďalšie vyšpecifikovanie podmienok približovania sa Slovenska k Európskej únii a že najmä v oblasti výroby potravín, hlavne u prvovýrobcov, treba aproximovať súčasnú úroveň už aj na podmienky, ktoré vydáva komisia Európskeho spoločenstva.
Zároveň zdôraznil, že predovšetkým treba v poľnohospodárstve uplatniť prvoradú a urýchlenú reštrukturalizáciu výroby. Ja si tiež myslím, že je to pravda, ale, bohužiaľ, nástroje pre túto reštrukturalizáciu nie sú v žiadnom prípade vytvorené. A táto snemovňa ich nevytvára a takisto tie, ktoré boli vytvorené, táto snemovňa v podstate zrušila. A teraz, keď dochádza v rámci rozpočtu štátnych prostriedkov, najmä štátneho rozpočtu na rok 2000, k ďalším prostriedkom, ktoré má získať Fond národného majetku odpredajom lukratívnych a veľmi cenných našich podnikov, takisto sa nedozvedáme, či do oblasti poľnohospodárstva pre tú urýchlenú reštrukturalizáciu nejaké finančné zdroje pôjdu tak, aby sa poľnohospodárstva prvovýroba mohla oživiť najmä z pohľadu dávnych zaťažených úverov a hlavne z pohľadu vysokých úrokových mier a dostatku finančných zdrojov.
Teda je tu aj naďalej jasný rozpor medzi chcením a skutočnosťou. Preto som sa rozhodol vystúpiť v prvom čítaní k tejto poslaneckej novele a povedať tejto snemovni, že nie je možné podporovať takýmto spôsobom veci, aby išli dopredu. A na jednej strane hovoriť, čo treba, a na druhej strane pre to nič neurobiť. Ja si myslím, že predovšetkým tu treba v snemovni vytvoriť legislatívne, ale aj ekonomické nástroje pre oblasť poľnohospodárskych prvovýrobcov a potom môžeme ísť na približovanie a na odstraňovanie bariér, ktoré zatiaľ akosi formálne existujú. Chcem povedať, že existujú tieto bariéry skutočne len formálne, pretože pri prerokúvaní tohto návrhu zákona, keď vyšiel ako vládny zákon, sme upozorňovali tých, ktorí tento zákon dávali na prerokovanie alebo odôvodňovali vo výboroch, že sa tam píšu nezmysly. A predstavte si tie nezmysly, podľa mňa teda tieto nezmysly prebral aj tento poslanecký návrh, keď doslova v osobitnej časti k zdôvodneniu § 5 ods. 2 uvádza: V odvetví poľnohospodárstva a potravinárstva dochádza k vzniku veľkého počtu takzvaných kartelových dohôd. V tejto súvislosti možno poukázať na problém súčasného zvyšovania cien v oblasti jatočných zvierat, kde sa aj na základe zákonnej výnimky v zmysle § 5 ods. 2 zákona číslo 188/1994 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže v znení zákona číslo 240/1998 Z. z. vytvorili podmienky na podstatné zvýšenie cien na trhu. Zo spoločenského hľadiska je preto v odôvodnených prípadoch žiaduce potláčať tieto formy prejavu podnikateľov, komôr rôznych združení alebo inštitúcií v rámci hospodárskej činnosti.
Ja som sa vtedy pýtal predstaviteľov Protimonopolného úradu jednak vo výbore pre pôdohospodárstvo aj v snemovni, nech uvedú aspoň jeden prípad toho veľkého počtu z kartelových dohôd, ktorý sa eviduje. A teraz sa pýtam pána predkladateľa, nech uvedie aspoň jeden prípad z toho veľkého počtu kartelových dohôd poľnohospodárskych prvovýrobcov, ktorý v tomto zmysle pôsobí negatívne predovšetkým na trh a najmä na oblasť zvyšovania cien jatočných zvierat. Keď veľmi dobre vieme, že rezortné ministerstvo sa snaží túto situáciu riešiť minimálnymi cenami, a keď dokonca aj dnes sú uzatvorené zmluvy na nákup jatočných zvierat od nákupcov, teda od spracovateľov na nižšej úrovni, ako predkladá ministerstvo návrh na minimálnu cenu. Takže je to absolútne v rozpore.
A ďalej chcem poukázať na to, že v nasledujúcom odseku sa píše, že nové ustanovenie § 2 bližšie konkretizuje, čo súťažný zákon rozumie, ale preboha, však táto novela vôbec neobsahuje § 2. Takže to všetko, čo tam bolo s chybami, páni, ste prepísali alebo opísali a dali do súčasného návrhu, čo teda považujem za absolútne irelevantné. Preto podávam návrh podľa rokovacieho poriadku podľa § 73 ods. 3 písm. b), že Národná rada nebude pokračovať v rokovaní o návrhu tohto zákona ďalej.
Ďakujem pekne.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem pánu poslancovi Delingovi.
Viacej sa nikto nehlásil do rozpravy, čiže končím rozpravu k tomuto bodu programu.
Chce vystúpiť k rozprave navrhovateľ?
Nech sa páči.
Poslanec V. Maňka:
Vážený pán predseda,
vážený pán minister,
prijatím zákona číslo 240/1998 Z. z. o poľnohospodárstve a o zmene a doplnení ďalších zákonov vznikla určitá deformácia. Aplikáciou článku 4 zákona číslo 240/1998 Z. z. bola totiž zo slovenského súťažného práva zavedená výnimka zo zákazu dohôd obmedzujúcich súťaž v poľnohospodárskej výrobe pri určitých komoditách, čo je v rozpore so zásadami práva hospodárskej súťaže v Európskej únii. Týmto argumentoval aj Protimonopolný úrad.
Pán podpredseda Andel hovoril o tom, že zrušenie článku 4 v tomto období na jednej strane, samozrejme, odstraňuje deformáciu, na druhej strane, že môže spôsobiť problémy poľnohospodárstvu. Mal som rokovanie na ministerstve pôdohospodárstva. Keď bude tento zákon prerokovaný v druhom čítaní alebo posunutý do druhého čítania, keď namiesto troch mesiacov umožníme dať šancu podnikateľom, ktorí uzatvorili podľa doterajších predpisov dohodu obmedzujúcu súťaž v poľnohospodárskej výrobe pri mlieku, jatočných zvieratách, olejninách, obilninách, cukrovej repe, zelenine, ovocí a zemiakoch, keď bude možné, aby mohli uviesť svoje zmluvy do súladu s týmto zákonom nie do troch mesiacov, ako je v tomto návrhu, ale do šiestich mesiacov, čo si myslím, že nebude problém vo výboroch schváliť, tak súhlasia aj odborníci z pôdohospodárstva, aby tento zákon bol schválený. To je všetko z mojej strany, ja by som vás chcel všetkých poprosiť, aby sme ho posunuli do druhého čítania, kde si môžeme niektoré veci ešte rozobrať.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Chce vystúpiť na záver rozpravy spoločný spravodajca? Nie.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pristúpime k hlasovaniu o tomto bode. Prosím spoločného spravodajcu, prvé hlasovanie bude v súlade s § 73 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku. Bol jeden návrh, pán spravodajca, čiže najprv budeme hlasovať podľa § 73 ods. 3.
Panie poslankyne, páni poslanci, prosím vás, aby ste zaujali miesto v rokovacej miestnosti, budeme hlasovať.
Počkajte chvíľu, pán spravodajca.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme hlasovať. Prosím spoločného spravodajcu, aby uvádzal hlasovanie. Opakujem, najprv budeme hlasovať podľa § 73 ods. 3 či pokračovať alebo nepokračovať v rokovaní o tomto návrhu. Čiže najprv musíme hlasovať o návrhu pána poslanca Delingu a potom o návrhu, ktorý predniesol spoločný spravodajca za výbor.
Poslanec J. Šimko:
Pán predseda, zopakujem návrh, ktorý predniesol v rozprave pán Delinga. V zmysle § 73 ods. 3 písm. b) navrhol, aby sa Národná rada uzniesla, že nebude pokračovať v rokovaní o návrhu zákona. Prosím, dajte o tomto návrhu hlasovať.
Predseda NR SR J. Migaš:
Prezentujme sa a hlasujme o návrhu pána poslanca Delingu, ktorý predniesol v rozprave.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 103 poslancov.
Za návrh hlasovalo 27 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 66 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov.
Konštatujem, že sme tento návrh neschválili.
Nech sa páči, pán spravodajca, ďalej.
Poslanec J. Šimko:
Vážený pán predseda,
vážená snemovňa,
odporúčam, aby Národná rada Slovenskej republiky prijala k predloženému návrhu skupiny poslancov toto uznesenie: V súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky Národná rada Slovenskej republiky prerokuje návrh skupiny poslancov v druhom čítaní.
Predseda NR SR J. Migaš:
Prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu spravodajcu.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 100 poslancov.
Za návrh hlasovalo 77 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 22 poslancov.
Hlasovania sa nezdržal nikto.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento návrh skupiny poslancov Národnej rady prerokuje v druhom čítaní.
Pán spravodajca, uveďte druhé hlasovanie. Pristúpime k hlasovaniu o návrhu predsedu Národnej rady na pridelenie tohto návrhu výborom a na určenie gestorského výboru, ako aj určenie lehoty na jeho prerokovanie.
Poslanec J. Šimko:
Navrhujem Národnej rade Slovenskej republiky prideliť návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 188/1994 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže v znení zákona číslo 240/1998 Z. z. (tlač 489), na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo. Súčasne navrhujem určiť k poslaneckému návrhu zákona ako gestorský Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a navrhujem určiť lehotu na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch do 9. marca 2000 a v gestorskom výbore do 10. marca 2000.
Predseda NR SR J. Migaš:
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, prezentujme sa, budeme hlasovať o uvedenom návrhu spoločného spravodajcu.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 103 poslancov.
Za návrh hlasovalo 87 poslancov.
Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.
Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov.
Nehlasovali 2 poslanci.
Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh tohto zákona výborom, určila gestorský výbor a príslušné lehoty výborom na jeho prerokovanie v druhom čítaní.
Ďakujem navrhovateľovi Maňkovi a poslancovi Šimkovi ako spravodajcovi za uvedenie a hlasovanie pri prvom bode dnešného dňa rokovania.
Panie poslankyne, páni poslanci, pristúpime k hlasovaniu o návrhoch, ktoré sme prerokovali v piatok, ale sme o nich nehlasovali.
Ako o prvých budeme hlasovať o návrhoch uznesení Národnej rady k návrhu rozpočtu Fondu národného majetku a k návrhu na použitie majetku fondu. K obidvom návrhom je spoločným spravodajcom výboru predseda výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie poslanec Jaroslav Volf.
Nech sa páči, pán poslanec, uveďte hlasovanie.
Poslanec J. Volf:
Vážené dámy,
vážení páni,
budeme hlasovať o návrhu uznesenia, ktoré máte v rámci spoločnej správy tlač 502a. Toto uznesenie hovorí o tom, že Národná rada schvaľuje po prvé rozpočet nákladov na činnosť Fondu národného majetku na rok 2000 vo výške 116 297 tisíc Sk, z toho prevádzkové náklady 108 447 tisíc Sk, investičné náklady 7 850 tisíc korún, a po druhé odporúča prezidentovi Prezídia Fondu národného majetku zabezpečiť účelnú úspornosť a hospodárnosť použitia finančných prostriedkov na činnosť Fondu národného majetku.
Prosím vás, aby sme hlasovali o tomto návrhu uznesenia.
Predseda NR SR J. Migaš:
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, najprv budeme hlasovať o uznesení Národnej rady k návrhu rozpočtu nákladov na činnosť Fondu národného majetku Slovenskej republiky na rok 2000, ktorý máme ako tlač 502. Najprv bude toto hlasovanie a potom uznesenie k návrhu na použitie majetku Fondu národného majetku. Čiže hlasujeme o prvom uznesení. Prezentujme sa a hlasujme.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 104 poslancov.
Za návrh hlasovalo 74 poslancov.
Proti návrhu hlasovali 5 poslanci.
Hlasovania sa zdržalo 21 poslancov.
Nehlasovali 4 poslanci.
Konštatujem, že sme prijali uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sme schválili rozpočet nákladov na činnosť Fondu národného majetku Slovenskej republiky na rok 2000.
Teraz pristúpime k hlasovaniu o návrhu uznesenia k návrhu na použitie majetku Fondu národného majetku Slovenskej republiky v roku 2000 podľa § 28 ods. 3 písm. b) zákona číslo 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov, ktorý máte ako tlač 503. Prezentujme sa a hlasujme o tomto uznesení.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 101 poslancov.
Za návrh hlasovalo 77 poslancov.
Proti návrhu hlasovali 3 poslanci.
Hlasovania sa zdržalo 20 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že sme schválili uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu na použite majetku Fondu národného majetku v roku 2000 podľa § 28 ods. 3 písm. b) zákona číslo 92/1991 Zb.
Ďakujem spravodajcovi za uvedenie hlasovania.
Teraz pristúpime k hlasovaniu o vládnom návrhu zákona o ochrane spotrebiteľa pri podomovom predaji a zásielkovom predaji v prvom čítaní. Mali sme to ako tlač 481. Spoločným spravodajcom bol pán poslanec Antecký.
Nech sa páči, pán poslanec, uveďte hlasovanie.
Poslanec M. Antecký:
Vážený pán predseda,
odporúčam, aby Národná rada Slovenskej republiky prijala k predloženému návrhu zákona toto uznesenie: V súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky Národná rada Slovenskej republiky prerokuje návrh zákona v druhom čítaní.
Prosím vás, pán predseda, dajte o tomto návrhu hlasovať.
Predseda NR SR J. Migaš:
Hlasujeme o návrhu, ktorý predniesol pán poslanec Antecký, aby sme uvedený zákon prerokovali v druhom čítaní. Prezentujme sa a hlasujme.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 106 poslancov.
Za návrh hlasovalo 103 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento vládny návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
Uveďte druhé hlasovanie.
Poslanec M. Antecký:
Ďalej prednesiem rozhodnutie predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 3. januára roku 2000 o návrhu pridelenia vládneho návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady Slovenskej republiky. Navrhujem Národnej rade Slovenskej republiky
a) prideliť vládny návrh zákona o ochrane spotrebiteľa pri podomovom predaji a zásielkovom predaji, tlač 481, na prerokovanie: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo,
b) určiť k vládnemu návrhu zákona ako gestorský Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a lehotu na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch do 9. marca 2000 a v gestorskom výbore do 10. marca 2000.
Prosím vás, pán predseda, dajte hlasovať o predloženom návrhu.
Predseda NR SR J. Migaš:
Prezentujme sa hlasujme o uvedenom návrhu spoločného spravodajcu. Hlasujeme o návrhu predsedu Národnej rady o pridelení tohto návrhu zákona výborom, určení lehoty na jeho pokračovanie.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 106 poslancov.
Za návrh hlasovalo 102 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.
Nehlasovali 3 poslanci.
Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh zákona výborom, určila gestorský výbor a lehotu výborom na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní.
Aj druhé, ďalšie hlasovanie uvedie pán poslanec. Prosil by som vás, aby ste zostali na svojom mieste. Budeme pokračovať hlasovaním o návrhu uznesenia k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Doplnkovým protokolom číslo 8 k Stredoeurópskej dohode o voľnom obchode (tlač 420).
Prosím spoločného spravodajcu, aby uviedol hlasovanie.
Poslanec M. Antecký:
Návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Doplnkovým protokolom číslo 8 k Stredoeurópskej dohode o voľnom obchode (tlač 420) znie: Národná rada Slovenskej republiky podľa článku 86 písm. e) Ústavy Slovenskej republiky vyslovuje súhlas s Doplnkovým protokolom číslo 8 k Stredoeurópskej dohode o voľnom obchode. Toľko k návrhu. Prosím, pán predseda, dajte hlasovať.
Predseda NR SR J. Migaš:
Prezentujme sa hlasujme o návrhu pána poslanca Anteckého.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 107 poslancov.
Za návrh hlasovalo 104 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.
Nehlasovali 2 poslanci.
Konštatujem, že sme navrhované uznesenie schválili.
Ďakujem poslancovi Anteckému za uvedenie hlasovania.
V programe pokračujeme druhým čítaním o
vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 254/1994 Z. z. o Štátnom fonde likvidácie jadrovoenergetických zariadení a nakladania s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi.
Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 345 a spoločnú správu výborov schválenú gestorským výborom máte ako tlač 345a.
Vládny návrh zákona odôvodní minister dopravy, pôšt a telekomunikácií pán minister Jozef Macejko.
Nech sa páči, pán minister.
Minister dopravy, pôšt a telekomunikácií SR J. Macejko:
Vážený pán predseda,
vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
Štátny fond likvidácie jadrovoenergetických zariadení a nakladania s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi bol zriadený zákonom z roku 1994. Prostriedky tohto fondu mohli byť v zmysle zákona použité na likvidáciu jadrovoenergetických zariadení a na nakladanie s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi súvisiacimi s likvidáciou jadrovoenergetického zariadenia v roku 1998.
V roku 1998 Národná rada Slovenskej republiky schválila zákon číslo 130/1998 Z. z. o mierovom využívaní jadrovej energie a o zmene a doplnení zákona číslo 174/1968 Zb. o štátnom odbornom dozore nad bezpečnosťou práce v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 256/1994 Z. z. Tento zákon okrem iného upravil povinnosti a práva právnických a fyzických osôb pri využívaní jadrovej energie, definoval druhy jadrových materiálov, podmienky ich uskladňovania a podmienky nakladania s rádioaktívnymi odpadmi z jadrových zariadení, vyhoretým jadrovým palivom a podmienky ukladania inštitucionálnych jadrových odpadov.
Účelom novelizácie zákona o štátnom fonde je rozšírenie možnosti použitia prostriedkov fondu, odstránenie pochybností oprávnenosti použitia prostriedkov fondu na účely v nadväznosti na zákon číslo 130/1998 Z. z. o mierovom využívaní jadrovej energie a zosúladenie terminológie používanej v obidvoch zákonoch. Použitie prostriedkov fondu sa navrhuje rozšíriť o nakladanie s rádioaktívnymi odpadmi, ktorých pôvodca nie je známy, a na príspevky na ochranu života a zdravia obyvateľov a na ochranu a rozvoj životného prostredia pre obce v oblastiach ohrozenia jadrovými zariadeniami, a to do 50 miliónov Sk pre každú oblasť ohrozenia jadrovým zariadením. Ďalej na kúpu pozemkov na zriadenie úložísk rádioaktívnych odpadov a vyhoretého jadrového paliva, keďže tieto úložiská môžu byť podľa zákona o mierovom využívaní jadrovej energie len na pozemkoch vo vlastníctve štátu. Z dôvodu precizovania zákona sa tiež výslovne uvádza, že prostriedky fondu môžu byť použité aj na jeho správu, pričom sa spresňuje aj výška prostriedkov fondu, ktoré môžu byť na tento účel použité, a to vo výške 0,3 percenta ročných príjmov fondu.
V dôsledku rozšírenia použitia prostriedkov fondu sa rozširuje aj okruh subjektov, ktorým môžu byť prostriedky poskytnuté, a to o osoby určené na nakladanie s rádioaktívnymi odpadmi, ktorých pôvodca nie je známy, a o obce v oblasti ohrozenia jadrovým zariadením. Na zabezpečenie operatívnejšieho styku s ministerstvom hospodárstva a ministerstvom financií sa tiež navrhuje zmena sídla fondu z Mochoviec do Bratislavy, keďže výkonná zložka fondu v Bratislave aj fakticky pôsobí.
Vážený pán predseda,
vážené dámy,
vážení páni poslanci,
navrhované zmeny zákona nie sú vecne a obsahovo ani legislatívne rozsiahle, ale sú z hľadiska potrieb spoločnosti pri likvidácii jadrových zariadení, nakladania s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi nevyhnutné. Rozšírenie použitia prostriedkov fondu si nevyžiada rozšírenie výdavkov zo štátneho rozpočtu. Návrh zákona je v súlade s ústavou, ako aj s medzinárodnými dohovormi, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Pozmeňujúce návrhy, ktoré prijali výbory Národnej rady v druhom čítaní návrhu zákona, sú odôvodnené a akceptovateľné, preto verím, že vládny návrh zákona schválite.
Ďakujem vám za pozornosť.