Podpredseda NR SR B. Bugár:
Na vystúpenie pána poslanca chcú reagovať s faktickými poznámkami dvaja poslanci.
Končím možnosť sa prihlásiť do faktických poznámok.
Pani poslankyňa Podhradská, nech sa páči.
Poslankyňa M. Podhradská:
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Chcela by som doplniť pána poslanca Cupera len jednou poznámkou. Spomínal tu ten nešťastný laptop, ktorý sa vám stratil. Je mi to naozaj ľúto, ale chcela by som poradiť tomu zlodejovi, ak ho chytia, tak v rámci vyšetrovania by mohol povedať, že ho na to naviedol Lexa. Konal by v tradíciách toho, čo sa v tomto parlamente deje.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Kresák.
Poslanec P. Kresák:
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Ja iba veľmi stručne by som rád konštatoval a vlastne ospravedlnil sa kolegovi Cuperovi, že musím zaujať to stanovisko, že vzhľadom na úroveň jeho právneho bezvedomia a úroveň jeho poznatkov je už, žiaľ, akákoľvek prednáška pre kolegu Cupera z mojej strany a aj pre prevažnú väčšinu seberovných z jeho partie pre mňa absolútnym mrhaním času. Takže ja sa veľmi ospravedlňujem, ale z týchto dôvodov v tomto prípade už nemôžem vyhovieť tejto požiadavke.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďalší v rozprave a posledný vystúpi pán poslanec Cabaj.
Nech sa páči, máte slovo.
Poslanec T. Cabaj:
Vážený pán predsedajúci,
kolegyne, kolegovia,
ja som si najskôr kládol za svoj cieľ, že budem informovať tento parlament o skutočnostiach, ktoré sa odohrali v mandátovom a imunitnom výbore, ktoré sa odohrali v parlamente, pretože kauza, ktorú si vyrobil náš kolega Fero Gaulieder a ktorá slúžila potom ako kyjak, ako to tu bolo povedané, voči HZDS, mala niekoľko rovín. O tej právnej nebudem hovoriť, pretože k tomu sa vyjadrili právni experti a aj takzvaní experti, ktorí sú nad všetkými a ktorí všetkému rozumejú. A potom skutočne platí to, čo povedal voľakedy môj dedko, že tie paragrafy budú krútiť, ako to im vyhovuje, ale to už je ich problém.
Jednu poznámku, ktorá zaznela v súvislosti s tým právnym aspektom. Tí, ktorí by ste si boli prečítali materiály, o čom rokovala Národná rada, by ste sa dozvedeli aj právne argumenty, ktoré tu zazneli, že celá problematika, ktorou sa zaoberal Ústavný súd v súvislosti s Ferom Gauliederom, vôbec ani Ústavnému súdu nepatrila. To tiež bolo povedané. Do určitej miery treba povedať zo zákulisia, že toto rešpektovali aj iní právni experti, dokonca jeden poslanec SDĽ, ktorý toho času je vo vláde a nesedí v parlamente, vtedy mi hovorí, že my síce vieme, že je to gauner, ale čo by sme si do toho neuderili, keď sa vyrobila z toho politická kauza.
Takže nerobte si žiadne zásluhy, že súčasná vládna koalícia drží nejaký prím a že robí niečo v parlamente. Tieto politické kauzy sa odohrávali aj v minulosti a veľké poďakovanie patrí pánu ministrovi za KDH, ale dobre, že aj spravodajca je z KDH, pretože v kauze Gaulieder sa najviac zástupcovia KDH, terajší poslanci, angažovali. A ja im chcem úprimne poďakovať, že zobrali nášho bývalého kolegu potom medzi seba, pretože ak aj medzi niektorými sympatizantmi bola aká-taká pochybnosť o tom, o čom rokoval parlament potom, keď si Fero Gaulieder sadol do týchto lavíc medzi priaznivcov a vtedajších poslancov KDH, všetky pochybnosti sa rozplynuli, každý si utvoril svoj obraz a bolo mu jasné, o čom je to. Takže toto bola tá politická rovina.
Oprávnene som hovoril, že dostalo sa to do úplne inej roviny a zavádzať tu poslancov parlamentu, že Národná rada sa odmietla zaoberať rozhodnutím Ústavného súdu, je skutočne zavádzanie, pretože keď by ste sa trochu hrabali v materiáloch a archívoch Národnej rady, tak zistíte, že prvýkrát sa táto kauza riešila na 21. schôdzi bývalej Národnej rady a po rozhodnutí Ústavného súdu na 31. schôdzi Národnej rady a Národná rada sa zaoberala týmto uznesením Ústavného súdu a hlasovaním Národná rada rozhodla. Národná rada rozhodla a tým to pre Národnú radu skončilo. To, že sa teraz niektorí aktivizujú a z politickej mŕtvoly chcú vytĺkať politický kapitál, ja neviem, možno ešte niekde by to platilo, na cintoríne, ale mám pochybnosť, že to platí medzi normálne živými a zdravými ľuďmi, najmä medzi tými, ktorí by od tejto vlády očakávali úplne niečo iné, že by sa zaoberala riešením problémov tých obyčajných ľudí, ktorí sú na hranici životnej existencie, že rozmýšľajú, čo vôbec matky dajú svojim deťom jesť.
Ale súčasná vláda, keďže nevie predstaviť svoje výsledky a úspechy, ktorými by sa postarala o občanov Slovenskej republiky, tak naďalej sa zaoberá kauzami a vstupuje dokonca, tak ako to tu kolega Fico hovoril, hrá sa na ďalšiu politickú kauzu a vstupuje do parlamentu, dáva návrh na zrušenie uznesenia bývalej Národnej rady Slovenskej republiky. Samozrejme, ak dochádzajú argumenty, ak dochádzajú presvedčivé podklady, potom nastupuje politikum a to sa takým spôsobom aj predstavuje.
Ja som pôvodne chcel hovoriť o priebehu rokovania v Mandátovom a imunitnom výbore Národnej rady, ale po tých rokovaniach, skôr by som povedal, po hlasovaniach, lebo tie rokovania tu takmer žiadne neboli, nebolo s kým rokovať. Tu sedelo tak 10, 12 poslancov vládnej koalície, či už to bolo pri obhajobe ministra spravodlivosti a potom nakoniec sotva 60 poslancov mu ešte z tých 92 dalo podporu. Tí ostatní radšej sa buď stratili, alebo jednoducho nehlasovali proti jeho odvolaniu, čo tiež signalizuje, už sme tu taký prípad mali, keď jeden člen vlády potom bol odídený. Takže, pán minister, neviem, ako ďalej vaši súpútnici budú pokračovať, ale to nepatrí teraz tak ďaleko sem. Vy ste tu ešte stále ako minister, ktorý ešte stále je ministrom a z poverenia vlády tento návrh tu predkladáte.
Je skutočne trápne, ak sa má parlament zaoberať takouto kauzou, ktorá skončila úplne v minulosti a navyše ak aj kolega Fico vysvetlil, že či to prijímame alebo neprijímame, je to vlastne o ničom. Tak potom sa čudujem, prečo tento parlament tak bedáka nad tým, že sa neprerokúvajú zákony, prečo sa vlastne takouto otázkou zaoberá a prečo, ak teda vláda mala záujem takýmto spôsobom sa prezentovať, prečo sa to neposunulo niekedy neskôr alebo vôbec, ja zastávam názor, že vôbec to v tomto parlamente nemalo byť. Totiž nedá sa hovoriť o nejakej morálnej zodpovednosti alebo niečom podobnom z pozície parlamentu, a to z toho dôvodu, že ak môj bývalý podpredseda z poslaneckého klubu má morálku založenú na sume 15 mil. korún, a ja som tak trochu prekvapený, pretože prvýkrát sa hovorilo o tých 15 mil. v roku 1996, v roku 1997 bola 5,5 % inflácia, v roku 1998 5,8 % inflácia, ale už za minulý rok bola 16 %, teraz bude ešte o niečo viacej, tak sa pýtam, či Fero Gaulieder zabudol počty, keď znova sa už hovorí o nejakom odškodnení, znova o kauze 15 mil. korún. Takže to sa chcem len spýtať, dať do pozornosti, že ak tí, ktorí ho obhajujú a ktorí hája takýmto spôsobom túto kauzu, aby udržali vlastne pri živote politickú mŕtvolu, či zvažovali aj túto situáciu s 15 mil., o ktorých prebehla informácia v médiách, že to je požiadavka, ktorú kladie vo svojej žiadosti, kde by sa mala s týmto vysporiadať Národná rada.
Nebudem vás vôbec zaťažovať tým, pretože vyzerá to tak, že nie je záujem, až taký veľký počet poslancov tu nie je, ale na hlasovanie sa patrične zbehnú, aby odhlasovali to, čo vláda urobila. Pretože vláda si urobila z tohto parlamentu pridruženú výrobu a jednoducho posunie sem materiál a tento parlament to odhlasuje. Tak v tomto prípade to presne to isté bude, či Fico hovoril tak alebo onak a či by právnici zastávali úplne iný názor, takže tento parlament rozhodne tak, ako už bolo nalinajkované. To znamená, pán Čarnogurský, už druhýkrát budete úspešný a budete sa môcť prezentovať, že o toho Fera Gauliedera ste sa skutočne postarali, že nie nadarmo si za vami sadol do týchto lavíc.
Len chcem povedať jednu vec tým, ktorí tu o tom polemizujú, že parlament vylúčil Gauliedera, bývalá Národná rada, z tohto parlamentu. Ak si zoberiete uznesenie, znelo: "Národná rada Slovenskej republiky vzala na vedomie, že František Gaulieder sa vzdal mandátu poslanca." Toto je uznesenie Národnej rady. Nie že ho vylúčila. Národná rada, a to sme robili aj na tejto schôdzi a tento týždeň, aby tí, ktorí ste tu noví, aby ste si spomenuli, aké uznesenie sme prijímali, že nastupuje náhradník, presne v tej istej rovine to bolo uznesenie o nastúpení náhradníka do parlamentu. A tam v prvej časti sa zobralo na vedomie, že Gaulieder listom oznámil, že sa vzdal funkcie poslanca a tým vlastne 4. decembra jeho mandát zanikol a že na uprázdnený mandát v zmysle zákona o voľbách atď. nastupuje náhradník, ktorého určila politická strana. Takže toto je tá podstata, o čom všetkom to bolo.
A tu jednu vetu musím povedať, pretože som bol členom Mandátového a imunitného výboru Národnej rady, kde sa veľmi veľa na tému Gauliedera rozprávalo, pritom Gaulieder sedel a čušal. Jediná priama otázka, keď som sa opýtal: Fero, je to tvoj podpis? Podpis je môj, ale ja som to nepísal. Tak ja som mu vtedy povedal, kamarátsky, pretože sme v takom vzťahu boli: Ani ja listy nepíšem ako prednosta, mne to píše sekretárka, ja ich podpisujem. A kto nesie zodpovednosť, tá sekretárka alebo ja, kto som sa podpísal? A skončila celá debata v Mandátovom a imunitnom výbore Národnej rady. Vtedy som požadoval, aby materiály mandátového a imunitného výboru boli zachované, pretože som vedel, s kým máme do činenia.
Bohužiaľ, nepoučil sa ani tento parlament a mnohí si z toho naďalej vyrábajú politickú kauzu. Ale ako som už povedal, čo narobíme, keď nie sú ekonomické výsledky, aspoň budeme ľuďom dávať pred oči hry, pretože parlament sa hrá na to, že je parlament. Z tohto dôvodu nemáme najmenší dôvod, prečo by sme mali podporiť návrh uznesenia, ktorý nám predložila vláda. A preto ani na hlasovaní o tomto uznesení náš poslanecký klub sa nebude podieľať.
Pán minister, zariaďte si to medzi vlastnými poslancami, keď ste si ich upiekli, musíte si ich aj zjesť.
Ďakujem. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR B. Bugár:
No dúfam, že pán minister nie je ľudožrút, že ich chce zjesť.
Pán poslanec Cuper sa hlási s faktickou poznámkou. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do faktických poznámok.
Poslanec J. Cuper:
Súhlasím s pánom poslancom Cabajom, že táto rozprava nie je o ničom, ako povedal pán Fico. Ide o veľa. Pánovi ministrovi Čarnogurskému ide o veľa. V prvom rade ide o to, aby zvíťazili jeho tútori, ktorí ho podporovali zo zahraničia. Ide o to, aby tu presadil princípy, ktoré sú vlastné všetkým poplatným štátom, istým mocnostiam, ktoré majú hrdý titul "banánové republiky", kde sa prevraty robia podľa želania a predstáv tútorov. To je alfa a omega toho celého.
Potom ide o víťazstvo samotného ministra spravodlivosti, ktorý chce rehabilitovať a revitalizovať KDH ako politický subjekt na slovenskej politickej scéne. Teda ide o veľa. My s pánom ministrom si určite rozumieme. Ide naozaj o veľa. Ide o revitalizáciu KDH po tom, čo sa mu úspešne podarilo zničiť to, čo stvoril pred voľbami tiež na podnet svojich zahraničných tútorov a za ich pomoci, za ich peniaze, čo vychádza najavo. Keď som v tomto parlamente kedysi povedal, že prichádzali peniaze zo zahraničia, zistilo sa to až teraz.
Ale ide aj o to, že, právny expert SOP pán Kresák, ja vôbec by som nechcel patriť do tej kategórie ľudí ako vy, ktorí budú presadzovať v tomto štáte hodnoty banánovej republiky. V tomto smere som veľmi hrdý na to, že nemám takúto morálnu a duševnú úroveň. S vami by som naozaj nechcel mať spoločný systém hodnôt ani spoločný systém demokratických inštitúcií, lebo vy im jednoducho nerozumiete alebo ich krivíte zámerne.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Pýtam sa pána ministra, či chce zaujať stanovisko k rozprave.
Nech sa páči, pán minister, máte slovo.
Minister spravodlivosti SR J. Čarnogurský:
Vážený pán predsedajúci,
vážená Národná rada,
Národná rada je najvyšším orgánom štátnej moci. Predseda Národnej rady preto má protokolárne prednosť napríklad pred predsedom vlády, pretože je predsedom najvyššieho orgánu štátnej moci, vyššieho než je napríklad vláda. Prezident je síce protokolárne nad ním, ale prezident zasa má minimálne výkonné právomoci. A preto, keď dnes debatujeme alebo budete o chvíľu rozhodovať o kauze Františka Gauliedera, ide v skutočnosti o rozhodovanie o tom, či tento najvyšší orgán štátnej moci skutočne je aj najvyšším a najpevnejším z toho hľadiska, že každý jeden z vás má postavenie, ktoré v rozpore so zákonom nemôže byť otrasiteľné.
Je naozaj paradoxné, že formálne rozhodnutie v roku 1996 bolo iba rozhodnutím, ktorým Národná rada zobrala na vedomie nastúpenie náhradníka. Nuž, prosím, tak je slovenská ústava konštruovaná, musíme rešpektovať toto formálne označenie veci, ale v skutočnosti ide o jedno z najzávažnejších rozhodnutí parlamentu, pretože parlament takýmto spôsobom rozhoduje o pevnosti každého jedného zo 150 poslancov Národnej rady a z pevnosti 150 poslancov Národnej rady sa buduje, vyplýva, sa odvodzuje pevnosť Národnej rady ako celku. A od pevnosti Národnej rady je odvodená vlastne pevnosť štátu, s minimálnou nadsádzkou to môžem povedať. Čiže rozhodnutie, ktoré prijal parlament v roku 1996, a aj rozhodnutie, ktoré budete prijímať o chvíľu vy, patrí medzi najdôležitejšie rozhodnutia, aké tento parlament prijímal a prijíma.
Druhá vec, všeobecná, ktorú chcem povedať tentoraz na adresu diskutujúcich z klubu HZDS. Páni poslanci, vidíte, ako ste zaťažili Slovenskú republiku počas svojej vlády, aké bremená ste nastlali na plecia a ústavný vývoj Slovenskej republiky a ako dlho a ťažko musíme odstraňovať tieto bremená, ktoré ste dokázali vyrobiť počas svojej vlády. Aj o zamestnanosť sa staráme, ale ani nezamestnanosť nie je možné odstraňovať a znížiť, ak neodstránime tieto defekty ústavného systému Slovenskej republiky, ktoré ste vy vyrobili.
V diskusii správne odznelo, že Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval porušenie práva Františka Gauliedera, ale nezrušil to uznesenie. Podľa môjho názoru postupoval vtedy Ústavný súd správne a nesprávne postupoval v kauze Jaroslava Svěchotu, keď zrušil uznesenie, myslím, vyšetrovateľa. Ale, prosím, dajme tomu, že to môže byť predmetom právnickej debaty, či to malo byť tak alebo onak, skutočnosťou je to, že Ústavný súd konštatoval porušenie práva Františka Gauliedera, a na tom nemení nič, čo ste povedali, pán poslanec Gašparovič, vy, že reverzy boli podpísané, budeme skúmať všetky reverzy, ktoré boli podpísané a tak ďalej. Čo z toho vznikne?
Páni poslanci z klubu HZDS, vy ste dávali podpisovať reverzy a aj týmto svojím konaním vášho klubu, vašej strany ste proste podkopali ústavné základy Slovenskej republiky. A fakt je, že radšej to neskúmajme podrobne, pretože by sme mohli mať problémy, ktoré ste vy spôsobili.
Pán poslanec Brňák, hovorili ste, že bol odstránený, že bol teda vytlačený z parlamentu poslanec Ďuračka. No, pán poslanec Brňák, ako to bolo? Bolo to opäť na základe zmeny volebného zákona, ktorú ste vy urobili, vy, poslanci HZDS, asi pred tromi rokmi, pretože podľa predchádzajúceho volebného zákona zvolený poslanec mal relatívne pevné miesto v parlamente, ale len za zákonom stanovených podmienok mohol byť nahradený náhradníkom. Čiže inými slovami, rozhodovali voliči, občania Slovenskej republiky o tom, kto bude poslancom, kto bude náhradníkom a podobne, a nie strany. Vy ste zmenili tento systém novelou volebného zákona asi pred troma rokmi, keď ste zobrali občanom Slovenskej republiky toto rozhodovacie právo a vložili ste toto rozhodovacie právo do rúk straníckych bossov. Áno, aj ja som patril medzi straníckych bossov, z toho hľadiska aj do mojich rúk, aby som predišiel vašu argumentáciu, ale predovšetkým vám išlo o to, aby ste vy, HZDS, aby úzke predsedníctvo, alebo možno iba predseda HZDS mohol rozhodovať o tom, kto bude nastupovať ako náhradník.
Áno, zatiaľ sme nezmenili tento zákon, pretože nebolo by vhodné počas volebného obdobia meniť, takpovediac meniť pravidlá hry. Ale ubezpečujem vás, že máme v pláne zmeniť ho. Má to spoločné to, čo ste, pán poslanec Brňák, vy hovorili, keď ste kládli akoby na roveň prípadu Gaulieder prípad Ďuračka, čo nie je na roveň. Nemožno klásť na roveň, pretože vlastne obe podmienky pre jedno aj druhé ste založili vy. Jednoducho, keď chceme napraviť zlú medzinárodnú situáciu Slovenskej republiky, je potrebné zrušiť uznesenie Národnej rady číslo 482. Áno, je pravda, že procesné postavenie Slovenskej republiky zrušením tohto uznesenia sa príliš nezlepší, pretože ste ho zhoršili práve svojím vtedajším rozhodnutím tak, že už je to ťažko naprávať, ale aspoň trochu sa tým zlepší a v každom prípade zlepšia sa tým právne a morálne podmienky na pevnosť poslaneckého zboru Národnej rady Slovenskej republiky.
K tej procesnej námietke, ktorá odznela od viacerých, že vláda nemá právo, nemá oprávnenie podávať návrh na zrušenie tohto uznesenia, nie je to pravda, ale podrobnejšie sa k tomu vyjadrí Ivan Šimko.
Pán poslanec Cabaj - ešte trochu k politickej dimenzii celého prípadu, - povedali ste, že Františka Gauliedera sa vtedy v tom roku 1996 najviac zastali poslanci KDH. Pán poslanec Cabaj, beriem vaše slová ako veľkú pochvalu a veľké uznanie pre poslancov KDH, pretože u Františka Gauliedera Ústavný súd konštatoval porušenie jeho občianskych práv, naznačila niečo také, zatiaľ sa dá povedať, aj Európska komisia, čiže medzinárodný orgán občianskych práv. A to znamená, že človeka, ktorému boli porušené občianske práva a bez ohľadu, opakujem, bez ohľadu, či to bol František Gaulieder a čo porobil predtým, či podpísal ten reverz, alebo nepodpísal, to všetko je v tejto súvislosti vedľajšie. Jednoducho, keď jeho občianske práva boli porušené a keď sa ho v tej situácii najviac zastali poslanci KDH, a to citujem pána poslanca Cabaja, hovorím vám, že ako predseda KDH som na to hrdý a hlásim sa k tomu.
Pán poslanec Fico, veľmi ľutujem, ale musím konštatovať, že ako agent poverený zastupovaním Slovenskej republiky pred Európskou komisiou a teraz pred Európskym súdom ste v tejto kauze nepostupovali dostatočne kvalifikovane a nezastupovali ste Slovenskú republiku takpovediac lege artis. Totiž...
(Reakcia poslanca.)
Vydržte, pán poslanec.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Fico, nekričte.
Minister spravodlivosti SR J. Čarnogurský:
... totiž v roku 1998 vy ste z vlastnej iniciatívy bez toho, aby ste to s kýmkoľvek konzultovali, navrhli prijatie toho uznesenia 125 z decembra 1998, ktoré sa ukazuje, že nemalo žiadny význam v tejto kauze. Vy sám ste boli prinajmenšom vtedy proti zrušeniu uznesenia 482, čiže vy sám ste nepodnikli všetky kroky, ktoré by prinajmenšom zabránili zhoršovaniu procesného postavenia Slovenskej republiky v tejto kauze, ak nepoviem, že priamo ste sa zúčastnili na tomto zhoršení procesného postavenia Slovenskej republiky. Súhlasím s vami, že zrušenie tohto uznesenia 482 nebude mať zásadný význam pre súčasné procesné postavenie Slovenska, ale hovorím, keď netečie, aspoň kvapká, čiže isté aspoň malé zlepšenie procesného postavenia bude mať za následok, a opakujem, bez ohľadu na to, či bude mať, alebo nebude mať, je to právnou a morálnou povinnosťou slovenského ústavného systému, slovenských ústavných orgánov, v tomto prípade Národnej rady Slovenskej republiky, aby toto uznesenie bolo zrušené, pretože, ako som povedal na začiatku, uznesenie 482 otriaslo pevnosťou poslanca Národnej rady Slovenskej republiky. A poznáte to príslovie, že reťaz je taká pevná, ako je pevný najslabší článok reťaze. Pevnosť Národnej rady Slovenskej republiky je daná pevnosťou právneho postavenia a, samozrejme, potom aj vedomím a svedomím pri rozhodovaní každého zo 150 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky.
Preto zrušenie uznesenia 482 založí precedens, že právnym postavením poslanca Národnej rady nemožno len tak beztrestne otriasať a bude to precedens, ktorý posilní právne postavenie každého jedného poslanca Národnej rady Slovenskej republiky do budúcnosti a v tomto zmysle posilní postavenie a pevnosť Národnej republiky Slovenskej republiky ako celku, a tým posilní ústavný systém Slovenskej republiky.
Z týchto dôvodov navrhujem, aby ste schválili návrh vlády Slovenskej republiky a zrušili uznesenie číslo 482 z decembra 1996.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďakujem pánovi ministrovi.
Žiada si k rozprave zaujať stanovisko aj spravodajca?
Nech sa páči, máte slovo.
Poslanec I. Šimko:
Ďakujem pekne, pán podpredseda.
Vážené dámy a páni,
dovoľte mi niekoľko poznámok k rozprave, ktorá podľa môjho názoru bola zaujímavá. Samozrejme, dominovali skôr politické stanoviská, ale aj z tohto hľadiska si myslím, že tá rozprava bola zaujímavá a zaujímavý je vlastne aj prípad poslanca Gauliedera. Dokonca ja zaujímavejší než jeho osobný prípad, kde vlastne vo vzťahu vôbec k postaveniu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky, ku vzťahu politických strán, k parlamentu, v tomto zmysle je to svojím spôsobom veľmi zásadný prípad, v ktorom sa autoritatívne rozhodnutím na to príslušného orgánu ochrany ústavnosti, teda Ústavného súdu, definitívne povedalo, že prax reverzov, prax zaviazania kandidátov za určitú poslaneckú stranu dopredu je jednoducho neprijateľná, nezlučiteľná s Ústavou Slovenskej republiky.
Je dôležité, že takéto rozhodnutie existuje, pretože v minulom vývoji aj v demokratickom vývoji v týchto geografických šírkach a dĺžkach to bolo aj inak. Za prvej Česko-slovenskej republiky boli reverzy bežnou súčasťou parlamentného života, a pritom znenie ústavy nebolo v tom čase zásadne odlišné. Dnes už vieme, že táto prax nie je prípustná. Je celkom logické, že HZDS, ktoré chcelo disciplínu poslaneckého klubu riešiť týmto mechanizmom, nemôže v tejto chvíli vystupovať iným spôsobom než spôsobom, ktorým vystupuje, a brániť čosi, čo v podstate brániteľné nie je, pretože v tejto otázke rozhodol celkom jednoznačne Ústavný súd Slovenskej republiky.
Tu by som chcel povedať len niekoľko poznámok, ktoré mám ku konkrétnym vystúpeniam. Pán poslanec Cabaj hovoril tak viac-menej všeobecne politicky, ale pán poslanec Cuper povedal niekoľko, prinajmenej dve som si zaznačil, veci, ktoré podľa môjho názoru sú celkom zaujímavé.
Pán poslanec Cuper hovorí, že Národná rada vzala na vedomie vzdanie sa mandátu u Gauliedera, takisto ako vzala na vedomie vzdanie sa funkcie predsedu výboru pána poslanca Kotiana pred niekoľkými dňami. No problém je v tom, že to práve nebolo takisto. Je celkom logické, že pán poslanec Kotian, ktorý sa vzdal svojej funkcie predsedu výboru, že sa jej vzdal, neprotestoval, naopak, vyjadril to aj svojím hlasovaním a Národná rada to zobrala na vedomie. Lenže v prípade Gauliedera to bolo práve odlišné. Pán poslanec Gaulieder tu verejne pred nami všetkými, ktorí sme tu boli, povedal, že on sa nevzdáva, on sám hlasoval proti tomu, že sa vzdáva, a vy ste odhlasovali, že sa vzdáva. No myslím si, že je to absurdné a, samozrejme, v tomto je absolútne zásadný rozdiel medzi týmito dvoma prípadmi.
Pán poslanec Cuper nevidí dôvod, prečo by sa mala Európska komisia alebo dokonca aj Európsky súd pre ľudské práva tým zaoberať. Ja mu to neupieram, že ho nevidí. Problém je ten, že Európska komisia, Európsky súd pre ľudské práva ten dôvod vidí a zaoberá sa tým a zaoberá sa tým nie náhodou, ale aj preto, lebo o tomto prípade rozhodol aj najvyšší orgán ochrany ústavnosti Slovenskej republiky.
Pán poslanec Húska sa obáva, aby sme sa nevracali späť do minulosti, aby sme sa nepokúšali gumovať minulosť. Samozrejme, to neprichádza do úvahy. Aj tento návrh nemôže pôsobiť spätne, ak dnes rozhodneme tak, že zrušíme uznesenie, tak rozhodneme len o tom, že to uznesenie odo dnes prestane byť platné a účinné, ale do minulosti to, pravdaže, nemôže zakladať žiadne právne účinky. To je logické, to je základný princíp fungovania nášho právneho poriadku. A z toho dôvodu tieto obavy pán poslanec Húska naozaj mať nemusí.
Ešte by som chcel drobnú poznámku aj k vystúpeniu pána poslanca Gašparoviča, ktorý tiež hovorí o tom reverznom systéme. Samozrejme, nie je obava, že by mohli vaše reverzy preskúmavať dozadu, nie je žiadna...
(Reakcia z pléna.)
Pán poslanec Cuper, ja som nevykrikoval, keď si ty rečnil, tak buď taký dobrý, správaj sa slušne, si nakoniec docent právnickej fakulty, takže by bolo dobré ako pedagóg, dokonca aj môj bývalý, keby si bol skôr v tomto vzorom.
Ale vrátim sa k pánovi poslancovi Gašparovičovi. Nemusíte sa obávať, že bude vaše reverzy preskúmavať ktokoľvek, pretože nemôže to už spätne pôsobiť. Ak Ústavný súd povedal, ale po tom, čo ste ich vy podpísali, že reverzy nemožno podpisovať, tak už to nemožno do budúcnosti. Vy ste ich v minulosti podpísali, s tým sa už, bohužiaľ, nedá nič robiť.
Myslím si, že aj ty, pán poslanec Cuper, si o tom v tlači hovoril, takže dokonca si hovoril o konkrétnej sume, ktorá sa vtedy tohto dotýkala.
No pokiaľ ide o poznámku pána poslanca Gašparoviča, že rozhodnutie Ústavného súdu nemôže ukladať poslancom, ako majú hlasovať, pretože poslanci nemôžu byť viazaní ničím iným iba svojím vedomím, svedomím a presvedčením, tu musím povedať, že nie je to celkom tak. Poslanci sú viazaní aj ústavou a sú viazaní jednoducho rozhodnutiami Ústavného súdu, pretože to je súčasť nášho právneho poriadku. A treba, aby sme si tohto boli vedomí.
Zaujímavé sú tiež dve právne námietky pána poslanca Brňáka, ku ktorým chcem obrátiť našu pozornosť. Predovšetkým otázka legitimácie vlády dávať návrhy na zmenu, rušenie alebo vôbec na uznesenia Národnej rady. Je pravda, že som na decembrovom rokovaní ústavnoprávneho výboru túto otázku nastolil a dal som vtedy aj návrh. Tam ste nehovorili celkom tak, ako to bolo, pretože nedal som návrh, aby sme odmietli návrh, ale aby sa ústavnoprávny výbor stal navrhovateľom takéhoto uznesenia. Ale potom v rozprave sme dospeli k tomu, že podľa § 2 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku, kde sa píše, že "Národná rada prerokúva návrhy, podnety, správy a vyhlásenia výborov Národnej rady a vlády vo veciach patriacich do pôsobnosti Národnej rady", sme napokon spoločne dospeli k návrhu, že túto možnosť vláda má, lebo je to proste návrh. Takže si myslím, že táto pripomienka jednoducho nie je dôležitá a nemá zmysel.
No a čo je, čo ešte chcem povedať na záver a čo je možno najdôležitejšie, je námietka, že uznesenie bolo vlastne skonzumované, teda spotrebované, a že dnes už nezakladá žiadne právne účinky a z toho dôvodu ani jeho zrušenie nezakladá žiadne právne účinky. S týmto súhlasím, to je pravda. Na druhej strane, a je to pravda aj v tom zmysle, že nemôže predstavovať titul na vyplácanie akýchkoľvek nejakých nárokov, ktoré by pán exposlanec František Gaulieder mohol mať, ale je to gesto. Je to politické gesto dobrej vôle.
A čo je dôležité politicky, taktiež si myslím, že - ale pre nás všetkých v tomto zmysle, aj pre opozíciu, aj pre koalíciu - zlepší pozíciu Slovenskej republiky v spore pred Európskym súdom. Z toho dôvodu podľa môjho názoru má zmysel toto gesto urobiť a má zmysel zrušiť navrhované uznesenie.
Prosím, pán predsedajúci, keby ste dali o návrhu vlády hlasovať. Ďakujem pekne.
Neboli prijaté žiadne pozmeňujúce návrhy ani žiadne procedurálne návrhy.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Cuper, procedurálny návrh.
Nech sa páči.
Poslanec J. Cuper:
Procedurálny návrh o forme hlasovania, aby ste dali hlasovať o tom, že pán poslanec Šimko už v tomto parlamente nebude klamať a hovoriť nepravdu.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Beriem slovo pánu poslancovi Cuperovi.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pristúpime k hlasovaniu o návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky.
Prosím pána spravodajcu, aby uviedol návrh.
Pán spravodajca, nech sa páči.
Poslanec I. Šimko:
Pán predsedajúci, môžeme pristúpiť k hlasovaniu. Vzhľadom na to, že neboli žiadne pozmeňujúce návrhy, navrhujem, aby sme hlasovali o návrhu vlády Slovenskej republiky na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa zrušuje uznesenie Národnej rady číslo 482 zo 4. decembra 1996 k správe Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky o nastúpení náhradníka na uprázdnený mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky v znení:
"Národná rada Slovenskej republiky zrušuje uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky číslo 483 zo 4. decembra 1996 k správe Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky o nastúpení náhradníka na uprázdnený mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky."
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Prosím, prezentujme sa a zároveň hlasujme.
Prezentovalo 81 poslancov.
Za návrh hlasovalo 79 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.
Konštatujem, že sme schválili uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu vlády Slovenskej republiky na zrušenie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky číslo 482 zo 4. decembra 1996 k správe Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky o nastúpení náhradníka na uprázdnený mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky.
Ďakujem pánovi spravodajcovi aj pánovi ministrovi.
Pán poslanec Mikloško.
Poslanec F. Mikloško:
Pán predsedajúci,
dávam procedurálny návrh, aby sme zrušili uznesenie Národnej rady, ktorým na základe návrhu pána poslanca Morica bola vyslovená nedôvera pánovi prezidentovi Michalovi Kováčovi. Osobne si myslím, že to je taký jasný prípad, že môžeme o tom hlasovať bez rozpravy. Keď robíme čistý stôl, môžeme spokojne robiť čistý stôl.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec, nie je to v programe.
Budeme pokračovať podľa programu druhým a tretím čítaním o
návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s ukončením platnosti Zmluvy medzi Československou socialistickou republikou a Zväzom sovietskych socialistických republík o zamedzení vzniku dvojitého štátneho občianstva, podpísanej v Moskve 6. júna 1980 vo vzájomných vzťahoch medzi Slovenskou republikou a Ukrajinou.
Návrh vlády ste dostali ako tlač 404. Spoločnú správu výborov schválenú gestorským výborom máte ako tlač 404a, ktorej súčasťou je aj návrh uznesenia Národnej rady.
Návrh vlády odôvodní podpredseda vlády pán Ľubomír Fogaš.
Nech sa páči, pán podpredseda, máte slovo.
Ďalšiu časť schôdze bude viesť pán podpredseda Hrušovský.
Podpredseda vlády SR Ľ. Fogaš:
Vážený pán predsedajúci,
vážené dámy,
vážení páni poslanci,
vláda Slovenskej republiky vám predkladá na rokovanie Národnej rady návrh na vyslovenie súhlasu s ukončením platnosti Zmluvy medzi ČSSR a Zväzom sovietskych socialistických republík o zamedzení vzniku dvojitého štátneho občianstva, ktorá bola podpísaná v Moskve 6. júna 1980 vo vzájomných vzťahoch medzi Slovenskou republikou a Ukrajinou, a to v súvislosti s prebiehajúcim procesom posúdenia zmluvnej základne medzi Slovenskou republikou a Ukrajinou.
Po sukcesii Slovenskej republiky do zmluvy bývalej ČSFR a na základe medzinárodných zvyklostí uskutočňuje s jednotlivými štátmi posúdenie vzájomnej dvojstrannej zmluvnej základne a jej revíziu v súčasnom období práve Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky. Vo februári 1994 sa začal proces posúdenia zmluvnej základe medzi Slovenskou republikou a Ukrajinou. Počas expertných rokovaní postupovala delegácia Slovenskej republiky na základe výsledkov dvoch kôl medzirezortného pripomienkového konania, pričom expertné rokovania sa uskutočnili v Bratislave v máji 1996 a v Kyjeve v roku 1997.
Zdôrazňujem to, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predovšetkým preto, aby sme si uvedomili, že nejde o žiadny jednostranný krok, ale, naopak, o dohodnutú záležitosť.
V rámci expertného rokovania bolo posúdených 200 zmlúv uzatvorených medzi bývalým Česko-Slovenskom a Sovietskym zväzom, z ktorých bolo posúdených ako platných vo vzájomných vzťahoch medzi SR a Ukrajinou 65 zmluvných dokumentov. Zároveň sa posúdili tri zmluvy uzavreté medzi ČSFR a Ukrajinou, z ktorých bola jedna platná, pričom expertné delegácie sa dohodli na 38 zmluvách, ktoré je potrebné ponechať v platnosti, a 28 zmluvách, ktorých platnosť je potrebné pre ich nefunkčnosť a zastaranosť ukončiť.
Vláda Slovenskej republiky k materiálu Správa o výsledkoch inventarizácie a posúdenia dvojstrannej zmluvnej základne medzi Slovenskou republikou a Ukrajinou uznesením číslo 751 zo dňa 31. augusta 1999 vyslovila súhlas s ukončením platnosti 28 zmlúv, z nich Zmluva medzi ČSSR a ZSSR o zamedzení vzniku dvojitého štátneho občianstva, podpísaná v Moskve 6. júna 1980, je prezidentskej povahy, preto v zmysle článku 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky je na skončenie platnosti potrebný súhlas Národnej rady Slovenskej republiky a následne prezidenta Slovenskej republiky. Zmluva bola publikovaná v Zbierke zákonov pod číslom 71/1981 Zb.
Chcem vás ubezpečiť, že potvrdenie stavu zmluvnej základne je formalizované protokolom medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Ukrajiny o dvojstranných zmluvných vzťahoch medzi Slovenskou republikou a Ukrajinou, ktorý bol podpísaný počas návštevy ministra zahraničných vecí Slovenskej republiky v Kyjeve dňa 3. septembra 1999. Protokol nadobudne platnosť až po vyslovení súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky a prezidenta Slovenskej republiky s ukončením platnosti Zmluvy medzi Československou socialistickou republikou a Zväzom sovietskych socialistických republík o zamedzení vzniku dvojitého štátneho občianstva, podpísanej v Moskve 6. júna 1980 vo vzájomných vzťahoch medzi Slovenskou republikou a Ukrajinou.
Na základe týchto skutočností si vás dovoľujem požiadať, aby Národná rada Slovenskej republiky vyslovila súhlas s ukončením platnosti tejto zmluvy.
Ďakujem vám všetkým za pozornosť, obzvlášť pánu poslancovi Bajanovi.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem pánovi podpredsedovi vlády za uvedenie návrhu zmluvy.
Dávam teraz slovo spoločnému spravodajcovi výborov pánovi poslancovi Bohunickému a prosím, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania o tomto návrhu vlády v jednotlivých výboroch, ako aj o stanovisku gestorského výboru.
Nech sa páči, pán poslanec.