Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Danka sa hlási šesť pánov poslancov, posledný pán poslanec Krajči. Končím možnosť ďalších faktických poznámok.
Pán poslanec Engliš.
Poslanec A. Engliš:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Ja by som chcel podporiť slová pána Danka, pretože poslanec má preskúmať, či čin, z ktorého je obvinený poslanec, je skutočne činom, za ktorý je nutné mu odobrať imunitu, aby bolo teda zadosťučinené právu, a nie aby bolo vylúčené trebárs politické šikanovanie. Žiaľ, ako pán poslanec Danko a v podstate aj ďalší kolegovia jednoznačne tu dokumentovali, že predložené materiály ich utvrdzujú v tom, že ide o politické šikanovanie, pretože žiadne dôkazové materiály tu neboli predložené alebo podklady na to, aby poslanecká snemovňa dala súhlas na trestné stíhanie pána Ing. Ivana Lexu. Mňa len mrzí to, že pán Sopko ako predseda mandátového a imunitného výboru sa podpisuje pod takéto nekompletné materiály, a pripadá mi to skutočne ako v päťdesiatych rokoch alebo za stalinskej éry. Chcel by som povedať, že pokiaľ vyšetrovatelia nepredložia takéto dokumenty, tak mňa osobne nemôže žiadne slovo vyšetrovateľa, policajta ubezpečiť alebo nemôže žiadny policajt povedať, ručím svojím slovom, že je to tak, ako sa to stalo.
Takže apelujem aj na ostatných poslancov, tak ako pán Danko, aby sa podľa toho zariadili. A myslím si, že návrh, ktorý pán Danko predložil, aby sa stiahol tento návrh a aby mandátový a imunitný výbor dal uznesenie alebo návrh na uznesenie pre Národnú radu na základe skutočných podkladových materiálov, dôkazových materiálov.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Kačic.
Poslanec P. Kačic:
Vážený pán predsedajúci,
vážení prítomní,
dôkazná núdza pri veciach, kde bol obvinený poslanec Národnej rady Slovenskej republiky Ing. Ivan Lexa, myslím si, že je jasná každému. Orgány činné v trestnom konaní majú dostatočné množstvo tzv. hlasných trúb, či v televízii prostredníctvom pani Lesnej, alebo cez časopis, ktorým dnes nám dokazoval pán Čarnogurský, Plus 7 dní. Určite tieto veci už by boli zverejňované občanom každý deň, aby vedeli, že toto a toto urobil poslanec Národnej rady, funkcionár Hnutia za demokratické Slovensko. Ale, žiaľ, tá dôkazná núdza je taká veľká alebo taká silná, že nemôžete sa pohnúť z miesta.
Iste, vážení koaliční poslanci, pamätáte sa na tú noc, keď sme zbavovali Ing. Ivana Lexu imunity, keď v neskorých alebo skorých nočných hodinách vo vašich kluboch vás navštevoval pán Dzurinda a pán Pittner a vysvetľovali vám, že ak nezahlasujete za zbavenie imunity v tých prvých veciach poslanca Národnej rady, tak že oni sú ohrození na živote, a ja neviem, čo ešte vám všetko vtedy narozprávali. Myslím si, že vrcholom nedemokratickosti v tomto rozhodovaní dnes je to, že mandátový a imunitný výbor si schválil, že nevypočuje dôkazy vyšetrovateľov. Vaša mediálna podpora cez Markízu, všetky vaše veci, ak by boli v poriadku, o ktorých tu dnes tvrdíte, určite by boli zverejnené už stokrát. A občan Slovenskej republiky bol opäť oklamaný. Len, žiaľ, nemáte nič. A práve týmto politikom, ktorým tak chcete robiť tú službu, snažíte sa upriamiť pozornosť občanov na iné veci, len nie na tie, ako ich zbedačujete.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pani poslankyňa Podhradská.
Poslankyňa M. Podhradská:
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Chcela by som reagovať na vystúpenie pána poslanca Danka jednou poznámkou. Hneď na začiatku by som chcela vyjadriť svoj nesúhlas s jednou jeho poznámkou. Pán poslanec Danko si kládol otázku, či je možné, aby niekde súd rozhodol bez dôkazov, či je možné, aby niekde porota rozhodovala bez dôkazov, či je možné, aby v niektorom parlamente rozhodol mandátový a munitný výbor o tom, že vydá poslanca na vyšetrovanie, teda zbaví ho imunity bez dôkazov, a vzápätí odpovedal, že nikde to nie je možné. Nesúhlasím s vami, pán Danko, v Slovenskej republike je to možné. A chcela by som zdôrazniť, že najmä je to možné vo fašistických režimoch, v diktátorských režimoch, v totalitných režimoch a v bezprávnych policajných štátoch. Stačí si vybrať len z týchto možností, ktoré som vymenovala, ktorá z týchto možností platí pre súčasné Slovensko, lebo opakujem, na Slovensku, na dnešnom Slovensku je to možné.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Gajdoš.
Poslanec J. Gajdoš:
Vystúpenie pána poslanca Danka svedčí o tom, ako nás postihla demokracia. Na doplnenie jeho vystúpenia, v ktorom hovoril o tom, ako poslanci, niektorí poslanci bývalej opozície sa vyhrážali v predvolebnom období vládnemu hnutiu, že nás budú stíhať, súdiť. Dokonca sa našiel aj jeden taký, ktorý vykrikoval, že nás budú vešať. Vďaka Bohu už taká forma popravy, vlastne tento totálny trest u nás neexistuje. Ale ja by som chcel toho pána poslanca aj čiastočne ospravedlniť tým, že v jeho cievnej sústave, obyčajne v odpoludňajších hodinách, veľmi vehementne o paritné zastúpenie bojuje krv a alkohol. Takže sa to dá čiastočne ospravedlniť. Demokracia nás postihla aj v tom, že ak chce poslanec Národnej rady uplatniť svoj názor a nevystatovať sa nebezpečenstvu, že ho médiá alebo politickí protivníci roztrhajú na kusy, tak sa skutočne musí zaštítiť poslaneckou imunitou, o oklieštenie ktorej usilujú poslanci súčasnej vládnej koalície, pretože im nevonia otvorenosť a argumentačná sila našich vystúpení. Verím, že zdravý rozum aj predtucha budúcnosti bude takým varovaním, že sa tak nestane a že poslanci si zachovajú aj pre budúce volebné obdobie imunitu v takom rozsahu, v akom platí pre poslancov Národnej rady v súčasnosti.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pani poslankyňa Mušková.
Poslankyňa Ľ. Mušková:
Vážení páni kolegovia z vládnej koalície,
je mi nesmierne ľúto, že sa nechávate zneužívať a podporujete politiku perzekúcie voči opozícii. Tvrdíte, že vy nie ste súd, že vy dávate len súdom voľnú ruku, aby mohli skúmať bez toho, aby ste vy vedeli niečo o vine, pretože aj v tomto spise sa hovorí iba o podozrení, bez toho, že by ste si žiadali čo len jediný dôkaz. Sami ste to odhlasovali, že nie ste zvedaví, že to nechcete počuť. Dokonca ste ochotní zatlačiť tlačidlo len na príkaz koaličného politbyra a vôbec vás nezaujíma právo a už vôbec vás nezaujíma človek. Neviem, či ste si všimli, že už páni vyšetrovatelia pripravujú spis na ďalších siedmich poslancov z opozície, v ktorých už hovoria, zrejme rovnakej kvality, ktorých máte zbaviť imunity v budúcnosti. Chcem však upozorniť, že čo teraz sejete, môže vás v budúcnosti zožať.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Krajči.
Poslanec G. Krajči:
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Ja by som chcel reagovať na tú časť vystúpenia pána Danka, ktorá sa týkala toho, ako narábame s informáciami. Ja by som si dovolil povedať, že asi situácia je takáto.
Po prvé, niekomu tu sa vznesie obvinenie alebo sa označí ako podozrivý, pričom nemá prístup k informáciám, obhajca nemá, podozrivý nemá prístup k informáciám, imunitný výbor nemá prístup k informáciám, lebo ich nežiada, plénum Národnej rady nemá prístup k informáciám, ale novinári prístup k informáciám majú, dokonca podľa mojich informácií majú možnosť nahliadať aj do spisu a dokonca majú aj spravodajské informácie. A to sú všetko novinári typu Zita Sujová, Peter Tóth, Miloš Luknár. A to sú práve tí novinári, ktorí takýmto spôsobom potom zneužívajú informácie.
Táto snemovňa sa ide zaoberať prípravou zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Ja sa pýtam: Nebolo by lepšie zaujímať sa o zákon, ktorý by zabraňoval zneužívaniu informácií? Pretože toto, čo sa tu deje, nikto nemá právo sa obhajovať, pretože niekto má prístup k informáciám, ktoré potom verejne zneužíva. Takže ja si myslím, že nad týmto by sme sa mali zamýšľať a nie robiť to, čo robíme. To znamená, bezducho zdvíhať ruky a hlasovať za niečo, čo je skutočne absurdné.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vyhlasujem rozpravu o týchto bodoch za skončenú.
Pýtam sa, či sa chce navrhovateľ pán poslanec Sopko, predseda mandátového a imunitného výboru, vyjadriť k rozprave.
Pán poslanec, máte slovo.
Poslanec V. Sopko:
Vážený pán predsedajúci,
vážená Národná rada,
tak ako tu odznelo, už jeden rok sa presviedčame aj sporíme o tom, čo má mandátový a imunitný výbor skúmať pri žiadosti vyšetrovateľa o súhlas na trestné stíhanie poslanca Národnej rady. V roku 1999 sme zaviedli určitú prax, to znamená prizvať vyšetrovateľov a zástupcov prokuratúry a vyžiadať si časť dôkazových materiálov. Chcem však povedať, že nemusí to takto byť, ak členom mandátového a imunitného výboru alebo členom Národnej rady postačuje žiadosť vyšetrovateľa. Rovnako nemusí byť prítomný vyšetrovateľ, ak je v žiadosti objektívne preukázané, že bol spáchaný trestný čin a že ho spáchal poslanec. Mandátový a imunitný výbor aj Národná rada rozhoduje o žiadosti, o tých žiadostiach, ktoré výboru boli predložené, predložil ich vyšetrovateľ ako procesne nezávislý orgán, ktorý je oprávnený na to, aby predložil žiadosť a uviedol dôkazy pre podozrenie. To azda po prvé na úvod.
Po druhé, pán poslanec Kačic ma prosil, aby som povedal svoj názor na to, aké dôvody viedli poslancov Národnej rady, ktorí sú členmi mandátového a imunitného výboru, ak nehlasovali za účasť vyšetrovateľov. Ak členovia mandátového a imunitného výboru nadobudli presvedčenie o tom, že dotknutý poslanec je oprávnene stíhaný na základe informácií uvedených v žiadosti, potom účasť vyšetrovateľov vo výbore nepokladali za potrebnú, aj keď ja som ich, pán poslanec, pozval. Možno aj preto, že v doterajšej praxi dialóg členov mandátového a imunitného výboru s vyšetrovateľmi nebol vždy korektný a nezaobišiel sa bez nežiaducich emócií.
Rovnako by som, páni poslanci, chcel povedať, že rokovací poriadok Národnej rady, ktorý stanovuje kompetencie mandátového a imunitného výboru, nehovorí nič o vyšetrovacom spise ani o účasti vyšetrovateľov na rokovaní výboru. Takže, tak ako v celom priebehu minulého roku, aj teraz prebehla diskusia veľmi bohatá, napätá, účelová, protichodná, sprevádzaná urážkami aj vyhrážkami. Ale napriek tomu verím, že táto diskusia, táto rozprava, ktorá tu odznela, prispeje k rozhodnutiu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky. Ak poslanci zo správy aj z rozpravy nadobudli dojem, že ide o obvinenia vykonštruované, že ide o politické procesy, že ide o politické zastrašovanie či o spravodajské hry, myslím si, že ak ktokoľvek z poslancov nadobudol také presvedčenie, nebude hlasovať za predložený návrh uznesenia.
Pokiaľ ide o pána poslanca Cabaja, hovoril o tom, čo je poslaním imunity poslancov Národnej rady. Áno, mali by sme si uvedomiť, že poslaním imunity poslancov Národnej rady, zmyslom poslaneckej imunity nie je zabrániť postihom poslancov za spáchané protiprávne činy, len zabrániť ich neodôvodnenému šikanovaniu zo strany orgánov výkonnej či súdnej moci. Alebo zabrániť vydieraniu. Rovnako, panie poslankyne, páni poslanci, zvážme, či skutky popísané v správach, ktoré ste dostali, spĺňajú takéto znaky.
Takže to všetko si musíme uvedomiť a mať teda v našich mysliach, ak budeme hlasovať o piatich uzneseniach. Súhlasím s tvrdením poslancov opozície, že každý z nás nesie osobnú zodpovednosť za hlasovanie o uzneseniach Národnej rady Slovenskej republiky.
Pokiaľ ide o správy, pokiaľ ide o ich obsah. Obsah správ bol schválený mandátovým a imunitným výborom. Miesto toho, aby niektorí páni poslanci boli prítomní v mandátovom a imunitnom výbore a žiadali správy doplniť alebo pozmeniť, to znamená, podali nejaké pozmeňujúce návrhy, nezúčastnili sa rokovania mandátového a imunitného výboru. Ale je to pravda, nebol tam nikto z vás, keď sa odsúhlasoval obsah správ. A ešte chcel by som spomenúť, že treba sa pozrieť do záznamu, aká je dochádzka členov mandátového a imunitného výboru na rokovaniach. Sú aj takí, ktorí nemajú ani 50-percentnú účasť.
Pokiaľ ide o vystúpenie pána poslanca Gajdoša, ale azda pre všetkých, chcel by som citovať § 57 rokovacieho poriadku. Ak príslušný orgán požiada Národnú radu o vydanie súhlasu na trestné stíhanie poslanca, mandátový a imunitný výbor žiadosť urýchlene prerokuje a podáva správu Národnej rade. Už je vec iná, kedy je potom správa zaradená na rokovanie Národnej rady, kedy sa dostane do programu. Možno aj z toho boli určité časové posuny. To znamená, že Národná rada sa musí zaoberať každou žiadosťou, ktorú dostane. A súhlasím s vami, že sú aj vážnejšie veci na rokovanie tejto Národnej rady. Ale ono to tu prichádza na Národnú radu. Predseda to svojím rozhodnutím pridelí mandátovému a imunitnému výboru a my sa musíme podľa rokovacieho poriadku týmito žiadosťami a takýmito správami zaoberať.
Toľko som chcel povedať na záver, vážený pán predsedajúci.
Ak som dobre postrehol, nehlasovali sme ešte o jednom procedurálnom návrhu pána poslanca Danka. A potom by sme mali pristúpiť k hlasovaniu o navrhovaných uzneseniach. V rozprave neodzneli žiadne doplňujúce ani pozmeňujúce návrhy k piatim navrhovaným uzneseniam, ktoré tvoria prílohu k tlači číslo 417, 499 a číslo 500, preto mám ten názor, že môže Národná rada pristúpiť k hlasovaniu.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem pekne, vážený pán poslanec.
Prosím všetkých pánov poslancov, panie poslankyne, aby sa dostavili do rokovacej sály, budeme hlasovať. Najskôr o návrhu, ktorý podal v rozprave pán poslanec Danko, a potom o jednotlivých návrhoch na uznesenie, tak ako ich predkladá mandátový a imunitný výbor.
Pán poslanec Cuper, máte procedurálny návrh?
Nech sa páči, pán poslanec.
Poslanec J. Cuper:
Vážený pán predsedajúci,
mám procedurálny návrh, aby pán poslanec nehovoril, keď hovorí, alebo nepoužíval pojem plurál. Keď hovorí o rozhodnutí mandátového výboru, aby používal pojem väčšina tohto parlamentu, ak chce, nedemokratická väčšina. Aby nás s vami nestotožňoval.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Prosím pánov poslancov, aby sa dostavili do rokovacej sály. Pristúpime k hlasovaniu.
Najskôr budeme hlasovať o návrhu, ktorý podal pán poslanec Danko, ktorý odporúča, aby sme vrátili všetky návrhy na doplnenie mandátovému a imunitnému výboru a prerušili rokovanie o nich a rokovali až potom, keď budú úplné a kompletné.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 101 poslancov.
Za návrh hlasovalo 32 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 64 poslancov.
Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že tento návrh sme neschválili.
Môžeme teda pristúpiť k hlasovaniu o jednotlivých návrhoch, ktorých uznesenie predkladá mandátový a imunitný výbor.
Prosím teraz pána predsedu mandátového a imunitného výboru, aby hlasovanie k jednotlivým návrhom na uznesenie uvádzal.
Pán poslanec Sopko, máte slovo.
Poslanec V. Sopko:
Budeme hlasovať o návrhu uznesenia k tlači číslo 417. Prečítam textovú časť:
"Národná rada Slovenskej republiky v súlade s článkom 78 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, podľa § 2 ods. 3 písm. f) zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vydáva súhlas na trestné stíhanie poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Ing. Ivana Lexu na základe žiadosti vyšetrovateľa zo dňa 16. augusta 1999 evidovanej pod číslom VKE-15/30-99."
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Prosím, páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o návrhu, ktorý predniesol predseda mandátového a imunitného výboru pán poslanec Sopko.
Hlasujeme o návrhu uznesenia k tlači číslo 417.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 105 poslancov.
Za návrh hlasovalo 73 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 32 poslancov.
Hlasovania sa nezdržal nikto.
Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky podľa článku 78 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky vydáva súhlas na trestné stíhanie poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Ivana Lexu vo veci žiadosti vyšetrovateľa ku skutku uvedenému v tlači číslo 417.
Prosím, pán poslanec, uvádzajte ďalší návrh na hlasovanie.
Poslanec V. Sopko:
Teraz budeme hlasovať o návrhu uznesenia k tlači číslo 499. Prečítam text:
"Národná rada Slovenskej republiky v súlade s článkom 78 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, podľa § 2 ods. 3 písm. f) zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vydáva súhlas na trestné stíhanie poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Ing. Ivana Lexu na základe žiadosti vyšetrovateľa zo dňa 16. novembra 1999 evidovanej pod číslom VKE-0015-82/VP-30-99."
Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Panie poslankyne, páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o návrhu, ktorý predniesol predseda mandátového a imunitného výboru.
Hlasujeme o návrhu na uznesenie uvedenom v tlači číslo 499.
Prezentovalo sa 75 poslancov.
Prosím všetkých pánov poslancov, ktorí sa zdržiavajú mimo rokovacej sály, aby sa dostavili na hlasovanie. V prípade, že pri opakovanom hlasovaní na svetelnej tabuli nebude vykázaný dostatočný počet poslancov, odporučím, aby sme hlasovali pomocou skrutátorov, pretože evidentne je v rokovacej sále prítomných viac poslancov, ako je na svetelnej tabuli.
Prosím, páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o návrhu, ktorý predniesol pán predseda mandátového a imunitného výboru k tlači číslo 499.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 98 poslancov.
Za návrh hlasovalo 75 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 19 poslancov.
Hlasovania sa nezdržal nikto.
Nehlasovali 4 poslanci.
Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky podľa článku 78 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky vydáva súhlas na trestné stíhanie poslanca Národnej republiky Slovenskej republiky Ivana Lexu vo veci žiadosti vyšetrovateľa ku skutku uvedenému v tlači 499.
Pán poslanec Sopko, uvádzajte ďalšie hlasovanie.
Poslanec V. Sopko:
Teraz by sme mali hlasovať o troch uzneseniach, ktoré sú prílohou k tlači číslo 500. Prednesiem prvý návrh uznesenia k prvému skutku. Prečítam text:
"Národná rada Slovenskej republiky v súlade s článkom 78 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, podľa § 2 ods. 3 písm. f) zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vydáva súhlas na trestné stíhanie poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Ing. Ivana Lexu na základe žiadosti vyšetrovateľa zo dňa 10. januára 1999 evidovanej pod číslom VKE-1/30-98 (prvý skutok: Uznesenie číslo popisné VKE-006-694/VP-30-99 zo dňa 23. augusta 1999)."
Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Dávam hlasovať, páni poslanci, o návrhu, ktorý predniesol pán poslanec Sopko. Budeme hlasovať o návrhu k uzneseniu, ktoré je uvedené v tlači číslo 500. Uznesenie prijímame ku skutku číslo 1, teda k prvému skutku.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 106 poslancov.
Za návrh hlasovalo 76 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 29 poslancov.
Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.
Konštatujem, že Národná rada podľa článku 78 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky vydáva súhlas na trestné stíhanie poslanca Ivana Lexu vo veci žiadosti vyšetrovateľa k prvému skutku uvedenému v tlači číslo 500.
Pán poslanec, uveďte ďalšie hlasovanie.
Poslanec V. Sopko:
Budeme hlasovať o návrhu uznesenia k druhému skutku uvedenému v tlači číslo 500.
"Národná rada Slovenskej republiky v súlade s článkom 78 od. 2 Ústavy Slovenskej republiky, podľa § 2 ods. 3 písm. f) zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vydáva súhlas na trestné stíhanie poslanca Národnej rady Ing. Ivana Lexu na základe žiadosti vyšetrovateľa zo dňa 10. januára 2000 evidovanej pod číslom VKE-1/30-98 (druhý skutok: Uznesenie číslo popisné VKE-006-716/VP-30-99 zo dňa 27. augusta 1999)."
Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Prezentujme sa a hlasujme o návrhu, ktorý predniesol pán poslanec Sopko. Hlasujeme o návrhu uznesenia k druhému skutku uvedenému v tlači číslo 500.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 111 poslancov.
Za návrh hlasovalo 79 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 32 poslancov.
Hlasovania sa nezdržal nikto.
Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky podľa článku 78 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky vydáva súhlas na trestné stíhanie Ivana Lexu, poslanca Národnej rady Slovenskej republiky, vo veci žiadosti vyšetrovateľa k druhému skutku uvedenému v tlači číslo 500.
Pán poslanec Sopko, uveďte ďalšie hlasovanie.
Poslanec V. Sopko:
Budeme hlasovať o uznesení Národnej rady Slovenskej republiky k tretiemu skutku uvedenému v tlači číslo 500. Prečítam text:
"Národná rada Slovenskej republiky v súlade s článkom 78 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, podľa § 2 ods. 3 písm. f) zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady vydáva súhlas na trestné stíhanie poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Ing. Ivana Lexu na základe žiadosti vyšetrovateľa zo dňa 10. januára 2000 evidovanej pod číslom VKE-1/30-98 (tretí skutok: Uznesenie číslo popisné VKE-006-716/VP-30-99 zo dňa 27. augusta 1999)."
Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Dávam hlasovať, panie poslankyne, páni poslanci, o návrhu, ktorý predniesol pán poslanec Sopko, predseda mandátového a imunitného výboru. Hlasujeme o návrhu uznesenia k tretiemu skutku uvedenému v tlači číslo 500.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 112 poslancov.
Za návrh hlasovalo 79 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 33 poslancov.
Hlasovania sa nezdržal nikto.
Konštatujem, že Národná rada podľa článku 78 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky vydáva súhlas na trestné stíhanie poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Ivana Lexu vo veci žiadosti vyšetrovateľa k tretiemu skutku uvedenému v tlači číslo 500.
Pán poslanec Sopko, máme ešte ďalšie návrhy na uznesenie?
Poslanec V. Sopko:
Nie. To je všetko.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem.
Tým sme všetky hlasovania k týmto prerokúvaným bodom skončili.
Ďakujem pánovi predsedovi mandátového a imunitného výboru za spoluprácu pri prerokúvaní uvedených troch bodov programu tejto schôdze Národnej rady.
Pristúpime k ďalšiemu bodu programu rokovania 26. schôdze Národnej rady, ktorým je
návrh vlády Slovenskej republiky na zrušenie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky číslo 482 zo 4. decembra 1996 k správe Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky o nastúpení náhradníka na uprázdnený mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky.
Návrh vlády ste dostali ako tlač 402. Prosím teraz, aby z poverenia vlády návrh vlády odôvodnil pán minister spravodlivosti Ján Čarnogurský.
Pán minister, nech sa páči, máte slovo.
Minister spravodlivosti SR J. Čarnogurský:
Vážený pán predseda,
vážený pán predsedajúci,
vážená Národná rada,
Národná rada Slovenskej republiky 4. decembra 1996 prijala uznesenie číslo 482 označené ako uznesenie k správe mandátového a imunitného výboru o nastúpení náhradníka na uprázdnený mandát poslanca Národnej rady, ktorým vzala na vedomie, že poslanec František Gaulieder sa vzdal funkcie poslanca. Jeho mandát mal takto zaniknúť 4. decembra 1996. Väčšina z nás si pamätá, ako to bolo. A od tohto uznesenia Národnej rady sa začali odvíjať udalosti, ktoré poškodili Slovenskú republiku, politické postavenie a koniec koncov aj právny poriadok Slovenskej republiky.
František Gaulieder podal jednak návrh na Ústavný súd Slovenskej republiky o porušení svojich občianskych práv. Ústavný súd Slovenskej republiky mu vyhovel a nálezom z 23. júla 1997 konštatoval, že Národná rada týmto uznesením porušila ústavné právo Františka Gauliedera upravené v článku 81 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Ústavný súd vtedy si však svoje právomoci - a podľa môjho názoru správne - vyložil tak, že Ústavný súd nemohol zariadiť návrat Františeka Gauliedera do Národnej rady. Na to odkázal Národnú radu a Národná rada jednoducho pred voľbami neprijala uznesenie, ktorým by navrátila mandát Františkovi Gauliederovi. František Gaulieder sa na to obrátil na Európsku komisiu pre ľudské práva v Štrasburgu a táto Európska komisia pre ľudské práva najskôr prijala jeho návrh, čím otvorila konanie o jeho návrhu. Následne neskôr v septembri t. r. prijala rozhodnutie, že v prípade Františeka Gauliedera bola porušená Európska konvencia o ľudských právach. Na základe tohto rozhodnutia Európskej komisie, ak nedôjde k skončeniu tohto konania zmierom, vec prejde na Európsky súd pre ľudské práva, ktorý sa bude vecou zaoberať s tým, že vlastne základ žaloby Františka Gauliedera je daný, je mu vyhovené v podobe nálezu Európskej komisie, že boli porušené jeho ľudské práva.
Toto je takpovediac súdna línia, justičná línia konania, ktoré bolo spustené uvedeným uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Druhá stránka veci je tá, že ak Národná rada Slovenskej republiky chce naozaj byť dôsledná vo veci a prípadne ovplyvniť alebo ukončiť konanie pred Európskym súdom pre ľudské práva, bolo by dobré, aby zrušila svoje pôvodné uznesenie číslo 482 zo 4. decembra 1996. Ja by som chcel zdôrazniť, že rozhodujúci je tu právny a morálny záväzok Národnej rady, aby zrušila toto svoje uznesenie, pričom zrušenie tohto uznesenia by v každom prípade zlepšilo procesnú pozíciu Slovenskej republiky v konaní či pred Európskym súdom pre ľudské práva, bez ohľadu na to, aké stanovisko by zaujal František Gaulieder ako žalobca, a bez ohľadu na to, ako by toto konanie pokračovalo.
Z toho dôvodu vláda Slovenskej republiky prijala uznesenie, ktorým navrhuje, aby Národná rada zrušila svoje uznesenie číslo 482 zo 4. decembra 1996. Pri príprave, alebo skôr než vláda prijala takéto rozhodnutie, tak sme sa zaoberali, samozrejme, právnymi aspektmi veci. Požiadali sme o právne správny znalecký posudok, zhodou okolností poslanca Národnej rady doc. Kresáka, o právnych dôsledkoch alebo o právnych možnostiach zrušenia tohto uznesenia 482. Z posudku, ktorý máte k dispozícii, vyplýva, že čisto z právnych dôvodov je to možné a nie sú tam problémy. Čiže ak si spojíme tento právny posudok, že z právneho hľadiska je to možné a nevyvoláva to problémy, a zároveň právnu a morálnu povinnosť voči tomuto porušeniu občianskeho práva ktoréhokoľvek občana, teraz nejde o to, či to bol František Gaulieder alebo ktokoľvek iný, a eventuálnou úvahou, že takýto postup by dokonca zlepšil procesné postavenie Slovenskej republiky v konaní pred Európskym súdom pre ľudské práva, ktoré žiadnym spôsobom inak nemôžeme ovplyvniť, navrhujem, aby Národná rada prijala návrh vlády a zrušila toto uznesenie 482 zo 4. decembra 1996.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďakujem pánovi ministrovi Čarnogurskému a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov.
Prosím povereného člena gestorského Ústavnoprávneho výboru Národnej rady pána poslanca Ivana Šimka, aby podal informáciu o výsledkoch prerokovania návrhu vo výboroch.
Nech sa páči, pán spravodajca, máte slovo.
Poslanec I. Šimko:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Vážené dámy,
vážení páni,
dovoľte mi, aby som na základe uznesenia Ústavnoprávneho výboru Národnej rady číslo 242 z 12. januára tohto roku podal informáciu o prerokovaní návrhu vlády Slovenskej republiky na zrušenie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky číslo 482 zo 4. decembra 1996 k správe Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky o nastúpení náhradníka na uprázdnený mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky (tlač 402) vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.
Predmetný návrh vlády Slovenskej republiky bol pridelený rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky číslo 419 zo dňa 2. novembra 1999 na prerokovanie Mandátovému a imunitnému výboru Národnej rady, Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady a Výboru Národnej rady pre ľudské práva a národnosti s termínom na prerokovanie do 15. decembra minulého roku.
Mandátový a imunitný výbor Národnej rady a Ústavnoprávny výbor Národnej rady prerokovali uvedený návrh dňa 15. 12., resp. 1. 12. 1999 s tým, že odporúčajú návrh vlády Slovenskej republiky na zrušenie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky číslo 482 zo 4. decembra 1996 k správe Mandátového a imunitného výboru Národnej rady o nastúpení náhradníka na uprázdnený mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky schváliť.
Ústavnoprávny výbor Národnej rady navyše vo svojom uznesení číslo 227 zo dňa 1. decembra 1999 konštatoval, že vzhľadom na skutočnosť, že navrhovateľom uvedeného uznesenia číslo 482 z roku 1996 bola 4. decembra 1996 Národná rada Slovenskej republiky, jej povinnosť je uviesť toto uznesenie do súladu s nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky spisová značka I ÚS 8/97 zo dňa 23. júla 1997.
Výbor Národnej rady pre ľudské práva a národnosti predmetný návrh prerokoval a rozhodol o ňom svojím uznesením číslo 85 z roku 2000 a odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh vlády schváliť.
Ústavnoprávny výbor Národnej rady rokoval o predmetnom návrhu vlády Slovenskej republiky tiež ako gestorský výbor dňa 12. januára tohto roku, pričom potvrdil svoje odporúčanie z 1. decembra 1999 Národnej rade Slovenskej republiky uvedený návrh vlády Slovenskej republiky na zrušenie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky číslo 482 zo 4. decembra 1996 k správe Mandátového a imunitného výboru Národnej rady o nastúpení náhradníka na uprázdnený mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky (tlač 402) schváliť.
Ďakujem pekne za pozornosť.
Pán predsedajúci, môžete otvoriť rozpravu.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďakujem, pán poslanec, za uvedenie informácie.
Otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že písomne sa nikto z poslancov neprihlásil. Pýtam sa, kto sa hlási do rozpravy k tomuto bodu ústne. Pán poslanec Brňák, pán poslanec Gašparovič, pán poslanec Húska, pán poslanec Fico, pán poslanec Cuper a pán poslanec Cabaj.
Končím možnosť sa prihlásiť do rozpravy ústne.
Nech sa páči, pán poslanec Brňák, máte slovo.
Poslanec P. Brňák:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán minister,
vážená Národná rada Slovenskej republiky,
v spojitosti s teraz predloženým návrhom, ktorého iniciátorom je pán minister spravodlivosti Čarnogurský a vláda Slovenskej republiky, chcem poukázať na niektoré zásadné pripomienky, ktoré sme uplatnili vo vzťahu k tomuto návrhu aj na pôde Ústavnoprávneho výboru Národnej rady a je potrebné uviesť, že tento príbeh je do istej miery dlhšieho dáta. A chcem uviesť, že v rámci tohto príbehu na počiatku aj mnohí poslanci vládnej koalície zastávali totálne odlišné stanovisko, ako azda zaujmú dnes.
V prvom rade chcem uviesť zásadnú pripomienku, ktorá rezonovala aj na pôde Ústavnoprávneho výboru Národnej rady v tom smere, že vláda Slovenskej republiky v súvislosti s vlastným uznesením tohto parlamentu počas minulého volebného obdobia nemá čo spoločné. Vláda Slovenskej republiky ani jej minister nemá právo iniciovať na pôde parlamentu krok, ktorým by mal parlament zrušiť vlastné uznesenie z minulosti. Je to, by som povedal, zásah exekutívnej moci do moci zákonodarnej a z ničoho, zo žiadneho oprávnenia, ani ústavy, ani ďalších zákonov, takéto oprávnenie pre člena vlády ani vládu Slovenskej republiky nevyplýva.
Čiže tu chcem povedať, že v tomto smere je táto pripomienka zásadná. Koniec koncov s ňou vyšiel na pôde Ústavnoprávneho výboru Národnej rady práve poslanec vládnej koalície pán Šimko a aj z tohto dôvodu navrhoval v tom čase, aby tento návrh nebol odsúhlasený a nebol priechodný.
Druhá poznámka vo vzťahu k teraz predloženému návrhu. Toto uznesenie, ktoré sa má dnes postupom, ktorý navrhoval pán minister spravodlivosti, zrušiť, je cesta nezvyčajná. Toto uznesenie bolo alebo sa udialo v priebehu prvého volebného obdobia Národnej rady Slovenskej republiky a toto prvé volebné obdobie riadne skončilo riadnymi voľbami v roku 1998.
Chcem povedať, neexistuje žiadne oprávnenie, aby nové zloženie parlamentu nejakým spôsobom zasahovalo do činnosti predchádzajúceho parlamentu. A poukazujem na možné problémy, ktoré by mohli práve pre budúcnosť z takéhoto kroku vzísť, ak by sme dnes išli touto cestou, že v rámci 2. volebného obdobia, teda v rámci dnešného času, budeme rušiť uznesenia alebo rozhodnutia predchádzajúceho parlamentu. Myslím si, že neexistuje relevantný právny názor, ktorý by jednoducho v tomto smere náležitým spôsobom preukázal alebo argumentačne podporil iné stanovisko alebo iný názor.
Ja som nemal možnosť sa oboznámiť s právnym posudkom, o ktorom hovoril pán minister spravodlivosti, ale jednoducho si myslím, že toto postráda základnú logiku, pretože jednoducho nemožno hovoriť v prípade individuálnych uznesení parlamentu o akejsi kontinuite a o možnosti následného parlamentu rušiť uznesenia predchádzajúceho parlamentu. To je druhá zásadná pripomienka vo vzťahu k tomuto návrhu a vo vzťahu k tomu, čo chcete urobiť.
Tretia zásadná pripomienka spočíva v tom, že uznesenie, ktoré sa má dnes zrušiť, je vlastne dnes už, by som povedal, ničotné. Je dnes spotrebované. Je dnes bezpredmetné. A navyše na základe tohto uznesenia v minulosti sa konštitutívnym spôsobom, teda právne záväzným spôsobom, nič nezakladalo, nič nerušilo, nič nemenilo, ale parlament iba zobral na vedomie vzdanie sa poslaneckého mandátu exposlanca Gauliedera a nastúpenie náhradníka. To znamená, že ani zrušením tohto uznesenia vlastne sa nedosiahne nejaký konštitutívny alebo iný účinok, pretože toto uznesenie skutočne bolo spotrebované tým, že parlament vlastne niečo zobral na vedomie. A rušiť uznesenie, ktorým parlament niečo berie na vedomie, je znova jedno veľké "kocúrkovo". To je ďalšia zásadná pripomienka.
Ďalšia zásadná pripomienka, a tu už použijem azda politický princíp. Ten spočíva v porovnateľnosti teraz prerokúvanej veci s vecou, ktorou sme začínali túto schôdzu parlamentu a ktorá sa vzťahovala na zrušenie uznesenia, ktorým Národná rada Slovenskej republiky dala súhlas na trestné stíhanie svojho poslanca práve v spojitosti s uznesením vyšetrovateľa polície, ktoré uznesenie bolo Ústavným súdom zrušené.
Tá spojitosť a tá schizofrénia, a zase rozličné metre, spočíva predovšetkým v tom, že na rozdiel od prípadu exposlanca Gauliedera, kde Ústavný súd síce vyslovil porušenie jeho ľudských práv, Ústavný súd v tomto prípade nešiel ďalej a nezaoberal sa otázkou, akým spôsobom sa táto vec má vysporiadať po zverejnení tohto rozhodnutia. To znamená, Ústavný súd v tom čase nezrušoval ani nijakým spôsobom sa nezaoberal záväznosťou alebo rozpornosťou, alebo zrušiteľnosťou uznesenia, ktoré sa navrhuje dnes zrušiť parlamentu. Samozrejme, že to ani konať tak nemohol, pretože v danom prípade by išlo o zásah moci súdnej do moci zákonodarnej.
Terajší prípad, ktorý sa dotýkal občana Svěchotu, o ktorom rokoval Ústavný súd Slovenskej republiky, ktorý podobným spôsobom ako v prípade exposlanca Gauliedera rozhodol o porušení ľudských práv občana Svěchotu, zároveň išiel ďalej. Išiel ďalej v tom, že zároveň zrušil uznesenie vyšetrovateľa polície, ktoré bolo jediným a rozhodujúcim podkladom na zbavenie imunity poslanca Lexu na pôde parlamentu.
Žiadalo by sa povedať, že bolo automatickou povinnosťou parlamentu zosúladiť stav právny, zosúladiť teda stav faktický so stavom právnym a automaticky po nadobudnutí právnej moci tohto rozhodnutia Ústavného súdu bez toho, aby to iniciovali poslanci, mal sám parlament toto uznesenie zrušiť. Toto uznesenie zrušené nebolo a dnes takmer v totožnej kauze, ale dovolím si povedať, ústavnoprávne oveľa slabšej z hľadiska rozhodnutia Ústavného súdu, zrejme idete postupovať až na koniec a uznesenie parlamentu, ktoré je nulitné, ktoré je spotrebované, ktoré je obsolétne, bralo iba niečo na vedomie, tak toto idete zrušiť.
Ďalšia pripomienka sa dotýka vlastne tvrdenia pána ministra spravodlivosti v tom, že toto zrušenie ako keby malo napomôcť medzinárodnoprávnej ochrane exposlanca Gauliedera pre prípad konania Medzinárodného súdu pre ľudské práva a slobody. K tomuto chcem povedať, že podľa doteraz platnej judikatúry pred Medzinárodným súdom pre ľudské práva za normálnych okolností, ale je tu koniec koncov pán poslanec Fico, ktorému je bližšia táto problematika, za normálnych okolností by nemal zohľadňovať ďalšie súvislosti typu zrušovania alebo nezrušovania jedného spotrebovaného uznesenia parlamentu, pretože pre rozhodovanie Medzinárodného súdu pre ľudské práva je rozhodujúca skutočnosť, že exposlanec Gaulieder bol úspešný v konečnom rozhodnutí pred Ústavným súdom. To je to najpodstatnejšie, to je to najdôležitejšie a to je to dôležité, čo je pre rozhodovanie Medzinárodného súdu pre ľudské práva. Samotná skutočnosť, či má byť nejaké uznesenie následne zrušené, zvlášť pokiaľ ide o uznesenie z minulosti, neviem si predstaviť, akú môže mať priamu väzbu alebo priamu súvislosť na vyriešenie tohto sporu zmierlivým spôsobom, zvlášť keď treba povedať, že agent Slovenskej republiky pán poslanec Fico od začiatku riešil v mene slovenského štátu túto kauzu takým spôsobom, že išiel na zmierlivé konanie obidvoch strán, štátu a exposlanca Gauliedera.
Ja osobne vnímam tento návrh a tento pokus skôr zase z tých politických súvislostí možno aj preto, že pán Čarnogurský do čoho sa zahryzne, tak chce dotiahnuť do konca možno preto, že bývalý exposlanec Gaulieder sa stal členom Kresťanskodemokratického hnutia a pán predseda Kresťanskodemokratického hnutia aj takýmto spôsobom chce istú politickú alebo právnu satisfakciu pre svojho člena.
Inak gratulujeme mu k tomuto členovi, myslím, že urobil dobre, že si ho zobral v rámci Kresťanskodemokratického hnutia. Ale to je poznámka, teda skôr by som povedal, politickej povahy.
V tomto smere si jednoducho myslíme aj u nás na pôde, teda v rámci Hnutia za demokratické Slovensko, že niet o čom vlastne v tejto spojitosti rozhodovať, a chceme apelovať v podstate aj na tých poslancov vládnej koalície, ktorí nie tak dávno, doslova nie tak dávno pomerne razantne vystupovali proti tomu, aby sa zrušovalo uznesenie predchádzajúceho parlamentu. Nie pre nejaké oprávnené alebo neoprávnené potreby a záujmy exposlanca Gauliedera v tomto prípade, ale jednoducho preto, aby nevznikol jeden nebezpečný, jeden zlý precedens do budúcnosti, keď by sa mohlo postupovať aj takým spôsobom, že nielen spotrebované, nielen ničotné, nielen teda nekonštitutívne uznesenia a rozhodnutia parlamentu by bolo možné zrušiť ďalším nasledujúcim parlamentom, ale mohlo by sa na základe tohto precedensu ísť trocha ďalej a mohli by sa skúmať aj uznesenia, ktoré ten konštitutívny význam a zmysel v tom predchádzajúcom období povedzme mali.
Myslím si, že ak sa chce dosiahnuť všetko dobré pre exposlanca Gauliedera, že jednoducho terajší právny stav, ktorý je navodený, je dostatočný na to, aby pán exposlanec Gaulieder bol dostatočne hojený, neviem, či až v takej miere, v akej preslychli správy, že najmä z tej materiálnej ujmy koľko by mu mal štát alebo proste niekto iný uhradiť.
To je v zásade všetko. Z týchto dôvodov vlastne ani nebudeme hlasovať za tento návrh, ktorý inicioval minister spravodlivosti, vláda, ktorá podľa nášho názoru ani nemá kompetenciu takýto krok urobiť.
Ďakujem. (Potlesk.)