Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Hofbauera sa hlási spolu 11 pánov poslancov. Posledná je pani poslankyňa Tóthová. Uzatváram možnosť podania ďalších prihlášok na faktické poznámky.

Pán poslanec Gajdoš je ako prvý.

Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

Poslanec J. Gajdoš:

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

V prílohe zmluvy sú uvedené tri dokumenty, ktoré riešia problematiku delenia majetku bývalej federálnej armády. Napriek tomu, že bol podpísaný protokol o rozdelení archívnych fondov, o ich spoločnom využívaní, nebola ochota českej strany doriešiť otázku archívov spravodajských služieb. Treba oceniť prácu predstaviteľov týchto služieb, lebo ich zásluhou bol a je archívny materiál fyzicky rozdelený a pripravený na odovzdanie. Nie je však ochota českej vlády tento materiál vrátiť. Dúfam, že si všetci uvedomujete dôležitosť týchto materiálov a možnosť ich zneužitia i na politické účely. Všetky vzťahy, vzťahy medzi štátmi nefungujú na báze platonickej lásky a dôvery, ale na báze tvrdého pragmatizmu. Z toho titulu trvám na doriešení problémov odovzdania archívnych materiálov spravodajských služieb.

Chcem upozorniť na fakt, že česká strana na základe tretieho dokumentu uvedeného v prílohe zmluvy uznala svoj záväzok na finančné vysporiadanie záväzkov v oblasti vojenského školstva, no do dnešného dňa sa finančné vysporiadanie nerealizovalo. Chcem upozorniť na fakt, že jedno je podpísanie zmluvných dokumentov a druhé je ich naplňovanie v praxi. Tu je zlá skúsenosť s bratmi Čechmi. S absolútnou neochotou z českej strany sme sa stretávali pri riešení delimitácie majetku Vojenského technického múzea a Leteckého múzea v Prahe. Ide o exponáty obrovskej historickej hodnoty s veľkou vypovedacou schopnosťou. V mnohých týchto exponátoch je zhodnotený boj slovenského národa za národnú slobodu. Nie je možné sa týchto exponátov jednoducho vzdať. História je zdrojom poučenia pre budúcnosť. Preto aj ja žiadam, aby táto zmluva bola prerokovaná vo výbore pre obranu a bezpečnosť.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Sopko.

Poslanec V. Sopko:

Ďakujem za slovo.

So záujmom som čakal na vystúpenie pána Hofbauera, pretože mnohokrát v tomto parlamente hovoril o veľmi zaujímavých informáciách. Ale ako vždy, pán Hofbauer, skritizovali ste českú stranu, glorifikovali ste vtedajšiu vládu Vladimíra Mečiara, hovorili ste o hospodárskych mechanizmoch Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, hovorili ste o zlatom poklade a o všeličom inom, ale len veľmi málo ste hovorili o tom, za čo ste vtedy zodpovedali ako minister dopravy, pôšt a telekomunikácií, to znamená za rezort, ktorý ste bezprostredne riadili.

Pán kolega Bohunický vyzval aj pána Hofbauera, aj pána Andrejčáka, aby ste zaujali stanovisko k tomu, ako sa delil majetok týchto rezortov, ktoré ste riadili. Nechce sa nám o týchto veciach rozprávať v prvom rade preto, že by sme museli priznať, že slovenská strana nezvládla delenie, a tam je aj podiel vašej viny.

Skončil som.

(Ruch v sále.)

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Prosil by som pánov poslancov, aby používali primerané reakcie na vystúpenia poslancov a nepoužívali takéto výrazy.

Pán poslanec Osuský.

Poslanec P. Osuský:

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

Chcel by som povedať toľko, že sa mi dostalo pochybnej cti byť citovaný pánom poslancom Hofbauerom. Záznam môjho vystúpenia zo včerajška ho usvedčí zo štandardnej lži, ktorej sa dopúšťa on a iní v týchto súvislostiach takmer pravidelne. Vonkoncom, ani slovkom, som nehovoril o idylických vzťahoch a nikto, ani ja, ani iný člen DS vo svojom vystúpení neronil nijaké slzy. Roniť slzy by sa dali, keby sme sa zamysleli nad tým, ako prebehlo v kompetencii ministerstva vedeného pánom exministrom Hofbauerom delenie materiálov Poštového múzea, o ktorom niečo ako filatelista viem. Bol to zrejme len malý a proti sláve Božej bezvýznamný kamienok v mozaike, v ktorej sa za slovenskú stranu delenia zúčastňovali nekompetentní, neschopní a možno niekedy aj hlúpi zástupcovia. To malo za následok, že aj delenie aj iných vecí ako materiálov Poštového múzea dopadlo zrejme tak, ako dopadlo. Problémom teda bola kompetentnosť ľudí, hoci na Slovensku v tom čase, a tým nemyslím seba, ale iných, ktorých by som vymenoval, existovali ľudia, ktorí by zabezpečili dobrú deľbu materiálov Poštového múzea. Neboli oslovení a delilo sa tak, ako sa delilo.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Hudec vystúpi s faktickou poznámkou.

Rokovanie schôdze ďalej bude viesť pán podpredseda Presperín.

Poslanec I. Hudec:

Ďakujem za slovo.

Prosil by som, aby sa naša diskusia vrátila do vecnej roviny, pretože ani pán poslanec Sopko, bohužiaľ, a už ani pán poslanec Osuský ako vždy nehovoria pravdu, lebo najväčšie chyby, ktoré sa stali, sa stali práve za ministrovania pána Dzurindu, dnešného, žiaľbohu, nášho predsedu vlády. Ale chcem upozorniť na inú skutočnosť.

Vývoj legislatívy v medzinárodných dohodách a zmluvách, multidohodách v oblasti ochrany kultúrneho dedičstva a prípadného návratu do pôvodných krajín je stále vo vývoji. Česká strana, ktorá bola ako republika predsedom jedného z výborov UNESCO a s ktorou sme rokovali o veciach, ktoré boli na zozname slovenských pohľadávok, sama priznala, že nikdy neuzavrie nijakú definitívnu zmluvu napríklad s Nemeckom alebo Poľskom, alebo Rakúskom, pretože by im to uzamklo dvere do budúcich rokovaní. Prosím vás, to, čo sa teraz chce udiať, je definitívny koniec. O mnohých veciach sa dá ešte dlho rokovať a možno ich aj úspešne dokončiť.

Som šokovaný tým, že ministerstvo kultúry patrí medzi rezorty, ktorý je vraj nepripravený a nevie rýchlo a dostatočne predložiť materiály. Materiály sú už dávno spracované, ale, pravdaže, je to dlhodobé a postupné rokovanie. O niečom sa dá dohodnúť hneď, o niečom v dohľadnej budúcnosti a o niečom sa zatiaľ nedá dohodnúť, ale touto zmluvou sa už nikdy nebude dať dohodnúť o ničom. Ešte raz upozorňujem, rezort kultúry má spracované materiály, počas môjho ministrovania sme ich urobili. Sú tam aj veci, o ktorých hovoril pán poslanec Hofbauer, preto na to reagujem, sú v týchto zoznamoch. Našťastie tieto zoznamy má aj Matica slovenská. Keby ste ju oslovili a keby ste sa netvárili, že neexistuje, a nelikvidovali ju, tak by ste mohli mať dostatok zoznamov.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Ďakujem.

Ďalej vystúpi pán poslanec Delinga.

Nech sa páči.

Poslanec P. Delinga:

Ďakujem za slovo.

Jedno sa dá pochopiť, že každé delenie je nevyspytateľná záležitosť a nadobudne všelijaké dimenzie, ale keďže ide o konečné delenie alebo uzavreté touto predkladanou zmluvou, treba si tiež položiť otázky, ktoré vyplývajú z ustanovení tejto zmluvy. Pán poslanec Hofbauer poukázal na niektoré z nich.

Samozrejme, v zmluve je v prílohe protokol o delení zlata zo zásob bývalej Československej banky. Z materiálov, ktoré boli publikované, veľmi dobre vieme, že v týchto zásobách sa nachádzalo takmer 7,5 tony slovenského zlata. Protokol hovorí o delení 4,12 tony. Takže by som sa chcel spýtať zodpovedných funkcionárov alebo podpredsedu vlády, čo sa urobí s tým ostatným zlatom, či to zostalo ako nejaká darovacia položka na účet spoločného delenia.

Ďalej by som si chcel vyjasniť otázku sporu, ktorý je vo Washingtone, pretože v článku 4 bode 2 sa píše, že zmluvné strany sa dohodli a potvrdzujú, že si nebudú uplatňovať žiadne majetkové nároky v súvislosti so spoločnou menou Slovenskej republiky a Českej republiky, ktorá existovala od zániku, ale aj na základe zmluvy medzi vládou Slovenskej republiky a Českej republiky o menovom usporiadaní z 29. októbra 1992, čiže ide o spoločnú menu, ktorá fungovala dva mesiace. Okrem toho vieme, že vláda v štátnom rozpočte na rok 2000 pri ministerstve financií ponechala položku vo výške 50 mil. korún na súdne trovy. Takže som skutočne v rozpakoch, či je delenie uzavreté touto zmluvou, predstaviteľmi obidvoch vlád, alebo budeme ďalej viesť spory o menu alebo o inkasnú jednotku z minulosti.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Ďalej má slovo pán poslanec Slobodník.

Poslanec D. Slobodník:

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

Chcem doplniť niektoré údaje, ktoré spomínal pán poslanec Hofbauer, aby sme oživili to, čo tu bolo. Tak napríklad sa plánovala v tom období výstavba autostrád. Na Slovensko chceli dať osminu plánovaných kilometrov, 3,8 km. Chystali 4 rýchlostné trate, známe francúzske TGV, a pre Slovensko ani kilometer. Jedna mala viesť z Prahy do Norimbergu, druhá z Prahy do Berlína, tretia z Prahy do Varšavy, štvrtá z Prahy do Viedne. Ani kilometer na Slovensko.

Transgas, to je to najstrašnejšie, 72 % výkonov bolo na Slovensku, len 28 % v Čechách, a napriek tomu zo 16,5 mld. korún ročného zisku Slovensko dostávalo asi 2 mld. korún, ostatné všetko zostávalo v Čechách, lebo tak bol zriadený podnik, dokonca nie federálny podnik, ale český podnik. To je len niekoľko detailov k tomu, ako sa plánovalo delenie a čo si chceli uchovať, žiaľ, aj pri delení. Opakujem, my sme sa usilovali o delenie, lebo sme chceli mať a chceme mať dobré vzťahy s Českou republikou, ale v politike nie sú predovšetkým priatelia, ale, ako povedal De Gaulle, záujmy a naším záujmom je dosiahnuť spravodlivosť. Nechceme nič navyše, chceme len svoje, a preto musíme naliehať aj na tom zlatom poklade z obdobia slovenského štátu, aj na spravodlivom delení. To všetko je súčasťou a musí byť súčasťou tejto zmluvy.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Ďakujem. Pán poslanec Zlocha.

Poslanec J. Zlocha:

Vážený pán predsedajúci,

vážená Národná rada,

trošku sa čudujem týmto debatám okolo vyslovenia súhlasu s touto zmluvou a hlavne, že nám vyčítajú niektoré problémy a nedostatky ľudia, ktorí návrh zmluvy vypracovali a presadzujú ho. Bol som napríklad prekvapený tým, keď pani ministerka Schmögnerová v SITE tvrdila, že sme federáciu príliš skoro rozdelili a že na rozdelenie doplatilo Slovensko. V určitom zmysle áno, ale môžem vás ubezpečiť, že keby sme boli čakali na nejaké iné rozdelenie, tak Česko-Slovensko nikdy rozdelené nebude a Slovensko by nikdy nebolo samostatným suverénnym štátom.

V Českej republike si totiž zvykli na poslušnosť, lojálnosť komunistov od roku 1948 a, samozrejme, mnohí s takýmto postojom pristupovali aj k deleniu majetku. Môžem povedať, že federáciu nemohli rozdeliť hlúpi ľudia. Naopak, dovolím si tvrdiť, že hlúpi ľudia budú súhlasiť s návrhom tejto zmeny a dokonca si dovolím tvrdiť, že hlúpi ľudia tento návrh vypracovali. Prečo sme my neuzavreli celkovo tento princíp delenia? Pretože boli vyslovené výhrady napríklad k deleniu aktív a pasív Štátnej banky československej. V tom čase prakticky Slovensko nemalo ľudí, ktorí by boli odborníkmi na bankové systémy, na finančné operácie, a mali sme informácie o tom, že v Českej republike dokonca previedli devízové rezervy do zahraničia na kontá komerčných bánk. Takisto nebolo možné preukázať, ktoré úvery boli dané pre Slovensko a pri podnikoch, ktoré mali sídla v Českej republike. Ale dovolím si tvrdiť, že rozdelenie bolo veľmi aktuálne a plnilo sa zbožné želanie občanov Slovenskej republiky. Komunisti by to nikdy nedosiahli a, žiaľ...

(Zaznel zvuk časomiery.)

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Pán poslanec Cuper, prepáč, ešte predtým pán poslanec Zajac, ktorý vypadol zo zoznamu.

(Hlasy v sále.)

Pokoj, páni poslanci.

Nech sa páči, pán poslanec Zajac.

Poslanec P. Zajac:

Pán poslanec Hofbauer, chcel by som poukázať na jeden paradox, ktorý spočíva v tom, že tí, čo sa na Slovensku chystali na rozdelenie Česko-Slovenska, alebo aspoň o tom verejne hovorili a pripravovali ho, keď išlo o faktické rozdelenie Česko-Slovenska, ukázalo sa a sami to dnes hovoria, že naň neboli pripravení. To sa týka aj všetkých rečí o vlajke. Napokon ten, kto ešte celkom nestratil pamäť, si určite spomenie na to, aký vzťah mali k tejto vlajke práve tí, ktorí chceli rozdelenie Česko-Slovenska. Takže si myslím, že 8 rokov po ňom hovoriť o česko-slovenskej vlajke ako o nejakom goodwille práve v súvislosti s pôvodným postojom, ktorý bol absolútne negatívny, nemá absolútne nijaký zmysel.

Druhá poznámka sa týka toho, že možno je dobré, keď je táto diskusia taká rozsiahla. Pokladám za celkom logické, že sú to práve poslanci za HZDS, ktorí veľmi ostro vystupujú proti tejto zmluve. Zaujímavé je, že to nie sú poslanci za SNS. Ich asi tento problém netrápi. Ale zrejme to trápi tých, ktorí znovu, musím povedať, toto rozdelenie pripravovali, a nie náhodou z celkom opačného uhla pohľadu sa pozerajú na túto zmluvu tí, ktorí sa proti nej stavajú v Českej národnej rade, ktorí zasa hovoria, že je absolútne nevýhodná pre Českú republiku. Chcel by som len povedať, že je to dobré znamenie, pretože to znamená, že pre tých, ktorí chcú tú zmluvu na jednej aj na druhej strane, je zmluva dobrá.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Pán poslanec Cuper.

Poslanec J. Cuper:

Ďakujem, pán predsedajúci, že ste pochopili, že jeden človek nemôže manipulovať celý slovenský parlament a celé Slovensko, aspoň si to vyprosíme.

Paradoxom na Slovensku je skutočnosť, že tam, kde zoberie veci do rúk pán Zajac, slovenská tráva neporastie, pán Hofbauer. Žiaľbohu, tam, kde sa na Slovensku presadzovali slovenské záujmy trebárs pri jazykovom zákone, tam takú istú rolu zohrával pán Zajac a VPN. Jednoznačne sa postavili na protislovenskú platformu. Jednoznačne si našli v bývalom KC VPN priestor a servilných prisluhovačov vo vtedajšej Slovenskej národnej rade, aby im odhlasovala, čo potrebovali. Bolo potrebné veľa námahy a úsilia, aby sa to zmenilo počas vlády Hnutia za demokratické Slovensko a uprednostnili sa slovenské záujmy pred nacionálnymi maďarskými.

Keď dnes ide o to, že sa tu má dosiahnuť spravodlivá dohoda s Českou republikou, znovu vstupuje do hry KC VPN a pán Zajac a znova manipuluje celým parlamentom a presviedča nás právnikov, že predkladaná zmluva je nie div geniálnym dielom, aj s pánom Miklošom, ktorý je z tej istej politickej strany, teda Demokratickej strany. Pýtam sa vás, občania Slovenskej republiky, dokedy si necháte po sebe šliapať touto uzurpátorskou skupinou ľudí, ktorá nereprezentuje ani 0,5 % občanov Slovenskej republiky, dokedy sa necháte terorizovať a škodiť slovenským záujmom?

Ďakujem.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Pani poslankyňa Podhradská.

Poslankyňa M. Podhradská:

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

Chcela by som sa poďakovať pánu poslancovi Hofbauerovi, že sa vo svojom vystúpení venoval takmer chronologicky celému vývoju, ktorý vlastne predchádzal rozdeleniu, aj samotnému rozdeleniu a všetkému, čo sa tohto rozdelenia týkalo, vrátane delenia majetku. Myslím si, že je to dôležité najmä kvôli tomu, lebo sa zdá, že v tomto parlamente, tak ako nikde na svete, sa prejavil syndróm Y2K, lebo sa zdá, že koaliční poslanci majú už celkom vymetené pamäte ako stroje, ako počítače.

Ale vrátim sa k zmluve, o ktorej hovoríme. Ústretovosť tejto vlády, o ktorej sa tu tak veľkoryso včera hovorilo, resp. výhodnosť tejto zmluvy pre naše vzájomné vzťahy, teda slovensko-české, mi veľmi tvrdo pripomína jednu scénku, ktorú roku 1969 v Slovenskom rozhlase interpretovala známa dvojica Krajíček a Hlaváček v zábavnej relácii Hostinec pod gaštanom. Tá historka, ktorú rozprávali, znela asi takto: Sused sa stretne so susedom a vraví mu: "Počúvajú, sused, čo ste taký namrzený?" "Ale, mám problémy s horným susedom." "Nevravte, a aké?" "Nuž, ukradol mi prasiatko. Zašiel som za ním, aby mi ho vrátil a on sa začal zastrájať, že mi dá po papuli." O týždeň sa obaja stretnú znovu a pokračujú v rozhovore: "Tak ako, sused," vraví prvý, "pokonali ste sa s tým horným susedom?" "Nuž, pokonal, pokonal. Uzavreli sme vzájomne výhodnú dohodu. Ja som sa zaviazal, že mu nechám prasiatko a on sa zaviazal, že mi nedá po papuli." Presne taká je táto zmluva.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Pani poslankyňa Tóthová.

Poslankyňa K. Tóthová:

Ďakujem za slovo.

Vážený pán predsedajúci,

dovolím si jednou myšlienkou povedať, že pán poslanec Hofbauer hovoril historické fakty, a nie veci, ktoré sa netýkajú tejto zmluvy. A pokiaľ tu boli rôzne úvahy o tom, či slovenskí politici boli v čase rozdeľovania federácie pripravení, alebo nepripravení, chcem povedať, že boli adekvátne pripravení pomerne k danej situácii a k času, v akom sa to riešilo.

Chcela by som zdôrazniť, že aj vláda, aj my by sme si mali položiť otázku, či táto zmluva odráža záujmy občanov. Keď predsa člen vlády sľubuje, hovorí, svoje povinnosti budem plniť v záujme občanov. Je zmluva, ktorá má bianco časť na dodatky, o ktorých tu nikto nevie, v záujme občanov? Som presvedčená, že nie, je to výsledok lajdáctva. Také zmluvy sa nerobia a viete, pán podpredseda vlády, prečo sa nerobia? Pretože sú potenciálnym nebezpečenstvom konfliktu dvoch zmluvných strán v budúcnosti. A vaša vláda je povinná robiť také kroky, ktoré nebudú vyvolávať v budúcnosti konflikty. Ale zdá sa mi, že toto je zmluva - výsledok vašej servility, servility s rokovaním so zahraničím. Bolo to už označené ako kolenačková politika a myslím si, že pán predseda Prodi vám to veľmi krásne naznačil.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Tkáč, potom sa pripraví pán poslanec Baco.

Poslanec V. Tkáč:

Vážený pán predseda Národnej rady,

vážený pán predsedajúci,

vážený pán podpredseda vlády,

dámy a páni,

dovoľte mi, aby som urobil istým spôsobom inventarizáciu našich prístupov, ktoré sme aplikovali už od včerajšieho dňa pri takom závažnom dokumente, o ktorom v súčasnosti rokujeme. Keby to videl môj obľúbený autor, český autor Vančura, asi by povedal, že "tenhle spůsob projednávaní týhle smlouvy je poněkud zvláštní". Je škoda, že o takomto závažnom dokumente sa rokuje v takejto atmosfére a v takýchto okolnostiach. Tie okolnosti nie sú príliš priaznivé, pretože ja som tak v duchu "fandil" predsedovi Národnej rady, keď rozčúlený komentoval, že už nebude meniť program v novom roku 2000, že nebude prisluhovať vláde v čase, keď bude dávať skrátené konania, a včera som bol úplne zmätený. Včerajší deň považujem za čierny deň v histórii Národnej rady Slovenskej republiky, pretože Národná rada Slovenskej republiky v rozpore so závermi nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky rozhodla v kauzách poslancov o zbavení imunity a nerešpektovala nález Ústavného súdu, ani uznesenie z leta.

V čase, keď som ešte aj ako právnik, aj ako človek, aj ako poslanec bol rozčarovaný najmä tými, o ktorých som si myslel, že ich reči o čestnosti a spravodlivosti sa naplnia skutkami, tak z ničoho nič vzhľadom na to, že sa tu objaví predseda vlády, mení sa program a museli sme v tých zlých pracovných podmienkach, v akých pracujeme, rýchlo hľadať nové texty, pretože sa menil program. Aj toto nesvedčí o tom, aby v súčasnosti taký závažný dokument, ktorý vlastne končí jednu etapu vzťahov medzi Českou republikou a Slovenskou republikou, sa prerokúval v takejto atmosfére. Myslím si, že tak ako sa predseda vlády bije o jednotu v neexistentných politických subjektoch, mal minimum energie venovať aj konaniu a rokovaniu s opozíciou v parlamente, kde by sme si bez emócií a bez politiky vysvetlili, o čo v tejto zmluve ide, aká je kontunuita vyjednávania a aké sú pomery a podmienky, ktoré založí táto zmluva.

Chcel by som predovšetkým uviesť, že existujú medzinárodné zmluvy a medzinárodné zmluvy. Samozrejme, medzi medzinárodnými zmluvami nie je rozdiel z hľadiska ich politickej či právnej sily, ale toto je skutočne mimoriadna zmluva, ktorá zavŕši etapu delenia federálneho štátu a určuje aj veľmi závažné právne aspekty v ekonomicko-sociálno-finančnej oblasti. Preto sme aj dnes reklamovali práve to, že táto zmluva obsahuje veľmi závažné právne i ekonomicko-finančné rozpory z hľadiska prílohy, ktorej súčasťou sú jednotlivé zmluvy či dohody medzi jednotlivými rezortmi.

A už skutočne len s podivením musím konštatovať, že je to nesprávna práca ministerstva zahraničných vecí, ale aj obidvoch premiérov, ktorí podpíšu zmluvu s nevyjasnenými zmluvnými prílohami, medzi ktorými absentuje napríklad oblasť životného prostredia, tak ako to reklamoval pán exminister Jozef Zlocha. Preto sme reklamovali aj skutočnosť, že máme schvaľovať na ratifikáciu zmluvu, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú prílohy a tieto prílohy nie sú kompletné, pretože sám predkladateľ vo svojej predkladacej správe konštatuje, že sa ďalej hľadajú či objavujú, alebo evidujú jednotlivé zmluvy medzi jednotlivými rezortmi.

Ak sa vrátim k Vančurovi, tak naozaj treba uviesť, že v texte sa samotný predkladateľ spovedá, že kvôli časovej tiesni sa k návrhom oboch týchto dokumentov pred ich podpísaním uskutočnilo skrátené medzirezortné pripomienkovanie príslušnými slovenskými inštitúciami. Myslím si, že taká závažná zmluva, kde ide o riešenie historicky závažných skutočností, ako je návrat slovenského zlata, ako sú už reklamované hodnoty a majetky, ktoré zrejme znovu budú istým spôsobom jatriť tieto vzťahy, že pri takej závažnej zmluve je skrátené pripomienkové konanie minimum, čo je možné od niekoho žiadať. Preto aj ústami pána poslanca Gašparoviča sme v ústavnoprávnom výbore žiadali, aby vystúpil pred Národnou radou guvernér alebo splnomocnený zástupca Národnej banky Slovenska, aby sa osvedčil pred Národnou radou, pretože ani v zahraničnom výbore, ani vo výbore pre rozpočet sme nedostali k dispozícii stanoviská Národnej banky Slovenska, ktorá je mimoriadne závažným subjektom v tejto oblasti.

Chcel by som ďalej uviesť, že máme aj dosiaľ istým spôsobom nevykryté právne pochybnosti o tejto zmluve vzhľadom na to, že naďalej platia zákony číslo 541 a 542 z roku 1992. A ústavný zákon číslo 541/1992 Zb. o delení majetku Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky medzi Českú republiku a Slovenskú republiku a jeho prechode na Českú republiku a Slovenskú republiku je obsiahnutý v článku 1 tejto zmluvy s tým, že sa tam konštatuje, že tento zákon sa stal súčasťou právneho poriadku zmluvných strán.

Táto zmluva vo väzbe na zákon 541 v článku IV stanovuje, že zmluvné strany vyhlasujú, že delenie majetku Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, Federálneho fondu národného majetku a Štátnej banky československej podľa ústavného zákona, teda zákona číslo 541 je ukončené. To znamená, že sa napĺňa podľa textu tejto zmluvy politický prístup, majetkovoprávny i ekonomicko-finančný prístup k ústavnému zákonu. Teda chýba - a to sme požadovali v ústavnoprávnom výbore -, chýba vlastne prístup vlády ako predkladateľa tejto zmluvy k ústavnému zákonu, ktorý je súčasťou slovenského právneho poriadku.

V tejto súvislosti má mimoriadny význam príloha jednotlivých zmlúv, pretože navrhovaná zmluva sa niekoľkokrát odvoláva na prílohu, ktorú tvoria zmluvy a dohody uzavreté na úrovni jednotlivých rezortov. V zmluve sa totiž konštatuje, že toto delenie a prevzatie jednotlivých subjektov, napríklad Štátnej banky československej Národnou bankou Slovenska a Českou národnou bankou, sa uskutočnilo buď priamo z ústavného zákona, alebo na základe dohôd uzavretých podľa ústavného zákona a konečný zoznam dohôd podľa ods. 1 až 3 je uvedený v prílohe tejto zmluvy. Pokladali sme za pochybnosť, keď samotný predkladateľ povedal, že táto príloha sa ešte kompletizuje. To je skutočne unikátny prístup predkladateľa k Národnej rade príslušnej krajiny.

V článku 5 sa ďalej hovorí, že sa riešili aj vlastníctva podľa ústavného zákona alebo dohôd uvedených v prílohe k tejto zmluve, opäť avizujem túto prílohu, že jednotlivé záležitosti vo väzbe na dokumentáciu, ktoré prešli do vlastníctva jednej zo zmluvných strán, sú tiež súčasťou týchto dohôd. Čiže tieto dohody v prílohe majú mimoriadny význam pre budúce spory a v tom je aj kvalita zmluvy, ktorá by mala prejsť do inventára národných a štátnych záujmov Slovenskej republiky ako jedna z priorít, pretože aj pri negociácii do Európskej únie je evidentné, že každá krajina, ktorá chce negociovať, musí vlastne dokumentovať, že má vysporiadané právne a iné vzťahy so susednými krajinami. Zmluva má splniť tento národný a štátny záujem.

Preto sme reklamovali, a preto je možné skutočne aj právne akceptovať ako právny výrok, výrok podpredsedu vlády, ktorý sa ospravedlnil za predkladateľa Národnej rade, že takýto rozpor medzi predkladacou správou a prílohou vlastne do Národnej rady dospel. Iná otázka je, samozrejme, otázka kvality týchto zmlúv, ich obsahu a úplnosti, lebo je tu otázka, že ak Národná rada odsúhlasí tento text, už ani pán prezident pri ratifikácii nemôže meniť zoznam týchto zmlúv, a ak sú tieto zmluvy otvorené, či je tu istota a záruka, že prezidenti obidvoch krajín po schválení v parlamentoch oboch štátov budú mať identický text na ratifikáciu. A ja som na to skutočne upozornil v polosúkromnom a potom aj v zverejnenom výroku pred ústavnoprávnym výborom.

Ďalej by som chcel ešte uviesť na úplnú inventarizáciu problémov z hľadiska ďalších systémových súvislostí, že táto zmluva súvisí aj so zákonom číslo 542/1992 Zb. o zániku Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky. A chcel by som uviesť, že v slovenskom právom poriadku platí a nikto nemôže vyčítať politikom, že na to upozorňujú, článok 3 ods. 2 tohto zákona číslo 542, ktorý znie - pre úplnosť ho po istom čase treba zopakovať -, že "Česká republika a Slovenská republika nesmú po zániku Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky používať symboly Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky". Je to ústavný zákon, ktorý bol prijatý na federálnej úrovni a v tejto súvislosti treba upozorniť, že aj z hľadiska zákona o delení Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky tento zákon, tak ako jeho predchodca o delení majetku zákon číslo 541, je súčasťou slovenského právneho poriadku.

Preto si myslím, že je potrebné, aby pri ďalšom prerokúvaní tejto závažnej zmluvy sme získali informáciu Národnej banky Slovenska o tom, aký má ona pohľad na taký závažný dokument, a treba zvážiť text tejto zmluvy aj z iného právneho aspektu. A to je otázka, že existujú sporné záležitosti medzi jednotlivými subjektmi, na strane tých subjektov je aj účastník tejto zmluvy, teda Slovenská republika ako účastník medzinárodnoprávneho sporu vo veci vysporiadania majetku, ktorý je dnes vo Washingtone na rokovaní určitého subjektu, ktorý rieši právne spory o majetok, ktorý môže byť predmetom aj tejto zmluvy a táto zmluva v prechodných ustanoveniach otvorene sporné otázky nerieši.

Toto je stručne vymedzený postoj poslancov aj HZDS k týmto otázkam. Toto sme reprodukovali v ústavnoprávnom výbore a nikto nám nemôže zazlievať, že chceme, aby každá zmluva bola čistá, pretože táto zmluva bude riešiť potom otázky, ktoré môžu buď zlepšovať, alebo zhoršovať vzťahy s Českou republikou. Máme záujem na zlepšovaní týchto vzťahov, nie na ich zhoršovaní, preto vystupujeme tak, ako vystupujeme.

Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Predseda NR SR J. Migaš:

Faktické poznámky k vystúpeniu pána poslanca Tkáča - prvý je pán poslanec Andrejčák, posledný pán poslanec Cuper. Uzatváram možnosť podať prihlášky na faktické poznámky.

Nech sa páči, pán poslanec Andrejčák.

Poslanec I. Andrejčák:

Ďakujem za slovo.

Vážený pán predseda,

vážené poslankyne,

vážení poslanci,

chcem podporiť slová, ktoré vyriekol pán poslanec Tkáč. Skutočne je to tak. A zároveň chcem troška reagovať na dvoch poslancov SDĽ, ktorí tu napadli delenie majetku armády. Vážení, 8 mesiacov bol minister za SDĽ, pán Kanis ministrom, teraz je už vyše roka, a je ticho. Ale môžem povedať, že zabrzdil dokončenie zmlúv, ktoré sa za neho, keď bol v dočasnej vláde, robili, takže radšej mlčte, pretože iba prekrývate otázku. Ako sa rozdelili peniaze Komunistickej strany medzi Českou republikou a Slovenskou republikou?

Predseda NR SR J. Migaš:

Pán poslanec Zlocha.

Poslanec J. Zlocha:

Vážený pán predseda,

vážený pán podpredseda vlády,

vieme o tom, že rozdeliť majetok rozvádzajúcich sa manželov je niekedy ťažké, a preto mi asi dáte za pravdu, že rozdeliť majetok federácie bolo ešte ťažšie. Ak niekto hovorí, že sme sa na rozdelenie federácie chystali dlhodobo, to vôbec nie je pravda. Ale pravdou je skôr opak. My sme napríklad vedeli o tom, že v Českej republike v roku 1992 využívali maximálne financie na to, aby budovali hraničné prechody a diaľnice. Na Slovensku sa neurobilo nič. V Českej republike si dokonca v tom čase pripravovali tlač peňazí v zahraničí ešte počas spoločného štátu. V rámci delenia majetku urobili, čo mohli. Sprivatizovali mnohé štátne podniky, či už to bol Čedok, či to boli Československé aerolínie a niektoré ďalšie. Teda nebolo to jednoduché.

Ale dovolím si tvrdiť, že my sme išli hlavne v zmysle hlavnej myšlienky - vytvoriť samostatný štát pre Slovensko, vlastne splniť tisícročnú túžbu Slovákov. Znova opakujem, keď by to robili takí "poserovia", akí sú teraz vo vláde, nikdy by to neurobili, s prepáčením, že použijem tento výraz. Ono to nakoniec možno dobre dokumentovať na tomto: V Českej republike sa zrejme poučili z histórie. Pri každej príležitosti sa snažili využiť situáciu. Bolo to po 2. svetovej vojne, bolo to po roku 1948, bolo to po roku 1968 a bolo to aj neskoršie. Oni totiž mali jedného kráľa Vladislava Jagelovského, ktorý na všetko hovoril "dobře". História si ho zapamätala pod týmto menom. A myslím si, že my máme predsedu vlády, ktorého možno charakterizovať týmto slovkom, pretože na všetko povie dobre. Včera ma napríklad prekvapilo, že pán Prodi povedal, že sme sa vzdali alebo súhlasíme s tým, že odstavíme 2 bloky atómovej elektrárne. Prekristapána, nikde vo svete nebolo toľko kontrol ako na týchto dvoch blokoch a konštatuje sa, že sú na mimoriadne vysokej úrovni.

Predseda NR SR J. Migaš:

Pán poslanec Husár.

Poslanec S. Husár:

Chcem nadviazať na jednu vážnu pripomienku pána kolegu Tkáča. Pán podpredseda vlády nám podal vysvetlenie, prečo vznikol rozpor medzi dôvodovou správou a predloženým materiálom. V tomto vysvetlení uviedol, že v čase, keď bol tento materiál predkladaný do vlády, bola dôvodová správa urobená tak, ako je vyhotovená, ako sme si ju mohli prečítať, ale momentálne sú všetky rozpory a problémy prílohy odstránené a príloha je dopracovaná. Nechcem popierať túto skutočnosť, chcem položiť pánu podpredsedovi vlády veľmi dôležitú otázku, ktorá je aj v záujme samotnej vlády. Národná rada dostáva všetky návrhy a môže rokovať iba o písomných návrhoch. Tieto schvaľuje v takom znení, v ktorom boli predložené, alebo v znení zmien a doplnkov. Preto sa pýtam, či máme chápať prílohu, ktorú máme predloženú, už ako dopracovaný a komplexný materiál, ktorý nebude obsahovať žiadne zmeny. Ak nie, zdôrazňujem, že materiál, tak ako je predložený, musí byť uverejnený v Zbierke zákonov a nemôže byť menený inak, iba tak ako bol schválený a predložený Národnej rade.

Predseda NR SR J. Migaš:

Pán poslanec Jarjabek.

Poslanec D. Jarjabek:

Pán predseda, ďakujem za slovo.

V súvislosti so slovami pána poslanca Tkáča, viete, stále mi prichádza na um len jedna otázka a v súvislosti aj s tým, čo v tomto parlamente vlastne odznieva, ako je možné, že ľudia, ktorí sa dodnes nevysporiadali s existenciou Slovenskej republiky, sú v parlamente, sú dokonca poslancami tohto parlamentu, dokonca prisahali na Ústavu Slovenskej republiky. No viem si predstaviť, že musí to byť pre nich veľká trauma, naozaj bez ohľadu na to, že akceptujem akýkoľvek názor, viem si predstaviť, že títo ľudia pod vplyvom tejto traumy hlasujú aj o iných zákonoch. Ale to sú už zákony, čo sa týkajú nás všetkých.

Ďakujem za pozornosť.

Predseda NR SR J. Migaš:

Pán poslanec Slobodník.

Poslanec D. Slobodník:

Ďakujem pekne, pán predseda.

Chcem sa dotknúť toho, o čom hovoril pán poslanec Tkáč v úvode, o včerajšom rokovaní, o schválení toho, čo ste schválili svojím ústavným "molochom", ktorý nebol síce kompletný. Vy si to možno neuvedomujete, ale spravili ste precedens, aký vôbec nemá v dejinách parlamentarizmu na Slovensku a najmä od vzniku štátnosti obdobu. Fakticky ste likvidovali Ústavný súd. Prijali ste uznesenie, ako to spomenul aj pán poslanec Tkáč, ktoré je v rozpore s rozhodnutím Ústavného súdu, to znamená, nerešpektovali ste ani v prípade pána Lexu, ani v prípade pána Krajčiho rozhodnutie súdu. To znamená, že je fakticky v tom zmysle Ústavný súd zrušený, samozrejme, nie formálne, ale reálne, pretože akékoľvek rozhodnutie prijme v budúcnosti Ústavný súd, môže ho ústavná väčšina - a nemusí to byť terajšia ústavná väčšina, môže byť iná -, môže ho zrušiť a nemihnúť ani okom, čo je strašné a nespravodlivé.

Mali by ste sa zamyslieť nad tým, čo ste vykonali, a mali by ste si uvedomiť, že toto nie je cesta právneho štátu a parlament, ktorý sám kedysi odhlasoval zákon o Ústavnom súde, ho vlastne teraz porušil. Je to abnormálne, je to ozaj pod tlakom politickej skupiny, ktorá teraz vedie pod tlakom toho politického vedenia, a je to strašné, že sa dovoľuje na pôde parlamentu takto znásilňovať zákon a znásilňovať ústava.

Predseda NR SR J. Migaš:

Pán poslanec Hofbauer.

Poslanec R. Hofbauer:

Možno sa zdá smiešne, že sa toľko zdôrazňuje otázka spoločných symbolov spoločného štátu a nepoužívania vlajky spoločného štátu. Ale chcem zdôrazniť jednu veľmi vážnu vec. Je to z našej strany úcta k spoločnému štátu, v ktorom sme spolu boli takmer trištvrtestoročia. Veď to nebol český symbol, ale bol to aj náš symbol. Veď predsa pod touto vlajkou bežali aj naši športovci, pod touto vlajkou bol spoločný štát známy všade vo svete. A túto vážnosť federálny parlament dokumentoval tým, že symboly spoločného štátu sa označili ako takrečeno nedotknuteľné, aby ich nebolo možné zneužiť jednou alebo druhou stranou. Veľmi ma mrzí, že česká strana toto nerešpektovala, a rovnako ma mrzí, že slovenská strana pri súčasnej zmluve to prechádza mlčaním.

A ohľadom toho nejakého naznačovaného "čechožrútstva", čo tu zaznieva tak medzi riadkami, páni poslanci, nedajte sa vysmiať. V roku 1990 som bol primátorom tohto mesta, a v čase, keď sa ozývali hlasy, že pred Národným múzeom na nábreží Bratislavy nemá čo hľadať český kocúr so symbolom spoločného štátu, tak som kategoricky odmietol takéto nápady, pretože symbol spoločného štátu je symbolom spoločnej histórie a búrať pamätníky spoločnej histórie je predsa nezmysel. To robil len režim v roku 1989. Tak nech sa nám nepodsúvajú také skutočnosti, ktoré nemajú s nami nič spoločné, ktoré nijako nesúvisia s rozdelením spoločného štátu jednoznačne na báze jeho nefunkčnosti.