Predseda NR SR J. Migaš:

Pán poslanec Cuper - posledný s faktickou poznámkou.

Poslanec J. Cuper:

Chcem povedať, pán predseda, na margo vystúpenia pána Tkáča, že ustanovenia o tom, že nikto nebude používať symboly tohto štátu, som spolu s terajším predsedom Najvyššieho kontrolného úradu Českej republiky Volejníkom dopisoval niekedy tak okolo pol tretej ráno. Veľmi dobre si na to pamätám, bolo to v kancelárii ústavnoprávneho výboru. A s tými ustanoveniami súhlasila po predbežných rokovaniach aj česká strana. Pozrite sa, ako ich naplnila. Svedčí to len o tom, že jendotlivé ustanovenia medzinárodných zmlúv si štáty môžu vykladať aj tak, že ich jednoducho nerešpektujú.

V tomto zmysle chcem pokračovať, že kráľ Vladislav Jagelovský, teda kráľ Dobře bol preto "kráľ Dobře", že, ľudovo povedané, bol hlúpy. Bol cudzincom na českom i uhorskom tróne a veľmi mu nezáležalo ani na uhorských, ani na českých pomeroch. Stačilo mu, keď bral z toho úžitok, teda dane, a užíval si vlády. Niekedy mám pocit, že aj náš kráľ Dobře, ktorý teraz vtrhol ako zbojník o trištvrte na sedem do parlamentu, hovorím o ministerskom predsedovi pánu Dzurindovi, je ako cudzinec alebo v tomto zmysle sa správa k vlastnému národu ako k cudzincovi. Nezáleží mu na tom, že budeme okradnutí, len keď on si ešte nejakú chvíľu povládne. Ale je aj na vás, vážení páni senátori tohto vznešeného slovenského snemu, aby ste nevystupovali ako servilní prisluhovači českej strany, ale aby ste sa statočne postavili za slovenský národ, pretože on príde o peniaze. Možno pán Dzurinda si ešte nejakú chvíľu povládne.

Predseda NR SR J. Migaš:

Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Baco.

Nech sa páči, pán Slobodník.

Poslanec D. Slobodník:

Pán predseda, pozrite sa pred seba. Je nás dokopy 20. Väčšina odišla aj s aktovkami. Sme nielen neschopní uznášať sa, ale podľa môjho názoru a presvedčenia je to proti rokovaciemu poriadku, aby sa konalo zasadnutie, na ktorom zo 150 členov je nie okolo 70, ale 20. Preto vás prosím, aby ste odložili, prerušili túto schôdzu a napriek tomu, že ste povedali, že by mala pokračovať do druhej, prerušili ju už teraz.

Predseda NR SR J. Migaš:

Vážený pán poslanec, žiaden článok rokovacieho poriadku neurčuje, že pri rozprave musí byť toľko alebo toľko poslancov. Jedine pri hlasovaní. Sú ešte prihlásení niekoľkí polanci. V súlade s tým, čo som sa s vami džentlmensky dohodol, že budeme dnes rokovať do 14.00 hodiny, odporúčam, aby sme pokračovali v rozprave.

Dávam slovo pánu poslancovi Bacovi. V žiadnom prípade nejdem proti rokovaciemu poriadku a podľa dohody budeme rokovať do 14.00 hodiny.

Nech sa páči, pán poslanec.

Poslanec P. Baco:

Vážený pán predseda Národnej rady,

vážený pán podpredseda vlády Slovenskej republiky,

kolegyne a kolegovia,

chcel by som povedať niekoľko poznámok k tomuto prerokúvanému dokumentu z dvoch hľadísk. Hneď na začiatku som povedal, že som za zmluvu s Českou republikou aj o rozdelení majetku, ale za dobrú zmluvu, ktorá bude veľmi dobre pripravená, bude zapojená do nej celá škála zainteresovaných vrátane Národnej banky Slovenska. Preto dávam procedurálny návrh, pán predseda, v mojom vystúpení, aby sa hlasovalo o tom, že bude prizvaný guvernér Národnej banky Slovenska a všetkým nám povie, aké stanovisko má k zmluve Národná banka Slovenska, pretože je autoritou, ktorú nie je možné vynechať z tohto procesu, a myslím si, že poslanci Národnej rady majú právo vedieť, aké stanovisko zaujíma táto autorita k takejto veľmi dôležitej veci. To je jedna vec. A prosím, pán predseda, aby sa o mojom návrhu hlasovalo.

Druhé, čo chcem povedať, chcem zaujať stanovisko k pánu poslancovi Mikloškovi, k jeho myšlienkam, ktoré vyslovil na túto tému. Jeho myšlienky spočívali v tom, že pán predseda Dzurinda je človek, ktorý dosiahol pre Slovensko mimoriadne úspechy v zahraničnej oblasti, a to, že Slovensko je začlenené do skupiny krajín, s ktorými sa ide rokovať o vstupe do Európskej únie. A ako druhý príklad uviedol túto zmluvu.

Chcem povedať pánu poslancovi Mikloškovi, že ak by bol on predseda vlády, alebo ja, alebo ktokoľvek z nás, Slovensko by bolo začlenené do skupiny, s ktorou sa rokuje o vstupe do Európskej únie, pretože sme v situácii, ktorá sa jednoducho takto časovo vyvinula, geopolitické záujmy a procesy prebiehajú nezávisle od nás, nezávisle od Kurdov, od Turkov a iných, takže rozhodnutia, ktoré boli mimo nás a sú pre nás objektívne, myslím si, že by bolo veľmi nepoctivé, keby sme pripisovali osobám a osobnostiam, ktoré pôsobia v konečnom dôsledku v týchto procesoch možno skôr negatívne ako pozitívne.

Ešte som chcel v tejto súvislosti nadviazať na pána Mikloška a využiť príležitosť, že predkladateľom tohto návrhu je pán premiér a chcel som mu povedať, lebo inak nemám možnosť mu to povedať, že sa zmenili okolnosti, pre ktoré vždy, keď pán premiér vstúpi do tejto miestnosti, z tejto miestnosti odchádzam a do tejto chvíle som odmietal zúčastňovať sa na rokovaní v miestnosti, kde sa nachádza on, pre jeho nehorázne obvinenie aj mňa z toho, že mám špinavé paprče od krvi Remiáša. Hovorím to dnes preto, lebo v stredu bol vynesený rozsudok odvolacieho súdu, ktorého účinok je definitívny, nemá odkladný účinok ani odvolanie a ktorý jednoznačne potvrdil rozhodnutie okresného súdu z roku 1998, že obvinenie, ktoré znelo, že "toto sú prvé obete politickej studenej vojny, ktorú vedie vláda s občanmi Slovenska", bol som tiež členom vlády, že toto obvinenie je krivé, nie je pravdivé a ten, kto ho zverejnil, sa nám musí ospravedlniť, aj mne, a musí nám zaplatiť aj ujmu na majetku vo výške 400 tis. Sk, spolu 4,5 milióna korún. Toto rozhodnutie bolo prijaté súdom, nezávislým súdom v roku 1998.

Pán premiér rok na to z tohto miesta nieže nás obvinil, ani že vykričal, ale vrieskal na nás, že máme paprče zašpinené od krvi Remiáša. Nuž forma, vážené dámy a páni, už samotné spojenie "paprče špinavé od krvi človeka" je bez komentára. Každý si urobí o tom svoj názor. To je jedna stránka veci, kultúra, arogancia autora.

Ale druhá vec je to, že skutočne dodnes neviem, kto vlastne bol nejaký pán Remiáš. Je mi ľúto, že sa stalo to, čo sa stalo, a toto obvinenie pán premiér navrieskal na mňa v tejto sále, aj na mňa, hovorím o sebe, hoci vedel, že rozhodnutie súdu je o tom, že to nie je pravda. Cítim sa týmto, samozrejme, dotknutý, a pretože je tu výrok aj odvolacieho súdu a toto rozhodnutie o nepravdivosti takéhoto tvrdenia je konečné...

Predseda NR SR J. Migaš:

Pán poslanec Baco, prosil by som, keby ste sa vrátili k zmluve.

Poslanec P. Baco:

No, ja hovorím o predkladateľovi tohto dokumentu, ktorý má svojou bezúhonnosťou vlastne garantovať kvalitu dokumentu. A toto rozhodnutie je spred dvoch dní, takže chcem oznámiť pánu premiérovi, že som dal pokyn svojmu právnemu zástupcovi, aby podobne postupoval voči pánu premiérovi, ako postupoval voči vydavateľovi tejto nehoráznosti, za ktorú bol odsúdený tento vydávateľ. Chcel som vyzvať pána premiéra, aby nabral toľko sily a ak má naozaj čo len trošku záujem o to, aby fungovali na Slovensku pomery, vzťahy v politike, aby vyvodil pre seba z tohto faktu záver a aby nám tento záver oznámil čo najskôr. Čiže nie pán premiér Dzurinda je pre nás autoritou, ktorá nám garantuje naše zahraničnopolitické úspechy, ale jednoducho život sa vyvíja a život nás do niečoho dostal. Samozrejme, on má na tom aj pozitívnu, aj negatívnu rolu, to mu takisto neberiem.

K samotnej zmluve. V čase rozdelenia štátu som bol aj federálny poslanec, hlasoval som za zákon o rozdelení federácie, bol som aj minister a zúčastňoval som sa na mnohých rokovaniach o rozdelení štátu a nikto, ani pán Weiss, ani ďalšie politické autority, ktoré sú na opačnej strane politického spektra, neznížia hodnotu procesu rozdelenia, ktorý tu bežal. Ja som naň bol mnohokrát pyšný, nie, ja som sa k tomu nikdy nevyjadril, ale keď sa niekto snaží spochybňovať to, ako sme to robili my, chcem pripomenúť, že všetky autority politického, ale aj spoločenského života na celom svete hodnotili tento priebeh, tento akt pozitívne ako veľmi kultivovaný, elegantný a funkčný. Takže odmietam akúkoľvek kritiku našej vtedajšej práce a odmietam dehonestáciu. Je pravda, ako to bolo povedané, či už ide o rozdelenie manželstva, alebo firmy, alebo obce, alebo štátu, je to veľmi chúlostivý proces a tento proces sa vlastne nikdy nekončí.

Chcem povedať pánu Mikloškovi, ktorý, nemyslím to skutočne pejoratívne, ale rád o sebe žartuje, že je veľmi nepraktický človek, že na výmenu žiarovky si musí domov pozvať opravára, že nevie si vymeniť žiarovku, chcem mu povedať, že tento proces usporadúvania majetku pri delení či už štátu, alebo akejkoľvek inej organizačnej jednotky je veľmi pragmatický proces. A on sa chváli na jednej strane, že je človek absolútne nepragmatický, a zároveň si myslí, že treba prijať zmluvu, ktorá by mala dať korunku tomuto procesu delenia a mala by raz a navždy skončiť traumu z rozdelenia štátu. Nie je to tak. Pokiaľ sa bude chcieť vyrábať trauma, vždy sa tu vyrobí a vždy sa bude vyrábať, a keď bude prijatá zmluvou tak, ako je navrhnutá, nieže sa proces skončí, ale sa otvorí celý balík nových problémov.

Dámy a páni, ako Slováci sme vo federálnom parlamente s Čechmi uzavreli v roku 1992 zmluvu na úrovni zákona. Dohodli sme sa o delení štátu a česká strana nieže tento zákon, túto zmluvu na úrovni zákona vedome, ale zámerne porušuje. Zámerne porušuje zákon v časti, kde sa hovorí o tom, že sa nebudú používať symboly spoločného štátu. Nuž, neviem, či v inej oblasti života a či vôbec je to normálne, keď s niekým uzavriem zmluvu na najvyššej úrovni, tak si už neviem predstaviť vyššiu úroveň ako zákonom prijatú zmluvu, že niečo neurobí, a ten druhý partner bez mihnutia oka urobí to, k čomu sa v zákone zaviazal. Hovorím o tom preto, lebo si myslím, že aj tento problém sa dá vyriešiť. A myslím si, že tento problém sa dá vyriešiť aj vo finančných vzťahoch. Napríklad oceňujem hodnotu spoločnej zástavy, kde sa Česi v zákone zaviazali, že ju nebudú používať, a tento zákon porušujú, oceňujem to asi na 470 mld. Sk. Takže keby sme sa bavili o takejto sume, tak sa možno vieme nejako dohodnúť. Ale môžem sa veľmi mýliť. Toto číslo som nejakým spôsobom vydedukoval. Ale myslím si, že nie je možné s partnerom, s ktorým sa dohodnem, urobím zmluvu na úrovni zákona a on bez mihnutia oka robí proti tomuto zákonu, uzavierať s ním novú zmluvu, ktorá nebude nijakým spôsobom postihovať alebo riešiť problém, ktorý tu je - porušovanie zmluvy na úrovni zákona.

Vôbec nechcem dnes povedať, že trvám na takom alebo takom riešení, ale trvám na tom, že táto zmluva musí tento problém riešiť. Nie sme, myslím si, na tom tak zle, aby sme potupne takúto potupnú rolu prijali, že máme partnera, s ktorým sme urobili zmluvu na úrovni zákona a on tento zákon vedome a cielene zámerne porušuje.

Druhá myšlienka, ktorá bola povedaná zo strany pána Mikloška, je, že oceňuje veľkorysosť pána premiéra Dzurindu. Zmluvy sa nerobia preto, aby sa niekto prezentoval tým, aký je veľkorysý. Zmluvy sa robia preto, aby boli dobré. Dobré zmluvy sú také, ktoré uspokoja partnerov, ktorí vstupujú do týchto zmlúv. Nemáme na to, aby sme naše persony prezentovali, aké sú veľkorysé alebo aké majú iné parametre na úkor záujmov tohto štátu. Nerobia to ani najsilnejšie štáty na svete. Naopak, používajú autority svojich predstaviteľov na to, aby pre svoje krajiny urobili čo najvýhodnejšie zmluvy. A nerobí sa to opačne - urobiť zo seba veľkorysých, aby sme prezentovali osobu. Predsa nepredávame tento štát, túto zmluvu, vzťahy v tejto zmluve preto, aby sme niekoho ukázali, aký je veľkorysý alebo aké má iné parametre. Preboha, však to je zvrátenosť!

Pozrite sa - pán podpredseda vlády to asi zachytil a môže to potvrdiť -, čo urobili Spojené štáty pred pár dňami. Vyhlásili selektívne clá alebo dovozné prirážky na oceľ. Slovensko patrí medzi krajiny, ktoré sú najviac postihnuté voči Spojeným štátom, hoci všetky konvencie vo WTO hovoria o tom, že takéto opatrenia sa nemôžu robiť selektívne a tento postup je úplne v rozpore s pravidlami WTO. Sú to Spojené štáty, majú silu na to. A chcem len týmto príkladom povedať, že som ešte nepočul o tom, aby Spojené štáty urobili s niekým zmluvu, ktorá je veľkorysá. Robia len dobré zmluvy pre Spojené štáty americké.

Druhý takýto bod, ktorý podľa mňa túto zmluvu znehodnocuje, je naozaj otázka slovenského zlata. Je pre mňa nie ako pre politika, ale ako pre občana tohto štátu neprijateľné, aby som sa s niekým druhýkrát dohodol o tom, čo som sa už dohodol a čo on už dávno mal urobiť. Nespochybniteľne bolo s Čechmi dohodnuté, že nám zlato vrátia. Zlato nám nevrátili. Čo je to za zvrchovanosť vyjednávačov, keď oni znova súhlasia s tým, aby do ďalšej zmluvy tento záväzok strana, ktorá ho doteraz nesplnila, tam znova dala? Prepáčte mi, ale to naozaj nie je rovnocenná zmluva, nie je to dôstojná pozícia ani z hľadiska, povedal by som, politického, ani občianskeho, ale ani z hľadiska funkčného. Veď takto predsa nemôžu partnerské vzťahy bežať. Jednoducho som s niekým na niečom dohodnutý, on to neplní, tak sa s ním znova dohodnem, že to bude plniť. Tak to asi nejde.

Toto sú parametre, základné parametre, pre ktoré nemôžem za túto zmluvu hlasovať. Som za to, aby sme túto zmluvu upravili v rozsahu pripomienok, o ktorých hovoríme, aby sme o tomto probléme ešte diskutovali. V prvom rade aby sa vyjadrila Národná banka Slovenska. Som presvedčený, že táto zmluva bude predmetom dlhej diskusie aj v českých krajinách, a nemyslím si, že zlá zmluva je lepšia ako stav, ktorý je dnes, pretože dnešný stav v našich vzťahoch je normálny. Nevidím ho v ničom poznačený tým, že nemáme zmluvne zafixované to, že Česi nám vrátia zlato, ktoré už predtým nespochybniteľne sľúbili, že nám ho vrátia. Nevidím v tom problém.

Nechcem otvárať problém Obchodnej banky, ktorý je na súde a ktorý je takisto sporným problémom v tomto procese. A takisto sa nechcem podrobne zaoberať tými klauzulami, ktoré sú v návrhu tejto zmluvy a ktoré otvárajú voľný priestor na konanie, ktoré nemôže byť zelenou kartou pre orgány konajúce ďalej, ale jednoducho tieto problémy musia byť uzatvorené na pôde tohto parlamentu a treba ich do tejto zmluvy takisto doplniť.

Vážená vládnuca koalícia, opäť vám chcem na záver pripomenúť, že nerobíte dobre, keď chcete vynechať 53 poslancov z podpory tejto zmluvy. My sme ochotní podporiť uzatvorenie zmluvy s Českou republikou o usporiadaní majetkových pomerov pri delení štátu, ale prosím vás, keby ste zobrali do úvahy tie pripomienky, ktoré tu boli, aby ste boli ochotní znova sa týmito pripomienkami zaoberať, aby ste boli ochotní diskutovať. A poďme nájsť spoločný text, spoločnú dikciu takejto zmluvy.

Ďakujem vám za pozornosť.

Pán predseda, ešte raz by som chcel povedať, že som predložil procedurálny návrh, o ktorom prosím hlasovať.

Predseda NR SR J. Migaš:

Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Baca - pán poslanec Zlocha a pán poslanec Antecký ako posledný.

Poslanec J. Zlocha:

V čase delenia majetku som sa na tom zúčastňoval aj ja, ale rezort, ktorý som viedol - životné prostredie -, nemal dlhú životnosť ani federálnu, teda v podstate nebolo čo deliť. Majetok bol dokonca, teda hnuteľný majetok bol ocenený na menej ako 40 mil. korún. Samozrejme, že aj tu sa prejavila česká "vychytralosť", pretože medzi prvými inventarizáciami dokázali premiestniť nový majetok, výpočtovú techniku, dokonca aj knižnicu tak, aby vlastne nebolo čo deliť.

Dovolím si tvrdiť, že len vďaka tomu, že na čele vlády v Českej republike a v Slovenskej republike boli dvaja múdri, rozumní, pragmatickí politici, sa federácia rozdelila. Vy ste nám to vyčítali a môžem povedať len jedno. Počuli sme množstvo nadávok od vás, množstvo vyhrážok a veľmi ma mrzí, že vy, čo ste boli proti tomu, tak teraz veľkoryso využívate to, že ste vlastne na čele samostatného Slovenska. Skutočne môžem povedať, že ma to veľmi mrzí, pretože nemáte na tom najmenšiu zásluhu.

Samozrejme preto, že sa niektoré veci okolo majetku nedotiahli, bolo aj to, že dochádzalo k niektorým zmenám. Niekedy koncom roku 1997 sa Mečiar s Klausom v Piešťanoch dohodli na nulovom vysporiadaní. Medzitým došlo k sarajevskému prevratu v Českej republike, Klaus bol odstránený a Tošovský ako nový predseda vlády a predtým guvernér Českej banky nebol ochotný deliť zlato. Napriek tomu, že bol Masár ako guvernér našej banky viackrát posielaný na rokovanie, neboli ochotní rešpektovať toto rozhodnutie. Samozrejme, preto sa niektoré dohody nepodpísali, ale je vrcholne nezodpovedné, ak vy teraz robíte to, čo robíte, a aj to, že tak narýchlo, nedôsledne pripravíte materiál pre poloprázdnu snemovňu, kde sa vlastne má rozhodovať o veľkých veciach.

Predseda NR SR J. Migaš:

Pán poslanec Antecký.

Poslanec M. Antecký:

Vážený pán predseda,

vážené kolegyne,

vážení kolegovia,

vystúpenie pána poslanca Baca bolo zasa v štýle, čo robí táto koalícia, je zlé, čo robila vláda do roku 1998, bolo dobré. Pýtam sa, prečo ste vy za štyri roky neurobili zmluvu, vaša vláda, ale nechali ste to nedoriešené. Nebolo to aj tým, že vláda Českej republiky nemala na Slovensku partnera?

(Hlasy v sále.)

Pýtam sa, môže byť zmluva výhodná pre jednu stranu? Alebo je zmluva zmluvou dvoch suverénnych zmluvných strán, dvoch suverénnych republík?

K vášmu vystúpeniu ohľadom špinavých paprčí, myslím si, že všetci, čo boli v tejto rokovacej sále, nepočuli výrok pána premiéra, ktorý použil na hodine otázok a odpovedí v takej súvislosti, ako ste tu predniesli vy.

(Hlas zo sály: "To je zapísané!")

Opäť, opäť ste raz vystúpili a klamete. Výrok pána predsedu vlády znel v súvislosti s privatizáciou a špinavými paprčami, nikdy nie v súvislosti s Remiášom a krvavými paprčami. Ak je to zapísané, bol by som veľmi rád, keby sa to tu prečítalo zo zápisu, lebo všetci, čo sme tu, si myslíme, že klamete.

Len toľko.

Predseda NR SR J. Migaš:

Pokiaľ ide o váš procedurálny návrh, pán poslanec Baco, dám o ňom hlasovať neskôr.

Teraz vystúpi v rozprave pani poslankyňa Belohorská.

Poslankyňa I. Belohorská:

Prečo? O procedurálnom návrhu sa dáva hlasovať hneď.

Predseda NR SR J. Migaš:

Nie, nemusí sa dať.

Poslankyňa I. Belohorská:

Treba si ctiť rokovací poriadok.

Predseda NR SR J. Migaš:

Ja si ho ctím a vy dobre viete, že to tam nie je takto povedané.

Takže, nech sa páči, pani poslankyňa, máte slovo.

Poslankyňa I. Belohorská:

Ďakujem pekne, pán predseda.

Som rada, že si ma tak ctíte, ale nie som rada, že si ma ctíte nad zákon. Myslím si, že zákon je to prvoradé a zákon o rokovacom poriadku vám ukladá, že ak poslanec prednesie procedurálny návrh, dáte o ňom hlasovať hneď a bezodkladne. Pokiaľ nepoznáte rokovací poriadok, veľmi ma to mrzí.

Ale napriek tomu, že ste ma vyzvali, aby som nevystúpila, vystúpim. Od môjho včerajšieho vystúpenia ma oslovili aj novinári. Pýtali sa, ako som to myslela, či nemám Čechov rada a podobne. To je presne to, čo ste chceli dosiahnuť. Chceli ste dosiahnuť, aby ste znovu mohli predstaviť slovenskú opozíciu ako niekoho, kto je nacionalista, kto nemá rád Čechov a podobne. Hoci pravda je presný opak.

Spomínam si na obdobie, keď sa delila republika, keď obidve strany boli šťastné, že sa tento proces skončil tak, ako sa skončil, v pokojnej, tichej atmosfére. A tie ostatné veci? Verili sme jeden druhému, že sa doriešia časom. Áno, niektoré veci sa riešia veľmi dlho. Niektoré veci medzi štátmi sa riešia dlhé obdobia, pokiaľ sa veľakrát obrúsi tá hrana momentálnych emócií, pokiaľ sa obrúsia aj kladné, aj záporné pocity z rozdelenia republiky. Nie Slováci trpeli českým komplexom, ale myslím si, že to bola druhá strana. Bola som veľmi rada, že vzťahy medzi Čechmi a Slovákmi po rozdelení zostali veľmi dobré. Všade, celý svet nás obdivoval za to, akým spôsobom sme sa vedeli dohodnúť. Obdivovali nás všade, kde sme v delegáciách podporili jeden druhého, a treba povedať, že v tých delegáciách, v ktorých je zastúpená aj Národná rada, či už je to Severoatlantické zhromaždenie, Západoeurópska únia, alebo je to Rada Európy, českí partneri sú vždy tí najlepší alebo najpriateľskejší, s ktorými - samozrejme, s niektorými nie, niektorí nás obchádzajú -, ale s mnohými z nich sa vieme spojiť pri tom, keď potrebujeme vyriešiť alebo obhájiť pre Českú republiku alebo Slovenskú republiku niektorú zo spoločných otázok. Môžem aj konkrétne spomenúť niektoré, ktoré sa podarilo presadiť v Rade Európy, či už to bola otázka očkovania, alebo otázka monitoringu sociálnych práv, dodržiavania sociálnych práv.

Ak hovoríme o delení majetku, tak som to tu včera spomenula, možno trochu emocionálne podfarbene, ale vám to teraz poviem pokojne. Áno, zaujímajú ma, zaujímali ma tie veci, ktoré som videla, že vtedy v spoločnom federálnom parlamente najviac zaujímali českú stranu. Preto som včera upozornila, že keď sa hovorilo o rozdelení archívov Federálnej bezpečnostnej a informačnej služby, bola to česká strana, ktorá zablokovala parlament, my sme tri alebo štyri dni neboli vôbec schopní rokovať a na žiadnych grémiách, žiadnych dohovoroch nebol nikto schopný sa dohodnúť. Dávali sme rôzne návrhy. Dávali sme návrh, aby sa celý tento informačný materiál rozdelil podľa miesta narodenia. Teda tí, ktorí sa narodili na Slovensku, budú mať archív na Slovensku, tí, čo sa narodili v Čechách, budú mať archív v Čechách. Neprešlo to. Dávali sme návrh, že bude archív podľa miesta bydliska, teda kde je teraz trvalé bydlisko, či je to v Čechách alebo na Slovensku. Neprešiel ani ten návrh. Dávali sme návrh, že budú robené kópie, že jedna zostane v Prahe a druhá bude na Slovensku. Neprešlo ani to.

Čiže sú to veci, ktoré by vás ako politikov, samozrejme, pokiaľ máte záujem kontrolovať a plniť si funkciu, pre ktorú vás občania do tohto parlamentu zvolili, tak by ste mali sledovať, či vaši politici nie sú vydieraní, či vaši politici alebo občania tohto štátu majú záznamy v tých rukách, v ktorých majú byť. A pokiaľ by ste nevedeli, do akej miery môžu byť tieto veci závažné pre jeden štát, alebo nemôžu, tak vám odporúčam teraz nedávno vydanú knihu o Interpole, kde budete vedieť, čoho prvého sa zmocnil Hitler, keď išiel na východ, a to boli archívy Interpolu, kde boli záznamy z 30 členských štátov o občanoch. O občanoch, ktorých práve istý záznam môže byť príčinou ich ďalšieho zlyhania v niektorej funkcii alebo vydierania. Nebudem už hovoriť o tých veciach, aby som sa neopakovala, lebo nie je účelom môjho vystúpenia ani evokovať, ani provokovať žiadne veci, ktoré označujete za nacionalizmus.

Pre mňa vlajka spoločného štátu bola vlajkou, ktorá vtedy symbolizovala môj štát, ale znovu opakujem, ak si budeme vedieť ctiť zákon a nebudeme len nútiť občanov, ktorí nás volia, aby si tento zákon ctili, tak musíte vedieť, že vlajka ako symbol spoločného štátu bola zrušená, že symboly nebudú prechádzať na rozdelené štáty ústavným zákonom Federálneho zhromaždenia. Vy ste nás napádali, že sme to mali dať na súd. Nie. Prístup Mečiarovej vlády bol, aby sme sa dohodli. Myslím si, že sa dnes nájdu ľudia, aj politici, ktorí budú schopní a ochotní dať vlajku na Medzinárodný súd. Možno aj práve tento dôvod bol príčinou toho, že sme stále nevedeli uzavrieť tieto protokoly.

A myslím si, že keď pán Dzurinda chodí na návštevy a chce, aby boli jeho návštevy vždy korunované nejakým podpisom alebo nejakým vyznamenaním, alebo nejakým potrasením, alebo zbieraním nejakých odznakov, tak tento odznak ho veľmi nectí. Sedela som v zahraničnom výbore, keď nám predkladatelia hovorili, že komisia skončila štyri hodiny pred podpisom tejto zmluvy, že mali naponáhlo. Ale, vážení páni, veď v roku 1998 sa nezmenili celé osadenstvá ministerstiev a tí, ktorí dohadovali tieto dohody. Nemyslite si, že to bola skupina dvoch, troch politikov z ministerstva. Veď to boli odborné, expertné tímy jednotlivých ministerstiev. Tak je na škodu veci, že aj vy ste zúžili pohľad len dvoch výborov tohto parlamentu, že skutočne nemali možnosť vyjadriť sa aj ostatné výbory k tejto zmluve. Ak si myslíte, že raz a navždy bolo povedané posledné slovo pri týchto dohodách, tak sa mýlite. Potom to nie je dohoda, ktorá bola urobená odborne, ktorá bola urobená skutočne na základe rozdelenia alebo poznania obsahu majetku, ale potom bolo možné povedať iné - nerobiť takéto zmluvy a povedať jednoducho, rozišli sme sa a nevznášajme voči sebe majetkové nároky.

Ak nás tu niekto obviní zo zlodejiny, už opakovane sme upozornili, že tento účel hry nepripustíme, ani keby sme boli v opačnej situácii. Neviem, ako sa budete cítiť vy, keď budete perzekvovaní, keď vám bude nadávané do zlodejov, keď sa bude o vás hovoriť, že máte krvavé paprče, že ste zamotaní do vrážd, keď budú perzekvované vaše rodiny. Pozrite si dnešné vydanie Nového Času, keď po vás budú posielané kontroly tak, že sa vám bude až ťažko dýchať, potom si spomeňte na moje slová, ktoré vám dnes hovorím. Sejete nenávisť do tohto národa. Zasiali ste túto nenávisť aj do vzťahov, ktoré boli urovnané a ktoré boli dobré. Lepšia žiadna dohoda, ako dohoda, ktorá z nás urobila znovu druhotriedny národ. Lebo vy ste urobili a pripustili to, že zmluvu dvoch spoločných národov, ktoré išli 70 rokov dejinami, ste prijímali vo večerných hodinách, prijímali ste ju v atmosfére, ktorú, skutočne sa čudujem, že včera zvládol aj predsedajúci tak, ako ju zvládol. To je vašou hanbou, to nie je našou hanbou. A ak si myslíte, že sa potom niekedy raz budeme odvolávať na to, čo kto povedal, tak sa mýlite, pretože zo všetkého sú robené zápisy a zo všetkého je robený obrazový materiál. Čiže toto raz bude svedectvom vášho zlyhania.

Vy ste nám nadávali, že nevieme robiť ekonómiu, a predali ste podiel Československej obchodnej banky tak, že 10 mld. ste nechali na úložke. To znamená, že ste ju predali niekomu, kto nemal dostatok peňazí. Ale neobviňujem vás, pre mňa ekonómia nie je tá, o ktorej by som hovorila. Na to máme svojich expertov. A o tom, ako sa k tejto zmluve stavajú a ako túto zmluvu a svojich ministrov i svojho predsedu vlády vedia podporiť vládne strany, to najlepšie tiež zostane na obrazovom zázname, tento prostriedok vlády, kde sú len traja poslanci. A potom sa budem pýtať aj pána predsedu, aby zodpovedal vo verejnej diskusii, akým spôsobom chce urobiť poriadok, akým spôsobom chcete, aby občania v tomto štáte rešpektovali zákon, keď ho sami nerešpektujete. (Potlesk.)

Predseda NR SR J. Migaš:

Len pre poriadok, pani poslankyňa, kvôli rokovaciemu poriadku, § 34 rokovacieho poriadku: "Poslanci majú právo podávať procedurálny návrh, ktorý sa týka spôsobu prerokovania veci, časového a vecného postupu rokovania Národnej rady s výnimkou hlasovania o veci samej." A potom máte v nadväznosti na to článok 38: Po prvé: "O procedurálnych návrhoch sa hlasuje bez rozpravy." Po druhé: "O procedurálnom návrhu, ktorý má zrejmú podporu Národnej rady, sa môže rozhodnúť aj bez hlasovania, ak žiada aspoň jeden poslanec, musí sa hlasovať." Nič nie je z hľadiska toho, že musím hneď dávať hlasovať. To len pre poriadok. O tomto návrhu dám hlasovať.

Faktické poznámky k vystúpeniu pani poslankyni Belohorskej: pán poslanec Slobodník ako prvý, pani poslankyňa Keltošová ako posledná.

Po vystúpení pani poslankyne Keltošovej preruším rokovanie schôdze do 1. 2. do 13.00 hodiny.

Nech sa páči, pán poslanec Slobodník.

Poslanec D. Slobodník:

Ďakujem pekne, pán predseda.

Chcem sa dotknúť toho, o čom hovorila pani poslankyňa Belohorská, a pridať k tomu niečo. O spoločnej zástave sme už hovorili. Nechcem opakovať, že urážka, ktorá odznela z úst pána Osuského, čo nás je po zástave, keď ste o ňu nemali záujem, tak to asi vyznelo, že to je aj naša zástava s tým modrým klinom, to už nechcem opakovať.

Ale nehovorilo sa tu zatiaľ o tom, že táto zástava nie je len symbolom niečoho, symbolom, ktorý je drahý každému, kto žil v tomto štáte, pretože nakoniec to bola jeho zástava a bola to zástava nielen po roku 1948, povedzme, ale aj predtým, po vzniku Česko-slovenskej republiky v roku 1918. Ale tu je aj iný moment, ktorý sa upúšťa zo zreteľa. Táto zástava bola aj obchodným symbolom, aj ekonomickým odznakom bývalej spoločnej republiky, to znamená, že Česká republika si aj v tejto ekonomickej oblasti akoby uchovala svoje dedičstvo a zbavila tohto dedičstva jednostranným používaním tejto zástavy aj Slovensko.

A teraz k zmluve. Pán Mikloš si to neuvedomuje, pán Mikloš nebude tak dlho politikom, ako sa nazdáva, pretože to, čo robí táto vláda, musí vyvolať reakciu obyvateľstva. Ale pán Mikloš si neuvedomuje, alebo si až veľmi dobre uvedomuje, obávam sa, že skôr to druhé, že táto zmluva je definitívna bodka za vzťahom česko-slovenského delenia majetku. Nikdy viac nijaká vláda nebude môcť sa k tomuto deleniu vrátiť, pretože zmluvy zostávajú v platnosti, ako všetci vieme, aj po výmene vlád. A keď nás teraz nútite, aby sme pristúpili na túto zmluvu, myslím, parlament, nás nepresvedčíte, samozrejme, ale svojich máte presvedčiť...

(Zaznel zvuk časomiery.)

Predseda NR SR J. Migaš:

Pán poslanec Delinga.

Poslanec P. Delinga:

Ďakujem za slovo.

Chcem sa ešte pripojiť k tomu zásadnému problému, o ktorom sa hovorí aj spoza rečníckeho pultu, ale z hľadiska vecnej podstaty tohto problému. O ostatných veciach by som mohol hovoriť ako súčasný človek toho delenia, ale nechcem to rozpitvávať. Chcem poukázať na jedno. Túto zmluvu vidím v takom kontexte, ako je napísaná. Napísaná je, že za 4 tony zlata, ktoré nám Česká republika mala bezodkladne dať, Slovensko sa podujalo zrieknuť sa akýchkoľvek svojich pohľadávok voči Českej republike z delenia majetku a už sa k nim nechce vracať. Takto je tá zmluva napísaná a takto je aj vedené v krátkom termíne rokovanie o nej medzi rezortmi, ako je to popísané v správe.

Chcem sa spýtať zodpovedného pána podpredsedu vlády, prečo je protokol medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Českej republiky o odovzdaní a prevzatí nazvaný "zostávajúcej" časti zlata. To slovo "zostávajúcej" niečo znamená. Znamená to, že tá iná časť, nezostávajúca, toho zlata kdesi ešte je. A čo teda s tým zlatom? Pretože príloha zmluvy je na strane 12 pod bodom 6 Protokol o odovzdaní a prevzatí zásob zlata Štátnej banky československej z 31. 12. 1992 a tam sa zrejme píše o tých ďalších tonách zlata, ktoré ešte v útrobách Štátnej banky československej zostali a dnes sú vo vlastníctve Českej republiky a nevydané Slovensku. Prečo je to tak? Prečo to nie je nazvané tak, ako to má byť, a prečo Slovensko obetovalo ostatné tony zlata? To ma zaujíma.

Predseda NR SR J. Migaš:

Ďalej s faktickou poznámkou vystúpi pani poslankyňa Podhradská.

Poslankyňa M. Podhradská:

Ďakujem za slovo, pán predseda.

K vystúpeniu pani poslankyne Belohorskej chcem povedať len dve krátke poznámky. Reagovala aj na niektoré vystúpenia koaličných poslancov, v ktorých sa spomínali krvavé alebo špinavé paprče, už si to presne nepamätám. Špinavé paprče, a pán Antecký nám veľmi múdro vysvetlil, že pán premiér, keď to povedal na pôde parlamentu, nemal na mysli to, ale mal na mysli Remiášovu vraždu a ja neviem čo všetko. Škoda, že pán Antecký tu teraz nie je. Chcela by som ho upozorniť na správu, ktorá bola pred niekoľkými dňami zverejnená v tlači, že krajský súd nedávno rozhodol o tom, že redakcia Sme musí zaplatiť odškodné, dosť značnú finančnú sumu, bývalým členom vlády za to, že sa svojho času pokúšala slovenskú verejnosť presvedčiť, že bývalá vláda, teda Mečiarova vláda, má paprče v Remiášovej vražde. Myslím si, že pán premiér by si mal dávať pozor na to, o čom hovorí, a nezneužívať to, že teraz je v situácii, resp. poslanci sú teraz v situácii, keď sú chránení imunitou.

A ešte jedna vec. Keď sa hovorí o vlajke a o tom, ako sa zachovala Česká republika napriek tomu, že bol prijatý zákon, že sa spoločné symboly nebudú používať, obviňujete nás, že sme zbytočne sentimentálni a podobné veci. Veď to nie je len formálna záležitosť. Všetko, čím sa Česko-Slovensko ako spoločný štát Čechov a Slovákov počas 70-ročnej existencie prezentovalo v zahraničí pod touto vlajkou, sa dnes stotožňuje s Českom. A vám je to jedno? Veď každá značka má svoju hodnotu a vy sa teraz tvárite, ako keby o nič nešlo.

Predseda NR SR J. Migaš:

Pán poslanec Zlocha.

Poslanec J. Zlocha:

Vážený pán predseda,

vážený pán podpredseda,

vážená Národná rada,

chcel by som potvrdiť to, čo hovorila pani poslankyňa Belohorská. Federáciu, ten spoločný štát chceli v prvom rade rozdeliť Česi. Jednoznačne Slovensko pokladali za prívesok, zaostalý prívesok, na ktorý by neustále doplácali. Najviac mi prekážalii vo Federálnom zhromaždení výčitky, že im ujedáme z chleba. Nielen ja, ale aj ostatní členovia Hnutia za demokratické Slovensko boli presvedčení o tom, že Slovensko dokáže ekonomickú suverenitu, ale aj samostatnosť štátu, že ho budeme vedieť riadiť. Keby sme robili takú politiku ako vy, keby sme boli takí servilní, tak by určite neboli voči nám rôzne výhrady, tak ako ste to zneužili vy v posledných voľbách.

Príklad - slovenský zlatý poklad, hovorilo sa o tom, vy o ňom vôbec nehovoríte. Mali sme napríklad informácie o tom, že zlatý poklad nie je roztavený, tak ako to radi tvrdili v Čechách. To by skutočne robili len hlupáci, aby mince a rôzne iné predmety, drahokamy, šperky, ktoré majú osobitnú hodnotu a umeleckú hodnotu, niekto roztavoval. Mám len obavy z toho, ak vy tak poslušne plníte príkazy, zastavujete atómovú elektráreň, som zvedavý, čo bude, keď prídu ďalšie príkazy. Priam mi mráz chodí po chrbte, keď si pomyslím, že raz niekto povie, že treba vypustiť Gabčíkovo. Som zvedavý, či to urobíte a ako sa budete správať k Slovensku. Tieto požiadavky boli a sú. Včera som si uvedomil, že skutočne je tento parlament nesvojprávny. Včera sa to veľmi dobre preukázalo. Pán predseda sa síce chlapí, že už nebude poskokom vlády a nebude prijímať návrhy zákonov na skrátené konanie. Ináč zle informujete aj pána Prodiho, lebo on hovoril, že občas, a pokiaľ viem, my sme ich mali 80. A potom do tej skupiny...

(Zaznel zvuk časomiery.)

Predseda NR SR J. Migaš:

Pani poslankyňa Keltošová vystúpi s faktickopu poznámkou ako posledná.

Poslankyňa O. Keltošová:

Ďakujem za slovo, pán predseda.

Dovoľte mi, aby som sa vyjadrila k dvom veciam v súvislosti s vystúpením pani poslankyne Belohorskej.

Po prvé, pán podpredseda vlády Mikloš, chcem sa vás opýtať, či nikto vo vláde nekontroluje predkladacie zmluvy. Zobrala som vaše ospravedlnenie za vládu a za rezort ministerstva zahraničných vecí, ale ako môže vláda vypustiť do parlamentu vety, o ktorých sme hovorili, ktoré vy ste potom naprávali? Aká je to kvalita, profesionalita práce vlády, keď sa musíte ospravedlňovať parlamentu, že to bolo omylom a vlastne tie časti zoznamu sú už dopracované a tak ďalej a tak ďalej? To svedčí o úrovni a "profesionalite" jednotlivých rezortov, konkrétne teraz ministerstva zahraničných vecí, ale aj vlády ako takej.

Zároveň sa chcem opýtať, pán podpredseda vlády, táto zmluva bola podpísaná 24. 11. oboma premiérmi. Prečo potom tvrdíte v predkladacej správe, že kvôli časovej tiesni sa k návrhom oboch týchto dokumentov pred ich podpísaním uskutočnilo skrátené medzirezortné pripomienkové konanie? Nehnevajte sa, bola som dvakrát členkou vlády, ale dva mesiace musia stačiť, aby prebehlo normálne medzirezortné konanie, aby sme nemuseli v takomto chvate vo večerných hodinách rokovať o dôležitom dokumente. Ale na druhej strane chápem, že pokiaľ máte vlastné stranícke problémy, tie sú zrejme nadradené nad takéto štátne záujmy a zrejme ani v budúcnosti nemôžeme čakať nič iné. Pán podpredseda vlády, táto zmluva je paškvil. Povedali vám to naši právnici. A ak túto zmluvu parlament ratifikuje, myslím si, že sa len podpíšete pod svoju už teraz jasnú volebnú prehru.