Štvrtý deň rokovania
26. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky
21. januára 2000
Predseda NR SR J. Migaš:
Vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
otváram štvrtý rokovací deň 26. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Podľa § 23 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku o ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni písomne požiadali títo poslanci: pani poslankyňa Záborská, páni poslanci Ištván, Kovačič, Lexa, Palko. Na zahraničnej služobnej ceste nie je žiaden poslanec Národnej rady.
Skôr ako budeme pokračovať v rokovaní 26. schôdze, chcem vás informovať, že poslanec Július Brocka za skupinu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky listom z 18. januára 2000 písomne oznámil, že v súlade s § 95 zákona o rokovacom poriadku berú späť návrh na vydanie zákona o odmenách pri zastupovaní majetkových práv štátu orgánov právnických osôb. Mali sme to ako tlač 448. Uvedený návrh zákona bol v schválenom programe uvedený pod číslom 46.
Ešte niekoľko slov k záveru včerajšieho rokovacieho dňa. Uskutočnilo sa poslanecké grémium. Chcem len uviesť, že navrhnutá zmena programu bola podmienená tým, že sme chceli zosynchronizovať prijímanie zmluvy o delení majetku v Českej republike a u nás. Nebol nijaký iný úmysel. Jednoducho to bolo podmienené tým a ďalej tým, že sa končí funkčné obdobie sudcov a predstaviteľov Sociálnej poisťovne. Dnes prerušíme 26. schôdzu a budeme pokračovať až 1. februára. Preto by sme tieto termíny nestihli a z tohto dôvodu bola navrhnutá zmena programu. Je potrebné, aby navrhovatelia pri zmene programu vždy uviedli jasné dôvody, aby nedošlo k zbytočnej polemike a dohadom.
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, odporúčal by som, ak je všeobecná vôľa, aby sme sa dnes riadili takto: rokovali by sme od 9.00 hodiny do 14.00 hodiny bez prestávky a o 14.00 hodine by sme 26. schôdzu prerušili. Súhlasíte s takýmto postupom? Čiže budeme rokovať bez prestávky do 14.00 hodiny a o 14.00 hodine by sme prerušili 26. schôdzu.
Pristúpime k rokovaniu o
návrhu na voľbu sudcov bez časového obmedzenia.
Návrh vlády ste dostali ako tlač 488. Bol vám k nej rozdaný dodatok tlače 488, v ktorom je nové uznesenie vlády k voľbe sudcov.
Z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh odôvodní podpredseda vlády Ľubomír Fogaš. Prosím pána podpredsedu vlády, aby sa ujal slova.
Podpredseda vlády SR Ľ. Fogaš:
Vážený pán predseda,
vážené pani poslankyne, páni poslanci,
voľba sudcov Slovenskej republiky bez časového obmedzenia je vždy vzácnou udalosťou pre sudcov, lebo im dáva istoty, pre nás, lebo voľbou im dávame dôveru, ale zverujeme im aj značnú časť zodpovednosti. Skupina 33 sudcov bola 1. februára 1996 zvolená do funkcie na štvorročné funkčné obdobie. Jedna z týchto sudkýň sa vzdala funkcie.
Pri výkone tejto náročnej funkcie musí dbať sudca nielen na odbornosť, znalosť právnych predpisov a judikatúry, ale tiež na morálne a spoločenské normy. Zdôrazňujem to preto, lebo práve morálka sudcov, ich zodpovednosť je dnes mimoriadne dôležitou skutočnosťou pri stabilizácii pomerov u nás. Z tohto pohľadu posudzuje verejnosť sudcovský stav nielen z odbornej stránky, keď sú občania účastníkmi konania, ale vnímajú sa aj negatívne javy, ako sú prieťahy v konaní, ako je veľa omylov, ktoré sa vyskytli v súvislosti s rozhodovacou činnosťou. Ide o ojedinelé prípady, ktoré však podstatnou mierou formujú názor verejnosti na súdnu moc ako celok.
Z uvedeného dôvodu je zo strany ministerstva spravodlivosti potrebné na prípadné nedostatky aktuálnejšie reagovať, prípadne sudcu upozorniť, alebo, ak ide o vážnejšie porušenia, v rámci kompetencie odstrániť nedostatky a použiť inštitúty zakotvené v zákone o kárnej zodpovednosti sudcov. Je čas sa zamyslieť aj nad užívaním týchto inštitútov.
Počas uplynulého štvorročného obdobia nadobudli kandidáti praktické skúsenosti pri rozhodovaní a oboznámili sa s často náročnými prípadmi. Ich rozhodovaciu činnosť, dodržiavanie etických noriem a v neposlednom rade správanie na verejnosti posudzovali ako predsedovia príslušných súdov, odvolacie senáty, tak aj sudcovské rady.
Z celkového počtu sudcov pôsobí 7 na krajských, 23 na okresných a 2 na vojenských súdoch.
Všetky návrhy, ktoré predkladám, sú v zhode so stanoviskami príslušných sudcovských rád. 31 kandidátov spĺňa predpoklady na výkon funkcie sudcu uvedené v § 34 a 35 zákona číslo 335/1991 Zb. o súdoch a sudcoch v znení zákona číslo 12/1993 Z. z. Zvolenie navrhnutých kandidátov do funkcie sudcu bez časového obmedzenia nezaťaží štátny rozpočet, keďže nejde o nových sudcov, ale o plynulé pokračovanie výkonu sudcovského povolania.
Vážený pán predseda,
vážení páni poslanci,
z dôvodov, o ktorých som hovoril, odporúčam predložené návrhy akceptovať a zvoliť 31 kandidátov do funkcie sudcu bez časového obmedzenia.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem, pán podpredseda vlády. Nech sa páči, zaujmite miesto pre navrhovateľov.
Pretože z neznámych dôvodov nie je prítomný určený spravodajca pán poslanec Fico, prosil by som predsedu Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky, aby predniesol návrh Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky.
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dám hlasovať o zmene spravodajcu k tomuto bodu, aby namiesto neprítomného poslanca Fica predniesol návrh predseda Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky pán Orosz. Hlasujeme, pani poslankyne, páni poslanci, o zmene spravodajcu k tomuto bodu.
Prezentovalo sa 58 poslancov.
Medzitým prišiel spravodajca určený ústavnoprávnym výborom pán poslanec Fico. Prosil by som ho, aby informoval o výsledku prerokovania návrhu vo výbore.
Poslanec R. Fico:
Vážené dámy a páni,
na úvod sa ospravedlňujem za meškanie.
Dovoľte mi, aby som vás oboznámil s uznesením Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý prerokoval návrh na voľbu sudcov na svojej 59. schôdzi 12. januára 2000.
Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky prerokoval návrh na voľbu sudcov Slovenskej republiky bez časového obmedzenia. Súhlasí s týmto návrhom a odporúča Národnej rade Slovenskej republiky, aby návrh na voľbu sudcov Slovenskej republiky bez časového obmedzenia uvedených v prílohe tohto uznesenia, t. j. dodatok k tlači, schválila, a to verejným hlasovaním.
Pán predseda, pokiaľ ide o prerokovanie tohto návrhu v príslušných výboroch, toto je jediná informácia, takže môžeme pristúpiť k otvoreniu rozpravy a prípadne k podávaniu návrhov alebo iných pripomienok.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem, pán poslanec. Zaujmite miesto pre spravodajcov.
Otváram rozpravu o tomto bode programu. Písomne sa neprihlásila žiadna poslankyňa ani poslanec. Pýtam sa, kto sa do rozpravy hlási ústne. Pán poslanec Cuper. Uzatváram možnosť podania prihlášok na vystúpenia v rozprave.
Pán poslanec Cuper, nech sa páči, máte slovo.
Poslanec J. Cuper:
Vážený pán predseda,
milé dámy,
vážení páni,
pán podpredseda vlády Ľubomír Fogaš začal svoje vystúpenie veľmi vznešenou obradnou formulkou, že voľba sudcov na funkčné obdobie bez časového obmedzenia je pre nás vždy vzácnou udalosťou. Dá sa s ním súhlasiť, pretože súdna moc v Slovenskej republike aspoň do času, než nastúpila terajšia vládna koalícia a než sa riadenia rezortu ministerstva spravodlivosti neujal pán minister Ján Čarnogurský, bola pre tento parlament vzácnou udalosťou. Akosi od nástupu pána Čarnogurského do rezortu ministerstva spravodlivosti čoraz častejšie badať a najmä v médiách aj dnes ráno sa objavili hlasy práve zo sudcovského stavu, ktoré upozorňujú na to, že pán minister spravodlivosti Slovenskej republiky čoraz častejšie sa snaží o politické zasahovanie a politické ovplyvňovanie súdnej moci, najmä sa to deje neprimeranými kádrovými zásahmi do fungovania súdnej moci. Je to v demokratickom a právnom štáte nie bežný jav a nie bežná zvyklosť.
Pán Čarnogurský kedysi 24. novembra 1998 na margo fungovania SDK povedal, že kým trvajú súčasné politické podmienky, t. j. aktuálny zápas o demokraciu na Slovensku a zabezpečenie demokracie, bude SDK trvať. Pán Čarnugurský, chcem vám z tejto tribúny odkázať, že demokracia na Slovensku bola a vy jej aj so svojou SDK, ktorá sa podvodom dostala k moci na Slovensku pred takmer rokom a pol, chystáte neustále pohreb. Nebolo by treba vystupovať, ak by aj v tomto návrhu a dodatku, mimochodom podľa rokovacieho poriadku, pán predseda, dodatok musí byť súčasťou predkladaného návrhu a už v tom vidieť obrovský kus manipulácie, keď vláda najskôr rozhodla inak o tom dodatku, zase inak ohľadne sudcu, ktorý mal byť preverený za sudcu bez časového obmedzenia Mgr. Igora Schweighofera.
Schizofrénia pána ministra spravodlivosti spočíva najmä v tom, že v hodnotení, ktoré je v základnom návrhu, sa hovorí o tom, že Mgr. Schweighofer si svoje povinnosti sudcu na 4-ročné funkčné obdobie vykonával veľmi zodpovedne a svedomito, jeho odborná zdatnosť bola na vysokej úrovni a stalo sa niečo, čo sa aspoň v sudcovskom stave v dnešnej situácii bežne stáva. A som presvedčený, že ak by za to mali byť postihovaní sudcovia súdov Slovenskej republiky, možno by takých sudcov muselo ísť pred kárne senáty aj 80 %, a preto výčitka, že pán Mgr. Schweighofer porušil zásadu zákonného sudcu, je zo strany pána ministra spravodlivosti smiešna. Pán Mgr. Schweighofer si vraj pridelil, alebo zobral spis mimo poradia. Neodňal spis inému sudcovi, a teda nemohol porušiť zásadu zákonného sudcu. Za to sa dostal pred kárny senát. Kárny senát ešte nerozhodol.
V zákonoch a ústave tohto štátu sa nikde nehovorí, že ak sudca je za bežný priestupok postavený pred kárny senát, nemá byť preverený a zvolený na čas do funkcie bez časového obmedzenia. Pán Čarnogurský aj tu urobil zo zásad ústavnosti a právneho štátu svojský výklad a jednoducho chce tohto sudcu Mgr. Schweighofera potrestať dvakrát - raz pred kárnym senátom a druhýkrát zrejme asi tým, že presadil vo vláde toto stupídne rozhodnutie, ktorým neodporúča pána Igora Schweighofera zvoliť za sudcu bez časového obmedzenia. Ale pravda bude niekde medzi tým. Pán minister spravodlivosti si zrejme, tak ako v prípade pána sudcu a podpredsedu Najvyššieho súdu Štefanka, vymýšľa a je možno v tom aj kus politickej pomsty. Nie je verejnou tajnosťou, že otec Igora Schweighofera v čase, keď pán Čarnogurský pôsobil ako disident, bol zástupcom generálneho prokurátora a zrejme pán minister spravodlivosti sa nevie zbaviť disidentského syndrómu, ktorým túto spoločnosť už 10 rokov traumatizuje, a vidím v tom, žiaľbohu, aj trochu obyčajnej ľudskej pomsty.
Preto využívam aj túto tribúnu, aby som protestoval, a myslím si, že väčšina, a drvivá väčšina, sudcovského stavu by v tomto prípade stála za týmto názorom, že protestujem proti tomu, aby pán minister spravodlivosti sústavne rok a pol politizoval nezávislú súdnu moc na Slovensku, nezmyselnými kádrovými opatreniami si ju podriaďoval, a na druhej strane, aby ste sa vy v tomto parlamente dožadovali, že pred takto manipulované súdy majú byť vami vydaní poslanci ako pán Lexa a Krajči postavení, aby sa dožadovali spravodlivosti. Je celkom evidentné, že výmeny na postoch krajských súdov a okresných súdov v okresoch a krajoch Bratislava, Žilina a Banská Bystrica boli evidentne zmanipulované a na čelo týchto súdnych inštitúcií boli postavení ľudia, ktorí sú bezvýhradne oddaní pánu ministrovi spravodlivosti. Mám obavu, že pred takto manipulovanými súdmi by sa ťažko niekto mohol cítiť ako človek, ktorý by sa mohol dožadovať nezávislej spravodlivosti. Preto žiadam, pán minister, pán podpredseda vlády, aby bol Mgr. Igor Schweighofer zaradený do zoznamu 31 alebo pripísaný ako 32. uchádzač o funkciu na zvolenie za sudcu bez časového obmedzenia a aby Národná rada v súlade s ústavou a zákonmi tohto štátu o jeho zvolení hlasovala, pretože toto rozhodnutie, ktoré obsahuje predkladacia správa, pokladám za nezákonné.
Ďakujem za pozornosť.
Predseda NR SR J. Migaš:
Faktické poznámky k vystúpeniu pána poslanca Cupera - pani poslankyňa Tóthová ako prvá, pán poslanec Gašparovič ako posledný. Uzatváram možnosť podania prihlášok do faktických poznámok.
Nech sa páči, pani poslankyňa.
Poslankyňa K. Tóthová:
Ďakujem.
Chcem sa vyjadriť k vystúpeniu pána poslanca Cupera a doplniť ho tým, že pokiaľ naznačil, že v justícii sa dejú podivné veci, tak je to celkom tak. Pán minister Čarnogurský ústretovo vyjadruje ochotu spolupracovať so samosprávnymi orgánmi, zavádzať ich a rešpektovať, ale realita je iná, nerešpektuje samosprávu dosiaľ vytvorenú v rezorte justície. Ďalej jeho postupy už vyvolali negatívne ohlasy nielen združenia sudcov, ale aj viacerých sudcovských rád.
V rezorte justície sa nepostupuje tak, ako by sa malo postupovať. Minister by mal dbať na to, aby aj v oblasti advokácie nedochádzalo k stotožňovaniu advokáta s klientom. Je známy aj protest z minulého roka Slovenskej komory advokátov, ktorá bola vyjadrením určitého zásahu do slobody výkonu advokátskej funkcie. Preto si myslím, že nemôžeme byť spokojní s riadením justície tým spôsobom, ako sa deje dosiaľ. Ako exministerka práve rezortu spravodlivosti to veľmi citlivo vnímam a dostávam veľa signálov, že vznikajú v tomto rezorte nenáležité vzťahy ku vzťahom v právnom štáte.
Ďakujem za pozornosť.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec Brňák je ďalší s faktickou poznámkou.
Poslanec P. Brňák:
Ďakujem pekne, pán predseda.
K tomu, čo povedal pán poslanec Cuper v konkrétnej veci, chcem povedať, že skutočne ide o netradičné riešenie, aj keď v minulosti povedzme už k podobnej situácii došlo. Ale myslím si, že v minulosti bola situácia z vecného hľadiska o niečom inom. Chcem povedať, že skutočne pán minister spravodlivosti v poslednom čase najmä v personálnych otázkach akoby nechcel rešpektovať stav nezávislosti súdnej moci, akoby chcel dosiahnuť predovšetkým jeho politický rozmer a politické vnímanie v tejto veľmi citlivej otázke. Myslím si, že pán minister spravodlivosti Čarnogurský sa v poslednom čase viac vyjadruje napríklad o potrebe novelizácie zákona o civilnej službe ako o problémoch legislatívy samotného rezortu spravodlivosti.
V ústavnoprávnom výbore sme viackrát iniciovali, aby predložil zásadnú koncepciu vo vzťahu k súdnej moci. Dodnes nebol schopný túto koncepciu predložiť a materiál, ktorý nám pôvodne predložil, bol vlastne do istej miery nedôstojný ministra spravodlivosti a nedôstojný Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky. Preto aj v tomto smere si myslím, že ak pán minister spravodlivosti pristupuje takto principiálne k tomuto porušeniu, ktorého sa mal dopustiť jeden z kandidátov, že takto principiálne nech postupuje vo vzťahu ku všetkým sudcom na Slovensku a nech prípadne vyšetrí, v koľkých prípadoch sudcovia sa dopustili podobného excesu, ako sa dopustil uvedený kandidát na neobmedzený čas. Možno by sme boli prekvapení a jednoducho si myslím, že pán minister v tomto smere nemeria rovnakým metrom, ale skutočne využíva veľakrát svoj politický a účelový postup v týchto prípadoch.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec Gašparovič.
Poslanec I. Gašparovič:
Ďakujem za slovo, pán predseda.
Pán predseda, chcem nadviazať na pána poslanca Cupera a Brňáka a aspoň stručne predniesť, ako to vyzerá v ústavnoprávnom výbore, keď preberáme návrhy na voľbu sudcov. Prvý chybný krok je vždy vo vláde. Judikatúra jednoznačne hovorí o tom, že vláda navrhne sudcov na zvolenie, tých, ktorí prejdú tou tzv. čakacou lehotou, na 4 roky. Vláda poslala prvé uznesenie do Národnej rady s tým, že navrhuje nezvoliť v rámci uznesenia, a až po výhradách ústavnoprávneho výboru vláda zmenila uznesenie a zaradila tohto poslanca do zoznamu tých sudcov, ktorí majú byť zvolení, ale s poznámkou, že ho netreba voliť. Tým chcem povedať, že už dopredu sa manipuluje nielen výbor, ale aj Národná rada. Pán predseda, už v minulosti sa stalo, že na jednu sudkyňu, ktorá sa pánu ministrovi nepáčila, sa nazbieralo toľko materiálu, ktorý chcel argumentovať, že nie je hodna sudcovského kresla. Ale pánu ministrovi som aj vo vzťahu k sudcovi Schweighoferovi, pretože tá istá metóda bola použitá, povedal: Pán minister, ak vám donesiem tých sudcov, u ktorých sa zmenilo postavenie zákonného sudcu, odvoláte všetkých? Pán minister povedal: Áno, ak to tak bude. Môžem vám povedať, že som sa zhováral zatiaľ len s dvomi predsedami súdov, samozrejme, nepoviem s ktorými, ale ak bude treba, nebude to problém, ktorí povedali: Nerobte to, lebo na Slovensku nebude sudcu. Čiže dochádza k zmene tohto postu, či niekedy to môže aj zákonnou formou, samozrejme, ale nechcime ísť do takýchto detailov, lebo skutočne sa dostane do problému. A myslím si, že aj pojem zákonného sudcu u nás nie je definovaný a vyšpecifikovaný zákonom.
Predseda NR SR J. Migaš:
Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Chce sa k rozprave vyjadriť navrhovateľ podpredseda vlády?
Nech sa páči, pán podpredseda.
Podpredseda vlády SR Ľ. Fogaš:
Vážený pán predseda,
vážené poslankyne,
vážení poslanci,
z poverenia vlády som predložil návrh na zvolenie 31 sudcov s tým, že vláda nepredkladá ďalší návrh, ktorý tam bol pôvodne obsiahnutý. Preto sa aj vláda na zasadnutí zaoberala touto vecou. V materiáli sa konštatuje, že v súčasnom období vedie kárny senát kárne konanie proti sudcovi, ktorého ste spomínali, s tým, že vzbudil oprávnené pochybnosti o nezávislosti sudcu pri jeho rozhodovaní.
Vláda Slovenskej republiky prerokovala s rôznou argumentáciou i tento návrh. Rozhodla sa vziať ho späť, rozhodla sa počkať na výsledok kárneho konania a následne rozhodnúť. Nie je záujmom vlády dvakrát zbytočne, zdôrazňujem, zbytočne trestať niekoho. Ale myslím si, že je potrebné, aby boli veci jasné. To pokiaľ ide o ten jeden jediný návrh, ktorý, samozrejme, v tejto chvíli, pretože bol vzatý späť, nepredkladám. Súčasne chcem povedať, aby sme opustili, a to platí všeobecne, ideu, že keď sa niečo zlé robí v praxi, tak treba upraviť zákon.
Ak je jednoducho na súdoch neporiadok, tak je potrebné zaviesť alebo objasniť pojem zákonný sudca, stanoviť presné pravidlá hry, lebo inak to naozaj u každého z nás musí vzbudzovať podozrenie, musí vzbudzovať podozrenie, že sa tam dejú nekalé veci. Nebudeme, myslím si, pri tejto príležitosti hovoriť o týchto otázkach, ale mám aj ja svoje poznatky, tak ako vy, páni poslanci, niektorí máte aj skúsenosti. Je fakt, že justícia si žiada systémovú prestavbu, že si žiada razantnejšie opatrenia, ale žiada si tiež posilnenie, a o tom dnes rokujeme. Nie je možné, aby bolo dlhodobo toľko reštančných vecí a žiadna technika ich nevyrieši. Je potrebné doplniť sudcovský stav, a o to vás dnes pekne prosím.
Ďakujem pekne.
Predseda NR SR J. Migaš:
Chce k rozprave zaujať stanovisko spravodajca? Nie.
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, pristúpime k hlasovaniu o návrhu na voľbu sudcov Slovenskej republiky.
Podľa § 119 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku Národná rada volí sudcov, predsedu a podpredsedov Najvyššieho súdu v tajnom hlasovaní. V prípade voľby sudcov sa môže bez rozpravy uzniesť aj na inom spôsobe hlasovania. Spravodajca dal návrh, aby sme hlasovali verejne, preto dávam hlasovať o návrhu spravodajcu, aby sme hlasovali verejne o voľbe sudcov.
Prosil by som všetkých poslancov, aby prišli do rokovacej miestnosti, budeme hlasovať. Najprv hlasujeme o spôsobe voľby sudcov verejne. Prezentujme sa, pani poslankyne, páni poslanci, a hlasujme.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 103 poslancov.
Za návrh hlasovalo 97 poslancov.
Proti návrhu hlasovali 2 poslanci.
Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.
Nehlasovali 3 poslanci.
Konštatujem, že sme schválili verejné hlasovanie o voľbe sudcov.
Prosím spravodajcu, aby hlasovanie uvádzal.
Nech sa páči, pán spravodajca.
Poslanec R. Fico:
Pán predseda, keďže sme si zvolili spôsob, akým budeme voliť sudcov, predkladám návrh, ktorý bol schválený v rámci rokovania ústavnoprávneho výboru, že Národná rada Slovenskej republiky návrh na voľbu sudcov Slovenskej republiky bez časového obmedzenia, ktorí sú uvedení v prílohe tohto uznesenia, teda dodatok k tlači 488, schvaľuje.
Predseda NR SR J. Migaš:
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, budeme hlasovať o návrhu spravodajcu. Prezentujme sa a hlasujme.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 109 poslancov.
Za návrh hlasovalo 109 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa nezdržal nikto.
Konštatujem, že Národná rada zvolila 31 sudcov Slovenskej republiky bez časového obmedzenia.
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, v rokovaní 26. schôdze budeme pokračovať prerušenou rozpravou o návrhu.
Ďakujem pánu podpredsedovi vlády a spravodajcovi za uvedenie voľby sudcov bez časového obmedzenia. Ďakujem pekne.
Pán poslanec Brňák, nech sa páči.
Poslanec P. Brňák:
Ďakujem pekne.
Pán predseda,
práve v tejto spojitosti mám na vás jednu procedurálnu otázku. Dostalo sa nám do uší, že mám dojem, že práve v tomto prípade došlo k takej situácii, že vláda Slovenskej republiky zasadala na mimoriadnom zasadnutí na pôde parlamentu. Chcem sa opýtať, či vy ako predseda parlamentu máte vedomosť o tom, že vláda zasadala na pôde parlamentu. Ak je to pravda, teda či nedošlo k zásadnému porušeniu aj princípu deľby moci v tomto štáte, či nedošlo k takej situácii, že tu bola jednoducho popretá parlamentná forma vlády tohto štátu, ak vláda ako exekutívny orgán rokovala ako exekutíva na pôde parlamentu.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec, ja takú vedomosť nemám, skutočne nemám.
Budeme pokračovať v prerušenej rozprave o
návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o spoločnom postupe pri delení majetku Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky medzi Slovenskú republiku a Českú republiku a o jeho prechode na Slovenskú republiku a Českú republiku, podpísanou v Bratislave dňa 24. novembra 1999.
Prosil by som navrhovateľa pána Mikloša, aby zaujal miesto.
V tejto súvislosti chcem prečítať uznesenie vlády, aby nedošlo k nedorozumeniu.
"Vážený pán predseda,
z poverenia vlády Slovenskej republiky vám predkladám v 260 vyhotoveniach návrh na schválenie Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o spoločnom postupe pri delení majetku ČSFR medzi Slovenskú a Českú republiku a jeho prechode na Slovenskú a Českú republiku, podpísanej v Bratislave dňa 24. 11. 1999. Vláda Slovenskej republiky návrh prerokovala 12. januára 2000 a prijala k nemu uznesenie číslo 1, ktoré pripájam.
Návrh v Národnej rade Slovenskej republiky odôvodní predseda vlády a ako alternát podpredseda vlády Ivan Mikloš a minister zahraničných vecí."
Pán predseda vlády sa ospravedlnil z dnešného rokovania Národnej rady a ako alternát bude ďalej zastupovať vládu podpredseda vlády Ivan Mikloš.
Prosil by som aj spravodajcu pána poslanca Árpáda Duku-Zólyomiho, aby zaujal svoje miesto.
K tomuto bodu programu včera vystúpili všetci poslanci písomne prihlásení do rozpravy. Ako posledný z písomne prihlásených vystúpil pán poslanec Cuper. Na jeho vystúpenie bol celý rad faktických poznámok: pán poslanec Cabaj, pán poslanec Bohunický, pán poslanec Mikloško, pán poslanec Delinga, pani poslankyňa Belohorská, pán poslanec Weiss, pán poslanec Slobodník, pán poslanec Tkáč, pán poslanec Augustín Marián Húska, pán poslanec Peter Zajac a pán poslanec Gustáv Krajči.
Najprv dáme slovo tým, ktorí sa prihlásili s faktickými poznámkami, a potom prejdeme k rozprave ústne prihlásených. Ako prvý vystúpi pán poslanec Cabaj.
Upokojte sa, páni poslanci, pokračujeme v rozprave o zmluve.
Nech sa páči, pán poslanec.
Poslanec T. Cabaj:
Vážený pán predseda,
samozrejme, tým, že sa prerušila schôdza včera večer, aj sa stratila kontinuita faktických poznámok, ale napriek všetkému vás chcem požiadať, pretože o tom hovoril aj kolega Cuper v súvislosti s problémami a právnymi názormi na zmluvu, ktorú momentálne prerokúvame, a keďže nikto to jednoznačne nepovedal, vlastne vás aj požiadať, aby bol zvolaný ústavnoprávny výbor a ten aby zaujal stanovisko k právnym názorom, ktoré tu zazneli, a teda aj k jednotlivým postojom k tejto zmluve, a potom aby sme ďalej pokračovali v rokovaní Národnej rady.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec Cabaj dal procedurálny návrh, aby k posúdeniu zmluvy zasadol ústavnoprávny výbor. Pán poslanec, samozrejme, že ja sa obrátim na ústavnoprávny výbor, aby dal k tomu výklad, aj keď môj názor je, že zatiaľ nevidím vážne ústavnoprávne dôvody, pokiaľ ide o túto zmluvu. Ale s vašou prosbou sa obrátim na ústavnoprávny výbor, aby k tomu zaujal stanovisko. Budeme pokračovať ďalej faktickými poznámkami.
Pán poslanec Bohunický, nech sa páči.
Poslanec P. Bohunický:
Ďakujem pekne, pán predseda.
Pán poslanec Cuper takisto poukázal na vtedajšiu atmosféru ako bývalý poslanec Federálneho zhromaždenia a hovoril o tom, ako vlastne bola určitým spôsobom slovenská strana dotlačená k rozhodnutiu, aké bolo. Skutočne chcem ešte raz upozorniť na to, že poslanci za Stranu demokratickej ľavice žiadali a podmieňovali hlasovanie o rozdelení tým, že najprv bude jasný zákon o deľbe majetku.
Na jednej strane nás poslanci vtedajšej vládnej moci upozorňovali, čo všetko nás, slovenskú stranu stojí, keď sme v spoločnom štáte každý deň upozorňovali, aké stomiliónové škody pre Slovensko z tohto plynú. Na druhej strane nám hovorili, že sa nemusíme báť, veď budeme mať colnú úniu, menovú úniu a všetko pôjde veľmi dobre, za majetok, za delenie majetku rozhodujú naši ministri, teda vaši vtedajší ministri a sa chcem spýtať - sú tu minimálne dvaja prítomní ministri. A verím, že pán Hofbauer vystúpi v rozprave aj s tým, ako sa delil majetok námornej plavby, leteckej dopravy, a pán Andrejčák by mohol vystúpiť s tým, ako sa delil vojenský majetok. Často bol pomer 1:2 nepriaznivý pre slovenskú stranu. Verím, že tieto veci ako priami pamätníci a priami aktéri slovenskému národu objasnia.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďalej s faktickou poznámkou bol prihlásený pán poslanec Mikloško. Nie je prítomný. Po ňom vystúpi pán poslanec Delinga.
Nech sa páči, pán poslanec.
Poslanec P. Delinga:
Ďakujem za slovo, pán predseda.
Chcem sa vrátiť k tomu, čo táto zmluva obsahuje. A chcem skutočne vzniesť požiadavku na predsedu ústavnoprávneho výboru, pretože rokovanie v dvoch výboroch podľa mňa dopadlo zle. Po prvé chcem povedať, že v článku 2...
Predseda NR SR J. Migaš:
Zapnite mikrofón pána poslanca Delingu.
Poslanec P. Delinga:
... v článku 2 ods. 4, ktorý znie takto: Konečný zoznam dohôd podľa odsekov 1 až 3 je uvedený v prílohe k tejto zmluve. Je to meritórne znenie, ktoré hovorí o konečnom zozname dohôd. Ale príloha o konečnom zozname dohôd nie je úplná, pretože už predkladacia správa vlády hovorí, že niektoré časti tohto zoznamu sa dopracúvajú dodatočne, lebo podklady niektorých partnerských slovenských rezortov aj českých rezortov o nimi uzavretých dohodách nie sú celkom zhodné a treba ich zosúladiť.
Pýtam sa pána podpredsedu vlády, koľko takýchto zmlúv chýba do tohto dodatku, kedy budú tieto dodatky, ako sa stanú súčasťou tejto zmluvy, keď ju ratifikujeme, to znamená, akým spôsobom vstúpia do tohto procesu, ktorý už v podstate bude skončený. Myslím si, že je to absolútne nemožné, aby po ratifikácii zmluvy niekto prikladal do zákona ešte nejaké prílohy, ktoré majú s konečnou platnosťou hovoriť, ako sa majetok rozdelil. Čiže takúto zmluvu skutočne nemôžeme v parlamente ratifikovať.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďalej s faktickou poznámkou vystúpi pani poslankyňa Belohorská.
Poslankyňa I. Belohorská:
Ďakujem pekne, pán predseda.
Vzhľadom na to, že ste nemali možnosť vypočuť si celý príspevok pána poslanca Delingu, mala som pripravené presne to isté. Ozaj by som vás prosila, keby ste si predmetný návrh zmluvy zobrali do ruky a o to opreli svoje rozhodnutie. Mal by zasadnúť a vyjadriť sa k tomu ústavnoprávny výbor. Je hanbou tejto snemovne, bude hanbou terajšej vládnej moci a dávam vám čestné slovo, že raz budem tá, ktorá bude iniciovať branie na zodpovednosť za to, že sa podpisuje takáto zmluva. Prečítajte si tú vetu, niektoré časti tohto zoznamu sa dopracúvajú dodatočne. Čiže vy vlastne niečo sľubujete ako v rozprávke, niečo, o čom ani neviete. To si treba prečítať. Uznám, že toho máte veľmi veľa, ste zavalení prácou, zavalení čítaním, ale prečítajte si aspoň túto jedinú vetu. Z toho pochopíte, že nemôžeme ratifikovať zmluvu. A počúvať reminiscencie takého charakteru, ako hovoril pán kolega, aj ja by som mohla vytiahnuť iné diskusné príspevky, napríklad pána kolegu Šimka, ktorý nám nadával do barbarov, že chceme Slovenskú republiku. O tom by sme tiež mohli hovoriť, ale nemám záujem evokovať nejaké citové alebo emocionálne reminiscencie. Hovorme o majetku Slovenskej republiky a za ten teraz zodpovedáte. Nech sa už skončí tá rozkrádačka, lebo predseda vlády nás obvinil, že sme zlodeji. Nebudem používať také slová, aké používal on, ale pýtam sa ho, akým právom on robí toto so slovenským majetkom.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďalej vystúpi pán poslanec Weiss.
Nech sa páči.
Poslanec P. Weiss:
Ďakujem, pán predseda.
Tiež som nemal zámer vracať sa do histórie delenia majetku, ale po tom, čo tu včera pán Cuper povedal, ako obvinil túto vládu, že sa vraj chystá urobiť nejaké mnohomiliardové škody, musím sa pána Cupera opýtať, ako je to možné, že Hnutie za demokratické Slovensko, ktoré organizovalo proces delenia federálneho majetku, zanechalo po sebe takú situáciu, že eventuálne možno hovoriť o takomto riziku.
Odporučil by som pánu Cuperovi, keď sa hovorí o kultúrnych pamiatkach, aby sa porozprával s exministrom kultúry pánom Slobodníkom, ako sa robili tie zoznamy, aké zmluvy urobil, aby sa porozprával s pánom Andrejčákom, ako sa delil vojenský majetok a tak ďalej a tak ďalej. Myslím si, že v diskusii o návrhu zmluvy, ktorá bola uzavretá, keď ste štyri roky nevedeli uzavrieť túto zmluvu, začali ste hovoriť o tom, ako to bolo v minulosti. Chcel by som tiež pripomenúť, že to mohlo s majetkom dopadnúť ešte horšie, keby si Strana demokratickej ľavice nebola vynútila, že sa najprv prijme zákon o delení majetku federácie. Vtedy som sa napočúval dosť útokov na Stranu demokratickej ľavice, že touto požiadavkou brzdí proces delenia federácie a robí škody. Nechcem si predstaviť, ako by sme boli bývali dopadli, keby sme vás boli vtedy poslúchli. HZDS sa jednoducho nevie zbaviť politiky na obraze nepriateľa. Potrebuje vyrábať nepriateľa aj pri tejto príležitosti.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďalej vystúpi pán poslanec Slobodník s faktickou poznámkou.
Nech sa páči, pán poslanec Slobodník.
(Hlasy v sále.)
Pán poslanec Cuper, dajme možnosť vystúpiť pánu Slobodníkovi.
Poslanec D. Slobodník:
Veľmi sa čudujem tomu, čo si dovolil povedať pán Weiss, pretože je to jednoducho nekritické a nespravodlivé a veľmi dobre vie, ako ťažko sa vydobýjal Bojnický oltár, ani sa to nepodarilo v mojom čase uskutočniť. Urobili to až moji nasledovníci, ktorí prišli po mne. A robiť tu teraz z toho aféru? Pán Weiss by sa mal zamyslieť nad celkom iným - on a jeho strana! Pán Bohunický je tu prítomný ako poslanec Slovenskej republiky, hoci hlasoval proti jej vzniku, otvorene 25. novembra 1992. To je hanba! A pán Weiss a jeho strana najprv boli veľmi pozitívni, to je pravda, to musím objektívne povedať, ale hneď nato, keď sa malo rozhodovať o definitívnom rozhodnutí, tak podmienili toto rozhodnutie najprv plebiscitom, referendom a, samozrejme, že v zmanipulovanej Česko-slovenskej republike, keď mala slovo len jedna strana - spomeňte si len na rozhlas, na televíziu -, by sa to skončilo celkom ináč. Takže na mieste pána Weissa by som čušal ako voš pod chrastou a nespomínal svoje zásluhy...
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán Slobodník, reagujte na pána Cupera, prosím.
Poslanec D. Slobodník:
... nespomínal svoje zásluhy na vzniku Slovenskej republiky.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďalej s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Tkáč.
Poslanec V. Tkáč:
Ak mi dovolíte, išiel by som k právnej stránke tejto zmluvy a chcel by som skutočne podporiť to, aby sa ústavnoprávny výbor zaoberal aj širšími súvislosťami jej právnych aspektov. Táto zmluva totiž jednoznačne konštatuje, že sa končí proces delenia majetku podľa platného ústavného zákona číslo 541/1992 Zb. V tejto súvislosti tu skutočne chýbajú ekonomické súvislosti podpisovania tejto dohody a ústavnoprávny výbor by mal právo aj povinnosť prerokovať aj ďalší osud existencie zákona číslo 541/1992 Zb. V tejto súvislosti považujem za hrubú chybu, že pri rozdeľovaní a určovaní do výborov na prerokovanie bol tento závažný dokument pridelený len Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky. Treba si uvedomiť, že je to dôsledok, ktorý má aj ústavnoprávne aspekty, a po tejto zmluve, ak bude ratifikovaná v tom texte, v akom je predložená do Národnej rady, nebude už vlastne efektívne a účinne platný zákon o delení majetku, ktorý je súčasťou právneho poriadku Slovenskej republiky. Je to hrubá chyba, že vedenie parlamentu rozhodlo tak, ako rozhodlo.
Na druhej strane treba zvážiť, či Národná rada, jej plénum nie je zavádzané týmto návrhom zmluvy vzhľadom na to, že skutočne nie sú spresnené dodatky v tejto dohode, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Ak to má byť prezidentská zmluva, že bude ratifikovaná hlavou jedného aj druhého štátu, tak je predsa nenormálne, aby Národná rada dávala súhlas na ratifikáciu s neúplným textom.