Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Jarjabek.
Poslanec D. Jarjabek:
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Budem citovať pána Mikloška, ktorý povedal doslova "zmluva predsedu vlády", "veľkorysosť predsedu vlády" a podobne. Ale veď predsa, pán poslanec Mikloško, toto nie je zmluva pre predsedu vlády. A nehnevajte sa, pre mňa hovoriť o veľkorysosti predsedu vlády, to je v tejto chvíli veľké nič, aby som sa slušne vyjadril. No a ja sa pýtam, keďže ide o takto závažnú zmluvu, kto z občanov Slovenskej republiky vedel o tom, vôbec poznal slovo tejto zmluvy, keď ani my, opoziční poslanci, sme túto zmluvu nepoznali, koaliční neviem, hovorím za seba, veď táto zmluva nám bola normálne, kolegovia, zatajená. Ja sa vôbec čudujem, že tu v tejto chvíli niekto vôbec sa baví o tejto zmluve z pohľadu jej kvality.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pani poslankyňa Aibeková.
Poslankyňa M. Aibeková:
Ďakujem za slovo.
Vážený pán poslanec Mikloško, ja súhlasím s vami v tom, že táto zmluva je mimoriadne dôležitá. Nielen preto, že je to medzi dvomi štátmi, ktoré viac ako 70 rokov žili spolu, ale že je to zmluva o majetku. A zmluvy o majetku sú vždy veľmi dôležité, či je to medzi rozchádzajúcimi sa manželmi, obchodnými partnermi alebo štátmi. A to vám práve vytýkame. Vy ste nám to vlastne potvrdili, že takáto dôležitá zmluva hovoriaca o toľkých miliardách, o osude dvoch národov, a vy ju predhodíte vo večerných hodinách takým dehonestujúcim spôsobom. Vy ste, pán poslanec, prezradili, a ja vám za to ďakujem, dôvod, prečo ste to urobili. Povedali ste, že to je veľmi dôležitá zmluva, týždeň nebude rokovať parlament a vy ju chcete mať odsúhlasenú. Pán Mikloško, ale zabudli ste, že vy vediete tento štát a tento parlament.
Prečo predseda parlamentu, keď je táto zmluva taká dôležitá, ju nedal ako prvý bod rokovania? Alebo po tých dvoch, ktoré sa presúvali už niekoľko mesiacov, ju nedal pred rokovanie o odvolaní ministra Ftáčnika? Prečo vy, ktorí máte v rukách priority rokovania, ste toto neurobili? Celá táto situácia nemusela vzniknúť a zmluva mohla byť prerokovaná v dôstojných podmienkach. Mohla sa vyjadriť jedna aj druhá strana. Vy nás nútite do takéhoto rokovania, a pritom sami priznáte, že ide o bytostne dôležitú zmluvu.
Takže o toto ide, aby sme vás upozornili, že nie je možné, aby prišiel predseda jednej strany, ktorá už de facto neexistuje, a ostatní poslanci, ale to je na hanbu koaličných poslancov, že odsúhlasujú takéto niečo. Táto zmluva mohla začať rokovaním ráno o 9.00 hodine a v dôstojných podmienkach, keďže ide o dôstojné a dôležité...
(Zaznel zvuk časomiery.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pani poslankyňa Keltošová.
Poslankyňa O. Keltošová:
Ďakujem za slovo, pán podpredseda.
Dovoľte mi, aby som sa dotkla obsahu a formy tejto zmluvy pre poslancov, ktorí, predpokladám, tak ako opoziční poslanci, ju zatiaľ nemali čas naštudovať a mali sme ju pripravenú podľa riadne schváleného programu v priebehu tohto týždňa, prípadne ďalšieho pokračovania.
Ja protestujem proti tomu, aby sa uzatvárala medzištátna zmluva, kde v dôvodovej časti sa hovorí: "Niektoré časti tohto zoznamu, ktorý je prílohou zmluvy, sa ešte dopracúvajú dodatočne, lebo podklady niektorých partnerských slovenských rezortov a českých rezortov o nimi uzavretých dohodách nie sú úplne zhodné a treba ich zosúladiť." Neviem, my ideme kupovať mačku vo vreci? Ideme schvaľovať zmluvu s prílohami, ktoré sa ešte dopracúvajú? To som ešte nepočula ani nevidela ani tu, ani v zahraničí. To je moja prvá pripomienka.
Ak sa tá zmluva napriek našim protestom schváli, tak vás chcem upozorniť, páni koaliční poslanci, na článok 3. Ak sa po nadobudnutí platnosti tejto zmluvy dodatočne zistí nehnuteľný majetok Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, ktorý sa nachádza na území tretích štátov, čiže v zahraničí, a ktorý nebol predmetom delenia majetku, bude rozdelenie dohodou medzi vládami zmluvných strán. Ale tu sa nehovorí nič o tom, že ak sa dodatočne zistí nehnuteľný majetok Českej a Slovenskej republiky tu doma. Takže čo vlastne ideme schvaľovať?
My vieme, že zahraničný majetok bol rozdelený. Tu ide o to, aby sme si ponechali možnosť rokovať podobne ako o majetku, ktorý sa zistí dodatočne v zahraničí, rovnaký meter zoberme aj na majetok, ktorý sa zistí dodatočne aj na území Slovenskej republiky. Prečo tak chceme ustupovať? Prečo sa ponáhľame? Aký termín tu bol dohodnutý medzi vládami, o ktorých parlament nebol informovaný? Čo je toto za spôsob, že vláda sa zaviaže k určitému termínu a parlament o tom nevie? Ja veľmi dôrazne protestujem, tá zmluva má formálne právne nedostatky a má aj vecné nedostatky...
(Zaznel zvuk časomiery.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Weiss.
Poslanec P. Weiss:
Pán Mikloško správne pripomenul, že federálny majetok delili len a len ministri za Hnutie za demokratické Slovensko. Ako ministri federálnej vlády, aj ako ministri vlády slovenskej, ktorí sedeli vis-á-vis proti svojim českým kolegom a mohli proti nim ukázať svoje odborné majstrovstvo a pripravenosť na tento proces. Ak teda teraz HZDS a SNS kritizujú túto vládu, tak mali by si predovšetkým položiť otázku, prečo to delenie majetku dopadlo tak, že je dnes predmetom kritiky.
Druhá poznámka nadväzujúca na pána Mikloška. HZDS malo exkluzívne vzťahy s ODS a s pánom Klausom, ktorí vládli v Českej republike štyri roky. Ja jednoducho neviem pochopiť, keď boli také vynikajúce vzťahy, prečo sa tá zmluva nedotiahla do konca a prečo teraz je predmetom kritiky tá vláda, ktorá dosiahla ten želaný nulový variant. Pán Mikloško to nevie, ale ja viem, že bývalý veľvyslanec Slovenskej republiky v Českej republike pán Mjartan gratuloval svojmu nástupcovi pánovi Jozefovi Stankovi za skvelú zmluvu, ktorú urobil a pomocou ktorej sa veci dostali zo slepej uličky, z patovej situácie.
A čo sa týka tej vlajky, archívu a tak ďalej, preboha, veď mali ste takmer sedem rokov, ak ste to chceli žalovať kdesi na medzinárodných fórach, mohli ste to urobiť. Táto diskusia jednoducho ukazuje, že Hnutie za demokratické Slovensko a Slovenská národná strana bytostne v každej situácii, je to jednoducho kvalita ich opozičnej politiky, potrebujú konflikt, potrebujú vyvolávať pocit krivdy, potrebujú mať nepriateľa, potrebujú niekoho označiť za zradcu, a preto to v tomto parlamente aj tak vyzerá.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Tkáč.
Poslanec V. Tkáč:
Vážený pán podpredseda,
ja mám procedurálny návrh, aby Národná rada Slovenskej republiky vrátila tento materiál na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, pretože nie je zrejmé, či tento ústavnoprávny výbor zaujal stanovisko k tejto dohode. To je po prvé.
Po druhé, platí zákon číslo 542/1992, ktorý je súčasťou právneho poriadku Českej republiky, aj slovenskej. Podľa článku 3 Česká republika a Slovenská republika nesmú po zániku ČSFR používať symboly Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky.
Po tretie, v dôvodovej či predkladacej správe sa hovorí, že niektoré časti zoznamu, teda prílohy k tejto zmluve, za ktorú tiež chcete o chvíľu hlasovať, sa však dopracúvajú dodatočne, lebo podklady niektorých partnerských slovenských rezortov a českých rezortov o nimi uzavretých dohodách nie sú úplne zhodné a treba ich zosúladiť. V článku 3 tejto zmluvy sa hovorí, že konečný zoznam dohôd podľa odsekov 1 až 3 je uvedený v prílohe tejto zmluvy, ktorá sa podľa "predkladačky" má dopracovať. V článku 5 tejto zmluvy sa v závere hovorí, že každá zmluvná strana a tak ďalej postupuje podľa ústavného zákona alebo dohôd uvedených v prílohe k tejto zmluve, ak to prešlo do vlastníctva prvej zmluvnej strany. V tejto súvislosti po prvé tento text je absolútne nekompetentný. Po druhé treba zvážiť, aký je osud v súvislosti s touto zmluvou a podľa príslušného článku, kedy sa považuje delenie nehnuteľného majetku za skončené, zákona, resp. ústavného zákona číslo 541/1992 Zb. o delení majetku ČSFR medzi Českú republiku a Slovenskú republiku a jeho prechode na Českú republiku a Slovenskú republiku.
Pán premiér v rozhlasovej reportáži pred niekoľkými týždňami na otázku diváka či poslucháča o exekučnom zákone povedal, že nemôže čítať všetko to, čo podpisuje. Toto je typický príklad, kde sa tak stalo. A v predkladacej správe sa bije text s obsahom tejto zmluvy. Navrhujem vrátiť tento zákon a túto zmluvu a žiadam hlasovať o tom bezodkladne.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Cabaj.
Poslanec T. Cabaj:
Vážený pán predsedajúci,
mňa len mrzí, že tu v Národnej rade, v tejto rokovacej miestnosti, nie je predseda Národnej rady, pretože ak si dobre pamätáme, v minulom roku verejne vyhlasoval, akým spôsobom parlament si vydobyje svoju pozíciu a prestane byť slúžkou vláde. Jednoducho možno práve preto sa pre istotu odtiaľto vytratil, lebo neviem, či nemá vo svojej strane ten istý problém, ako má premiér, že vlastne ostal generálom bez vojska, lebo to vojsko si robí, čo chce, a on medzitým lieta a teoretizuje, že ako by to bolo alebo keby to bolo. Ale že je to v tejto situácii, tak trochu to aj chápem, pretože mal som možnosť si pozrieť správy a pán Mikloško, keďže v tom čase rozprával v parlamente, zrejme nevidel, ako sa jednotliví poslanci vyjadrovali, kto kde bude patriť a kde bude slúžiť. Tak už tí poslanci teraz slúžia momentálne premiérovi a potom takýmto spôsobom to v parlamente vyzerá.
Ale aby som bol úprimný, vôbec ma to neprekvapuje, že premiér slovenskej vlády sa pomaly zakráda, vletí do parlamentu, lebo nocou sa zakráda iba zlodej. Keby mal poctivé úmysly aj s touto zmluvou, ktorá je pripravená, že je zle pripravená, o tom hovoria odborníci, tak by takýmto spôsobom zrejme nerobil. Ale čo chcete od premiéra vlády, ktorý porušuje Ústavu Slovenskej republiky? Nič iné nemôže robiť, jedine potom môže manipulovať aj s poslancami, pretože poslanci aj svojím hlasovaním dnešný deň ukázali, že mu kryjú chrbát. To znamená, zistil, že smelo môže ísť ďalej, nič sa nedeje, nikto mu nedal po prstoch. Tak preto takýmto spôsobom vystupuje. Je to hanba Slovenskej republiky, takýto premiér.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Halmeš.
Poslanec F. Halmeš:
Najradšej by som reagoval na predrečníka, ale, žiaľ, nemôžem, tak to poviem "zaobalene". Poslanec Mikloško má zmysel pre štátnický pohľad na problematiku, bez ohľadu na to, či tu sedí od rána, alebo nesedí. A myslím si, že sa mu podarilo pomenovať historický význam tejto zmluvy. Viete, ak premiérovi tu raz poviete, že je generál bez vojska, potom poviete, že ho všetci tu poslúchajú, tak to sú kontradikcie, ktoré vôbec nemajú logiku.
Ak sme tu včera do polnoci hovorili o niečom, to nebolo nočné zakrádanie sa? (Ruch v sále.) Prosím vás pekne, ja si myslím, že podstatný je obsah. Väčšina rozhodla, že sa bude rokovať o tejto zmluve teraz. To je vôľa parlamentu. A prosím vás pekne, na čom už nájdeme zhodu? Na sociálnych zákonoch nenájdeme. Ja vás chápem. Vláda prijíma zákony, ktoré sú nepopulárne, a my to tu podporujeme, pretože si myslíme, že je to východisko z ekonomickej krízy, v ktorej sa krajina nachádzala. Ale nezhodnúť sa na tom, že dostaneme slovenské zadržiavané zlato? Veď po tom volali generácie. Tak z toho sa nedokážeme potešiť? Akí ste to slovenskí vlastenci?
K otázke kultúrnych pamiatok sme podpísali dohodu s Maďarskou republikou. Ja som rád, že je tá dohoda. Ale máme vysporiadané kultúrne veci s Maďarskou republikou? Veď stále hovoríme, že tam máme veľa pamiatok a dohoda je podpísaná. Jedine v korektných vzťahoch sa dajú dosahovať vyššie ciele. Tak prosím vás, považujme toto za jeden z dôležitých krokov k dobrým vzťahom so susedmi. Lebo kto nevyjde so susedmi, nevychádza, samozrejme, s nikým.
A tie kontradikcie by som nachádzal aj viaceré. Pani poslankyňa Belohorská, raz ste povedali, že ste nepripravená, a druhýkrát ste povedali, že máte zmluvu prečítanú už niekoľko dní dozadu a že ste o nej diskutovali v zahraničnom výbore. Takže skúsme...
(Zaznel zvuk časomiery.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Poslanec Cuper.
Poslanec J. Cuper:
Vážený pán poslanec Mikloško, nech mi bude odpustené, že nevidím veci tak ružovo ako ty, ale ja som tu celý deň sedel v tejto snemovni a museli sme obhajovať tie svinstvá, ktoré ste vy narobili pred niekoľkými mesiacmi, keď ste zavreli nevinného človeka. Ja obdivujem tvoj sentimentalizmus. Mňa až udivuje, ale ty si ho mal aj pri tých rokovaniach s českou stranou, keď ťa riadili bývalí VPN-kári a keď ti hlavného poradcu robil súdruh Holaniak, nejaký Holander, podľa pána Havla. Ja som bol na takom jednom rokovaní, ale vo funkcii iba poradcu pána podpredsedu, a videl som to, čo sa tam dialo, ten bezuzdný sentimentalizmus, ten nezáujem o národnosť, štátne záujmy, ako ich pán Weiss často a rád definuje. Takže nakoniec vyústilo do toho sentimentálneho haluškovania s pani Burešovou. Ale ja som rád, naozaj, i keď v živote by som ti doprial všetko, lebo v duši si dobrý človek, že si nie a nebol naďalej predsedom Národnej rady, pretože by sme boli prišli v tých rokovaniach aj o posledné gate. A ostatné dopoviem, keď budem vystupovať.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Zajac.
Poslanec P. Zajac:
Ja si myslím, že možno vari pokojne hovoriť nie do minulosti, ale aj do budúcnosti, a myslím si, že pán poslanec Mikloško má pravdu najmä v tom, že hovorí, že táto zmluva vytvára čistý stôl. To je najpodstatnejšie.
A keď sa pýtame na to, prečo je dôležitá táto zmluva a nemyslíme sentimentálne alebo nevraživo, alebo akokoľvek na minulosť, ale myslíme veľmi vecne, veľmi otvorene, v prospech tých, ktorých sa táto budúcnosť týka, na budúcnosť, tak najdôležitejšie je na tejto zmluve to, že nie je zahľadená do minulosti, ale je otvorená do budúcnosti. Je celkom pochopiteľné, že proti tejto zmluve je istý odpor, a to nielen na Slovensku, ale aj v Českej republike. Ale pre tých, čo chcú mať otvorenú budúcnosť dobrých vzťahov, a to znamená umožniť štúdium slovenským študentom v Českej republike, to znamená dvojité občianstvo, možnosť dvojitého občianstva pre Čechov žijúcich na Slovensku, Slovákov žijúcich v Čechách, to znamená možnosť otvorených hraníc, to znamená možnosť spoločnej cesty do Európskej únie a do NATO, to znamená možnosť otvorených sociálnych vzťahov, možnosť pracovať v Českej republike pre slovenských občanov a naopak, to všetko sú také veci, ktoré sú veľmi, veľmi významné a ktoré stoja za takúto zmluvu. Ak niekomu za to nestoja, obávam sa, že je zahľadený len a len, ale nevraživo, do minulosti. My sme zahľadení do budúcnosti.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Cabaj.
Poslanec T. Cabaj:
Vážený pán predsedajúci, samozrejme, že...
(Ruch v sále.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Páni poslanci, prosil by som vás, aby ste nezneužívali...
Poslanec T. Cabaj:
Ja mám právo vystúpiť, pretože predkladám procedurálny návrh, preto som sa prihlásil. Tak keby ste poznali rokovací poriadok, ostatní, vykrikujete zbytočne. Takže, pán predsedajúci, v mene klubu HZDS a Slovenskej národnej strany chcem požiadať, aby sa urobil poriadok v tomto parlamente, a preto aby bolo zvolané poslanecké grémium. Ja by som rád veril, že tento parlament ešte riadi predseda Národnej rady, a nie premiér vlády Slovenskej republiky, ktorý vletel takto do parlamentu a narobil tu jeden rozruch.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Cuper je posledný prihlásený do rozpravy.
Pán poslanec Cuper, máte slovo. Nech sa páči.
Budem informovať pána predsedu o požiadavke zvolať poslanecké grémium.
Pán poslanec Tkáč, nedali ste procedurálny návrh.
Pán poslanec Cuper, nech sa páči, máte slovo.
(Hlasy v sále.)
Pani poslankyňa, neurážajte poslancov hlúpymi nadávkami, prosím vás pekne.
Pán poslanec Cuper, nech sa páči, máte slovo.
Poslanec J. Cuper:
Milé dámy,
vážení páni,
na úvod svojho vystúpenia niekoľko...
(Ruch v sále.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec, ak chcete dať takýto návrh, pozrite si rokovací poriadok o podávaní návrhov takéhoto typu, ako ste podali vy.
Pán poslanec Cuper.
Poslanec J. Cuper:
Milé dámy,
vážení páni,
vážení hostia,
skôr než sa dotknem témy, niekoľko poznámok.
Pán Mikloško, váš "heroický" vstup do tejto sály a následné obvinenie poslancov opozície z toho, že tu dva dni maria čas, bolo neférové. Nie my sme spôsobili toto mimoriadne zasadanie parlamentu. Vy svojím nezodpovedným prístupom k princípom demokracie, zákonnosti a právneho štátu bezdôvodne bez akýchkoľvek dôkazov ste poslali jedného z poslancov tejto snemovne do basy, čo sa v dejinách demokratického parlamentarizmu od roku 1989 v tomto parlamente neudialo. Správate sa ako autokrati, zneužívate moc a bolo našou povinnosťou na to túto spoločnosť, ťažko skúšanú vašou vládou, upozorniť. Je to sväté a neodňateľné právo opozície v každej krajine, ktorá si hovorí, že je demokratickou. Takže toto neberiem.
Pán premiér, prečítam vám niečo: "Položil som právo a spravodlivosť do úst tejto krajiny. Blaho ľudí som uspokojil." Hádajte, kde je to napísané!
(Reakcia z pléna.)
Nie, nie, nie. Je to § 1 Chammurapiho zákonníka. Prečítajte si to, ak pôjdete do Louvru. Je to tam. Stojí to tam v jednej zo siení. Označuje to inak aj...
(Reakcia poslanca.)
Pán Osuský, nestojí to v Londýne, stojí to naozaj v Louvri. Takže zbytočne by ste sa hádali. Ste neinformovaný. Možnože sa vyznáte v známkach, ale nie v práve.
Označuje to aj bohovládu. V poslednom čase čoraz častejšie máte tendenciu odvolávať sa na blaho ľudí, ako ho uspokojujete a ako sa staráte o demokraciu, zákonnosť a právny štát. Ale váš prienik do tejto snemovne pripomínal skôr zbojnícky prepad, ktorým chcete na nočnom zasadaní dosiahnuť, aby bola ratifikovaná dohoda, ktorou spôsobíte tomuto štátu mnohomiliardové škody alebo spôsobíte tomuto národu mnohomiliardové škody. História je najlepšou učiteľkou, a preto ak nás tu pán Bohunický obviňoval, a nielen pán Bohunický, ale aj ďalší poslanci, aj pán Krumpolec, že za všetko, aj za túto zmluvu, ktorú uzavrel tento neschopný ministerský predseda, môže dnešná opozícia, vtedajšia vládna koalícia, tak sa ja musím vrátiť trocha naspäť dozadu, aby sme si ozrejmili niektoré fakty.
Po víťazných voľbách v roku 1992 som išiel do federálneho parlamentu ako predseda ústavnoprávneho výboru. Vtedajší minister financií pán Kozlík mi dal návrh zákona o zákaze privatizácie federálneho majetku. Ja som tento zákon v júli dal zaregistrovať do snemovne. Asi o dva alebo tri dni bolo skrečované zasadanie Federálneho zhromaždenia. Prišiel za mnou pán predseda poslaneckého klubu ODS a povedal, že ak Hnutie za demokratické Slovensko tento zákon nestiahne, tak skončí koalícia na federálnej úrovni. Bolo celonočné rokovanie. Bývalý prezident Michal Kováč, vtedajší predseda Federálneho zhromaždenia bol toho svedkom. Ja som tam bol iba chvíľami. A bol tam možno aj pán Roman Kováč a možno ďalší, Roman Zelenay, ktorí vtedy viedli Federálne zhromaždenie včítane pána Stanka, pán Bohunický, určite. Nemôžete nás obviňovať, že sme nepostupovali ako dobrí hospodári. Privatizácia federálneho majetku bežala na plné obrátky. Boli sprivatizované aerolínie, bola sprivatizovaná Česko-slovenská námorná plavba, a preto sme dospeli, aj to bol jeden z dôvodov, prečo sme si mysleli, že čím skôr dôjde k rozdeleniu Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, tým menšie škody budú spôsobené tomuto národu.
Pán Bohunický, neobviňujte nás, že nás vtedy česká strana vydierala, pretože vy ste tomu napomáhali svojou nelojalitou k slovenskému národu. Vy ste nechceli hlasovať za osamostatnenie Slovenskej republiky. Vy všetci ostatní ste nás obviňoval z toho, že rozdeľujeme kvitnúci štát. Áno, môžem vás ubezpečiť, že ak by sme postupovali vašou filozofiou, tak by sme boli prišli takmer o všetok majetok. Naozaj by nebolo bývalo čo deliť. To, čo bolo v Prahe, by bolo patrilo všetko Čechom a Českej republike. Na rozdiel od vás sme boli trochu dlhozrakejší a videli sme možno trochu ďalej a netrpeli sme najmä sentimentálnou hlúposťou, ktorá je v politike absolútne neprípustná, pretože politika je rýdzo pragmatická činnosť. A nepoznám dva národy alebo štáty, aby sa sentimentálne objímali. Aj medzi Francúzskom, Anglickom a medzi Nemeckom a Francúzskom, aj keď sú kamaráti, uznávajú sa, prebieha tvrdý ekonomický boj. Niečo iné je sentimentálna priazeň, trebárs aj blízkych národov, a niečo iné je to, čomu sa hovorí, pán Weiss, národnoštátne záujmy.
Ja si veľmi dobre pamätám, ako ste nás vydierali. Ja si veľmi dobre pamätám, že ste nás vydierali aj v Národnej rade Slovenskej republiky, pán Mikloško, keď v českej Snemovni národov dávno prešiel zákon o rozdelení republiky, odhlasovala ho aj Česká národná rada, ale v Slovenskej národnej rade ste vy blokovali schválenie toho zákona. Aj tam sme ťahali za kratší koniec. Stále sme boli v tomto prípade oveľa slabším partnerom, a vydierateľným, pretože aj v tejto otázke sa česká strana vedela zjednotiť, či už strana vládna, aj opozičná, vtedajšia sociálna demokracia, pán Halmeš, ale aj ODS. A dohodli sa. My sme trpeli sentimentom. Ten sentiment alebo to, čo tomu predchádzalo, pán Mikloško, ja som vám už povedal, zúčastnil som sa toho. Ja viem, kto bol vaším poradcom. Ja som tam sedel iba dvakrát. Áno, bol pán Holender, dnešný sudca Ústavného súdu Českej republiky, ktorý každú chvíľu vybehol z rokovania, ak česká strana už končila rokovanie, išiel za ňou, poradili jej, naspäť sa zišli. A bolo jasné, pretože som sedel s ním v kancelárii a viem, že to pán Jičínský a jeho sekretárka z Prahy dirigovali. Tak o akej to rovnoprávnosti hovoríte alebo o akých rešpektovaniach záujmov Slovenskej republiky to hovoríte? Veď sme stále ťahali za kratší koniec.
Uvedomte si, že nebyť Mečiara a tej garnitúry, ktorá vzišla z Hnutia za demokratické Slovensko, tak by sme boli dopadli veľmi smiešne. Prečo nechcete uznať, že to bol Mečiar, kto sa dokázal postaviť aspoň ako rovnocenný partner? A bolo to práve Hnutie za demokratické Slovensko a Slovenská národná strana, ktorí sa postavili za tento národ a chceli zachrániť aspoň to, čo sa dá. Dohodli sme rovnoprávnu zmluvu. Našou úlohou bolo aj v ústavnoprávnom výbore zabrániť tomu, aby nedošlo k tomu, čo chcela česká strana. To znamená secesie alebo vystúpenie. My sme dohodli sukcesiu, teda vstúpenie do práv právneho predchodcu. Bol to rovnocenný zväzok. Samozrejme, to, čo sa už privatizovalo dopredu, sa zachrániť nedalo. Jednoducho bolo preč, ale nebola to naša zásluha. Bola to zásluha našej sentimentálnej hlúposti, ktorou tento národ po dejiny trpel.
Vyprosím si, aby ste nás neustále obviňovali takým krátkozrakým a hlúpym spôsobom. A tu máte túto zmluvu, ktorá je naozaj výsmechom medzinárodného práva, pretože v článku 3 sa hovorí, že jej súčasťou budú aj dodatky alebo dodatok. A ten dodatok, nakoniec sa dozvieme, že nie je konečný a že bude, neviem akým spôsobom, pretože chýbajú derogačné ustanovenia, ktoré by hovorili o tom, ako sa teda bude pokračovať. Tak nehovorte, že to je rovnoprávna zmluva. Už starí Rimania takéto zmluvy nanucovali slabším partnerom, dobytým mestám, a to podľa toho, aký stupeň lojality prejavovali. Nehovorte nám, právnikom, že toto je výsledkom rovnoprávneho rokovania. Česká strana neustále vydierala a vydiera, až vás nakoniec pripraví o niekoľko miliárd, ale nie vás, ale tento národ.
Pán Weiss nám tu hovorí, že sme mali na to štyri roky či sedem rokov. Pán Weiss, izraelsko-palestínske rokovania už bežia možno 12 rokov, ja neviem, aj za podpory vášho vzoru Spojených štátov a neustále sa vzájomne vydierajú. Nevedia sa dohodnúť. Nikto to neurýchľuje. Každú chvíľu sa dozvieme, pán komentátor Slovenského rozhlasu to minule nazval, že dostávajú tie rokovania orientálny kolorit. Ja vám, pán Weiss, hovorím, že radšej orientálny kolorit, radšej 10 rokov rokovaní, ako prijať takú výsmešnú zmluvu, ktorá je výsmechom medzinárodného práva a schopnosti Dzurindovej vlády uzavrieť a viesť rovnoprávne rokovania na medzinárodnej úrovni. Jednoducho správajú sa ako lokaji, ako servilní prisluhovači, ktorým každý môže vnútiť, čo chce. Ak takto bude viesť negociačné rokovania, tak naozaj neviem, aké môže byť potom naše postavenie v zjednotenej Európe, kde ešte stále štáty fungujú na princípe suverenity a zvrchovanosti.
Ja preto dávam procedurálny návrh, aby sa dnešné rokovanie prerušilo, aby sme sa zajtra znovu tu stretli, aby sa dal priestor na posúdenie a diskusiu, tak ako sa to robí v každej civilizovanej krajine, aby sa zišiel ústavnoprávny výbor a posúdil, aké dôsledky táto zmluva bude mať pre tento národ. Lebo to nie sú iba tie 3 mld., ktoré spomínal pán Sergej Kozlík. To nie sú iba peniaze, ktoré už nikdy nedostaneme za sprivatizovaný majetok.
Pán Weiss, sedeli tam aj neskorší členovia iných vlád, ktorí boli možno na prechodný čas v HZDS. Áno, hovorilo sa o jednom, ktorý naozaj veľmi neschopne rozdelil federálny majetok. Bol to terajší primátor a člen Demokratickej únie pán Moravčík, primátor tohto mesta. Mohol by som menovať aj ďalších, ktorí dnes už v HZDS nie sú. Mohol by som spomínať aj tých, ktorí za HZDS sú tu a ich rezorty na delenie nedoplatili. To neboli len tieto peniaze. Ja viem dobre, ako česká strana nakladala aj pred rozdelením s budovami, ktoré ostali v Prahe, že každá sa opravovala za obrovské peniaze. Upozorňovali sme už vtedy na to, že je to potrebné zahrnúť do zmluvy. Nestalo sa tak.
Ja si myslím, že takúto zmluvu naozaj nie je možné podporiť, pretože nie sú tam zohľadnené okrem 3 mld. ani pohľadávky voči českej strane historického charakteru. Ak my nespomenieme v takejto zmluve, pán Mikloško, aj to, že česká vláda, kedysi česko-slovenská, vymenila hornú Oravu a Spiš za Tešínsko, ktoré jej prináša už 100 rokov zisk a bude jej prinášať ďalších možno 1000 rokov, tak sme jednoducho a budeme pokladaní vždy za hlupákov. Toto je len, bohužiaľ, potrebné povedať tomuto národ, to je len prvý krôčik k tomu rozdávaniu sa, v ktorom budete servilne pokračovať, pretože o chvíľu bude, keď vás podporia vaši koaliční partneri maďarskej koalície, za tým prídu Benešove dekréty, za tým príde štátna pôda, ktorá sa musí odovzdať obecným zastupiteľstvám, za tým príde zrušenie tzv. štrbských vykonávacích protokolov, podľa ktorých má vrátiť maďarská strana všetky historické a kultúrne pamiatky, ktoré ulúpila zo Slovenska protiprávne po roku aj pred rokom 1918, aj po roku 1918. A to nie sú malé hodnoty. Možno 80 % exponátov z ostrihomského múzea aj z budapeštianskeho by sa muselo vrátiť naspäť na Slovensko, pretože boli protiprávne ulúpené a podľa medzinárodných trianonských dohôd mala ich maďarská strana vrátiť.
Ja poznám štát oveľa menší, pán Mikloško, ktorý si to vybojoval. Island si vybojoval všetko svoje historické dedičstvo na oveľa väčšom Dánsku, Kodani, po 300 rokoch boja. A ja si myslím, že vaša vláda tak dlho, táto neschopná vláda, tohto pána, čo tu sedí po ľavici, tak dlho nebude traumatizovať tento národ. Ja si myslím, že už druhýkrát sa v nijakom prípade tento slovenský národ nepodarí takýmto podvodným spôsobom oklamať, ako ste to urobili v predchádzajúcich voľbách. Práve preto sa môžete hanbiť aj za túto zmluvu.
Ďakujem. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Cupera.
(Ruch v sále.)
Moment, páni poslanci! Prosil by som tých, ktorí sa chcú prihlásiť ústne do rozpravy, vymazať zo svetelnej tabule.
Najskôr prečítam poslancov prihlásených s faktickými poznámkami: Cabaj, Bohunický, Mikloško, Delinga, Belohorská, Weiss, Slobodník, Tkáč, Húska, Zajac.
Prosil by som technikov, aby posunuli mená na svetelnej tabuli tak, aby sa dali zaznamenať.
Pani poslankyňa Belohorská a pán poslanec Krajči. Posledný je pán poslanec Krajči.
Teraz by som prosil, aby ste vymazali mená zo svetelnej tabule - pán poslanec Cuper bol posledný písomne prihlásený do rozpravy -, aby sa mohli prihlásiť do rozpravy poslanci ústne.
Prosím, kto sa hlási do rozpravy ústne? Ústne sa do rozpravy prihlásili poslanci: Tkáč, Baco, Belohorská, Slobodník, Húska, Cuper, Husár, Cabaj. Takže ešte raz prečítam: Hofbauer, Tkáč, Baco, Belohorská, Slobodník, Húska, Cuper, Husár, Cabaj. Končím možnosť ďalších prihlášok do rozpravy.
Na základe požiadavky pán predseda parlamentu zvoláva poslanecké grémium.
Vyhlasujem prerušenie rokovania o tomto bode programu.
Budeme pokračovať zajtra udelením faktických poznámok poslancom, ktorí boli prihlásení do rozpravy. Pokračujeme ráno o 9.00 hodine.