Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Prosím o pokoj v rokovacej sále, páni poslanci.
Poslanec P. Osuský:
... túto krajinu pod vaším "demokratickým", "vlasteneckým" a jednoznačne "proeurópskym" vedením dostať ani do NATO, ani na prah Európskej únie. Všetko toto ste za 5 rokov zmrhali. Takže tej vlastizrady ste sa dopustili na občanoch tejto krajiny aj na svojich vlastných deťoch vy.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pani poslankyňa Aibeková.
(Ruch v sále.)
Pani poslankyňa Aibeková ide hovoriť, páni kolegovia poslanci.
Zapnite pani poslankyňu Aibeková.
Poslankyňa M. Aibeková:
Som zapnutá, ale, pán podpredseda, taká pôda, ako ste v parlamente dopustili, tá do parlamentu nepatrí, takéto dehonestujúce vystúpenie pána poslanca. Ale dovoľte mi, ja chcem absolútne vo vecnom tóne, aj keď...
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Prosím, pani poslankyňa Aibeková má slovo.
Poslankyňa M. Aibeková:
Ďakujem.
Ja som chcela osloviť pána predsedu, ale zrejme mu je prednejšie diskutovanie s vládnym poslancom, aby si vyriešili problémy, ktoré majú.
Pán predseda, vy ste vždy hovorili o nadštandardných vzťahoch s Českou republikou a v tom hroznom zhone, do ktorého ste nútili parlament a, bohužiaľ, koaliční poslanci vždy sklopili hlavy a súhlasili s tým, ste zabudli na jednu veľmi dôležitú zmluvu. Vám to je všetko smiešne, pán predseda, viete vy vôbec, že od 1. januára 2000 nie je v platnosti zmluva o vzájomnom vyrovnávaní si poplatkov za zdravotnú starostlivosť? Viete o tom, pán predseda, že teraz, keď slovenský občan pocestuje do Čiech a ochorie tam, že si to bude musieť platiť? Na to ste v tom zhone zabudli. Pripravujete takéto nekvalitné zmluvy.
A tak ja vás vyzývam, aby ste dali za úlohu svojmu ministrovi zdravotníctva, aby urýchlene namiesto tých hlúpostí, ktoré predkladá do parlamentu a na čom sa nevie zhodnúť ani koalícia, tak aby pripravil okamžite túto zmluvu, aby na to nedoplácali občania Slovenskej republiky, ktorí mnohí študujú v Čechách a mnohí tam pracujú a ak ich postihne nejaký úraz, tak do smrti budú dvojnásobne postihnutí, že budú chorí invalidi a nebude im to mať ani kto zaplatiť.
Takže takéto zákony a takéto zmluvy by ste tu mali dávať, a nie kadejaké hlúposti, o ktorých nás nútite rokovať celé týždne.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Húska.
Poslanec A. M. Húska:
Ďakujem.
Chcem povedať toľko, že sa hlásim k tomu postupu, ktorý bol odhlasovaný a odsúhlasený vo vyjednávacích delegáciách, keď išlo o riešenie tzv. veľkej nuly. Za predpokladu, že tzv. nesporné body delenia nebudú už predmetom ďalšieho handrkovania, ďalšieho rokovania. A teraz sa jednoducho znova zaplatí jeden účet v rozsahu 2 až 3 mld. Sk. Protestujem proti takémuto postupu a hlavne proti tomu, že také vážne problémy, ako je schvaľovanie tejto zmluvy, sa vlastne nasadí celkom improvizovane na koniec, alebo po skončení normálneho času rokovania. Je to jednoducho spôsob, ktorý nemôžeme prijať. Upozorňujem vás, že to ani pre vás nebude nijakým víťazstvom, keď teraz znova jednou improvizáciou zjednodušíte veci, ktoré sú samy v sebe zložité.
Chcem vás upozorniť, že by nebola ani katastrofa, keby nebola dokončená nešikovným spôsobom táto dohoda, lebo napríklad vyrovnanie medzi Rakúskom a Česko-Slovenskom, ktoré malo skončiť do 31. decembra 1919, doteraz nie je podpísané a svet sa nezrútil. A my sme sa len vzdali zasa nejakých miliárd.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Bohunický.
Poslanec P. Bohunický:
Pekne ďakujem, pán predsedajúci.
Pani kolegyňa Belohorská sa viackrát odvolala na bývalých federálnych poslancov, patril som k nim a ja som už v zahraničnom výbore hovoril o skutočnostiach, ktoré predchádzali aktu podpisu tejto zmluvy. My sme vtedy veľmi jasne upozorňovali zo Strany demokratickej ľavice, ale aj mnohí poslanci, ktorí teraz sedia, alebo niektorí poslanci, ktorí teraz sedia v laviciach HZDS, napríklad pán Delinga, pretože vtedy bol v Dubčekovej strane, Sociálnodemokratickej strane, sme upozorňovali na to, že hektický termín 1. 1. 1993 rozdelenia môže priniesť problémy v budúcnosti. Upozorňovali sme najmä na majetok, a preto sme chceli, aby sme určitú chvíľu boli ešte spolu, aby sme v pokoji a navzájom mohli tento majetok deliť.
Prirodzene, politická vôľa na jednej aj druhej strane bola taká, že sme sa rozdelili. Prosím, mali ste na to, vaša vláda, aby sme uzavreli tento pozostatok nejakým spôsobom, 5 rokov. Ani po dobrotky, ani po zlotky sa vám to nepodarilo. Je to vina aj jednej, aj druhej strany, aj keď súzvučne vládli vlády podobného zamerania. Ja si myslím, že aj na jednej, aj na druhej strane z tohto aktu vznikli oveľa väčšie straty, ktoré sa už veľmi ťažko budú dať vyčísliť. Ale ja si skutočne myslím, že v záujme dobrých susedských vzťahov naša dohoda na jednej aj druhej strane, a nemôžeme analyzovať, koho väčšia ujma nastane, ja si myslím, že v záujme dobrých vzťahov do budúcnosti je toto výborné riešenie a je dobré, že ho našla táto vláda.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Kozlík.
Poslanec S. Kozlík:
Ďakujem pekne.
Ja v rámci určitého rozhorčenia "a šľak ma z toho ide trafiť" v zmysle Jula Satinského, skutočne taká vážna vec si vyžadovala pokojné prerokovanie v pléne Národnej rady. Nie je to otázka len tých 3 mld. Sk vysporiadania akcií Všeobecnej úverovej banky, Konsolidačnej banky, pán predseda vlády, je to aj otázka a zmluva o prevzatí zlata, na to vôbec nereaguje, to zlato neoprávnene bolo držané v Českej republike niekoľko rokov. Kde sú výnosy z neoprávnene držaného zlata? Takže tých otázok je, samozrejme, podstatne viac. Ale ja podotýkam ešte jednu historickú sentenciu vo väzbe na vystúpenie pani Belohorskej a na otázku, ktorú som položil, v akom stave je prerokovanie v českom parlamente, pretože v roku 1992 táto snemovňa schválila zmluvu o ochrane a podpore investícií a česká snemovňa podržala túto zmluvu a vznikla nerovnovážna situácia, keď Slovenská republika plnila náležitosti tejto zmluvy voči občanom Českej republiky a občania Českej republiky dodnes nemajú právo na uplatnenie istých nárokov v zmysle tejto zmluvy, pretože nikdy Českou národnou radou nebola schválená. Takže opäť je tu jeden historický precedens a my sa ponáhľame v závere rokovacieho dňa ozlomkrky schváliť túto zmluvu. Takže nejde len o tie miliardy, a ony budú chýbať, ony v tom konečnom vysporiadaní budú chýbať, 98 % bolo vysporiadaného majetku v tom hektickom čase roku 1992 a 2 % by sa skutočne zodpovedne mali dousporiadať, tam už ten čas toľko netlačí.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Jarjabek.
Poslanec D. Jarjabek:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Ja by som sa skôr chcel vrátiť trošku späť. My predsa neprerokúvajme zmluvu v tejto chvíli. Tu je ešte iný problém. Ja chcem apelovať na všetkých poslancov, aby sa jednoducho zamysleli nad tým, do čoho vháňajú celý tento parlament. Ja vás žiadam, pán podpredseda, aby ste zdôvodnili alebo aby ste niekoho určili, kto zdôvodní, prečo bola spravená táto zmena programu. Aký dôvod ste mali na to, že ste prijali zmenu programu tejto schôdze, aby ste nás tak všetkých zaskočili. Povedzte dôvod zmeny programu. Ak to neurobíte, právom sa budeme všetci domnievať, že niečo zakrývate, resp. niečo pred časťou tohto parlamentu tajíte.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Hudec.
Poslanec I. Hudec:
Ďakujem za slovo.
Ja som chcel už prosiť a pekne prosiť aj tých, ktorí ma nikdy nemali radi a mať radi nebudú, aby sme nerobili kroky, ktoré budeme kruto ľutovať. Viete, tie 2 %, ktoré spomínal pán poslanec Kozlík a čím dopĺňam aj ja vystúpenie pani poslankyne Belohorskej, je totiž obrovská suma. Ja vás chcem upozorniť, aj tých rečníkov, ktorí bagatelizujú túto skutočnosť. Napríklad pred dvomi rokmi Rusko vrátilo Francúzsku nesmierne bohatý poklad, ktorý bol po osemdesiatich rokoch vyrovnaný, a jednoducho tie rokovania tak dlho trvali, ale určitým spôsobom sa dostali na pravé miesto. Ja sa pýtam, prečo sa máme vzdať takejto možnosti my, keď veľmi dobre všetci vieme a vedia to dobre aj naši českí susedia, štátni, že tam tie miliardy sú. Kto oprávňuje zbaviť sa jedným gestom tohto práva budúcich rokovaní? Dúfam, že keď Česká republika bola predsedom Európskeho komitétu, ktorý mal na starosti usporiadanie kultúrneho dedičstva, že jednoducho nie je možné ignorovať skutočnosti, ktoré sa týkajú napríklad aj Českej republiky. Veď my vytvoríme taký precedens, že potom sa jednoducho o mnohých veciach, o právoplatných nárokoch štátov vôbec ani nebude musieť rokovať, pretože sa dohodne veľmi rýchlo poza chrbtom čosi, čo sa nedá inak ani nazvať ako kultúrna lúpež. Hovorím opäť o pamiatkach, ktoré sú v neoprávnenej držbe v Českej republike a ktoré patria tomuto národu.
Ďakujem.
Podpredseda P. Hrušovský:
Pán poslanec Slobodník.
Poslanec D. Slobodník:
Ďakujem pekne.
Je tu otázka zlata. Zlata, takzvaného slovenského pokladu. To nebol poklad iný, len získaný od starých a proste slovenských občanov, ktorí namiesto toho dostávali, ako viete, bronzové alebo medené prstene Slovenský štát ďakuje. O tom sa v zmluve nehovorí ani slovo. Tak to celkom iné zlato sa tu delí. To je prvá vec.
Chcem pripomenúť, ako to bolo s vlajkou. Keď som bol poslancom Federálneho zhromaždenia, prijali sme zákon, ktorý zakazuje delenie, 2. alebo 3. januára 1993 sa zišiel český parlament a z 200 členov bolo prítomných 192 a napriek dohode, že ani jeden štát neprevezme symboly predchádzajúceho spoločného štátu, 191 zo 192 prítomných súhlasilo s tým, aby sa tá spoločná zástava stala zástavou Českej republiky. Tam je náš modrý klin, ktorý nikdy nebol heraldickým znakom Českej republiky.
Pán Osuský si tu dovoľuje posmievať sa zo slovenskej časti tejto zástavy a hanobiť všetko, čo je slovenské. Je to v štýle VPN, ktorú tu dnes tento pán a jemu podobní zastupujú. Ale toto delenie, to zostane na vašej hlave, pán premiér. Zrieknutie sa slovenského zlatého pokladu, o ktorom sa v celej zmluve nehovorí ani slovo, je vec, ktorú vám tento národ neodpustí. Je to vlastizrada! Ako to, že takisto ako ste sa zriekli Čedoku, námornej plavby, OK, teda leteckých liniek Slovenských aerolínií, ktoré si dodnes zachovali túto značku. O tom nie je v zmluve ani slovo.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Halmeš.
Poslanec F. Halmeš:
Ďakujem.
V českých médiách v týchto dňoch počas prerokúvania česko-slovenskej zmluvy v poslaneckej snemovni zúri mediálny súboj o tom, či zmluva, ktorá bola podpísaná na úrovni vlád, nie je príliš nevýhodná pre Českú republiku. Uvádza sa 8 mld., čo majú zaplatiť daňoví poplatníci v Čechách za jednu korunu, ktorú dostanú od štátu. Chcem povedať, že ani jedna strana by pri zvýraznení jedného uhla pohľadu nedospela k úplne spravodlivému spôsobu delenia, ktorý sa už v tejto chvíli ani nedá dosiahnuť. Ja si myslím, že ak Václav Klaus povedal, že tých 8 miliárd im stojí za korektné vzťahy so Slovenskom, so strategickým partnerom, a že zmluva, ku ktorej sa hlási, pretože ju pripravoval s Vladimírom Mečiarom, je dobrá napriek niektorým nejasnostiam, tak minimálne by sme mali takýmto spôsobom hodnotiť postup vlády aj my, a nie, pani poslankyňa, nazývať to vlastizradou. Chápem to ako určitú nepripravenosť na vystúpenie.
Vy ste už naznačili, či je dobré, že bez prípravy rokujeme. Ale tri dni sme počúvali veci, ktoré sa dali povedať v dvoch hodinách, naozaj obsažne v dvoch hodinách, a nie v troch dňoch. Takže aj čas nám chýba na niektoré veci, ktoré potrebujeme prerokovať a prijímať.
Chcem povedať, pán poslanec Hudec, aj keď reagujem na pani poslankyňu Belohorskú, že ak sú nevysporiadané veci v oblasti kultúrnych pamiatok, prosím, pokračujme. S korektným partnerom sa dá dosiahnuť viac, ako keď sú veci nevysporiadané. Myslím si, že Mečiar a Klaus, obidvaja potrebovali jeden českú a druhý slovenskú otázku kvôli svojmu vnútropolitickému zápasu. Myslím si, že táto vláda...
(Zaznel zvuk časomiery.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pani poslankyňa Keltošová.
Poslankyňa O. Keltošová:
Ďakujem za slovo, pán podpredseda.
Dovoľte mi, aby som sa i ja vyjadrila k deleniu majetku. Niekto tu povedal, že my sme rozdelili štát a my sme to mali doviesť do konca. My sme rozdelili štát a bola som pri tom. A takisto sme rozdelili 98 % majetku. Chcem povedať z vlastných skúseností o delení majetku Federálneho ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny na české a slovenské ministerstvo. Môžem povedať len jedno. Keby sme boli v takomto chvate a tak ústretovo postupovali, tak dnes nemáme napríklad takú zmluvu o vzájomnej zamestnanosti s Českou republikou, o vzájomnej podpore v nezamestnanosti, akú máme, dnes by sme nemali napríklad zmluvu o vzájomnom dôchodkovom zabezpečení dôchodcov na českej alebo na slovenskej strane. Páni, to chce čas, to chce trpezlivosť, to chce vyjednávanie.
A takisto, pán podpredseda, ja dôrazne protestujem, ja som bola v tejto Národnej rade vo vašej funkcii ešte v rokoch 1990 - 1992. Ani v tých hektických dobách hneď po nežnej revolúcii nebol takýto chaos v parlamente, aký je teraz. Prepáčte, my sme sa vtedy len učili viesť parlament, my sme sa učili demokracii po prvých slobodných demokratických voľbách, ale ani vtedy som si nedovolila dať takýto návrh, resp. vedenie parlamentu nedovolilo dať takýto návrh, aby sa takýto závažný bod posunul kedykoľvek, akýmkoľvek spôsobom, v ktorúkoľvek nočnú hodinu. Je to neúcta k parlamentu, pán podpredseda.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Krajči.
Poslanec G. Krajči:
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Skutočne som šokovaný z toho postupu, ktorý sa tu udial v tomto parlamente, a jednoznačne z toho vyplýva, že to bol úmysel a tento úmysel vás odhaľuje, odhaľuje vašu pravú tvár. Odporúčam váženým kolegom pánom poslancom, ktorí ešte nemali možnosť, nech si prečítajú knihu, ktorú napísal pán Valach a volá sa Okradli nás. V tej knihe je presne napísané, ako došlo k deleniu Československej štátnej banky, ako sa čachrovalo s devízovými rezervami, akým spôsobom sme boli vyšachovaní. A práve preto tu bol priestor na ďalšie rokovanie, aby sme mohli tieto veci napraviť, vrátane štátnych symbolov. Toto, čo ste urobili, nechcem nazývať, nech si to pomenujú občania, ale jednoducho chcem povedať, že macocha sa nikdy nevyrovná matke. Hnutie za demokratické Slovensko bolo tým hnutím, ktoré zakladalo tento štát a ktoré má k nemu iný vzťah, aký máte vy. Macocha sa naozaj matke nevyrovná, a preto by som chcel povedať, že týmto postupom ste odkryli svoju pravú tvár aj svojimi vystúpeniami dávate občanom najavo, kde patríte.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Cuper.
Poslanec J. Cuper:
Vážení páni poslanci,
vážené panie poslankyne,
pani poslankyňa Belohorská chcela povedať asi toľko v tomto parlamente, i keď sa to ťažko dá nazvať naozaj zo strany vládnej koalície nejakým parlamentom, pretože tu ide o autoritatívne presadzovanie vôle, teda o nejakú skupinovú autokraciu, ktorá ovládla vďaka oklamaniu občanov tento parlament a diktuje svoju infantilnú vôľu všetkým. Žiaľbohu, pri tomto uplatňovaní tejto infantilnej svojvôle, lebo ja si myslím, že najväčšou škodou pre slovenskú politickú scénu a tento parlament sú sentimentálni hlupáci, a toho sa, žiaľbohu, tento národ nevyvaroval, títo ľudia uzavreli nerovnoprávnu zmluvu s českou stranou. Ten, kto má dbať na to, aby táto zmluva bola rovnoprávna, aby v nej boli zakotvené všetky požiadavky, vtrhne o 18.45 hodine do parlamentu, nájde si jedného obetného baránka, ktorému na Slovensku je absolútne všetko jedno, lebo on sa vznáša v nadpozemských sférach, ten prinúti túto sentimentálne zmýšľajúcu skupinu autokratov, aby sme začali rokovať o takom závažnom právnom dokumente, akým je medzinárodná zmluva o vysporiadaní majetku, ktorá sa vnútila z českej strany slovenskej strane po desiatich rokoch, a teda je nerovnoprávna a snaží sa tu tento, lebo inak sa to nedá nazvať ako zbojník, vynútiť aj súhlas aj opozície, aj vládnej koalície. Lenže práve preto, že sme ten štát zakladali, že sme ho chceli, máme právo hovoriť doň, pretože zastupujeme tu milióny ľudí, ale "pán Ufón" nezastupuje tu takmer nikoho, pretože...
(Zaznel zvuk časomiery.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Krumpolec.
Poslanec J. Krumpolec:
Pred viacerými rokmi bol v televízii vysielaný seriál pre deti, ktorý sa volal Spadla z oblakov. Keď som počúval vystúpenia, tvrdú kritiku pani poslankyne Belohorskej, tak mi to pripomínalo práve názov tohto seriálu. Vy obviňujete túto vládu z vlastizrady, a pritom réžia delenia majetku bola vo vašich rukách. To si už naozaj myslíte, že všetci sme stratili pamäť? Ja považujem osobne za úspech v politike tejto vlády, že došlo k dohode s vládou Českej republiky o majetkovom vysporiadaní. Ak bude táto dohoda schválená, môže tým byť skončená trauma, ktorá stále ťaží vzťahy medzi Českou a Slovenskou republikou.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Mikloško je ďalší prihlásený do rozpravy.
Poslanec F. Mikloško:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán predseda vlády,
vážené kolegyne, kolegovia,
dnes je štvrtok večer, právom poznamenávate, že sme o dve hodiny predĺžili rokovanie, zajtra je posledný deň rokovania, pretože budúci týždeň parlament nezasadá. Bolo od začiatku politickou vôľou vládnej koalície, aby tento týždeň bola zmluva s Českou republikou vysporiadaná v parlamente. Nie je našou vinou, že diskusia tu dva dni, resp. tri dni prebiehala tak, že sme sa nepohli ani z miesta. Opakujem, je politickou vôľou tejto vládnej garnitúry, aby tento týždeň bola táto zmluva vysporiadaná v slovenskom parlamente.
Po ďalšie len pripomínam, že naozaj delenie majetku vo chvíľach, keď sa delil štát, nebolo vecou tejto vládnej garnitúry, ale chcem zároveň povedať, že nepamätám sa na nejaké vystúpenia alebo články v novinách, ktoré by sme my ako opozícia jednoducho kritizovali alebo dokonca napádali a nazývali vlastizradou, že to nebolo všetko usporiadané. Pretože až príliš dobre sme vedeli, že štát, ktorý 70 rokov spolu existuje, nie je možné rozdeliť v krátkom čase ideálne.
(Reakcia z pléna.)
Ale to bolo v inej súvislosti, pani kolegyňa. Ja vás rád počúvam, až na to, že v tejto chvíli ma trošku rušíte.
Kolegyne, kolegovia, ak by som mal stručne povedať dva zásadné úspechy - a teraz by som povedal, že dokonca budem možno aj trošku protikoaličný a protivládny -, čiže úspechy nie ani tejto vládnej koalície, ale úspechy Slovenskej republiky, tak by som povedal, že to bol úspech, že Slovensko bolo zaradené s ostatnými krajinami do rokovania v Európskej únii. (Hlasy z pléna.) Áno, ale sme tam aj my a to je veľmi dobré.
A druhý úspech tejto vlády, ale zároveň úspech celej Slovenskej republiky je vysporiadanie, konečné vysporiadanie majetku s Českou republikou.
Dámy a páni, s Českou republikou nás spája 70-ročná história, ktorá sa skončila v roku 1992, a s Českou republikou nás čaká budúcnosť, dokiaľ svet bude svetom. Česká republika je náš najbližší strategický partner a stalo sa už akousi tradíciou, že prezidenti týchto štátov robia prvé štátnické návštevy v týchto susedných krajinách. Budovať tieto vzťahy do budúcnosti možno na permanentnom napätí, to znamená nechať tam body, ktoré budú stále vyvolávať konflikty a ktoré kedykoľvek to niektoré politické garnitúry, a teraz neviem ktoré, to je jedno, budú vyhovovať, budú vyťahovať a budú to otvárať, aby vznikali napätia medzi jednou krajinou a druhou. Alebo vzťahy medzi štátmi možno budovať na pokoji a takýto pokoj možno urobiť vtedy, keď je čistý stôl.
Zmluva, ktorú prijala táto vláda, a podotýkam, že na nej pracovala celý rok, a podotýkam, že počas týchto rokovaní som nenašiel v novinách nejaký článok, ktorým bola napádaná, a odkedy je v parlamente, nepamätám sa, že by sa ozval nejaký váš článok alebo ohlas. (Ruch v sále.) Nehanbia sa, ani ja sa nehanbím. Teda nebolo doteraz žiadnych námietok.
(Hlasy v sále.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Prosím, páni poslanci, pokoj, nechajte hovoriť pána poslanca.
Poslanec F. Mikloško:
Ale spokojne môžu hovoriť, ja som zvyknutý, ja som 10 rokov v parlamente.
To znamená, že do tejto chvíle nebolo žiadnych pripomienok a v tejto chvíli sa hovorí o vlastizrade.
Dámy a páni, takúto zmluvu, aby sa mohol urobiť čistý stôl, respektíve takáto zmluva si žiadala veľkorysý prístup z obidvoch strán. A ja som aj preto vystúpil, aby som, a to hovorím veľmi vážne a bez akýchkoľvek dlhších úmyslov, vzdal česť predsedovi vlády, že túto veľkorysosť v sebe mal, predsedovi vlády Dzurindovi, a takisto vdávam česť sociálnemu demokratovi pánovi Zemanovi, že takisto mal veľkorysosť dotiahnuť veci k tomu, že nastane čistý stôl.
(Reakcia z pléna.)
Pán kolega, vaše poznámky sú tak na úrovni tretej cenovej skupiny. Myslel som pána kolegu Tkáča.
Dámy a páni, Mikuláš Dzurinda v ničom neustúpil. Samozrejme, nechcem teraz rozvíjať do podrobnosti diskusiu, kto na tejto zmluve dopláca a kto na nej získava, lebo je to diskusia, ktorá je z medzinárodného hľadiska nie vhodná. Ale dovolím si povedať, že Mikuláš Dzurinda pri utváraní tejto zmluvy v ničom neustúpil.
A keď už tu bola reč o tom, ako chcete robiť takéto zmluvy, keď pán minister vnútra podpísal zmluvu medzi Bojnickým oltárom a medzi slovacikami? Ako to chcete posúdiť z dnešného hľadiska? Jeden hovorí, že to bol prínos, druhý hovorí, že to je strata. Ako sa dajú takéto vyrovnávania vecí, ktoré sú často neporovnateľné, akým spôsobom sa dajú robiť? Samozrejme, že každý si chváli to svoje, to znamená všetko to, čo ste urobili vy, bolo dobré, skoro ako v Biblii sa hovorí, že: "A videl Hospodin, že čo urobil, bolo dobré." A všetko to, čo robí táto garnitúra, je podľa vás zlé.
Dámy a páni, vlády prichádzajú a odchádzajú. A stalo sa to aj s vašou vládou, v jednej chvíli sa to stane aj s našou vládou. Ale zostávajú isté činy, isté udalosti. A vyčistenie stola s Českou republikou patrí k historickým okamžikom budovania slovenskej štátnosti, historickým okamžikom. A historickým okamžikom budovania našej budúcnosti v rámci strednej Európy, historickým okamžikom.
A preto ja bez toho, aby som sa tu potreboval s niekým hádať, s veľkou radosťou budem hlasovať za túto zmluvu, pretože, opakujem, s touto krajinou nás viažu najhlbšie historické zväzky aj najhlbšie priateľstvá.
Ďakujem. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Mikloška sa hlási 17 pánov poslancov, posledný pán poslanec Halmeš. Končím možnosť ďalších prihlášok s faktickými poznámkami.
Prvá je pani poslankyňa Belohorská.
Nech sa páči.
Poslankyňa I. Belohorská:
Ďakujem pekne.
Budem súhlasiť s jednou vetou, ktorú povedal pán poslanec Mikloško, a to je, že nás s Českou republikou viažu dobré vzťahy. To stopercentne potvrdím. A myslím si, že po rozdelení sú tie vzťahy oveľa lepšie a oveľa korektnejšie, ako boli predtým, pretože každý žijeme zo svojho a každý si vieme hovoriť o svojich pracovitých rukách.
Ale nevidím dôvod, prečo by sme teda mali podpisovať zmluvu, ktorá je určite nerovnovážna. A práve kolegom, ktorí nečítali tú zmluvu, by som veľmi odporúčala, aby si ju prečítali, kde je priamo písané, že množstvo týchto vecí nie je vyrovnaných. Nech si to pozrie aj pán poslanec Halmeš, ktorý mňa upozorňoval z nepripravenosti. Ja som k tomuto problému diskutovala aj v zahraničnom výbore, kde mi neboli zodpovedané otázky, napríklad aké je množstvo slovenských občanov, ktorí sú vydieraní, pretože všetky materiály FBS sú v Prahe. Toto sú veci, ktoré sú kľúčové pre štát. A preto hovorím aj o vlastizrade smerom k premiérovi. Premiérovi, ktorý zastupuje virtuálnu stranu, ktorá prakticky už neexistuje.
A, pán predsedajúci, ak sa tu hovorí o tretej cenovej skupine, ja by som sa opýtala pánov poslancov, kde trávili celý deň, keď tu neboli. Ja som tu sedela od rána, ja som nesedela v tej tretej cenovej skupine. Tým, že ste dali takú závažnú zmluvu vo večerných hodinách, nepripravenie ste urobili vy. Vy ste urobili z parlamentu tretiu cenovú skupinu, a nie orgán, ktorý kontroluje vládu. Len vám je možné predkladať také veci, ako vám predkladá vláda, že vám nadiriguje, ako máte hlasovať a kedy o čom máte hlasovať. Nie vy si robíte program.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Húska.
Poslanec A. M. Húska:
Ďakujem.
Pán poslanec Mikloško vždy robí ten zaujímavý šalát žoviálnosti spojenej s uštipačnosťou. Hovorí o druhých, že mlátia slamu, ale keby len trocha rozmýšľal nad svojím celkovým postupom, tak by zbadal, že sa mu darí to mlátenie slamy veľmi výrazne ďalej robiť.
Hlavný problém je v tom, že hodili ste toto do arény bez toho, aby bola vec normálne solídne prerokovaná. Keby ste uviedli, že máme nejaké záväzky, ktoré sa ukazujú, že je potrebné to rýchlo urobiť, to by som chápal. Ale aké záväzky, ak vieme, že paralelne nepostupuje aj druhý parlament z partnerskej republiky? Veď, preboha, nebuďte donekonečna stále vazalsky zasiahnutí tým, že musíte mať poddanskú dušu, musíte sa hrbiť. To je predsa nie cesta!
My, samozrejme, považujeme Českú republiku za strategického partnera, ale to neznamená, že chceme, aby nad nami obnovila zase svoje tútorstvo staršieho brata.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Delinga.
Poslanec P. Delinga:
Ďakujem za slovo.
Pán poslanec Mikloško zahalil túto zmluvu ešte ďalšou zmluvou, pretože v takých neurčitých prednesoch nám tu naznačil, že vo vnútri zmluvy a vo vyjednávaniach sa schováva mnoho kameňov úrazu a mnoho vecí, ktoré vlastne ani táto vláda nemôže zverejniť a nemôže nám tu v parlamente povedať, a nieto ešte, aby sa o tom dozvedeli občania. To je nie dobrý postup a nedá sa v takomto prípade takáto zmluva schváliť.
V tomto parlamente sa medzinárodné zmluvy schvaľovali vždy za veľkého súhlasu všetkých prítomných poslancov, to znamená koalície a opozície. Táto zmluva asi bude jedna zmluva, ktorá nedosiahne takéto auditórium a bude to veľmi na škodu, pretože ide o to delenie majetku medzi dvomi štátmi, ktoré teda veľké roky boli v spoločnom štáte.
Chcem povedať toľko, že aj pokiaľ som bol ešte v riadiacej funkcii v Štátnom fonde trhovej regulácie, v roku 1994 sme uplatňovali práve voči federálnemu Fondu trhovej regulácie nároky z delenia majetku. Pokiaľ som tam bol, nedostali sme ohlas z českej strany na tie požiadavky, ktoré bolo treba vysporiadať. A hľadal som práve v dodatku k tejto zmluve v tých prílohách, či sa nachádzajú tieto dodatky. Vôbec nič sa tam nenachádza, čiže na to som upozorňoval, že nemôžeme schvaľovať takú zmluvu, ktorá nie je úplná. Čiže nemôžeme robiť to, čo robiť nesmieme.
A chcem ešte povedať tým, ktorí si myslia, že som bol vo federálnom parlamente členom Dubčekovej strany, tak to nebola pravda. Ja som bol predsedom Roľníckej strany a ju som tam zastupoval, ale bol som tam v tichej koalícii so sociálnou demokraciou. Pretože ak by som bol býval v Dubčekovej strane, ťažko by tu v parlamente bol pán Volf.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pani poslankyňa Slavkovská.
Poslankyňa E. Slavkovská:
Ďakujem pekne.
Pán poslanec Mikloško tu uviedol, že štát, ktorý existoval spoločne 70 rokov, že tam veľmi ťažko dospejeme k nejakému ideálnemu rozdeleniu majetku. No to je možné, ale ja si myslím, že ideálom každej vlády by malo byť, aby sa k tomu ideálnemu prerozdeleniu majetku priblížila. Predsa mali by sme si dať na stôl, čo sme chceli a čo sme dosiahli. A nielen tu hodiť na stôl zmluvu a tváriť sa, akí sme víťazi.
Ja si myslím, že staré slovenské príslovie veľmi jednoznačne hovorí: "Dobré zmluvy robia dobrých priateľov." Ak sa tu začali spochybňovať určité nevysporiadanosti napríklad v oblasti kultúrnych pamiatok alebo v iných oblastiach, tak prečo potom tak natvrdo je stavaný článok 4 zmluvy, kde sa hovorí, že už raz navždy sa nemôžeme vrátiť k tomuto majetku. Ak je to možné urobiť v článku 3, kde sa hovorí o hnuteľnom majetku v tretích krajinách, ktorý iste nie je taký zaujímavý ako všetko ostatné, čo je zahrnuté pod článkom 4, tak si myslím, že takýto voľnejší výklad by bol možný aj v článku 4. Ibaže pán premiér nám to vôbec nepovedal, v akých pozíciách on bol na rokovaniach, o čom rokoval, či sa mu podarilo vôbec niečo presadiť z jeho požiadaviek alebo či vlastne nepresadzoval vôbec. A prečo teraz sa máme tu zase vo večerných hodinách trápiť s takouto zmluvou, ktorá je jednoznačne zase nevýhodná a vzbudzuje v nás, áno, v nás, ktorí sme bojovali za vznik samostatného slovenského štátu, vzbudzuje zase v nás pocit krivdy. A nikto nie je ochotný nám vysvetliť, že teda to tak nie je. Každý sa tu len tvári, aký je veľký demokrat a že všetko je to v poriadku. Trištvrtina tohto parlamentu tú zmluvu ani nečítala.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pani poslankyňa Malíková.
Poslankyňa A. Malíková:
Pán poslanec Mikloško hovoril o veľkorysom prístupe pri koncipovaní tejto zmluvy. Ja by som to, pán poslanec, skôr nazvala ako lokajský prístup. Chcela by som vás upozorniť, aby ste nerozdávali tak rozšafne, pretože nerozdávate zo svojho. Ak sa hovorí o nulovom variante, o ktorom hovorí nezávislý a dočasný premiér tejto vlády, chcem upozorniť, že nulový variant je len pre Slovensko, lebo Slovensko získa nulu, a teda nezíska nič, ale česká strana získa 10 mld. korún. Je to vyčíslené ekonómami a to sú len priame škody, ktoré sa dajú vyjadriť. Vy určite viete, že sú aj nepriame škody, ktoré sa vyčísliť nedajú. Keby ma pán premiér aspoň chvíľočku počúval, tak by si spomenul a vedel by odpovedať na to, prečo svojím jediným podpisom obral Slovensko pri vyrovnávaní Všeobecnej úverovej banky a Komerčnej banky o 1,2 mld. Sk. Neboli to vaše peniaze, boli to peniaze slovenských občanov! Potom by ste možno nehľadali zdroje v rozpočte uťahovaním opaskov slovenských občanov, ale hľadali by ste rozumné riešenia, pretože rozumná vláda robí rozumné riešenia. Nerozumná vláda má premiéra, ktorý sa baví a nepočúva poslancov.
Myslím si, pán Dzurinda, že by ste mali mať úctu k tomuto parlamentu a počúvať, keď už nie ste schopný po viac ako roku trvania parlamentu diskusie s poslancami. Na diskusiu s občanmi treba odvahu, na diskusiu v parlamente treba odvahu. Vy ju zrejme nemáte.
Pán Dzurinda v ničom neustúpil v diskusii pred podpisom zmluvy, lebo ustúpiť môže len ten, kto príde s požiadavkami. Kto nepríde so žiadnymi požiadavkami, nemá z čoho ustúpiť, zrazí päty a poslúcha. To sa stalo, žiaľ, nášmu premiérovi.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Slobodník.
Poslanec D. Slobodník:
Pán predsedajúci, ponajprv k tomu, že my sme mali, naša vláda, sme mali uzavretú zmluvu. Viete, že sa tu vždy tieto snahy vyskytovali a že už sa dospelo k dohode medzi premiérom Mečiarom a premiérom Klausom, ale hneď na to, pár dní na to, pár týždňov na to, bol premiér Klaus odvolaný. A ktovie, či tam nebola aj táto otázka možnej dohody.
To, čo povedal pán Mikloško, presne odzrkadľuje jeho život. Je to presne. Napísal v parlamentnom časopise teraz v decembri, že sa tak tešil z novembra 1989, ako všetci, samozrejme, že zabudol, že bol vlažný k slovenskej štátnosti. To je lož! Nie vlažný, toto bol nepriateľ slovenskej štátnosti číslo dva. Ten prvý takisto sedí v terajšej vláde. Čo ste vy robili po Mílovách, čo ste vy robili po tej nedohode s Burešom a Kalvodom, ako ste hysterizovali v parlamente, tak to si pamätáme všetci, to zostane v dejinách. Vy ste nemali nikdy vzťah k tejto štátnosti, nikdy ste nemali vzťah k tomuto štátu.
Samozrejme, vaším poradcom číslo jedna bol Peter Zajac z VPN. Však ste tam spolu trávili čas a to je, ako by sa dalo povedať, modifikované omen nomen. To ste skutočne robili všetko proti vzniku tejto štátnosti do poslednej chvíle. Tak vám vyhovuje aj táto zmluva, kde, opakujem, niet ani slova o zlate, o zlatom poklade slovenského štátu. O tom čestnom zlatom poklade. Tak toto keď chcete zamlčať pred národom, vyhýbať sa tomu, pán Dzurinda ani slovom sa o tom nechce zmieniť, tak to je zrada na tomto národe a nedá sa nič robiť, tento národ vám to raz bude musieť pripomenúť. Aj vám, pán Mikloško.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Šepták.
Poslanec R. Šepták:
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Vážený pán poslanec Mikloško, povedali ste, že išlo o veľkorysý prístup obidvoch strán. Škoda, že ste nepovedali, čo nás táto veľkorysosť stála. Hovoríte, pán Mikloško, že táto garnitúra pracovala na tejto zmluve jeden rok. Čo znamená jeden rok v živote národa? Kam sa ponáhľame? Čo premiér sleduje takýmto postupom? Samozrejme, že parlament by nemal skákať, ako vláda píska. A nakoniec celý tento priebeh tohto bodu je veľká hanba. Vaša hanba, pán premiér.