Podpredseda NR SR B. Bugár:

Ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Brhel. Nie je tu. Stráca poradie.

Pán poslanec Kačic, nech sa páči, máte slovo.

Pripraví sa pán poslanec Drobný.

Poslanec P. Kačic:

Vážený pán predsedajúci,

dámy poslankyne,

páni poslanci,

Národná rada Slovenskej republiky už druhý deň prerokúva bod číslo 1 a 2 26. schôdze, a to návrh poslancov - členov klubu HZDS na prerokovanie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky číslo 253 z 9. apríla 1999, v ktorom Národná rada Slovenskej republiky vydala súhlas na trestné stíhanie poslanca Ing. Ivana Lexu a poslanca Mgr. Gustáva Krajčiho pod číslom 178 z 24. februára 1999. Prvý poslanec, tzv. zavlečenie Michala Kováča mladšieho, ako bývalý riaditeľ Slovenskej informačnej služby, čo dodnes napriek obrovskému úsiliu celého Ministerstva vnútra Slovenskej republiky a jeho špeciálnych tímov sa nepodarilo nič dokázať a dnes vyšetrovatelia sú v tejto veci v dôkaznej núdzi a sami už dobre vedia, že v tejto veci už nič iné na Lexu sa vymyslieť nedá. To isté sa týka aj poslanca Mgr. Gustáva Krajčiho v kauze tzv. zmareného referenda. Aj tu je celá škála orgánov činných v trestnom konaní v dôkaznej núdzi. Všetci prítomní veľmi dobre vedia, že tu nejde o právny problém, ale o kauzy. Ak chcete zakryť svoju neschopnosť riadiť Slovenskú republiku, k tomu potrebujete kauzy.

Celá vaša činnosť nesleduje len osoby Lexu a Krajčiho, ale cez ostatných poslancov za HZDS, kde už viac ako rok sa v kuse neustále vyhrážate súdmi a zavretím, sledujete cieľ pacifikovať najstabilnejší klub v Národnej rade Slovenskej republiky, a to HZDS a cez neho a ostatných členov Hnutia za demokratické Slovensko pacifikovať predsedu HZDS doktora Vladimíra Mečiara. Vladimíra Mečiara podľa vás by bolo najlepšie zavrieť. Váš strach z Vladimíra Mečiara je obrovský, pretože si uvedomujete, že politicky mu nesiahate ani po členky. Slovensko už dávno nemalo takého politika, akým je Vladimír Mečiar, a to si veľmi dobre uvedomujete, a preto máte taký strach.

Poslanci za HZDS predložili už v decembri minulého roku na základe rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky dva návrhy na zrušenie uznesení Národnej rady Slovenskej republiky, ktorými sa v rozpore so zákonom vydávajú na trestné stíhanie dvaja poslanci za HZDS Ivan Lexa a Gustáv Krajči. Vládna koalícia urobila všetko pre to, aby sa tieto body na rokovanie parlamentu v decembri nedostali. Aký osud stihne protiústavné rozhodnutia? Jednoznačne ide o politické rozhodnutia koalície. Nepredpokladám, že budete hlasovať za ich zrušenie, hoci z hľadiska práva je to jednoznačné. Prezident udelí amnestiu, Ústavný súd rozhodol, že ju nebolo možné zrušiť a všetky trestné stíhania, ktoré sa začali, musia byť skončené. To znamená, že aj v tomto prípade podľa § 11 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku orgány činné v trestnom konaní musia zastaviť všetky trestné stíhania. Toto uznesenie, ktoré navrhujeme zrušiť, je naším návrhom, aby sa Národná rada Slovenskej republiky zbavila rozhodnutia, ktoré urobila protizákonné.

Dôkazom toho, že koalícia si uvedomuje, že v tomto prípade stojí na tenkom ľade a nemôže dlhodobo zotrvávať na protiprávnom rozhodnutí, je skutočnosť, že hľadá nové dôvody na stíhanie Ivana Lexu. Vrcholom arogantnosti vládnej koalície, ale aj strachu je v ďalšom nezmyselnom návrhu na trestné stíhanie poslanca Národnej rady Slovenskej republiky za HZDS, že poslanci koalície, členovia Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky odmietli v tejto veci vypočuť vyšetrovateľov. Rozhodli opäť, že Lexa má byť trestne stíhaný pre trestný čin bez akýchkoľvek dôkazov, či už listinných, ktoré mali predložiť, alebo výpovedí vyšetrovateľov.

Národná rada Slovenskej republiky bude hlasovať o niečom, o čom ani poslanci Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky nič nevedia. To znamená, že ani poslanci gestorského výboru nemajú základné informácie, nepoznajú dôkazy. Len na základe oznámenia, že bude trestne stíhaný, má byť Ivan Lexa opäť zbavený imunity. Ešte je šanca, že budeme žiť v právnom štáte. Ak sa poslanci vládnej koalície nespamätáte, deformácia práva bude pokračovať.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Na vystúpenie pána poslanca sa nehlási nikto s faktickými poznámkami.

Ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Drobný, pripraví sa pán poslanec Kalman.

Poslanec M. Drobný:

Pán predsedajúci,

vážený pán kolega po ľavej strane,

kolegyne, kolegovia,

v tejto veci vystupujem po štvrtý raz, keď zoberieme diskusiu, ktorá prebiehala v minulom roku, a tu jeden kolega z koalície hovoril niečo, čo musím pripomenúť aj teraz, pretože počúval môj prejav nedávno. Lebo ak sa niektorí pamätáte, tak som zaujal vo veci Ivana Lexu také stanovisko, že žiadne kultúrne národy, ktoré sú štátotvorné a kultúrne štáty, si nedeštruujú svoje štruktúry takým výdatným spôsobom, ako my si to robíme v prípade tajných služieb. To je nakoniec chrbtová kosť štátu, bez toho sa existovať v modernom svete nedá, tak to vymyslela, by som povedal, legislatívna prax alebo prax žitia národných a iných štátov, ale my si to deštruujeme dokonale a poriadne. A tomu kolegovi, ktorý so mnou diskutoval pri mojom stole, hovorím, že keď sa tajná služba Izraela Rešeš diskreditovala strašnými zločinmi, tak Ben Gurion sa od nej dištancoval, ale ani jedného z agentov a už nie vôbec vedúceho neposlal k vode. Všetkých si utajene naspäť vrátil do činnosti a štát Izrael z toho profitoval a nakoniec sa istými svojimi skutkami aj rehabilitoval za tie strašné zločiny. Vtedy bolo vidieť, že tajné služby sveta sú jednoznačne prepojené aj s podsvetím, aj s inými nekalými činmi ľudskej spoločnosti, pretože inak nemožno do nich preniknúť. Dokonca sa musia navoňať tými istými voňavkami ako tí agenti z podsvetia, aby ich prijali a mohli potom medzi nimi operovať, mohli odhaliť ich sieť a dokonale a dobre proti nim bojovať.

Preto zvrhlosť bola to, že sme vôbec vedúceho Slovenskej informačnej služby Ivana Lexu dali na takýto pranier. To sa malo urobiť kulantne, familiárne dakde v tajnosti, neviem kým, to by museli legislatívci povedať, ale nie takto verejne, pretože naozaj je to politický boj, ale ten ste mohli robiť inak, ten ste mohli robiť na niektorom inom, a nie práve na týchto ľuďoch, a nie na Gustávovi Krajčimu, ktorý nakoniec zle postavené otázky referenda napravil ako posledná inštancia, iná už nebola, a napriek tomu to ideme rekriminalizovať. Ale tu vystupovali niektorí poslanci, ktorí tu prednášali pre tých mladších, ale aj starších, aj pre nás také prednášky, ktoré patria naozaj do prednášok univerzity tretieho veku. Musíme si aj v mladom, aj v starom veku pripomínať veci, ktoré sme nestihli poznať a nestihli si ich osvojiť ani v základnej škole, ani v stredných školách a už vôbec nie na univerzite. Pretože sa zdalo, že Roman Hofbauer tu rekriminalizoval. Vôbec nie. Len pripomínal mladším, ako to vlastne v histórii slovenského národa a Československej republiky bolo. Ako, kde, ktorí ľudia patrili, čo robili. A o týchto ľuďoch sa mi vždy veľmi ťažko zmieňuje, keď oni sú teraz suverénni, agresívni, bohorovní, oni ako by nemali vo svojej histórii, anamnéze aj dajaké tie šrámy a nevedia korigovať na základe tohto svoje konanie.

Človek je omylný a človek sa dostáva do spoločenského tlaku a spoločenských podmienok a tam potom koná tak, že sa neskôr za to môže aj hanbiť, a to platí pre každého. Nik nie je z nás taký, aby nemohol takto pozerať na svoju históriu. A preto znovu opakujem z tohto miesta, že tým, ktorí sú k sebe bohorovní vo vyhláseniach, sebavedomí, by nezaškodilo exercícium - duševné cvičenie, v ktorom sa človek musí nutne učiť skromnosti, ale hlavne úcte k faktom a úcte k pravde a k úcte k tomu, aké zaujíma v istých historických podmienkach svoje postoje, a keď takéto kvality nadobudne, potom musí byť aj skromný preto, že niečo vykonal v minulosti nie celkom fér a nie celkom dobre. A to je ten hlavný morálny korektív, ktorý by mal platiť v tejto snemovni. Tento morálny korektív neplatí pre mnohých mladších, ktorí sú enormne sebavedomí, ja im to neberiem, takí sme boli možno aj my, ale mali sme aspoň nad sebou padák náboženskej morálky a držali sme sa predsa len pri zemi. Boli sme vychovávaní tak, že pri obede nikdy nesmelo dieťa prehovoriť, dokiaľ nedostalo povolenie otca alebo matky. To dnes je, samozrejme, anachronizmus, vy to považujete za niečo nedemokratické, tak to bolo. Boli sme učení skromnosti, a ak som si dovolil byť neskromný, tak som musel mať na daný názor dajaký skutočne buď skúsenostný pohľad, alebo teoreticky dobre fundovaný pohľad. Preto tu prehovorili právnici v obidvoch kauzách, o ktorých hovoríme, odpovedali skutočné veci, ktoré mi otvorili oči a napriek tomu koaličným partnerom, kolegom to hádam nebude stačiť? Neviem. Nebude im to stačiť, lebo procesne obidve tieto kauzy nie sú v poriadku. Nie sú dobre riešené v parlamente. Ani nie je tento parlament na to, aby sa tu riešili. O Slovenskej informačnej službe vôbec nie. A o neúspešnom referende takisto nie, pretože príčina jeho neúspešnosti bola dakde inde, nie u Gustáva Krajčiho.

Keď sme spolu navštívili isté miesta iného štátu, ktoré sa ukázali ako miesta, kde sa naozaj štátnosť tohto štátu udržuje, tak sme si zistili s Gustávom Krajčim, že tá štátnosť sa trošku inak buduje ako u nás. Krajiny, ktoré majú isté problémy mnohokrát zavinené, nezavinené, si naozaj štátnosť vážia. A my si ju tu v parlamente búrame. Na mieste, kde si ju máme upevňovať. To by sme si mali uvedomiť v týchto prípadoch a mali by sme si vstúpiť do svedomia, to je jedno, ako budete hlasovať. Hlasovať by ste mali tak, aby ste sa naozaj potom neskoršie, s odstupom historicky hodnotiaceho obdobia nehanbili za toto hlasovanie, pretože právnici vám povedali, že ani kauza Ivana Lexu, ani kauza Gustáva Krajčiho nepatrí sem, nepatrí na takéto spôsoby hodnotenia, patrí dakde inde a my sa naozaj nemáme čo k tomu stavať takýmto spôsobom, ako sa staviame.

Hovoriť v súvislostiach, ktoré tu boli mnoho razy pertraktované z legislatívneho hľadiska, vecne a hlavne psychologicky, môžem povedať tak, že u obidvoch postihnutých táto kauza zanechala isté stopy, a to je na tom najsmutnejšie, pretože obidvaja boli pod psychickým tlakom a obidvaja by som povedal poklesli v produktivite, ktorá bude tomuto štátu chýbať. Každá jedna produktivita rozumného človeka štátnemu zoskupeniu chýba, keď poklesne, pretože každý z nás vytvára v tej mozaike dajakú produkciu. Ja som obdivoval produktivitu obidvoch. Uvedomte si, že Ivan Lexa mal na nás, ktorí sme boli v HZDS, materiály, kilové materiály, na Jána Čarnogurského mal pár papierov, informácií. A ja som mu to mal vyčítať? Však to bola jeho povinnosť, za to bol platený, aby zohnal na mňa materiály. To je už vedľajšie, ale takáto je skutočnosť. A preto ja som si ho vážil, pretože robil svoju prácu, vykonával ju, bol za to platený a vykonával ju nekompromisne. Nehľadel na to, kto je kde stranícky postavený, ale veci, materiály zháňal. Boli mu treba, ja som sa nepýtal, prečo mu boli treba, a tak to bolo správne.

Prosím, a tento nekompromisný postoj sa možno niekoho dotkol. Možno sa niekoho dotkol osobne, a preto sa teraz postavil do tábora, ktorý chce silou mocou obviniť tohto človeka aj z toho, čo nevykonal. Aj z toho, čo možno vykonal ako metodickú chybu, keď sa Slovenská informačná služba ešte len rodila. Ktorý z nás by to bol robil lepšie? Neviem. Treba sa aj nad takýmito ľudskými aspektmi akejkoľvek činnosti pozastaviť a zvažovať pri hlasovaní, pretože keď si ja robím výpisy hlasovaní istých našich kolegov, ale aj svoje a potom si premietnem ich motivačné štruktúry a ich motivačné spôsoby, tak si z toho môžem urobiť analógiu, kedy, kto, ako hlasoval v krízovej situácii a kedy hlasoval v psychickej pohode. Ak ste pod tlakom istých politických predpokladov alebo istých politických túžob, tak vaše hlasovanie nebude dobré a objektívne, lebo tu ide naozaj o politické obvinenia, nie o iné obvinenia. A ide o politické riešenia, a nie legálne riešenia. Preto vás prosím pri hlasovaní o obidvoch kolegoch, ktorí patria do opozičného tábora v súčasnosti, ale o kolegoch, ktorých obdivujem predtým z obrazovky, teraz z reálneho videnia a kooperácie, pretože majú svoje skutočne brilantné intelektové pozadie, majú svoje brilantné intelektové riešenia.

Neviem, či si to uvedomujete mnohí z vás. Ja ich naozaj obdivujem pre tieto vlastnosti. A to nehovorím, že intelekt je záruka neomylnosti. To nie je pravda, aj intelekt sa môže zmýliť, ale prosím vás pekne, omylnosť je ľudská vlastnosť. Ak tá omylnosť sa rieši nad rámec možností alebo nad rámec očakávaní, tak to musí byť nejaký motív, v tomto prípade politický, ktorý to chce takto vyriešiť. Ale takéto motívy vždy boli zlým radcom, pretože pod menovateľom takýchto riešení je vždy emócia, afekt, nesúdnosť, a nie racionalita.

Preto vás prosím z tohto miesta ešte raz, keď budeme rozhodovať hlasovaním o Ivanovi Lexovi a Gustávovi Krajčim, berme do úvahy aj to, že oni sú naozaj produktívni, inteligentní poslanci, ktorí, ak urobili chybu, musia si ju sami uvedomiť, či ju urobili, a podľa toho sa môžu skorigovať, ale nie na základe nášho odsudku. Náš odsudok môže len demobilizovať ich úsilie v ďalšom fungovaní či už v parlamente alebo inde. Náš odsudok môže len urobiť isté negatívne trvalé ladenie v ďalšej budúcnosti týchto ľudí, a to už nebudú plnohodnotní Ivan Lexa a Gustáv Krajči. Berte to do úvahy a hlasujte naozaj rozumom, a nie negatívnym afektom.

Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou chcú reagovať pani poslankyňa Podhradská. Uzatváram možnosť sa prihlásiť do faktických.

Pani poslankyňa, máte slovo.

Poslankyňa M. Podhradská:

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

Ja by som k vystúpeniu pána poslanca Drobného chcela povedať pár poznámok. Myslím si, že keď tu pán poslanec Drobný hovoril o tom, že v kultúrnom národe, v kultúrnom štáte by sa takéto kauzy riešili iným spôsobom, kulantne a možno tajne, ale u nás sa to robí inak, ja si myslím, že to naozaj ani inak nemôže byť. Len tak, ako to je. Lebo v podstate toto, čo sa deje, je len naplnenie napísaného scenára, ktorý si tu istá skupina vymyslela. Neskôr sa dotknem aj toho, kto predstavuje túto skupinu, len by som chcela povedať pánu poslancovi Drobnému, že keby skutočne išlo o spravodlivosť a o pravdu tým, ktorí sa tvária, že chcú vyšetriť a že chcú nastoliť spravodlivosť, tak by namiesto Lexu, namiesto Mečiara, ktorého sa usilujú dostať pred vyšetrovateľa, aby vypovedal, predvolali na takéto výpovede napríklad Michala Kováča staršieho, otca, "martýra", ktorý obral túto republiku o pekných pár miliónov korún. Rovnako by mohli predvolať pána Pittnera, pána Ivora, pána Mitru, tých podarených generálov, ktorých, ako som včera spomínala, ľudia posmešne nazývajú "gestapo", generáli stálej pohromy. To je skratka, prosím. A myslím si, že keby naozaj išlo o pravdu a predvolali by týchto pánov a títo páni by vypovedali pravdivo, tak by sme boli prekvapení, že by sa možno ocitli títo ľudia aj na lavici obžalovaných namiesto tých ľudí, o ktorých tu dnes hovoríme. Takže pravda, pán poslanec Drobný, je predsa len trochu iná, my sa nedovolávame teraz odpustenia hriechov alebo chýb pána Lexu, alebo pána Krajčiho. Ani Krajči, ani Lexa chyby neurobili. Mali by sme hovoriť o skutočných vinníkoch, ktorí za týmito kauzami sú.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Pán poslanec Kalman sa zriekol vystúpenia. Ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Krajči. Ďalší ako posledný riadne prihlásený je pán poslanec Krajči a ešte prečítam mená tých, ktorí stratili poradie. Pán poslanec Tarčák, pán poslanec Cabaj a pán poslanec Brhel.

Nech sa páči, máte slovo.

Poslanec G. Krajči:

Ďakujem pekne.

Vážený pán predsedajúci,

vážené panie poslankyne,

vážení páni poslanci,

vážené prázdne lavice, ktoré nás tu počúvate,

vážení občania Slovenskej republiky,

dovoľte mi, aby som sa v mene svojom aj v mene celého klubu HZDS ospravedlnil, že sme vám zobrali toľko času a nútili vás počúvať naše názory a nútili vás k zamysleniu pred hlasovaním, ktoré o chvíľku príde. Nerobili sme to preto, aby sme si robili zbytočnú reklamu. Je to preto, že nemáme inú možnosť, ako svoje názory povedať. Predovšetkým sa ospravedlňujeme občanom za to, že naozaj si museli vypočuť veľmi veľa toho, čo už nemuseli, keby tu bola vôľa tieto prípady riešiť. Ja na záver poviem len jednu krátku maličkosť. Hovorí sa, že na nový rok o slepačí krok. Nový rok je za nami a o krok sme sa posunuli. Žiaľbohu uvidíme, či ten krok bol vpred alebo vzad. Na Tri krále je to o krok dále a na Hromnice bude petícia. Dúfam, že vyjde.

Ďakujem. (Potlesk.)

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Na naozaj krátke vystúpenie pána poslanca chce reagovať s faktickou poznámkou pani poslankyňa Podhradská. Uzatváram možnosť sa prihlásiť do faktických poznámok.

Pani poslankyňa, nech sa páči.

Poslankyňa M. Podhradská:

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.

Vystúpenie pána poslanca Krajčiho bolo krátke a ja vám sľubujem, že aj moja faktická poznámka bude veľmi krátka. Neviem, či sa bude hlasovať o chvíľu alebo o dlhší čas o celom tomto probléme, ale ja len chcem vyjadriť nádej, že sa pri hlasovaní o oboch týchto bodoch každý poslanec Národnej rady Slovenskej republiky bude riadiť svojím vlastným svedomím a nie tak, ako to povedal pán Langoš včera na televíznej obrazovke v spravodajskej relácii STV, keď jednoducho vyhlásil, títo dvaja jednoducho musia byť odsúdení.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Ďalší v rozprave z tých troch, ktorí stratili poradie, má vystúpiť pán poslanec Tarčák. Nie je tu.

Pán poslanec Cabaj.

Nech sa páči, máte slovo.

Poslanec T. Cabaj:

Vážený pán predsedajúci,

kolegyne, kolegovia,

po vystúpení kolegu Gustáva Krajčiho chcem napriek tejto skutočnosti upozorniť na niektoré veci, ktoré sa dosť zvláštne vysvetľujú a úmyselne prekrúcajú v súvislosti s tou prvou kauzou, o ktorej sa hovorilo, a to je takzvané zmarené referendum. Ja som už včera upozorňoval, že ak niekto nerešpektuje amnestiu a pokračuje sa v trestnom stíhaní kolegu Gustáva Krajčiho na základe uznesenia, ktorým sa zabávala táto Národná rada, pretože chcela svojím spôsobom splniť želanie predsedu vlády, ktorý dávno vykrikoval cez médiá, čo všetko urobí, tak táto Národná rada mu to umožnila, pretože on nebol na to schopný, a odhlasovala, že dáva súhlas na trestné stíhanie. Viete, už tu bolo povedané v súvislosti s rozhodnutím Ústavného súdu Slovenskej republiky, že máme neschopného premiéra, ktorý porušil ústavu, ktorý zrušil amnestiu. Takisto som včera spomínal, že toto si nedovolili ani diktátorské režimy, a pritom si hovoríme, že Slovenská republika je budovanie demokratickej spoločnosti.

Dovoľte mi ale, aby som pripomenul niektoré tie základné dokumenty, ktoré v súvislosti s Gustávom Krajčim sa prekrúcajú, pretože treba začať od Adama. Treba začať od Adama, pretože tí, ktorí ste tu neboli, zrejme nemáte uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky číslo 564. Zhodou okolností ja som bol ten poslanec, ktorý predkladal návrh na prijatie uznesenia o vypísaní referenda, kde sme schválili uznesenie, ktorým sme navrhli prezidentovi republiky, aby vyhlásil referendum s týmito otázkami. Prvá, ste za vstup Slovenskej republiky do NATO? Áno - nie. Ste za rozmiestnenie jadrových zbraní na území Slovenskej republiky? Áno - nie. Tretia, ste za rozmiestnenie vojenskej základne na území Slovenskej republiky? Znova áno - nie. Už sa tu hovorilo aj o tom, že štvrtú otázku si pridal prezident Slovenskej republiky. Hovoril som aj z akého dôvodu to predložil. Samozrejme tým, ktorí tu neboli a ktorí nesledovali situáciu, pripomínam, že skutočne sa tu hlasovalo, ale hlasovaním neprešla aj štvrtá otázka, ktorá mala byť v tomto pôvodnom referende, a tá znela - Ste za neutralitu Slovenskej republiky? To bola štvrtá otázka, o ktorej sa tu hovorilo v Národnej rade, keď sa riešilo naše podanie, návrh na vypísanie referenda. Takže tým pripomínam, ktorí o tomto nevedeli, že uznesenie číslo 564 Národnej rady Slovenskej republiky bolo o tomto.

Treba však povedať, že ak niekto nerešpektuje amnestiu, ktorá bola prijatá, tak prvý, ktorý mal byť stíhaný, mal to byť Michal Kováč. Michal Kováč bol ten, ktorý zbabral túto problematiku a jednoducho svojím rozhodnutím z 13. marca 1997 rozhodol o referende a) na návrh Národnej rady Slovenskej republiky prijaté uznesenie 4. februára 1997 spomínané uznesenie číslo 564, v otázkach prvá, druhá, tretia otázka, tak ako bolo prijaté uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky až na takú maličkosť, že ani toto uznesenie nebolo presne napísané v rozhodnutí prezidenta, pretože skutočne tam chýbala tá otázka áno - nie v práve rozhodovania. To znamená, bola postavená iba otázka.

To ďalšie pokračovanie, tak ako bolo prijaté uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky tam jednoducho zakotvené nebolo. A Michal Kováč si tam priložil b) na návrh občanov zastúpených petičným výborom, ktorými predložil petíciu 4. marca 1997 o otázke a doložil tam 4: Súhlasíte, aby prezidenta Slovenskej republiky volili občania Slovenskej republiky podľa priloženého návrhu ústavného zákona priamo? To je rozhodnutie zverejnené v Zbierke zákonov číslo 76 z roku 1997, keďže máme notbooky, je to čiastka 33 strana 426. Tam si to môžete nájsť.

Treba povedať aj tú skutočnosť, že v tomto podľa politickej objednávky pokračovala aj Ústredná volebná komisia. Tí, ktorí sa venujú problematike, vedia, že v referendovej alebo takzvanej referendovej komisii pracujú zástupcovia tých politických strán, ktoré pôsobia v parlamente, a keďže v tom čase v tejto komisii, Ústrednej volebnej komisii mala väčšinu vtedajšia opozícia, tak si urobila z toho ďalší politický nástroj a jednoducho ako politické grémium táto Ústredná volebná komisia účelovo rozhodovala a vyrobila z toho kauzu takzvaného zmareného referenda.

Ja som už vo svojom prvom vystúpení upozorňoval na to, že v súvislosti s kauzou takzvaného zmareného referenda treba riešiť aj otázku ďalších našich kolegov, konkrétne kolegu Bajana, ktorý bol jeden z tých, ktorý zmaril možnosť priebehu referenda, pretože tí, ktorí rozprávajú o zmarení referenda, by som bol veľmi rád, keby sa postavili pred občanov Slovenskej republiky, a tým vyše milióna, ktorí sa zúčastnili tohto referenda, ktorí skutočne hlasovali o troch otázkach, ktoré prijala Národná rada Slovenskej republiky svojím uznesením, vysvetlili, že referendum bolo zmarené. Tí, ktorí to poctivo mysleli a chceli podporiť náš vstup do NATO, jednoducho sa zúčastnili, a tí ďalší, ktorí by boli možno k tejto otázke pristupovali zodpovedne a boli by sa rozhodovali, či podporujú vstup Slovenskej republiky do NATO, jednoducho na návrh predstaviteľov opozičných politických strán sa nezúčastnili tohto referenda, pretože médiá urobili veľkú kampaň a rozvírili všetko, že toto referendum bolo zmarené.

Nebolo zmarené. Jednoducho nebolo zmarené, pretože toto referendum prebehlo a možno väčšina z vás je tu takých, ktorí ste sa aj zúčastnili a vyjadrili svoj názor k tým trom otázkam referenda, ktoré prijala Národná rada Slovenskej republiky. Nehovoriac o štvrtej otázke, ktorá tam nebola a včera som na to upozorňoval jednou faktickou poznámkou, že uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 21. mája 1997, to sú tie dátumy tak poukladané, ako to ide jedno za druhým, ktoré konštatovalo, že príloha rozhodnutia prezidenta Slovenskej republiky, a to bola tá hanba, že Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že prezident nielenže zbabral tieto veci, ale ešte aj proti v rozpore so zákonom vlastne toto referendum vyhlásil v tej časti, kde bola priložená príloha, kde takisto je konštatované, že v bode 4 rozhodnutia prezidenta Slovenskej republiky toto odporuje § 2 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 564/1992 Zb. o spôsobe vykonania referenda v znení neskorších predpisov, ktorým sa podľa článku 100 Ústavy Slovenskej republiky upravuje ústavný režim spôsobu vykonania referenda.

Takže toto sú podstaty, o ktoré sa bolo potrebné oprieť. Vtedajší zastupujúci prezident a predseda vlády pán Vladimír Mečiar v snahe upokojiť situáciu na Slovensku vyhlásil vtedy amnestiu pre všetkých tých, ktorí akýmkoľvek spôsobom sa podieľali na nezorganizovaní, jedni si to nazývali zmarení alebo neviem akokoľvek si to nazvete, každý vie, o čom hovorím, jednoducho, aby konečne na Slovensku nastal pokoj a nevytĺkal sa z toho politický kapitál, kto akým spôsobom sa podieľal, aby jednoducho z toho nemohlo byť politikum.

Zaujímavé je, že mnohým súčasným politikom sa tak zapáčila moc, že v politike chcú pokračovať a právo je až potom to ďalšie. Najskôr je politika a všetky ostatné veci. Nebudem sa dotýkať toho druhého podania, ktoré je v súvislosti s Ivanom Lexom, pretože som vystupoval už po prvýkrát pri predkladaní všetkých argumentov, keď Národná rada Slovenskej republiky sa po prvýkrát zaoberala touto otázkou, kde už som upozornil na skutočnosti, že ani členovia Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky si nemohli splniť svoju povinnosť, pretože vtedy takisto vládna väčšina odhlasovala, že im postačí to, čo povedali vtedajší vyšetrovatelia, ktorí prišli do Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky, a povedali, že nemôžu nám poskytnúť žiadne informácie, pretože nie sú zbavení mlčanlivosti. Na základe toho, čo nezistil Mandátový a imunitný výbor Národnej rady Slovenskej republiky, tento parlament, tak ako bola daná politická objednávka, rozhodol. Takisto sme upozorňovali, že je potrebné počkať na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky. Vtedy už všetci vedeli, že napriek rôznym obštrukciám, ktoré boli voči nášmu podaniu k tomu prvému robené zo strany Ústavného súdu Slovenskej republiky, nakoniec druhé podanie bolo prijaté. A všetci dobre viete, ako aj Ústavný súd rozhodol, že predseda vlády jednoducho porušil ústavu, nemal právo na to, aby rušil amnestiu, o tom už nebudem hovoriť.

Ja si ale neodpustím niektoré poznámky v súvislosti s tým takzvaným budovaním právneho a demokratického systému na Slovensku. Len čo sa objavil výklad Ústavného súdu, pán minister vyhlásil, že trestné stíhanie voči Krajčimu a čiastočne aj Lexovi pre zavlečenie sa má zastaviť. To sa vtedy vyjadril cez médiá minister spravodlivosti Slovenskej republiky. Avšak zrejme po patričnom vysvetlení v politických grémiách už právne vedomie sa posunulo ďalej a potom už dementoval a zastával stanovisko, že v trestnom stíhaní treba pokračovať. Všetko toto si nájdete, máme notbooky, takže v notbookoch všetky tieto pod príslušným heslom Ivan Lexa nájdete a tam zistíte, že toto všetko súvisí s problematikou, ktorú prerokúvame.

Takisto ak nezávislý súd rozhodol o prepustení Ing. Ivana Lexu z kolúznej väzby, o ktorej ako veľkú pomstu a s radosťou toto spravili poslanci vládnej koalície, aby svojho kolegu poslali do väzby, keď rozhodol súd, že nie je dôvod na väzobné stíhanie, tak vtedy minister spravodlivosti znovu spochybnil toto rozhodnutie a podal proti nemu mimoriadny opravný prostriedok - sťažnosť pre porušenie zákona. Aj doteraz pán minister stále vyhlasuje, že buduje nezávislé súdy. Nemalo by tam byť, že buduje takzvané nezávislé súdy? Generálny prokurátor Slovenskej republiky pri udeľovaní súhlasu Národnou radou na trestné stíhanie poslanca a na vzatie do väzby vyslovil názor, že túto žiadosť mal podať prokurátor, a nie vyšetrovateľ, ale ani doteraz tento nedostatok neodstránil, naopak, svoj výrok posunul vtedy akože do vyjadrenia súkromného názoru. Podľa mňa generálny prokurátor nemôže v týchto veciach vystupovať ako súkromná osoba, on zodpovedá za dohľad nad zákonnosťou v Slovenskej republike. Ak ten výklad Ústavný súd urobil v článku 102 Ústavy Slovenskej republiky, takisto vtedy generálny prokurátor vyhlásil, takisto to máte cez médiá, že trestné stíhanie voči Krajčimu sa má zastaviť. Bolo už vtedy ale zaujímavé, že amnestiu v tomto prípade neaplikoval na druhý prípad, ktorý je tu, a keďže aj Národná rada rozhodla, že sa to bude riešiť spoločne v jednej rozprave, nehovoril o zastavení trestného stíhania poslanca Národnej rady Ing. Ivana Lexu. Takisto po rozhodnutí Krajského súdu v Bratislave o prepustení poslanca Národnej rady Ing. Ivana Lexu generálny prokurátor zotrval na stanovisku, že nemá dôvod spochybňovať rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave s tým, že dôvodnosť väzby sa posudzuje osobitne vo vzťahu ku každému z obvinených. Doslovne uviedol, ak nepodá sťažnosť pre porušenie zákona, samozrejme, súhlasím s rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave. Ja už som to tu povedal a je to tvrdá realita, prokuratúra v zmysle zákona o prokuratúre je vlastne jediným orgánom, ktorý vykonáva dozor nad zachovaním prípravného konania.

Ministerstvo spravodlivosti je ústredným orgánom štátnej správy Slovenskej republiky pre súdy a väzenstvo. Výkonom štátnej správy ani iným spôsobom nemôže zasahovať do konania a rozhodovania nezávislých súdov a sudcov. Treba ale, aby sme mali na zreteli, že Slovenská republika podľa našej ústavy je právnym štátom a je vecou v prvom rade ministerstva spravodlivosti, aby tým právnym štátom aj bola. V právnom štáte má svoje osobitné a mimoriadne postavenie nezávislé súdnictvo, ktoré je najvyššou autoritou, pokiaľ ide o rozhodovanie o právach a povinnostiach občanov. A po mnohých tých vystúpeniach, ktoré zazneli zo strany poslancov vládnej koalície aj na rokovaniach imunitného výboru, že však my nie sme tí, ktorí rozhodujeme o vine alebo nevine, my len dávame možnosť, aby ten, ktorý je obvinený, sa mohol obrániť pred nezávislým súdom. Ja si neodpustím jednu poznámku. Akú máme mať dôveru k takzvanej nezávislosti sudcov, keď do tejto roviny tvrdo zasahuje politické rozhodovanie, v tomto prípade aj ministerstva spravodlivosti, aj Generálnej prokuratúry, a ktoré by mali vlastne prispievať k budovaniu právneho štátu?

Nechcem o tých ďalších veciach hovoriť, ale dovoľte mi, aby som vás ešte informoval, že členovia nášho poslaneckého klubu, pretože nerád dopredu hovorím, akým spôsobom to dopadne, ale keďže nikto z poslancov vládnej koalície nevystúpil ani žiaden klub nezaujal stanovisko, okrem predsedu klubu SDĽ, ktorý hovoril, že v týchto veciach neuhnú, takže zrejme nemá sa uhnúť z toho rozhodnutia, ktoré urobila politická rada, takže dá sa predpokladať, aké hlasovanie bude, ako týmto spôsobom máte záujem o očistenie sa tohto parlamentu, aby skutočne nebol slúžkou vlády Slovenskej republiky, sme sa v našom poslaneckom klube rozhodli osloviť generálneho prokuratúra Slovenskej republiky listom, s ktorým vás oboznámim.

Vážený pán generálny prokurátor,

podľa článku 149 Ústavy Slovenskej republiky prokuratúra Slovenskej republiky chráni práva a zákonom chránené záujmy fyzických a právnických osôb a štátu. Pri vašom vymenovaní prezidentom Slovenskej republiky ste do jeho rúk zložili zákonom predpísaný sľub, ktorý má konštitutívne účinky. Dovoľujeme si vám pripomenúť znenie tohto sľubu. Sľubujem na svoju česť a svedomie vernosť Slovenskej republike. Budem dodržiavať Ústavu Slovenskej republiky, zákony a ostatné všeobecné záväzné právne predpisy a presadzovať a upevňovať zákonnosť. Podľa nášho názoru prokuratúra Slovenskej republiky a predovšetkým vy ako jej najvyšší činiteľ nerešpektujete ústavný a zákonný stav po zverejnení dvoch rozhodnutí Ústavného súdu, a to Ústavný súd 30/1999 a Ústavný súd 48/1999, to len pripomínam, zrejme to pozná. Predmetné rozhodnutia Ústavného súdu potvrdili ústavnosť a zákonnosť expredsedov vlády Vladimírom Mečiarom udelenej amnestie. Vyzývame vás čo najrozhodnejšie, aby ste pri ďalších postupoch prokuratúry rešpektovali rovinu iba zákona a ústavy, aby ste robili zadosť nielen vášmu sľubu, ale tiež ostatným povinnostiam vyplývajúcim pre vás z postavenia ústavného činiteľa a najvyššieho orgánu prokuratúry. V opačnom prípade vás pán generálny prokurátor vyzývame, aby ste sa vzdali funkcie generálneho prokurátora Slovenskej republiky.

Zároveň náš poslanecký klub vyzýva aj ministra vnútra Ladislava Pittnera.

Vážený pán minister,

Ústavný súd Slovenskej republiky svojimi rozhodnutiami v prípadoch podania poslancov Národnej rady Slovenskej republiky aj osoby Jaroslava Svěchotu potvrdil, že Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky pod vaším vedením konalo a ďalej koná protiústavne a protizákonne, a tým fakticky nerešpektuje právny poriadok Slovenskej republiky a porušuje základné ľudské práva. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky svojím postupom porušuje ústavné práva občanov Slovenskej republiky, ktorým navždy zanikla trestnosť udelením amnestie, čo bolo potvrdené v rozhodnutiach Ústavného súdu a zverejnené v Zbierke zákonov pod rozhodnutiami US 30/99 a US 48/99.

Pán minister, vy osobne nesiete politickú zodpovednosť za daný stav a v súlade s rozhodnutiami Ústavného súdu ste povinný vyvinúť všetko úsilie na zastavenie trestného konania. Od roku 1989 Ústavný súd po prvýkrát musel konštatovať porušenie základných ľudských práv. Očakávame, že z vášho konania vyvodíte dôsledky a odstúpite z funkcie ministra vnútra bez toho, aby sme návrh na vyslovenie nedôvery museli predložiť do rokovania Národnej rady Slovenskej republiky.

Tieto naše listy opierame aj o skutočnosť, že zrejme sa poslanci ľahšie skryjú za rozhodnutie koaličnej rady, ale po včerajšku či predvčerajšku som tak v pochybnosti, že kto vlastne riadi tie rozhodnutia, pretože v SDK sa to rozsypalo, neviem, kto je predstaviteľom, kto tie rozkazy bude vydávať alebo nebude vydávať, ale chcem vás napriek tejto skutočnosti poprosiť, ak je ochotná Národná rada ako celok si uvedomiť svoje postavenie v Slovenskej republike, zbavme sa toho zaťaženia, ktoré sme si vymysleli tým, že sa politicky hlasovalo o zbavení imunity dvoch našich kolegov, a zrušme tieto uznesenia, aspoň takto sa môže Národná rada od svojich previnení očistiť.

Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Na vystúpenie pána poslanca sa prihlásili s faktickými poznámkami štyria poslanci. Uzatváram možnosť sa prihlásiť do faktických poznámok.

Nech sa páči pán poslanec Gajdoš.

Poslanec J. Gajdoš:

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

Reagujúc na vystúpenie svojho kolegu poslanca Tibora Cabaja chcem potvrdiť, že porušovanie zákonov bolo pracovnou metódou bývalého prezidenta Michala Kováča. Po úspešne inscenovanom parlamentnom prevrate v roku 1994 vymenoval do hodnosti generálov, ktorí boli pozitívne lustrovaní. Mal o tomto fakte vedomosť, dostal k tomu materiály, napriek tomu vymenovanie do hodnosti generálov uskutočnil. Povýšil do vyššej generálskej hodnosti generála, ktorý vykonával politickú funkciu, bol štátnym tajomníkom ministerstva obrany, napriek tomu zostal v aktívnej činnosti, čím porušoval zákon o niektorých služobných pomeroch vojakov. Aj táto skutočnosť bola pánu exprezidentovi známa a napriek tomu dotyčného pána do vyššej generálskej hodnosti povýšil. Zneužíval postavenie hlavného veliteľa ozbrojených síl, využíval dopravné prostriedky Armády Slovenskej republiky na cesty do zahraničia a napriek urgenciám a žiadostiam z Ministerstva obrany Slovenskej republiky nikdy nerefundoval náklady na použitie týchto prostriedkov. Preto som ho v roku 1994 cez médiá aj listom vyzval, aby odstúpil z funkcie hlavy štátu. Týmto aktom a týmto momentom som sa stal "osobným priateľom pána Jána Čarnogurského", ktorý mi od roku 1995 až do roku 1998 do parlamentných volieb venoval zvýšenú pozornosť.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Pán poslanec Husár.

Poslanec S. Husár:

Vážené koaličné kolegyne a kolegovia,

ja chcem využiť vystúpenie pána kolegu Cabaja na to, aby som vás poprosil, možno mi to budú mnohí zazlievať, že vás prosím, ale budem prosiť. S kauzou zavlečenia Kováča mladšieho do cudziny boli spájané ústami niektorých vašich politikov aj právnych expertov možné ďalšie kriminálne skutky vraždou končiac. Ale ak zoberieme do úvahy skutočnosť, že z chrbta alebo z pliec kolegu Krajčiho spadol Polka, tak jeho kauza ostáva rýdzou kauzou politickou. Ja vás preto chcem poprosiť o citlivosť, o citlivosť, aby ste ešte raz pred svojím svedomím a vedomím zvážili podiel viny Michala Kováča a Gustáva Krajčiho na tejto kauze, na kauze zmareného referenda, ako ste ju nazvali. Ja vás chcem poprosiť, aby ste politický boj, ktorý medzi nami existuje a bude existovať alebo musí existovať, neposúvali až tak ďaleko, že cez neho budeme osud jednotlivcov, osôb a ľudí, ktorým je aj Gustáv Krajči, stavať do kriminálnej polohy. Prosím vás ešte raz, aby ste si uvedomili, že táto kauza sa svojím vývojom stala naozaj politickou kauzou a aby ste pri rozhodovaní zvažovali citlivo.

Ďakujem vám za porozumenie.