Podpredseda NR SR B. Bugár:

Na nečakané 80-minútové vystúpenie pána poslanca sa prihlásili dvaja páni poslanci s faktickými poznámkami. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do faktických poznámok. Pani poslankyňa Slavkovská nie je tu.

Pán poslanec Jarjabek, nech sa páči, máte slovo.

Poslanec D. Jarjabek:

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.

Chcem reagovať na slová pána poslanca Hudeca v tom zmysle, že meno Michala Kováča mladšieho sa používa iba v súvislosti so zmiznutím do Rakúska. Náročky hovorím a používam slovo zmiznutie. Nehovorí sa v tejto chvíli o 2,3 milióna dolárov, ktoré zmizli z Technopolu, nehovorí sa o medzinárodnom zatykači, ktorý stále platí, nehovorí sa o zamestnaní Michala Kováča mladšieho v súčasnosti na ministerstve zahraničných vecí no a, samozrejme, v tejto súvislosti zamestnanec ministerstva zahraničných vecí je potenciálnym čakateľom na diplomatický pas, čo sú ďalšie súvislosti, o ktorých tu nikto nehovorí, a myslím si, že toto je prinajmenšom taká istá slovenská hanba ako rôzne kauzy, ktoré tu spomíname.

A keďže tu vidím pána poslanca Palka prítomného v parlamente, dovoľte mi, aby som mu položil jednu otázku v tejto súvislosti. V relácii O päť minút dvanásť, ak ma pamäť neklame, pán poslanec Palko v súvislosti, teda v rozhovore a v dialógu s pánom poslancom Krajčim povedal niečo v tom zmysle, že medzinárodný zatykač na Michala Kováča mladšieho už neexistuje. Zaujímalo by ma to, ak je to pravda, prečo o tom nebola informovaná verejnosť, a potom by ma zaujímala otázka, odkiaľ má pán poslanec informácie v tomto zmysle a vlastne prečo ich zverejnil až teraz.

Ďakujem pekne.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Pred obedňajšou prestávkou ešte pán poslanec Palko, predseda výboru chce niečo oznámiť. Samozrejme, ale podľa rokovacieho poriadku, pán predseda, nemáte možnosť reagovať na vášho predrečníka.

Poslanec V. Palko:

Zvolávam schôdzu výboru pre obranu a bezpečnosť hneď teraz po vyhlásení prestávky.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, až do 14.00 hodiny budeme mať obedňajšiu prestávku. Po obede ako prvý vystupujúci v rozprave bude pán poslanec Engliš a potom sa pripraví pán poslanec Tarčák.

Prajem vám dobrú chuť.

(Po prestávke.)

Predseda NR SR J. Migaš:

Budeme pokračovať v rokovaní 26. schôdze rozpravou o návrhoch poslancov členov klubu Hnutia za demokratické Slovensko na prerokovanie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky číslo 253 a číslo 178. V rozprave vystúpi pán poslanec Engliš a po ňom pán poslanec Tarčák.

Nech sa páči, pán poslanec.

Poslanec A. Engliš:

Vážený pán predseda,

vážení prítomní,

poslankyne a poslanci,

Ústavný súd rozhodol uznesením zo dňa 28. júna 1999 výkladom článku 102 ods. 1 písm i) Ústavy Slovenskej republiky, že právom prezidenta Slovenskej republiky upraveným článkom 102 ods. 1 písm. i) Ústavy Slovenskej republiky je udeliť amnestiu niektorou z foriem, ktoré sú v tomto článku uvedené. Súčasťou tohto práva však nie je aj oprávnenie prezidenta Slovenskej republiky akýmkoľvek spôsobom meniť rozhodnutie o amnestii už uverejnené v Zbierke zákonov Slovenskej republiky, čím Ústavný súd Slovenskej republiky potvrdil, že v zmysle článku 102 písm. i) Ústavy Slovenskej republiky prezident Slovenskej republiky udeľuje amnestiu, odpúšťa a zmierňuje tresty uložené trestnými súdmi a nariaďuje, aby sa trestné konanie nezačínalo alebo aby sa v ňom nepokračovalo a zahládza tresty. Článok 102 písm. i) Ústavy Slovenskej republiky ani žiadne iné ustanovenie ústavy, alebo zákonom Slovenskej republiky neumožňujú prezidentovi Slovenskej republiky, aby už udelenú amnestiu po jej zverejnení v Zbierke zákonov Slovenskej republiky mohol zrušiť, alebo aby obmedzil jej rozsah, ktorým boli odpustené alebo zmiernené tresty uložené trestnými súdmi, alebo aby zrušil jej predchádzajúce nariadenie, aby sa trestné konanie nezačínalo, ale aby sa v ňom nepokračovalo, alebo aby zrušil predchádzajúce rozhodnutie, že majú byť zahladené tresty po tom, čo tieto rozhodnutia alebo nariadenia boli už zverejnené v Zbierke zákonov Slovenskej republiky. Takýto postup prezidenta Slovenskej republiky je v rozpore s ustanovením článku 1, článku 2 a 102 písm. i) Ústavy Slovenskej republiky.

Ústavný súd prostredníctvom výkladu článku 102 ods. 1 písm. i) ústavy zaujal teda stanovisko, že žiadne rozhodnutie, ktorým prezident Slovenskej republiky podľa trestnoprávnych hľadísk zhoršuje postavenie osôb, ktoré nadobudli udelením amnestie, sa nemôže opierať o oprávnenie vyplývajúce z uvedeného článku ústavy. To ste mali možnosť si prečítať, ale ja to považujem aj pre históriu opätovne tu zvýrazniť a zdôrazniť.

V zmysle výkladu Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 28. júna 1999 a uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 5. 2. 1998 publikovaného v Zbierke zákonov číslo 49 z roku 1998 je jednoznačné, keďže Trestný poriadok ako zákon o trestnom konaní súdnom, podľa ktorého orgány činné v trestnom konaní sú povinné postupovať, nepozná ustanovenie, ako začať trestné stíhanie, kde bola prekážka neprípustnosti trestného stíhania podľa § 11 Trestného poriadku, začali voči Ivanovi Lexovi trestné stíhanie v rozpore so zákonom, v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky článkom 2 ods. 2, článkom 1 Ústavy Slovenskej republiky a v rozpore s legálnym výkladom Ústavy Slovenskej republiky, ktorý podal Ústavný súd Slovenskej republiky. Opäť ste si to mali možnosť prečítať, pokiaľ nie, tak to zdôrazňujem.

Na základe týchto skutočností je evidentné, že Národná rada Slovenskej republiky prijala svoje uznesenie číslo 253, ktoré je v rozpore s článkom 17 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. To isté platí aj pre prípad pána Gustáva Krajčiho, kde takisto v zmysle výkladu Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 28. júna 1999 bola v podstate prekážka neprípustnosti trestného stíhania podľa Trestného poriadku a začalo sa voči Gustávovi Krajčimu trestné stíhanie v rozpore so zákonom, v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky a v rozpore s legálnym výkladom Ústavy Slovenskej republiky, ktorý podal Ústavný súd Slovenskej republiky. Na základe opäť týchto uvedených skutočností je evidentné, že Národná rada Slovenskej republiky prijala uznesenie číslo 178, ktoré je v rozpore s článkom 17 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

Ja vás preto žiadam, vážení poslanci, hlavne členovia koaličných strán, aby ste vyvrátili tieto tvrdenia, tieto rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky tak, aby sa aj občania dozvedeli, na základe čoho Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky došiel k záveru, že Národná rada Slovenskej republiky môže konať protiústavne, protiprávne. A vás pán predseda ústavnoprávneho výboru, pán Orosz, žiadam takisto, aby ste vyliezli z ulity a predstúpili pred túto snemovňu, pred občanov a jasne povedali, argumentovali, na základe čoho vydal ústavnoprávny výbor odmietajúce stanovisko a na základe čoho sa vy, ak sa považujete za renomovaného právnika, podpisujete pod takýto pamflet.

Tvrdenie, ktoré ste mali aj včera v televízii, že sa nezaoberáme vecnými argumentmi, je smiešne, pretože už pri rokovaniach o týchto kauzách sme jasne dokumentovali, že vecné argumenty jednoducho v niektorých prípadoch neboli poskytnuté ani členom mandátového a imunitného výboru, a pokiaľ vy ako predseda ústavnoprávneho výboru a členovia ústavnoprávneho výboru ich máte, tak tvrdím, že ich zneužívate a nemajú možnosť ani naši právnici ich posúdiť. Alebo sa vás pýtam: Hanbíte sa za to, čo ústavnoprávny výbor vydal alebo hádam máte výčitky svedomia? Pokiaľ nie, prosím vás, aby ste tu vystúpili a povedali svoje stanovisko, lebo zatiaľ je to smiešne, že sedíte v ulite a rozhoduje sa aj o tom, čo ste podpísali vy.

Ďakujem.

Predseda NR SR J. Migaš:

Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Tarčák. Je neprítomný, stratil poradie. Pán poslanec Tkáč a po ňom pán poslanec Andrejčák.

Nech sa páči, pán poslanec Tkáč.

Poslanec V. Tkáč:

Vážený pán predseda,

dámy a páni,

ak platí masarykovské - demokracia je diskusia, tak tento chrám je nešťastím pre demokraciu na Slovensku, pretože to, čo predvádza vládna koalícia, nie je absolútne demokratické. Normálnu diskusiu o týchto otázkach odsabotujete tým, že tu buď nie ste, tí, čo ste tu, ste ticho a odmietate diskusiu. V podstate okrem jednej poslankyne zo strany koalície ešte nebola jedna reakcia. Takže je to skutočne nedôstojné pre túto Národnú radu, ak ide o také závažné veci, keď opozícia úmyselne tvrdí, že vládna koalícia v rámci parlamentnej väčšiny, dokonca až ústavnej väčšiny porušuje ústavu a zákony tejto krajiny a je to uvedené aj v súčasti právneho poriadku, akou súčasťou právneho poriadku je nález Ústavného súdu Slovenskej republiky. V tom je trápnosť a nedôstojnosť celej tejto záležitosti, keď opozícia márne búcha na vráta koalície, absolútne odmietate diskutovať na túto tému. Potom zvolávate alebo zvoláva vládna moc pochybné stretnutia, na ktorých sa zúčastňuje aj jeden z predsedov senátov Ústavného súdu doktor Drgonec, ktorý je ešte stále sudcom Ústavného súdu až do 21. januára 2000 a na tejto porade, ktorú médiá velebia, sa sudca Ústavného súdu radí s ostatnými právnikmi, ako ústavným zákonom znevážiť rozhodnutie toho istého orgánu, ktorého je členom. Toto je vizitka slovenskej demokracie, pán predseda Národnej rady, vážená Národná rada. Vizitkou tejto demokracie je aj to, za akých nedôstojných podmienok rokuje Ústavný súd o týchto závažných otázkach.

Ak si všimnete, vážený pán predseda Národnej rady, prvý senát doktora Šafárika rozhodoval v mene Ústavného súdu a v mene Slovenskej republiky, pretože rozhodoval vo veci a rozhodoval nálezom ako najvyššou právnou formou, ktorou rozhoduje Ústavný súd. Nález sa stáva súčasťou slovenského právneho a ústavného poriadku alebo ústavnoprávneho poriadku. Falzifikátori, ktorí sa ešte len niekoľko mesiacov holia a už sú významní slovenskí právnici, potom tvrdia, že ústavnoprávny je niečo iné ako zákonodarný. Ľudia, ktorí toto tvrdia, si nezaslúžia diplom, a nieto ešte, aby zastávali funkcie vo vysokej štátnej správe a aby mútili mozgy ako vysokí štátni úradníci.

Pán predseda Národnej rady, vážená Národná rada, zvážte si, za akých podmienok rokoval Ústavný súd. Senát doktora Šafárika rozhodoval vo veci vyše 10 mesiacov. To znamená od začiatku konania až po právoplatné a vykonateľné závery o náleze, trvalo to viac ako 10 mesiacov. Senát doktora Drgonca po dostaní záležitosti za jeden a pol mesiaca rozhodol, že odmieta návrhy v tejto súvislosti v takzvanom predbežnom konaní, a to si treba veľmi jasne odlíšiť.

Ten istý senát doktora Drgonca sušil od mája 1999 podanie poslancov Hnutia za demokratické Slovensko vo veci nezrovnalosti rozhodnutia o zmrazení platov ústavných činiteľov s tým, aby sa toto zmrazenie netýkalo sudcov jednotlivých stupňov súdov Slovenskej republiky. Do dnešného dňa nemá skupina poslancov za HZDS výsledok, pretože senát doktora Drngonca presúva túto otázku jednak už po 1. januári 2000, keď to nie je aktuálne, v podstate na nový Ústavný súd. Sudcovské preteky, ktoré začal tento senát, spočívali predovšetkým v tom, že chceli využiť inštitúciu res iudicata alebo inštitúciu litis pendeniia, to znamená buď prekážky začatej veci, alebo prekážky už veci rozhodnutej. Za jeden a pol mesiaca dospeli k protizákonnému stanovisku takisto v mene Ústavného súdu, ale len v takzvanom predbežnom konaní a len vo forme uznesenia, že sa odmieta podnet bez ohľadu na to, že nevyzvali účastníkov konania na doplnenie či rozšírenie návrhov a nekonzultovali s nimi, tak ako to aj jednotlivé zákony požadujú.

V honbe a štvanici proti Ústavnému súdu, ktorú rozpútali mediálni apologéti vládnej koalície, sa Ústavný súd a jeho jednotliví členovia dostali do neobvyklého tlaku od vyhrážok cez rodinných príslušníkov cez deti a rodičov až po osočovanie z brania úplatkov či z podplácania sudcov Ústavného súdu. To všetko ide na vrub vládnej koalície a všetci tí, čo sú vo vládnej koalícii a ktorí sú čestní a spravodliví, kolaborujú s takýmto mechanizmom osočovania a ovplyvňovania a rozhodovania Ústavného súdu.

Štvanica na sudcov Ústavného súdu sa skončila až neobvyklým krokom, ktorým je abdikácia sudcu Ústavného súdu pred riadnym skončením volebného obdobia sudcov Ústavného súdu. Aj toto je vizitka súčasnej vládnej koalície a znovu opakujem, nemienim hádzať všetkých do jedného vreca, ale čestní a spravodliví z vládnej koalície, ktorí mlčia a súhlasia s podporou takýchto krokov, strácajú charakter čestných a spravodlivých. V tejto súvislosti je naozaj namieste otázka, aká je klasifikácia súčasnej vládnej moci a Slovenskej republiky ako štátu. Je to skutočne štát, v ktorom sa dodržujú princípy právneho štátu? Neplatia tu ustanovenia a prvky, atribúty policajného štátu? Porušovanie princípov trestného práva v oblasti Trestného zákona, teda trestného práva hmotného, porušovanie princípov Trestného poriadku, teda trestného práva procesného, vulgarizácia a voluntaristický výklad Ústavy Slovenskej republiky, ohrozovanie ústavnosti prípravou ústavného zákona, ktorým sa chcú rušiť právne úkony hlavy štátu, návrhy zákonov zo strany generálneho prokurátora, ktoré v rozpore s platným zákonom idú a majú za cieľ zrovnoprávniť uznesenie jedného senátu s nálezom iného senátu, rozhodnutia, ktoré sa prijali v predbežnom konaní alebo v konaní o veci.

Sústavné mediálne osočovanie sudcov a rozhodnutí Ústavného súdu, ak ste štyri roky politicky parazitovali na citáte, že Ústavný súd je chorý prvok na súčasnej politickej scéne, dajte na váhu toto, čo ste spochybňovali, s tvrdeniami, s osočovaniami, so situáciou, keď sudca Ústavného súdu abdikoval pod brutálnym nátlakom vašej verejnej mienky. Toto sú výsledky vládnej moci a akékoľvek takzvané právne expertízy ľudí, ktorí nie sú známi v odbornej literatúre ani vo vedeckom svete a nechajú sa titulovať plátkami a bulvárom na významných slovenských právnikov, nezakryjú túto holú pravdu, ktorá je pravdou holou. Mýty a fámy, ktoré sa v tejto súvislosti šíria, sú skutočne mýtami a fámami. Nejde tu, vážení kolegovia, o dve rovnaké rozhodnutia dvoch senátov, ktoré by malo v súčasnosti riešiť plénum Ústavného súdu. Je to procedurálne rozhodnutie v predbežnom konaní a rozhodnutie v mene Slovenskej republiky vo veci, to sú absolútne odlišné inštitúcie a fázy konania pred Ústavným súdom.

Nejde tu, vážení kolegovia, o štátny terorizmus ani o to, že štátna organizácia vraj organizovala trestný čin. Neexistuje trestná činnosť štátneho orgánu, dámy a páni. Ak minister, ktorý musel pod vplyvom klientelizmu odísť a bude raz prešetrovaný a bude súdom označený za človeka, ktorý spáchal trestný čin, to neznamená, že ministerstvo, ktoré doteraz viedol, spáchalo trestný čin. V trestnom práve platí, chvalabohu, princíp individualizácie zavinenia. Ak to niekto spáchal v rámci výkonu svojich funkcií, tak je individuálne za to zodpovedný, ale neexistuje pojem štátny terorizmus či kolektívna zodpovednosť, či kolektívna vina štátneho orgánu. V tom je pochybné právne myslenie a právne vedomie, ktoré sa neustále balamutí a mátoží po Slovensku i v zahraničí.

Chcem v závere, vážený pán predseda Národnej rady, dámy a páni, vás informovať, že využijeme aj medzinárodné inštitúcie na to, aby sme avizovali, v akom stave je Slovenská republika ako štát. Akým spôsobom vládna moc uskutočňuje svoje kompetencie a domnievam sa, že je nevyhnutné už aby aj z medzinárodného pohľadu sa evidovala súčasná vládna moc ako moc, ktorá presadzuje princípy policajného štátu. A Národná rada v tomto zmysle má skutočne historickú šancu v súčasnosti rešpektovať závery Ústavného súdu ako najvyššej inštancie, ktorá v tejto súvislosti slobodne a statočne rozhodla, inštitúcie, ktorej nález je súčasťou slovenského právneho poriadku. A ak Národná rada zotrvá na svojich uzneseniach vo vzťahu k začatiu trestného stíhania, aj takéto zotrvanie bude ďalším kamienkom do mozaiky porušovania práva v Slovenskej republike.

Verím a chcem vysloviť presvedčenie, že všetci tí, ktorí ani nečítajú ustanovenia Ústavného súdu, nečítali príslušné právne predpisy, si uvedomia, že aj svojou pasivitou a svojím nekonaním je možné dostať sa do stavu, keď už človek nie je ani čestný, ani spravodlivý.

Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)

Predseda NR SR J. Migaš:

Faktické poznámky k vystúpeniu pána poslanca Tkáča - pani poslankyňa Keltošová ako prvá, pán poslanec Gajdoš ako posledný. Uzatváram možnosť podania prihlášok na faktické poznámky.

Nech sa páči, pani poslankyňa Keltošová.

Poslankyňa O. Keltošová:

Ďakujem za slovo, pán predseda.

Vážené kolegyne,

vážení kolegovia,

dovoľte mi, aby som sa vyjadrila k tej časti vystúpenia pána poslanca Tkáča, kde sa hovorí o medzinárodných inštitúciách. Určite si dobre pamätáte na minulý rok, keď Rada Európy oficiálne ukončila monitorovanie Slovenska. My sme vtedy žiadali spolu s poslancami, ktorí sme za HZDS v Rade Európy, aby pokračoval monitoring Slovenska v určitých vybraných oblastiach. Jednou z nich je aj súdnictvo, ktoré sa aj v záverečnej správe o stave demokracie a dodržiavania ľudských práv na Slovensku Rady Európy konštatuje ako veľmi krehký prvok. Súdnictvo, nezávislosť súdov, nezávislé oddelené financovania súdnictva od štátu, toto všetko boli sľuby tejto vlády, že chyby, ktoré boli vyčítané v monitoringu, že sa napravia. Ako sme videli pri schvaľovaní návrhu štátneho rozpočtu na tento rok, ani v tomto roku súdnictvo nebolo oddelené od financovania cez ministerstvo spravodlivosti, ani v tomto roku napriek všetkých prísľubom neboli posilnené kompetencie sudcovských rád a združenia sudcov Slovenska, ako to bolo sľubované minulý rok pred ukončením monitoringu. Nezabúdajte na to, že záver monitorovacej správy o Slovensku hovorí, že oficiálny monitoring Slovenska sa síce skončil, ale dialóg k vybraným oblastiam a monitorovanie Slovenska bude pokračovať a, bohužiaľ, my budeme musieť otvoriť otázku monitoringu v časti nezávislosti súdnictva opäť.

Predseda NR SR J. Migaš:

Pani poslankyňa Belohorská.

Poslankyňa I. Belohorská:

Ďakujem pekne, pán predseda.

Pán predseda, prosila by som vás osobne, aby ste zvážili svoje včerajšie vystúpenie v médiách, priniesli to všetky noviny, že sa chystáte od nového roku urobiť dosť vážne opatrenia v dochádzke poslancov. Dnes sa tu prerokúva príliš závažná vec, ktorá sa týka parlamentu, ktorá hovorí o nezávislosti súdov, ktorá hovorí o právnom stave tohto štátu, a v tejto snemovni je pár ľudí. Pozrite sa na strednú časť tohto parlamentu, myslím si, že niektoré politické strany tu nemajú vôbec ani strážnu službu. Bolo by veľmi dobre, ak by ste prerušili rokovanie parlamentu, a teda nech si strany vlastne vyriešia svoje osobné problémy, ale keď sa prerokúva takto závažný bod, aby sa diskutovalo.

Chcela by som ešte poprosiť aj hostí a prítomných novinárov, aby informovali správne, pretože aj to je možno otázka, ku ktorej sa budeme musieť dostať aj v zahraničí, čo sa týka kvality médií. Médiá celý deň dnes od rána opakujú vo všetkých správach stanovisko predsedu ústavnoprávneho výboru pána Orosza, ktorý hovorí, že opozícia nedáva vôbec žiadny argument. Ak sa vám zdalo aj vystúpenie pána poslanca Tkáča, že nebolo dostatočne argumentačné, tak potom skutočne by bolo veľmi dobré, pán predseda, keby ste vy zvážili prípravu nejakého takého základného minima pre poslancov, aby vedeli o tom, o čom sa tu má diskutovať.

Predseda NR SR J. Migaš:

Ďalej pani poslankyňa Aibeková.

Poslankyňa M. Aibeková:

Ďakujem pekne.

Ja som chcela najskôr poďakovať pánu poslancovi Tkáčovi, ale aj tým kolegom, ktorí hovorili o rýdzo odborných a rýdzo právnych argumentoch. Mne tiež podobne ako pani poslankyni Belohorskej je veľmi ľúto, že tieto argumenty počúva nepatrná časť poslancov, ale prosím, to je na ich zváženie, to na rozdiel koalície, ktorá nás kritizuje, že nemáme dobrú účasť, myslím si, že je to úplne jasné, kto akú účasť má a kto má o čo záujem. Pretože tento problém, ktorý prerokúvame, sa netýka len dvoch poslancov HZDS, týka sa vôbec právneho stavu a právneho systému, v akom sa momentálne Slovenská republika nachádza. Isteže mnohí poslanci zrejme majú aj vnútorný pocit hanby alebo viny, že hlasovali za niečo, čo krajský súd, Najvyšší súd, ale aj Ústavný súd ukázal, že ich argumenty neboli pravdivé a stáli vlastne na vode alebo na istom politickom rozhodnutí. Chápem, že mnohí poslanci z SDK zrejme teraz skôr dávajú prednosť spočítavaniu hlasov, že kto, kde, na akom krídle sa nachádza a ako to bude ďalej vyzerať. Preto dúfam, že tá časť poslancov SDĽ, ktorá si vypočuje toto vystúpenie, vypočúva si ho, tak že aj zváži pri hlasovaní o tom, ako bude o týchto uzneseniach hlasovať, pretože znovu chcem povedať, že naozaj sa netýkajú iba dvoch poslancov, tak ako to, bohužiaľ, médiá podsúvajú. A je hanbou, že verejnoprávne médiá, ktorých povinnosťou je pravdivo a objektívne informovať, ponímajú tento problém ako rýdzo politický problém a treba ho vnímať naozaj, tak ako je...

(Zaznel zvuk časomiery.)

Predseda NR SR J. Migaš:

Pán poslanec Orosz.

Poslanec L. Orosz:

Ďakujem pekne.

Chcem len pripomenúť pánu kolegovi poslancovi Tkáčovi to, čo veľmi dobre vie, že ďalšie pokračovanie kauzy Lexa je dnes predovšetkým v rukách orgánov činných v trestnom konaní. Pán poslanec veľmi dobre vie, že orgány činné v trestnom konaní disponujú v súlade s Trestným poriadkom, v súlade s platným právnym poriadkom právom zastaviť alebo odložiť trestné stíhanie Ivana Lexu a takisto Gustáva Krajčiho. Vzhľadom na to, že v tejto kauze je nesporne celý rad zložitých právnych otáznikov, ja sám osobne považujem za oveľa vhodnejšie, aby sa týmto nezaoberal politický orgán, ale orgán, ktorý je odborný a vecne príslušný, a to je orgán činný v trestnom konaní. A v tom je aj zásadný a podstatný rozdiel medzi touto kauzou a kauzami, ktoré sú známe z minulého volebného obdobia, či ide o kauzu Gaulieder alebo ide o kauzu Hruška. Tam postihnutí nemali iné právne prostriedky, ako obrátiť sa na Ústavný súd a následne Národnú radu Slovenskej republiky. V tejto kauze je zásadne iná situácia. Orgány činné v trestnom konaní nielen môžu, ale aj sú povinné posúdiť všetky okolnosti prípadu vrátane posledných rozhodnutí Ústavného súdu a vyniesť rozhodnutie, ktoré môže byť konečné v tejto kauze.

Predseda NR SR J. Migaš:

Pán poslanec Gajdoš, nech sa páči.

Poslanec J. Gajdoš:

Pán kolega Tkáč, náš hlas je hlasom volajúceho na púšti a buďte si istý, že sa nedovoláme spravodlivosti. Je najvyšší čas už na plné ústa povedať pravdu, kto bol strojcom zavlečenia Michala Kováča mladšieho mimo hranice Slovenska. Ja hovorím jednoznačne a čas to ukáže, možnože sa už nedožijem, keď budú zverejnené archívy spravodajských služieb, ale hovorím jednoznačne, strojcom únosu Michala Kováča mladšieho bol jeho otec, bývalý prezident Michal Kováč starší v spolupráci s tieňovými spravodajskými štruktúrami na Slovensku a ich činnosť koordinovali spravodajské služby zo zahraničia. Cieľ tohto únosu bol jednoznačný, urobiť z gaunera obeť, urobiť z Michala Kováča mladšieho, ktorý sa angažoval v špinavých praktikách v rámci vtedajších možností pri olúpení alebo spreneverení veľkej sumy finančných prostriedkov, bola treba zdiskreditovať a využiť túto kauzu proti Mečiarovi a proti Hnutiu za demokratické Slovensko. Skoro tri roky ste z tejto kauzy politicky profitovali a profitovali ste z tejto kauzy aj vo voľbách v roku 1998, mám na mysli tým prevažnú časť súčasnej vládnucej koalície, prevažnú časť podotýkam. Takže toto bol jediný a jednoznačný cieľ kauzy, ktorá sa dnes stala predmetom vyšetrovania s cieľom, aby pravda nikdy nevyšla na povrch.

Predseda NR SR J. Migaš:

Ďalej v rozprave vystúpi mimo poradia pán navrhovateľ.

Prosím vás, páni poslanci, panie poslankyne, nediskutujte.

Nech sa páči, pán navrhovateľ, máte slovo.

Poslanec I. Gašparovič:

Pán predseda, ďakujem za slovo.

Chcem len niekoľkými vetami reagovať na pána predsedu ústavnoprávneho výboru, pretože pán poslanec Tkáč už reagovať naňho nemôže, a to na tú jeho poznámku, ktorá sa týkala pána poslanca Gauliedera, kde hovoril, že je to iná kauza, pretože pán bývalý poslanec Gaulieder sa nemohol právne obrátiť na ostatné orgány, ktoré by o jeho veci rozhodovali. Práve tu je ten veľký problém a tu je práve to, čo nechce súčasná koalícia a predtým opozícia pochopiť, že práve pán poslanec Gaulieder, vtedajší poslanec, mal všetky práva a možnosti obrátiť sa na iné orgány, ktoré vo veci mali rozhodnúť a mohli rozhodnúť a kde v tom čase nebol príslušný Ústavný súd rozhodovať, pokiaľ Gaulieder nevyužil všetky tieto jeho práva, ktoré mu zákon dáva. Gaulieder sa neobrátil na orgány činné v trestnom konaní, keďže tu bolo podozrenie, že ide o trestný čin, Gaulieder sa neobrátil ani v občianskoprávnom konaní na súdy Slovenskej republiky, kde takisto by bolo bývalo rozhodnuté a Ústavný súd nemusel a ani nemohol, ak by sa bol Gaulieder obrátil na tieto orgány a požiadal rozhodovať aj v zmysle Trestného poriadku. Ústavný súd si zobral za svoje, že môže rozhodovať podľa Trestného poriadku, a to nie je pravda. Čiže pán poslanec, nie je to kauza Gaulieder a Lexa plus Krajči jedna a tá istá, nedá sa dať medzi ne znamienko rovnosti, ak sa dá, povedzte mi, že áno.

Predseda NR SR J. Migaš:

Faktické poznámky k vystúpeniu navrhovateľa pána poslanca Gašparoviča - pán poslanec Orosz ako prvý a pani poslankyňa Belohorská ako posledná. Uzatváram možnosť podania prihlášok na faktické poznámky.

Nech sa páči, pán poslanec Orosz.

Poslanec L. Orosz:

Ďakujem pekne.

Ja sa obmedzím na jednu vetu, pán poslanec Gašparovič. Myslím si, že ste nemysleli vážne ako právnik to, čo ste pred chvíľou povedali.

Ďakujem pekne.

Predseda NR SR J. Migaš:

Ďalej pán poslanec Hofbauer.

Poslanec R. Hofbauer:

Organizácia únosu Michala Kováča mladšieho vôbec nie je vymyslenou hypotézou, ako tu uvádzal môj kolega Gajdoš. V roku 1995, predtým než prebehla realizácia, tak vedúci predstavitelia súčasnej koalície na čele s pánom Čarnogurským, a spýtajte sa aj vášho suseda...

Predseda NR SR J. Migaš:

Pán poslanec Hofbauer, nech sa páči.

Poslanec R. Hofbauer:

... boli koordinovať v Nemecku na návšteve u spolkového ministra pre koordináciu tajných služieb Schmidtbauera. Moja otázka znie: Prediskutujte si toto s pánom Čarnogurským, o akých veciach rokoval, o ktorých nebol informovaný ani parlament, ani vláda. Bolo to rokovanie konšpiračné za účasti vedúcich predstaviteľov súčasnej vládnej koalície Bugára i Osuského. Tam sa dohadovali nekalé záležitosti okolo zatykača Interpolu na Michala Kováča mladšieho a na všetky súvisiace svinstvá, s ktorými sme my nútení sa zaoberať.

Predseda NR SR J. Migaš:

Pán poslanec Cuper.

Poslanec J. Cuper:

Pán predseda, ja sa pripájam k pánu Hofbauerovi a chcel by som sa opýtať, s kým pán Čarnogurský konzultoval napríklad uznesenia, ktoré vo Varšave presadzoval, ktorými mala OBSE, ktorej vtedy som bol vedúcim delegácie a kde vašu stranu zastupoval pán Magvaši, a môže to potvrdiť, s kým konzultoval z tohto parlamentu, dal si schváliť tie uznesenia, ktoré cez americkú delegáciu presadzoval, ktoré mali odsúdiť ministra vnútra legitímnej slovenskej vlády pána Gustáva Krajčiho, aby ich OBSE odsúdilo. Ja sa pýtam. Robili sa tu všelijaké svinstvá, takže nechajme to na pokoji, lebo to latinské qui bono, qui podest - pre koho alebo komu to bolo na prospech, môže to byť takisto pre vtedajšiu opozíciu. Ja som povedal vo svojom vystúpení možno vyjmúc Stranu demokratickej ľavice, i keď tá sa okrajovo tiež na tom prihrievala, ale bola to záležitosť predovšetkým KDH a dnešných ufónov, ktorí sa združili v takzvanej SDKÚ, ktorí sú podvodníkmi od svojich počiatkov, podviedli slovenský národ, dal im dôveru - to nie je, pán predseda, na smiech, to je, bohužiaľ, realita, s ktorou sa vy stretávate veľmi často a v televízii som vás videl kvôli tomu utrápenejších viacej ako ja, ak vás to dnes už vedie možno do veselej nálady...

Predseda NR SR J. Migaš:

Mne sa páči ten termín ufóni.

Poslanec J. Cuper:

... iste, taká je pravda, sú to neidentifikovateľné vesmírne bytosti, ktoré pristáli na Slovensku zasa a majú v budúcich voľbách podviesť občanov Slovenskej republiky, aby im dali dôveru. Taká je, bohužiaľ, pravda a za pomoci Luny a možno aj Markízy ešte aj podvedú znovu občanov Slovenskej republiky, aby im hlasy dali. Pán Kňažko je už v siedmich politických stranách. To je zatiaľ všetko.

Ďakujem.

Predseda NR SR J. Migaš:

Pani poslankyňa Belohorská.

Reagujeme na pána poslanca Gašparoviča.

Poslankyňa I. Belohorská:

Áno, reagujem na pána poslanca Gašparoviča v tej časti, keď hovoril alebo vyjadroval svoj nesúhlas s pánom poslancom Oroszom.

Pán Orosz, ja som tiež mala možnosť si dnes opakovane vypočuť si správy a tam ste vy dávali vyjadrenie ako právnik a dávali ste vyjadrenie ako predseda klubu SDĽ za celý klub, že vy viete, ako budete hlasovať, ani jeden z vás neuskočí nabok. Pán poslanec, každý súdny človek, ktorý si toto vaše vyjadrenie vypočul, vie, že teda vás vôbec nezaujímajú argumenty, čo by som u politika možno ešte brala, že si ide svojou cestou, ale u právnika je to taká hrozná vec, že vlastne máte človeka a vy bez toho, aby ste počuli čokoľvek na jeho obhajobu, vy už od začiatku viete, aký ortieľ ste nad ním vyniesli. Verím, že všetky tieto veci skutočne budú zaujímať ľudí v zahraničí. A myslím si aj druhú vec, že príliš veľa ľudí monitoruje a má možnosť počúvať aj naše správy v zahraničí a urobia si obraz. Verte mi, že toto vás odpíše, nie kauza ako taká, ale vás odpíše váš postoj.

Predseda NR SR J. Migaš:

Nech sa páči, pán navrhovateľ, máte právo. Ja to nepopieram, nech sa páči.

Poslanec I. Gašparovič:

Ďakujem pekne, pán predseda.

Musím odpovedať pánu predsedovi ústavnoprávneho výboru Oroszovi, kde sa ma spýtal, či to myslím vážne, čo som predtým povedal. Veľmi vážne, pán predseda Orosz, pretože ak si pozriete materiály dozadu, zistíte, že pán poslanec Gaulieder hovoril, že on list nenapísal, on nič nepodpísal, on sem list nedal. Čiže ak to sem takto došlo, tak došlo k spáchaniu trestného činu falšovania listiny a nechcem hovoriť o ďalších. Čiže trestný čin tu bol spáchaný a tento trestný čin nikto nikdy nevyšetroval. A na základe takéhoto nejakého rozhodnutia sa aj tak vo veci rozhodovalo na Ústavnom súde. Čiže pán poslanec Gaulieder v tom čase nevyužil všetky možnosti, ktoré mu dáva náš právny poriadok. A ako viete, môže sa tým zaoberať Ústavný súd a aj súdne orgány mimo Slovenskej republiky, teda európske, až vtedy, ak sa využijú všetky právne možnosti toho-ktorého občana.

Predseda NR SR J. Migaš:

Faktické poznámky k vystúpeniu pána poslanca Gašparoviča - pán poslanec Brňák a pán poslanec Orosz ako posledný. Uzatváram možnosť podania prihlášok na faktické poznámky.

Nech sa páči, pán poslanec Brňák.

Poslanec P. Brňák:

Ďakujem pekne.

Pán predseda, aj v kontexte toho, čo teraz povedal pán poslanec Gašparovič vo vzťahu k pánu predsedovi ústavnoprávneho výboru, chcem uviesť, že pán predseda ústavnoprávneho výboru mal aj včera podľa môjho názoru jedno veľmi nekorektné vystúpenie tu na pôde parlamentu v tom smere, keď povedal niečo v tom duchu, že poslanci HZDS vlastne tým, že nehovoria o samotnom Ivanovi Lexovi a hovoria teraz iba o veciach dotýkajúcich sa ústavy, rozhodnutia Ústavného súdu a podobne, ako keby priznali jeho vinu alebo sa teda stotožnili s tým, čo urobil a že sa nevyjadrujeme k samotnej veci. Ale myslím si, že práve toto vyjadrenie je veľmi nekorektné. Je v rozpore v podstate s princípmi právneho štátu a demokracie. A nehovorí o tom iba pán predseda ústavnoprávneho výboru, ale hovorí o tom povedzme aj minister spravodlivosti pán Čarnogurský v trocha podobnom duchu. Chcem povedať, že je veľmi nekorektné od právnika, ak povie, že my sa tu máme ako poslanci vyjadrovať o nejakom trestnom obvinení alebo trestnom oznámení, alebo že máme prípadne sa vyjadrovať na tému, či je niekto vinný, alebo či je niekto nevinný, alebo či má byť potrestaný, alebo nemá byť potrestaný, keď v zmysle deľby moci v našom štáte o týchto veciach môže skutočne jedine rozhodovať súd. My ak sa vyjadrujeme, vyjadrujeme sa k témam a veciam, ktoré patria na pôdu parlamentu a medzi takýmito vecami napríklad sú rozhodnutia Ústavného súdu, medzi takéto veci patrí podľa nášho názoru neústavne zrušená amnestia a ďalšie veci, ktoré sa priamo a bytostne nedotýkajú viny a neviny Ivana Lexu alebo niekoho iného, ale ktoré hovoria o základných princípoch právneho štátu a demokracie Slovenskej republiky.

Ďakujem.

Predseda NR SR J. Migaš:

Pán poslanec Orosz.

Poslanec L. Orosz:

Ďakujem.

Na rozdiel od pána poslanca Brňáka budem dodržiavať rokovací poriadok. Nebudem reagovať na jeho vystúpenie, ale na vystúpenie pána poslanca Gašparoviča a zase sa obmedzím na jednu vetu alebo jednu otázku, pán poslanec. Môže všeobecný súd v civilnom konaní alebo v trestnom konaní rozhodnúť o ďalšej existencii poslaneckého mandátu?

Predseda NR SR J. Migaš:

Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Andrejčák a po ňom pán poslanec Cabaj.

Nech sa páči, pán poslanec.

Poslanec I. Andrejčák:

Vážený pán predseda,

vážené poslankyne,

vážení poslanci,

dovoľte mi, aby som sa vrátil k včerajšiemu vystúpeniu a môjmu vyjadreniu, že dnes si už o právnych expertoch SDĽ veľa nemyslím. Nakoniec vidím aj to extempore pána poslanca Orosza, ako tu predvádza, skutočne nemôžem si myslieť nič dobrého. Iní sú lepší. Ale súhlasím napriek tomu s pánom poslancom Oroszom, že dnes je iná situácia, než tomu bola v minulom období. Pretože naozaj na Slovensku nebol a dnes už je politický teror. Prejavuje sa práve tu v Národnej rade pri znásilňovaní práva, a to verejným spôsobom, dokonca za pomoci médií, kde vystupujú koaliční poslanci a vydávajú to za národné hrdinstvo. S tým sa zmieriť však nemôžeme. Ale chcem k terajšej rozprave povedať pár slov.

Odznelo tu veľa našich žiadostí o rozumné posúdenie, veľa argumentov pri pôsobení na svedomie koaličných poslancov, veľa vysoko odborných právnických dôkazov, ktoré neboli počúvané vami poslancami koalície. Tieto mali presvedčiť poslancov koalície, že naše plénum musí nevyhnutne schváliť dve chybné alebo odsúdiť dve chybné uznesenia, a preto nami navrhované uznesenia schváliť. Žiaľ, reakcia koaličných poslancov na naše vystúpenia je nulová. O prítomnosti koaličných poslancov počas rozpravy sa dá povedať, že je to prítomnosť výnimočná. Naozaj len tí poslanci koalície sú prítomní na rozprave, ktorí výnimočne nemajú alebo už ani nevedia, čo iného robiť, tak sedia tu. (Ruch v sále.) Áno, preto je vás tak málo. O účasti koaličných poslancov v rozprave sa dá povedať, že je partizánska. Všetci mlčia ako partizáni, len sa dívajú. A o vašom hlasovaní, vážené poslankyne, vážení poslanci, po jeho vykonaní asi budeme hovoriť, že bolo vojenské. Jednoducho poslúchnete príkaz, politický príkaz, ktorý ste dostali a vykonáte to tak, ako vám to kázali. Nakoniec aj to, čo už odznelo pred chvíľou, ako sa s tým chválite v médiách, že neuhnete, že rozkaz splníte, je toho dôkazom.

Nezaujatý pozorovateľ teda by konanie koaličných poslancov počas rozpravy a výsledok ich hlasovania ľahko nazval a iste aj nazve dôkazom, že na Slovensku už nie je právny štát, ale tvrdý politický diktát. A bude mať pravdu. Tento diktátorský spôsob rozhodovania v Národnej rade Slovenskej republiky, a nie demokratické rozhodovanie každého suverénneho poslanca, ako to definuje Ústava Slovenskej republiky, vedie k prijatiu zlých, chybných a protiprávnych, dokonca protiústavných rozhodnutí. O takých dnes aj hovoríme. Tento diktátorský spôsob riadenia poslancov vám bráni sa ospravedlniť za chybné rozhodnutie a slobodne podľa svedomia hlasovať. Ak je v štáte neslobodný poslanec, nemôže nikto povedať, že občan je slobodný. Ak sa bojí poslanec slobodne konať, ani občan nemá podmienky na tomu, aby slobodne konal. A či už propaganda bude to vydávať za úplne inú úroveň, to už je bezvýznamné.

Už som hovoril, že dnešná rozprava nie je v skutočnosti rozpravou, nie je diskusiou. Neprebieha argumentácia zástancov a odporcov predloženého návrhu, nie je diskusia, či práve vyslovený argument je skutočným argumentom alebo len hypotézou. Prečo asi? Myslím si, že je to preto, lebo hlasovať musíte na vydaný politický príkaz a u veľa poslancov je presvedčenie opačné než tento príkaz. A v prípade, keď konanie a presvedčenie sú protichodné, ťažko sa nachádzajú presvedčivé slová a argumenty na obhajobu splnenia príkazu, s ktorým nie som stotožnený. Toto môžem, vážené kolegyne, vážení kolegovia, pochopiť, ale nemôžem s tým súhlasiť. Veď potom sa občan zvolený vo voľbách za poslanca nespráva tak, ako definuje ústava, ale ako politický nástroj, ako politický šašo, ako súčasť divadla politických strán na pôde parlamentu.

Vážené pani poslankyne, vážení poslanci, podľa vyhlásenia ministra spravodlivosti Jána Čarnogurského aj generála Ivora vidíme, že prostredníctvom výroku Ústavného súdu štátne orgány sú naďalej nútené k rozporu s uznesením Ústavného súdu ďalej konať, a tak z politických dôvodov porušovať samotné princípy práva Slovenskej republiky. Uvedomte si, že zrušenie protiprávnych uznesení, ktoré sme pod vplyvom prekrútených argumentov v minulom roku prijali, môže zabrániť úmyselnému zneužívaniu služobného postavenia predstaviteľmi štátu voči našim občanom. Ak tieto uznesenia nezrušíme svojím stanoviskom, podporujeme tých, ktorí prekrucujú a znásilňujú právnu prax. Raz sa môže komukoľvek z nás stať, že bude aj v náš neprospech právo takto postavené a pošliapavané. Potom nebudeme mať morálne právo sa dožadovať práva. To už bude ale neskoro a môže to mať pre kohokoľvek z nás priam katastrofálny dosah. O poradí v tej úrovni ohrozenia radšej ani nebudem hovoriť, lebo by som musel začínať zase na jednom mieste.

Preto chcem zakončiť tým, že vás prosím, aby ste ešte raz zvážili, či vaše svedomie alebo politický príkaz budú tým limitujúcim, podľa ktorého budete hlasovať. A verím, že zrušíme obe uznesenia, pretože boli protiprávne a Slovensku škodlivé.

Ďakujem. (Potlesk.)