Poslanec J. Cuper:
Vážení páni poslanci,
vážené panie poslankyne,
pán profesor Drobný povedal, že pán Čarnogurský je štandardný politik. Dovolím si, aj keď je trocha starší ako ja, s ním celkom nesúhlasiť. Pán minister spravodlivosti nie je štandardný politik, on je nadštandardný politik. Nie je pravda, že hovorí to, čo by mal hovoriť štandardný politik. Pán Čarnogurský spravidla podľa nadštandardných kritérií hovorí najnovšie málo a má svoje hovoriace ústa. To zrejme odkopíroval od predkolumbovských Indiánov, kde spravidla niektorí vládcovia si ustanovovali také hovoriace ústa a čomu teraz hovoríme spravidla hovorcovia. Jeden z nich riadi ministerstvo spravodlivosti, volá sa pán Lipšic. Podľa pána ministra spravodlivosti vraj nesmierny národovec, lebo kedysi organizoval žiarivkové referendum proti rozdeleniu a osamostatneniu Slovenskej republiky. To spravidla, sami uznáte, národovci naozaj často robia, pretože nechcú dopriať vlastnému národu samostatnosť, slobodu a nezávislosť. Pán Lipšic sa neštíti ani predtým, aby, s prepáčením za výraz, okydával svojich pedagógov a vymýšľal si na nich nehorázne sprostosti v médiách a v rôznych časopisoch, ktoré sú antimečiarovsky a protislovensky zamerané, ako to robí spravidla proti mne, pretože s ním spravidla nesúhlasím. Takže, pán profesor Drobný, pán Čarnogurský spravidla nehovorí, čo si myslí a čo chce.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Šťastný.
Zapnite pána poslanca Šťastného.
Poslanec P. Šťastný:
Ďakujem.
Vážený pán podpredseda,
vážení prítomní,
chcel by som nadviazať na tú pasáž, kde hovoril pán profesor Drobný o nezákonnosti v tomto parlamente. Spomínam si na takú epizódu zo začiatku nášho volebného obdobia, keď v súvislosti s porušovaním rokovacieho poriadku dal pán poslanec Brňák hlasovať o tom, že tento parlament bude dodržiavať zákony a že bude hlasovať a pracovať podľa zákonov. Jednoducho sa to tu neprijalo, neodhlasovalo, zamietlo. Ja som si myslel vtedy, že je to, odpustite mi, taká parlamentná recesia. Ale keď sa prijali uznesenia v kauze Krajči a Lexa v rozpore s ústavou, keď sa dokonca bráni ďalej aj v súvislosti s nálezom Ústavného súdu učiniť spravodlivosti zadosť, tak som zistil, že je to vlastne systém, že to nebola náhoda na tom začiatku, ale to bol úplne systémový začiatok, a tak sa v podstate pokračuje a mám dojem, keď máme aj ďalšie návrhy, že asi sa bude pokračovať.
Ja by som si predstavoval a chcel by som spolu s pánom poslancom Tkáčom vyzvať ostatných poslancov, aby tí, ktorí hlasovali vtedy za, by si povedali mea culpa, mea maxima culpa a snažili sa v terajšom hlasovaní napraviť túto svoju chybu.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pani poslankyňa Belohorská.
Poslankyňa I. Belohorská:
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Chcela by som nadviazať na pána poslanca, keď hovoril a dával rečnícku otázku, komu to prospelo. Nuž pozrime sa na situáciu dnes. Po dvoch rokoch alebo troch rokoch sa stáva z človeka hľadaného Interpolom ctený pracovník ministerstva zahraničných vecí s budúcou kariérou, ktorý rozmýšľa o tom, či bude dávať niekoho na súd alebo nie, ale ešte stále nedal odpoveď na otázku, čo má robiť Technopol s nevybavenými 80 miliónmi a z človeka, ktorý je poslancom, sa stáva do slova, do písmena vami uštvaný človek. Vy idete presne podľa hesla, že ho musíte dostať, preto vŕšite aj toho, čo sme boli včera svedkami v mandátovom a imunitnom výbore, ďalšie štyri kauzy, len aby ste sa mohli aspoň do jednej zahryznúť a zachytiť. Je to úbohé.
Ja vás upozorňujem ešte raz. Toto sú politické procesy a otočí sa to raz k zodpovednosti voči vám. Tam sa už nebudete mať možnosť vyhovoriť na koaličnú radu alebo na niekoho, že ste mu verili. Tam budete pred tvárou národa stáť vy sami.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pani poslankyňa Tóthová.
Poslankyňa K. Tóthová:
Ďakujem.
Dovoľte mi, aby som nadviazala na vystúpenie pána profesora Drobného, ktorý uviedol niečo o právnom štáte a o nesúladnosti krokov. Všetko, čo čítam v tlači od expertov, je tak ďaleko od právneho štátu a dôsledného rešpektovania práva. Nadraďovanie politiky a spravodlivosti, áno, ja som za spravodlivosť, ale prv ju treba dať do právnych predpisov a potom realizovať. Úplne ma zaráža, ako vás vzrušuje vyvodenie zodpovednosti toho, čo bolo amnestované, ale vraždu politika vôbec nepovažujete za vážne vyšetriť. A k argumentom, ktoré tu už boli spomínané, ja len toľko, že by som sa skutočne rada stretla s pánom doktorom Lipšicom na právnej diskusii pred verejnými masmédiami, či už televíziou a rozhlasom, a skutočne by som chcela od neho, aby preukázal právne podklady tých bludov, ktoré tvorí a aplikuje a implementuje do slovenského práva. Je to úplne desné, čo sa robí dnes s právom, základmi práva v Slovenskej republike. Už sa vám podarilo spraviť chaos v ekonomike, absolútny chaos v politike a teraz robíte chaos v práve. Smeruje to asi k chaosu a ku koncu štátnosti...
(Zaznel zvuk časomiery.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Engliš. Po ňom vystúpi pán poslanec Danko.
Pán poslanec Engliš, máte slovo.
Poslanec A. Engliš:
Vážený pán predsedajúci,
je ťažko vystupovať pred snemovňou, kde polovica poslancov číta noviny, dokonca niektorí podriemkavajú, ale napriek tomu si vás dovolím oslovovať panie poslankyne, páni poslanci. Tí, čo ste tu, prosím vás, aby ste možno zvýšili pozornosť, a tí, čo ste mimo, ozývam sa aj k tým. Budem sa snažiť tichšie rozprávať, pretože mi stále vytýkate, že keď sa postavím pred ten mikrofón, tak vás bolia uši, ale v každom prípade vás chcem aspoň prebudiť.
Bola daná amnestia, jedna, druhá, bolo rozhodnutie Ústavného súdu jedno, druhé a vyšetrovanie beží ďalej pod záštitou Národnej rady Slovenskej republiky. Myslím si, že to nie je správne. Renomovaní právnici tu dali jasné dôkazy a ja ako neprávnik tu nebudem predkladať to, čo tu oni, fundovaní predložili, ale v každom prípade by som chcel niektoré veci potvrdiť alebo aspoň zvýrazniť.
Amnestia je nezrušiteľná. Ja by som vás chcel upozorniť, že keď by ste to niektorým svojim priateľom v Amerike povedali, čo sa tu deje, ako povedali niektorí naši kolegovia niektorým senátorom, tak dobre, že im aj tie vlasy, ktoré ešte rástli, už nenarástli takto hore. Rozhodnutie Ústavného súdu je najvyšším rozhodnutím súdu, ak to tak teda môžem povedať neprávnicky. Pýtam sa vás, Národná rada Slovenskej republiky sa stotožňuje s protiústavným konaním a porušovaním zákonov v tomto štáte? To by sme si mali uvedomiť všetci. Raz to dejiny spočítajú, preto som chcel síce nie kričať, ale vás prebudiť. Ja vás vyzývam všetkých, aby ste sa pod túto politickú kauzu nepodpisovali. Pán profesor Šťastný povedal, že vás vyzýva tiež, keď už ste raz hlasovali, aby ste, nemusíte priznať chybu, ale aby ste podporili to, čo pán Gašparovič tu predniesol. Ja nie som podporovateľom žiadneho policajného štátu. Prosím vás, aby ste si to aj vy uvedomili, pretože ak sa policajná moc otočí aj voči vám, už bude neskoro. Vyzývam vás, aby sme nepodporili inkvizítorov aj v tomto parlamente, pretože niektorí sa tu skutočne správajú ako inkvizítori. Nie je už doba stredoveku a hovoríme o právnom štáte alebo aspoň chceme byť právnym štátom. Preto vás vyzývam, aby ste podporili návrh, ktorý tu bol prednesený pánom Ivanom Gašparovičom, či už ide o prípad pána Lexu alebo pána Krajčiho v bode programu jeden a dva.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Danko.
Predtým ešte s faktickou poznámkou na vystúpenie pána poslanca Engliša sa hlási pán poslanec Slobodník.
Poslanec D. Slobodník:
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Ani ja nie som právnik, ale mrzí ma, že už vtedy, keď sa tu hovorilo o "kauze" pána exministra Krajčiho o tom, ako reagovala Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe vo Varšave na kongrese o tej amnestii, neprijali ste toto rozhodnutie Rady OBSE, neprijali ste rozhodnutie právneho a politického výboru tejto organizácie, ktorý jednoznačne tvrdil, že zrušenie amnestie, teda že správanie, ktoré mal pri referende, právne, vraciam sa k tomu referendu o tých známych štyroch otázkach, že v tomto prípade podporili rozhodnutie exministra, vtedy, samozrejme, ministra Krajčiho. Ale tu sa nehrá o právo. To správne povedali už viacerí. Vy nechcete zrušiť svoje rozhodnutie a nezrušíte ho, neuvedomujete si to, čo tu veľmi pregnantne povedal pán poslanec Engliš, že ak vytvoríme zo Slovenska policajný štát, bude to mať dôsledky nielen pre terajšiu opozíciu, ale, žiaľ, iste sa to môže negatívnym spôsobom aj obrátiť proti budúcim opozičníkom. A nazdávam sa, nie ste takí naivní, aby ste si mysleli, že ste dostali moc na doživotie, vaše osobné alebo vašich politických subjektov a že či tie voľby budú predčasné, ako sa o to usilujeme, alebo budú regulárne, že v týchto voľbách sa situácia môže celkom zmeniť a potom by nebolo dobré, aby ste plakali nad rozliatym mliekom.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Danko, máte slovo. Pripraví sa pán poslanec Jarjabek.
Poslanec J. Danko:
Vážený pán predsedajúci,
vážené dámy,
vážení páni,
podľa môjho názoru niet čo dodať k právnej argumentácii našich expertov, lebo ja si myslím, že to povedali vyčerpávajúco. Ale ja by som sa chcel dotknúť iného problému. Problém poslancov Lexu a Krajčiho je oveľa dôležitejší, ako sa na prvý pohľad zdá. Pred niekoľkými mesiacmi sme oslávili 10. výročie nežnej revolúcie. Totalitný režim sa vyčerpal, rozsypal sa a na jeho popole vznikli nové demokratické trendy a všetci máme ambície, ktorí sme tu, tak to aspoň deklarujeme, budovať demokratickú spoločnosť, ktorej základným atribútom je právny štát. Právny štát, to je úcta k ústave, to je úcta k zákonu. K čomu ale dochádza práve teraz?
Táto situácia je poučná, ako mení názor politická strana, keď sa stane z opozičnej strany vládna strana. Za štyri roky, keď som tu sedel ako vládny poslanec, som počúval, ako si nectíme zákony, ako my nemáme cit pre ústavnosť a ako ústava je základným zákonom štátu. Súhlasil som s tým, ale čo sa nestalo. Tí istí poslanci, ktorí mi tu hovorili pred štyrmi rokmi, keď tu sedeli ako opoziční poslanci v týchto radoch, teraz len tým, že sa presunuli o trochu ďalej a sú vládni poslanci, zrazu nechcú vidieť, že je porušená ústava, nechcú akceptovať nález Ústavného súdu. Je to pre nich maličkosť nehodná povšimnutia a hlasujú v parlamente neviem podľa čoho. Zákon im ukladá hlasovať podľa svojho svedomia. Pýtam sa, na čom je toto svedomie postavené? A už vôbec sa mi nechce veriť, čo som sa tu dozvedel, že záver, odporúčanie ústavnoprávneho výboru tohto parlamentu je neprijať toto uznesenie. Najlepší ústavní právnici z vládnej koalície nám odporúčajú neprijať uznesenie, nerešpektovať uznesenie Ústavného súdu. Aký Ústavný súd? My sme parlament a máme väčšinu a prevalcujeme, koho chceme, ako chceme. Toto je záver toho. To je tá dimenzia, ktorá trošku odlišná od právnej, ale o to nebezpečnejšia, spoločensky dôležitejšia. Aký je záver nerešpektovania Ústavného súdu? Záver toho je, že bežný občan, keď nás pozerá, povie, keď parlament nerešpektuje nález Ústavného súdu, tak kto už má rešpektovať zákon? Potom prečo my by sme nerobili, čo chceme? To je demontáž právneho vedomia. To je sabotáž právneho štátu, páni.
Zoberme si to vecne. Podľa môjho názoru a opravte ma, právnici, len čo prijal Ústavný súd tento nález, všetky orgány vrátane Národnej rady majú povinnosť uviesť svoje rozhodnutia do súladu so záverom Ústavného súdu. Je to tak, páni právnici? Je. To znamená, ja sa vôbec pýtam, prečo poslanci Národnej rady za HZDS majú predkladať tento návrh, a nie Národná rada ako inštitúcia a orgán zákonodarný a ústavnoprávny, ktorý má hájiť tieto zájmy spoločnosti v rámci práva? Automaticky na prvom zasadnutí mala Národná rada predložiť tento návrh a uviesť svoje uznesenie prijaté v minulom roku do súladu s uznesením prijatým Ústavným súdom v decembri minulého roku. Nikto neodporujete, lebo všetci dobre viete, že je to tak. Ale všetci budete hlasovať tak, ako vám stranícke kancelárie prikázali. Lebo už vidím, prejudikujem rozhodnutie parlamentu z toho, čo povedal ústavnoprávny výbor.
Dámy a páni, hrá sa oveľa viac ako o dvoch poslancov. Samozrejme osud dvoch poslancov je dôležitý, pretože ide o konkrétnych ľudí. Ale tu sa hrá o princíp tohto štátu a o ochotu zákonodarného zboru rešpektovať ústavnosť a zákonnosť. Toto bude test vašej úprimnosti, ako to myslíte s právnym štátom. Toto bude test, ako myslíte úprimne svoje volebné sľuby, ktoré ste občanom dali, a toto nech sa pozrú do tohto zrkadla, teraz sa nastaví zrkadlo a tam sa zbadáte sami plus všetci občania Slovenskej republiky. Či sa vám tá moja reč páči alebo nie, je tvrdá, ale je pravdivá. A vy veľmi dobre viete, veľmi dobre viete, že sami v sebe nesiete teraz veľký súboj, či poslúchnuť stranícke sekretariáty alebo zákon, právo a vlastné svedomie. Ja vás vyzývam k tomu, k zodpovednosti za to, čo svojím rozhodnutím v tejto spoločnosti navodíte. K tomu vás vyzývam, aby ste podporili a hlasovali za toto uznesenie, a tak dali do súladu činnosť a uznesenia Národnej rady s nálezom Ústavného súdu.
Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Danka sa hlásia štyria páni poslanci. Posledný pán poslanec Husár. Končím možnosť ďalších prihlášok.
Pán poslanec Kalman.
Poslanec J. Kalman:
O týchto kauzách už bolo povedané veľa z právneho pohľadu aj z iných pohľadov. Pán Danko povedal ďalší pohľad. Prezentáciu sily. Myslím si, že tá prezentácia sily sa jednoznačne presadzuje.
Dámy a páni, dovoľte mi, aby som vám priblížil časopis alebo monitor, ktorý sme dostali všetci, mali ste možnosť si ho zobrať. Významný časopis The Ekonomist píše o Slovenskej republike. Slovensko má mladú a labilnú prozápadne orientovanú vládu, ktorá potrebuje naliehavo podporu. Tá labilnosť sa prejavuje v tom, že potrebujete silu a tú silu prezentujete v súčasnom období.
Vážené dámy, vážení páni, ale ten istý časopis píše o niečom inom, a to sú už výsledky k 1. júlu minulého roku. Hovorí o tom, že hodnotí politické dianie v krajinách strednej a východnej Európy. Slovensko má 3,5 - najhoršiu známku. Hodnotí okrem iného aj nezávislosť médií. Slovensko má 4 - najhoršiu známku zo všetkých. Hodnotí aj ďalšiu veľmi zaujímavú vec, ktorú by sme si mali všetci uvedomiť, hodnotí dodržiavanie zákonov v jednotlivých krajinách. Slovensko má známku 4. Horšie je už len Rumunsko.
Dámy a páni, aj to je prejavom vašej prezentácie vo vzťahu k Európskej únii. Aj to je prejavom presadzovania vašej sily a možno aj z tohto pohľadu ste dnes nechceli vypočuť, respektíve pripustiť diskusiu k predsedovi Európskej komisie, kde by sa určite boli prezentovali veci týkajúce sa porušovania ľudských práv, porušovania zákonov, ale nechceli ste dovoliť, aby sa to Európska únia dozvedela napriek tomu, že to ona vie. Pýtam sa alebo kladiem si otázku, ako to však pán Prodi zoberie, keď sa dozvie, že parlament orientovaný prointegračne, verbálne podporovaný pre Európsku úniu odmietol sa vyjadriť diskusiou k vystúpeniu predsedu Európskej komisie. Aj toto sú dôkazy vašej práce.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pani poslankyňa Sabolová.
Poslankyňa M. Sabolová:
Ďakujem pekne.
Chýba mi tu pán poslanec Danko. Asi už stačil pobyt v parlamente. Dve poznámky.
Hovoril tu o úcte k zákonom. Ja by som mu chcela povedať len toľko, že na jeho vzťah a úctu k zákonom by bolo dobré sa opýtať v Trebišovskom okrese, ako to vnímajú ľudia, ktorí žijú neďaleko neho. A po druhé, ak hovorí o svedomí, chcela by som mu tiež pripomenúť, že má jedno svedomie na štyri oči a jedno svedomie v tejto rokovacej miestnosti. Ja by som takéto svedomie nechcela mať a som rada, že ho mám jedno.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Prosím vás, aby ste nekomentovali vystúpenia.
Pani poslankyňa Podhradská.
Poslankyňa M. Podhradská:
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Pán poslanec Danko sa tu obrátil s veľmi vážnou výzvou na poslancov Národnej rady a mal na mysli predovšetkým poslancov vládnej koalície. Je skutočne smutné a nie je to po prvý raz, že keď sa pozrieme do radov, kde sedia poslanci vládnej koalície, zisťujeme, že sú viac ako poloprázdne. Niet sa čomu čudovať, lebo oni už zrejme majú jasné, ako budú hlasovať o návrhoch, ktorý dal klub poslancov za HZDS. A myslím si, že vlastne takým signifikantným znakom toho, akí v skutočnosti sú, je aj to, keď som na začiatku tejto schôdze dala návrh, aby si parlament pripomenul minútou ticha pamiatku zavraždeného politika Jána Duckého, v jednej chvíli som ľutovala, že som tento návrh dala. Lebo keď dal pokyn pán predseda, že máme vzdať úctu zavraždenému Duckému, tak si niektorí páni poslanci, najmä z radov Demokratickej strany, skoro nohy dolámali, ako utekali z tejto miestnosti, aby úctu k tomuto zavraždenému nemuseli vzdávať. Aj to je svedectvom o tom, akí ľudia sedia v radoch vládnej koalície.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Husár.
Poslanec S. Husár:
Pán kolega pred chvíľou otvoril okrem iného jeden vážny problém, ktorý tento parlament prenasleduje už niekoľko mesiacov, a to je predovšetkým otázka ústavnosti v samotnom parlamente. Áno, predovšetkým ústavnoprávny výbor a mandátový výbor mal byť ten, kto mal po výroku Ústavného súdu prísť s návrhom na zrušenie uznesení, ktoré Národná rada prijala z dôvodu, ktorý je jednoznačný, jednoduchý a zrozumiteľný. Toto bola nielen morálna, ale aj právna povinnosť. Toto je aj náplň činnosti týchto výborov v tomto parlamente.
Ústavnoprávny výbor je však sústavne a trvale zneužívaný a veľmi účelovo zneužívaný práve na deformáciu práva v tomto parlamente. Ústavnoprávny výbor je ten, ktorý podsúva tomuto parlamentu alebo vystieľa cestu pre protiústavné rozhodnutia, účelové rozhodnutia. A preto, bohužiaľ, na margo ústavnoprávneho výboru k tomu, čo povedal aj pán kolega Delinga, možno povedať iba jedno. Boh ochraňuj v tomto prípade nie kráľovnú, ale tento parlament a celú republiku pred takým ústavnoprávnym výborom, ako má v tomto volebnom období, samozrejmá vec v časti jeho koaličnej väčšiny.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Skončili ste, pán poslanec Husár?
Poslanec S. Husár:
Áno.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďalší do rozpravy je prihlásený pán poslanec Jarjabek. Po ňom vystúpi pán poslanec Benčat.
Poslanec D. Jarjabek:
Vážený pán predsedajúci,
dámy a páni,
rád by som aj v prvom rade reagoval na pani poslankyňu Sabolovú, na to, čo tu povedala. Momentálne neviem, z ktorej strany vlastne pochádza, ktorú stranu reprezentuje a aký program strany vlastne reprezentuje. Takže potom, kým to bude jasné, dovolím si reagovať aj na jej slová.
No a teraz vlastne k problematike, ktorú tu všetci prerokúvate. Dovoľte mi, aby som sa v tejto chvíli na túto problematiku pozrel trošku z iného pohľadu ako z pohľadu právnických formúl, z pohľadu práva a ústavného práva, ale hádam z pohľadu normálneho občana Slovenskej republiky, ktorého ťažia tie najbežnejšie problémy.
Problematika, ktorú prerokúvame, nie je mojou parketou a priznám sa, že problém Slovenskej informačnej služby alebo ministerstva vnútra ako inštitúcie vyvolávajú vo mne skôr pocity, ktoré sa mi dosť ťažko definujú, a to, prosím pekne, za každého riaditeľa Slovenskej informačnej služby alebo za každého riaditeľa ministerstva vnútra, ministra ministerstva vnútra tými socialistickými počnúc a pánom ministrom Pittnerom končiac. Po prvý raz som sa s touto problematikou stretol takto tu v parlamente. Keďže skutočne táto problematika nie je mojím odborom, a teda ho nechápem, o to viac však chápem atmosféru, ktorá ho sprevádza.
Takto pred rokom sa v tomto parlamente roztočil kolotoč obviňovania, ktorý sa už krúti rok. Dnes po roku som presvedčený, že je dlhotrvajúco zámerný, ale o to pre mňa viac nezmyselnejší a v konečnom dôsledku veľmi zákerný. Zákerný preto, lebo vedome vťahuje všetkých občanov tejto republiky do problematiky, o ktorej majú informácie len sprostredkovane z médií a tí informujú často veľmi rozporuplne.
Následkom odštartovania kampane ohľadne pánov poslancov Lexu a Krajčiho sa odštartoval v spoločnosti hon na čarodejnice. V spoločnosti bol odštartovaný proces, ktorý vyvoláva pocit neistoty a strachu. Tento prekrýva vysokú nezamestnanosť, zlé ekonomické výsledky, likvidáciu inštitúcie. Je to zákerná hra na zneužívanie spoločnosti. A súčasní zodpovední za túto atmosféru sa skutočne činia, aby udržali napätie. Tento scenár skutočne funguje. A keď už napätie ako keby trošku poľavilo, vždy vystúpia protagonisti, ktorí vypustia balóny domnienky alebo očakávania rozuzlenia. Raz minister vnútra s úsmevom vystúpi a občan má už už pocit, že prípad bude rozuzlený, len ešte čakáme na malý dôkaz. Minister niekoľkokrát poruší prezumpciu neviny, čo na tom, veď občania v prvom rade a v prvom momente zaberú. A keď už má verejnosť ministra plné zuby a je zjavne okukaný, vystúpi ďalší protagonista tejto smutnosti. Ďalší, ktorý súťaží o dĺžku vysielacieho času v médiách, má síce menej vlasov ako minister, ale o to väčšiu túžbu po popularite a možno aj po ministerskom kresle. A verejnosť hltá domnienky a médiá sa predháňajú v informovaní o skoro faktoch.
Po tom všetkom si môžeme vypočuť napríklad informáciu televízie Luna z 12. januára 2000. Televízia Luna 19.15 hodina 12. januára spravodajstvo: Lexa sa musí postaviť pred súd a dokázať svoju nevinu. Mladá, šarmantná dáma, vedomá si v tej chvíli svojej dôležitosti, povie do televízie verejne takúto, prepáčte mi, hlúposť. Je to proste nehoráznosť a môžeme to naozaj nazvať drzosťou alebo jednoducho hlúposťou? Vďaka vyjadreniam pána ministra a pána vyšetrovateľa zo všetkého trošku.
Vo verejnoprávnej Slovenskej televízii si druhá pani redaktora alebo istá pani redaktorka, ktorá má stranícku úlohu ešte zo svojho predchádzajúceho zamestnania, a to likvidovať poslancov Lexu, Krajčiho a predsedu Mečiara, dovolí ešte viac. Skutočne si robí vo verejnoprávnej Slovenskej televízii, čo chce vrátane zamieňania si svedka s obžalovaným, dokonca sama v televízii svedka obžalovala. No skutočne verejnoprávna Slovenská televízia so svojimi redaktormi na ukážku do Európskej únie. Skutočne. Toto všetko a ešte mnoho všeličoho ďalšieho sa v súčasnosti pod vplyvom tejto, dovolím si tvrdiť vami, ctená koalícia, vytvorenej atmosféry deje v celej spoločnosti. Je to samozničujúci proces. Dotýka sa celej spoločnosti a dotkne sa v konečnom dôsledku každého. A je otázkou času, kedy sa dotkne aj tých, ktorý ho spustili.
V konečnom dôsledku dochádza vlastne k deštrukcii. Osočujete opozíciu, kriminalizujete ju, o takzvaných svojich kauzách mlčíte, hoci sú to kauzy celej spoločnosti. Teda aj naše, a teda aj moje. Neexistujú naše a vaše kauzy. Existujú problémy a tie problémy sú našimi spoločnými problémami. Za rok pod vedením tejto koalície sú spochybnené a deštruované všetky inštitúcie a vo všetkých rezortoch, dámy a páni, skutočne, vo všetkých rezortoch, deštruuje sa súdna moc vrátane Ústavného súdu. Deštruuje sa myslenie ľudí, deštrukciou hrdosti na vlastný štát docielite deštrukciu štátnosti. Je na čase, páni z koalície, zmeniť politický štýl.
Prezident Slovenskej republiky vyzýva k všeobecnej debate a vyzýva sadnúť si spoločne za okrúhly stôl. Začnite alebo začnime debatovať inak. Dnes je to, dámy a páni z koalície, ešte stále a podotýkam ešte stále vo vašich rukách.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Na vystúpenie pána poslanca Jarjabka s faktickou poznámkou sú dvaja páni poslanci - Cuper a Gajdoš.
Pán poslanec Cuper.
Poslanec J. Cuper:
Chcem sa poďakovať pánu poslancovi Jarjabkovi za jeho veľmi pekné a fundované vystúpenie. Chcem nadviazať na tú časť, kde hovoril, že istá pani redaktorka v televíznej stanici Luna sa postaví a tvrdí, že pán Lexa sa musí postaviť pred súd a dokázať svoju nevinu, a tým sa aj očistí.
Ja chcem doplniť, a to aj v súvislosti s tým, že som dnes navrhol, aby sme zaradili bod za prítomnosti riaditeľa Slovenskej televízie pána Materáka, bod programu, v ktorom by sa otvorila všeobecná rozprava o tom, či ešte Slovenská televízia, a to už nehovorím o iných televíznych staniciach na Slovensku, má verejnoprávny charakter a najmä či spravodajstvo a nielen spravodajstvo, ale vôbec publicistika má nejaký verejnoprávny charakter alebo je to obyčajne vymývanie s prepáčením za výraz mozgov slovenskej populácie.
Samotná Rada Slovenskej republiky pre rozhlasové a televízne vysielanie musela skonštatovať, že na televíznej stanici Markíza je takmer 50 percent všetkého času venovanému politickým kauzám. Keď človek počúva reláciu Na Slovensku je to tak, tak mu mnoho razy musia naskakovať zimomriavky. Pán Lintner nepozná, čo je to prezumpcia neviny. Za ním ešte nastupuje mladá redaktorka, jeden mladý redaktor, ktorým tiež toto sväté slovo nehovorí absolútne vôbec nič. Vychádzajú z akýchsi fikcií a prezumpcií viny, čo je pre právny štát absolútne neprijateľné. Je to zvrhlosť takto postupovať a takto vtĺkať občanom demokraciu do hlavy.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Gajdoš.
Poslanec J. Gajdoš:
V súlade s konštatovaniami nášho kolegu poslanca Dušana Jarjabka si musím tiež len povzdychnúť nad tým a márne sa nádejať hádam do budúcnosti, že sa dočkáme toho, či už z parlamentu alebo z politického, alebo verejného diania na Slovensku budeme mať objektívne informácie od zrelých redaktorov. V parlamente sa až na výnimky pohybuje mediálna puberta, ktorá je vďačná svojim chlebodarcom a zamestnávateľom za to, že má lukratívne zamestnanie. Ak si ich človek všíma, sú obyčajne privesení na určitých predstaviteľov súčasnej politickej koalície a nehnú sa od nich, túžobne očakávajú na slovo, na úsmev, na pohladenie, ktoré je vlastne potvrdením ich existencie.
Takže ani verejnoprávna televízia, ani súkromné televízie u nás na Slovensku nie sú v stave poskytovať občanom Slovenskej republiky objektívne, neskreslené, beztendenčné informácie. Na to si budeme musieť zrejme ešte dlhý čas počkať. Musíme byť pripravení, že všetky kauzy, ktoré sa pripravujú v politických kruhoch, sa zároveň pripravujú v mediálnych kruhoch tak, aby bola jednota slov a činov pri ich prezentácii a takýmto spôsobom veľmi cieleným, veľmi umným sa na základe určitého poradenstva zo zahraničia masíruje verejná mienka. Je to smutné konštatovanie, ale musíme sa aj s týmto...
(Zaznel zvuk časomiery.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Nech sa páči, pán poslanec Benčat. Pripraví sa pán poslanec Cabaj.
Poslanec J. Benčat:
Vážený pán predsedajúci,
vážené dámy,
vážení páni,
nedá mi, aby som nereagoval na situáciu, ktorá tu vznikla v podstate od volieb 1998, a nechcem sa vracať k právnej podstate celej veci. Myslím si, že naši právnici, ktorí tu vystúpili, relevantne zdôvodnili neopodstatnenosť celého tohto procesu, ktorý tu je vlastne rozbehnutý a, žiaľbohu, rozbehnutý je aj na pôde parlamentu Slovenskej republiky. Chcem iba pripomenúť niektoré aspekty a tie aspekty, ktoré ja vidím v politickej rovine.
Ako tu už bolo povedané, vidím ich aj v ľudskej rovine. Dvaja poslanci sú už vyše roka traumatizovaní a vyšetrovaní, dokonca kolúzne väznení, neskôr prepustení. Celá táto situácia, ktorá tu vzniká, myslím si, že takisto traumatizuje občanov tejto republiky. Chcem pripomenúť, že celý proces má svoje zrkadlo už v tom, že sa začali štartovať veci vyplývajúce z eufórie moci, samozrejme, po voľbách. Začali tu fungovať určité páky na potlačenie, skôr by som povedal, zámer na likvidáciu opozície. Na to slúžia, samozrejme, aj tieto kauzy, ktoré sú tu pertraktované. Opozícia by mala byť zrkadlom spoločnosti, zrkadlom vlády. Ak chceme, ak chcete teda spravodlivo vládnuť, mali by ste si opozíciu ctiť, tak ako je to v štandardných demokraciách vo svete. Samozrejme, že likvidácia opozície je vlastne aj likvidácia demokracie, vážené dámy, vážení páni.
K tomu stavu najmä prispelo, ak to zoberiem chronologicky, neústavné zrušenie Mečiarových amnestií, myslím si, že to bolo 8. 12. 1998, ktoré vlastne boli reakciou svojím spôsobom na amnestiu exprezidenta Kováča. A táto amnestia bola vlastne udelená v kauze Technopol, do ktorej bol zahrnutý aj jeho syn. Nikto neskúmal, nikto sa nezamyslel v tom čase nad tým, či bola spravodlivá alebo nebola spravodlivá. Nikto neskúmal podstatu veci a bolo tu dodržané výsostné právo amnestie. My sme boli vtedy vo vláde, nič sa nedialo, akceptovali sme túto amnestiu bez výhrad, pretože je to ústavný proces.
Samozrejme, že cieľ amnestie pána Mečiara bol v tom, že sa pripravovali voľby v roku 1998 a polarizovala sa tu spoločnosť, stupňovalo sa napätie v spoločnosti. Tak čo mali robiť naši vládni činitelia preto, aby zabezpečili demokratický priebeh volieb, ktorý bol kvitovaný nakoniec aj Európou, a čo mali robiť, aby sa spoločnosť uspokojila a aby sme nejakým spôsobom naštartovali k týmto voľbám a k normálnemu životu? Nepochopila sa idea tejto amnestie a po voľbách sa opäť teda, ako som spomenul, Dzurindovým zásahom, premiérovým zásahom rozjatrili rany a znovu sa začína polarizovať naša spoločnosť a stupňovať napätie. Komu slúži toto všetko? Veď sme tu strávili desiatky hodín v tomto parlamente. Stovky strán sa popísalo, desiatky hodín odvysielalo v televízii. Nám to slúži, súčasnej opozícii? Asi nie. Veď sme traumatizovaní takisto ako obidvaja poslanci. Slúži to zrejme koalícii, ktorá, ako tu bolo spomenuté už viacerými predrečníkmi, zastiera mnohé neschopnosti vládnuť, vládnuť ekonomicky efektívne a vládnuť tak, ako sa na právny štát patrí. Takže zamyslime sa nad myšlienkou, respektíve nad podstatou celej tejto kauzy alebo oboch káuz. Komu to vlastne prospieva? Nechcem dlho rozprávať, ale už to, že Ústavný súd 20. 12. vlaňajšieho roku zrušil alebo rozhodol, že boli porušené práva Jaroslava Svěchotu a potvrdil teda vlastne platnosť Mečiarových amnestií v skutku zavlečenia občana do cudziny a amnestie v kauze referendum. To znamená, že potvrdil aj platnosť oboch amnestií týkajúcich sa poslancov Ivana Lexu a Gustáva Krajčiho. To však stále nestačí. Znovu sa stupňuje napätie, vymýšľa sa nový zákon, ktorý je retroaktívny, a znovu tu budeme okolo tohto zákona diskutovať a občanov držať v napätí. Komu to prospieva? Nám asi nie, ani občanom.
V súčasnosti, keď Slovensko - jasali sme v Helsinkách - bolo zahrnuté do jednej skupiny na prijatie, pre negociácie vstupu do Európskej únie, my máme pôsobiť ako stabilizačný prvok - Slovenská republika tak z ekonomickej stránky, ako aj z právnej stránky. Pamätajme si jednu vec, že o tom, či budeme prijatí, ja som to už tu niekoľko ráz povedal, nebudú už rozhodovať politické kritériá, i keď tam budú vždy veľmi silne akcentované, ale bude rozhodovať výkonnosť ekonomiky, výkonnosť legislatívy a výkonnosť administratívy. A toto keď si neuvedomíme a budeme takéto veci rozdúchavať a budeme sa tu vybíjať na irelevantných veciach z môjho pohľadu, tak potom to neposlúži ani ekonomickej prosperite, ani stabilite alebo prosperite tohto štátu v oblasti stability v strednej Európe.
Na záver by som chcel povedať z tohto pohľadu, že právne veci podľa mňa boli jasne deklarované a sú jednoznačne deklarované našimi právnikmi a nakoniec nielen našimi právnikmi, veď to je právo, ktoré nezávisí od politiky, preboha, veď dnes právo musí mať jednoznačné výklady bez ohľadu na to, či je taká alebo taká politická strana pri moci. Samozrejme, že sa za tým skrýva ten druhý rozmer, ktorý som hovoril, je to politický rozmer. Ak si neuvedomíme, že tento rozmer, pokiaľ tu nestlmíme napätie v oblasti politického náboja, tak sa nestaneme stabilizujúcim prvkom v Európe. Ten pohľad na nás bude úplne iný a bude sa meniť.
Z tohto hľadiska žiadam zrušenie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky číslo 253 z 9. apríla 1999, v ktorom Národná rada Slovenskej republiky vydala súhlas na trestné stíhanie poslanca Ivana Lexu, a uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky číslo 178 z 24. februára 1999, v ktorom vydala súhlas na trestné stíhanie poslanca Gustáva Krajčiho.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)