Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Kandráča sú štyria páni poslanci, posledný pán poslanec Húska. Končím možnosť ďalších prihlášok s faktickými poznámkami.

Pani poslankyňa Podhradská.

Poslankyňa M. Podhradská:

Ďakujem, pán predsedajúci.

Pán poslanec Kandráč vo svojom vystúpení zdôraznil, že amnestia je nezrušiteľná. Napokon tento jeho názor potvrdil aj Ústavný súd Slovenskej republiky, ale ja by som tu chcela pripomenúť ešte jeden názor, názor nie zo Slovenska, ale zo zahraničia. Taký istý názor má napríklad aj americký právnik Tom Devine, inak šéf GAP, organizácie, ktorá zo zákona, prosím pekne, nielen z nejakého osobného rozhodnutia, zo zákona monitoruje činnosť vlády. Tento Tom Devine v súvislosti so zrušiteľnosťou, respektíve nezrušiteľnosťou amnestie povedal, že amnestia je svätá, nemôže ju zrušiť nikto a štát, ktorý si dovolí urobiť takýto krok, je štát diktátorský a totalitný. Takže ak nezrušíme ustanovenia, tak ako to navrhuje klub poslancov HZDS, myslím si, že len podáme svedectvo o tom, aká je súčasná Slovenská republika. Znovu pripomínam a citujem Toma Devina zrušiť amnestiu môže iba štát, ktorý je diktátorský a totalitný.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pani poslankyňa Tóthová.

Poslankyňa K. Tóthová:

Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci,

chcem nadviazať na vystúpenie pána poslanca Kandráča, ktorý ako docent a odborník na trestné právo jednoznačne v tejto snemovni uviedol, že amnestia je nezrušiteľná. Opakujem opätovne to, čo aj on povedal, že tak to vyriekol aj Ústavný súd, nemohol inak. A pán docent povedal, že nie je v slovenskom práve prostriedok na obnovenie trestnosti. Chcem túto jeho myšlienku rozšíriť. Nielen v slovenskom práve niet právneho inštitútu na obnovenie trestnosti, v celom kontinentálnom európskom práve niet inštitútu, ani jeden štát nepozná právny inštitút na obnovenie trestnosti. Učebnice trestného práva poslucháčom ako právne minimum nielen na Slovensku, ale aj v iných krajinách Európy aj v anglosaských dávajú do vedomosti jeden poznatok - raz udelená amnestia je nezrušiteľná. Toto je základný princíp Trestného práva, a tým aj právneho štátu. Teda všetky kroky, ktoré boli urobené, sú v rozpore s ústavou, sú s rozpore s Trestným zákonom, konkrétnu citáciu ustanovení uvediem, ak vystúpim so svojím prejavom.

Ďakujem za pozornosť.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Hudec.

Poslanec I. Hudec:

Ďakujem za slovo.

Hluché ucho, slepé oko a podrezaný jazyk, tak sa dá povedať a podčiarknuť celý problém, ktorý sa týka o tejto kauze, pretože je úplne jasné, že aj dnes v tomto parlamente hovoril odborník, hovoril presne a ja ďakujem pánu poslancovi Kandráčovi, len, bohužiaľ, tí, ktorí budú rozhodovať o tejto veci, ako sa tak dívam, sú tu radšej nie prítomní. Je to nepríjemné počúvať, ale dobre, že to počuli aspoň občania tohto štátu. Toto sú tí ľudia, ktorí chcú stanoviť základné pravidlá riadenia našej spoločnej pospolitosti, toto sú tí ľudia, ktorí si myslia, že všetko, aj ten paragraf je preto pokrivený, aby vyhovoval im. Takto sa ale asi ísť nedá.

Veľmi pekne prosím všetkých tých občanov tohto štátu, ktorí ešte majú chuť počúvať diskusie o tomto probléme a ktorým nie je ľahostajné to, že je mnoho ľahostajných politikov, ktorí dokážu dokonca vytvoriť takzvané vysoké odborné komisie a neviem ešte aké špeciálne skupiny, ktorí zapredávajú svoju odbornosť, ktorí popierajú možno svoju prísahu pritom, ako preberali titul jurisdikcie doktor, universae doktor, že jednoducho stáva sa to, čo je nejakým veľkým nešťastím pre tento národ. Poviem iba jednu vetu: Čudujete sa, že tí, ktorí nechceli tento štát, sú motorom takých zmien a takých štruktúr v tomto štáte, ktorí tento štát ničia? Ja nie. Občan Slovenskej republiky si dobre rozmyslí...

(Zaznel zvuk časomiery.)

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Húska.

Poslanec A. M. Húska:

Ďakujem.

V tejto situácii, v akej sa nachádzame, v ktorej naozaj, ak sa dá hovoriť o parnom valci, tak nie o parnom valci z Veľkej Idky, ale o nejakom inom parnom valci, ktorý jednoducho chce aj proti všetkým princípom práva presadiť svoju majoritnú možnosť. Oceňujem, že pán poslanec Kandráč sa sústredil ako odborník na trestné právo predovšetkým na vnútornú vecnú argumentovanosť, že vlastne aj v takto trochu rozhorúčenej politickej atmosfére zachoval vysokú vecnosť a dokázal argumentačne, že všetky pokusy znovu kriminalizovať prípad pána poslanca Lexu sú jednoducho protiprávne. Toto si treba naozaj dôkladne uvedomiť a podľa môjho názoru bude treba, aby sa zápas o vedomie, o právne vedomie nás všetkých dostal na vyššiu hladinu. Len systém politického revanšu nie je dobrá služba budúcnosti. Ja som už minule pripomenul, že kyvadlový princíp je potom neúprosný. Ale bolo by si nám treba hlavne uvedomiť, že vnútorná príčinnosť veci je taká, že keď sa dlhodobo ignoruje právo, tak to má za následok, že následok tých príčin potom je o veľkú mieru tvrdší a ťažší.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Ako ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Andrejčák. Po ňom vystúpi pán poslanec Brhel.

Poslanec I. Andrejčák:

Vážený pán predsedajúci,

vážené poslankyne,

vážení poslanci,

od vzniku samostatnej Slovenskej republiky predstavitelia slovenskej politiky verejne prezentovali, že chcú dosiahnuť jeden a ten istý cieľ, právny štát. Je to jeden z cieľov, ktoré si vytýčili. Vedeli sme teda všetci, že nás čaká nielen očista nášho právneho systému, ale aj očista od ľudí, ktorí sa tejto tendencii nepodriadia, nestotožnia sa s takýmto štýlom myslenia a konania. Nastúpili sme teda vedome ťažkú a zdĺhavú cestu. Budeme ju však schopní aj dokončiť? Dnes sa táto otázka stáva čoraz naliehavejšou. Ako vždy od deklarovania cieľa po jeho dosiahnutie vedie tŕnistá cesta. Žiaľ, musím konštatovať, že za terajšej vlády sú tŕne na tejto ceste nebývalo husté, veľmi ostré a je ich veľmi veľa. Cez sľuby a vyhlásenia v období, keď dnešní koaliční politici boli sami v opozícii, cez verejné sľuby v predvolebnej kampani, cez veľké slová pri nástupnej reči do funkcií nášho cteného pána predsedu parlamentu a ešte ctenejšieho predsedu vlády, Slovensko v tejto oblasti pokleslo do hlbokého úpadku. Ich slová, ktoré tu odzneli, sa nepotvrdili v žiadnom zmysle, ako boli povedané.

Slovensko pokleslo do morálneho aj právneho úpadku. Dnešná politická špička nerobí nič, aby vyšetrila prvú politickú vraždu na Slovensku, keď za tejto vlády bol zavraždený náš bývalý kolega Ján Ducký. Namiesto toho sa snaží zrejme vyfabrikovať a nájsť krivých svedkov a pseudodôkazy na iné kauzy. Napríklad, že bol unesený Michal Kováč mladší a to, čo po tejto akcii nasledovalo a dodnes nasleduje, kto má z tejto akcie prospech, nás núti veľmi oprávnene si myslieť, že naozaj išlo o nejaký únos, ale že to niekto šikovný dopredu zorganizoval v prospech samotnej Kováčovej rodiny.

Rovnako namiesto intenzívneho vyšetrovania hromadných vrážd, a dnes v Novom Čase sa o nich píše dosť, vyrábate rôzne kauzy, na základe ktorých a nášho špecialistu na indície pána ministra Pittnera vyrábate z nevinných ľudí takmer zločincov. Stále vyslovujete nové a nové prísľuby a akože dôkazy o vami vymyslenej trestnej činnosti predstaviteľov HZDS, ale dôkazy nemáte žiadne, a preto súdy nemôžu konať. Nekonajú.

Našťastie Slováci majú ďalší dôkaz vašej nehodnovernosti. Terajší hlavní predstavitelia štátu vedome porušujú zákony aj ústavu, označujú ľudí za páchateľov trestných činov, na ktorých zmanipulovaná časť vyšetrovateľov sa snaží vyrobiť dôkazy. Už ste sa im za to aj odmenili. Veď práve pre tú skupinu špeciálnych politických vyšetrovateľov ste zvýšili trikrát viac platy než ostatným policajtom. A policajti si to uvedomujú, a preto nám to aj hovoria. To zvýšenie platu, ktoré ste im urobili na rozdiel od ostatných policajtov, nie je za výsledok práce, lebo žiadny nedosiahli, ale za politické prisluhovanie. A čoraz viacej ľudí si toto uvedomuje.

Už ste začali spochybňovať Ústavný súd, už chystáte zákon, ktorý má zvrátiť, respektíve zrušiť výrok Ústavného súdu. Vôbec vám neprekáža, že nikde vo svete v demokratickom štáte by to nikto neurobil. Vy chcete tento akt politického teroru a arogancie nazvať demokratickou metódou. Ďakujem pekne za túto pseudodemokraciu. Žiaľ, na tomto deformovaní demokracie a právneho štátu sa podieľa aj naša snemovňa praktickými krokmi. Aj dnešná diskusia je toho dôkazom. Asi vám zakázali politickým príkazom vystupovať, obhajovať svoju pravdu a vy aj viete, že je to zbytočné, lebo musíte odsúhlasiť to, čo tam napísali. Až raz slovenská história predloží účet niektorým dnešným poslancom terajšieho parlamentu, bude tam veru veľmi smutné čítanie.

My poslanci, respektíve vy koaliční poslanci ste na základe prázdnych, politicky motivovaných slov cez naše dokazovanie a volanie po objektívnom posúdení označili poslancov Ivana Lexu a Gustáva Krajčiho za ľudí, ktorí páchali trestnú činnosť. Nie je vám vôbec hanba, že nikto túto trestnú činnosť doteraz nedokázal dokázať a že si ju vymysleli. Veď už v priebehu rokovania o tomto bode sme mali dosť dôkazov, že vyšetrovatelia ani nepoznajú obsah spisu.

Napriek tomu, že tento politický zámer sa politicky zmanipulovaným vyšetrovateľom nepodarilo prerobiť do polohy aspoň zdanlivo trestného činu a súd ich neodsúdil, nikto sa dodnes ani Ivanovi Lexovi, ani Gustávovi Krajčimu, ani svojim voličom neospravedlnil za to, čo spáchali na slovenskej spravodlivosti. Minister vnútra, minister spravodlivosti aj predseda vlády cez ich bombastické reči o vine oboch poslancov, keď to nedokázali presadiť, namiesto ospravedlnenia vyrábajú ďalšie pseudodôvody s politickým cieľom, vymyslené trestné činy. A toto všetko má zrejme poslúžiť iba na to, aby odpútali pozornosť od zvyšovania cien, ktoré na Slovensku organizujete a ktoré na ľudí čoraz viacej dolieha. Voláte po dialógu, ale odmietate ho. Voláte po demokracii, ale šliapete po nej. Voláte po právnom štáte, ale šliapete práve právu na krk. Sľubujete lepšiu budúcnosť Slovenska, ale zatiaľ robíte opak a za to všetko si udeľujete vysoké odmeny, aj keď bieda na Slovensku sa vinou vašej nerozumnej politiky stala najčastejším tovarom v domácnostiach.

Schvaľovanie programu dnešnej schôdze dokazuje, že mám pravdu v tom, čo som doteraz vyriekol. Ústavný súd rozhodol, že amnestie platia, že nie je možné ich meniť. Občania vidia, že idete účelovo meniť ústavu, aby aspoň naoko bolo možné presadiť vami vysnívanú trestnú činnosť a vysnívané stíhanie. Schválili ste, vážené poslankyne, vážení poslanci, program, v ktorom odmietate zrušiť neplatné uznesenie o zbavení imunity Ivana Lexu a zbavení imunity Gustáva Krajčiho. Iste si schválite uznesenie, aké vám radikálna časť politikov plných nenávisti nadiktovala. Ale aj ďalším dôkazom môže byť aj osoba osobne predsedu Národnej rady. Veď verejne organizuje porušenie zákona o rokovacom poriadku. Veď sám dnes povedal, že ak príde skôr než 24 hodín od doručenia týchto dvoch bodov 4 a 5 na program ich rokovanie, tak navrhne hlasovať o ich znížení. Ale veď my vieme, že uznesenie Národnej rady nemá takú právnu silu ako zákon, ktorým bol rokovací poriadok schválený. Teda ide organizovať niečo, čo už dopredu je v rozpore so zákonom. Vie to a napriek tomu to ide robiť. Nech to vedia aj slovenskí občania, že predseda parlamentu organizuje nie zákonnosť, ale protizákonnosť.

Podľa zákona môže byť materiál v Národnej rade prerokovaný až po 24 hodinách po doručení poslancom. Podľa zákona vlastne má poslanec právo 24 hodín na to, aby si rozmyslel, aký postoj zaujať. Vy toto právo znásilňujete a chcete, aby sme vás za to chválili. To je návod ale aj pre občanov, že môžu vlastne porušovať zákon a možno aj to, že to dopredu vyhlásia, bude im poľahčujúcou okolnosťou, ako predseda Národnej rady si myslí, že mu odpustíme porušovanie zákona.

Už pri rokovaní o odňatí imunity Ivanovi Lexovi a Gustávovi Krajčimu sme tvrdili, že ste spustili v právnom systéme päťdesiate roky. Teraz mám dojem, že sa chystáte ísť ešte ďalej. Nie v časovom zmysle, lebo slovenský parlament už černejšie obdobie vo svojej histórii nemá. Priliehavejšie je prirovnanie, že sa chystáte urobiť krok do Európy, to je smerom na Západ. Žiaľ, tento krok je aj krokom dozadu v čase, a tak asi to bude krok do nemeckej ríše pred druhou svetovou vojnou. Ak budeme znásilňovať ústavu, aby ste mohli niekoho dostať do väzenia, ktorému neviete nič dokázať, čo je to? Predsa to, čo sa robilo v Reichu pred vojnou. Ak sa včas nespamätáte, vážené kolegyne, vážení kolegovia, budeme v Európe rýchlejšie než naši susedia. Dokonca o 65 rokov skôr, ale, bohužiaľ, v Európe nie takej, ktorá je naším cieľom. Už k tomu nemáme ďaleko. Ak niektorým politikom nezmaríme ich osobné politické chúťky a snaženia, budú sa naše deti a vnúčatá za našu politickú naivitu hanbiť.

To, že tak ako v prípade Ivana Lexu a Gustava Krajčiho vám nejde o právo, o ústavné záruky, ale o osobnú pomstu, dokázal pred pár dňami v televízii aj predseda výboru pre obranu pán Palko, keď doslova povedal: "Divím sa HZDS, že sa tak zastávate Lexu."

Vážený pán predseda nášho výboru, my sa nezastávame Lexu, my sa zastávame hlavne princípu práva. Bojíme sa predovšetkým, že zvíťazí politické násilie, ktoré chcete presadiť, keď chcete presadiť zavŕšenie svojej osobnej nenávisti. Je nám jedno, voči komu chcete zneužiť postavenie v štáte alebo v parlamente, je nám jedno, v ktorej oblasti to je a či chcete zlikvidovať jedného alebo iného človeka tohto štátu. Nám ide o to, aby to nebolo možné a chceme to aj vám zabrániť. Ide o princíp chápania práva a ústavnosti.

Dovoľte mi ešte jednu malú poznámku. Ak sa dnes SDĽ spája s KDH, Demokratickou stranou, Demokratickou úniou, iste bude mať zakrátko KDH dostatok spojencov proti samej SDĽ a s takouto metódou budú sami likvidovaní. Viem si to živo predstaviť. Nečakajte teda páni poslanci z SDĽ v budúcnosti ani od iných iné správanie než to, ktoré dnes uplatňujete. Dlho som si totiž myslel, že právni experti SDĽ sú na Slovensku najlepší. Dnes si to už nemyslím. Dlho som si myslel, že vedúci politici SDĽ sú na Slovensku najlepší. Veď kontinuita politickej skúsenosti ich strany je od roku 1921. Dnes si to už nemyslím. Nevidia ani za prvý záhon v záhrade, a nie za horu, ktorá medzi SDĽ aj ich dnešnými koaličnými partnermi existuje. Nuž čo sa dá robiť. Veď najneskôr v roku 2002 voľby budú a prekrucovanie práva aj na Slovensku prestane. Možno až potom Národná rada zruší navrhované uznesenie, ktoré svojou skupinou poslancov navrhli. Bolo by však rozumné a pre Slovensko prospešné, keby tak Národná rada urobila už dnes.

Ďakujem. (Potlesk.)

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Andrejčáka sú celkom štyria páni poslanci, posledná pani poslankyňa Podhradská. Končím možnosť ďalších faktických poznámok.

Pani poslankyňa Belohorská.

Poslankyňa I. Belohorská:

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

V dnešnej dennej tlači som si mala možnosť prečítať si to, že pán predseda parlamentu sľubuje občanom, že sa bude snažiť zabezpečiť účasť na schôdzach v tomto parlamente. Keď sa pozerám do lavíc, sa mi to nezdá. Nezdá sa mi to a myslím si, že prerokúvanie terajšieho programu je taký výsostne odborný problém, že by to malo pánov poslancov zaujímať. A možno by ich to malo zaujímať aj práve v mene tej budúcnosti, o ktorej tu hovoril aj pán Andrejčák.

Veľmi sa vám nepáčilo, keď sa hovorilo o politickej vražde. Budete mať teraz politické procesy a ja som upozornila aj v mandátovom a imunitnom výbore, pozor, neotvárajte Pandorinu skrinku, lebo sa môže stať, že budete práve jej obeťami. A prekáža mi ďalšia vec. V televízii veľmi často vystupujú či už minister pán Čarnogurský alebo vystupuje aj pán Ivor a ostatní. Prekáža mi, že práve pri prerokúvaní tejto témy nie je prítomný minister spravodlivosti, pretože politickým rozhodnutím rušiť zákon a zasahovať do ústavy je niečo, čo by si tu mal vedieť obhájiť.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Húska.

Poslanec A. M. Húska:

Nadväzujem predovšetkým na pána poslanca Andrejčáka, že sa počas priebehu tejto kauzy sústavne prejavuje to najhlavnejšie, dôkazová núdza, že jednoducho niet dôkazov, respektíve dôkazy, ktoré sa predstavujú ako hodnoverné, postupne strácajú výpovednú a dôkazovú silu a ticho sa nahrádzajú ďalšími takzvanými dôkazmi. Takže v takomto zmysle slova my vás nebudeme pri problematike obhajovania pánov poslancov Lexu a Krajčiho sústavne upozorňovať na to, že táto schválnosť, táto účelovosť rozhodovania je mimoriadne nebezpečná pre právo a vôbec nie je v službe zvýšenia právnej istoty v našom štáte. Naopak podomieľa právnu istotu a veľmi dôrazne apelujeme na to, aby koaličná väčšina dôkladne zvážila, či ide ďalej touto cestou ignorancie argumentov a postačovania dôkazovej núdze.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pani poslankyňa Mušková.

Poslankyňa Ľ. Mušková:

Ďakujem za slovo.

Ja len doplním pána poslanca, ktorý hovoril o tom, že návrhy, ktoré v ďalšom bode programu opäť budú perzekvovať poslancov opozície, sme dostali tesne pred začiatkom tejto schôdze. Návrh pána poslanca Tkáča, aby tieto body programu boli posunuté, neprešiel. My sme upozornili na to, že bude porušený rokovací poriadok, ak sa nebude rokovať až po 24 hodinách. Pán predseda Národnej rady sľúbil, že tento bod, ak príde skôr na rokovanie, že sa teda uznesením poruší rokovací poriadok, že sa schváli, aby sa rokovalo o tomto programe skôr. Ja chcem len upozorniť pánov z vládnej koalície a pána predsedu Národnej rady, že my, pokiaľ sa venujeme tomuto bodu programu, ktorý teraz prebieha, nemôžeme si naštudovať materiály, lebo boli predložené pred touto schôdzou, a že ak sa skutočne odhlasuje predčasné rokovanie, ako je tých 24 hodín, je to nielen porušovanie práva rokovacieho poriadku, ale je to aj neúcta k človeku a je to bieda tohto parlamentu.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pani poslankyňa Podhradská.

Poslankyňa M. Podhradská:

Ďakujem, pán predsedajúci.

Pán poslanec Andrejčák vo svojom vystúpení niekoľkokrát zdôraznil, že v súvislosti s oboma prípadmi, o ktorých tu teraz hovoríme, neexistujú žiadne dôkazy o tom, že sa naplnil skutok, za ktorý chceme pánov poslancov trestať. Ale o tom existujú dôkazy, žiaľ, o čom existujú dôkazy, to sú práve dôkazy o tom, že obidve tieto kauzy majú politický zámer a že sa ich snaží vládna koalícia vyriešiť politicky zmanipulovaným vyšetrovaním.

Ja chcem povedať len jeden argument na podopretie svojho názoru. Existuje, prosím vás, presvedčivejší dôkaz o tom, že výrok Šafárikovho senátu, teda senátu Ústavného súdu, ktorý bezprostredne po tom, ako odznel, takzvaná špička expertov, právnych expertov koalície odsúdila, povedala, že nemá obdobu, že je to porušenie zákona, porušenie ústavy a tak ďalej. Existuje presvedčivejší dôkaz o tom, že Šafárikov senát rozhodol v intenciách ústavy ako to, že pán minister spravodlivosti pripravuje návrh ústavného zákona, teda chce zmeniť zákon na to, aby dosiahol anulovanie uznesenia Ústavného súdu. Myslím si, že presvedčivejčí dôkaz o tom, že Šafárik a jeho senát žiaden zákon neporušil, tu neexistuje. A naopak, existuje tu dôkaz, že pán minister spravodlivosti urobí všetko pre to, aby zmenil zákon a aby presadil svoju politickú zvoľu.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Ďalší v poradí prihlásený je pán poslanec Brhel. Po ňom vystúpi pán poslanec Drobný.

Poslanec J. Brhel:

Vážený pán predsedajúci,

kolegyne, kolegovia,

Ústavný súd svojím nálezom rozhodol, že uznesenie vyšetrovateľa Ministerstva vnútra Slovenskej republiky Sekcie vyšetrovania kriminalisticko-expertíznych činností Policajného zboru pod číslom VKE/30 z 1. 2. 1999 a postupom Krajskej prokuratúry Bratislava, ktorá uvedené uznesenie rozhodnutím číslo 2 KVE/4/1999 zo dňa 18. 2. 1999 ponechala v platnosti, došlo k porušeniu základného práva navrhovateľa, teda pána Svěchotu, uvedeného v článku 17 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. To znamená, že bol porušený tento článok 17 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

Ďalej v bode 2, že sa zrušuje uznesenie vyšetrovateľa Ministerstva vnútra Slovenskej republiky sekcie vyšetrovania uvedené pod tým istým číslom VKE-1/30-99 z 1. 2. 1999. To znamená, že sa zrušuje toto uznesenie. Ďalej Ústavný súd svojím uznesením z 12. októbra 1999 priznal postavenie vedľajšieho účastníka konania na strane navrhovateľa pánu poslancovi Lexovi a na strane odporcov pánu predsedovi vlády Mikulášovi Dzurindovi. Z tohto jednoznačne vyplýva, že uvedené rozhodnutie Ústavného súdu sa vzťahuje aj na poslanca Lexu. Ak teda bolo zrušené uznesenie, na základe ktorého Národná rada rozhodla o vydaní na trestné stíhanie a vzápätí o vydaní na väzbu, musí Národná rada, pokiaľ rešpektujeme právny stav a Slovensko ako právny štát, zrušiť toto svoje uznesenie, pretože naň niet žiadny právny základ.

Ďalej Ústavný súd konštatoval, že nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody inak ako z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanovuje zákon, čo je vlastne citácia článku 17 ods. 2 ústavy. A ďalej podľa článku 2 ods. 2 ústavy štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanovuje zákon. Amnestia raz udelená nemôže byť zrušená a vzťahuje sa na skutky, ak sú aj podľa všeobecných zásad považované za trestné činy. To znamená, že zaniká trestnosť v zmysle § 65 Trestného zákona. Nie je možné vzniesť obvinenie na skutky, pri ktorých došlo k zániku trestnosti. Je to v rozpore s článkom 17 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. To znamená, že keď zrekapitulujeme uvedené vývody Ústavného súdu, v dôsledku rozhodnutia amnestií zaniká trestnosť a pre podozrenie spáchania takéhoto trestného činu nie je možné začať trestné stíhanie.

Ďalej Ústavný súd je toho názoru, že vzniesť obvinenie pre skutky, ktoré sú predmetom abolície, pretože neskôr došlo k prehodnoteniu vecného obsahu, nie je v súlade so základným právom uvedeným v článku 17 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a nie je v súlade ani s článkom 1 a článkom 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, najmä nie v takej podobe, že jeden vyšetrovateľ vec pre amnestiu odloží a iný vyšetrovateľ rovnako vecne a miestne príslušný po tomto odložení začne trestné stíhanie pre amnestované skutky po úvahe, že sa vraj na ne amnestia nevzťahuje. Znovu Ústavný súd konštatuje, že takýto postup je v rozpore s inštitútom právoplatnosti rozhodnutí, a tým aj s právnou istotou - pilierom a princípom právneho štátu.

Rovnako Ústavný súd konštatuje vo väzbe na predchádzajúce rozhodnutie Ústavného súdu k zrušeniu amnestie, ktorá bola udelená predsedom vlády Mečiarom, premiérom Dzurindom, že teda nemal právo tú amnestiu rušiť. Nie je pravdivé tvrdenie, podľa ktorého takéto rozhodnutie Ústavného súdu, že nemal právo rušiť túto amnestiu súčasný predseda vlády Dzurinda, je záväzné iba v budúcnosti. Ústavný súd má ten názor, že takéto tvrdenia nemajú právnu oporu v žiadnom právnom predpise, ale sú aj v zrejmom rozpore s princípmi právneho štátu, pretože v Ústave Slovenskej republiky sa konštatuje, že Slovenská republika je právnym štátom. A znovu opakujem, podľa článku 2 ods. 2 ústavy môžu štátne orgány konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. To znamená, že pokiaľ sa nebude rešpektovať ten právny stav, ktorý je v náleze Ústavného súdu, zrejme dochádza na Slovensku k tomu, že sa nerešpektujú základné princípy práva, ktoré vytvárajú spravodlivú spoločnosť. V tomto prípade sa potom nebudú dodržiavať základné atribúty práva, ktoré civilizovaná Európa buduje dlhé roky.

Znovu opakujem, rozhodnutie Ústavného súdu je o tom, že orgány činné v trestnom konaní porušili občianske práva tým, že začali stíhať už raz zaniknutú trestnosť. Obnovili vyšetrovania a trestné stíhanie, ktoré amnestoval bývalý premiér v zastúpení prezidenta pán Mečiar. Tí začali konať na základe neústavnej amnestie, ktorú udelil premiér Dzurinda.

Chcel by som podotknúť, že takéto prehrešky voči základným princípom štátu sa nestávajú ani v krajinách s diktátorskými režimami. Aj tam na rozdiel od Slovenska rešpektujú trojdelenie moci a rozhodnutia súdov.

Rozhodnutie Ústavného súdu je ďalej o tom, že potvrdilo Mečiarovu amnestiu v prípade údajného zavlečenia exprezidentovho syna do Rakúska. Teda nesúhlasím s názormi, podľa ktorých Ústavný súd rozhodol len o pánu Svěchotovi. Takýto názor, znovu opakujem, nemá oporu v právnom poriadku Slovenskej republiky. Trestný zákon hovorí o zastavení trestného stíhania. Vo veci zavlečenia je stíhaných viacero osôb v rámci spolupáchateľstva organizovanej skupiny. Ústavný súd Slovenskej republiky v podstate zrušil celý tento skutok. Nie je teda žiaden dôvod na pokračovanie stíhania.

Podľa ďalšej zásady práva, ak sa nejaké rozhodnutie v rámci určitého počtu osôb týka jedného, a je to na prospech aj ostatných, treba to rešpektovať aj v prípade ostatných. To znamená, že aj proti ostatným osobám stíhaným v kauze zavlečenia musí byť zastavené trestné stíhanie.

Žiaľ, ak teda slovenskí vyšetrovatelia budú pokračovať v trestnom stíhaní, nebudú dodržiavať právny poriadok. Teda pôjdu, ak budú konať v omilostenej veci, pôjdu proti zákonu. Ak dnes vyhlasujú, že súd rozhodol len o Svěchotovi a budú pokračovať v stíhaní pána poslanca Lexu, pôjdu zase proti zákonu. Rovnako nie je možné konštatovať, že súd rozhodol neodborne alebo v rozpore s ústavou. Verdikt Ústavného súdu treba rešpektovať, a nie ho spochybňovať. Prokurátori a vyšetrovatelia sú procesne samostatní. Musia konať v súlade so zákonom a neprihliadať na politické záujmy moci. V prípade zavlečenia zabudli na svoju nezávislosť a považujem ďalšie pokračovanie vyšetrovania za hrubé ovplyvňovanie prokuratúry a vyšetrovateľov, ktoré hraničí so zákonnosťou.

Domnievam sa, že veľa z toho, čo som uviedol, svedčí o tom, že kauza poslanca Lexu a poslanca Krajčiho je politická kauza, že politici a časť exekutívy sa rozhodla nerešpektovaním práva nastoliť takzvané svoje vlastné subjektívne právo. Rozhodli sa zobrať spravodlivosť do vlastných rúk a skutočne takto to bolo spomínané, pripomína to postupy známeho sudcu Lyncha alebo križiakov, ktorí šírili vieru ohňom a mečom, pretože to považovali jednoducho za dobré. Takýmito postupmi dochádza k budovaniu policajného štátu, ktorý začína zavádzať inkvizičné postupy, ktoré určite vyústia do politických procesov.

Už tu bolo spomínané, že nič netrvá večne. Ja si dovolím podotknúť, že nikdy ani nie je neskoro. Nikdy nie je neskoro, vždy je však čas urobiť skutočne sebareflexiu a podať ruku, ktorá sa ponúka. Myslím si, že všetci politici by si mali dať odkaz sebe, verejnosti, ale aj budúcim generáciám politikov, že právo musí byť nad politikou. Politika nesmie znásilňovať právo, politika nesmie byť nad právom. Pokiaľ budeme rešpektovať tento princíp, tak si myslím, že budeme musieť všetci do jedného hlasovať za zrušenie uznesenia, ktorým boli poslanci Lexa a Krajči vydaní na trestné stíhanie.

Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Ďalší do rozpravy je prihlásený pán poslanec Drobný, po ňom vystúpi pán poslanec Engliš.

Poslanec M. Drobný:

Vážený pán predsedajúci,

vážené kolegyne,

vážení kolegovia,

dovoľte mi, aby som uviedol niekoľko sentencií na prediskutúvanú tému aj ja, ako to vnímam a ako sa mi to javí.

Kauzy, o ktorých hovoríme, prispeli k polarizácii spoločnosti a udržujú ju ďalej, udržujú napätie, ktoré je naozaj veľmi výrazné a silné, takže strácajú súdnosť aj veľmi štandardní politici a ministri. Uvediem niektorých. Minister Ján Čarnogurský, ktorého považujem za štandardného politika vo funkcii ministra spravodlivosti, povie to, čo naozaj odhaľuje jeho podvedomie a jeho vnútro, a to, čo by nemal povedať, keď o Ivanovi Lexovi - a opublikovali to všetky naše masmédiá - povedal: Pán kolega, pokiaľ budem ministrom spravodlivosti, budem sa snažiť, aby ste v kolúznej väzbe zotrvali čo najdlhšie.

Priatelia, to mohol povedať minister vnútra, ale nie minister spravodlivosti. Ten mal povedať: Pán kolega, pokiaľ budem ja ministrom spravodlivosti, budete na slobode a na slobode objektívne posúdime vaše činy. Ale, bohužiaľ, vyplýva to z toho, že spoločnosť je naozaj v napätí a polarizácii a ľudia strácajú súdnosť, aj keď sú štandardní.

Na druhej strane minister vnútra, ktorý premenoval vicepremiéra na Vladimíra Dzurindu opakovane v jednej relácii, pretože Vladimír mu veľmi straší v podvedomí, a to je jeho dominanta, ale ja som si aj zistil, že on ani birmovné meno nemá Vladimír, on je Mikuláš Dzurinda. Tak keď toto povedal, zrejme Vladimír ho straší. A to je jeho dominanta, o ktorej sa mu sníva pri snažení naháňať fiktívne alebo aj skutočné bosorky politického boja, a to robí dôsledne.

Priatelia, tam sa potom stráca súdnosť. Tieto podrieknutia sú jasným diagnostickým znamením toho, že títo zaangažovaní rezortní ministri sú takí neobjektívni, že strácajú súdnosť v plnení svojich povinností. A oni sú skutočne schopní podľa mňa, aby to mohli dobre robiť. Ale oni to nemôžu dobre robiť, lebo sú takýmto spôsobom deformovaní.

Priatelia, a teraz si uvedomme ďalšiu vec. Na začiatku obidvoch káuz takzvaného zmareného referenda a podľa mňa neúspešného referenda, tak aj na kauze zavlečenia Michala Kováča mladšieho je rodina Kováčovcov. Tam v tom prvom prípade ide o neprípustnú deformáciu otázok referenda Michalom Kováčom starším ako prezidentom a v druhom prípade ide o kauzu Technopol, na ktorej bol účastný pravdepodobne Michal Kováč mladší. Samozrejme pán Michal Kováč starší vtedy povedal známu vetu: Qui prodest, páni, qui prodest? No jedine vám, nám to neosožilo. Nám to nikdy neosožilo ani v koalícii, ani v opozícii. Ale vám to stále ešte je politickým kapitálom, z ktorého sa dá pekne žiť. A vy z neho žijete.

Priatelia, ale teraz tu boli štyria študenti zo školy, ktorá je rušená. Tí vám odkazujú, že by bolo dobre, keby ste sa zaoberali zrušením tej školy, a nie týmito takzvanými pseudobosorkami a pseudoproblémami. Im sa, prosím vás, ruší škola a oni hovoria, ale učitelia sú tak ticho, lebo sa boja protestovať, aby nestratili funkčné miesta. To sa nemalo stať. Riešime pseudokauzy a možno kauzy, ja neviem, ale tam tie skutočné problémy obyčajného človeka - zrušenie strednej priemyselnej školy neriešime. Neriešime preto, lebo sme si zanedbali tvorbu zdrojov. Priatelia, to nám uniklo a teraz nieto peňazí na nič. Preto si myslím, že tieto pseudoproblémy by sa mali riešiť inak naozaj nie v parlamente. Parlament sa s tým dehonestoval.

Ja som chodil na návštevu Lexu, pretože sa pozerám nielen na krstiny a svadby, ale pozerám sa aj na pohreby, na utrpenie ľudí. Na smrť sa pozerám denne, priamo do tvári smrti, a viem, čo to znamená trpieť. A viem, čo to znamenalo aj trpieť Ivanovi Lexovi. To je jedno, či je vinný alebo nevinný, ale bol metodicky nesprávnym spôsobom posúdený a mal veľmi intenzívny pocit krivdy. Veľmi intenzívny pocit krivdy, môžete hovoriť o tom, čo chcete. To je jedno, ako to je. Ale, priatelia, to sa nemalo stať. To sa malo robiť metodicky úplne inak. Tak ako to legislatíva, ako to tu bolo, povedané žiadala.

Priatelia, tak sa to neuskutočnilo a urobili sme jedného človeka, ktorý má naozaj na nás všetkých pocit krivdy a hovorí nám, ako ste ma to zastali, priatelia. Za čias Mečiarovej vlády sa to nestalo ani raz, hoci bol dôvod na to, aby sa odňala imunita, neurobilo sa to. Ale to bolo principiálne. Ja som to hodnotil ako princíp, ktorý by mal platiť ďalej. Tu sa malo naozaj nadviazať kontinuálne na predchádzajúcu politiku a takýmto spôsobom sa správať voči kolegom v parlamente, aby parlament nebol zahltený pseudoproblémami, ale aby riešil naozajstné problémy.

Priatelia, myslím si, že psychohygiena utrpenia, pokiaľ je maligné, je psychohygiena, ktorá je maligná a nie je dôstojná človeka. A toto je takéto utrpenie, ktoré obidvom týmto poslancom robíme. Zmarené referendum alebo iné delikty, ktoré sú pripisované Gustávovi Krajčimu, Ivanovi Lexovi a neboli posúdené objektívne, ich naozaj demobilizovali. A obidvaja sú takí schopní opoziční poslanci, že vám mohli dávať mnohé námety na riešenia. Tie ste mali využiť, a nie tieto obranné boje, ktoré sú nakoniec poznačené ich úzkosťou, panikovou reakciou, z ktorej nebude nikdy nič dobré. To nebude nikdy produktívne, priatelia. Aj opozíciu si máte pestovať, aby dávala dobré nápady a tie nápady by bolo treba zužitkovať. Veď sme to dnes videli aj v zdravotnom výbore, že sa dá aj s opozíciou dobre komunikovať a dá sa aj od opozície niečo vytiahnuť. A ja si myslím, že aj ako opozičný politik veľmi som chválil kolegu, ktorý dával návrh na zákon číslo 172, hoci je z koaličného tábora, má úplne iné názory ako ja. Prečo by som to nerobil?

Priatelia, my sme si už dávno túto metódu z praktického boja a činnosti v parlamente neosvojili. Ale, priatelia, my, čo sme boli vychovaní jezuitmi a vychovaní v prvej republike, v slovenskom štáte a potom ešte v slobodnom Česko-Slovensku, máme aj iné morálne hodnoty ako tí, ktorí boli vychovaní len v komunizme. Komunizmus tam spravil zločin, tam urobil zločin nie v materiálnych statkoch, tie vybudoval lepšie, ako my ich budujeme. Ale v demoralizácii obyvateľstva, na generácii, ktorá bola vychovaná len tam, urobil veľké škody a tie škody sú tu. Tu v parlamente sa krásne demaskovali, psychohygiena tohto parlamentu je naozaj pod psa, priatelia. Ale to si musíme my uvedomiť, to nám nikto nenapraví. A môže sa smiať kde kto, ale kto je veriaci človek, tak psychohygienu nemôže zahodiť za plece a povedať, čo tu táraš, čo si misionárom alebo čím si.

Myslím si, že toto zbytočne niekto vykrikuje a namieta proti tomu. Na týchto kauzách vidím toto utrpenie. Strašné utrpenie ste vybombardovali naozaj isto u týchto dvoch ľudí. To je jedno, či sú vinovatí alebo nie sú vinovatí, ale ste im implementovali pocit, že ste ich nespravodlivo posúdili, nespravodlivo metodicky a možnože aj obsahovo a teraz s týmto pocitom z tohto parlamentu možno odídu a ich činnosť bude ďalej motivovaná týmto pocitom. A máme ďalšieho vnútorného nepriateľa, ktorý bude na nás pracovať ďalej. To sa potom vráti ako bumerang. A to nie je dobré. Vo svojom živote si máme vytvárať priateľské vzťahy, produktívne vzťahy, profesionálne produktívne vzťahy, ale nie apriórne negatívne vzťahy. Ani v politickom boji by to tak nemalo platiť, priatelia. V politickom boji toto by naozaj nemalo platiť. Tam by mal platiť naozaj nekompromisný boj, ale s faktami. Mali ste robiť pozitívnu politiku, aby tu nebolo zatváranie škôl, aby nebolo zatváranie tých univerzít, ktoré sme vytvorili my, a mali ste týmto zabezpečovať prísun prostriedkov a boli by sme možno my hľadali v opozícii ešte niečo lepšie a bolo by to konštruktívne. A ja som od vás toto naozaj čakal v naivite, že tak to spravíte. Vy ste mali riešenie na všetko.

Pán premiér povedal, že má na všetko riešenie, ale ja tie riešenia tu stále nevidím. A dúfam, že ešte v ďalších mesiacoch prídu, ale nieto obzoru, ktorý by ukazoval tie nové riešenia. A riešenie kauzy Ivana Lexu a kauzy Gustáva Krajčiho nie je riešením pozitívnych problémov. To je cesta naozaj do pekla, cesta do pekla nepsychohygieny.

Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

S faktickou poznámkou sa hlásia traja páni poslanci. Posledná pani poslankyňa Belohorská. Končím možnosť ďalších prihlášok.

Pán poslanec Cuper.