Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem, pán poslanec, za vaše vystúpenie.
V rozprave vystúpi pán poslanec Orosz.
Nech sa páči.
Poslanec L. Orosz:
Vážený pán podpredseda,
vážená pani ministerka,
kolegyne, kolegovia,
vážení hostia,
svoje krátke vystúpenie chcem využiť na predloženie pozmeňujúceho návrhu, ktorý dopĺňa pozmeňujúci návrh predložený členom poslaneckého klubu SDĽ Milanom Benkovským na začiatku rozpravy, ktorý vo svojom vystúpení navrhol v § 5 ods. 1 zvýšiť príjem obcí vo vzťahu k republikovým daniam fyzických osôb v percentuálnom vyjadrení z 21,35 % na 23,07 %, čo predstavuje v absolútnych číslach sumu 0,5 mld. Sk. Ale pán poslanec Benkovský vo svojom vystúpení neuviedol, z akých prostriedkov sa táto suma má získať. Inými slovami, bez predloženia ďalšieho pozmeňujúceho návrhu by došlo jeho schválením k zvýšeniu deficitu štátneho rozpočtu Slovenskej republiky o 0,5 mld. Sk.
V záujme predídenia tohto nežiaduceho stavu predkladám v mene skupiny pätnástich poslancov Národnej rady Slovenskej republiky návrh, aby v § 3 ods. 1 zákona o štátnom rozpočte na rok 2000 suma 3 mld. Sk sa zvýšila na 3,5 mld. Sk odvodom z SPP do štátneho rozpočtu a analogicky v § 3 ods. 2 by sa zvýšili sumy uvedené v písm. a) a b) zo sumy 1,5 mld. Sk na 1,75 mld. Sk.
Ďakujem pekne. Verím, že tento návrh získa podporu.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem, pán poslanec Orosz.
Pán poslanec Baco nie je prítomný.
Vraciam sa k tým poslancom, ktorí stratili poradie, a to sú títo páni poslanci: pán poslanec Tarčák, ktorý tu nie je, teda nevystúpi v rozprave. Pán poslanec Budaj by mal teraz vystúpiť v rozprave. Avizoval požiadavku na svoje vystúpenie. Tak žiadam pána poslanca Budaja, aby sa dostavil do rokovacej sály. Nie je tu. Konštatujem, že stráca poradie. Pán poslanec Palacka, stráca poradie vzhľadom na to, že tu nie je. Pán poslanec Köteles, stráca poradie, pretože nie je prítomný v rokovacej sále.
Páni poslanci, pani poslankyne, konštatujem, že všetci poslanci prihlásení do rozpravy vystúpili v rozprave.
Prepáčte mi, ospravedlňujem sa pánu poslancovi Paškovi, ktorý bol prihlásený. Dávam slovo pánu poslancovi Paškovi.
Nech sa páči.
Poslanec J. Paška:
Vážený pán predsedajúci,
vážená pani ministerka,
milé kolegyne, kolegovia,
ctení hostia,
už druhý týždeň rokujeme o návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky o štátnom rozpočte Slovenskej republiky na rok 2000. Pani ministerka financií, rovnako ako aj pán spoločný spravodajca sú už určite unavení z takmer stovky rôznorodých vystúpení a ešte väčšieho počtu pozmeňujúcich návrhov k návrhu zákona a vidím, že už ani nedokážu sledovať diskusiu.
Aj keď vláda predkladá návrh zákona nie po prvýkrát v tomto parlamente, teraz zožína mimoriadnu a rozsiahlu kritiku poslaneckej snemovne a som presvedčený, že tentoraz však nie je namieste viniť za túto kritiku a nekonzistentnosť návrhu ministerstvo financií na čele s pani ministerkou. V roku 1998 totiž na seba zobrala zodpovednosť za vládnutie na Slovensku koalícia 8 drobných politických strán s nekompatibilnými programovými cieľmi, v dôsledku čoho sa slovenská ekonomika už vyše roka potáca v neprehľadných hospodárskych improvizáciách vlády, ktoré postupne destabilizujú a rozvracajú národné hospodárstvo našej krajiny.
Vládny návrh zákona o štátnom rozpočte na rok 2000 treba vnímať ako hybrid neraz aj protichodných ekonomických záujmov ôsmich na vládnej moci sa podieľajúcich politických strán. Strán, ktoré z hľadiska politologického reprezentujú široké spektrum, a to od extrémnej pravice po krajnú ľavicu, zahŕňajúce ako liberálne, tak aj konzervatívne politické zameranie, zahrnujúce rovnako občianske, ako aj nacionálne konštituované subjekty. Buďme, prosím, súdni a neočakávajme od takéhoto rozporuplného vládneho zoskupenia ucelenú a konzistentnú hospodársku politiku a ani s ňou kompatibilný návrh zákona o štátnom rozpočte, ktorý by založil potrebný rozvoj slovenskej ekonomiky. Ak chce totiž ministerstvo financií dosiahnuť priechodnosť zákona o štátnom rozpočte v Národnej rade, musí nevyhnutne do svojej predlohy zapracovať predovšetkým partikulárne požiadavky všetkých vládnych platforiem a až samotné zosúladenie ôsmich rôznych hospodárskych línií do jedného celku je sizyfovskou prácou, ktorá iste dala ministerským úradníkom poriadne zabrať. Dosiahnuť v rámci súčasného mocenského zoskupenia viac je podľa mňa absolútne nereálne, a preto si myslím, že zo všetkých v obsiahlej diskusii prednesených návrhov sú zmysluplné najmä tie, ktoré žiadajú návrh zákona o štátnom rozpočte vrátiť predkladateľovi na prepracovanie.
Vážené kolegyne, kolegovia, nerobím si zbytočné ilúzie o tom, že by koaličná junta umožnila svojim poslancom čo i len ohroziť priebeh schvaľovania tohto dokumentu, a preto sa ešte zmienim o tej časti návrhu zákona o štátnom rozpočte, ktorá sa týka finančného zabezpečenia kultúry na Slovensku. Chcem poukázať najmä na nedostatky, ako aj na nepomer navrhnutých finančných prostriedkov pre Maticu slovenskú a vyčlenené finančné prostriedky pre kultúru menšín.
V bežnom transfere jednotlivcom a neziskovým organizáciám pre kultúru menšín je návrh na 31 800 tis. Sk. V dotáciách do nefinančnej sféry je 11 900 tis. Sk, v dotáciách fyzických osôb 6 300 tis. Sk, čo je spolu 50 mil. Sk. Okrem toho na národnostné múzeá 8 500 tis. Sk, pri umeleckých súboroch z bežného transferu 133 779 tis. korún pre štyri umelecké súbory, ktoré nemáme finančne rozpísané, predpokladám, že každému z nich bolo navrhnutých rovnakým dielom, t. j. 33 445 tis. Sk. To znamená, že maďarský umelecký súbor Mladé srdcia má navrhnuté tieto finančné prostriedky. Celková suma je 90 945 tis. Sk.
Okrem toho v iných kapitolách sa počíta dvakrát po 15 mil. Sk pre etnikum Rómov, čo znamená, že pre naše národnostné menšiny predstavujúce približne 15 % obyvateľstva návrh rozpočtu počíta so sumou 121 945 tis. korún, čo je o 28 mil. viac, ako počítame s návrhom rozpočtu pre Maticu slovenskú, ktorá zabezpečuje kultúrne vyžitie pre 85 % obyvateľstva. Matica slovenská plní aj úlohy štátu na základe zákona o Matici slovenskej schváleného práve Národnou radou Slovenskej republiky. Matici slovenskej sa vytýka nedostatočné napĺňanie jej zverených úloh. Ako ich však môže plniť, keď jej neposkytneme finančné prostriedky?
Len pre zaujímavosť chcem ešte uviesť, že každý jeden transfer je položkovite rozpísaný a zdôvodnený až na umelecké súbory. V zdôvodnení sa píše: "Porovnanie s rokom 1998 nie je možné z dôvodu vyčlenenia maďarského umeleckého súboru Mladé srdcia z roku 1999 z Národného osvetového centra." Pýtam sa, čo sa pod týmto skrýva. Prečo ministerstvo kultúry Slovenskej republiky transparentne nerozpísalo návrh rozpočtu pre Lúčnicu, Slovenskú filharmóniu, SĽUK a maďarský umelecký súbor Mladé srdcia? Azda ministerstvo kultúry nevie, že Národné osvetové centrum nie je v priamej pôsobnosti práve ministerstva kultúry? A nemôže si ministerstvo kultúry priamo overiť, aké boli finančné prostriedky v tomto súbore v roku 1998 a 1999?
Ďalej v kapitálových výdavkoch v limite 216 650 tis. korún sa počíta so sumou 16 650 tis. ako rezerva na nepredvídané havarijné situácie. Zo sumy 83 350 sa ďalej počíta s príspevkom neziskovým organizáciám na bežnú investičnú činnosť, rezerva na nepredvídané havarijné situácie 10 mil. korún. Suma sumárum ani z 20 mil. rezervy nebolo možné rátať pre Maticu slovenskú ani s jednou korunou. Pritom sa stále bude poukazovať na to, že Matica slovenská si neplní svoje úlohy. Pritom štát nedáva finančné prostriedky na to, aby sa investovalo do Slovenskej národnej knižnice, neinvestuje sa do Pamätníka národnej kultúry, ku ktorému patria múzeá, ako Národný cintorín, a všetky tieto skutočnosti sa pred verejnosťou taja.
Na základe týchto skutočností dávam pozmeňujúce návrhy k štátnemu rozpočtu, navrhujem:
Prvý návrh. Číslovku v časti bežné transfery zo štátneho rozpočtu a účelové prostriedky rozpočtových kapitol ministerstvo kultúry, položka Matica slovenská, 93 860 tis. korún navŕšiť o sumu 25 mil. presunom finančných prostriedkov z časti Všeobecná pokladničná správa.
Druhý návrh. V časti Všeobecná pokladničná správa, príjmy z lotérií, skupina 4, v položke 4229 navrhujem účelovo viazať 20 mil. Sk na činnosť Matice slovenskej.
Tretí návrh. V kapitálových transferoch Ministerstva kultúry Slovenskej republiky navrhujem účelovo viazať pre Maticu slovenskú 15 mil. Sk.
Štvrtý návrh. Ak by neprešiel návrh tretí, v kapitálových transferoch Ministerstva kultúry Slovenskej republiky navrhujem účelovo viazať pre Maticu slovenskú 5 mil. Sk.
Ďakujem vám za pozornosť.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem, pán poslanec, za vaše vystúpenie v rozprave.
Jedna faktická poznámka - Štefan Rusnák. Končím možnosť ďalších faktických poznámok.
Pán poslanec Rusnák, máte slovo.
Poslanec Š. Rusnák:
Ďakujem.
Chcem reagovať na predrečníka. Je mi ľúto, ale predstavitelia Slovenskej národnej strany najradšej všetko a všetkých kritizujú. Pani Malíková mimo poradia si zrána odrečnila, nezabudla nás poučiť a zmizla. Pán Paška hovorí o ôsmich drobných stranách v parlamente. Neviem, kde zaraďuje vlastnú stranu. Nakoniec v parlamente dnes ostal sám. Nie je to pre predstaviteľov Slovenskej národnej strany nič mimoriadne. Preto by bolo dobré, keby pri kritike iných sa najprv pozreli do vlastných radov.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem pekne.
Prosím, aby sme to teraz upravili podľa toho, ako sú prítomní ešte niektorí poslanci, ktorí chceli pôvodne vystúpiť. Pán poslanec Husár sa vzdal svojho vystúpenia v rozprave, takže to len konštatujem, nepýtam sa. Taký je záver. Ďalej, pán poslanec Budaj, chcete vystúpiť? Áno. To je posledný poslanec, ktorý je prihlásený do rozpravy. A ešte pán poslanec Baco. To je všetko.
Čiže pán poslanec Budaj je predposledný.
Nech sa páči.
Poslanec J. Budaj:
Vážený pán predsedajúci,
vážená pani ministerka,
kolegovia a kolegyne,
dovoľte mi, aby som navrhol, aby sa výdavky z kapitoly Všeobecná pokladničná správa v oblasti Rady Slovenskej republiky pre rozhlasové a televízne vysielanie zvýšené o sumu 12 345 tis. Sk vyňali na osobitné hlasovanie.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem, pán poslanec, za vystúpenie v rozprave.
Pán poslanec Baco, máte slovo ako posledný v rozprave.
Poslanec P. Baco:
Vážený pán predsedajúci,
pani ministerka,
kolegyne, kolegovia,
návrh zákona o štátnom rozpočte na rok 2000 za kapitolu ministerstva pôdohospodárstva je dôkazom o zámere súčasnej vládnej moci definitívne likvidovať slovenské poľnohospodárstvo a otvoriť slovenský potravinový trh hlavne na dovozy potravín z Európskej únie, Čiech a dnes už aj z Maďarska, ktorý musí definitívne presvedčiť aj tých najoddanejších priaznivcov súčasnej politickej moci, že ide o druhú vlnu likvidácie poľnohospodárstva, identickú s likvidáciou z rokov 1990 - 1992.
Ak niekto dodnes váhal, ako si má túto cenovú deštrukciu vysvetliť, tak len preto, že oficiálne vyhlásenia a aj platné dokumenty hovoria o niečom celkom inom. Slovami predsedu Slovenskej poľnohospodárskej komory hovorím, že návrh rozpočtu ministerstva pôdohospodárstva na rok 2000 je ten najhorší, aký tu bol od roku 1989, lebo rozpočtové výdavky v roku 1989 boli o 40 % vyššie pre rezort pôdohospodárstva, ako sa to predpokladá v návrhu rozpočtu na rok 2000.
Preto môj prvý pozmeňujúci návrh znie takto:
"Národná rada Slovenskej republiky vyslovuje nespokojnosť predsedovi vlády Slovenskej republiky a vláde Slovenskej republiky s predloženým návrhom rozpočtu na rok 2000 v časti pôdohospodárstva, pretože je v úplnom rozpore s programovým vyhlásením vlády a s platnými zákonmi, predovšetkým zákonom o poľnohospodárstve."
Nebudem citovať nehorázne predvolebné sľuby, keď napríklad SDĽ sľubovala až o 10 mld. zvýšiť dotácie do poľnohospodárstva, ale poukážem na záväzok z programového vyhlásenia vlády, ktorý tento parlament schválil, že sa majú dotácie valorizovať a že sa má vytvoriť valorizačný mechanizmus zvyšovania dotácií zo štátneho rozpočtu. Opak je pravdou. Dotácie sa nevalorizujú, znižujú a valorizačný mechanizmus sa nevytvoril. Takéto konanie je priamo protizákonné, keď aj v zákone o poľnohospodárstve sa ukladá, že podpora poľnohospodárstva má byť taká, aby sa dosiahlo zabezpečenie potravinovej bezpečnosti a konkurencieschopnosti výroby potravín.
Dnešná vládna moc aj týmto rozpočtovým aktom tento zákon vedome, cieľavedome porušuje. Potravinová bezpečnosť Slovenskej republiky sa definitívne stráca, napríklad pri obilí v tomto roku vrátane dovozu skrytého obilia, v mäse sa potravinová bezpečnosť znižuje iba na 80 %. Ako potom chceme, aby občania dodržiavali zákony? Ako chceme dosiahnuť vymožiteľnosť práva, keď vláda zámerne predkladá návrhy, ktoré sú v rozpore s platnými zákonmi, keď vláda predkladá vedome návrh, ktorý je v rozpore s programovým vyhlásením vlády, ktoré schválil parlament? Ako môže mať Národná rada Slovenskej republiky dôveru občanov, ak by mala takéto protizákonné návrhy schváliť? Podobne ide aj o porušovanie zákona o Štátnom fonde trhovej regulácie a ďalších fondov.
Preto môj druhý pozmeňujúci návrh znie takto:
"Národná rada Slovenskej republiky
a) schvaľuje zvýšenie dotácií do poľnohospodárstva a a potravinárstva o 1,5 mld. Sk, teda zo 7 481 mil. na 8 951 mil. Sk,
b) schvaľuje zvýšenie kapitálových výdavkov na modernizáciu a rekonštrukciu výrobno-technickej základne poľnohospodárstva a potravinárstva o 0,575 mld., t. j. z 0,925 na 1,5 mld. Sk."
Návrh, ktorý predkladám, nie je môj, je identický s minimálnou požiadavkou Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory, pod ktorú komora, ako tvrdí, nemôže ustúpiť, a nadväzuje na pozmeňujúce návrhy, ktoré boli schválené v pôdohospodárskom výbore, ktoré si neosvojil, bohužiaľ, nikto z terajších koaličných poslancov, hoci za ne v pôdohospodárskom výbore hlasovali a budeme o nich teda ešte aj hlasovať pri záverečnom hlasovaní a prosím o ich podporu.
Môj tretí pozmeňujúci návrh znie:
"Národná rada Slovenskej republiky schvaľuje zvýšenie rozpočtovej kapitoly ministerstva pôdohospodárstva o 5 mld. Sk na zosúladenie objemu podpôr za roky 1999 a 2000 oproti doterajšej úrovni s programovým vyhlásením vlády a s platnou legislatívou."
Tento návrh je nad úroveň požadovanú Slovenskou poľnohospodárskou komorou a je súčasťou vašich doteraz neplnených zákonných povinností, je nakvantifikovaný podľa analýzy plnenia vašich záväzkov.
Ak by neprešli moje tri pozmeňujúce návrhy, potom dávam štvrtý pozmeňujúci návrh tohto znenia:
"Národná rada Slovenskej republiky ukladá vláde Slovenskej republiky do 30 dní po schválení rozpočtu na rok 2000 predložiť Národnej rade Slovenskej republiky návrh na zmenu Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky, v ktorom sa premietne zosúladenie programového vyhlásenia vlády s dôsledkami schváleného rozpočtu na rok 2000."
Dôvodom je skutočne iba potreba rešpektovať zákony tejto republiky a zosúladiť stav so zákonným stavom. Považujem za nechutné nedodržiavanie volebných sľubov, keď politici vládnej koalície a parlament zámerne prijímajú riešenia v rozpore s volebnými sľubmi a s programovým vyhlásením vlády. Za tragédiu však považujem situáciu, keď vlastné ministerstvo pôdohospodárstva nielenže nenavrhuje výdavky štátneho rozpočtu na rok 2000 v kapitole ministerstva pôdohospodárstva valorizovať na úrovni, ktorá bola vyjadrená politickou vôľou pri schvaľovaní programového vyhlásenia, ale ministerstvo pôdohospodárstva nenavrhuje tieto výdavky ani na úrovni z roku 1998. A ak takto konajú aj koaliční poslanci, odborníci v pôdohospodárskom výbore, tak to poľnohospodári, myslím, oprávnene považujú za zradu sľubov a ich záujmov. Veď kto už má bojovať, navrhovať a žiadať za rezort ministerstva pôdohospodárstva aspoň to, čo už tu pred rokom bolo, ak nie ministerstvo pôdohospodárstva a vládnuci poslanci z pôdohospodárskeho výboru? Otázka znie skutočne tak, čo sa dá ešte s pôdohospodárstvom a v poľnohospodárstve robiť, čo má ešte vôbec význam, o čo sa snažiť, keď vlastní rezortní politici takto zradia.
Nie je pravdou, ako tvrdí pán predseda vlády, že trhové prostredie sa zlepšuje z roka na rok a rozpočet roku 2000 je lepší než v roku 1999 a v roku 2001 bude ešte lepší ako v roku 2000. Takéto vyhlásenie je priamym výsmechom občanom Slovenskej republiky a poľnohospodárom obzvlášť v zmysle, čo sa tu pechoríte, ja som o vás už rozhodol a nič si nepomôžete. Myslím si, že to celkom tak nemusí byť, uvidíme. Pravda je však, bohužiaľ, celkom opačná oproti tomuto tvrdeniu. Rozpočet roku 2000 je oveľa horší, ako som už na konkrétnych číslach preukázal, a taktiež trhové prostredie pre poľnohospodárov sa obzvlášť zhoršilo vo všetkých zložkách pre poľnohospodárov o 30 - 50 %. Rozobral som to dôsledne pri zelenej správe.
Okrem už spomínanej nižšej podpore rezortu o 40 % ako v roku 1998 sú to nižšie odbytové farmárske ceny pri dramatickom raste cien vstupov. Objem úverov tiež banky znížili pre poľnohospodárov o jednu tretinu. Tvrdia, že preto, lebo vláda sa otočila k poľnohospodárstvu chrbtom. Ale najmä, vážená vládnuca koalícia, ste poľnohospodárom vždy zobrali nejaké finančné zdroje pri každom kroku v daňovej oblasti. Len pred niekoľkými dňami ste pri zmene zákona o dani z príjmov uvalili poľnohospodárom daň aj na dotácie, čím ste ich pripravili okrem priamej rozpočtovej reštrikcie o ďalších 1,5 mld. Sk. Ignorovali ste aj v Národnej rade môj pozmeňujúci návrh, aby ste tento vládny návrh nepodporili.
Podobne ste pred niekoľkými dňami, vážená vládnuca koalícia, pripravili poľnohospodárov o 0,5 mld. Sk pri novele zákona o dani z uhľovodíkových palív a mazív. A je úplným, ale možno typickým tragikomickým príkladom vašej činnosti, keď ste schválili uvaliť daň na bionaftu vyrábanú z repky olejnej, čo nemá v Európe obdobu, pretože všade sa tento systém výroby podporuje a chcem povedať, že takto ste aj znehodnotili a zlikvidovali niekoľko stomiliónov štátnych peňazí, ktoré sme dali v minulosti na podporu, aby sa vybudovali tieto výrobné zariadenia, a vaším rozhodnutím ste to zlikvidovali.
Podobne aj pri daniach z liehu a tabaku bude negatívny dosah na poľnohospodárov.
Ďakujem pekne za pozornosť.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem pekne, pán poslanec, za vaše vystúpenie v rozprave.
Piati poslanci budú reagovať na vaše vystúpenie faktickou poznámkou, posledný je pán poslanec Husár. Končím možnosť podania ďalších prihlášok do faktických poznámok. Pán poslanec Slaný, neskoro, skončil som.
Prvý je pán poslanec Klemens.
Poslanec J. Klemens:
Ďakujem pekne za slovo.
Vo vystúpení pána poslanca Baca bolo poukázané na rad vecí, ktoré sa podpisujú pod nepriaznivý stav v poľnohospodárstve. Pri hodnotení nepriaznivého stavu v poľnohospodárstve však nemožno nespomenúť dve veľmi dôležité skutočnosti, ktoré sa pod tento nepriaznivý stav tiež podpísali.
Je to po prvé nezmyselné rozbitie poľnohospodárskej veľkovýroby s ilúziou, že drobné rodinné farmy a minipekárne, minibitúnky sú východiskovým riešením na zabezpečenie potravinovej bezpečnosti Slovenskej republiky.
Po druhé, že pri privatizácii štátnych spracovateľských potravinárskych podnikov, ako sú mlyny a pekárne, mraziarne a konzervárne, poľnonákupy, mäsokombináty, mliekarne, cukrovary a ďalšie, nezískala poľnohospodárska prvovýroba, ale rôzne eseročky, ktoré v mnohých prípadoch danej problematike ani nerozumeli a išlo im len o vlastné zbohatnutie. Ak by tieto spracovateľské podniky získala poľnohospodárska prvovýroba, určite by neboli také problémy s nákupom a hlavne s finančným uhrádzaním za odovzdané komodity, ktoré sú teraz. Aj tieto dve skutočnosti sa podpisujú pod súčasný nepriaznivý stav v poľnohospodárstve.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem pekne.
Pani poslankyňa Tóthová, nech sa páči.
Poslankyňa K. Tóthová:
Ďakujem.
Upozornila by som na vetu, ktorú povedal pán poslanec Baco, že vláda sa obrátila k poľnohospodárom chrbtom. Kto si preštudoval návrh štátneho rozpočtu, vie, že pán poslanec hovorí úplnú pravdu. Pravda, ktorá nás môže stáť v budúcnosti veľa trpkých chvíľ. Povšimla som si aj v masovokomunikačných prostriedkoch viaceré signály, že potravinová bezpečnosť Slovenskej republiky je ohrozená. Myslím si, že budete so mnou súhlasiť, že je to veľké riziko, riziko v tomto štáte. Kto dnes ráno počúval Rádiožurnál, mohol si povšimnúť informáciu, aké silné ochranné opatrenia robí Poľsko v prospech svojho poľnohospodárstva. Dokonca bolo uvedené, že ani Európska únia nie je spokojná s týmito navrhnutými opatreniami v Poľsku.
A pokiaľ ide o rodinné farmy, o tom tu nehovorte, sú to myšlienky, ktoré sa implantovali do slovenského poľnohospodárstva v rokoch 1990, 1992 s veľkými perlami ducha, ako napríklad "zrušme naše poľnohospodárstvo, vytvorme tam golfové ihriská" a podobne. Takéto myšlienky nikdy nemôžu prospieť nášmu poľnohospodárstvu a je veľmi smutné, že tento rozpočet vôbec nedáva možnosť na rozvoj ani prežitie poľnohospodárstva.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem.
Pani poslankyňa Kadlečíková.
Poslankyňa M. Kadlečíková:
Ďakujem pekne.
Chcela by som len zdôrazniť, že to isté, čo hovoril pán poslanec Baco vo svojom vystúpení, hovorili aj ostatní koaliční poslanci, a povedala by som, že aj opoziční. Takže v tomto sa presne zhodneme, čo sa týka obsahu o valorizácii dotácií, o podpore exportu, o Fonde trhovej regulácie. Nakoniec sú tu pripravené aj určité návrhy. Tak prosím, aby nevznikal dojem, že koaliční poslanci v pôdohospodárskom výbore bojujú proti pôdohospodárstvu. Naopak, poľnohospodári to veľmi dobre vedia, lesníci a vodohospodári, že koaliční poslanci nijaký majetok v poľnohospodárstve nemajú, a teda s čistým svedomím bojujú za nich. Nie za seba, ale pre niektorých druhých môže tu vznikať aj určité podozrenie, za koho to vlastne bojujú.
Ale chcela by som povedať, že je to omyl. Ak sa hovorí o dotáciách, že sa vraj idú zdaňovať. Áno, je to tak napísané v dani z príjmov, ale je tam jeden paragraf, odsek a v tom sa hovorí, čo sa v dotáciách dá do príjmov, prenesie sa do výdavkov, takže vlastne k žiadnemu zdaňovaniu potom nedochádza. To si asi pán poslanec nevšimol. Ale tiež to boli koaliční poslanci alebo koaliční politici, ktorí to dokázali presadiť. A chcem povedať to, čo dnes krvavo likviduje poľnohospodárstvo, pôdohospodárstvo ako celok, to je exekučný zákon. Nie, neboli sme to my, kto tento nezmyselný zákon prijal, a bolo by veľmi dobré, ak by sme pristúpili na to, že ho okamžite zlikvidujeme, pretože ďalej ničí poľnohospodárske podniky. Otrasný príklad je z Michala na Ostrove, keď za milión korún dokázali aj tri traktory, aj všetok živý dobytok, ktorý tam bol, zlikvidovať exekútori a, čuduj sa, svete, dať majetok naftárskej firme. Takéto spôsoby sme my nezaviedli.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Pán poslanec Kozlík.
Prosím, medzitým vypnite tie mobily.
Poslanec S. Kozlík:
Ďakujem pekne.
Súhlasím s tým, že za všetkým treba hľadať človeka, aj za štátnym rozpočtom, aj za vzťahom štátneho rozpočtu k poľnohospodárstvu, a občana, samozrejme, ako človeka. A ako z toho vychádza občan ako spotrebiteľ? Vychádza z toho štátneho rozpočtu tak, že o 10 % mu klesne reálna mzda, že spotrebnými daňami bude zaťažený celý systém a dovoznou prirážkou tak, že záťaž vzrastie o 15 mld. korún a o 9 mld. korún vzrastú výnosy štátneho rozpočtu. Teda na prvom mieste je postavená potreba štátneho rozpočtu a hospodárske, sociálne záujmy sa vlastne stratili kdesi v prepadlisku záujmov štátneho rozpočtu ako takého, alebo príjmov štátneho rozpočtu.
Pokiaľ pán Baco správne spomenul viaceré okruhy, ktoré blokujú poľnohospodárstvo a vzniká tu polemika okolo exekučného zákona, predsa tu ležal na stole exekučný zákon a bol to práve pán poslanec Baco, ktorý uvážlivo navrhol pánu ministrovi Čarnogurskému, aby sa pozastavila účinnosť tohto zákona v čase, keď prudko padá ekonomika a keď sa výrazne zhoršujú účinky tohto nesporne inak potrebného zákona, že ho treba doladiť tak, aby fungoval efektívne v rámci národného hospodárstva. Kto mal v rukách exekučný zákon, ak nie vládna koalícia v tomto parlamente? Tak nad čím tu chceme nariekať a nad čím chce nariekať v tomto parlamente vládna koalícia? Nad vlastnou neschopnosťou?
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Pán poslanec Husár, prosím.
Poslanec S. Husár:
Vážený pán predsedajúci,
vážené kolegyne, kolegovia,
zákonitý pokles domáceho dopytu, ktorý tu v roku 2000 bude, bude, samozrejme, znamenať aj pokles odbytu poľnohospodárskej produkcie a veľmi výrazný pokles odbytu poľnohospodárskej produkcie. O tomto všetkom vláda veľmi dobre pri zostavovaní rozpočtu vie. Správanie vlády za týchto okolností, aj správanie parlamentu k poľnohospodárom je vrcholne macošské a poľnohospodári sa dostávajú do situácie sirôt po štyroch rodičoch, nie po dvoch. Ešte nedávno v Tescu sem-tam pri nejakom výrobku visel hrdý nápis slovenský výrobok, možno pri desiatich, možno pri pätnástich, dnes už ani tento v Tescu nevisí.
Všimnime si veci v širších súvislostiach. Poľnohospodárov dusí systém ako celok. Obchodné reťazce typu Tesco, Rema ďalšie a ďalšie vylučujú prakticky zo svojho predaja domácu poľnohospodársku produkciu a výrazne sa podieľajú na importe poľnohospodárskej produkcie cenovo vysoko konkurencieschopnej, ktorá v tejto situácii na slovenskom trhu bude hrať prím. Ochranné opatrenia vlády, ktoré musia nastúpiť, sú nevyhnutné. Vážené kolegyne a kolegovia, aspoň tí poslanci, ktorí konzumujú možno posledné poľnohospodárske prebytky v tomto salóne, by mali hlasovať za všetky návrhy pána Baca a pôdohospodárov, ktoré tu boli prednesené.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem pekne.
Vážení páni poslanci, pani poslankyne, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Pýtam sa pani ministerky Schmögnerovej, či sa chce vyjadriť k rozprave. Áno.
Nech sa páči, pani ministerka, máte slovo.
Ministerka financií SR B. Schmögnerová:
Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci,
vážené dámy,
vážení páni,
myslím, že by bolo nevhodné, aby na záver rozpravy som sa nevyjadrila k niekoľkodňovej rozprave o takom významnom zákone, ako je zákon o štátnom rozpočte na rok 2000. Predsa však mám len jednu výhodu, že sa nemusím jednotlivo vyjadrovať k jednotlivým vystúpeniam poslancov vzhľadom na to, že podľa možnosti som zaujímala stanoviská k niektorým ich vyjadreniam i k návrhom, ktoré tu odznievali počas rozpravy. Takže mi dovoľte, aby som sa na záver pokúsila zhrnúť rozpravu a zaujať k niektorým častiam rozpravy a k niektorým predbežným záverom tejto rozpravy svoje stanovisko.
Myslím si, že to bola rozprava, ktorú možno z hľadiska počtu vystúpení označiť za rekordnú, pretože do rozpravy bolo prihlásených 53 poslancov, a nemala som možnosť spočítať všetkých, ktorí sa vyjadrili ešte druhýkrát (hlas z pléna), bolo ich 39, ďakujem pekne. Dohromady je to skutočne úctyhodné číslo poslancov, ktorí sa vyjadrili v rozprave o štátnom rozpočte. Okrem toho odznelo možno niekoľko stoviek konkrétnych faktických poznámok, čím sa, samozrejme, celá rozprava k zákonu o štátnom rozpočte predlžovala. Dovoľte mi, aby som sa v niekoľkých bodoch vyjadrila k najčastejším výhradám a pripomienkam, ale i pozitívnym hodnoteniam, ktoré odzneli v rozprave o štátnom rozpočte.
Predstavitelia opozície jednoznačne pristupovali k hodnoteniu štátneho rozpočtu takým spôsobom, že nenašli na ňom nič pozitívne, prevažovalo veľmi jednoznačné negativistické až nihilistické hodnotenie. Zaznievali vyjadrenia takého druhu, že je to zlá správa pre Slovenskú republiku, je to najhorší štátny rozpočet počas existencie Slovenskej republiky, je to katastrofálny štátny rozpočet a tak ďalej a tak ďalej. Tento slovník sa veľmi často opakoval. Môžem však uistiť predovšetkým občanov Slovenskej republiky, že tento rozpočet je dobrou správou pre Slovenskú republiku, že je vlastne druhým rozpočtom vlády, ktorá vzišla z volieb v roku 1998, ktorým sa vytvárajú podmienky na stabilizáciu slovenského hospodárstva. Znamená to, že sa vytvárajú podmienky na stabilnú slovenskú korunu, na podnikateľské prostredie, v ktorom budú nízke úrokové sadzby za poskytované úvery.
Môžem povedať občanom Slovenskej republiky, že je to rozpočet, ktorý v porovnaní s rozpočtom na rok 1999 už vo väčšom rozsahu realizuje aj niektoré priority vlády Slovenskej republiky, ktoré sú odrazené v programovom vyhlásení vlády. Zároveň by som rada povedala, že tento rozpočet nadväzuje na rozpočtový rok 1999, v ktorom sa už realizovala po prvýkrát rozpočtová politika novej vlády, ktorá už priniesla svoje prvé pozitívne výsledky.
Dovoľte mi aspoň zhrnúť niektoré z nich. Slovenská koruna sa zhodnotila oproti 1. januáru 1990 do tej miery, že historicky po prvýkrát Národná banka Slovenska musela včera intervenovať proti jej ďalšiemu posilňovaniu.
Po druhé, výrazne poklesli úrokové sadzby na medzibankovom trhu, čím sa znížila aj dlhová služba štátu za rok 1999 o 600 mil. korún. Tieto prostriedky sme mohli použiť na sociálne dávky, ktoré by sme inak museli získavať ešte prísnejším viazaním prostriedkov v iných kapitolách a vlastne ohrozovaním výdavkovej časti jednotlivých kapitol. Chcela by som podotknúť, že úrokové sadzby za štátne pokladničné poukážky v druhej polovici roka poklesli, ak to porovnám od 1. 7. až po dnešok, na historicky najnižšiu úroveň, ktorá sa dosiahla v novembri 1999, keď sme za ŠPP platili 13,264 %. Aj preto môžeme povedať, že budúcoročná štátna dlhová služba bude lacnejšia, ako sme pôvodne aj predpokladali.
Ďalšia pozitívna správa je, že bežný účet platobnej bilancie sa dostal na polovičnú úroveň ako v rovnakom období roka 1998. Neviem, odkiaľ poslanci opozície brali čísla o poklese devízových rezerv, pretože to nie je pravda. Devízové rezervy sa posilňovali a zodpovedajú úrovni asi 3,2-násobku mesačného dovozu. Ako viete, trojmesačný dovoz je tou bezpečnostnou hranicou, čiže pod tú sme sa nedostali.
Rovnako môžem pomerne pozitívne hodnotiť aj výsledky rozpočtového hospodárenia za štátny rozpočet, ale aj za celé verejné financie. Schodok verejných financií na konsolidovanej báze za prvé tri štvrťroky dosiahol úroveň 3,28 %, čo je zlepšenie o viac ako poldruhapercentuálneho bodu oproti rovnakému obdobiu minulého roka. Pozitívne je aj to, že výhľad dvoch najvýznamnejších ratingových agentúr dotýkajúcich sa hodnotenia Slovenskej republiky sa zmenil, zlepšil z negatívneho na stabilný.
Rada by som, keďže vážení poslanci z opozície často všeličo citovali, upriamila vašu pozornosť aj na Pravdu z dnešného dňa, ktorá uvádza jednu celkom zaujímavú správu. Odvoláva sa na závery správy mesačnej prílohy denníka The Wall Street Journal s názvom Central European Economic Revue, v ktorej sa hodnotia viaceré aspekty ekonomického pokroku štátov strednej a východnej Európy. Hodnotí sa tu celkom 27 štátov strednej a východnej Európy. Slovenská republika nie je na špici, ako by sme možno mohli predpokladať z hodnotení, ktoré tu zaznievali v predchádzajúcich rokoch, je na 8. mieste. Je na 8. mieste za Maďarskom, Slovinskom, Poľskom, Českou republikou, Estónskom, Lotyšskom a Litvou. Ale pozoruhodné je iné, že v porovnaní s rokom 1998 zaznamenala vzostup o dve priečky a v prvej desiatke hodnotených krajín sa stala jedinou krajinou, ktorej hodnotenie sa v porovnaní s uplynulým rokom zlepšilo. Nechcem to komentovať, je to strohá správa z dnešného denníka.
Dôležité je, že už v priebehu roku 1999 sa nám podarilo realizovať niektoré z priorít vlády a jedna z nich nepochybne bola aj konsolidácia štátnych financií a verejných financií.
Druhá veľmi často opakovaná výhrada voči štátnemu rozpočtu, musím povedať, že to už bolo také určité klišé, paušálne sa to opakovalo, bola takáto: Nemáte žiadnu hospodársku politiku, v rozpočte nie sú žiadne rozvojové priority, rozpočet je iba reštriktívny. Rada by som vysvetlila, že takéto časté opakovanie opozičných poslancov je založené na tom, že majú zásadne odlišnú predstavu a odlišný postoj k hospodárskej politike vlády. A je to skutočne pravda. V tomto máte pravdu. Hospodárska politika predchádzajúcej vlády v porovnaní s hospodárskou politikou tejto vlády je diametrálne odlišná.
Na čom bola založená hospodárska politika predtým? Bola založená predovšetkým na vysokých vládnych kapitálových výdavkoch, ktoré vytláčali podnikateľské investície. Tieto vládne výdavky boli charakterizované nízkou efektívnosťou a boli charakterizované aj tým, že ich prevažná časť bola financovaná z vonkajších zdrojov. V dôsledku toho sme zaznamenali prudký rast zahraničnej zadlženosti, a to nielen centrálnej vlády, ale aj celopodnikateľského sektora. V dôsledku toho sme zaznamenali aj tri roky po sebe deficit bežného účtu platobnej bilancie, ktorý bol horší ako 10 %. Slovenská republika sa tak dostala do pásma vysoko rizikových štátov s veľmi zraniteľným hospodárstvom. Dva roky po sebe sme zaznamenali deficit verejných financií, ktorý bol na úrovni 5 - 6 %. Ale zaznamenali sme aj vysoký rast úrokových sadzieb, a to nielen úrokových sadzieb na medzibankovom peňažnom trhu, ale aj úrokových sadzieb za úvery, ktoré sa poskytovali podnikateľskej sfére. To bola teda hospodárska politika predchádzajúcej vlády a jej výsledky.
Ak sa často argumentuje tým, aká sa dosiahla vysoká miera rastu hrubého domáceho produktu, treba si uvedomiť, že táto miera rastu HDP vo svojej štruktúre mala práve za následok to, kde sa Slovenská republika v predvečer konca roku 1998 dostala. Ale najhoršie na tom bolo, že v priebehu štvorročného obdobia sa len veľmi pomaly realizovali štruktúrne zmeny v podnikateľskej sfére, takže sústavne klesala konkurencieschopnosť slovenskej produkcie a nerealizovali sa žiadne zmeny vo finančnom sektore. Len zopakujem, že táto podlžnosť nás bude stáť priveľa a sme vlastne posledný štát spomedzi stredoeurópskych štátov, ktoré sa transformujú na trhové hospodárstvo, kde budeme musieť až na sklonku tohto tisícročia, na prelome druhého tisícročia sa zaoberať finančnou reštrukturalizáciou, kým štáty ako Česko, Poľsko, Maďarsko túto veľmi náročnú, zložitú operáciu majú už za sebou.
Politika, s ktorou prišla táto vláda, je politika stabilizácie slovenského hospodárstva, vytvárania podmienok na udržateľný hospodársky rast, v koncovke ktorého bude, samozrejme, i nárast pracovných príležitostí, upevnenie slovenskej koruny, rast konkurencieschopnosti slovenskej produkcie, vytváranie vhodnejšieho podnikateľského prostredia a aj - i keď nie ešte v tomto roku, ale bude sa to rozbiehať až v budúcom roku - vytváranie nových pracovných príležitostí.
Po tretie. Veľmi často sa hovorilo o tom, že povedzte teda, čo vlastne chcete robiť, aké priority chcete realizovať. A pravdepodobne mnohí poslanci, ktorí takéto požiadavky formulovali, nemali asi dostatok chuti sa oboznámiť s návrhom zákona o štátnom rozpočte podrobnejšie. Pokiaľ by si boli aspoň vypočuli uvedenie rozpravy, či už to bolo z mojich úst, alebo vystúpenie pána predsedu vlády, mohli identifikovať priority v štátnom rozpočte i takýmto spôsobom.
Znovu by som chcela zopakovať, že základnou prioritou štátneho rozpočtu, prvou zákonnou prioritou štátneho rozpočtu na rok 2000 je pokračovať v konsolidácii štátnych a verejných financií. Prečo je to potrebné? Niekoľkokrát sme sa to už pokúšali vysvetliť. K tejto myšlienke sa ešte vrátim o pár minút neskôr.
Druhou základnou prioritou je podporiť podnikateľské prostredie. Pred schválením zákona o štátnom rozpočte sme rokovali v Národnej rade o novom zákone o dani z príjmov, ktorý Národná rada schválila. Zákon o dani z príjmov prináša veľmi významnú zmenu v zdaňovaní nielen fyzických osôb, ale aj podnikateľov, a to aj podnikateľov - fyzických osôb a podnikateľov - právnických osôb. Po prvýkrát od roku 1993 v mimoriadne zložitých podmienkach, čo neskrývame, sme vzali na seba to riziko, že sme sa rozhodli znížiť daňové zaťaženie aj fyzických osôb, aj právnických osôb. Myslím si, že si nedostatočne uvedomujeme závažnosť tohto kroku. Závažnosť tohto kroku spočíva v tom, že práve znižovaním priamych daní, priameho daňového zaťaženia chceme motivovať ľudí, aby hľadali zamestnanie a aby vytvárali zároveň aj nové pracovné príležitosti nielen pre seba, ale aj pre iných. Toto je to, o čo opierame aj svoj predpoklad, že budúci rok miera nezamestnanosti nemusí byť tou negatívnou extrapoláciou vysokej miery nezamestnanosti z roku 1999.
V zápase o percento zníženia daňového zaťaženia si možno ani neuvedomujeme, že asi nenájdeme nielen v Európe, ale ani na iných kontinentoch veľa štátov, ktoré sa skutočne odhodlali v jednom jedinom roku k takému závažnému zníženiu daňových sadzieb, ako sme to urobili my. Jedenásť percentuálnych bodov v prípade daňového zaťaženia právnických osôb - akokoľvek mnohí mali predstavu, že by sme mali ísť ešte ďalej ešte rýchlejšie - predstavuje skutočne mimoriadne významný zásah do zníženia priameho daňového zaťaženia.
Chcela by som odkázať tým pánom poslancom, ktorí jedným dychom hovorili, že k žiadnemu zníženiu daňového zaťaženia nedochádza, pretože sa zvyšovala cestná daň, spotrebná daň, znovu by mali asi rozlíšiť, o aký charakter dane ide. Ten, kto je platiteľom spotrebnej dane, platiteľom DPH, pre neho zvýšenie spotrebnej dane znamená iste určité zvýšené nároky na prevádzkový kapitál, ktorý treba prefinancúvať, ale nič viac, pretože spotrebná daň padá v plnom rozsahu na konečného spotrebiteľa. V prípade cestnej dane ide o odpočítateľnú položku z daňového základu, takže iste dochádza k zámernému presunu daňového zaťaženia z priamych daní na nepriame. Prečo takýmto smerom postupujeme, som sa snažila pred chvíľočkou aj vysvetliť.
Za najvýznamnejšiu rozvojovú prioritu, ktorá sa odrazí na podnikateľskom prostredí, pokladáme reštrukturalizáciu finančných inštitúcií. Najvýznamnejšia je z viacerých hľadísk, pretože po prvé potrebujeme skutočne vytvoriť takú ponuku úverových zdrojov, ktorú si budú môcť aj dovoliť podniky využívať, pretože dosiaľ tie úvery boli skutočne drahé a podniky sa zadlžovali až do tej miery, že dnes nám počet konkurzov narástol na niekoľko tisíc. Ale dôležité je si uvedomiť, že týmto krokom sa budú vytvárať aj nové úverové zdroje nielen pre tie podniky, ktoré sa dostali už dnes do zložitej situácie, ale aj pre nových začínajúcich podnikateľov, čo je skutočne mimoriadne potrebné. Isteže, je to jeden z najdôležitejších krokov, aby sa toto naplnilo, aj keď nie jediný, lebo je potrebné ďalej pokračovať aj v konsolidácii verejných financií tak, ako sme o tom hovorili, a sú aj mnohé možno menej významné faktory, ktoré ovplyvňujú aj celý finančný sektor v Slovenskej republike.
Rada by som povedala, že dnes sme tu od rána zabraní do rozpravy o zákone o štátnom rozpočte, a tak ste možno ani nepostrehli, že dnes sme uskutočnili ďalšiu fázu rekapitalizácie troch najvýznamnejších finančných inštitúcií vo výške 9 mld. korún. Uskutočnila sa operácia, keď sa uvoľnili zdroje z Národnej banky Slovenska, prešli na účet štátneho rozpočtu a zároveň koncovka - posilnili sme, zvýšili sme základné imanie v Slovenskej sporiteľni, Všeobecnej úverovej banke a Slovenskej poisťovni. Tie prostriedky pokračovali do Investičnej a rozvojovej banky a táto zároveň aj uhrádza druhú časť svojho záväzku refinančného úveru, ktorý bol poskytnutý v čase uvalenia nútenej správy na Investičnú a rozvojovú banku v decembri 1997.
Chcela by som len povedať tým, ktorí možno budú sledovať tento záznam, že len 13 mld. korún nás stojí to, čo sa odohralo v decembri 1997, keď sa schvaľoval zákon o štátnom rozpočte na rok 1998. Nesedí tu pán poslanec Maxon, ktorý vtedy vlastne inicioval ten povestný posledný klinec do rakvy Investičnej a rozvojovej banky, keď prišiel s návrhom, aby sa prostriedky na úhradu majetkovej ujmy použili do dvoch rezortov, do rezortu obrany a do rezortu poľnohospodárstva. To bol ten spúšťací mechanizmus, na základe ktorého došlo k uvaleniu nútenej správy na Investičnú a rozvojovú banku, za ktorú dnes, nie vtedy oni zaplatili, ale dnes my zaplatíme len na úhradu refinančného úveru Národnej banke Slovenska 13 mld. korún. To nie je žiadna fatamorgána, to sú reálne prostriedky, ktoré by sa mohli použiť potom iným spôsobom, keby nebolo k tomuto došlo.
Ďalej by som chcela povedať, že samozrejme, keď už hovoríme o tejto operácii, ešte do konca tohto roku dôjde k delimitácii prevažnej časti klasifikovaných úverov, takže do konca roku môžeme povedať, že Všeobecná úverová banka, sporiteľňa, Investičná a rozvojová banka dosiahnu koeficient kapitálovej primeranosti 8 %, budú to teda banky, ktoré budú spĺňať základné požiadavky podľa bazilejských kritérií a odrazí sa to, samozrejme, na celkovom hodnotení týchto finančných inštitúcií a sme presvedčení, že aj na zmene ich správania, musí sa to odraziť aj v úverovej politike, na ktorú všetci, na zmenu úverovej politiky týchto finančných inštitúcií všetci netrpezlivo čakáme.
Veľmi často sa opakovali tvrdenia o tom, že nemáme vôbec predstavu o tom, aké konkrétne projekty by sme chceli realizovať, že sme zastavili výstavbu infraštruktúry a tak ďalej a tak ďalej. Znovu by som rada upozornila, že zrejme vznikli tieto výhrady účelovo alebo preto, že si poslanci nedali tú robotu, aby si starostlivejšie prečítali zákon plus návrh rozpočtu, ktorý nepochybne nie je jednoduchým čítaním.
Rada by som preto zhrnula, aké rôzne projekty budú financované z rozpočtu na rok 2000. Zároveň by som chcela upozorniť aj na určitú metodologickú zmenu, ktorá ešte v tomto rozpočte nie je taká evidentná, ale v budúcoročnom rozpočte určite bude oveľa výraznejšia, a to, že budeme postupne prechádzať od rozpočtovania jednotlivých kapitol k projektovému rozpočtovaniu, keď naozaj bude väčší dôraz kladený na používanie týchto zdrojov, na konkrétne projekty. Dnes tieto projekty môžete nájsť vo Všeobecnej pokladničnej správe, ale aj v prílohe, v tabuľkovej prílohe k štátnemu rozpočtu, kde v prílohe číslo 2 je uvedené použitie mimorozpočtových prostriedkov, tak ako ich schválila vláda svojím uznesením.
Takže veľmi rýchlo by som chcela len zopakovať, že prvou prioritou z hľadiska rozsahu je nepochybne podpora rozvoja bývania, kde sa používa štátna prémia vo výške 2,6 mld. na podporu stavebného sporenia, 100 mil. je určených na bonifikáciu úrokov pre hypotekárne úroky, ďalej 2,3 mld. z mimorozpočtových zdrojov bude použitých na posilnenie Štátneho fondu na podporu rozvoja bývania a na ďalšie aktivity, ako je výstavba infraštruktúry, a tak ďalej a tak ďalej. Navyše osobitne sme vyčlenili vo Všeobecnej pokladničnej správe 200 miliónov Sk na nadobúdanie služobných bytov pre policajtov, colníkov a vojakov.
Ďalej by som chcela povedať, že na obnovu vozového parku a vytvorenie náhradných autobusových liniek v SAD sa vymedzuje 400 mil. Sk. Na telovýchovu, zdravotníctvo, zdravotnícke, sociálne a humanitárne účely z prostriedkov lotérií sa vyčleňuje 852 mil. Sk. Na podporu malého a stredného podnikania prostredníctvom Slovenskej záručnej a rozvojovej banky 300 mil. Sk a tzv. mäkkej úverovej schémy 200 mil. Sk. Na podporu exportu cez Eximbanku 500 mil. Sk. Ďalej na podporu vstupu do Európskej únie sa vyčleňuje 1,2 mld. Sk, predpokladáme, že budeme môcť cez toto získať ďalších asi 10 mld. zdrojov z Európskej únie, či už prostredníctvom programov ISPA, SAPARD alebo PHARE.
Pre Fond životného prostredia sme vyčlenili z mimorozpočtových prostriedkov ďalších 400 mil. Sk, na onkologický program a kardiovaskulárny program, ktorý patrí ministerstvu zdravotníctva, do kompetencie ministerstva zdravotníctva, je z mimorozpočtových prostriedkov určených 540 mil. Sk. Mohla by som pokračovať, ale chcela som poukázať aspoň na tie najdôležitejšie.
Ďalšia skupina výhrad sa dotýka spochybňovania východísk štátneho rozpočtu, a to v dvoch smeroch. Jedna časť výhrad hovorí o tom, že východiská štátneho rozpočtu sú nadhodnotené, iná časť hovorí, že naše ambície dosiahnuť v budúcom roku iba 2,5-percentný rast sú nedostačujúce, že si na viac netrúfame a doslova niektorý z poslancov uviedol: "Ako chcete dobehnúť Európsku úniu, keď budúci rok budete mať iba 2,5-percentný rast?"
Pred chvíľočkou som uviedla, že nie je ani také dôležité tempo rastu ako jeho štruktúra, ako jeho efektívnosť, kvalita a tak ďalej, ale predsa by som len chcela povedať, že vždy, keď hovoríme o predikcii, každá predikcia má určitú mieru pravdepodobnosti. A zhodou okolností mám k dispozícii 4 predikcie - Slovenskej akadémie vied, Ústavu svetovej ekonomiky, ďalej Infostatu, Národnej banky Slovenska a spoločnosti Consulting. Len keď sa pozriem na ich predikciu hrubého domáceho produktu na rok 2000, musím povedať, že tá predikcia varuje od 0 % až po 3,4 %. Takže 2,5-percentný predpoklad rastu HDP, ako vidíte, nie je extrémny ani vľavo, ani vpravo od tohto intervalu. Keď sa pozriem na infláciu, tam rozdiely nie sú až také veľké, pretože Národná banka Slovenska odhaduje len tzv. jadrovú infláciu, ktorá je 4,5 %, ostatné inštitúcie odhadujú celkovú, to znamená aj to zvyšovanie administratívnych cien a rozpätie je 8,5 po 10,4. Fiškálny deficit je pomerne veľká zhoda, Národná banka Slovenska vychádza z predlohy štátneho rozpočtu, kde hovorí o 3-percentnom fiškálnom deficite, ale máme tu dokonca dve inštitúcie, ktoré odhadujú na budúci rok fiškálny deficit len na úrovni 2,1. Bežný účet, musím povedať, tu sa takmer všetky zhodujú, že by mal sa pohybovať na úrovni 5,1 - 5,5 % z HDP.
Ak teda sa dotýkate len otázky rastu HDP, možno by bolo potrebné len opakovane podčiarknuť, že rast HDP v roku 2000 bude mať na rozdiel od rastu, ktorý sa dosahoval v predchádzajúcej štvorročnici, niektoré celkom odlišné charakteristiky. Tie sa budú dotýkať štruktúry rastu, efektívnosti rastu a predovšetkým dôsledkov rastu HDP. Hospodársky rast tejto vlády nebude nadmerne zvyšovať zadlženosť štátu, nebude ohrozovať stabilitu slovenskej koruny, nebude odčerpávať neúmerne vysoké zdroje. Hospodársky rast bude zameraný na vývoz, a to prostredníctvom sofistikovanejšej produkcie, bude realizovaný vo väčšom rozsahu prostredníctvom malého a stredného podnikania, rozvojom spracovateľského priemyslu a tretieho sektora. Predpokladáme, že takýto prístup bude vytvárať aj väčší dopyt po kvalifikovanej pracovnej sile a prispeje k poklesu nezamestnanosti.
Ďalší okruh vystúpení, ktoré odzneli v rozprave, sa zameral na spochybňovanie výšky schodku, fiškálneho schodku. Prvá časť sa opierala - pán poslanec Maxon tu už nesedí -, o znenie zákona o štátnom rozpočte, kde sa hovorí o zvyšovaní schodku o náklady na reštrukturalizáciu. Chcela by som rozlíšiť, či takéto zvyšovanie schodku, ktoré hodnotíme ako z účtovného hľadiska, skutočne dôjde k navŕšeniu schodku, či nad rámec tých 3 %, aké bude mať dôsledky. A myslím si, že v tomto smere máme s Národnou bankou Slovenska, ale aj s odborníkmi z Medzinárodného menového fondu rovnaký názor.
A dovoľte mi, aby som odcitovala len dve vety z menového programu Národnej banky Slovenska, ktoré hovoria toto. Hovorí sa o tom, že okrem 3-percentného schodku celkových verejných financií z účtovného hľadiska dôjde k jeho zvýšeniu o náklady na reštrukturalizáciu, a doslova sa hovorí: "Preto zvýšenie fiškálneho deficitu z tohto dôvodu môžeme považovať za akceptovateľné a z menového hľadiska nedôjde k jeho vplyvu na zníženie priestoru na úverové aktivity." To je, myslím si, že najdôležitejšia veta, ktorá potom pokračuje ďalšou vetou: "Vykázaný fiškálny deficit", ten, o ktorom som hovorila, zvýšenie z 3 na 5,6 %, "nebude pri rozhodovaní o menovej politike zohrávať žiadnu úlohu." Je možné abstrahovať od týchto vplyvov, pretože nebude reálne zvyšovať dopyt ani do zahraničia, ani smerom dovnútra. Inými slovami, myslím si, že je dôležité hovoriť o fiškálnom deficite z hľadiska jeho menových účinkov, a ten je 3-percentný. Z menového hľadiska ďalšie kroky, ktoré sa budú používať na reštrukturalizáciu finančnej sféry, ale na druhej strane aj podnikovej sféry, budú neutrálne. To je, myslím si, že mimoriadne dôležité.
Dotknem sa z iného aspektu schodku verejných financií. Nezakrývame, že kým v štátnom rozpočte sa nám aj v tomto roku, a aj v budúcom roku, predpokladám, bude dariť dodržiavať zámery, oveľa zložitejšie je dodržiavanie zámerov v ďalších zložkách verejných financií. Treba si uvedomiť, že my sme nastavili verejné financie takým spôsobom, že štát, mám na mysli centrálnu vládu, má veľmi obmedzené možnosti zasahovať do ďalších zložiek verejných financií a treba si zároveň uvedomiť aj to, že táto situácia sa musí zmeniť. Nie je možné, aby sme boli hodnotení za celkový schodok verejných financií, a pritom nemali k dispozícii žiadne mechanizmy alebo veľmi obmedzené mechanizmy na manažovanie verejných financií. Na tejto úlohe, určite veľmi zložitej, ministerstvo financií začalo pracovať a budeme postupne potom aj predkladať určité návrhy, pretože veľká časť nebude mať naozaj legislatívnu podobu.
Ale zároveň by som chcela povedať, že netreba vôbec spochybňovať odhady schodkov Sociálnej poisťovne, Národného úradu práce, ktoré sú v zákone o štátnom rozpočte, resp. v prvej časti návrhu štátneho rozpočtu na rok 2000, pretože sú vypočítané už pri zohľadnení určitých operácií, o ktorých hneď teraz poviem, a zároveň predpokladajú, a budeme to musieť iniciovať a predpokladám, že nájdeme aj podporu v Národnej rade, niektoré legislatívne zmeny, ktoré je potrebné urobiť.
Po prvé, do konca tohto roka, resp. na prelome tohto a budúceho roka sa uskutoční operácia úhrady prevažnej časti dlhu štátu voči Železniciam Slovenskej republiky. Tento dlh nevznikol v roku 1999, opäť ideme riešiť dlhy štátu za predchádzajúce obdobie a prostriedky na to budeme mať, som presvedčená, ak nie na budúci týždeň, tak ob budúci týždeň už k dispozícii. Po prvýkrát mám vlastne možnosť verejne povedať, že v pondelok začiatkom budúceho týždňa sa podpíše zmluva medzi Národnou bankou Slovenska a KBC, belgickou bankou, a zároveň ministerstvom financií a KBC o predaji podielu Národnej banky Slovenska v ČSOB a zároveň aj zmluva o poskytnutí úložky zo strany štátu v prospech ČSOB. Predpokladáme, že teda ešte buď do konca týždňa, alebo nasledujúceho prídu aj prostriedky, ktoré utŕži tento štát za odpredaj svojho podielu v Československej obchodnej banke.
Uisťujem vás, že naším zámerom je neprejesť ani korunu z týchto prostriedkov, ale použiť ich skutočne účelovo na oddlženie štátu. A jedna z foriem oddlženia bude práve v znížení dlhu štátu voči Železniciam Slovenskej republiky. Tie prostriedky nezostanú železniciam. Železnice Slovenskej republiky zároveň znížia, možno až na nulu, uvidíme, svoj záväzok voči Sociálnej poisťovni, ktorý sa pohybuje okolo 5 mld., voči daňovým úradom, voči Spoločnej poisťovni a práve tieto - Sociálna poisťovňa a Spoločná poisťovňa - vlastne už vykročia do prvého štvrťroka budúceho roku v oveľa priaznivejšej situácii ako dnes.
Z mimorozpočtových zdrojov chceme použiť aj na oddlženie zdravotníctva vo výške 3 mld., chceme ďalej vo výške 1,06 mld. Sk použiť na riešenie zadlženosti Štátneho fondu cestného hospodárstva. Sú to všetko dlhy, ktoré vznikali v predchádzajúcich rokoch a raz ich treba riešiť. To je práve to ťažké dedičstvo, ktoré nesieme so sebou, ale iná cesta v tejto chvíli nie je.
Je vám zrejmé, že okrem prostriedkov, ktoré získame za ČSOB v prvom štvrťroku budúceho roka, predpokladáme získať aj prostriedky, ktoré vzniknú vstupom strategického investora do Slovenských telekomunikácií, ktorý tam vstúpi čiastočne zvýšením základného imania, čiastočne odkúpením akcií. Samozrejme, že komunikujeme aj s ministerstvom zdravotníctva, ako riešiť konkrétne zadlženosť zdravotníctva. Je zrejmé, že dlhy, ktoré sa tu kumulovali za niekoľko rokov, nie je možné vyriešiť v jednom jedinom roku. Myslím si, že bude veľký krok dopredu, ak sa nám podarí znížiť zadlženosť zdravotníctva v takom rozsahu, ako som naznačila a zároveň rezort zdravotníctva už pripravil návrh na splátkový kalendár voči všetkým veriteľom v zdravotníctve. Myslím si, že je to pre nich nepochybne dobrá správa.
Vo vývoji verejných financií dochádza však k narastaniu schodkov. Osobitne dochádza k narastaniu schodkov vo fondoch sociálneho zabezpečenia a ešte bližšie v Sociálnej poisťovni. Chcela by som upozorniť verejnosť, ale i poslaneckú snemovňu, že venujeme dosť malú pozornosť vývoju finančného hospodárenia v Sociálnej poisťovni, v zdravotných poisťovniach a v Národnom úrade práce.
Dovoľte mi, aby som povedala, že za 1. až 3. štvrťrok schodok vo verejných fondoch dosiahol 4,9 mld. korún, pritom tieto fondy nakladali s prostriedkami za toto obdobie vo výške 102 mld. korún. Je to nepochybne veľký balík a je len na škodu veci, že tak ako je pod drobnohľadom hospodárenie s prostriedkami štátneho rozpočtu, nie je rovnako pod drobnohľadom aj hospodárenie s prostriedkami v týchto fondoch, hoci sú to prostriedky, na ktoré sa my rovnako skladáme ako do štátneho rozpočtu. Sú to odvody zamestnancov a zamestnávateľov. Pritom dochádza k neustálemu znižovaniu výberu poistného a narastaniu pohľadávok týchto sociálnych fondov - tu vždy hovorím zdravotné poisťovne plus Sociálna poisťovňa a Národný úrad práce. Celkové pohľadávky za sociálne fondy do konca trištvrte roka tohto roku dosiahli 64,5 mld. korún. Sú to analógie ako daňové nedoplatky, ako vidíte, je to suma ešte výrazne vyššia. Opäť by sme mohli hovoriť o príčinách narastania a dosiahnutia až takejto vysokej sumy, ale myslím si, že týmto by sme sa mali oveľa podrobnejšie zaoberať. Pritom celkové záväzky dosiahli v sociálnych fondoch k tomuto obdobiu 13,7 mld. korún.
Zameriavame sa na znižovanie štátnej administratívy, počtu v štátnej administratíve a celkom nám uniká, koľko ľudí je zamestnaných v zdravotných poisťovniach, v Sociálnej poisťovni a v Národnom úrade práce. A som presvedčená, že s výnimkou Národného úradu práce, kde by sa mala robiť aj časť aktívnej politiky, tie čísla v ostatných poisťovniach sú nadhodnotené, ale posúďte.
V sociálnych fondoch do konca trištvrte roka pracovalo 14 689 zamestnancov, z toho v zdravotných poisťovniach 3 159. V Sociálnej poisťovni 4 538 a v Národnom úrade práce 4 999 zamestnancov. Pritom neinvestičné náklady správneho fondu na jedného zamestnanca na mesiac dosiahli v zdravotných poisťovniach 32 180 korún, v Sociálnej poisťovni 27 609 a v Národnom úrade práce podstatne menej, 18 099.
Myslím si, že tieto údaje sú skutočne alarmujúce a treba sa nimi podrobnejšie zaoberať. Prečo o tom hovorím? Hovorím o tom preto, že je potrebné obrátiť zvýšenú pozornosť na zákony, ktoré sa schvaľujú na prvom kroku vo vláde, na druhom v Národnej rade Slovenskej republiky, tie zákony, ktoré ovplyvňujú jednotlivé sociálne fondy, ktoré súvisia s ich hospodárením. Osobitne by som chcela upriamiť pozornosť na hospodárenie v týchto poisťovniach, na výšku a používanie správneho fondu.
Veľká časť vystúpení, a to z radov aj opozičných poslancov, aj vládnych poslancov poukazovala na určité napätie a riziká v rozpočte. Nezakrývame to. Myslím si, že keď nič inšie, tak sme vládou, ktorá hovorí pravdu, hovorí otvorene aj o negatívnych stránkach. Nehovorí iba o pozitívnych stránkach. Uvedomujeme si napätia, ktoré budú vznikať v zdravotníctve, v Sociálnej poisťovni, ale širšie v sociálnej sfére aj v hospodárení miest a obcí i v poľnohospodárstve. Mohla by som pokračovať.
Na druhej strane však musím povedať, že mnohé vyjadrenia zo strany opozičných poslancov boli zavádzajúce, nepravdivé, pretože znovu sa pozreli len povedzme na prostriedky, ktoré sú priamo vyčlenené v kapitolách, a nenalistovali si, čo je určené vo Všeobecnej pokladničnej správe, čo je určené v mimorozpočtových prostriedkoch a tak ďalej, a potom dochádzali k záverom, ktoré boli veľmi skresľujúce a skutočne vytvárali predstavu úplného rozbitia, rozvratu štátu. Takáto situácia nie je napriek tomu, že hovorím a opakujem, napätia a riziká si dobre uvedomujeme.
V zdravotníctve som už hovorila o oddlžení, o tom, ako a čo sa oddlží jednorazovo, čo sa bude postupne cez splátkový kalendár a akým spôsobom oddlžovať. Na druhej strane je potrebné sa zameriavať aj na zlepšovanie výberu. Výška nedoplatkov, resp. pohľadávok poistných fondov ukazuje, že sú, samozrejme, veľké medzery. A to najdôležitejšie je, že aj v zdravotníctve je nevyhnutné pokračovať v reforme, ktorá sa začala, ktorá má zatiaľ len také prvé kroky, čo sa urobili, a všetkým je nám jasné, že sa tu zastať nedá.
Chcela by som upozorniť na to, že nemôžeme byť spokojní ani so sociálnou sférou, a i keď mnohé kroky v tomto smere sme už urobili, k jej zefektívneniu, zabráneniu zneužívaniu napríklad rôznych dávok, či už sociálnych dávok a tak ďalej, predsa len treba i v tomto smere pokračovať. Odmietam však také paušálne tvrdenia, že dôjde k vysokému prepadu napríklad preto, že sa rušia dotácie na teplo. Pravdepodobne ste nepočúvali to zdôvodnenie, keď som hovorila, že rušenie dotácií na teplo bolo časovo harmonizované s účinnosťou nového zákona o príspevku na bývanie, takže to, čo sme v tomto roku mali vyčlenené na dotácie na teplo, bude v budúcom roku použité ako príspevok na bývanie. Z hľadiska sociálnej spravodlivosti je oveľa rozumnejšie, aby sa tento príspevok poskytoval tým, ktorí sú na to sociálne odkázaní, a aby sa nedotovali domácnosti, kde je podstatne väčší príjem.
Tohto roku po prvýkrát máte možnosť zistiť, že sa vyčlenili prostriedky aj na garančný fond, čo súvisí s novelou zákona o zamestnanosti, kde sme konečne uzákonili aj garančný fond. Žiaľ, sme zasa naozaj jeden z tých štátov, ktorý dospel ako posledný ku zriadeniu garančného fondu. Otázne je, prečo sa to neurobilo za predchádzajúcej vlády, keďže je známe, že na Slovensku je už nový druh športu, keď sa neuhrádzajú mzdy a práve podniky, ktoré sa dostávajú do kritickej situácie, keď sa ešte nerealizuje konkurz, ale sa už vyhlasuje, v týchto podnikoch sa spravidla mzdy nevyplácajú, takže sme vyčlenili 210 mil. korún zo štátneho rozpočtu na vytváranie garančného fondu, na ktorom budú participovať aj zamestnávatelia.
Dovoľte mi, aby som sa vyjadrila aj k hospodáreniu miest a obcí. Ako všetko, má to jednu aj druhú stránku. Uvedomujeme sizložitosť hospodárenia v rozpočtoch miest a obcí. Odzneli tu niektoré návrhy. Nazdávam sa, treba dodať, že sme vyšli v ústrety mestám a obciam aj iným spôsobom. Už v zákone o dani z príjmov, kde ste presadili to, že nebudú zdaňované príjmy z predaja majetku, z prenájmu majetku. Vážna je otázka, odkiaľ získavať zdroje na zvýšenie. Návrhy, ktoré odzneli na zvýšenie v prospech rozpočtu miest a obcí, návrhy, ktoré zazneli alebo sú v spoločnej správe, hovoria o zvýšení odvodu z SPP. Chcela by som len povedať, že neviďme v tom hneď riziko ohrozenia plynofikácie obcí. Zdá sa, že sa nájde aj iný spôsob, ako by sa prechodne riešili aj vzťahy medzi SPP a obcami, ktoré sa podieľajú na plynofikácii. Nechcem predchádzať, ale je tu istá možnosť zapojenia lízingových spoločností, ktoré by pomohli na určité preklenovacie obdobie vyriešiť aj túto otázku.
Absolútne nemôžem súhlasiť so zavádzajúcimi tvrdeniami dokonca bývalého ministra pôdohospodárstva, ktoré pani predsedníčka výboru už vysvetlila, ako to je napríklad so zdaňovaním dotácií. Je to skutočne hrubý nezmysel, čo ste uviedli, pán bývalý minister, pretože dotácie sú riešené dvojakým spôsobom. Buď sú uznávané ako výdavky na dosiahnutie príjmov, to znamená, sú odpočítateľnou položkou, alebo sú riešené tak, že sa dotácie oslobodzujú od zdaňovania. Sú riešené dvojakým spôsobom. Rovnako to, čo ste hovorili o spotrebnej dani - predsa veľmi dobre viete, že sú tam zároveň aj zvýšené možnosti vratiek k spotrebnej dani z uhľovodíkových palív a mazív, a viete aj to, že nikdy do tej výšky, ako to bolo vyčlenené v rozpočte, sa žiadny rok nevyčerpali. Rovnako dobre musíte aj vedieť, čo je v slovenskej verzii bionafta, že to skutočne nie je ten bioprodukt ako produkt v štátoch Európskej únie, a veľmi dobre viete, že aj pod hlavičkou takejto bionafty dochádzalo k mimoriadne vysokým daňovým únikom.
Rovnako by som chcela povedať, že ak čítame kapitolu ministerstva pôdohospodárstva, nalistujme si aj Všeobecnú pokladničnú správu, ktorá hovorí o vyčlenení prostriedkov na program rozvoja vidieka vo výške 280 mil. korún. Prečítajme si aj prostriedky, ktoré sú určené na odstraňovanie škôd zo živelných pohrôm vo výške 510 mil. korún. Prečítajme si aj prílohu, ktorá hovorí o alokovaní 1 040 mil. Sk do Štátneho fondu trhovej regulácie a 160 mil. korún do Štátneho fondu zveľaďovania lesa.
Viete, ak sa tu pán poslanec Kozlík pred chvíľočkou vyjadril o exekučnom zákone takým spôsobom, akým sa vyjadril, ukazuje to buď na úplnú stratu pamäti - čo by som nepredpokladala u pána poslanca Kozlíka -, alebo jednoducho na hrubú demagógiu a hrubé prekrúcanie skutočnosti. Keď sa prijímal exekučný zákon v poslaneckej snemovni v prvom volebnom období, poslanci opozície jednoznačne ukazovali na veľké nedostatky toho zákona a nehlasovali sme zaň. Osobne som vtedy vysvetľovala vtedajšiemu ministrovi financií pánu Kozlíkovi, aké je škodlivé prijať exekučný zákon práve v tom historickom období. Pán poslanec, vtedajší minister Kozlík len rozhodil rukami a povedal - no tak navrhnite iné riešenie. On, ktorý mal za sebou 670 ľudí ministerstva financií, vtedy žiadal od opozičnej poslankyne, aby navrhla iné riešenie.
Chcem povedať, že exekučný zákon nás stál určite dvojciferné číslo, vyše 10 mld. korún, pretože sa neprijal v tom istom čase v Českej republike a veľmi dobre vedeli, prečo ho neprijali, ale umožnil zároveň českým podnikom, veriteľom cez exekučný zákon si vymáhať pohľadávky, ktoré mali na Slovensku, a recipročne slovenskí podnikatelia a veritelia to voči českým podnikom urobiť nemohli, lebo v Česku do dnešného dňa exekučný zákon nie je. To, že sme boli vo vláde za to, aby sa exekučný zákon k 1. 1. zrušil, môžem povedať. Len, bohužiaľ, nebola nás prevažná časť vo vláde. Som rada, že došlo aspoň k takej novele exekučného zákona, k akej došlo, pretože nepochybne aj toto bude mať pozitívne účinky na poľnohospodárstvo. Ak hovoríme o rozbíjaní družstiev a rozbíjaní obchodných reťazcov, chcem vám len pripomenúť - nie je tu už poslanec, ktorý o tomto hovoril -, že oboje majú na svedomí ministri prvej vlády Vladimíra Mečiara. Ich mená si ľahko môžete dosadiť.
Napokon sa najčastejšie hovorilo o tom - a myslím, že je to správne -, čo tento rozpočet prinesie pre občana. Myslím si, že pozorne počúvajúci občan si mohol i z toho, čo som uvádzala, už spočítať, čo pre neho rozpočet na rok 2000 bude znamenať a čo nebude znamenať. Pán poslanec Kozlík hovoril, že treba vidieť predovšetkým občana. Naozaj súhlasím s tým, len koľko je v tom farizejstva, že sa pasuje za najväčšieho ochrancu občana práve teraz a že sa nepasoval do jeho ochrancu v čase, keď bol podpredsedom vlády, a to isté môžem povedať o všetkých poslancoch opozície, ktorí vystupovali.
Znovu by som len chcela trošičku oprášiť pamäť, čo sa tu odohralo. Obviňujete túto vládu z toho, ako zvyšuje ceny, obviňujete túto vládu z rôznych balíčkov, ale, vážení opoziční poslanci, tak trošku - ak si nechcete nalistovať v čiernej knihe vládnutia, nemám na mysli rezortnú knihu, ale knižku, ktorú sme pripravili za Stranu demokratickej ľavice do predvolebnej kampane -, tak mi dovoľte, aby som nalistovala ja vám. V lete v roku 1997 vláda prijala tzv. balíček opatrení, medzi ktorými bol návrh zákona o regulácii miezd, 10-percentné zvýšenie cien energie pre veľkoodberateľov, zvýšenie spotrebiteľskej dane z uhľovodíkových palív, zvýšenie väčšieho počtu poplatkov v správnom konaní, znovuzavedenie dovoznej prirážky vo výške 7 %, zvýšenie cien vodného a stočného, sprísnenie regulácie výdavkov a tak ďalej a tak ďalej. Mohla by som pokračovať v časti, ktorá hovorí o cenách, ku ktorému dátumu a ako sa zvyšovali ceny.
Hovorím o tom iba preto, aby ste neronili krokodílie slzy, farizejsky tu nepoukazovali na nás, aká sme my neschopná vláda, asociálna vláda, vláda, ktorá pripravila rozpočet proti záujmom týchto ľudí, ktorí nás i vás volili. Zároveň by som chcela povedať, že zodpovednosť tejto vlády je v tom, že otvorene hovorí o tom, kde sa nachádzame a zobrala na seba odvahu, že robí opatrenia, ktoré nie sú lákavé a ani nemajú krátkodobo pozitívne sociálne dôsledky, ale bez nich by sme mohli síce možno v budúcom roku mať nižšie zvyšovačky cien, možno by mohli rýchlejšie rásť mzdy, určite aj toto by sa dalo robiť, ale o dva roky na to by už rovnako ktorákoľvek vláda, ktorá by vzišla z volieb, musela by robiť také tvrdé opatrenia, trúfnem si povedať, že bežný človek by to už takmer naozaj fyzicky neprežil. Tak ak treba liečiť, treba liečiť čím rýchlejšie, aj keď to bolí, ale dúfame, že z tejto liečby vyjde zdravý pacient, bude životaschopný a schopný starať sa sám o seba. O toto vládnej koalícii v plnom rozsahu ide.
Vážené dámy a páni, nechcem sa v tejto chvíli vyjadrovať jednotlivo k pozmeňujúcim návrhom. Zabralo by mi to asi ďalšiu polhodinu a viem, že je už snaha, aby sme skončili definitívne rozpravu o zákone o štátnom rozpočte. Ale vo všeobecnosti by som chcela povedať niekoľko poznámok.
Po prvé, mali by sme si uvedomiť zodpovednosť, ktorou pristupujeme ku schvaľovaniu zákona o štátnom rozpočte. Pozmeňujúce návrhy by nemali smerovať k tomu, aby sa zvýšil schodok štátneho rozpočtu, resp. verejných financií. Veľakrát sme hovorili o dôvodoch, prečo je to síce populisticky veľmi schodné, ale je to nezodpovedné, je to možno krátkodobo prínosom, ale dlhodobo alebo strednodobo to znamená len mínusy pre tento štát. Chcela by som vás požiadať, aby ste hlasovali skutočne nie na základe určitých rezortných prístupov.
Samozrejme, že v rozprave odznievali návrhy, ktoré boli výsledkom práce jednotlivých výborov a tam sa rezortné pohľady museli evidentne zohľadňovať, a tak ste ich tu aj v desiatkach pozmeňujúcich návrhov predniesli. My však nerozhodujeme len o rozpočte pôdohospodárstva, školstva, zdravotníctva, rozhodujeme o rozpočte štátu, rozhodujeme o rozpočte Slovenskej republiky. Preto pri konečnom rozhodovaní sa pokúste skutočne takto z nadhľadu pozerať sa aj na jednotlivé rezortné návrhy a pokúsme sa nájsť taký konsenzus, aby nedošlo k ohrozeniu základných záujmov tohto štátu.
Po druhé je zrejmé, keďže tieto návrhy vznikali v jednotlivých výboroch, mnohé z týchto návrhov sú kontroverzné. Niektoré hovoria o tom, aby sa zvýšila kapitola niektorého z rezortov, druhé hovoria o tom, aby sa kapitola toho istého rezortu znížila. Viete, že sa nedá dosiahnuť jedno i druhé a pri väčšine takýchto návrhov, kontroverzných návrhov zrejme jediné riešenie je neprijať ani jeden, ani druhý návrh. To by som tiež chcela dať do vašej pozornosti. Bude potrebné veľmi starostlivo zvažovať tie návrhy, kde je povedané, akým spôsobom je možné zvýšiť príjmy do rozpočtu a kde sa vlastne rozdeľujú dodatočné príjmy. Ak sa ukáže, a máme na to ešte niekoľko hodín vrátane noci, že je to reálne, v tom prípade je možné takýto návrh podporiť. Pokiaľ však takýto návrh je nereálny, dostali by sme sa práve do prvej kategórie, že by sme navyšovali schodok štátneho rozpočtu.
Na záver by som sa chcela poďakovať všetkým tým, ktorí vystúpili v rozprave. Nechcem hodnotiť rozpravu z toho hľadiska, či vystúpenia prispeli k rozvíjaniu, alebo neprispeli k rozvíjaniu nášho uvažovania, spoločného uvažovania o rozpočte. Myslím si, že mnohé z nich skutočne bolo potrebné veľmi starostlivo počúvať. Chcem vám povedať, že záznam z tejto rozpravy budeme analyzovať na ministerstve financií, budeme sa ním veľmi starostlivo zaoberať. Nebudeme sa zaoberať mnohými útokmi, atakmi, nezmyselnými tvrdeniami, dokonca klamstvami a tak ďalej, to jednoducho od nás nechcite, ale všetky dobre myslené a dobre vyargumentované návrhy, ktoré zazneli - musím povedať, že zazneli niektoré aj zo strany opozície -, budeme zvažovať. Aj keď sa nedajú zohľadniť už v plnom rozsahu v tohtoročnom, teda v rozpočte na rok 2000, život sa nekončí a onedlho napokon začneme pracovať na rozpočte na rok 2001.
Vítam návrhy, ktoré ukazujú na rastúci záujem poslaneckej snemovne k štátnemu rozpočtu, a viete, že predkladateľ, keď sa rokovalo o zákone o rozpočtových pravidlách, nebol proti tomu, aby sa zo zákona skôr predložil návrh zákona o štátnom rozpočte do Národnej rady. Myslím si, že to môže len pomôcť a skvalitniť štátny rozpočet na budúci rok. Rovnako si myslím, je veľmi dobrý návrh - ak dovolíte, že to môžem takto hodnotiť -, ktorý zaznel, aby už v polovici budúceho kalendárneho roku sme v Národnej rade hovorili o zámeroch štátneho rozpočtu na rok 2001. Ak sa niekto tak pejoratívne vyjadril o tom, že ministerstvo financií je takým ministerstvom štátneho rozpočtu, trafil skutočne klinček po hlavičke, ale nie z pejoratívneho hľadiska. Čím iným má byť ministerstvo financií, moderné ministerstvo financií, aj keď nie je ministerstvom štátneho pokladu? A o čom ten štátny poklad je? To je skutočne o štátnom rozpočte a o spravovaní majetku tohto štátu.
V budúcom roku sa časť kompetencií ministerstva financií oddelimituje na novovzniknutý úrad finančného trhu a budeme mať väčší časový priestor, aby sme oveľa zodpovednejšie pracovali na štátnom rozpočte. Chceme už v budúcom roku prísť aj s prvým finančným výhľadom, ktorý bude pravdepodobne až do roku 2002, takže budeme mať už na stole aj prvú predstavu, ako bude vyzerať nielen rozpočet v roku 2001, ale aj rozpočet v roku 2002. Chceli by sme, aby sa tieto výhľady každým rokom inovovali o jeden rok ďalej, aby sa zaviedla určitá kontinuita do finančného rozpočtovania. To je prvá inovácia, s ktorou prídeme v budúcom roku.
Druhá sa bude dotýkať toho, že budeme mať ambíciu postúpiť v manažmente verejných financií. Aj v priebehu odpovede som uviedla, aké je nevyhnutné, aby sme prešli len z manažovania štátnych financií na manažovanie verejných financií. Nie je to triviálna úloha, ťažko, veľmi ťažko sa s ňou pasujú aj iné štáty Európskej únie, ale tejto ambície sa vzdať nemôžeme a musíme spoločne v tomto smere pokročiť.
Vážené dámy a páni,
vážená poslanecká snemovňa,
dovoľte mi, aby som vás na záver požiadala, aby ste podporili vládny návrh zákona o štátnom rozpočte na rok 2000.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)