Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem pani ministerke za jej vystúpenie v rozprave.
Pýtam sa pána spravodajcu, či chce vystúpiť k rozprave.
Nech sa páči, pán spravodajca, máte slovo.
Poslanec P. Farkas:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
rozprava o návrhu štátneho rozpočtu sa chýli ku koncu. Je to vážny materiál, ktorý sme prerokovali, a do akej miery je vážny, odzrkadľuje aj stanovisko pánov poslancov a poslankýň, ktorí vystúpili v rozprave. Vypočuli sme si spolu 81 vystúpení z radov pánov poslancov a poslankýň, ale treba vychádzať z toho, že v každej krajine, v každom štáte rokovania o návrhu štátneho rozpočtu vždy patria k najdôležitejším otázkam, ktoré prerokúvajú jednotlivé parlamenty. Veď vytvára značnú časť hospodárskej klímy na nasledujúci rok a vytvára určitý rámec ďalšieho rozvoja spoločnosti.
Nechcem sa zaoberať niektorými otázkami, ktoré boli nadnesené, nechcem hodnotiť z odbornej stránky vystúpenia jednotlivých pánov poslancov a poslankýň. Veď po prvé to urobila už pani ministerka a po druhé alebo po ďalšie, že ani rokovací poriadok mi to veľmi nedovolí, môžem sa vyjadriť len k priebehu rozpravy a k jednotlivým procedurálnym otázkam.
Z tohto miesta chcem vysloviť uznanie všetkým pánom poslancom a pani poslankyniam, ktorí tu vystupovali odborne, fundovane a mali snahu zlepšiť predložený návrh štátneho rozpočtu. Na druhej strane, žiaľ, sme počuli aj iné vystúpenia, ale teraz odhliadneme od toho. Veď celá spoločnosť je vo vývoji a nech nás poteší to, že smerujeme k lepšiemu. Viacerí páni poslanci tu vystupovali iba väčšinou z politického hľadiska. Je to pochopiteľné, veď rokovanie o návrhu štátneho rozpočtu je sčasti aj politikum a hospodárstvo s politikou má vždy čosi spoločné. Viacerí páni poslanci spomínali, aké veľké negatívum je, že došlo k obmedzeniu rečníckeho času.
Chcem vás informovať o tom, alebo chcem vám pripomenúť to, že v posledných rokoch a počnúc od roku 1992 vždy pri prerokovaní návrhov štátneho rozpočtu došlo k určitému obmedzeniu rečníckeho času, kým existoval v Národnej rade starý rokovací poriadok. Veď sa pamätáme na niektorých pánov poslancov, ktorí sa z radov vtedajšej vládnej koalície ozývali iba vtedy, keď vystúpili s procedurálnym návrhom na skončenie rozpravy. Takže sa živo pamätáme na toto obdobie. Zlatým klincom ohľadom tejto problematiky bol jeden pán poslanec, ktorý vystúpil v mene poslaneckého klubu a rečnil 52 minút a k tomu sa prihlásil ešte aj písomne do rozpravy. Nevyčerpal si ani celých 10 minút, ale hovoril o tom, že je nečestné a nedôstojné obmedzovať rečnícky čas, lebo sa nemohol plne vyjadriť. Tak to je iba na margo.
Viacerí sa zmienili o tom, že, žiaľ, gestorský výbor nepodporil stanoviská alebo návrhy, ktoré boli prijaté v ostatných výboroch Národnej rady Slovenskej republiky. Chcem vás informovať o tom, že v gestorskom výbore sme prerokovali všetky návrhy, ktoré boli prijaté v ďalších výboroch. Ku každému návrhu sa vyjadrilo aj ministerstvo a mohli sa vyjadriť aj poslanci a hlasovaním sme rozhodli o tom, či gestorský výbor odporúča, alebo neodporúča prijať určitý návrh. Chcem vám vyjsť v ústrety a z hľadiska toho, že mám poverenie gestorského výboru navrhnúť spôsob hlasovania o viacerých bodoch, z ktorých väčšina bola zapracovaná do spoločnej správy a niektoré boli dotknuté v rozprave. Takže budeme hlasovať osobitne o každom bode aj zo spoločnej správy a Národná rada sa vyjadrí hlasovaním potom osobitne ku každému bodu.
Bolo tu vyjadrené aj také stanovisko, že rokovanie o návrhu štátneho rozpočtu je nelegitímne, lebo výbor na kontrolu Vojenského spravodajstva neprerokoval predložený návrh štátneho rozpočtu. Chcem vás informovať o tom, že takéto stanovisko je mylné, lebo existujú k rokovaciemu poriadku tzv. podrobnejšie pravidlá rokovania Národnej rady Slovenskej republiky a tieto podrobnejšie pravidlá sme prijali neskôr, po prijatí nového rokovacieho poriadku ešte v prvom volebnom období a v bode 23 sa píše, že tam, kde zákon ustanovuje prideliť návrh všetkým výborom okrem Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií štátnych funkcionárov, návrh sa neprideľuje aj tzv. paralelným výborom, t. j. Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európsku integráciu a osobitným kontrolným výborom. Takže celé rokovanie o návrhu štátneho rozpočtu prebehlo v rámci pravidiel a v rámci zákona o rokovacom poriadku.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci, návrh štátneho rozpočtu je komplexný dokument v súčasných ekonomických podmienkach, taký, ktorý podľa môjho hodnotenia môžeme podporiť. Isteže, každý z nás si vie predstaviť aj lepší návrh štátneho rozpočtu, ale, žiaľ, prostriedky a zdroje sú obmedzené a treba vychádzať z toho, že z týchto obmedzených zdrojov nemôžeme navrhnúť iné riešenie. Dúfajme, že tento návrh štátneho rozpočtu bude prijatý a posunie nás trošku bližšie k trhovej ekonomike. Teraz je zodpovednosť na nás, či tento návrh rozpočtu bude dostatočný, ale podľa všetkého keď tento návrh obsahuje to, z čoho sa dá vychádzať a všetky základy ekonomiky Slovenska, tak je to dosť optimálne stanovisko a hľadisko na ďalší vývoj a rozvoj spoločnosti. Úlohy sú na nás, sú ťažké, ale podľa môjho hodnotenia zvládnuteľné. Zajtra budeme hlasovať o všetkých návrhoch, dovtedy zhromaždím jednotlivé návrhy, ktoré tu boli uvedené a budeme hlasovať o každom návrhu osobitne.
Ďakujem vám za spoluprácu. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem pekne pani ministerke, ďakujem pekne pánu spravodajcovi za prácu, ktorá bola z ich strany vykonaná. Tak ako pán spravodajca uviedol, hlasovanie o štátnom rozpočte bude prebiehať zajtra, samozrejme, o jednotlivých pozmeňujúcich návrhoch a predpokladáme, že to bude v odpoludňajších hodinách. Ďakujem pekne ešte raz, pán spravodajca, aj vám, pani navrhovateľka.
Páni poslanci, pani poslankyne, nasleduje druhé a tretie čítanie.
Pán poslanec Maxon má procedurálny návrh.
Poslanec M. Maxon:
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Na záver dnešného rokovania by som vás chcel požiadať, aby ste nás informovali o programe zajtrajšieho rokovania.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Pán poslanec, našou snahou je, poviem celkom na záver, aby sme skončili rokovanie tejto schôdze v piatok tento týždeň, aby sa parlament nemusel stretávať na budúci týždeň.
To znamená, že teraz chceme pokračovať aj po 19.00 hodine rokovaním o jednotlivých materiáloch, ktoré sú pod bodmi 3, 4, 6, 7, 9, 10, 11 s tým, že by sme preskočili rokovanie o návrhoch rozpočtov pod bodmi 12, 13, 14, 15, 16 a, samozrejme, aj bod 2 návrh rozpočtu Exportno-importnej banky Slovenskej republiky na rok 2000, ktoré sú naviazané na štátny rozpočet a predpokladajú schválenie štátneho rozpočtu, s tým, že by sme zajtra v dopoludňajších hodinách pokračovali prerokúvaním ďalších bodov, ktoré nie sú pod spomenutými číslami a ktoré si vyžadujú najskôr schválenie štátneho rozpočtu, a potom môžeme pristúpiť k rokovaniu o nich.
To znamená, že rokovanie o štátnom rozpočte a schvaľovanie pozmeňujúcich návrhov by bolo zajtra - predpoklad po hodine otázok a odpovedí o 15.00 hodine s tým, že by sme potom samozrejme po prerokovaní tohto bodu a jeho schválení pokračovali v ďalšom programe schôdze.
To znamená, že teraz chceme prejsť k rokovaniu o návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Lotyšskou republikou o zamedzení dvojitého zdanenia a zabránení daňovému úniku v odbore daní z príjmov a majetku.
Ale ešte predtým pani poslankyňa Tóthová má procedurálny návrh.
Nech sa páči, pani poslankyňa.
Poslankyňa K. Tóthová:
Pán predsedajúci, navrhujem, aby ste si doriešili túto situáciu, pretože ste odsúhlasili rokovanie po 19.00 hodine, pokiaľ sa neskončí rozprava o rozpočte. Čiže rozprava sa skončila, to, čo ste si odsúhlasili, už teda pokračovanie neplatí, čiže by ste pokračovali v rozpore s rokovacím poriadkom. Musíte si navrhnúť nové uznesenie.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Pani poslankyňa, je to jasné, aj keď veľmi dobre viete, že môžeme využiť aj iné pravidlo rokovacieho poriadku, pokiaľ je všeobecný súhlas. Ja som to, samozrejme, myslel ako všeobecný súhlas koalície aj opozície, aby sme dotiahli rokovanie 25. schôdze do piatku. Myslím si, že v tom žiadny rozpor medzi nami neexistuje, ale predpokladá to prirodzene, aby sme pokračovali v rokovaní aj dnes. Je samozrejmé, že pokiaľ budú niektorí poslanci proti, musíme uplatniť isté podmienky. Chcem len pripomenúť, pani poslankyňa, že sme nemuseli byť takisto, keby sme sa rigorózne držali rokovacieho poriadku, ústretoví ani v tom, aby vystúpili niektorí poslanci, ktorí neboli prihlásení do rozpravy. Takže by som vás prosil o taký istý prístup pri tejto ďalšej otázke.
Pán poslanec Kováč - procedurálny návrh.
Nech sa páči.
Poslanec R. Kováč:
Vážený pán predsedajúci, dávam návrh, aby sme zistili všeobecný súhlas o tom, že budeme pokračovať ďalej v rokovaní, a ak tento súhlas nebude, tak predkladám procedurálny návrh, aby sme pokračovali v rokovaní po 19.00 hodine.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Páni poslanci, pani poslankyne, je všeobecný súhlas, aby sme dnes pokračovali po 19.00 hodine v rokovaní Národnej rady Slovenskej republiky? Okrem pána poslanca Gašparoviča aj ostatní súhlasia. Takže, pán poslanec Gašparovič, dúfam, že sa vecne prispôsobíš. Áno, ďakujem veľmi pekne za pochopenie. Budeme pokračovať ďalej.
Takže nasleduje druhé a tretie čítanie o
návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Lotyšskou republikou o zamedzení dvojitého zdanenia a zabránení daňovému úniku v odbore daní z príjmov a z majetku.
Návrh vlády ste dostali ako tlač 340, spoločnú správu výborov schválenú gestorským výborom máte ako tlač 340a, súčasťou ktorej je aj návrh na uznesenie Národnej rady.
Návrh vlády odôvodní ministerka financií Slovenskej republiky Brigita Schmögnerová.
Prosím pani ministerku, aby sa ujala slova.
(Ruch v sále.)
Páni, páni poslanci a pani poslankyne, prosím o pokoj.
Ministerka financií SR B. Schmögnerová:
Vážený pán predsedajúci,
vážená poslanecká snemovňa,
v súčasnosti je medzi Slovenskou republikou a Lotyšskou republikou bezzmluvný vzťah, keďže Lotyšská republika jednostranne vypovedala multilaterálne zmluvy o zamedzení dvojakého zdanenia príjmu a majetku fyzických a právnických osôb, ktoré boli platné medzi štátmi RVHP. Cieľom predkladanej Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Lotyšskou republikou o zamedzení dvojitého zdanenia a zabránení daňovému úniku v odbore daní z príjmov a z majetku, ktorú podpísali ministri zahraničných vecí oboch republík dňa 11. marca 1999 v Bratislave, je vytvorenie právneho rámca na rozvíjanie všestranných a vzájomne výhodných nielen hospodárskych, ale aj kultúrnych vzťahov.
Zmluva sleduje objektívne rozdelenie práva na zdanenie príjmu medzi štátny zdroj a štát, v ktorom má príjemca príjmu sídlo alebo bydlisko. V zmluve je zachovaný princíp, aby sa príjmy právnických a fyzických osôb jedného zmluvného štátu zdaňovali v štáte sídla právnickej osoby, prípadne bydliska fyzickej osoby. V druhom zmluvnom štáte sa môžu príjmy zdaniť len v rozsahu a za podmienok, ktoré sú stanovené ustanoveniami v článkoch 6 až 22 zmluvy. Príjmy z nehnuteľného majetku, jeho používania alebo prenájmu sa vždy zdaňujú v krajine, kde sa nehnuteľný majetok nachádza.
Zisky z obchodnej a priemyselnej činnosti podnikov a spoločností sa zdaňujú v druhom zmluvnom štáte len za predpokladu, že boli dosiahnuté v tomto druhom štáte na základe činnosti vykonávanej prostredníctvom stálej prevádzkarne umiestnenej v druhom štáte. Zdaňovanie dividend, úrokov a licenčných poplatkov je rozdelené len medzi oba zmluvné štáty, pričom pre štát zdroja je stanovená hranica zdanenia do výšky 10 % hrubej sumy do príjmov.
(Ruch v sále.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Prosím o pokoj v rokovacej sále, pani poslankyne, páni poslanci, pani ministerka odôvodňuje návrh vlády.
Pani ministerka, nech sa páči.
Ministerka financií SR B. Schmögnerová:
Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy je protokol k zmluve, ktorým sa stanovujú podmienky zdaňovania činností vykonávaných v pobrežnej oblasti. Z dôvodu rozdielnych geografických podmienok sa zmluvné strany dohodli, že zdaňovanie činností vykonávaných v pobrežnej oblasti budú upravovať ustanovenia protokolu. Napriek tomu, že Slovenská republika ani Lotyšská republika nie sú členskými štátmi OECD, je predkladaný návrh zmluvy v súlade s modelovou zmluvou OECD. Znenie jednotlivých článkov navrhovanej zmluvy zohľadňuje osobitosti vnútroštátnych predpisov oboch štátov. Uzavretie zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia je prejavom záujmu obidvoch zmluvných štátov na vytváranie priaznivého prostredia pre investorov a zároveň znižovanie daňového zaťaženia podnikateľov pôsobiacich na trhoch zmluvných partnerov.
Odsúhlasenie zmluvy v Národnej rade si nevyžaduje zmeny v právnom poriadku Slovenskej republiky a nedotýka sa záväzkov z iných medzinárodnoprávnych dokumentov, ktorými je Slovenská republika viazaná. Vykonávanie zmluvy bude mať pozitívny dosah na štátny rozpočet rozvojomm slovensko-lotyšských vzťahov.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem pekne pani ministerke.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci, odporúčam, keďže pani ministerka financií odôvodňuje ďalšie tri návrhy vlády, aby pani ministerka teraz odôvodnila všetky návrhy, ktoré ju splnomocnila vláda predložiť Národnej rade, a potom by sme poprosili spoločných spravodajcov, aby predniesli stanoviská gestorských výborov.
Pani ministerka, prosil by som vás, aby ste odôvodnili
návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Írskom o zamedzení dvojitého zdanenia a zabránení daňovému úniku v odbore daní z príjmov a majetku, ktorý máme ako tlač 341.
Ministerka financií SR B. Schmögnerová:
Ďakujem pekne za slovo.
Z hľadiska zámerov tejto zmluvy možno povedať, že Zmluva medzi Slovenskou republikou a Írskom o zamedzení dvojitého zdanenia sleduje skutočne rovnaké zámery ako pred chvíľočkou zdôvodnená zmluva. Predsa však z hľadiska obsahu ide o mnohé vážne odlišnosti, ktoré sú dané aj charakterom príslušného štátu a odlišnosťami v hospodárstve povedzme Írska a pred chvíľkou predkladanej zmluvy, ktorá sa týka Lotyšska.
Táto zmluva obmedzuje na minimum daňové zaťaženie fyzických a právnických osôb tak, aby nedochádzalo k dvojitému zdaneniu tých istých príjmov podľa platnej sústavy daňových zákonov. Rieši najmä zdanenie príjmov z vykonávania stavebných, montážnych a iných činností, z využívania patentov a priemyselných práv, technických znalostí a skúseností, výrobno-technických poznatkov, z úrokov majetkovej účasti, výrobnej a technickej kooperácie.
Dvojité zdanenie postihuje tiež príjmy z využívania autorských práv k dielam literárnym, umeleckým a vedeckým a príjmy výkonných umelcov. Zmluva sa predkladá pred ratifikáciou prezidentom Slovenskej republiky na odsúhlasenie v Národnej rade, pretože odlišne upravuje daňové povinnosti organizácií a občanov ako ustanovenia daňových zákonov zmluvných štátov. Jej odsúhlasenie si nevyžaduje zmeny v právnom poriadku Slovenskej republiky, nedotýka sa záväzkov z iných medzinárodnoprávnych dokumentov, ktorými je Slovenská republika viazaná. Predpokladá sa, že vykonávanie zmluvy bude mať pozitívny dosah na štátny rozpočet rozvojom slovensko-írskych vzťahov.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem pani ministerke za uvedenie návrhu na vyslovenie súhlasu so zmluvou medzi Slovenskou republikou a Írskom.
Prosím ju, aby odôvodnila ďalší bod, a to
návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Austráliou o zamedzení dvojitého zdanenia a predchádzaní daňovému úniku v odbore daní z príjmov.
Pani ministerka, máte slovo.
Ministerka financií SR B. Schmögnerová:
Vážená poslanecká snemovňa,
Zmluva medzi Slovenskou republikou a Austráliou o zamedzení dvojitého zdanenia a predchádzaní daňovému úniku bola podpísaná dňa 24. augusta 1999 v Canberre. Text zmluvy bol schválený uznesením vlády 14. januára 1997 a následne na rokovaní vlády 11. augusta 1999 bol schválený návrh na zmenu článku 13 ods. 4 uvedenej zmluvy.
Dosiaľ Slovenská republika a Austrália majú vzťah vo sfére zdaňovania bez zmluvnej úpravy. Predkladaný návrh zmluvy je historicky prvým zmluvným dokumentom svojho druhu medzi dvoma štátmi. Cieľom tejto zmluvy je opäť vytvoriť priaznivejšie podmienky na rozvoj všestranne vzájomne výhodných hospodárskych vzťahov medzi Slovenskou republikou a Austráliou.
Rozširovanie zmluvnej základne s členskými štátmi OECD je pre Slovenskú republiku prínosom, pokiaľ ide o jej snahu zaradiť sa medzi štáty, s ktorými sekretariát OECD rokuje o jej budúcom členstve. Text zmluvy rešpektuje štandardizovaný text modelovej zmluvy OECD. V pripomienkovom konaní sa k zmluve vyjadrilo Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Generálna prokuratúra, Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky ako najdôležitejší pripomienkovatelia.
Táto zmluva je predkladaná na odsúhlasenie v Národnej rade Slovenskej republiky a nevyžaduje si zmeny v právnom poriadku Slovenskej republiky a ani sa nedotýka záväzkov z iných medzinárodnoprávnych dokumentov, ktorými je Slovenská republika viazaná. Uzavretie tejto zmluvy nemá negatívne dosahy na štátny rozpočet, skôr naopak, predpokladáme, že bude mať pozitívny dosah na štátny rozpočet rozvojom slovensko-austrálskych hospodárskych vzťahov.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem pani ministerke za odôvodnenie návrhu vlády na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Austráliou a prosím ju, aby odôvodnila ďalší návrh, ktorým je vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 24/1991 Zb. o poisťovníctve.
(Hlasy z pléna.)
V poriadku, pán poslanec Kozlík, odporúčam, aby sme teraz poprosili spoločných spravodajcov výborov k jednotlivým návrhom zmlúv, ktoré odôvodnila pani ministerka financií.
Prosil by som teraz pána poslanca Kozlíka, aby predniesol stanovisko gestorského výboru k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Lotyšskou republikou.
Pán poslanec, máte slovo.
Poslanec S. Kozlík:
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Odporúčal by som teraz zároveň predniesť, keďže sme spojili tri body do jedného, aj spoločnú správu k Zmluve o zamedzení dvojitého zdanenia a predchádzaní daňovému úniku v odbore daní z príjmov aj medzi Slovenskou republikou a Austráliou, keďže ide o totožné spoločné správy.
Vážená snemovňa,
dovoľte mi, aby som vás informoval, že návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Lotyšskou republikou o zamedzení dvojitého zdanenia a zabránení daňovému úniku v odbore daní z príjmov a majetku a takisto návrh Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Austráliou o zamedzení dvojitého zdanenia a predchádzaní daňovému úniku v odbore daní z príjmov pridelil predseda Národnej rady na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Zároveň určil k uvedenej zmluve ako gestorský Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu.
Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu predložené zmluvy prerokoval na zasadnutí 23. novembra 1999 a uzneseniami číslo 266 a 267 vyslovil súhlas a odporučil Národnej rade vysloviť súhlas s týmito zmluvami.
Podobne Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie prerokoval návrhy predložených zmlúv na svojom zasadnutí 25. novembra 1999 a uzneseniami číslo 174 a 175 vyslovil súhlas a odporučil Národnej rade vysloviť súhlas s týmito zmluvami.
Zároveň Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu schválil spoločnú správu výborov Národnej rady k týmto zmluvám, ako aj návrhy na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvami medzi Slovenskou republikou a Lotyšskou republikou a Slovenskou republikou a Austráliou o zamedzení dvojitého zdanenia a zabránení daňovému úniku v odbore daní z príjmov. Určil poslanca Sergeja Kozlíka za spoločného spravodajcu výborov.
Takže, vážený pán predsedajúci, odporúčam, keby teraz mohol predniesť ďalšiu spoločnú správu pán poslanec Maxon.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Áno, prosil by som vás, pán poslanec Maxon, aby ste predniesli spoločnú správu výborov na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Írskou republikou.
Poslanec M. Maxon:
Vážený pán podpredseda Národnej rady,
vážená pani ministerka,
pán kolega Kozlík už predniesol návrh aj k Lotyšsku, aj k Austrálii, tak, ak mi dovolíte, ja by som hovoril k Írsku, tlač 341.
Návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Írskom o zamedzení dvojitého zdanenia a zabránení daňovému úniku v odbore daní z príjmov a z majetku pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím číslo 400 z 13. 10. 1999 na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a súčasne určil ako gestorský Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu s touto zmluvou vyslovil súhlas 23. novembra 1999 uznesením číslo 268 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie vyslovil súhlas s touto zmluvou 25. novembra 1999 uznesením číslo 176. Zároveň Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu prerokoval spoločnú správu výborov k tomuto návrhu zmluvy, ako aj návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Írskom o zamedzení dvojitého zdanenia a zabránení daňového úniku v odbore daní z príjmov a z majetku.
Vážené dámy, vážení páni, spoločnú správu aj uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky máte všetci k dispozícii. Návrh na uznesenie znie: "Národná rada Slovenskej republiky vyslovuje súhlas so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Írskom o zamedzení dvojitého zdanenia a zabránení daňovému úniku v odbore daní z príjmov a z majetku."
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem pánu poslancovi Maxonovi za uvedenie spravodajskej správy.
Prosím teraz pani ministerku, aby odôvodnila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo...
(Hlasy v pléne.)
Pani poslankyne, páni poslanci, ospravedlňujem sa.
Otváram rozpravu o jednotlivých bodoch programu, ktoré odôvodnila pani ministerka financií. Do rozpravy som nedostal žiadne písomné prihlášky. Pýtam sa, či sa do rozpravy hlási niekto ústne.
Konštatujem, že nie je to tak, preto vyhlasujem rozpravu o bode programu o návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Lotyšskou republikou o zamedzení dvojitého zdanenia a zabránení daňového úniku v odbore daní a príjmov z majetku za skončenú.
Teraz otváram rozpravu o bode programu návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Írskom o zamedzení dvojitého zdanenia. Pýtam sa, či sa niekto z pánov poslancov hlási do rozpravy. Konštatujem, že nie je to tak. Preto vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Pýtam sa, či sa niekto hlási do rozpravy k bodu programu návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Austráliou, tlač 359, ústne, pretože písomne som nedostal žiadne prihlášky. Konštatujem, že nie je to tak. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Pristúpime k ďalšiemu bodu programu, ktorým je
vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 24/1991 Zb. o poisťovníctve v znení neskorších predpisov, tlač 395.
Teraz prosím, aby z poverenia vlády Slovenskej republiky vládny návrh zákona odôvodnila ministerka financií pani Brigita Schmögnerová.
(Hlas z pléna.)
Nie sú pozmeňujúce návrhy. Pán poslanec Gašparovič, odporúčam, aby sme hlasovali o jednotlivých bodoch programu po prerokovaní týchto bodov až neskôr.
Pani ministerka, nech sa páči, máte slovo.
Ministerka financií SR B. Schmögnerová:
Ďakujem pekne.
Vážená poslanecká snemovňa,
dovoľte mi, aby som zdôvodnila návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 24/1991 o poisťovníctve v znení neskorších predpisov.
Tento návrh novely zákona rieši predovšetkým dva okruhy, a to ďalšiu liberalizáciu poisťovacích služieb v súvislosti s požiadavkami OECD a posilnenie kompetencií a právomocí dozorného orgánu s cieľom dosiahnutia stavu, aby bol schopný efektívne ovplyvňovať vývoj na poistnom trhu Slovenskej republiky.
Ťažiskovými zmenami v predkladanej právnej úprave sú:
1. Umožnenie zahraničným poisťovniam podnikať v poisťovníctve na území Slovenskej republiky formou organizačných zložiek pobočiek.
2. Odstraňuje sa diskriminačné ustanovenie týkajúce sa zvýšenia výšky kaucie žiadateľom o podnikanie v poisťovníctve, ktorí majú sídlo mimo územia Slovenskej republiky.
3. Bližšie sa špecifikuje problematika sprostredkovateľskej činnosti v poisťovníctve spolu so stanovením registračnej povinnosti.
4. V súlade so smernicami Európskej únie sa u nových poisťovní zavádza špecializácia na podnikanie výlučne v odvetví životného alebo neživotného poistenia. Zakladať nové univerzálne poisťovne nebude možné.
5. Významne sa posilňujú právomoci dozorného orgánu najmä v procese povoľovacej činnosti pri vykonávaní dozoru a pri sankčných postihoch.
6. Poisťovniam sa rozširuje okruh povinností týkajúci sa ich informačných a oznamovacích povinností vo vzťahu k dozornému orgánu. Navrhuje sa zaviesť povinnosť poisťovní zamestnať poistného matematika aktuára tak, ako je to bežné v krajinách Európskej únie.
7. V prípade zistenia závažných nedostatkov v činnosti poisťovne, ktoré nie je možné riešiť opatreniami v rámci doterajšieho zákona, sa navrhuje, aby dozorný orgán mal možnosť zaviesť nútenú správu.
Vzhľadom na skutočnosť, že predkladaný návrh predstavuje piatu novelizáciu zákona, navrhuje sa, aby predseda Národnej rady Slovenskej republiky bol splnomocnený vyhlásiť v Zbierke zákonov jeho úplné znenie. Predmetný návrh zákona bol prerokovaný a schválený vládou Slovenskej republiky 6. októbra 1999.
Na záver by som chcela uviesť, že táto novela zákona je dlho očakávanou novelou zákona o poisťovníctve, a to z dvoch dôvodov.
Po prvé vytvára oveľa náročnejšie prostredie pre poisťovne, zavádza možnosti nútenej správy, požaduje aj skvalitnenie štruktúry zamestnancov poisťovní a tak ďalej. Zvyšujú sa sankčné postihy. Myslím si, že je to veľmi dôležitý krok, aby sa zvýšila efektívnosť individuálnej ochrany tých, ktorí investujú do poisťovne, ukladajú si tam svoje zdroje a tak ďalej.
Z druhého hľadiska je tento zákon dôležitý preto, lebo táto novela je určitým predpokladom, aby sme splnili aj ďalšie z kritérií na vstup do OECD. Liberalizácia poisťovacích služieb je ďalším krokom k pristúpeniu liberalizačných kódov v rámci OECD a je to vlastne ďalší krok k tomu, aby Slovenská republika v polovici budúceho roka sa stala ďalším členom OECD.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem pani ministerke za uvedenie vládneho návrhu zákona.
Dávam slovo spoločnému spravodajcovi gestorského výboru pánu poslancovi Maňkovi.
Ešte predtým s procedurálnym návrhom sa hlási pán poslanec Gašparovič.
Poslanec I. Gašparovič:
Pán podpredseda, na návrh automatického predkladateľa o predĺžení rokovacieho dňa pána poslanca Kováča, ktorý je naprogramovaný, snemovňa vyslovila súhlas, že budeme pokračovať ďalej po 19.00 hodine. Prebrali sme tri body programu, o ktorých ste dali rozpravu. Rozpravu ste ukončili. Keďže v rozprave neboli podané pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ste povinný dať o nich hlasovať, pán podpredseda. Nemôžeme dať hlasovať ani o deň, ani o týždeň. Musíme dať hlasovať hneď, inak zase porušíme rokovací poriadok. Preto prosím, aby sme dali o týchto bodoch hlasovať.
V § 83 rokovacieho poriadku ods. 1 sa hovorí: "Po skončení rozpravy sa hlasuje." Ods. 3 hovorí: "Ak v druhom čítaní nie sú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, pristúpi sa k hlasovaniu o návrhoch zo spoločnej správy." Samozrejme, musíme okamžite hlasovať.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Gašparovič, rešpektujem vaše stanovisko. Môžem vyhlásiť 15-minútovú prestávku. V prípade, že zistíme, že po 15 minútach nie je snemovňa uznášaniaschopná, môžeme pristúpiť k prerokúvaniu ďalšieho bodu programu. Tak je to v rokovacom poriadku. Pozrite si rokovací poriadok, páni poslanci. Teraz odporúčam, aby sme ešte dali slovo spoločnému spravodajcovi pánu poslancovi Maňkovi. Dokončíme prerokúvanie tohto vládneho návrhu zákona a potom by sme sa procedurálne dohodli, ako budeme pokračovať ďalej.
Pán poslanec Maňka, máte slovo.
Poslanec V. Maňka:
Vážený pán predsedajúci,
vážená pani ministerka,
vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
dovoľte mi, aby som v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku vystúpil k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 24/1991 Zb. o poisťovníctve v znení neskorších predpisov (tlač 395), ako spravodajca výboru pre financie, rozpočet a menu.
Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred začatím schôdze Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel a zaradil ho na rokovanie 25. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.
Z vecného hľadiska zastávam stanovisko, že predložený vládny návrh zákona rieši závažnú spoločenskú problematiku, ktorú je potrebné upraviť spôsobom, ako sa navrhuje v predmetnom návrhu.
Vážený pán predsedajúci, môžete otvoriť rozpravu k návrhu zákona.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, otváram rozpravu o tomto bode programu. Pýtam sa, či sa niekto z poslancov hlási do rozpravy.
Pán poslanec Cuper.
Poslanec J. Cuper:
Pán predsedajúci, dôrazne vás upozorňujem, že sústavne porušujete rokovací poriadok, ale teraz ho porušujete flagrantne. Mali ste dať okamžite hlasovať podľa § 83 ods. 3, ktorý hovorí: "Ak v druhom čítaní neboli na schôdzi Národnej rady podané nijaké pozmeňujúce ani doplňujúce návrhy, pristúpi sa k hlasovaniu o návrhu zo spoločnej správy výborov." Takže my vás prosíme, aby ste prestali porušovať rokovací poriadok a dali hlasovať. Ak nie je snemovňa uznášaniaschopná, mali by ste dať 15-minútovú prestávku a po nej odložiť schôdzu na zajtra. Tak to bolo v tejto snemovni po celé štyri roky.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pani poslankyne, páni poslanci, prosím, prezentujme sa, zistíme počet poslancov prítomných v rokovacej sále.
Prezentovalo sa 37 poslancov.
Pani poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem 15-minútovú prestávku.
(Po prestávke.)