Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem.
Faktické poznámky - ako posledný poslanec vystúpi pán Dzurák. Končím možnosť podania ďalších prihlášok do faktických poznámok.
Prvý je pán poslanec Cuper, nech sa páči.
Poslanec J. Cuper:
Pani kolegyňa Angelovičová, veľa dôvodov na tlieskanie asi vaši kolegovia nemali, a ani ten potlesk nebol bohvieaký. Ide o to, pani kolegyňa, že vo volebnom programe SDĽ, ktorým ste tak dobre klamali občanov Slovenskej republiky, že aj sedemročné deti presviedčali doma svojich rodičov, že súdružky učiteľky v Petržalke tvrdili, že majú voliť súdruha Ftáčnika a jeho stranu. Tak vehementne ste ich klamali, čítam, že sa zasadíte za to, že aspoň 5 % z hrubého domáceho produktu pôjde na školstvo, že zvýšite platy učiteľov o 60 % a, pani Angelovičová, vy ste im čítali - lebo vám to zrejme niekto napísal, možno pani ministerka alebo pán minister, - idete im tu hádzať omrvinky v podobe nejakého zvýšenia od budúceho septembra.
Pán Rusnák, správajte sa slušne, pretože tomu nerozumiete a ešte klamete a pomáhate ohlupovať občanov Slovenskej republiky aj s vašou stranou.
Takže, pani Angelovičová, to nebude nijaké zvýšenie až na úroveň 60 %, ktorú ste si stanovili vo volebnom programe, s tou sa učitelia v Slovenskej republike môžu nadobro rozlúčiť, pretože najmenej 16-percentná inflácia im bohato zhltne tie vaše 3 percentá, ktoré im chcete pridať od budúceho septembra, takže prídu vďaka finančnému hospodáreniu pani ministerky najmenej o 13 % zo svojich existujúcich platov. Takže nebudú mať 60 %, ale mínus, minimálne mínus 40 % na konci vášho vládnutia. A starajte sa o svoje vládnutie.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Pán poslanec Cabaj, nech sa páči.
Poslanec T. Cabaj:
Vážený pán predsedajúci,
kolegyne, kolegovia,
v súvislosti s vystúpením pani Angelovičovej si znova tak lovím v pamäti, pretože pri schvaľovaní zákona o rokovacom poriadku v tomto parlamente sa dosť polemizovalo o tom, či by predsa len v tom zákone nemalo byť napísané, že poslanec pri rozprave hovorí spravidla spamäti, resp. hovorí spamäti, pretože by sa nemohlo stať, že by sa potom mohli používať možno vystúpenia, ktoré boli aktuálne - tá úvodná časť možno aj pred desiatimi, pätnástimi rokmi -, ale potom pokračovať ďalej v tom, čo bolo uvedené. Lebo totiž kolegyňa Angelovičová hovorí o tom, že 450 mil., ktoré navrhuje zmeniť v jednotlivých kapitolách, má zabezpečiť splnenie nariadenia vlády, tak je to úbohosť tejto vlády, pretože vláda mala s týmto počítať. Ak vláda vydala nariadenie vlády a vláda nám predložila taký nekompetentný rozpočet, že musí jedna poslankyňa upozorniť a musí ho opraviť, tak je to o niečom inom.
A v súvislosti s tým, čo som v úvodnej časti povedal, ako je to vlastne s prípravou jednotlivých diskusných príspevkov, odpusťte mi, že sa trochu vrátim do minulosti. Niekedy svojho času ako pracovník zdravotného odboru ONV som tiež pripravil jeden diskusný príspevok, zhodou okolností to tiež bolo pani poslankyni, len v tom čase vo Federálnom zhromaždení, a potom som s hrôzou zistil, že všade, kde som používal skratku NsP, ona hovorila, že máme v Topoľčanoch nemocnicu s posteľami. Tak sa ma pýtali, či máme ešte aj nejakú inú nemocnicu.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Pani poslankyňa Slavkovská.
Poslankyňa E. Slavkovská:
Ďakujem pekne.
Nadviazala by som na úvod prejavu pani poslankyne, ktorá hovorila o tom, že zákon o štátnom rozpočte vychádza z nedostatku finančných prostriedkov, s čím súhlasím, a že vychádza z cieľov programového vyhlásenia vlády, s tým sa naozaj súhlasiť nedá. Odcitujem iba dve vety z programového vyhlásenia vlády, ktoré sa absolútne týmto rozpočtom nenapĺňajú. "Vláda bude postupne zvyšovať prostriedky určené na zabezpečenie školstva takým podielom z HDP, aby to bolo porovnateľné s krajinami Európskej únie." Oproti tomu tohto roku rozpočet na školstvo nielenže nerástol, ale išiel smerom dolu. Takže neviem, ako sa chceme porovnávať s krajinami Európskej únie. Ďalšia veta: "Vláda vytvorí podmienky na postupné zvyšovanie počtu študentov na vysokých školách bez dosahu na zníženie kvality a bude podporovať ďalší rozvoj doktorandského štúdia." Vysoké školy dostali v porovnaní s týmto rokom o vyše 5 mil. menej na zabezpečenie doktorandského štúdia, čiže príde k poklesu doktorandov, čiže ani v tomto sa neplní programové vyhlásenie vlády.
Samozrejme, súhlasím s tým, že sa musia týmto rozpočtom riešiť aj problémy, ktoré sú tu už dlhodobo, ktoré máme ešte z čias socializmu, ako napríklad rozostavané stavby. Ale v žiadnom prípade do takýchto záležitostí nepatria štipendiá, tie musí riešiť každá vláda každoročne, z roka na rok sú iné problémy.
Veľmi rada podporím to, čo tu žiadala pani poslankyňa, zvýšenie na zabezpečenie odstupného a na tých 450 korún. Ale rada by som ju opravila, tých 450 korún vôbec nie je zvýšenie platu, je to iba kompenzácia za to, že sa učiteľom zvýšila vyučovacia povinnosť, a to je niečo celkom iné. Skúste sa opýtať odborárov, ktorí majú presné rozpočty, tak tá suma je oveľa vyššia.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Pani poslankyňa Keltošová, nech sa páči.
Poslankyňa O. Keltošová:
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Dovoľte mi, aby som reagovala aj ja. Chcela by som len pripomenúť pani poslankyni a ostatným členom SDĽ i voličom SDĽ, že počas vlády Vladimíra Mečiara v obidvoch volebných obdobiach, keď som bola ministerkou práce, som predkladala návrhy do vlády týkajúce sa mzdových podmienok a v tejto súvislosti chcem povedať len príklad, že bola inflácia 5 až 6 %, valorizácia, zvyšovanie platov a miezd bolo 7 % pre všetkých zamestnancov verejného sektora, ale pre učiteľov to bolo vždy viac, to bolo 9 až 14 %. Reálne rástli mzdy. Teraz sa obávam, že krivka, trend bude opačný.
Ale chcem ešte pripomenúť jednu vec. Znova sa vrátim k trhu práce a ku koncepcii politiky zamestnanosti. Pani poslankyňa, 4 roky som počúvala pána poslanca Ftáčnika aj na tomto fóre, akú má predstavu o reforme školstva, aby nezostávalo toľko absolventov stredných škôl, odborných učilíšť, ale aj vysokých škôl v evidencii úradov práce. Odmietam podporovať akékoľvek zvyšovanie v rezorte školstva, pokiaľ pán minister nepredloží svoju víziu ďalšieho systému vzdelávania tzv. štátnych detí. Budeme si vychovávať dorast povedzme pre strojárske podniky, ktoré krachujú? Budeme vychovávať dorast napríklad v sektore poľnohospodárstva pre technológie, ktoré sa už dávno nepoužívajú? V tomto smere nebudem podporovať vaše návrhy, pretože celý rad škôl, stredných odborných škôl aj učilíšť je zbytočných. Mala som predstavu, keď pán minister ako bývalý opozičný poslanec kritizoval Mečiarovu vládu, že len čo zasadne do kresla, tak o mesiac začne. Bohužiaľ, rok s rokom sa stretol a nič sa nedeje.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Pani poslankyňa Aibeková.
Poslankyňa M. Aibeková:
Ďakujem pekne.
Pani poslankyňa, odvolávali ste sa na programové vyhlásenie vlády. Môžem vám povedať, že programové vyhlásenie vlády, čo sa týka rozpočtu v oblasti zdravotníctva, sociálnych vecí a školstva, nielenže nie je plnené, ale naopak, tento rozpočet ide proti programovému vyhláseniu vlády.
Dovolím si prečítať z vášho akčného programu z 9. 11. 1998, čo sa týka mzdového ohodnotenia. Vaším cieľom bolo, to ste už boli členmi vlády, zasadiť sa za zvýšenie priemernej mzdy tak, aby merané kúpnou silou z terajších asi 35 % v porovnaní so štátmi Európskej únie vzrástla postupne do roku 2000 najmenej na 50 - 60 %. Aká je realita? Včera boli zverejnené údaje Štatistického úradu. Nominálne mzdy vzrástli o 7,3 %, ale reálne, pani poslankyňa, poklesli o 6 %, a to predovšetkým v súvislosti zrýchleného rastu spotrebiteľských cien. Aj Štatistický úrad uvádza, že k poklesu došlo po prvýkrát od 3. štvrťroku 1993. A vy veľmi dobre viete, že priemerná mzda, aj keď je vyše 10 000, 10 641 Sk, čo je veľmi nízke, tak pre školstvo je len 8 101 Sk. Rozpočet počíta so zvýšením mzdy iba o 151 Sk, a to až od 1. 7. Pripočítajte si to k tomu školstvo a myslím si, že nemôžete byť spokojná a nemôžete obhajovať, že mzdy vzrástli. Nominálne áno, ale reálne poklesli. Tak si myslím, že naozaj by bolo dobré, keby ste začali plniť váš akčný program, s ktorým sa v mnohom smere dá súhlasiť, len, bohužiaľ, zostal iba na papieri.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Dávam slovo pánu poslancovi Dzurákovi, nech sa páči.
Poslanec Ľ. Dzurák:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Na rozdiel od mojich opozičných kolegov by som chcel oceniť vystúpenie doc. Angelovičovej. Myslím si, že skutočne kapitola rozpočtu školstva vychádzala z dvoch základných aspektov. Jeden predstavujú ciele a druhé sú finančné možnosti. Žiaľ, vždy tie ciele sú vyššie ako finančné možnosti. Najväčší problém možno nie je ani v rozostavanosti školských zariadení, ale predovšetkým v údržbe a v technickom zariadení, ktoré je skutočne veľmi zlé. Ale nevyriešia to ani spomenuté novely zákona, ktoré spomenula pani docentka, no myslím si, že predovšetkým dobre fungujúce hospodárstvo.
A na záver len toľko. Myslím si, že pani doc. Angelovičová si nemusí dať písať svoje vystúpenia. Je natoľko odborne zdatná a prosil by som ju, aby si nevšímala pána Cupera, lebo nadutosť, povýšeneckosť, zosmiešňovanie zdobí jeho charakter.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďalej v rozprave pán poslanec Rakús, po ňom pán poslanec Kováč.
Procedurálny návrh - pán poslanec Cuper.
Nech sa páči.
Poslanec J. Cuper:
Pán predsedajúci, mám procedurálny návrh, aby ste dali hlasovať o tom, že pánu Dzurákovi sa v tomto parlamente moje meno zakazuje brať do úst, pretože si absolútne nezaslúži, aby sa rozprával s ľuďmi.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Pán poslanec Rakús, nech sa páči.
Poslanec A. Rakús:
Ďakujem.
Vážený pán predsedajúci,
vážená pani ministerka,
vážený člen vlády,
vážené kolegyne,
vážení kolegovia,
na úvod by som chcel vysloviť a odovzdať jednu požiadavku. Žiadam, aby bod 2 z časti C III na strane 12 spoločnej správy bol vyčlenený na osobitné hlasovanie. Tento bod hovorí o tom, to bol návrh Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo, aby v kapitole ministerstva zdravotníctva sa zvýšili bežné výdavky o 2 mil. Sk pre Slovenskú postgraduálnu akadémiu medicíny. Gestorský výbor však neodporučil schváliť tento návrh. Tak by som týmto chcel apelovať, aby ste tento návrh predsa len zvážili a podporili, aby bol schválený. Zvýšenie o 2 mil. Sk bude značiť celkovú pridelenú výšku tejto inštitúcii na 80 mil. Sk.
Chcem poznamenať, že v roku 1998 bol rozpočet pre túto inštitúciu práve tak na bežné výdavky 81 222 tisíc Sk, čiže o jeden a štvť milióna približne viac ako v tomto roku už po zvýšení o 2 milióny. Nezvýšenie rozpočtu by znamenalo, ak by sa mali zachovať priemerné mzdy z roku 1998, prepustenie 58 ľudí, t. j. približne jednej pätiny zamestnancov, alebo tomu zodpovedajúce zníženie miezd. Vzhľadom na to, že Slovenská postgraduálna akadémia medicíny je vzdelávacia inštitúcia s celoslovenskou pôsobnosťou, ktorá zabezpečuje postgraduálne vzdelávanie lekárov a všetkých ostatných zdravotníkov, pracovníkov v zdravotníctve, myslím si, že suma 2 milióny, ktorá aj tak nebude dostačujúca, ale aspoň symbolicky trošku pomôže, by si zaslúžila, aby bola schválená.
Dovoľte mi ešte, aby som povedal pár okrajových poznámok na adresu rozpočtu pre kapitolu zdravotníctva. To, že som z tohto rozpočtu rozčarovaný, fakticky svedčí o tom, že sa nedocenila úloha zdravotníctva v spoločnosti. Ako pomerne zasvätený človek do tejto problematiky si dovoľujem so všetkou zodpovednosťou anticipovať, že takýto rozpočet povedie k zníženiu úrovne poskytovania zdravotnej starostlivosti, k ďalšiemu zadlžovaniu zdravotníctva, pravdepodobne k zhoršeniu dostupnosti zdravotnej starostlivosti a nepochybne povedie k narastaniu už aj tak značne veľkej nespokojnosti nielen medzi zdravotníkmi, ale aj obyvateľstvom a vlastne aj v tejto vzájomnej prepojenosti.
Čiastočné zlepšenie situácie, ak sa podaria nájsť nejaké mimorozpočtové zdroje, ako je to uvedené v uznesení, bude len čiastočným zaplátaním niektorých dier, ktoré sú najnápadnejšie. Mrzí ma, že sa tu vytvára akási mentalita, že zdravotníctvo je ako celok čiernou dierou, ktorá všetko zhltne a nevidno to na nijakom zlepšení. Bohužiaľ, musím túto mentalitu považovať za racionalizáciu, za hľadanie akéhosi neexistujúceho alibi na sebaospravedlnenie toho, že pre zdravotníctvo nebola dostatočná ochota alebo schopnosť nájsť dostatok prostriedkov.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem, pán poslanec Rakús, za vaše vystúpenie.
S faktickými poznámkami sa hlásia traja páni poslanci, posledná pani poslankyňa Tóthová. Končím možnosť uplatnenia ďalších faktických poznámok.
Prvá je pani poslankyňa Belohorská.
Nech sa páči, pani poslankyňa.
Poslankyňa I. Belohorská:
Chcela by som sa poďakovať pánu poslancovi Rakúsovi a bývalému ministrovi zdravotníctva, že vystúpil citlivo k tejto otázke, a chcela by som podporiť, tak ako aj vo svojom vystúpení som prosila ostatných poslancov, aby podporili všetky návrhy, ktoré sa týkajú zdravotníctva. Som veľmi rada, že špeciálne spomenul Inštitút pre ďalšie vzdelávanie lekárov, ktorý skutočne v terajšom období trpí mimoriadnym nedostatkom financií aj vzhľadom na priestory, aj vzhľadom na aktivity, ktoré robí.
Chcela by som ďalej vysvetliť aj možno predtým nepochopenú vetu, ktorá sa týkala oslavy nového alebo vstupu do nového tisícročia, Silvestra. Francúzi, ale aj Nemci sa zaoberali touto otázkou, že sa očakáva, že bude zvýšený výskyt rôznych úrazov v súvislosti predsa len s búrlivejšími oslavami, o ktorých sa už pomerne dosť dlho hovorí, takže by mali byť posilnené špeciálne chirurgické, možno aj interné a iné služby lekárov. Tak o to som prosila, aby sa myslelo v rozpočte, alebo aby upozornila pani ministerka financií a vyčlenilo sa na to z rezervy vlády, a títo lekári a zdravotné sestry i ostatní zdravotnícki pracovníci, pretože určite to budú aj šoféri sanitiek, budú to určite aj pracujúci v laboratóriách, ktorým by sa za túto službu prilepšilo, aby boli zaplatení aspoň na tej úrovni, páni kolegovia, ako vieme zaplatiť inštalatéra alebo murára.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Pán poslanec Drobný.
Poslanec M. Drobný:
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Tiež kvitujem pozitívne to, čo povedal pán kolega Rakús, len aby tieto vylievané slzy neboli krokodílími slzami nad obeťou, pretože už niekoľkokrát sme takisto počuli iných rečniť, a potom pri hlasovaní sa tvárili inak. Ale to o Rakúsovi neplatí, on si svoje drží. Len skutočne plačme nad tým, čo v rezorte zdravotníctva je. Ale nemyslím si a nesúhlasím s kolegom Rakúsom, že SPAM by malo dostať. Asi mu chýbajú peniaze, to je pravda, lenže keby bol býval pretransformovaný SPAM na jednu z lekárskych fakúlt, tak by bol v oveľa horšej situácii, ako je teraz. Rozpočtovo má podstatne výhodu proti nám a jediná nevýhoda je v tom, keďže nie je pretransformovaný, tak sa nedal cestou zarábania peňazí. Neviem, či zarába, ale my ich zarábame, a to nám zlepšuje rozpočtové podmienky. Ale keby bol jednou z fakúlt, ktorá nezarába, tak je v oveľa horšej situácii, ako je.
Ale napriek tomu môžem povedať, že iste SPAM je organizácia, ktorá sa svojím spôsobom snaží a veľmi, povedal by som, zlepšuje svoje programy a svoje projekty. Ale napriek tomu si myslím, že keby si bola ekonomicky našla viac, tak vo svojom pôsobení v rezorte zdravotníctva si môže zarobiť tradične už veľa peňazí, a tieto možnosti sa nevyužívali. To sú veci, ktoré mohli byť už dnes dávno pretransformované. Príspevky na postgraduálne vzdelávanie napríklad lekárov prvého kontaktu, to sa zatiaľ nevyužíva a je to ekonomická oblasť, ktorá sa inde môže využiť, a tu by sa tiež mohla využiť. Malo by sa ísť do hĺbky, do reorganizácie a naozaj by si ľudia mali platiť viac, ako si platia za postgraduálne vzdelávanie a získavanie vedomostí. Ale to, samozrejme, na SPAM-e sa zaspalo. Tam sa netransformovalo, oni zostali v tej istej zakonzervovanej podobe, ako boli pred revolúciou.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Pani poslankyňa Tóthová.
Poslankyňa K. Tóthová:
Ďakujem za slovo.
Vážený pán predsedajúci,
vážení kolegovia,
taktiež pozitívne hodnotím vystúpenie, musím povedať, triezvy pohľad pána poslanca Rakúsa, že otvorene povedal, že je rozčarovaný z rozpočtu zdravotníctva. Každý triezvo rozmýšľajúci človek nemôže inak reagovať, len byť rozčarovaný, poprípade až rozhorčený, pretože má úplnú pravdu, že dôjde k zvýšeniu nespokojnosti občanov, ale to azda nie je to podstatné. Dovolím si tvrdiť, že dôjde aj k zníženiu starostlivosti o zdravie našich ľudí.
Povšimla som si správu Najvyššieho kontrolného úradu k rozpočtu a napríklad sa tam uvádza, že nebude dostatok prostriedkov na očkovanie, na robenie preventívnych hygienických prehliadok a ďalších aktov, ktoré sa v minulosti uskutočňovali. A vy sami ste hovorili, že stanoviská Najvyššieho kontrolného úradu boli triezve stanoviská. Takže sa zamyslime nad tým, aký rozpočet ideme schvaľovať. A netajím sa aj akousi zvedavosťou, že pri konečnom hlasovaní si budem všímať aj to, ako pán poslanec Rakús hlasoval. Pretože pokiaľ niekto pracuje v zdravotníctve a lepšie vie domyslieť dôsledky, ktoré tento rozpočet znamená pre budúci rok, tak neviem, či môže s pokojným a vlastným svedomím, ak nie na pokyn strany, hlasovať za tento rozpočet.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Kováč, po ňom pán poslanec Palacka.
Poslanec R. Kováč:
Vážený pán predsedajúci,
vážené dámy,
vážení páni,
vážená pani ministerka,
dovoľte mi, aby som sa dotkol troch otázok, ktoré sa týkajú rozpočtu zdravotníctva.
Rozpočet zdravotníctva, tak ako je zostavený sám osebe, keby sme ho nechali len na prostriedky, ktoré sú dané v zákone o štátnom rozpočte, je na uspokojenie potrieb zdravotníctva nedostatočný. Ale musíme povedať, že vláda a minister zdravotníctva si túto skutočnosť uvedomili a okrem finančných prostriedkov, ktoré sú v rozpočte, navrhujú použiť ďalšie mimorozpočtové zdroje na krytie potrieb zdravotníctva.
Dovoľte mi, aby som sa vyslovil predovšetkým k dvom otázkam, ktoré podľa môjho názoru sú pre ďalší osud zdravotníctva kľúčové, a to je otázka, po prvé, či prídu, alebo neprídu ďalšie mimorozpočtové zdroje. Ich výška je kalkulovaná v rozsahu takmer 4,5 mld. korún. Ak prídu, treba povedať, že je to vlastne zvýšenie za poistenca štátu do výšky 386 korún, je to takmer o 100 korún viac na jedného poistenca a myslím si, že takýto nárast je adekvátny súčasným potrebám zdravotníctva. Preto aj chcem pripomenúť a chcem vás požiadať, aby ste podporili uznesenie, ktoré navrhol výbor, ktoré žiada vládu, aby predložila parlamentu správu o plnení svojho uznesenia. Sú to uznesenia číslo 985 z roku 1999, a to úloha C.7 a C.18 a priebežná správa o stave plnenia úlohy C.19 a C.22 predovšetkým preto, že to sú uznesenia, ktoré sa týkajú práve použitia mimorozpočtových zdrojov v zdravotníctve.
Myslím si, že spôsob, ktorým to vláda rieši, je v mnohých prípadoch nasledovaniahodný, pretože tak, ako rieši dlh železníc v zdravotných poisťovniach, vlastne umoruje železnice, ale finančné prostriedky do zdravotných poisťovní predsa prídu. Rovnakým spôsobom, myslím si, že by mohla vláda začať postupovať pri riešení druhej časti problému, ktorý zdravotníctvo trápi, a to je otázka starých dlhov. Zdravotníctvo má pred sebou alebo tlačí pred sebou balvan 15 mld. korún. Nechcem teraz hovoriť o tom, ako vzniká tento dlh, akým spôsobom sa tento dlh nabaľoval za posledné roky. Vznikal v procese alebo prakticky v čase prítomnosti všetkých vlád, ale dosiahol v tejto chvíli výšku 15 mld. korún a je to problém, ktorého treba jednoducho zdravotníctvo zbaviť. Vláda sama si dala takú ambicióznu úlohu, že bude túto otázku riešiť so snahou vyriešiť ju do novembra budúceho roku.
Myslím si, že tento termín je trošku dlhý a ponúkame niekoľko riešení, ktoré by mohli vyriešiť otázku starého dlhu. Medzi ne nepochybne patrí riešenie - takmer 2,8 mld. dlžia zdravotnícke zariadenia Sociálnej poisťovni na poistnom, - myslím si, že mechanizmus, ktorý sa použil pri železniciach, je mechanizmus, ktorý by bolo možné použiť aj pri zdravotníckych zariadeniach. To znamená, peniaze do Sociálnej poisťovne, ktoré treba dať, tie tam dať musíme, ale mohli by sme ich riešiť tak, že by sme umorili aj dlhy zdravotníckych zariadení.
Ďalej existuje možnosť, aby sme reštrukturalizovali dlhy zdravotníckych zariadení, ktoré sú, samozrejme, po očistení, za ktoré bude zodpovedné ministerstvo zdravotníctva, a aby sme po tomto očistení reštrukturalizovali dlhy priamo s výrobcami či už liekov, zdravotníckych potrieb, dodávateľmi energie, aby sme mohli uzatvoriť nové splátkové kalendáre. Nedá sa to vyriešiť za súčasného stavu, pretože máme tento zdravotnícky dlh značne diverzifikovaný. Veď si uvedomme, koľko máme zdravotníckych zariadení typu nemocničného, poliklinického, koľko máme lekární, koľko máme ambulancií súkromných lekárov a všade je istá časť tohto dlhu. Preto si myslím, že prvý krok, ktorý by sa mal spraviť, je pokus o centralizáciu tohto dlhu a potom riešiť následne problém reštrukturalizácie tohto dlhu.
Myslím si, že sú to veci, ktoré sú štandardne používané povedzme pri reštrukturalizácii dlhov bánk, ale aj ďalších inštitúcií, a že by sme ho mohli rovnako použiť v zdravotníctve. Chcem len pripomenúť, že dlh nevznikol s nehospodárnosťou zdravotníctva. Musíme si uvedomiť, že zdravotníctvo prešlo veľkou transformáciou. Dnes dve tretiny zdravotnej starostlivosti má za sebou transformáciu. Transformácia stojí peniaze. Ona začne produkovať až vtedy, keď už je naštartovaná a vtedy je skutočne ekonomickejšie to zdravotníctvo a je lacnejšie pri zachovaní rovnakej, povedal by som, rovnakej úrovne. Ale my musíme peniaze, ktoré vznikli touto transformáciou, dlh, ktorý vznikol touto transformáciou, pretože sme z prostriedkov poisťovne platili aj proces transformácie, jednoducho túto transformáciu musíme zaplatiť. Dlhy, ktoré vznikli transformáciou, a to je úloha ministerstva zdravotníctva, presne vyčísliť, ktoré dlhy sú daňou za transformáciu a práve na ne by sme mali použiť proces reštrukturalizácie.
Súčasne vás chcem, kolegovia, poprosiť, aby ste podporili uznesenie, ktoré navrhol výbor, aby nám vláda dala správu o tom, ako urýchlene bude riešiť dlh zdravotníckych zariadení, tzv. starý dlh, ktorý sme limitovali dátumom 30. 6. 1999, aby nám dala správu, ktoré z týchto dlhov a akým spôsobom, ktorú metódu treba použiť. My sa nevyhýbame ani zodpovednosti za nehospodárnosť zdravotníckych zariadení a budú musieť niesť dôsledky za svoju činnosť. Niektoré dlhy, predovšetkým dlhy, ktoré sú smerované k tzv. malým dodávateľom potravín, služieb, upratovacích služieb, dopravy atď., budú musieť nemocnice riešiť vo svojej kompetencii zo svojho rozpočtu. Ale musíme im dať tiež príležitosť, aby mohli rozložiť tento dlh na dlhšiu časovú etapu, pretože ak by sme to neurobili, tak celkom určite by sme dospeli k platobnej neschopnosti týchto zdravotníckych zariadení.
Prečo hovorím o takomto krátkom riešení dlhu, aspoň o návrhu na riešenie? Všetci vieme, že bude prijatý nový zákon, alebo chystá sa nový zákon o bankrote, o konkurze a vyrovnaní, aby som to presnejšie nazval, a my do tejto chvíle máme chránené dlhy alebo podlžnosti zdravotníckych zariadení pred exekúciou. Nemyslím si, že tento stav je trvale udržateľný, a ak neponúkneme hlavným veriteľom iné riešenie dlhu, vrátia sa k metodike exekúcií a to by mohlo zdravotníctvo značne poškodiť.
Chcem ubezpečiť občanov Slovenskej republiky, že nezmysly, ktoré tu hovoria niektorí poslanci o tom, že nie sú peniaze na očkovanie a takéto veci, myslím si, že to treba chápať z odbornej medicínskej stránky ako nezmysly, pretože keby si títo poslanci dali istú námahu, ktorú venujú čítaniu tlače, a keby si dali námahu a prečítali by si Liečebný poriadok, tak by zistili, že všetky typy očkovaní sú zadarmo a sú platené z prostriedkov poisťovne. Takže hovoriť takéto veci verejne do mikrofónu tak, aby to počula verejnosť, je podľa môjho názoru šírenie poplašnej správy. Navyše hovorí to poslankyňa, ktorá sa pričinila o to, že vtedy, keď bola vo funkcii podpredsedníčky vlády, vtedy, keď sme žiadali peniaze na očkovanie pre deti proti hepatitíde - išlo o 40 miliónov korún -, tak presunula tieto peniaze na stavbu cesty pre pani poslankyňu Gantnerovú do Hencoviec. Pani poslankyňa, nemáte vôbec právo hovoriť o tom, že nie sú peniaze. Po prvé je to lož, klamete národ, zavádzate ho. A po druhé o takýchto veciach nehovorte, pretože v minulosti ste sa správali úplne opačne. Dnes by ste chceli byť pápežskejší ako pápež, a takáto úloha vám neprináleží.
Vážené kolegyne a kolegovia, chcem vás poprosiť, moje vystúpenie smerovalo k tomu, aby ste podporili tie dva návrhy na uznesenie, ktoré navrhol zdravotnícky výbor. Je to skutočne predloženie koncepcie vlády, ako chce riešiť problematiku mimorozpočtových zdrojov smerujúcich do zdravotníctva a ako chce riešiť problematiku starého dlhu. Tieto dve riešenia považujem za kľúčové preto, aby zdravotníctvo so súčasným rozpočtom vydržalo.
Ďakujem vám za podporu mojich návrhov. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR I. Presperín:
S faktickými poznámkami k vystúpeniu pána poslanca Kováča sa prihlásili štyria páni poslanci. Pardon, ako posledná je pani poslankyňa Kadlečíková. Prvá pani poslankyňa Tóthová. Končím možnosť uplatnenia ďalších faktických poznámok.
Poslankyňa K. Tóthová:
Ďakujem.
Vážení prítomní,
nikdy som si nedovolila nič povedať, čo som si prv neverifikovala. Preto si dovolím veľmi otvorene a rázne povedať pánu poslancovi Kováčovi, vyprosím si jeho formulácie, lebo to, čo som povedala, mám z materiálov Najvyššieho kontrolného úradu, strana 21, kde sa hovorí toto: "Riziká v rámci návrhu rozpočtu sú takéto: Štátnym zdravotným ústavom z dôvodu zvýšenia DHP a regulácie cien chýba", opakujem, "chýba na očkovacie séra 7 mil. Sk", ešte raz vám to prečítam, "chýba na očkovacie séra 7 mil. Sk." Preto, pán poslanec, vaše vyjadrenie je ďaleko od pravdy, je populistické a snažíte sa zakryť to, čo je nad slnko jasnejšie.
Ďalej vám chcem povedať, že pokiaľ ste hovorili o mimorozpočtových zdrojoch 4 mil. korún, 4 mld., prepáčte, tak pravdepodobne počítate mimorozpočtové zdroje z predaja strategických podnikov. Bude to typické prejedanie, pretože je to spotreba. A potom keď ste už tak hovorili o 15 mld., ktoré sa tlačia, tak mám na vás otázku: Prečo GSM 1800 bolo predané za 20 mil. USD a nie za 320, 330 a viac ako v Maďarsku? Mohlo to byť vyrovnané.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Pán poslanec Drobný.
Poslanec M. Drobný:
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
V istých veciach by som sa musel pozitívne postaviť k tomu, čo hovoril kolega Kováč, pretože, ako ste si všimli, v zdravotnom výbore sme nepotratili zdravý rozum a pristupujeme k veciam, povedal by som, triezvo. Počuli ste, že povedal, že dlh, ktorý má zdravotníctvo, ktorý valí pred sebou, je dlhom všetkých vlád, ktoré pred touto vládou boli. To je fakt, o ktorom je nepopierateľný doklad vlády, vlády Mikuláša Dzurindu z mája tohto roku, kde ukázala, že v roku 1994 sa nabalil 12-miliardový dlh a ten valíme pred sebou ako slovenský dlh. Takže v zdravotnom výbore ho vieme pomenovať, že je to dlh nás všetkých a tu ho aj kolega Kováč presne tak pomenoval, to mu pekne ďakujem.
Vracanie toho starého dlhu má však svoju štruktúru, o ktorej hovoril, a tam nás tlačí najmä tých 8,5 mld. na lieky, ktoré keď nenahradíme, tak, bohužiaľ, dostupnosť liekov bude horšia, ako je doteraz. Tak len zoberiem verejný výskum, ktorý robila u nás jedna agentúra v tomto roku, povedal by som, na dobrej vzorke ľudí, a zistilo sa, že 8 % plne hradených liekov je dostupných. To je katastrofálne málo. Keď nenahradíme tento 8,5-miliardový dlh, tak tá vzorka sa prakticky vynuluje. Musíme si uvedomiť, že túto časť dlhu musíme likvidovať.
Na druhej strane si zasa myslím, že 38 % občanov doplácalo na liek. To je už dosť vysoké percento, 27 % občanov si plne hradilo liek, to je obrovské percento. Takže tam je účasť občanov veľká. Na druhej strane si myslím, že očkovanie, i keď sa to vo väčšine lekárskej obce hodnotí tak, že preventívna medicína je niečo, čo má obrovskú gloriolu, ale odborná gloriola tohto očkovania je niekedy celkom zhasnutá. Napríklad o očkovaní proti hemophilom som počul od niektorých poslancov ako o očkovaní, ktoré zachráni obrovské množstvo detí. Priatelia, poznám názor na túto vakcínu...
(Zaznel zvuk časomiery.)
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Pán poslanec Cuper.
Poslanec J. Cuper:
Vážený pán poslanec Kováč,
nebudem sa vyjadrovať k tej časti vášho vystúpenia, v ktorej ste sa zaoberali zdravotníctvom, ale musím sa vyjadriť k tej časti, kde ste spomínali cestu k chate pani poslankyne Gantnerovej. Divím sa, že ste si odvtedy, keď ste túto poplašnú demagogickú správu pustili do éteru, nestihli overiť, že tie peniaze sa nedali na nijakú cestu, ktorá by viedla k chate pani poslankyne Gantnerovej, ale že išlo o hlavnú cestu Kežmarok - Poprad, ktorá aj bola za tie peniaze rozšírená a prestavaná a dnes sa na nej zabíja menej ľudí.
Pán Kováč, aspoň občania popradského a kežmarského okresu zistili, aký ste notorický luhár a výmyselník, pretože ste naozaj vtedy takmer všetkých presvedčili, že išlo o peniaze, ktoré sme na úkor očkovania dávali na výstavbu nejakej cesty poslankyni HZDS. Bolo to jedno z veľkých klamstiev a surových klamstiev, ktorými ste túto spoločnosť pred voľbami počas celých štyroch rokov častovali.
Nebudem sa vyjadrovať o tom, že ste nie odborník na otázky zdravotného poistenia, lebo vy ste toto poistenie doviedli do stavu ako minister, aj ako podpredseda vlády, vy ste ho doviedli tam, kde je dnes, svojimi nezmyselnými zákonnými úpravami, zavedením pluralizmu a ďalších vecí. Takže, pán Kováč, treba naozaj vážiť slová a občania z mnohých vašich klamstiev vytriezvievajú a myslím si, že vytriezvejú aj z tých, ktorými ich znovu častujete teraz.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Pani poslankyňa Kadlečíková.
Poslankyňa M. Kadlečíková:
Ďakujem, pán predsedajúci, za udelenie slova.
Chcem vysloviť uznanie a podporu pánu poslancovi Kováčovi v tej časti, kde hovorí o starom bloku v zdravotníctve a kde navrhuje aj určité riešenia. Predpokladám, že takéto riešenie je možné hľadať prostredníctvom programu reštruktrualizácie bánk, ale tento program bude úplný, ak do neho bude zapojená aj reštrukturalizácia podnikateľských subjektov, lebo ináč potom budeme svedkom rôznych exekúcií.
Pani poslankyne, páni poslanci, na Slovensku...
(Ruch v sále.)
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Prosím vás, pán poslanec Švec a pán poslanec Cuper, prestaňte sa vadiť v parlamente.
Slovo má pani poslankyňa Kadlečíková.
Poslankyňa M. Kadlečíková:
Potom prosím, pán predsedajúci, aby som to mohla povedať, lebo chcem povedať, že na Slovensku sú aj dobré a zdravé srdcia, ktoré sa nehádajú a ktoré si pomáhajú. A my poslankyne pracujúce v komisii žien pri Národnej rade sme dostali od žiakov stredných odborných učilíšť poľnohospodárskych a potravinárskych sladké a iné vianočné dobroty, a pretože aj my máme dobré srdcia, pozývame do poslaneckého salónika podľa toho, ako páni poslanci budú mať čas na tieto sladkosti, ktoré už začínajú pripomínať celkom určite Vianoce a ktoré nám spríjemnia aj tento dnešný podvečer, či až večer rokovania o štátnom rozpočte.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Myslím si, že namiesto hádky je to konštruktívnejší návrh.
Prosím, páni poslanci, ďalej v rozprave má vystupovať pán poslanec Palacka. Konštatujem, že nie je prítomný, teda stráca poradie.
Ďalšia je pani poslankyňa Slavkovská, po nej pán poslanec Köteles, ďalej pani poslankyňa Kolláriková a po nej pán poslanec Bohunický. Také je poradie najbližších piatich diskutujúcich.
Poslankyňa E. Slavkovská:
Vážený pán predsedajúci,
kolegyne, kolegovia,
vo svojom prvom vystúpení som sa venovala rozpočtu kapitole ministerstva školstva. Teraz by som sa chcela sústrediť na rozpočet kapitol krajských úradov, a to oddelení alebo odborov školstva. Na školstvo a vzdelávanie sa na rok 2000 rozpočtuje suma takmer 31 mld. V porovnaní s týmto rokom je to však menej o 1 160 mil., čiže o 3,65 %. Najväčšiu časť týchto prostriedkov dostávajú kapitoly krajských úradov na vzdelávanie. V pôsobnosti krajských a okresných úradov inak musím vyjadriť svoje rozčarovanie nad tým, že výbor pre vzdelávanie sa vôbec nezaťažoval tým, aby si vyžiadal, tak ako to bolo v tomto roku, správu o rozpočte kapitol krajských úradov pre odbor školstva, pretože iba v týchto súvislostiach sa dá celé finančné krytie školstva posúdiť.
Takže v pôsobnosti krajských úradov sa rozpočtuje suma na budúci rok 24 267 mil., čo v porovnaní s týmto rokom je menšia suma o 868 mil., čiže o 3,45 %. To zníženie podľa jednotlivých školských zariadení je nasledujúce: Predškolské zariadenia, teda materské škôlky, dostanú menej o 2,93 %, základné školy dostanú menej o 0,57 %, gymnáziá dostanú menej o 7,4 %, stredné odborné školy dostanú menej o 11,16 %, stredné odborné učilištia dostanú menej o 8,4 %, cirkevné a súkromné školy dostanú viacej o 4,17 %. Čiže z tejto tabuľky vidno, že dochádza k celkovému veľmi rapídnemu zníženiu, pretože ak si k percentám, o ktorých som hovorila, prirátame infláciu, s ktorou zákon o štátnom rozpočte ráta vo výške od 10,5 do 10,7 %, tak napríklad pre gymnáziá alebo stredné odborné školy je to zníženie o vyše štvrtinu, čo je skutočne, myslím si, pre školy katastrofálne. Takže všetky školy s výnimkou cirkevných a súkromných škôl boli ukrátené, v cirkevných a súkromných školách došlo k zvýšeniu o 4,17 %.
V zákone o štátnom rozpočte je zakotvená jedna zmena, s ktorou treba súhlasiť a ktorú treba odobriť, je to vlastne zmena, ktorá vyplýva z novely zákona o rozpočtových pravidlách a ktorá umožňuje predškolským zariadeniam, školským klubom, strediskám záujmovej činnosti a domovom mládeže ponechať si na krytie výdavkov súvisiacich s ich činnosťou finančné prostriedky, ktoré získajú od zákonných zástupcov. Ale tu sa musíme pozastaviť, pretože ak si urobíme analýzu, a ak si spočítame finančné prostriedky, ktoré takto dodatočne môžu tieto školské zariadenia získať, tak ide presne o sumu 206 miliónov. Ak si tú sumu porovnávame so sumou 868 miliónov, o ktorú dostávajú školy menej, tak vidíme, že vlastne kompenzácia tu vôbec nie je, nedá sa o nej absolútne hovoriť.
Školské majetky, školské hospodárstva a školské polesia majú rozpočtované na rok 2000 108 mil., čo je menej o 12,7 mil., v percentuálnom vyjadrení je menej o 10,51 %. Čiže aj tu vlastne ohrozíme školské majetky a školské hospodárstva, ktoré sú pre výchovu žiakov na stredných odborných školách a stredných odborných učilištiach veľmi dôležité.
V súvislosti s tým by som rada podala pozmeňujúce návrhy. Chcela by som dať pozmeňujúci návrh, po prvé, aby sa zapracovalo do zákona o štátnom rozpočte na rok 2000 finančné pokrytie odstupného pre pedagogických a nepedagogických pracovníkov v školstve, ktorí podľa návrhu vlády majú byť prepustení v roku 2000.
Po druhé, zapracovať do zákona o štátnom rozpočte na rok 2000 finančné krytie zvýšenia miezd o 450 korún od 1. 9. v nadväznosti na jednohodinové zvýšenie učebnej povinnosti pedagógov prvého a druhého stupňa. Body 5 a 6 predstavujú sumu 590 mil. plus odvody do ziskov.
A keď už hovorím o finančnom zabezpečení, tretí môj pozmeňujúci návrh sa týka kapitoly ministerstva školstva, kde navrhujem zvýšiť bežné výdavky o sumu 30 218 tisíc, z toho bežné transfery, účelové finančné prostriedky na štipendiá pre doktorandov o 21 897 tisíc a na odvody do poistných fondov 8 321 tisíc, a to znížením výdavkov Všeobecnej pokladničnej správy v položke 8777.
Domnievam sa, že výchova doktorandov by tiež mala byť srdcovou záležitosťou škôl, pretože tam si vlastne vysoké školy vychovávajú nástupníkov do pedagogických i do vedeckých činností, čo považujem za veľmi dôležité.
Keďže boli všetky školy ukrátené na mzdovom zvyšovaní, zákon o štátnom rozpočte počíta iba so 4-percentným navŕšením od 1. júla, čím sa prerušil tok, kde sa pomaly zatvárali nožnice tým, že keď sa štátnej správe navršovalo 7 %, tak v školstve sa navršovalo 10 %. V tomto roku sa v školstve nenavŕšilo nič, na budúci rok sa im ide navrhovať o 4 %, čo považujem za veľmi nenáležité. Ďalší môj pozmeňujúci návrh znie: Valorizovaním mzdy pracovníkov v školstve od 1. 1. 2000 o 5 %, čo je suma 800 mil., a to na úkor zvýšenia schodku štátneho rozpočtu.
No a na záver by som sa ešte dotkla veľmi stručne kapitoly Slovenskej akadémie vied, o ktorej sa hovorí v zákone o štátnom rozpočte, že je stabilizovaný i napriek tomu, že Slovenská akadémia vied musí absolútne pozastaviť projekty VEGA, čiže vlastne to, čo patrí do jej kompetencií, výskum nebude môcť vykonávať. Takisto nebude môcť prijať nových doktorandov od 1. septembra, pretože sa jej znížila položka 637, kde sa počíta so štipendiami, čiže 40 novoprijatých doktorandov, ktorí majú byť prijatí od 1. septembra, nemôže dostať štipendiá, pretože chýba 1 130 tisíc korún plus odvody do fondov je 429 tisíc.
Takže posledný môj pozmeňujúci návrh znie, aby sa v kapitole Slovenskej akadémie vied zvýšili výdavky v položke 600 o sumu 74 500 tisíc na pokrytie bežných výdavkov presunom zo Všeobecnej pokladničnej správy položka 8701.
Tieto pozmeňujúce návrhy, prosila by som poslaneckú snemovňu, pretože to nie sú iba moje pozmeňujúce návrhy, ale stotožňujú sa s pozmeňujúcimi návrhmi, ktoré boli prijaté aj v našom výbore, vo výbore pre vzdelávanie, šport a vedu. Dúfam, že určite všetci poslanci, ktorí sú spätí so školami, či už prostredníctvom seba, alebo svojich detí, alebo svojich vnukov, tieto moje pozmeňujúce návrhy prijmú.
Ďakujem pekne.