Podpredseda NR SR I. Presperín:

Ďakujem.

S faktickou poznámkou k vášmu vystúpeniu sa hlásia dvaja páni poslanci - pán poslanec Kozlík, pán poslanec Cabaj. Končím možnosť podania ďalších prihlášok do faktických poznámok na vystúpenie poslanca Maňku.

Dávam slovo poslancovi Sergejovi Kozlíkovi.

Nech sa páči.

Poslanec S. Kozlík:

Ďakujem pekne.

Vážená Národná rada,

pokladám pána poslanca Maňku za uvážlivého človeka. Pán poslanec, odporúčam vám lepšie si naštudovať niektoré reálie okolo fungovania investícií, vplyvu investícií aj na hospodárske výsledky Slovenskej republiky v roku 1999. Je nesporné, že investície a najmä strategické investície fungujú tak, že v čase realizácie v danom roku zaťažujú obchodnú bilanciu, zaťažujú, samozrejme, aj účet zadlženosti štátu, ale v momente, keď končí investovanie a dovozy technológií a spúšťa sa produkcia, tak v tom momente sa už odľahčuje účet obchodnej bilancie a začínajú sa tvoriť zdroje na splácanie tých dlhov, ktoré príslušné investície priniesli. Keby ste si to naštudovali, tak by ste prišli na to, že len jadrová elektráreň Mochovce, Slovnaft, Duslo Šaľa, niektoré ďalšie investície tým, že už je zainvestované, nevozia sa technológie a realizuje sa produkcia, tie samé znamenali približne 20 až 25-miliardové zlepšenie obchodnej bilancie Slovenskej republiky.

Tento vývoj sme predpokladali na rok 1999 - 2000, a keby bola takto poctivo bývalá opozícia, súčasná vláda analyzovala ukazovatele, nebola by volila stupídnu, tupú reštriktívnu politiku a nebola by utopila toto národné hospodárstvo. Takže kľúč k riešeniu súčasnej ekonomickej mizérie, pán poslanec, treba hľadať doma a to riešenie je aj v tom, že sa podporia investície namiesto ich redukcie a že sa bude financovať rozvoj namiesto toho, aby sa financoval úpadok, ako to navrhuje aj predkladaný štátny rozpočet na rok 2000.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Pán poslanec Cabaj, prosím.

Poslanec T. Cabaj:

Vážený pán predsedajúci,

pani ministerka medzitým odišla a kolega Maňka hovoril o tom, že pani ministerka, vláda prináša obeť a aká je to strašná obeť, že sa vôbec tejto problematike venuje a predkladá jednotlivé návrhy do parlamentu. Viete, ono by možno bolo dobré, keby pani ministerka sa už toľko neobetovala. Nech už sa toľko neobetuje a keby si tak trochu vypočula jednoduchých občanov, ktorí zhodnotili jej pôsobenie a hodnotia aj túto jej obeť. Ona totiž už v tomto parlamente párkrát tak nešťastne vystúpila, kde bedákala o tom, aký má mizerný plat, ako mizerne je riešená. Nech by sa obetovala jedenkrát a žila teda z takého istého platu ako tí chudáci, tí ľudia, ktorí sú odkázaní žiť od výplaty do výplaty, aby si vôbec mohli dovoliť základné veci, pretože ona skutočne pôsobí ako Jánošík, len v opačnom garde. Ona tým chudákom berie, nie ako Jánošík, že bral bohatým a rozdával chudobným.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

V rozprave ďalej vystúpi pán poslanec Tarčák. Konštatujem, že pán poslanec nie je v sále, stráca poradie.

Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Hofbauer, po ňom pán poslanec Budaj, po ňom pán poslanec Halmeš. Pán poslanec Halmeš, pýtam sa, či ste sa vzdali svojho vystúpenia. (Odpoveď poslanca z pléna.) Napriek dohode nie.

Poslanec R. Hofbauer:

Vážený pán predsedajúci,

dámy a páni,

každý produkt každej firmy neoddeliteľne súvisí s touto firmou, s jej tvárou, dobrým menom, s jej goodwillom, s jej firemnou značkou. My tu teraz preberáme produkt firmy, ktorá sa volá koaličná Dzurindova vláda, a tým produktom je návrh štátneho rozpočtu na budúci kalendárny rok, tak mi dovoľte, aby som sa pozrel a pripomenul goodwill tejto firmy a jej súčasnú tvár.

Začnem letom 1998, keď neprítomná pani ministerka Schmögnerová sa nechala hlučne počuť, že po víťazstve vo voľbách, o čom nepochybovala, sa v prvom rade zasadí o zastavenie výstavby diaľnic ako megalomanských stavieb Mečiarovej vlády. To sú jej doslovné citácie. Splnila tento prísľub a dnes sa môžeme pozerať na rozpad stavebníctva. Následne v priebehu decembra nasledovala séria prekvapujúcich krokov, ktoré dokresľovali goodwill tejto firmy. Zrušenie cestného záchranného systému ministrom, ktorý je zodpovedný za dopravu, Palackom. Sme jediným štátom v Európe, ktorý nemá cestný záchranný systém. K havarovaným autám chodia hasiči. Nasledovalo zrušenie národného leteckého prepravcu, a teda strata partnera pre letecké dohovory Slovenskej republiky s inými štátmi. Nasledovalo odňatie udelenej leteckej licencie Slovenským aerolíniám, čo bolo predtým zmluvne dohovorené. Nasledovalo odňatie zmluvne poskytnutých lietadiel, ktoré boli získané deblokáciou a tento štát nestáli ani päť halierov, ale zato tento štát prišiel o pol miliardy tržieb v korunách príjmami Slovenských aerolínií, a to v priebehu celej turistickej sezóny v roku 1999.

Goodwill tejto firmy dokresľoval aj frontálny útok na Jána Duckého, bývalého riaditeľa Slovenského plynárenského podniku. Tu si všetci poslanci na to pamätajú a následné zavraždenie pána Jána Duckého, bývalého ministra a poslanca Národnej rady. Pamätáme si na osočenie tohto zavraždeného poslanca, a to bez akýchkoľvek dôkazov tu prítomnými pánmi. Pamätáme si v rámci tvorby goodwillu tejto firmy Dzurindovej vlády na zrušenie tendra ministrom Palackom na poradenskú firmu vo veci privatizácie Slovenských telekomunikácií, na vyhodenie a výmenu výberovej komisie tým istým ministrom Palackom, na vypísanie nového tendra ministrom Palackom a na stanovenie víťaza za predchádzajúceho Solomon Broothers tentoraz pre zmenu Deutsche Telecom.

Ale v nadväznosti na to nasledovala prudká prestrelka vo veci financovania Slovenskej demokratickej koalície a KDH. Prestrelka sa udiala medzi rivalizujúcimi blokmi KDH a pánom Čarnogurským a za SDK pánom Palackom. Zo strany pána Čarnogurského sa uskutočňovalo - nie priamo cez neho, ale dá sa tam tušiť priama väzba - zablokovanie akcií Slovenských telekomunikácií a to veľmi smiešnym spôsobom, súdnou námietkou rakúskej firmy CDI, ktorá vysielala ilegálne zo slovenského územia reklamné programy orientované na Rakúsko.

Spomíname si na pijanskú jazdu pána Ďuračku, ktorá obnažila problematiku kauzy Metro a financovania celého bloku poslancov a politikov za Stranu demokratickej koalície. Ak tento pán mal na 40-miliónovú vilu, tak sa za tým skrývali stámiliónové zbytočné štúdie pre údajnú výstavbu podzemnej dráhy v Bratislave, ale aj miliardové prevody majetkov mesta do vlastníctva Metra, akciovej spoločnosti, ktorej šéfoval pán Ďuračka, a po jeho odstúpení ho nahradila manželka pána ministra spravodlivosti pani Marta Čarnogurská. Takže aj toto sú kroky dobrého mena a goodwillu firmy zvanej koaličná Dzurindova vláda.

Tieto majetkové presuny sa udievali v meste Bratislava. V meste Bratislava bol primátorom Peter Kresánek, za ktorého sa presunul majetkový vzťah Hradného vrchu a Zámockej ulice z majetku mesta do privátnych rúk Zámockej spoločnosti, blízkych tým istým ľuďom, ktorá vzápätí časť tohto majetku predala lučeneckej firme Garden a lučeneckej stavebnej firme Avant. Takže to, čo sa tu stavia, stavia sa v blízkosti Bratislavského hradu a Národnej rady za takýchto, pokojne poviem, machinácií súčasnej koaličnej Dzurindovej vlády, pretože pán Kresánek za odmenu bol posadený do parlamentu vrátane udelenia poslaneckej imunity.

Goodwill koaličnej Dzurindovej vlády sa ďalej dotváral prudkým sporom okolo Nafty Gbely. Dámy a páni, čo táto vláda predviedla v tejto kauze, tak oproti tomu je kvapkou v mori to všetko, čo sa mohlo vyčítať počas Mečiarovej vlády a pri dopredaji akcií Nafty Gbely Fondom národného majetku.

Ruvačka, ktorá za Dzurindovej vlády vypukla okolo Nafty Gbely, presiahla absolútne čokoľvek, keď krížom-krážom putovali osočenia a obvinenia medzi prezidentom Fondu národného majetku a ministrom hospodárstva Černákom, kde sa navzájom osočovali a obviňovali. Do dnešného dňa nie je uzavreté, ktorý z nich vlastne hovoril pravdu a ktorý klamal.

V tejto situácii sa pripravoval štátny rozpočet a v tejto situácii prišlo k podivuhodnému preliatiu Priemyselnej banky do privátnych rúk, a to za stavu, že ministerstvo hospodárstva a ministerstvo financií ústami pána Černáka a pani Schmögnerovej sa navzájom osočovali, kto z nich má pravdu a kto luhá. Dámy a páni, ako máme veriť dôveryhodnosti tohto rozpočtu, ktorý bol pripravovaný tandemom takejto vlády a predkladala ho do takýchto pletiek zapletená ministerka financií?

Dámy a páni, do dnešného dňa trvajú osočovania vrátane súdnych vyhrážok medzi podpredsedom vlády pre ekonomiku Ivanom Miklošom a medzi firmou blízkou bývalému ministrovi Černákovi Sláviou Capital, kde sa navzájom tieto dva subjekty, ak môžem nazvať ministra pre ekonómiu Mikloša, osočujú a tvrdia, že oni majú pravdu a ten druhý klame. Moja otázka: Tak kto tu klame a kto vlastne hovorí pravdu?

Dámy a páni, Priemyselná banka takýmto štýlom "prešustrovaná" do privátnych rúk sa vzápätí položila na lopatky, ale bez najmenších problémov bola odkúpená aj so všetkými sekerami a pohľadávkami Slovenskou sporiteľňou vrátane sekery mínus 10 mld. Sk. Dámy a páni, všetci občania tohto štátu zo svojich úspor a zo svojich statočne zarobených peňazí, ktoré majú uložené v Slovenskej sporiteľni, prispeli na toto darebáctvo, pretože táto potopená banka prešla do vlastníctva Slovenskej sporiteľne. Čo tým Slovenská sporiteľňa získala? Absolútne nič. Občania zo svojich vkladov a zo svojich prostriedkov budú splácať tieto veci.

Dámy a páni, za odvolaným prezidentom Fondu národného majetku pánom Kaníkom sa skrývajú neuveriteľné kauzy - kauzy Istrochem, kauzy Dudince, kauzy Sliač, celé série káuz, ktoré sa vždy spájajú s prosperujúcimi a veľmi prosperujúcimi podnikmi, nie s problémovými, so zaťaženými, neprosperujúcimi a hospodársky krachujúcimi. Na tie keby ste siahali, klobúk dole. Nie, išlo sa po prosperujúcich podnikoch. A verte tomu, že táto vláda zakladá budúce reštitučné nároky a budúce odškodnenia na základe krokov, ktoré boli uskutočnené pod nátlakom.

Dámy a páni, potom už nemôžu prekvapiť v nedávnych dňoch uskutočnené voľby do ústredných orgánov tohto štátu, ktoré prebiehali na báze prostého kupčenia. Vy nám odsúhlasíte toho, my vám podporíme hentoho. Vďaka tomu prišlo k vytvoreniu kompletne personálno-politických reťazcov, a to ako reťazca KDH, ktorý ovláda kompletne celú štruktúru silových ministerstiev a silových orgánov v tomto štáte, počnúc políciou, ministerstvom vnútra, Slovenskou informačnou službou cez prokuratúru a celý rezort spravodlivosti od okresných, krajských súdov až po Najvyšší súd, kde prebehla čistka a odstránenie nežiaduceho podpredsedu Najvyššieho súdu pána Štefanka.

Presne to isté prebiehalo na úrovni SOP, kde tento reťazec prebehol na úrovni prezidenta tohto štátu, predsedu Ústavného súdu, predsedu Najvyššieho kontrolného úradu, podpredsedu vlády pre integráciu. Nuž, klobúk dolu, dámy a páni, pri takejto predstave pluralitnej demokracie v tomto štáte. Demokratická strana je skromná, malá, ale o to vplyvnejšia, ovláda podpredsedu vlády Ivana Mikloša, má k dispozícii prezidenta Fondu národného majetku a takýmto spôsobom vlastne rozhoduje o tom, čo sa v tomto štáte má reštituovať, predávať, ako povedala pani Machová, v budúcom roku 2000 prakticky všetky strategické podniky a všetky veľké banky.

Takže, dámy a páni, toto je pozadie predkladaného rozpočtu, ktorý jednoznačne nepodporím.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Ďalej vystúpi pán poslanec Budaj. Konštatujem, že nie je prítomný v sále, stráca poradie. Po ňom pán poslanec Halmeš, po ňom pani poslankyňa Angelovičová a pán poslanec Rakús.

Nech sa páči.

Poslanec F. Halmeš:

Vážený pán podpredseda,

vážená pani ministerka,

pán minister,

dámy a páni,

pán podpredseda, chcem ťa ubezpečiť, že moje vystúpenie bude podľa dohody kratšie ako 10 minút.

Chcel by som nazerať na rozpočet z dvoch pohľadov, tie budú skôr všeobecné a potom na záver jeden konkrétny na problematiku nezamestnanosti.

Prvý pohľad je pohľad politický, ktorý tu už zaznieva najmä z radov zástupcov opozície, ale aj niektorých poslancov vládnej koalície, ktorý žiada zvýšenie zdrojov jednotlivých kapitol, žiada a musím povedať, oprávnene, zvýšenie prostriedkov do takých rezortov, ako je zdravotníctvo, školstvo, sociálna sféra, povedzme i Matica slovenská. A nikto z nás by nebol proti, keby, pochopiteľne, ten rozpočet nebol limitovaný tým spôsobom, ktorý tu pani ministerka už niekoľkokrát zdôraznila, a to je množstvo zdrojov, ktoré do štátneho rozpočtu môžu reálne prísť.

Samozrejme, rozumiem tomu najmä z politického pohľadu, ale populizmus, ktorý tu zaznieva, svedčí nie vždy o najzodpovednejšom prístupe k štátu. To, čo Slovensko potrebuje, a to je ten druhý pohľad, to je štátnický prístup aj k rozpočtu, aj k dvíhaniu sebavedomia národa, a tým myslím nielen slovenského národa, myslím týmto aj občanov maďarskej národnosti, teda všetkých občanov Slovenskej republiky. Slovensko je podlomené vo svojom sebavedomí a Slovensko potrebuje sebavedomie najmä v čase, keď bude konfrontované s vyspelými a sebavedomými národmi Európy. Ale sebavedomie nedodávame vtedy, keď poukazujeme neustále na vnútorné rozpory, ktoré sa cez politiku dostávajú do vedomia ľudí, keď neustále požadujeme viac, ako máme, keď pestujeme vo vedomí ľudí určitú nespokojnosť, pretože spájajú svoje nedostatky, svoj zložitý život, ktorý objektívne je nevyhnutný na to, aby sme pokročili o kúsok ďalej, s pohľadmi subjektívnymi a politikárskymi.

Čakám na vystúpenie štátnika z opozície, čakám na vystupovanie štátnikov, ktorí povedia, priatelia, buďme hrdí na to, že sme vybudovali Gabčíkovo, že sme vybudovali diaľnice, že sme vybudovali Mochovce, ale buďme dostatočne zodpovední za splatenie podlžností, ktoré sme si takto urobili. To je pre mňa štátnický pohľad. A nie hovoriť, že dobre, my sme postavili a teraz táto vláda tu ženie národ do chudoby. Táto vláda musí zodpovedne pristupovať k splneniu záväzkov. A k tomu sa hlásime. To je štátnický pohľad, takto to treba pred národom povedať. A myslím si, že národ, ktorý bude počuť jednotnú vôľu aj svojich politikov, a nie politikárov, je schopný to takto aj pochopiť a úzke miesto vo svojom vývoji prijať, akceptovať so zaťatými zubami a posunúť Slovensko o jeden stupeň vyššie. A tam sa potrebujeme všetci dostať, všetci občania tejto republiky.

Chcel by som, samozrejme, povedať niekoľko slov aj k tomu, čo sa opodstatnene kritizuje na rozpočte, a to nezaznieva len z lavíc opozície, zaznievalo to aj od koalície či už v kluboch, alebo kuloároch, alebo v konfrontácii s vládou, s ministerkou vo vzťahu k príprave rozpočtu, k jeho rámcom, k metodike. A to je aj môj návrh na uznesenie, ku ktorému smeruje táto kritika a spočíva v tom, že naozaj nemôže byť rozpočet pripravený na poslednú chvíľu. Svedčí o tom aj množstvo pozmeňujúcich návrhov v štádiu krehkej vyváženosti rozpočtu, keď už nie je možné do toho zasahovať, pretože to velí akási zodpovednosť za túto vládu, velí nám zodpovednosť za prijatie štátneho rozpočtu v posledných týždňoch pred reálnymi možnosťami.

To znamená, že je nevyhnutné, aby vláda prišla s rámcom rozpočtu pred parlament v čase, keď je možné do toho ešte zasahovať, keď je možné ešte požadovať nový rámec formovania rozpočtu. A preto navrhujem, aby sme uložili vláde, aby s návrhom tohto rámca, týchto pravidiel predstúpila pred najvyšší zastupiteľský zbor už k 30. 6. budúceho roka. Tým by sme sa vyhli nervozite, mnohým skráteným konaniam a nepokoju v krátkom čase, ktorý na prijatie zákona zostáva. To je návrh na uznesenie.

Niekoľko poznámok k problematike, ktorá tu už niekoľkokrát zaznela, a to je významný sociálny a ekonomický fenomén, ktorým je nezamestnanosť. Nezamestnanosť meria teplotu spoločnosti dosť komplexne, nielen ekonomicky, ale aj sociálne. Vlani som hovoril, že rozpočet je v očakávaní nezamestnanosti málo kritický. Tým nechcem povedať, že som to hovoril len ja, hovorili to viacerí. Potvrdilo sa to v tomto roku. Ale chcem povedať, že teraz mám opačný pohľad. Vláda predkladá návrh, kde sa predpokladá 16 až 17-percentná miera nezamestnanosti počas celého roka pri metodike, ktorú robí Národný úrad práce. To je, prosím, európska metodika, existujú aj iné metodiky, iné štatistické ukazovatele, sú aj mäkšie ukazovatele, ale prispôsobili sme sa tejto metodike.

Myslím si, že ofenzíva vlády a jednotlivých rezortov v očakávaní vývoja nezamestnanosti je na budúci rok nedostatočná. Predovšetkým sa nemôže koncentrovať len na rezort ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, na Národný úrad práce, ale táto ofenzíva musí byť naozaj ofenzívou celej vlády. Je to otázka prijatia nového zákona o zamestnanosti, je to však len riešenie "malej" politiky zamestnanosti. Tam sú, samozrejme, tiež rezervy. Ale predovšetkým je to stratégia podpory malým a stredným podnikateľom, ktorí sú hlavným nasávačom pracovnej sily pri transformácii ekonomiky, ktorou Slovensko prechádza.

Chcem povedať, že existujú nepochopiteľné veci na trhu práce. Včera som navštívil jeden z kľúčových podnikov, ktorý produkuje sofistikované výrobky, Považské strojárne v Považskej Bystrici. Stretol som sa s riaditeľmi a oni mi hovorili, že naozaj na časť výroby nemajú kvalifikovaných odborníkov stredoškolského vzdelania. Majú zložitú výrobu, ktorá má európsku úroveň. Ide napríklad o letecký motor do lietadiel s kolmým štartom letu. A oni majú problémy so získaním pracovnej sily zo širokého okolia. Pritom sú v tomto regióne tri najväčšie učilištia na Slovensku - Trenčín, Dubnica a Považská Bystrica. To znamená, že je tu nezosúladenie, medzirezortné nezosúladenie plánov prípravy ľudí do života s potrebami trhu práce, skutočnými potrebami ekonomiky. Preto navrhujem, aby sa vláda skutočne začala zaoberať prijatím stratégie rozvoja ľudských zdrojov s víziou na vstup do tretieho tisícročia ako jeden komplexný materiál, ktorý prepája jednotlivé rezorty, prepája potreby ekonomiky, sociálnej sféry a prípravy ľudí už od útleho veku. To je moja zásadná poznámka k budúcemu riešeniu nezamestnanosti.

Ďalej zdôrazňujem, že my sme nezabojovali dostatočne ani legislatívne, ani, povedal by som, manažérsky z úradov práce a z iných inštitúcií s čiernou prácou. Nezabojovali sme dostatočne s náročnosťou plnenia podmienok na poskytovanie podpory a sociálnych dávok.

Systém verejnoprospešných prác, o ktorom sa toľko hovorí, je naozaj vec, ktorá napriek tomu, že tu existujú určité medzinárodné zábrany, príliš náročné kritériá súvisiace s nútenou prácou, predsa len slovenská legislatíva, mierne upravená, poskytuje možnosť, ako nie prinútiť, ale pozitívne motivovať ľudí, aby sa zúčastnili na verejnoprospešných prácach, a tak sa čiastočne podmieňovalo vyplácanie sociálnych dávok, resp. podpory v nezamestnanosti. A to, prosím, nejde len o zametanie ulíc, nejde len o prácu pre nekvalifikovaných ľudí. Môže sa ponúkať kvalifikovaná práca pre vzdelaných ľudí, pre organizátorov voľných časových aktivít, pre vyhľadávanie sociálne odkázaných ľudí. Veď tu má spoločnosť toľko dier, ktoré nemá pokryté, a pritom máme tisíce kvalifikovaných ľudí nezamestnaných a veľmi veľa neurobenej práce, na to neexistuje legitímna odpoveď, ak na to "nehodíme" pohľad, ktorý tu naznačujem v rámci verejnoprospešných prác alebo znáročnenia prístupu k poskytovaniu podpory v nezamestnanosti.

Na záver chcem vyjadriť presvedčenie, že rozpočet je výrazom zodpovednosti vlády za budúcnosť, jediná reálna alternatíva na to, aby sme toto úzke miesto v našom vývoji prekonali, a chcem povedať, že sa musíme zaviazať, že v budúcom roku postavíme náročnejšie kritériá na tvorbu rozpočtu, aby rok 2000 už v sebe niesol viac ofenzívy zo strany vlády, viac rozvojových projektov, nové rámce, ešte efektívnejšie správanie sa štátu pri svojej spotrebe. Vyjadrujem presvedčenie, že sa nám to spoločne podarí.

Ďakujem za pozornosť.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Ďakujem pánu poslancovi, že dodržal sľub, že skráti vystúpenie o 8 sekúnd, plus 9 ďalších faktických poznámok, čo je ďalších 18 minút, pán poslanec. Takže ďakujem pekne.

Ako posledná je prihlásená pani poslankyňa Mušková s faktickou poznámkou. Končím možnosť podania ďalších prihlášok do faktických poznámok.

Pán poslanec Cabaj vystúpi ako prvý.

Poslanec T. Cabaj:

Vážený pán predsedajúci,

som rád, že našiel odvahu aj zástupca vládnej koalície, aj keď hovoril, že nevyužije celých 10 minút, pretože poukázal na skutočnosť, že skutočne tým, že ste sa rozhodli a skrátili vystúpenie poslanca na 10 minút, že ak chce niečo tomuto parlamentu povedať, tých 10 minút je skutočne málo. Ale to sa len potvrdilo to, o čom sme už hovorili v úvodnej časti. Máte na to právo, pretože máte 92 hlasov, tak si to viete odhlasovať.

Ale skôr ma prekvapila iná vec, keď pán kolega Halmeš sa domáhal štátnického vystúpenia z radov opozície. Nedávam sa do úlohy štátnika, ale som rád, že takým spôsobom ocenil súčasných predstaviteľov vlády, to znamená pána Dzurindu a Čarnogurského, pretože vo svojom vystúpení som práve odcitoval ich vystúpenie pri predchádzajúcom schvaľovaní rozpočtu, keď boli vtedy poslancami opozície, to znamená, že mali skutočne nie vystúpenie štátnikov. Som rád, že to on ocenil, pretože sú teraz z jedného tábora. Keď hovoril v súvislosti s rozpočtom, že dáva návrh, aby už 30. 6. sa toto opakovalo, to by musela pani ministerka priniesť ďalšiu obeť a jednoducho poslednýkrát sa obetovať a odstúpiť, pretože to, čo nám predviedla ona a jej vláda pri schvaľovaní tohto rozpočtu, skutočne už len bolo potrebné povedať, pán Halmeš, že Dzurinda velí, rozpočet musí byť prijatý. Toto tu bolo potrebné jednoznačne povedať.

A potom ešte jednu poznámku v súvislosti s tým, keď sa skrátila v tomto parlamente podpora nezamestnaných z 12 mesiacov na 9 mesiacov. Nikde sa neobjavilo v kapitolách jednotlivých krajov, že o 3 mesiace skôr v budúcom roku jednoducho nezamestnaní, ktorí sa dostali na úrad práce, po 9 mesiacoch prídu potom na okresné úrady, ktoré im budú musieť vyplácať zo sociálnej podpory, na čo peniaze nie sú.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Ďakujem.

Pán poslanec Gajdoš.

Poslanec J. Gajdoš:

Pán poslanec Halmeš, chcel by som vám povedať, že o tom, aká je nálada v parlamente, aký tu vládne duch, rozhoduje predovšetkým väčšina. Väčšinu má súčasná vládna koalícia a tá od samého začiatku, bohužiaľ, vniesla do parlamentu permanentnú konfrontáciu, a nie konštruktívny dialóg. Pokiaľ by ste neboli prišli s čiernymi knihami, pokiaľ by ste nezačali od samého začiatku s očierňovaním súčasnej opozície, bývalej Mečiarovej vlády, pokiaľ by ste realisticky uznali to, čo bolo dobré a na tom začali stavať, myslím si, že by bola celkom iná atmosféra v tomto parlamente, nemuselo by sa vyzývať na konštruktívny prístup len v čase, keď sa ide schvaľovať rozpočet, ktorý je skutočne reštriktívny a ktorý nepridá na sociálnom zmieri spoločnosti.

Neviem si predstaviť štát, ani nepoznám štát v Európe, ktorý nežije z toho, že si nepožičiava. Nepoznám občana Slovenskej republiky, ktorý by chcel žiť nadštandardným spôsobom, aby si nepožičiaval, proste žiť aj s dlhmi sa dá. Ale prijať zásadu, že si nebudem požičiavať i za cenu toho, že ohrozím na existencii, na živote určité skupiny občanov, to proste je pre nás neprijateľná filozofia. Nehnevajte sa na mňa, s tým nemôžeme zo zásady súhlasiť.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Pani poslankyňa Aibeková, nech sa páči. Mikrofón zapnúť pani poslankyni Aibekovej.

Poslankyňa M. Aibeková:

Ďakujem pekne.

Aj ja chcem povedať, že s väčšinou vystúpenia pána poslanca Halmeša súhlasím. Viem, že je odborník na problematiku zamestnanosti a čo sa toho týka, súhlasím, pán poslanec, absolútne ste načrtli veľmi správne riešenia. Ale preto ma prekvapuje, že ste hlasovali za zákony, ktoré viedli len a len k reštrikcii. Predsa nezamestnanosť sa nedá riešiť reštriktívnymi opatreniami, tým, že postihnete ľudí, ktorí chcú pracovať, ale jednoducho v regiónoch nenájdu prácu a 45 až 55-ročný muž nemôže už cestovať a niekde začínať, nikto ho nevezme do rekvalifikácie, nikto ho nevezme ako perspektívnu pracovnú silu. Budem podporovať všetky vaše návrhy, ktoré dáte na postihnutie čiernej práce, čiernych zamestnávateľov a tých, ktorí nechcú pracovať a zneužívajú dávky. V tomto budete mať plnú podporu, ale nemôžete od nás opozičných poslancov chcieť, aby sme podporili reštriktívne opatrenia.

A čo sa týka prvej časti, pán poslanec, nesúhlasím s tým, že právo opozície je len poukazovať na nedostatky rozpočtu. Je to dokonca povinnosť opozície. Vy nemôžete očakávať, že opozícia bude tlieskať krokom, s ktorými nesúhlasí a s ktorými nesúhlasí naša voličská základňa. Nás volilo okolo milióna obyvateľov a títo sa vyjadrujú presne tak, ako sú naše vystúpenia. Nepoznám jeden, jediný parlament v Európe, kde by opozícia nebola kritická k rozpočtu, tak, prosím, neberte nám toto právo a pre zaujímavosť si prečítajte vystúpenia členov vlády, ktorí boli opozičnými poslancami. Tu nielen milióny lietali, tu lietali miliardy, ako navršovali, ako žiadali, ako pripomienkovali. Keby sme to neboli vtedy ustriehli, tak by to bolo oveľa horšie so zadlženosťou ako teraz.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Pán poslanec Jasovský, nech sa páči.

Poslanec J. Jasovský:

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

Pozorne som si vypočul vystúpenie jedného z mála koaličných poslancov, ktorí hovoria k rozpočtu tohto štátu. Domnievam sa, že štátnictvo je slovíčko, ktoré je odvodené od slova riadiť štát, a nemyslím si, že problém štátnictva je možné zjednodušiť jednoducho iba na otázku: vy ste zadlžili, musíme splácať. Podľa môjho názoru treba pokračovať v rozumných veciach, aby tie prinášali zdroje, ktoré budú môcť splácať zadlženie, ktoré vznikne. Nemyslím si, že štátnictvo je bezhlavé odvolávanie odborníkov, ktorí pracovali na ministerstvách, ktorí spolupracovali s nami, a odvolávať ich len za to, že spolupracovali s nami, hoci sú aj z vášho politického razenia.

Štátnictvo neznamená odmietnutie koncepcií, stratégií, rozhodnutí predchádzajúcej vlády len preto, že ich pripravil niekto iný. Štátnictvo určite neznamená tiež odmietnutie akýchkoľvek názorov opozície len preto, že ide o názor opozície. A štátnictvo tiež určite neznamená u veľkých štátnikov nepriznanie si vlastných chýb, ktoré určite vaša koalícia urobila za rok vášho vládnutia, a váľanie všetkého zlého len na predchádzajúce fungovanie. Myslím si, že štátnictvo neznamená zastavenie výstavby diaľnic v smere zakonzervovania len preto, že azda odovzdávanie niektorých úsekov bolo spojené podľa vášho názoru účelovo s volebnou kampaňou. A nemyslím si, že štátnictvo znamená zablokovanie leteckej prevádzky na Slovensku len preto, lebo to pripravila predchádzajúca vláda.

Podľa môjho názoru štátnictvo by malo dávať určité záruky na lepšiu budúcnosť, na lepšie fungovanie a takto by ste sa mali vyjadrovať. Myslím si, že už vyše roka času vládnutia vašej vlády by už mohlo stačiť na to, aby ste každé vystúpenie začínali tým slovíčkom, že nám vykáte, že nám hovoríte vy, vy ste urobili všetko zlé. Som presvedčený, že medzi nami je mnoho dobrých odborníkov a ľudí, ktorí mali snahu urobiť niečo pozitívne, a nemyslím si, že si zasluhujeme len to, aby sme sa stále dostávali do akýchsi čiernych kníh, do čiernych kruhov, do nejakých slučiek, ktoré nám chcete navliecť na krk.

Ďakujem pekne.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Pán poslanec Števček.

Poslanec P. Števček:

Ďakujem.

S vystúpením pána poslanca Halmeša sa mi chcelo takmer celkom súhlasiť, kým, pravdaže, nezačal veci trošku obracať. Súhlasím s tým, že sebavedomie a hrdosť tohto národa je takmer nulová, alebo aspoň veľmi, veľmi nízka. No ak ju máme dvíhať, preboha, asi nie tak, že tento národ, tento ľud budeme ďalej ožobračovať, budeme predkladať reštrikčné ekonomické programy, nie rozvojové. Hrdosť národa nemôžeme dvíhať tak, že mu povieme: Splatíme dlžoby za bývalú vládu a už nijaké pôžičky si v živote nezoberieme. To je neekonomické, proste takýto projekt sa nedá postaviť, naprojektovať pred oči národa, to je nezmysel. Nemožno predsa bez rozvojových programov a so stúpaním nezamestnanosti, so škrtením škôl, kultúry, umenia, s pádom reálnych miezd, so zdvíhaním daňovej zaťaženosti ľudí, nemôžeme nijako dvíhať sebavedomie tohto národa ani občana. Skôr pôsobí toto všetko, čo sa v rozpočte pripravuje, depresívne, čiže celkom naopak.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Pán poslanec Engliš má slovo.

Poslanec A. Engliš:

Ďakujem, pán predsedajúci.

Pozitívne hodnotím vystúpenie pána Halmeša. Je vidieť, že tejto problematike venuje veľa času, a myslím si, že veľmi jemne a slušne upozornil na to, o čom ja možno v niektorých prípadoch hovorím trošku drsnejšie. V každom prípade si myslím, že potvrdil, že 10 minút je málo na riešenie problémov, lebo sám hovoril, že skončí skôr, a len začal rozprávať a ešte poriadne ani nenavrhol riešenie, už vyčerpal 10 minút. Fakt, táto problematika je niekedy na 10 minút len záležitosťou doslova spomenutia niektorých základných vecí.

V každom prípade chcem povedať, že štátnici, ktorí sú dnes na čele a sú v tejto vláde, buď si to podľa mňa nechcú uvedomiť, alebo nechcú riešiť. Pretože by som chcel podotknúť to, čo som povedal, že ak sa nebude robiť niečo so zamestnanosťou, s oživením hospodárstva, vôbec vytváraním pracovných miest, tak nechápem, ako môže klesať nezamestnanosť, ako to prezentuje pani ministerka financií. A veľmi podporujem myšlienku, ktorú spomenul, že jedine zapojením všetkých rezortov, inštitúcií do riešenia nezamestnanosti sa dá tento problém riešiť.

Už som spomenul, že treba spraviť národný program zamestnanosti, pretože skutočne zapojením všetkých môžeme tento problém vôbec začať riešiť a až vtedy je určitá nádej, že sa dá odstrániť, dostane sa do určitých, samozrejme, dimenzií. Keď sa to robí ináč, tak si myslím, že dosah bude vždy zlý práve na obyvateľov. A, bohužiaľ, musím konštatovať, že táto vláda to skutočne nechce pochopiť, aj keď z vlastných radov ju o to žiadajú jej ľudia.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Pani poslankyňa Keltošová, nech sa páči.

Poslanyňa O. Keltošová:

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

Chcem len pripomenúť materiál, o ktorom som hovorila vo svojom vystúpení minulý týždeň. Vláda prijala pred krátkym časom koncepciu politiky zamestnanosti do roku 2003. Vtedy som upozorňovala, že tento materiál mala snemovňa prerokovať pred schvaľovaním štátneho rozpočtu, aby sme videli, akým spôsobom chce vláda túto koncepciu politiky zamestnanosti naplniť. Máte pravdu, pán poslanec, v tom, že politika zamestnanosti je nadrezortný problém, je to viac problém ekonomiky ako samotného ministerstva práce a sociálnych vecí, ale pýtam sa, prečo sme nemali tento materiál v parlamente hneď po prijatí vo vláde. Mohli ste mať lepšiu orientáciu. Neviem teraz povedať, aké sú ťahy, ktorým smerom chce vláda ísť pri určovaní ekonomických priorít.

Nadväzne na to, či školstvo vie vychovať dostatok odborníkov, alebo nevie, či potrebujeme taký počet vysokých škôl v tom zložení, ako teraz momentálne financujeme, či sú vyčerpané všetky možnosti financovania zdravotníctva zo strany subjektov a ďalšie otázky, ktoré sa odvíjajú od ekonomiky tohto štátu. Čiže ak by som povedala zjednodušene, vláda nemá koordináciu medzi jednotlivými politikami a to je veľká chyba.

A stručne poznámku k verejnoprospešným prácam. Pán poslanec, vy to dobre viete ako bývalý riaditeľ okresného úradu práce, že sme viazaní, to nie sú len nejaké prekážky alebo bariéry, my sme viazaní tromi medzinárodnými konvenciami Medzinárodnej organizácie práce. Pre krátkosť času nebudem vysvetľovať, ale o tomto sme už spolu hovorili a vy takisto viete, že neprijatie alebo porušenie týchto záväzkov by sa dalo síce možno nejaký čas tolerovať, ale ustavične by sme boli pod monitoringom Medzinárodnej organizácie práce a jej aplikačného výboru.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Pán poslanec Hajdúk, nech sa páči.

Poslanec P. Hajdúk:

Pán predsedajúci, ďakujem za slovo.

Sedím tu od rána, tak ako každý poslanec by mal sedieť, a aj preto môžem povedať, že vystúpenie pána poslanca Halmeša bolo jedným z mála, ktoré stálo za to aj počúvať. To, že reakcie na jeho vystúpenie boli také, aké boli, s tým už tiež treba počítať. Väčšina reagujúcich vlastne ani nedokázala prekročiť rámec takých mítingových bitkárov a vyberala si z jeho vystúpenia len to, čo sa im zapáčilo. Nedivím sa však ani tomu, pretože pochopiť to, čo chcel povedať a čo povedal, si vyžaduje určitú sumu teoretických vedomostí, určitý nadhľad, a myslím si, že aj schopnosť kriticky sa pozrieť na vlastnú robotu. Takže, pán poslanec Halmeš, myslím si, že z reakcií, ktoré na vaše vystúpenie odzneli, vôbec nemusíte byť smutný.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Pani poslankyňa Mušková má slovo, nech sa páči.

Poslankyňa Ľ. Mušková:

Pán poslanec, vaše vystúpenie bolo sympatické, ale nie spravodlivé. Prečo vyžadujete štátnický pohľad iba od opozície, prečo ho nežiadate aj od vládnej koalície? Prečo nepoviete, že je výborné, že je postavené spomínané Gabčíkovo, že sa už aj samo splatilo vyrobenou energiou, ale nesprávnou legislatívou, ktorá bola prijatá počas vlády pána Moravčíka, prešlo platenie tejto energie, túto energiu nepredávalo, ale predával iný podnik. A pôžičky boli z našej strany urobené veľmi dobre, pretože sú skutočne dlhodobé. Takisto diaľnice. Prečo nepoviete, že bolo chybou z vašej strany nepriznať prioritu vo výstavbe infraštruktúry a postaviť sa k nej negatívne. Vy teraz prichádzate sami na to, že tieto diaľnice sa musia postaviť a pôžičky, ktoré teraz dohodla vaša vláda, sú oveľa nevýhodnejšie ako tie, ktoré vybavovala naša vláda. A navyše rozbiehať zastavené dielo je oveľa drahšie, ako pokračovať v rozostavanom.

Viem, že ste neboli v minulom období v opozícii, ste nový poslanec, ale práve preto, že ste vo vládnej koalícii, mali by ste apelovať na vašich spolukolegov, aby boli práve v záujme hrdosti, o ktorej ste hovorili, trochu veľkorysejší a štátnickejší.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Ďakujem.

Ďalej v rozprave vystúpi pani poslankyňa Angelovičová, po nej pán poslanec Rakús, potom pán poslanec Kováč.

Poslankyňa M. Angelovičová:

Ďakujem za slovo.

Vážený pán predsedajúci,

vážená pani ministerka,

vážení páni ministri,

dovoľte mi zaujať stanovisko k návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2000, a to k návrhu rozpočtu kapitoly ministerstva školstva a zároveň predložiť pozmeňujúci návrh. Pri tvorbe štátneho rozpočtu na rok 2000 pre školstvo vláda Slovenskej republiky vychádzala z dvoch základných aspektov.

Po prvé, sú to ciele stanovené v programovom vyhlásení vlády Slovenskej republiky pre oblasť výchovy a vzdelávania, mládeže a športu, vedy a techniky. Tieto sú podrobne rozpracované spolu s časovým harmonogramom plnenia v dokumente Aktivity ministerstva školstva Slovenskej republiky na realizáciu programového vyhlásenia vlády, tak ako to bolo na rok 1999, tak je to aj na rok 2000.

Po druhé, sú to finančné možnosti a zdroje, ktoré má vláda k dispozícii na napĺňanie týchto cieľov. Aktivity pre školstvo sú pripravované na základe znalostí situácie z predchádzajúcich rokov, z analýz a prijímajú sa postupy, ktoré sú stanovené na rok 2000, ďalej v strednodobej koncepcii alebo v predbežne spracovanej dlhodobej koncepcii rozvoja školstva. Realizácii mnohých aktivít predchádza predloženie a schválenie zákona a ďalších právnych noriem a najmä krytie finančnými prostriedkami.

Predložený návrh zákona o štátnom rozpočte na rok 2000 rieši zabezpečenie rozpočtového hospodárenia v školstve, pričom zohľadňuje aj riešenie dlho pretrvávajúcich problémov, ktoré nie sú problémom z roku 1999, ale už existovali aj pred týmto uvedeným rokom. Týmito existujúcimi problémami sú: dokončenie výstavby objektov, či už škôl, internátov, školských zariadení, ich vybavenie, ďalej opravy už existujúcich objektov, obnova a doplnenie laboratórneho prístrojového vybavenia audiovizuálnej techniky a iné. Ďalej štipendiá pre študentov a postgraduálneho štúdia, mzdy pracovníkov školstva a zamestnancov a mnohé iné. Tých nevyriešených a nedoriešených problémov je nad mieru.

Pred predložením návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2000 vláda Slovenskej republiky vyriešila otázky možnosti ponechania príjmov platieb rodičov v organizácii, t. j. v škole, v školskom zariadení, v pôsobnosti krajských úradov a použitia príjmov z prijatých úhrad vysokých škôl za prijímacie pohovory a rigorózne skúšky novelou zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 303/1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách v znení neskorších predpisov, čím sa okrem sumy asi 200 miliónov Sk za malé školy a asi 500 miliónov za vysoké školy zabezpečí motivácia platiteľov, keďže ich platby budú adresné a zostanú v organizácii, ktorej služby platiteľ potom využíva. Táto skutočnosť bola pozitívne prijatá verejnosťou.

Na zlepšenie finančnej situácie na vysokých školách vláda Slovenskej republiky zapracovala do návrhu novely zákona o rozpočtových pravidlách a návrhu zákona o štátnom rozpočte do roku 2000 možnosť ponechania skutočne dosiahnutých vyšších príjmov prostredníctvom účtu osobitného financovania vysokých škôl.

Čo sa týka miezd pracovníkov školstva a zamestnancov, problémy sa datujú od roku 1993. Na porovnanie uvediem príklad vývoja životných nákladov, priemerných miezd v národnom hospodárstve a v školstve. Za základ zoberiem rok 1989, čiže index 100. Do roku 1992 priemerná mesačná mzda bola v prospech školstva. V roku 1993 životné náklady vzrástli oproti roku 1989 asi na 235. Index nominálnej mzdy je v národnom hospodárstve na 171 a v školstve asi na 166. V roku 1996 životné náklady mali vzostup asi na 310. Index nominálnej mzdy v národnom hospodárstve bol asi 260 a v školstve asi 247. V roku 1998 životné náklady vzrástli na 351. Index nominálnej mzdy v národnom hospodárstve tiež vzrástol na 322. A v školstve na 288. V roku 2000 sa predpokladá, že životné náklady sa zvýšia na 432. Index nominálnej mzdy v národnom hospodárstve sa tiež zvýši na 370 a v školstve na 297.

Strane demokratickej ľavice nie je ľahostajný tento vývoj v školstve, aj vo volebnom programe má jednu z priorít rozvoj školstva tak, ako to vyjadrili poslanci za Stranu demokratickej ľavice pri doterajšom rokovaní predloženého návrhu zákona.

Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, ak mi dovolíte, predložím pozmeňujúci návrh, pričom vás chcem požiadať o jeho podporu. Pozmeňujúci návrh znie takto: "V kapitole Všeobecná pokladničná správa vyčleniť 450 mil. Sk, skupina 8, kód 8777, ako rezervu na riešenie nárokov vyplývajúcich z novelizácie nariadenia vlády Slovenskej republiky číslo 229/1994 Z. z. o miere vyučovacej povinnosti učiteľov a povinnosti výchovnej práce ostatných pedagogických pracovníkov a zamestnancov. Zo sumy 450 mil. Sk účelovo vyčleniť na zvýšenie miezd, služobných príjmov a ostatných osobných vyrovnaní pedagogických zamestnancov od 1. 9. 2000 sumu 200 mil. Sk a na poistné a príspevok zamestnávateľa do poisťovní a Národnému úradu práce 76 mil. Sk. Aby sa nezvýšil celkový deficit štátneho rozpočtu, sumu 450 mil. Sk pokryť znížením rozpočtovej kapitoly Štátny dlh o sumu 300 mil. Sk a ďalej v kapitole Všeobecná pokladničná správa navŕšením príjmov, kód 210 príjmy z podnikania, z vlastníctva majetku, o sumu 150 mil. Sk.

Zdôvodnenie: Predloženým pozmeňujúcim návrhom sa zabezpečí finančné krytie rozhodnutia vlády Slovenskej republiky z 1. 12. 1999 o zvýšení miery vyučovacej povinnosti o jednu hodinu pre pedagogických zamestnancov základných a stredných škôl a následné zníženie počtu zamestnancov a súčasné zvýšenie tarifných platov pedagogických zamestnancov od 1. 9. 2000 v priemere o 450 Sk. Z celkovej sumy 450 mil. korún sa navrhuje účelovo vyčleniť 276 mil. Sk na zvýšenie platov od 1. 9 2000 a potrebné zvýšenie poistného. Zvyšná suma 174 mil. Sk je určená na odstupné prepusteným zamestnancov a krytie ďalších nákladov súvisiacich s uvedeným rozhodnutím vlády.

Vopred veľmi pekne ďakujem za podporu predloženého pozmeňujúceho návrhu. Z mojej strany je to všetko.

Ďakujem za pozornosť.