Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďakujem faktické poznámky nie sú.
Ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Delinga. Pripraví sa pán poslanec Gajdoš.
Poslanec P. Delinga:
Vážený pán predsedajúci,
vážená pani ministerka,
dámy a páni,
pokračujem vo svojom vystúpení s tým, že musím povedať, že návrh štátneho rozpočtu na rok 2000 je zlá správa pre poľnohospodárov Slovenskej republiky.
Pokiaľ som si porovnal rozpočty za posledné štyri roky, môžem zodpovedne povedať, že tento návrh štátneho rozpočtu aj s jeho pridanými dominantami alebo náležitosťami je jeden z najslabších rozpočtov, ktorý poľnohospodári budú mať. Čo o tom hovoria reálne čísla? Výdavky štátneho rozpočtu na rok 2000 sa navrhujú pre kapitolu Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky v objeme 11 969 400 tisíc korún. Tento objem výdavkov predstavuje len 1,26-percentný podiel z predpokladaného hrubého domáceho produktu tak, ako to stanovuje ministerstvo financií na budúci rok. V tomto roku je tento pomer vo výške 1,43 %.
V roku 1998, teda v poslednom roku bývalej koalície Mečiarovej vlády, bol tento pomer v kapitole ministerstva pôdohospodárstva na hrubý domáci produkt 1,76 %. Čiže takto zostavený rozpočet pri dodržaní príslušných pomerov, ktoré vychádzajú aspoň z roku 1999 alebo 1998, ide vlastne pod túto hladinu v pomere na rok 1999 o 1 042 mil. korún a nad rámec alebo pod rámec roku 1998 o 3 400 mil. korún. Keď k tomu ešte prirátame predpokladanú úroveň inflácie v našom štáte, ktorá sa len pri miernom porovnaní zvýšila oproti roku 1998 o 10 %, tak môžeme klasifikovať, že poľnohospodári dostávajú o ďalšiu 1 200 mil. korún menej.
Navrhovaný štátny rozpočet na rok 2000 vo výdavkovej časti rastie o 3,43 %, ale výdavky v kapitole ministerstva pôdohospodárstva len o 2,2 %. Čiže aj tu je určitá disparita, nepomer na celkový priemer štátneho rozpočtu, keď vieme, že napríklad v roku 1998 v období zákona, ktorý platil do decembra, bol tento pomer oveľa iný a keď výdavky vzrástli ďalším zvýšením o 14,5 mld., tak tento pomer sa zvýšil o 11,6 %. Ak by tu teda bola akási logika týchto nárastov alebo ekonomických trendov, museli by poľnohospodári dostať minimálne o 1,2 mld. korún viac, tak ako to hovoria tieto čísla.
Aká je však skutočnosť alebo realita? Poľnohospodári dostávajú, keď si odrátame to, čo ministerstvo financií dalo do tejto kapitoly na vrub toho, že sa Štátna veterinárna správa na krajoch a okresoch vracia pod klobúk ministerstva pôdohospodárstva, priamo o 40 mil. Sk menej. A keď chceme porovnávať túto úroveň, tak je to len 99,2 % alebo tento index je len v takejto úrovni oproti roku 1999. Poľnohospodárstvo, lesné a vodné hospodárstvo bolo aj v roku 1999 postihnuté živelnými pohromami a povodňami. Tieto škody boli kvantifikované na úrovni 1,6 mld., ale poľnohospodárstvo dostalo len 65,2 mil. Sk, pritom vývoj dôchodkovosti poľnohospodárskej výroby ukazuje, že stratovosť sa ďalej prehlbuje a dnes Roľnícke noviny píšu dokonalý rozbor na základe trištvrteročného skúmania respondentov, že v podstate sa priamo odhaduje stratovosť poľnohospodárskej výroby v tomto roku o viac ako 2 mld. Sk.
Takisto klesá dôchodkovosť lesného hospodárstva, kde obdobne ako vo vyspelých európskych štátoch, aj u nás sa v podstate o lesy nestaráme tak, ako by sme sa mohli starať. To spôsobujú predovšetkým činitele, ako zvyšovanie materiálnych vstupov, zabezpečenie verejnoprospešných funkcií lesov a tie veci, ktoré zhoršujú najmä emisie a podobne.
Chcem teraz povedať alebo vyzdvihnúť osem márnych čakaní našich poľnohospodárov, tak ako som to kvantifikoval, jednak vychádzajúc z vládneho programu a z tohto návrhu rozpočtu na tento rok. Márne poľnohospodári čakajú na 1,6 mld. korún od Fondu národného majetku, keď tam už v podstate polroka nikto nevládol, a keď ani pán Kaník neplnil uznesenie Národnej rady, ktorým mu bolo odporučené, aby z Fondu národného majetku do rezortu podôhospodárstva dal minimálne 713 miliónov Sk. Márne ste sa, poľnohospodári, dočkali schválených vládnych záruk od vlády, keď ich banky neakceptovali najmä z toho titulu, že naše poľnohospodárske tovary nie sú pre nich bonitnými tovarmi. Márne, poľnohospodári, čakáte na valorizáciu kapitoly nášho rezortu, tak ako o tom hovorí vládny program, keď už som povedal, že v podstate dostávajú menej. Márne čakáte, poľnohospodári, zatiaľ na oddlženie, keď sa vlastne vo vláde nevedia dohodnúť, koľko z toho pôjde pre podnikovú sféru a prostriedky, ktoré vytvorila Národná banka vlastne vo svojom rezervnom a inom fonde, a boli vytvorené za posledné roky, idú na oddlženie komerčných bánk a nevieme koľko z toho sa pre poľnohospodárov do podnikovej sféry dostane. Márne čakáte, poľnohospodári, na vytvorenie valorizačného mechanizmu priamych dotácií zo štátneho rozpočtu, keď v zákone dostávate menej o 138,7 mil. korún, tak ako je to vykvantifikované. Márne čakáte, poľnohospodári, na prijatie nástrojov na podporu exportu poľnohospodárskych výrobkov a potravín ako základ rastu efektívnosti a konkurencieschopnosti, keď do Štátneho fondu trhovej regulácie vláda pridelí len 440 mil. Sk a v dôvodovej správe sa síce uvažuje, že možno z Fondu národného majetku tam niečo príde. Márne čakáte, poľnohospodári, na zastavenie poklesu stavu hovädzieho dobytka, oviec, ošípaných, keď vlastne stavy naďalej klesajú, a keď sa pre to nič nerobí. Márne čakáte, poľnohospodári, na zníženie daní z poľnohospodárskej pôdy, keď vlastne v opačnom trende dane rastú a predovšetkým najmä tie dane, o ktorých sme už hovorili, a ktoré boli už schvaľované, a proti ktorým sme my poľnohospodári bojovali.
Chcem ešte povedať svoj názor k tomu, čo sa odzrkadľuje aj v spoločnej správe z gestorského výboru, kde bolo niektorými poslancami v podstate dané do pozornosti to, že z rezortu ministerstva pôdohospodárstva je nutné zobrať 13 mil. na vedu a techniku do ministerstva školstva a 35 mil. korún na Vodné dielo Slatinka a tiež zobrať a dať na iné účely. Myslím si, že to nie je dobré, nie je to logické a proti tomuto sa skutočne treba postaviť.
Dovoľte mi, vážené poslankyne a vážení poslanci, aby som na záver svojho vystúpenia predniesol dva pozmeňujúce návrhy, alebo dva návrhy na úpravu zákona o štátnom rozpočte, a potom jeden návrh na uznesenie. Predovšetkým navrhujem, aby v prílohe číslo 3 k zákonu, čiže ku kapitole ministerstva pôdohospodárstva v stĺpci 3 Bežné výdavky sa zvýšila suma o 1 mld., to znamená, aby sa upravila suma, ktorá je tam, na 9 864 570 tisíc korún a následne, aby sa o túto sumu upravili aj priame dotácie do poľnohospodárskeho komplexu. Zároveň aby sa opravil stĺpec 8, to znamená kapitálové transfery, a to o 575 mil. Sk na sumu 1,5 mld., pretože práve na novú techniku a technológiu sa pre našich poľnohospodárov v žiadnom prípade z ich prostriedkov, z ich vlastných zdrojov peniaze nedostávajú.
Dovoľte mi predniesť ešte jeden návrh, a to v súvislosti s tým, že štátny rozpočet akosi zaujímavo v tomto roku alebo na budúci rok opäť zabudol na diakoniu slovenskej evanjelickej cirkvi, hoci sme to tu v konsenze na rok 1999 schválili, a preto dúfam, že na margo podpisu Zmluvy o zmierení medzi katolíckou a evanjelickou cirkvou nájdem pochopenie, a preto dávam návrh, aby sa v zákone Rezervy a účelové prostriedky štátneho rozpočtu v bode 2 Účelové prostriedky zapracované v kapitole ministerstva kultúry pod položkou cirkvi a náboženské spoločnosti doplnila diakonia slovenskej evanjelickej cirkvi augsburského vyznania v sume 4 mil. Sk a tieto prostriedky boli presunuté z rezervy vlády. Zdôvodnenie som už uviedol.
Taktiež mi dovoľte, aby som predniesol na margo toho, že do štátneho rozpočtu, vlastne do Štátneho fondu trhovej regulácie sa nedostávajú peniaze a v dôvodovej správe sa o tom hovorí, aby som predniesol návrh uznesenia, kde Národná rada Slovenskej republiky v súvislosti so schválením návrhu štátneho rozpočtu na rok 2000 žiada vládu, aby zabezpečila v rozpočte Fondu národného majetku na rok 2000 zo zdrojov získaných z privatizácie podporu pre Štátny fond trhovej regulácie v poľnohospodárstve v roku 2000 vo výške 1 mld. Sk a 160 mil. korún pre Štátny fond zveľaďovania lesa, tak ako to predpokladá návrh rozpočtov kapitol na strane 67 vláda Slovenskej republiky.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou sa hlási len jeden poslanec. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických.
Pán poslanec Klemens, nech sa páči, máte slovo.
Poslanec J. Klemens:
Ďakujem za slovo.
Pán kolega Delinga, súhlasím s tým, že rezort poľnohospodárstva potrebuje zvýšenie rozpočtu. Ale keď nebudú prijaté opatrenia, ako sú dostupné úvery za prijateľnú úrokovú mieru, ak nebudú zachované dotácie poľnohospodárom vo všetkých kútoch Slovenskej republiky, ak nebude vyriešený starý blok úverov, ak nebudú upravené nákupné ceny poľnohospodárskych komodít tak, aby pokrývali aspoň ich výrobné náklady, a ak nebude obnovený prerušený tok peňazí medzi prvovýrobou, spracovateľmi a obchodom, ani zvýšenie rozpočtu nič pre poľnohospodárov nevyrieši. A krízový stav sa nezlepší.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Gajdoš, pripraví sa pani poslankyňa Malíková.
Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.
Poslanec J. Gajdoš:
Vážený pán predsedajúci,
vážená pani ministerka,
vážená snemovňa,
dovoľte mi, aby som sa vyjadril k rozpočtu kapitoly ministerstva obrany. Skôr než tak urobím, aby sme si mohli vytvoriť objektívny obraz o tom, ktorá vláda čo armáde dala, dovoľte mi, aby som spresnil oficiálnu štatistiku výdavkov rozpočtu kapitoly od roku 1994.
Vláda premiéra Mečiara v roku 1994 okrem prostriedkov vo výške 2,18 % z HDP z dlhu Ruskej federácie dala k dispozícii rezortu obrany 90 mil. USD, čo v prepočte na vtedajší kurz znamenalo 3,1 mld. Sk. V druhom protokole v roku 1996 to bolo 130 mil. USD, čo v prepočte znamená 4,5 mld. korún. V roku 1997 to bolo 220 mil. USD, čo v prepočte predstavovalo 7,7 mld. Sk. A v roku 1998 to bolo 10 mil. USD, čo v prepočte znamená 350 mil. korún. Čiže okrem prostriedkov zo štátneho rozpočtu armáda za tieto roky dostala k dispozícii 450 mil. USD, čo je v prepočte 15 650 mil. korún, čo je vlastne jeden ďalší štátny rozpočet pre rezort. Teda údaje o percentuálnom podiele z HDP pre armádu na roky 1994 je 2,60, na rok 1995 2,50, na rok 1996 2,75, na rok 1997 2,85 a na rok 1998 2,00 % z HDP. Je to diametrálny rozdiel oproti prostriedkom z roku 1999, ktoré v štátnom rozpočte predstavovali sumu 1,70 % z HDP pre rezort ministerstva obrany.
Vláda Mikuláša Dzurindu sa vo svojom programovom vyhlásení zaviazala medziročne zvyšovať výdavky na obranu o 0,1 % z HDP. Už v roku 1999 tento záväzok nesplnila a ani súčasným návrhom rozpočtu vo výške 15,048 mld. korún tento záväzok nemieni splniť. Vysoko poddimenzovaný rozpočet kapitoly bol navyše v tomto roku zaťažený prevismi z roku 1998 vo výške 828 mil. Sk, plus previsy, ktoré prejdú z tohto roku do rozpočtu budúceho roku, ktoré predstavujú ďalších 800 mil. korún, predstavujú záťaž pre nový rozpočet rezortu ministerstva obrany vo výške 1,6 mld. Sk.
Chcel by som upozorniť, že závratnou rýchlosťou narastá vnútorný dlh rezortu, ktorý sa v súčasnosti šplhá nad hranicu 30 mld. Sk. Sú to prostriedky na materiálne zabezpečenie v oblasti logistiky, na výstavbu infraštruktúry, na modernizáciu, od výzbroje počnúc cez techniku a učebno-výcvikovú základňu končiac. Ak zoberiem do úvahy, že v pôvodnej alternatíve vláda navrhovala pre rezort ministerstva obrany rozpočet vo výške 12,5 mld. Sk, súdnemu človeku zostáva rozum stáť, ak si zoberieme, že táto vláda usilovne a permanentne cez médiá šíri správy o svojom zámere, vážnom zámere integrovať Slovensko do bezpečnostných štruktúr.
Ak navyše k integračnému zámeru pripočítame začatú reformu, úsilie o reformu Armády Slovenskej republiky, ktorú cez médiá naplno spustil minister obrany Pavol Kanis, potom by takýto rozpočet, ale aj súčasný rozpočet znamenal totálny krach týchto zámerov. V praxi to vyzerá tak, že na aute pridávate plyn, naplno akcelerujete, ale pritom máte zošľapnutý pedál spojky a stojíte na mieste. Pritom rezort obrany je v situácii auta bez funkčných bŕzd v polovici svahu nad priepasťou. Aby Armáda Slovenskej republiky mohla žiť, cvičiť, opravovať, čiastočne uskutočňovať reformu Armády Slovenskej republiky a integrovať sa do bezpečnostných štruktúr, potrebuje rozpočet na úrovni 2 % z HDP, čo predstavuje sumu 18,292 mil. Sk.
Z toho dôvodu v zmysle § 29 ods. 1 rokovacieho poriadku podávam pozmeňujúci návrh, ktorý znie: "V prílohe číslo 3 v tejto kapitole Ministerstva obrany Slovenskej republiky upraviť výdavky spolu na 18 292 mil. Sk, členenie výdavkov v jednotlivých skupinách spresniť po dohode s Ministerstvom obrany Slovenskej republiky, rozdiel medzi mnou navrhovanou úpravou a návrhom vlády Slovenskej republiky premietnuť do výšky deficitu štátneho rozpočtu.
Svoj návrh odôvodňujem predchádzajúcimi konštatovaniami a tvrdením, že vládou navrhovaný rozpočet vo výške 15,048 mil. Sk nič nerieši a armáda sa bude i naďalej posúvať k spomínanej priepasti. Ak nasčítame dosahy vyplývajúce z novoprijatých zákonov a z pripravovaného tretieho balíka opatrení vlády, ak premietneme dosahy, dajbože, len 10-percentnej plánovanej inflácie, tak sme v rozpočte rezortu na pôvodne plánovanej úrovni pod hranicou 12 mld. Sk. Čo to znamená? Že rezortu ministerstva obrany hrozí opätovné zníženie bojaschopnosti, nebude zabezpečená modernizácia Armády Slovenskej republiky, v nadväznosti na nedostatok prostriedkov môže byť ohrozená činnosť vojenských opravárenských podnikov a leteckej opravovne Trenčín, môžu nastať problémy v oblasti plnenia medzinárodných záväzkov hlavne v oblasti modernizácie vzdušného priestoru, to sú projekty IKO, IFF, ASOK.
Aj keď bude navrhovaný rozpočet schválený v spomínanej výške, nemôžeme ho považovať za definitívny, pretože tu existuje právomoc ministerstva financií viazať v prípade nenaplnených príjmov do štátneho rozpočtu prostriedky predovšetkým rezortu ministerstva obrany. Rizikovou oblasťou sa javia aj príjmy vo výške 900 mil. Sk, ktoré sú predpísané pre rezort obrany. Neviem si predstaviť, ako sa týchto 900 mil. korún dostane do štátneho rozpočtu, ak armáda v súčasnosti nemá čo predávať, za šrot, ktorý má k dispozícii, 900 mil. korún neutŕži.
Ďalším rizikovým faktorom je transformácia. Zatiaľ nikto podrobne nevypočítal, čo bude stáť len jej prvá etapa, teda od 1. 1. 2000. Čo budú predstavovať náklady na odstupné, odlučné, denné dochádzanie, zvýšené náklady na PHN, nutnosť úpravy priestorov a ďalšie a ďalšie náklady.
Žiaľ, musím končiť.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca sa hlási len jeden poslanec. Končím možnosť prihlásiť sa do faktických poznámok.
Pán poslanec Ošváth, nech sa páči.
Poslanec P. Ošváth:
Nechcem polemizovať s názorom pána poslanca Gajdoša, pretože na otázky armády máme veľmi podobné názory, a nie je ani predmetom môjho vystúpenia nejaká zásadná oponentúra, ale chcel by som poukázať na jednu záležitosť, ktorá patrí do rezortu ministerstva obrany a jeho financovania.
Keď sme už hovorili o armáde, tak spomeniem zložku Vojenského spravodajstva. Včera tiež zaznelo k tomu veľmi kritické vystúpenie, kde sa poukázalo na to, že Osobitný kontrolný výbor Národnej rady na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva neprerokoval vo svojom výbore rozpočet pre rezort. Chcel by som poukázať na to, že sa dotyčný poslanec mýlil, pretože prečítam rozhodnutie predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 15. novembra 1999, kde sa konštatuje, že prideľuje vládny návrh zákona o štátnom rozpočte na rok 2000 všetkým výborom Národnej rady Slovenskej republiky okrem - a je menovaný medzi nimi aj Osobitný kontrolný výbor Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva. Konštatujem teda, že pán poslanec Danko sa v tejto záležitosti mýlil a v zmysle toho zákon číslo 303/1995 Z. z. hovorí o tom, že minister obrany je povinný až po schválení zákona o štátnom rozpočte rozpísať pridelené prostriedky pre jednotlivé kapitoly alebo rezorty, medzi ktoré patrí aj Vojenské spravodajstvo. Tak vzhľadom na to, že sa mýlil, a vzhľadom na naše korektné vzťahy predpokladám, že sa ospravedlní.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďalej v rozprave vystúpi pani poslankyňa Malíková, pripraví sa pán poslanec Duka-Zólyomi. Nech sa páči, pani poslankyňa, máte slovo.
Poslankyňa A. Malíková:
Vážený pán predsedajúci,
vážená pani ministerka,
vážení kolegovia,
všeobecne k štátnemu rozpočtu na budúci rok 2000 treba povedať, že ide o starú formu rozpočtu a takisto staré poňatie výdavkov reštriktívneho rozpočtu. Nie je v ňom žiadna systémová zmena. Jednoducho povedané, je to rozpočet, ktorý škrtí, nerozvíja. V tejto súvislosti je zarážajúce, že pani Albrightová pri svojej návšteve na Slovensku v novembri tohto roku pochválila našu vládu za správnu ekonomickú politiku. Otázkou ostáva, pre koho je správna. Ak je len pre USA, je to príliš málo. Makroekonomická stabilita alebo stabilizácia na úkor občanov je zaujímavá hlavne pre zahraničie. Občana zaujíma však mikroekonomika. Oživiť ekonomiku, zastaviť pád nezamestnanosti, zvýšiť životnú úroveň, ktorá sa znižuje už doslova voľným pádom, to je to, čo zaujíma občana našej republiky. Toto však, bohužiaľ, navrhovaný rozpočet neobsahuje.
V správe k návrhu štátneho rozpočtu sa uvádza, citujem: "Rozpracovanie uvedených koncepcií umožnilo aj v návrhu štátneho rozpočtu jednoznačnejšie definovať priority vlády uvedené v programovom vyhlásení vlády." Ďalej sa hovorí: "Návrh štátneho rozpočtu vytvára priestor na urýchlenie štrukturálnych zmien a základ na hospodársky rast." Toto tvrdenie je však lož. O akom zakladaní hospodárskeho rastu autori rozpočtu hovoria, keď plánujú prírastok hrubého domáceho produktu v roku 2000 len 2,5 %, pričom na rok 1999 bol plánovaný 3 - 4 %, skutočnosť však bola len 2,8 %. Teda ide o pokračujúci pokles súhrnného ukazovateľa prosperity. Navyše predložený návrh rozpočtu je pri zohľadnení plánovanej 10-percentnej inflácii o 7 % nižší, než bol rozpočet na rok 1999, ktorý, myslím si, že názory občanov sú v tom jednoznačné, už sám bol veľmi reštriktívny a viedol k úpadku ekonomiky. Áno, k úpadku. Dôkazom toho je aj fakt, že návrh štátneho rozpočtu na rok 2000 musel byť sprevádzaný tretím balíkom, už nie balíčkom ekonomických opatrení a zakladá ďalšie veľké riziká na budúci rok. Uvediem len niektoré.
Napríklad v zdravotnom poistení sú zahrnuté aj dodatočné zdroje vo výške 2,5 mld. za úhradu záväzkov od železníc a z výnosov z privatizácie. Podobne v Sociálnej poisťovni sa predpokladajú príjmy až vo výške 7,3 mld. ktoré sú od železníc alebo z dlhov a sankcií zo zdravotných zariadení. Ale v akom stave sú zdravotné zariadenia a či budú schopné zaplatiť dlhy a sankcie, keď nemajú na svoj každodenný chod, je každému jasné.
Obrovské riziko rozpočtu je aj v sociálnej pomoci. Narastá nezamestnanosť, zhoršuje sa sociálno-ekonomická situácia a je preto potrebné očakávať, že do roka príde vláda s ďalším, štvrtým, možno piatym balíkom ekonomických opatrení. Je neúnosné, aby sa všetky nedostatky z príjmovej časti rozpočtu riešili za cenu zaťaženia občanov, predovšetkým daňami. Podľa slov pani ministerky Schmögnerovej treba prispôsobiť spotrebné dane Európskej únii. Potom však občania Slovenskej republiky právom požadujú, aby sa Európskej únii prispôsobili aj mzdy a priemerné hodinové zárobky a aby toto nebolo na úrovni jedného až dvoch USD. Ak by hocijaká krajina, ktorú v Európskej únii chceme nasledovať, platila svojim občanom takúto žobračenku, určite by si nedovolila zvyšovať im dane.
Ešte zopár poznámok k jednotlivým častiam rozpočtu. Rozpočet je nereálny z pohľadu nezamestnanosti. Podľa augustového vyjadrenia alebo vyjadrenia z augusta tohto roku Národnej banky je nezamestnanosť 18,2 %. Plánovalo sa 15 % aj v rozpočte, ktorý platí na tento rok. V súčasnosti je nezamestnanosť 19 % a je reálny predpoklad, že miera nezamestnanosti v budúcom roku i vďaka ekonomickým opatreniam vzrastie. Zámerom rozpočtu je udržať mieru nezamestnanosti na úrovni 16,5 %. Z toho pohľadu je toto nereálne a z toho vyplýva, že nereálne je aj uvažovanie o sociálnom zabezpečení.
O diaľniciach sa takisto veľmi veľa hovorilo. Je nelogické, ak vláda hovorí o podpore diaľnic, a pritom znižuje transfer do Štátneho fondu cestného hospodárstva zo 6,5 mld. v tomto roku na 5,1 mld. v budúcom roku. Aká je to teda podpora? Alarmujúci je aj stav v školstve. V roku 1999 bolo v rozpočte vyčlenených 31,85 mld., v roku 2000 je to len 30,81 mld., čo predstavuje len 3,3 % hrubého domáceho produktu. Takto sme podľa materiálov z Európskej únie na poslednom mieste a predbehli nás krajiny, ako sú napríklad Rumunsko, Bulharsko a Lotyšsko.
Náklady na školstvo by mali byť minimálne 5 % hrubého domáceho produktu, to znamená, na školstvo by malo byť vyčlenených aspoň 47 mld. Sk. Najúčinnejšou zbraňou každého malého národa je jeho rozum. Preto si myslím, že sa oplatí investovať do školstva. Hovorilo sa o úsporných opatreniach. V praxi, vážení kolegovia, to znamená, že sa rušia už nie Mečiarom založené vysoké školy, rušia sa základné školy, rušia sa stredné školy, dokonca páni poslanci z KDH by mali vziať do pozornosti, že sa idú pripraviť zrušenia aj cirkevných škôl, škôl, z ktorých mnohé, hlavne tie základné, prežili uplynulé režimy a uplynulé roky, neprežijú však pôsobenie tejto vlády. Kritizovali ste a rušíte školy, ktoré vznikli počas bývalej vlády. Po vás však už nebude čo rušiť, bude potrebné mnohé školy obnovovať.
Zaujala ma tiež bytová výstavba aj ako primátorku mesta. Slovenská republika je na poslednom mieste v počte dokončených bytov na jedného obyvateľa. Podpora bytovej výstavby v štátnom rozpočte je nedostatočná. Ak sa hovorí o 14 000 bytoch, doteraz bolo vybudovaných len 2 400 bytov. Premiér vlády rozprával nedávno v parlamente o rozvoji bytovej výstavby. Rozprával kvetnato a dlho, ako býva jeho zvykom, občan však už poučený predvolebnými klamstvami tejto koalície sa nepýta len to, čo nám zasa sľubujete, ale chce hlavne vedieť, ako to dokážete urobiť. A to sa neobjavilo ani v slovách premiéra, ani v rozpočte. Pýtam sa vás, teda ako zrealizujete 14 000 bytov ročne a kto si ich podľa vás dovolí kúpiť, keď priemerná cena malého bytu je 700 000 Sk, keď občania, ktorých kúpna sila klesá, už majú problémy s úhradou nájomného a mestám i obciam hrozí kolaps a nenaplnenie základných funkcií zo zákona, nieto ešte výstavba nájomných bytov.
Dalo by sa ešte veľmi dlho rozprávať o tom, prečo a v čom je rozpočet zlý. Chcem sa ešte nakoniec zmieniť o tom, aká bola jeho príprava. Bolo to presne v štýle o nás bez nás. Vládna koalícia v arogancii svojej moci nemala za potrebné alebo neuznala za potrebné rokovať, už by som prehliadla, so stranami v parlamente, lebo to je vaším zvykom, ale nepotrebovali ste alebo nepovažovali ste ani za potrebné rokovať s tými, ktorých sa rozpočet týka.
Slovenská národná strana postupovala ináč. Vyvolali sme sériu odborných rokovaní, napríklad s Asociáciou zamestnávateľských zväzov, s Konfederáciou odborových zväzov, s predstaviteľmi vysokých škôl a školstva vôbec, s poľnohospodármi, zdravotníkmi atď. Chceli sme tieto rokovania dokončiť na politickej úrovni. Bohužiaľ, zareagovali dve strany, Demokratická únia a Strana občianskeho porozumenia s tým, že budú rokovať s nami až po rozpočte. Myslím si, že toto stačí občanovi a hovorí to veľa.
Slovenská národná strana preto nepodporí predložený rozpočet a bude zvažovať aj svoj ďalší postup v opozičnej politike v Národnej rade, lebo si myslíme, že nie je vhodné sa zúčastňovať na hre, ktorú hráte, a nikto nemá patent na rozum a rok vášho vládnutia ukazuje, že zvlášť táto vládna koalícia. Mrzí ma len, že z arogancie moci vyplýva aj nezáujem zlepšiť život obyvateľov.
Stručne na záver budem už predkladať k návrhu zákona o štátnom rozpočte 3 pozmeňujúce návrhy. Prvý sa týka toho, aby boli pridelené vyššie prostriedky mestám a obciam, tak ako požadovalo Združenie miest a obcí Slovenska 9,8 mld. Budem žiadať, aby boli z ministerstva obrany vyčlenené prostriedky vo výške 1,3 mld. na zaplatenie dotácií za teplo, pretože mestá a obce nie sú schopné túto úlohu zvládnuť a od budúceho roku zvlášť, keď ich vháňate do nových podmienok nepripravené. Takisto budem žiadať, aby pre Maticu slovenskú boli zvýšené finančné prostriedky podľa jej požiadaviek.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Na vystúpenie pani poslankyne sa prihlásilo 6 poslancov. (Hlas zo sály.) Dobre, tak 7 poslancov. Prečítam: Angelovičová, Sopko, Tóthová, Šepták, Oberhauser, Kužma. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických poznámok.
Pani poslankyňa Angelovičová, nech sa páči.
Poslanec Ľ. Dzurák:
Nie, idem ja. Moment. Môžem ísť ja, áno? Bol som prvý.
Vážený pán predsedajúci,
vážená pani ministerka,
na úvod musím dať za pravdu pani poslankyni Malíkovej, že skutočne nie makroekonomika, ale predovšetkým mikroekonomika rozhoduje o tom, ako sa občania rozhodujú i voliť. A práve vy, vaša vláda, pani Malíková, vaša vláda, v ktorej ste boli aj vy, propagovala veľmi pravé makroekonomické úspechy. Ale mikroekonomické úspechy rozhodli vo voľbách 1998. A to, myslím si, že si treba uvedomiť. Teda nie nejaké pobláznenie občanov, ale ich životná úroveň rozhodla tak, ako volili. Je pravda, že vláda musela prijať tvrdé ekonomické opatrenia, ale prijala ich vzhľadom na to a vzhľadom na stav našej ekonomiky. Krachujú predovšetkým podniky, ktoré boli za korunu privatizované, lebo to bola vyložene stranícka privatizácia a tam sa najviac prepúšťa a tam vzniká aj vysoká nezamestnanosť. Bytová výstavba, ktorú ste podhodnotili u tejto vlády, myslím si, že je na oveľa lepšej úrovni a prakticky ešte my musíme splácať dlhy, ktoré ste vy založili v oblasti bytovej výstavby.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Dúfam, že teraz bude úspešný pokus.
Pani poslankyňa Angelovičová, nech sa páči.
Poslankyňa M. Angelovičová:
Ďakujem pekne ešte raz, pán predsedajúci.
Dnes ráno som vystúpila s faktickou poznámkou k nadštandardnému financovaniu troch novozriadených vysokých škôl na úkor existujúcich. Poviem to ešte raz zrozumiteľnejšie. Napriek nesúhlasu akademickej obce sa zákonmi zriadili 3 nové vysoké školy. Finančné prostriedky vynaložené na ich zabezpečenie v rokoch 1997 až 1999 mohli byť efektívnejšie využité na zvýšenie počtu študentov a zvýšenie kvality vzdelávacieho procesu na existujúcich školách. Ako príklad neefektívneho využitia vynaložených finančných prostriedkov uvediem výdavky vyčlenené v roku 1997 na jedného študenta v jednej z nových vysokých škôl. Tieto predstavovali sumu takmer jedného milióna Sk, pričom priemerné výdavky na jedného vysokoškoláka sa pohybujú na úrovni do 50 tis. korún. Preto návrh štátneho rozpočtu na rok 2000 a zvlášť pre tieto vysoké školy sa javí vysokou napätosťou.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Sopko, pán predseda výboru.
Poslanec V. Sopko:
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Chcel by som reagovať na záverečné slová pani poslankyne Malíkovej. Posilňovanie vlastnej príjmovej základne obcí a odstraňovanie prerozdeľovacích procesov medzi štátnym rozpočtom a rozpočtami obcí je dlhodobé niekoľkoročné úsilie. V tejto oblasti sa nedarilo plniť svoje zámery ani minulým vládam a ani súčasnej vláde. Plne súhlasím so všetkými diskusnými príspevkami, ktoré odzneli v tej oblasti, že rozpočtové príjmy obcí sú nedostatočné, že sa obce zadlžujú a rozvojové programy obcí je možné realizovať len úvermi samotných obcí. Ale nedá mi, aby som sa nevrátil do minulého obdobia a nepovedal v tejto rokovacej miestnosti, že nikdy predtým som pani poslankyňu Malíkovú ani pána Prokeša nepočul hovoriť o tom, že treba zvýšiť rozpočty samospráv miest a obcí. Veľmi dlho vám to, pani poslankyňa, trvalo, kým ste pochopili, v akej ťažkej situácii sú samosprávy obcí. Osobne aj v tomto roku podporím všetky návrhy, ktoré budú súvisieť s podporou úsilia Združenia miest a obcí Slovenska.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pani poslankyňa Tóthová.
Poslankyňa K. Tóthová:
Chcem nadviazať na vystúpenie pani poslankyne Malíkovej, ktorá spomínala otázku financií obcí. Na rozdiel od toho, čo som pred chvíľou počula, pokiaľ sme boli vo vláde, vždy som počula veľké slová o tom, ako treba zvýšiť finančné prostriedky mestám a obciam, ako ste vehementne zastávali tieto otázky. Dnes hovoríte o prenesení kompetencií na tieto orgány, ale im nezvyšujete financie. A to, čo ste sľubovali, veľké slová, o ktorých ste hovorili, dnes nerealizujete. Tak čo je korektnejšie? Mať určitú zásadu a nesľubovať, čo sme robili my, ale veci, pokiaľ idú, realizovať, alebo mať veľké sľuby, na ktoré, keď sa dostanete na kreslá, zabudnete a neplníte ich. To považujem za nekorektné, necharakterné a podvod.
Navyše chcem povedať ďalšiu otázku. Ľutujem krajinu, kde vládna koalícia si myslí, že možno zlepšovať mikroekonomické parametre bez zlepšovania makroekonomických. Pred chvíľou som tu niečo také počula. Tieto veci musia ísť ruka v ruke. Inak sa nikde nedá dôjsť. A že to, čo sme spomínali, zlepšenie makroekonomických parametrov občania pociťujú a neverili nám, dnes pociťujú, že zhoršovanie makroekonomických parametrov sa odráža v ich peňaženkách. Takto, vážení, takto treba vidieť veci.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Šepták.
Poslanec R. Šepták:
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Tiež by som chcel potvrdiť slová mojej predrečníčky pani Malíkovej, ktorá hovorila o bytovej výstavbe. Všetko ostalo len v polohe sľubov tejto vládnej koalície, že postavia 14 tisíc bytov. Ďalej to isté platí aj pre všetky sľuby, ktoré ste dali mestám a obciam. Tie teraz jednoducho nutne potrebujú zvýšiť svoj rozpočet o 1,5 mld. a to isté platí, aj čo sa týka toľkokrát proklamovanej kultúry, kde spomeniem Maticu slovenskú, ktorá jednoducho potrebuje na svoje základné prežitie zvýšiť svoj rozpočet o 45 mil. korún.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Oberhauser.
Poslanec V. Oberhauser:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Pani poslankyňa Malíková hovorila, že rozpočet je zlý, lebo nie je systémovo pripravený. To je jednoznačná odpoveď. Nie je tvrdý, je zlý preto, lebo keď jednoducho nedošlo k systémovým zmenám, človek, ktorý má málo peňazí, ako sa musí správať. No znížiť výdavky. A nie takým smiešnym postupom, ako sa to robí teraz. Musia sa zmeniť podmienky vynakladania výdavkov, aby znížené výdavky stačili. Ale dnes na zdravotníctvo, na nezmenené školstvo, na nezmenenú štátnu správu je zníženie vlastne len také, že v priebehu roka nebudú peniaze a každý bude kričať, že nemá na zabezpečenie normálneho chodu. Čiže v tomto je ten rozpočet zlý.
Nové vysoké školy, priatelia, veď to je jasné, že staré školy nechceli, aby vznikli nové školy ako ich konkurencia. Kde ste to počuli, že by tlieskali vzniku konkurencie? Ale občania potrebovali nové školy. V tom je celá záležitosť a to tu stále nepoviete. Byty sa nebudú nikdy stavať, keď ľudia nebudú dobre zarábať. Veď je smiešne čakať, že ľudia budú schopní splácať drahé úvery, ktoré sú dnes k dispozícii. Aj keď to bude len 6 %, ale pri 700-tisícovom byte, pri miliónovom byte jednoducho ľudia nebudú mať na splátky.
A rozpočet obcí. Priatelia, Slovenská národná strana vždy chcela presun kompetencií, ale s peniazmi, nie bez peňazí, ako sa to robí teraz. Pani poslankyňa Malíková nemohla tieto návrhy prednášať, lebo nebola v parlamente. A paradoxná politika SDĽ, ktorú predstavujete, zvyšovanie daní, ale pri obmedzovaní zdravotnej starostlivosti, školstva, dôchodkového zabezpečenia, nulovým nárastom miezd, veď to je politika naruby, ktorú predložila pani ministerka ako reprezentantka SDĽ. Veď s týmto nemôže nikdy vystúpiť.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Kužma.
Poslanec J. Kužma:
Chcel by som zareagovať na pani poslankyňu Malíkovú a povedať jej, že na Slovensku je dosť politikov, ktorí pochopili, že štát ďalej nemôže podnikať, riadiť a prerozdeľovať. Avšak je veľmi málo takých, ktorí dokážu priznať a spraviť nepopulárne opatrenia. Preto sa skláňam pred odvahou ministerky financií pani Schmögnerovej a pána vicepremiéra Mikloša. Veď to, že slovenský občan pracuje dvakrát dlhšie ako Poliak, o jednu tretinu dlhšie ako Maďar a o jednu štvrtinu dlhšie ako Čech, na to, aby si zabezpečil základné životné potreby, je výsledkom zlej predchádzajúcej politiky, kde sa nám rozbujnela štátna a verejná správa, ktorú sme po vás zdedili a ktorú nedokážeme ďalej financovať.
Čiže ak nedôjde k úsporám či v štátnej, či vo verejnej správe, či v základnom školstve, či v nemocniciach, nebude možné, aby sa naše hospodárstvo nadýchlo a aby pomohlo oživiť bankový sektor, a tým aj podnikateľskú sféru. Stačí sa pozrieť na to, ako bol rozpočet robený, ako v prvom kroku došlo k poklesu dane z príjmu pre právnické osoby, pre fyzické osoby a očakávanie zníženia štátnej správy, ktoré by sa malo udiať v marci, by nám mohlo dať náhradné zdroje, ktorými by sme mohli ozdraviť banky.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Duka-Zólyomi. Pripraví sa pani poslankyňa Aibeková.
Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.
Poslanec Á. Duka-Zólyomi:
Pán predsedajúci,
vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
vážená pani ministerka,
vystupujem pred cteným snemom s návrhom, aby pozmeňujúci návrh číslo 4 spoločnej správy v časti C III strana 12 bol vyňatý na osobitné hlasovanie. Súčasne prosím o podporu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, aby tento návrh nasledujúceho znenia bol prijatý. V rozpočtovej kapitole ÚNMS zvýšiť sumu v položke číslo 600 Bežné výdavky o 8,5 mil. Sk na zabezpečenie úloh spojených s výstavbou cyklotrónového centra v Slovenskej republike.
Moje odôvodnenie je nasledujúce. Najprv stručne o tom, čo je to cyklotrón. V tomto prípade cyklotrón je cyklický urýchľovač zväzkov nabitých častíc od protónu počnúc až do iónov prvku xenónu. Výsledkom je produkcia širokého spektra rôznych rádioizotopov, ktoré sú potom určené najmä na využitie v zdravotníctve a v oblasti vedeckotechnických a priemyselných aplikácií. Potreba takého centra vznikla vtedy, keď po rozdelení Česko-Slovenska na Slovensku nezostali žiadne jadrové zariadenia na aplikačné účely. Odvtedy v zdravotníctve, resp. v nukleárnej medicíne nevyhnutné rádiofarmaká sa musia zaobstarávať za vysoké náklady zo zahraničia. Odhodlaná snaha a systematická príprava vedeckej obce na Slovensku vyústila v roku 1995 do návrhu strategického zámeru vytvoriť cyklotrónové centrum v rámci Slovenského metrologického ústavu. Tento projekt je výsledkom spolupráce 11 výskumných ústavov a fakúlt a postupnej spolupráce 5 rezortov, resp. Slovenskej akadémie vied, Úradu jadrového dozoru a Úradu normalizácie, metrológie a skúšobníctva.
Na tento účel vhodný priestor a vhodné budovy sa našli v areáli Slovenského metrologického ústavu, ktorý patrí pod ÚNMS. Z finančného hľadiska jediné možné riešenie bolo zabezpečiť projektovanie a výstavbu cyklotrónového centra v rámci deblokácií dlhu Ruskej federácie voči Slovenskej republike. Na realizáciu projektu sa podpísala zmluva so Spojeným ústavom jadrových výskumov v Dubne, ktoré je medzinárodne uznávané pracovisko, čo sa týka výstavby urýchľovačov. Slovenská republika je stálym členom tohto medzinárodného centra.
Paralelne bola podpísaná grantová dohoda s Medzinárodnou agentúrou pre atómovú energiu vo Viedni. V roku 1996 vláda Slovenskej republiky uznesením číslo 434 uložila predsedovi ÚNMS uvedený strategický zámer realizovať. Súčasná vláda uznesením číslo 659 a 660 zo 4. augusta súhlasila s návrhom na komplexné dobudovanie cyklotrónového centra Slovenskej republiky. Cyklotrónové centrum má dnes charakter medzirezortného centra s celoštátnou pôsobnosťou. Projekt sa realizuje v spolupráci s ministerstvom zdravotníctva, ministerstvom školstva, ministerstvom obrany, ministerstvom výstavby a regionálneho rozvoja, ministerstvom životného prostredia, Slovenskej akadémie vied, Úradom jadrového dozoru a ÚNMS.
Centrum bude mať najvýznamnejšie miesto v oblasti zdravotníctva. Poskytne zdravotníctvu vysokoúčinný nástroj na terapiu viacerých druhov zhubných nádorov a zároveň bude zariadením, ktoré umožní aplikovať v Slovenskej republike jednu z najprogresívnejších metód včasnej diagnostiky nádorových a srdcovocievnych ochorení. Zabezpečí tiež výrobu rádiofarmakov a rádionuklidov, ktoré sa doteraz importujú. Nádorové ochorenie spolu s kardiovaskulárnymi chorobami predstavujú najčastejšiu príčinu úmrtia v Slovenskej republike. Na nádorové ochorenie zomrie ročne približne 55 000 ľudí, čo je asi 20 % všetkých úmrtí. Srdcovocievnymi ochoreniami trpí polovica našej populácie a každý rok na ne zomrie približne 30 000 ľudí.
Vybudovaním cyklotrónového centra sa vytvoria podmienky na činnosť prvého pracoviska nukleárnej medicíny na Slovensku s pozitrónovým emisným tomografom v skratke PET. Tým sa výrazne urýchli a zlepší včasná diagnostika predovšetkým nádorových, srdcovocievnych a mozgových ochorení a znížia sa náklady na terapeutické procesy. Realizáciu projektu odsúhlasila slovenská i ruská vláda a uskutoční sa formou dodávky objektov a technológií na kľúč z prostriedkov zadlženosti Ruskej federácie voči Slovenskej republike v celkovej výške 118 miliónov dolárov.
Návrh rozpočtu bežných výdavkov ÚNMS však nezohľadňuje náklady na činnosť novovzniknutého organizačného útvaru cyklotrónového centra, ako aj náklady potrebné na zabezpečenie prevádzky postupne získaných zariadení. Popri tom v zmysle uznesenia vlády číslo 660 na rok 2000 až 2003 sa predpokladajú výdavky ÚNMS vo výške 17 až 22 miliónov Sk ročne. Po dôkladnej analýze a zohľadnení úsporných opatrení v rezorte navrhujem zvýšenie bežných výdavkov len o sumu 8,5 miliónov Sk. Táto suma je nevyhnutná na vypracovanie štúdia vykonania inžinierskych činností, ako je napríklad geologický a geofyzikálny prieskum.
V budúcom roku sa plánuje uvedenie do prevádzky dvoch prvých laboratórií centra, a to pre PET od firmy SIEMENS a pre Ecriónový zdroj z Dubny, ktorý bude slúžiť aj ako samostatný predurýchľovač. Treba finančne zabezpečiť prípravné práce a využitie prvých zariadení centra. Taktiež z našich finančných prostriedkov musíme zabezpečiť stavebný dozor, ktorý musí byť podľa noriem Slovenskej republiky. Ďalej treba počítať so zvýšením počtu pracovníkov centra a odbornou prípravou nového personálu. Jednoducho povedané, bez uvedených 8,5 milióna Sk sa nedá rozhýbať, aktivizovať odsúhlasená suma 118 miliónov dolárov, ktorá je na budúce roky rozplánovaná na zabezpečenie projektovania výstavby cyklotrónového centra.
Preto vás prosím, vážené pani poslankyne a vážení páni poslanci, o podporu uvedeného pozmeňujúceho návrhu.
Vážená Národná rada,
ďalší môj pozmeňujúci návrh sa týka taktiež rozpočtu kapitoly ÚNMS. V zmysle uznesenia vlády číslo 76/1999 ministerstvo financií má zohľadniť pri zostavovaní štátneho rozpočtu finančné prostriedky na transformáciu európskych noriem do sústavy STN. Harmonizácia technických noriem Slovenskej republiky podľa právnych predpisov Európskej únie je veľmi náročná úloha a pre Slovenskú republiku nevyhnutná. Predpokladané minimálne výdavky sa odhadujú na sumu 45 miliónov Sk. Sú to finančné prostriedky, ktoré sa nedajú pokryť z príspevkov rôznych programov Európskej únie. V rozpočtovej kapitole ÚNMS na úlohy v oblasti štátnej štandardizácie a pre skúšobne je rozpočtovaných len 26 miliónov slovenských korún.
V pripravenosti vstupu do Európskej únie treba harmonizovať najmenej 80 % technických noriem. Zaostávanie Slovenskej republiky v tejto oblasti je značné. Doteraz sa harmonizovalo len 27 % technických noriem Slovenskej republiky a vynaložili sa doteraz finančné prostriedky len v hodnote 68 miliónov.
Vážená Národná rada, môj návrh znie, v rozpočtovej kapitole ÚNMS zvýšiť celkovú sumu v položke bežné výdavky, to je číslo 600, o 20 miliónov Sk na zabezpečenie úloh harmonizácie technických noriem Európskej únie v oblasti štátnej štandardizácie. Prosím Národnú radu o podporu uvedeného pozmeňujúceho návrhu.
Ďakujem vám pekne za pozornosť.