Predseda NR SR J. Migaš:

Ďalej v rozprave vystúpi pani poslankyňa Tóthová, po nej pani poslankyňa Mušková.

Poslankyňa K. Tóthová:

Vážený pán predseda,

vážená pani ministerka,

vážení kolegovia,

dovoľte mi, aby som začala s pozmeňujúcim návrhom k štátnemu rozpočtu, v ktorom navrhujem z úhrnného rozpočtu Úradu vlády zo 417 581 tis. Sk presunúť do rozpočtu Slovenskej televízie 295 200 tis. Sk sumu 1 mil. Sk. Dôvod: Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu, ktorý potvrdil rozhodnutie rady pre rozhlas a televíziu, bolo na základe protizákonného vystúpenia Mikuláša Dzurindu v čase volebného moratória rozhodnuté o tejto výške pokuty. Podľa môjho názoru pán predseda vlády konal protizákonne, a preto navrhujem, aby aj finančný postih neniesla Slovenská televízia.

Ďalej mi dovoľte, aby som sa vyjadrila k štátnemu rozpočtu. Je to najsmutnejšie čítanie za posledné obdobie. Prečo? Rozpočty takmer všetkých rezortov majú menšie sumy ako za neschopnej Mečiarovej vlády. Po druhé, viaceré rezorty sú natoľko rizikové, že hrozí kolaps. To nie je zlomyseľnosť opozičnej poslankyne, to je konštatovanie niektorých ministrov, napríklad Ftáčnika, Šagáta. Len zdravotníctvo bude mať o 7 mld. menej ako minulý rok. Vieme, aké problémy boli minulý rok so zdravotníctvom. Moji kolegovia už k tomu svoje povedali. Je to proste katastrofálna situácia. Dovolím si povedať, že taký reštrikčný rozpočet ešte od vzniku Slovenskej republiky nebol. Nemali sme viac a nie je tajomstvom, že niekde to aj škrípalo, ale to išlo. Ľudia neboli na pokraji hladu a školstvo, zdravotníctvo, aj keď s problémami, fungovalo. Naraz prišla táto vláda a sú veľké problémy. Mám pocit, že to asi nevie.

Aké bude prežitie roku 2000? No pravdepodobne z predaja strategických podnikov, ktoré sa vlastne budú prejedať, už pani ministerka naznačila, že niektoré pohľadávky zdravotníctva sa týmto budú riešiť. Je to možno aj zámer, aby bol súhlas obyvateľstva v tejto katastrofálnej situácii s ekonomicky samozničujúcim počinom. Podľa môjho názoru predaj strategických podnikov je samozničujúci počin. Viem odpovede pani ministerky, aj argumenty. Nevedeli, čo preberajú. Prosím vás pekne, to je celkom rozporné s ich vyhláseniami v čase opozície, ako to budú vedieť a navyše je tu jeden vážny argument. Štatistika za to obdobie bola presná, jasná a permanentná. Keď ju nečítali, nemohli robiť programy. Keď robili programy, museli ju čítať, zo štatistiky museli vedieť, aká je situácia. Boli veľké sľuby, čo všetko vyriešia. Dnes to riešia jedine prostredníctvom peňaženiek občanov.

Kde sú už dávne sľuby, že dáme viac školstvu, kultúre, zdravotníctvu atď.? Kde sú sľuby, že budú prípadné reštrikčné opatrenia kompenzované a bude vyrovnávaná situácia najslabších vrstiev? Dovolím si povedať, že aj zníženie dane u fyzických osôb je podľa mňa také, že nie je ústretovým krokom k sociálne najslabším. Dovolím si uviesť príklad. Občan s ročným hrubým príjmom do 60 tis. Sk - to je tá najslabšia sociálna vrstva - získa daňovou úľavou 2 578 Sk za celý rok, zatiaľ čo fyzické osoby s hrubým príjmom do 500 000 ročne získajú až 18 208 Sk. Nedalo sa to riešiť tak, že by táto najlepšie situovaná vrstva nedostala žiadne zníženie dane a tá najslabšia bola celkom oslobodená od akýchkoľvek daní z príjmu fyzických osôb? Asi sa to nedalo, lebo v poslednej skupine sú všetci členovia vlády, vysokí štátni funkcionári a aj vysokí funkcionári v štátnej správe, ktorí sú predovšetkým z radov vládnej koalície.

Taký reštrikčný charakter rozpočtu, aký je dnes, nebol ani pri vzniku Slovenskej republiky. A bol skutočne zlý. Vtedy dávali renomované zahraničné firmy atesty, svoje hodnotenia, že ide o rizikovú ekonomiku a na nej sa nedá budovať nová štátnosť. Tieto hodnotenia boli aj zverejnené. Ekonomickí ministri Mečiarovej vlády však túto veľmi vážnu rizikovú situáciu úspešne zvládli. Akú vlastne ekonomiku zdedila súčasná vláda, ktorá strašne plače, čo vlastne musí riešiť, aké má dedičstvo? No oveľa lepšie ako my pri zakladaní štátu. Napríklad Agenda 2000 pre Slovensko uvádza, že táto republika, t. j. Slovenská republika, je na treťom mieste v pozitívnych výsledkoch všetkých asociovaných krajín.

Ďalej, v roku 1998 sa predseda rakúskeho parlamentu pán Fischer, vtedy to bola predsedajúca krajina Európskej únie, vyjadril, že Slovensko spĺňa, opakujem, spĺňa ekonomické parametre, takisto ako parametre aproximácie v danom období na vstup do Európskej únie. A nemôžem obísť analytickú správu Svetovej banky, ktorá bola v tom čase uvádzaná aj v našich médiách, kde sa uvádza, dovolíte, aby som citovala: "Slovensko zaznamenalo jeden z najlepších makroekonomických výsledkov v strednej Európe." Ďalej: "Miera inflácie klesla na 6 %, čo je jedna z najnižších mier spomedzi transformujúcich sa krajín." Ďalšie pozitívne hodnotenie. Ďalej: "Rast hrubého domáceho produktu bol vyšší ako 6 %, čo je tiež jeden z najlepších výsledkov v regióne." Ďalšie pozitívne hodnotenie. Ďalej sa konštatovalo, že "uzdravenie", to je doslovný pojem z analytickej správy Svetovej banky, "uzdravenie ekonomiky je zásluhou súkromného sektora, ktorého podiel v Slovenskej republike na HDP je plus-mínus 80 %". Ďalej v tejto správe bolo pozitívne hodnotené znižovanie nezamestnanosti v Slovenskej republike, aj keď mierne, ale permanentne sa znižujúce.

Vážení, chcem sa opýtať, mýli sa taká korektná inštitúcia ako Svetová banka? A boli aj ďalšie pozitívne hodnotenia, ktoré, žiaľ, nemám čas citovať. Mýlila sa Svetová banka, keď dala takéto pozitívne hodnotenie o ekonomike Slovenskej republiky? Časť tejto správy bola napríklad publikovaná v Národnej obrode 9. júla 1998. Teda to, čo som hovorila, je možné si porovnať. Mýlila sa táto inštitúcia, klame, keď terajší reprezentanti, hlavne pani ministerka vyplakúvajú nad tým, čo všetko a akú katastrofu zdedili? Nie, jednoznačne si dovolím tvrdiť, že slová o hroznom dedičstve ekonomiky Slovenska sú veci, ktorým nemožno veriť. Sú na takú tému, ako boli predvolebné sľuby, ktoré boli nereálne. Tieto konštatovania sú dobré len na to, aby zakryli neschopnosť súčasnej vlády robiť rozvojové programy. Veď v porovnaní s minulým rokom veľmi stúpa aj nezamestnanosť.

Ďakujem za pozornosť.

Predseda NR SR J. Migaš:

Jediná faktická poznámka - pán poslanec Kalman.

Nech sa páči.

Poslanec J. Kalman:

Ďakujem, pán predseda.

Chcem uviesť len jednu poznámku v súvislosti s tým, čo hovorila pani poslankyňa Tóthová, keď poukazovala na veľmi pozitívne hodnotenie Európskej únie výsledkov Slovenska v oblasti integračného procesu. V ekonomickej oblasti spomínala, hovorila o legislatíve a aproximácii. Mohol by som hovoriť o mnohých ďalších. Zdôrazňujem to hlavne preto, lebo práve v súčasnom období sme svedkami, že po Helsinskom samite sa veľmi negatívne zvýrazňuje pozícia predchádzajúcej vládnej garnitúry v súvislosti s integráciou. Predpokladám, že poslanci postrehli pri pani Tóthovej, o čom hovorila, že to nie je pravda, že tvrdenia, ktoré dnes počúvame z ich strany o ničnerobení predchádzajúcej vlády v oblasti integrácie a na druhej strane o tom, že úspech v Helsinkách, ktorý vítam aj ja, som rád, že je to tak, je len zásluhou súčasnej vládnej garnitúry.

Ale skôr ma zaujíma otázka, zamýšľam sa nad štátnym rozpočtom roku 2000 v súvislosti s našimi ďalšími integračnými zámermi. Pýtam sa aj pani ministerky, či slová a predsavzatia, ktoré sú v súčasnom období formulované o našom vstupe do Európskej únie v roku 2002, 2003, resp. 2004 - čo osobne považujem za prehnané, aj keby som si ich prial -, či tieto ukazovatele, ktoré sú navrhnuté v štátnom rozpočte, rast HDP 2,5 %, inflácia vyše 10 %, nezamestnanosť vyše 17 % nás skutočne budú približovať k Európskej únii. Myslím si, že opak je pravdou, že sa budeme vzďaľovať a celý vyjednávací proces našich negociácií bude podstatne sťažený a cieľ asi tak rýchlo nedosiahneme. Tak buďme troška pri zemi a viac sa venujme práci. Aj z tohto pohľadu považujeme tento štátny rozpočet za nevhodný.

Ďakujem.

Predseda NR SR J. Migaš:

Ďalej v rozprave vystúpi pani poslankyňa Mušková, po nej pán poslanec Krajči.

Poslankyňa Ľ. Mušková:

Vážený pán predseda,

vážená pani ministerka,

vážení páni kolegovia, kolegyne,

dovoľte mi, aby som obrátila vašu pozornosť na oblasť školstva. Vláda Slovenskej republiky sa vo svojom programovom vyhlásení zaviazala postupne zvyšovať počas celých štyroch rokov svojej vlády financie do školstva. Tiež sľubovala každý rok valorizovať platy učiteľov, pretože ako sa v programovom vyhlásení vlády deklaruje, školstvo je prioritou vlády. Bohužiaľ, už prvé kroky vlády v tejto oblasti však svedčia o opaku.

V prvom roku svojho vládnutia nielenže nezvýšila financie do rozpočtu, ale naopak, viazala školstvu 4 % rozpočtových prostriedkov z biedneho rozpočtu. Od 1. 9. 1999 nariadila všetkým školám prepustiť 10 % nepedagogických pracovníkov a platy učiteľom, samozrejme, nevalorizovala, a ani uvoľnenie 1 % viazania týchto finančných prostriedkov len pre vysoké školy situáciu nezachránilo. V stanovisku Rady vysokých škôl dňa 11. novembra 1999 zo Žiliny sa konštatovalo, že sa nenaplnili sľuby, ktoré dal predseda vlády Slovenskej republiky Mikuláš Dzurinda, ministerka financií pani Brigita Schmögnerová a minister školstva pán Milan Ftáčnik rektorom vysokých škôl. Rada vysokých škôl odporučila akademickým senátom fakúlt a vysokých škôl, aby bol prerušený vyučovací proces na vysokých školách k 10. decembru 1999. K prerušeniu výučby sa napríklad rozhodol senát Univerzity Komenského.

Rektor Univerzity Komenského Ferdinand Devínsky zdôraznil, že "prerušenie výučby k 10. decembru v žiadnom prípade neznamená nejaké uhoľné prázdniny", to citujem, ale "ide o zabránenie devastácie kvality vzdelávania na Univerzite Komenského". Pán rektor ďalej skonštatoval, že aj desaťpercentná redukcia nepedagogických pracovníkov a v návrhu rozpočtu na rok 2000 stanovenie limitov pracovníkov jednotlivých rezortov vrátane školstva je krokom nepriateľským voči vysokým školám, ktoré už racionalizačné opatrenia urobili. Tiež povedal, že z tohto opatrenia cítiť metódy recyklovaných komunistov a je navyše v protiklade so zákonom o vysokých školách.

Na základné a stredné školstvo opatrenia tejto vlády dopadli tiež veľmi tvrdo. Štvorpercentné viazanie finančných prostriedkov ohrozuje chod škôl, ktoré nie sú schopné zabezpečiť ani základnú prevádzku, lebo nemôžu platiť faktúry za teplo, elektrinu, telefóny. Aj preto učitelia siahli 17. novembra po výstražnom štrajku. Platy učiteľov boli naposledy valorizované 1. júla 1998. Priemerný plat predstavuje 8 155 Sk. Teda žiadne každoročné valorizovanie platov, ako to sľubuje programové vyhlásenie vlády. Najbližšiu valorizáciu vláda sľubuje od 1. júla 2000, a to 4 %. Ak by to aj tak bolo, je to smiešna suma a kompenzácia po dvoch rokoch vlády, pardon, od dvoch rokov, keď je v tomto období približne dvadsaťpercentná inflácia, nenapĺňa ani túto infláciu. Lenže to tak nie je, pretože ministerstvo financií a vláda chce ušetriť na školstve tým, že prepustí na ulicu 5 % pracovníkov školstva. A učiteľom vlastne nezvýšia vôbec plat, pretože im zvyšujú úväzok o jednu hodinu. Myslím si, že učitelia si veľmi dobre vedia spočítať, koľko je jeden a jeden.

Kde je teda priorita školstvo? Je to výsmech, lebo tým, že neumožníme učiteľom aspoň priemerný životný štandard, schopní učitelia odídu z rezortu a učiť budú nekvalifikovaní pracovníci. Aký je to prístup k našim deťom, ako budú pripravené plniť úlohy, ktoré pred ne tento pretechnizovaný svet postaví? Alebo nepotrebujeme vzdelanú generáciu? Už teraz vo viacerých regiónoch situáciu v školstve zachraňujú dôchodcovia. Chvalabohu, že je to tak. Ale toto je tá priorita vlády? Ako povedali mnohí moji predrečníci, školy žijú zo svojej podstaty a fungujú len na základe toho, že sú učitelia a pracovníci obetaví.

Pretože mi však ide čas, dovoľte mi, aby som najskôr predložila svoj pozmeňujúci návrh. Boli tu už spomínané rôzne kraje. Chcem upozorniť, upriamiť vašu pozornosť na kraj Žilina. Tento kraj na severe Slovenska je práve vďaka svojej polohe oproti ostatným v značnej nevýhode. Kúriť sa začína niekedy už v septembri a prestáva v máji. Pamätám sa na časy, keď sa kúrilo aj v júni. Mnohé školy majú rovné strechy. Teraz sa plynofikujú Kysuce a mnohé školy by potrebovali rekonštruovať kotolne. Žilinský kraj eviduje k 30. 9. 1999 záväzky za oblasť školstva 88 miliónov. V dôsledku sústavného nedostatku finančných prostriedkov je uskutočňovaná minimálne údržba škôl a riešia sa iba havarijné prípady, ktorých výskyt je stále častejší.

Môj pozmeňujúci návrh je iba minimum, čo môže aspoň trochu pomôcť, ale ak by som žiadala viac, viem, že by ste to neodsúhlasili. Takto je aspoň nejaká šanca. Preto mi dovoľte, aby som navrhla zvýšiť výdavky rozpočtovej kapitoly Krajský úrad Žilina v kategórii 710 Obstarávanie kapitálových aktív o sumu 5 mil. Sk. Viem, že je to smiešna suma, ale uvedenú sumu navrhujem účelovo vyčleniť na riešenie havarijných stavov v Žilinskom kraji. V tejto súvislosti navrhujem prílohu číslo 6 k zákonu Rezervy štátneho rozpočtu a účelové prostriedky rozpočtových kapitol v kapitole Krajský úrad Žilina doplniť o kapitálové výdavky na riešenie havarijných stavov 5 mil. Sk. V rozpočtovej kapitole Ministerstva školstva navrhujem znížiť výdavky v kategórii 720 Kapitálové transfery pokračovanie výstavby Centra vedecko-technických informácií Slovenskej republiky o sumu 5 mil. Sk.

Pri prijímaní rozpočtu v roku 1999 vláda ubezpečovala, že je preto nízky, lebo je stabilizačný a na ďalšie roky bude rozvojový. Ako nás však presviedča predložený rozpočet na budúci rok, je opäť postavený reštriktívne proti občanom. Opäť dokazujete, tak ako pred voľbami i počas viac ako roku vládnutia, že viete byť iba proti. Proti diaľniciam, kde len zastavením ich výstavby šlo 40 tisíc ľudí na ulicu, proti školám, kde pripravujete po desaťpercentom prepúšťaní ďalšie prepúšťanie pracovníkov, ba dokonca azda aj zatváranie vysokých škôl. Neviete byť za niečo pozitívne. Neviete postaviť rozvojové programy a rozpočet napĺňate iba hádzaním batohov ekonomických opatrení na občanov tejto republiky. Zdá sa, že neviete, ako žijú mnohí občania tejto republiky, že žijú na pokraji biedy. A ja si tiež neviem predstaviť, ako budú žiť od 1. 1., keď tieto reštrikcie na nich budú vplývať ešte viac, pretože boli prijaté práve v súvislosti s prijatím tohto rozpočtu.

Ďakujem za pozornosť.

Predseda NR SR J. Migaš:

Faktické poznámky - posledná pani poslankyňa Angelovičová. Uzatváram možnosť podania prihlášok do faktických poznámok.

Nech sa páči, pani poslankyňa Slavkovská.

Poslankyňa E. Slavkovská:

Ďakujem pekne.

Vážení kolegovia,

chcela by som sa bližšie dotknúť otázok miezd a prepúšťania pedagogických i nepedagogických pracovníkov, ktoré spomenula moja predrečníčka. Ide mi iba o jeden fakt, že v zákone o štátnom rozpočte nie je vyčíslená suma, koľko bude potrebné na odstupné pre týchto zamestnancov a nie je vyčíslená ani suma, koľko bude potrebných peňazí na zvýšenie o 450 korún pre pedagogických pracovníkov, ktorým sa zvýšila jedna hodina vyučovacieho procesu. Myslím si, že tá suma nebude malá a že by sme mali vedieť, aká je a malo by to byť zakotvené v štátnom rozpočte, pretože ináč môže nastať taká situácia, aká nastala aj v tomto roku, keď štátny rozpočet v oblasti miezd bol stanovený tak, že zohľadňoval nariadenie vlády o 1-percentnom znižovaní stavu zamestnancov. Tam to bolo v poriadku, ale listom premiéra z 3. 6. 1999 bolo prisľúbené, že finančné prostriedky na mzdy zostanú v rezortoch. Samozrejme, že neostali a neostávajú ani teraz. Na vysoké školy sa odoberá 66 miliónov, na malé školstvo sa odoberá 469 miliónov na mzdy v porovnaní s týmto rokom.

Čiže ak nedostaneme do štátneho rozpočtu sumu a jej viazanie, alebo odkiaľ sa tá suma zoberie pre zamestnancov, ktorí majú mať zvýšené od 1. 9. tých 450 korún, tak sa obávam, že potom ich nebudeme mať odkiaľ zobrať. Prosila by som, keby ministerstvo školstva - to sa netýka, samozrejme, len ministerstva financií - vyčíslilo do schválenia rozpočtu túto sumu, aby poslanci mohli rozhodnúť o jej zakotvení v štátnom rozpočte.

Ďakujem.

Predseda NR SR J. Migaš:

Pani poslankyňa Belohorská.

Poslankyňa I. Belohorská:

Ďakujem pekne, pán predseda.

Veľmi ma mrzí, že nebola akceptovaná moja ústna prihláška u podpredsedu parlamentu pána Bugára, na ktorú som sa pred svojím odchodom do zahraničia - pretože som včera bola na zasadaní výboru Rady Európy - prihlásila. Prisľúbil mi to, veľmi ma mrzí, že mi to bolo znemožnené. Budem sa snažiť teraz v krátkych vystúpeniach povedať svoj názor aj smerom k pani poslankyni a k tomu, o čom hovorila.

Ak hovorila o problémoch školstva, treba povedať, že z rozpočtu bude veľkou mierou ukrojené aj vďaka opatreniam, ktoré budú v budúcom roku alebo ktoré sú sľubované od 1. januára. Aby ste ma neupodozrievali, že naše stranícke noviny, použijem iné, denník SME v dnešnom čísle píše, že bude zdražená elektrina pre občanov o 40 %, plyn pre občanov o 30 %, pre podnikateľov o 11 %, nájomné o 70 %, teplo o 20 %, cestovné na železnici o 30 %, cestovné v autobusoch o 20 %, poštové služby o 10 %, telekomunikačné o 5 %, voda a stočné o 27 %.

Školy a školské zariadenia používajú všetky tieto služby, takže aj keby vstupy hneď dostali rozpočet, ktorý bude rovný rozpočtu na tento rok, budú to školy cítiť. Porušujete - stále sa to niekomu nepáči, keď o tom hovoríme - základné ľudské práva. Upozorňujem vás, že porušujete základný z princípov Rady Európy, a to je vzdelávanie obyvateľstva, vzdelávanie a budúcnosť vlastného štátu, mladej generácie.

Predseda NR SR J. Migaš:

Pani poslankyňa Angelovičová.

Poslankyňa M. Angelovičová:

Vážený pán predseda,

budem reagovať na časť vystúpenia pani poslankyne Muškovej, kde hovorila o financovaní takzvaného malého školstva. Zmena vyplývajúca zo zákona o novom územnom a správnom členení Slovenskej republiky z roku 1996, nahradenie dvojstupňového riadenia ministerstvo - okres trojstupňovým - ministerstvo - kraj - okres malo za následok negatívny vplyv aj na financovanie takzvaného malého školstva. Tento zásah nielenže zlikvidoval 6 rokov budovanú špecializovanú štátnu správu, ale zároveň odobral exekutívne a finančné kompetencie rezortu školstva. Zrušením autonómneho systému školskej inšpekcie sa predchádzajúca vláda zbavila aj možnosti spätnej väzby na oblasť kontroly vyučovacieho procesu, a tým vlastne aj zodpovednosti za kvalitu školstva. Krokom späť bolo aj predchádzajúce obmedzenie právomocí a kompetencií školských samosprávnych orgánov, takže učitelia zostali aj napriek tomu obetaví, a ešte doplním, aj zodpovední.

Ďakujem.

Predseda NR SR J. Migaš:

Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Krajči a po ňom pán poslanec Oberhauser.

Poslanec G. Krajči:

Vážený pán predseda,

vážené pani poslankyne,

vážení páni poslanci,

bavíme sa už niekoľko dní o návrhu štátneho rozpočtu na rok 2000. Dovoľte mi teda, aby som v krátkosti časového limitu povedal svoj názor.

Koncepcia rozpočtu roku 2000 kopíruje rozpočet z roku 1999, ktorý bol takisto nevyvážený a mal nereálne ciele. Príjmy sú nadhodnotené, výdavky podhodnotené, deficit je nereálny už teraz, opätovne sú chybné a najmä nereálne stanovené makroekonomické parametre. Štátny rozpočet nedáva reálnu šancu na sľubované pozitívne zmeny v ekonomike. Absentujú rozvojové prvky, všetko je postavené na ďalšej reštrikcii. Dovoľte mi, aby som spomenul niektoré riziká štátneho rozpočtu. V štátnom rozpočte sú vedome či nevedome zakódované viaceré riziká, o ktorých sa už teraz dá tvrdiť, že v roku 2000 sa nezvládnu a prejavia sa zvýšeným tlakom.

1. Sú to mimorozpočtové fondy, najmä Sociálna poisťovňa, zdravotné poisťovne. Len Sociálna poisťovňa avizuje na január 2000 schodok 10 - 11 mld. Sk. Priamo je ohrozené vyplácanie dôchodkov, a to bez valorizácie v roku 2000. Otvorene sa hovorí o pôžičke zo Svetovej banky, čo znamená ďalšie zadlžovanie len na prejedanie. Zdravotné poisťovne už za rok 1999 sú v miliardových stratách. Aktívna politika zamestnanosti prakticky už nejestvuje a takmer všetky finančné prostriedky sú vynakladané na vyplácanie podpôr v nezamestnanosti. Nepomohli ani obmedzenia do výšky a dĺžky poskytovaných dávok.

2. Vo viacerých rozpočtových kapitolách došlo k zníženiu výdavkov. Nezohľadňuje sa inflácia, neberú sa do úvahy riziká vstupov a zvyšovanie poplatkov za telekomunikácie. Vyslovene rizikovým sa stáva školstvo, zdravotníctvo a poľnohospodárstvo. Napríklad školstvo kleslo minimálne o 14 % a podiel na túto rozpočtovú kapitolu predstavuje len 0,6 % z HDP, čo je najnižšia čiastka v celej Európe. Pritom je paradoxné, že podpora vzdelávania, vedy a výskumu patrí medzi 5 priorít stanovených v štátnom rozpočte na rok 2000.

3. Rizikové sú aj štátne záruky, a to minimálne v dvoch polohách: po prvé, zadlžovanie Slovenskej republiky ide na neefektívnu a neproduktívnu podobu a po druhé, príliš veľkým počtom len štátnych žiadateľov - Železnice Slovenskej republiky, Národný úrad práce, Štátny fond cestného hospodárstva, pôdohospodárska a potravinárska trhová regulácia na úkor dynamizácie ekonomiky a perspektívnych investícií. Doslova možno povedať, že zvyšovanie zahraničnej zadlženosti nejde do rozvojových projektov, ale na vyfinancovanie bežných potrieb.

4. Rizikom je aj vyriešenie záväzkov Fondu národného majetku voči držiteľom dlhopisov, ktoré sú splatné k 1. januáru 2001.

5. Výrazným rizikom je oklieštenie hospodárskej politiky, ktorá je stotožňovaná s rozpočtovou politikou. Ostatné makropolitiky sú hrubo zatláčané do úzadia. Všetko dianie v makro i mikro je podriadené rozpočtovej politike, navyše chybne koncipované.

6. Pokračovanie v poklese tvorby hrubého fixného kapitálu sa takisto stáva rizikovým faktorom. Počas Mečiarovej vlády dosahovala miera investovania 40 %, čím sme sa radili na popredné miesta nielen v Európe, ale aj vo svete. To donášalo viaceré pozitívne momenty, nehovoriac o multiplikačných efektoch a nevyhnutnosti prekonať energetickú infraštruktúru, technologickú poddimenzovanosť. K rapídnemu poklesu tvorby hrubého fixného kapitálu došlo už v roku 1999 a pripravuje sa to isté aj na rok 2000. Bez investícií však nie je možný rozvoj ani reštrukturalizácia ekonomiky.

7. Absentujú smery a konkrétne kroky na riešenie aspoň najvypuklejších problémov. Okrem vymenovaných 5 priorít s výnimkou uvažovaného rozbehu bytovej výstavby nenájdeme nijaké jasne vymedzené smery rozvoja. Vôbec sa napríklad nerieši problém zamestnanosti. Výsledkom bude ešte vyšší počet populácie odkázaných na sociálnu podporu, na ktorú však štát už teraz nemá financie.

8. V rozpočte sa neuvažuje s valorizáciou súm životného minima s účinnosťou od 1. 7. 2000 ani s valorizáciou dôchodkov.

Dovoľte mi, aby som sa na základe týchto vecí, ktoré predstavujú riziká štátneho rozpočtu, pozastavil ešte pri návrhu štátneho rozpočtu pre rezort ministerstva vnútra.

V rozpočtovej kapitole ministerstva vnútra rozpočet ministerstva vnútra v oblasti výdavkov v porovnaní s rokom 1999 poklesol o 64 mil. Sk, z toho rozpočet bežného účtu ministerstva vnútra o 60 mil. Zvýšené náklady spojené s úhradou energií, pohonných hmôt a telekomunikačných poplatkov len v prepočte na ceny roku 1999 si vyžiadali presun finančných prostriedkov zo skupiny kapitálových výdavkov na skupinu bežných výdavkov v sume 340 mil. Sk. Ak dôjde k realizácii predpokladaných úprav cien a telekomunikačných poplatkov energií k 1. 1., 1. 4. a 1. 7. 2000, situácia si nevyhnutne vyžiada presun ďalších rozpočtových prostriedkov týmto smerom. Už v polohe predkladaného návrhu však prostriedky neumožňujú v oblasti kapitálových výdavkov ani len realizáciu najnevyhnutnejšej obmeny materiálno-technického zabezpečenia Policajného zboru.

V súčasnosti by si len obmena motorových vozidiel s počtom najazdených nad 250 tisíc kilometrov alebo nad 10 rokov veku vyžiadala cca 250 mil. Sk. Niekoľko rokov odkladané prezbrojenie Policajného zboru na výkonnejšie krátke zbrane alebo doplnenie o brokovnice a obmena samopalov v nevyhnutnom rozsahu predstavuje 260 mil. Sk. Dobudovanie informačného systému cca 600 mil., ide o automatizačný informačný systém polície, dokončenie vyžaduje digitalizáciu telekomunikačnej siete i dobudovanie hromadnej rádiovej siete.

Uvedené kapitálové výdavky spomínam najmä v súvislosti s vývojom rozpočtu bežného účtu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, kde schválený rozpočet v oblasti kapitálových výdavkov v roku 1997 predstavoval 1,9 mld., v roku 1999 došlo postupne k jeho poklesu na 1,2 mld. a rekord predstavuje návrh na rok 2000, kde navrhovaná suma predstavuje približne 830 mil. Sk, z toho 200 mil. účelovo viazaných na dobudovanie hromadnej rádiovej siete. Uvedený stav predstavuje aj vzhľadom na cenový vývoj v oblasti policajnej techniky pomalú smrť Policajného zboru. Táto situácia je o to komplikovanejšia, že z rozpočtu o 60 mil. nižšieho má rezort v roku 2000 schválené zvýšenie počtu policajtov uznesením vlády Slovenskej republiky, citovaným v návrhu rozpočtu. Nejde o malú čiastku. Je zaujímavé, že zrazu toľko policajtov vieme zvýšiť v početných stavoch, pričom sa uvažuje s veľkým počtom policajtov do vyšetrovacích orgánov, to je zrejme vaša priorita.

Na základe uvedenej situácie navrhujem zvýšenie rozpočtu v oblasti kapitálových výdavkov o sumu 340 mil. Sk tak, aby bola zachovaná aspoň úroveň roku 1999 v nominálnej hodnote. Odporúčam akceptovať výdavky v skupine bežných výdavkov, aj keď sa nestotožňujem s optimizmom predstaviteľa rezortu, že budú v danej oblasti postačovať, najmä pokiaľ by došlo k zvýšenému počtu policajtov.

Ďalej chcem povedať, že najťažšia otázka je, odkiaľ na to zobrať. Pokúsim sa navrhnúť, kde sa dá ešte naškriabať.

Odporúčam prehodnotiť plánovanú účasť Armády Slovenskej republiky na misii KFOR, na ktorú je vo Všeobecnej pokladničnej správe rezervovaných 160 mil. Sk. Odporúčam prehodnotiť zriaďovacie náklady na Úrad pre verejné obstarávanie, kde je vo Všeobecnej pokladničnej správe rezervovaných 39,8 mil. Sk. Nebýva zvykom, že ak vláda hovorí o znižovaní aparátu, svojimi rozhodnutiami dnes už tieto aparáty rozširuje. Verím, že pracovníkov i priestory vyrieši delimitácia z ministerstva, na ktoré verejné obstarávanie doteraz patrilo.

Ďalej odporúčam prehodnotiť prostriedky vo Všeobecnej pokladničnej správe určené na zriadenie štátnej pokladnice v roku 2000, kde je 150 mil. určených na nákup výpočtovej techniky a 100 mil. na stavby.

Rovnako odporúčam prehodnotiť prostriedky určené na výstavbu colnice vo výške 50 mil. Sk v Štúrove v rámci výstavby Mosta Márie Valérie v súvislosti s rozhodnutím Európskej únie o zaradení Slovenskej republiky do skupiny na prijatie do Európskej únie. S predpokladaným prijatím nebude potrebné budovať colnicu, ktorá by bola zbytočným luxusom. Dočasná stavba na tento účel si zbytočne vyžiada takéto prostriedky. Určitú rezervu vidím aj v delimitácii kapitoly Úradu rozvoja stratégie vedy a techniky v sume 219 mil. Sk.

Ak si myslíte, vážené pani poslankyne a vážení páni poslanci, to, že proti organizovanému zločinu sa dá bojovať len slovami, tak si myslím, že skutočnosť je celkom iná. Pokiaľ nevytvoríme Policajnému zboru podmienky na to, aby mohol účinne bojovať s organizovanou kriminalitou, žiadne výsledky sa dosahovať nebudú. Preto apelujem na vaše svedomie, aby ste pri schvaľovaní štátneho rozpočtu zohľadnili pozmeňujúce návrhy, ktoré som predložil. A jeden pozmeňujúci návrh predkladám v písomnej podobe.

Ďakujem za pozornosť.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Na vystúpenie pána poslanca sa prihlásili s faktickými poznámkami dvaja poslanci, posledný je pán poslanec Oberhauser. Končím možnosť prihlásiť sa do faktických poznámok.

Pán poslanec Hofbauer, nech sa páči, máte slovo.

Poslanec R. Hofbauer:

Verejné obstarávanie a výkon štátnej expertízy boli počas 25 rokov federácie zabezpečované priamo na ministerstve ako jeden jediný odbor. Považujem za celkom absurdné, keď sa na to zriaďuje v súčasnosti osobitný ústredný orgán s osobitným štatútom, s osobitnou organizáciou a s osobitným postavením. Moja otázka znie, aké je jeho osobitné postavenie vo vzťahu k vláde. Je nadradený nad vládou? Podlieha pod podpredsedu vlády alebo ako? Aké sú záväzné jeho rozhodnutia vo veciach k ostatným rezortným ministerstvám? Veď táto pozícia je celkom nezmyselná, tak ako je to navrhované. Plne podporujem to, čo povedal pán Krajči.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Pán poslanec Oberhauser.

Poslanec V. Oberhauser:

Ďakujem, pán predsedajúci.

Pán poslanec Krajči vo svojom vystúpení upozornil na to, že je potrebné riešiť problémy vnútornej bezpečnosti, problémy Policajného zboru, proste tie, ktoré by pomohli bojovať proti organizovanému zločinu, proti šíreniu drog a iných násilných činností, ktoré sa dnes už stali skoro bežnými v našom štáte a treba s tým naozaj niečo robiť. A tu je paradox. Na jednej strane sa posilňuje rozpočet armády tým, že sa počíta ešte aj, ako sám povedal, s podporou jednotiek pre KFOR, čiže bezpečnosť na iných územiach ako slovenských, a tiež sa majú z privatizácie vytvoriť zdroje na podporu vstupu do NATO. Bolo by oveľa rozumnejšie, keby táto vláda naozaj v prvom rade chránila občanov Slovenskej republiky, aby sa časť ozbrojených síl, ktoré sa aj tak budú musieť znižovať, presunula do jednotiek ministerstva vnútra, aby kasárne, ktoré sa majú odovzdať civilným organizáciám, mestám a obciam, napríklad v Komárne, ale aj v iných pohraničných obciach, boli použité na ozbrojené jednotky ministerstva vnútra na ochranu hraníc pred prienikom práve organizovaného zločinu, pred pašovaním osôb, drog a iných komodít, ktoré organizovaný zločin používa na svoje výnosy a na ohrozovanie, ktoré spôsobuje ohrozovanie Slovenska. A v tomto by bol pozitívny krok vlády, keby vypočula návrhy pána poslanca Krajčiho.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Oberhauser, pripraví sa pán poslanec Delinga.

Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

Poslanec V. Oberhauser:

Vážený pán predsedajúci,

vážená pani ministerka,

vážené pani poslankyne, páni poslanci,

v predchádzajúcom vystúpení som upozornil, že naozaj prerokúvanie štátneho rozpočtu v Národnej rade Slovenskej republiky je akýmsi vyvrcholením roka a tento dokument, ktorý má ovplyvniť život v Slovenskej republike na celý nastávajúci rok, je mimoriadne dôležitý a myslím si, že preto naše zúženie možnosti vystupovania len na 10 minút, či už počas prihlásených do ústnej rozpravy, ako aj ústne prihlásených, písomne prihlásených a ústne prihlásených, je veľmi malý priestor na to, aby sme sa mohli zaoberať všetkými časťami rozpočtu a najmä tými najdôležitejšími, ktoré dnes vidíme, že sú mimoriadne dôležité pre život v krajine, a to sú najmä podpora rozvoja ekonomiky, aby sa vytvorili zdroje na financovanie úloh štátu, ktoré sú nezastupiteľné, a to v oblasti zdravotníctva, v oblasti školstva a v oblasti ochrany územia pred všelijakými organizovanými zločincami a nebezpečnými živlami.

Čiže sú tu naozaj mimoriadne dôležité sektory, ktoré cítime, že nie sú dostatočne zabezpečené štátnym rozpočtom a ktoré nemajú iné možnosti príjmov. Predsa nepredpokladáte, že policajti si pôjdu zarábať alebo učitelia majú robiť ešte nejakú zárobkovú činnosť. Čiže to sú naozaj činnosti, ktorým štát má zabezpečiť tieto veci, lebo na to si ľudia, na to si občania vytvárajú štát, aby veci, ktoré nemôžu zabezpečiť sami, spojili sily takouto formou a zabezpečili ich zo štátneho rozpočtu. V tomto smere treba vidieť, že naozaj táto vláda neurobila veľa. Ja poviem iba jednu myšlienku súvisiacu s výberom daní. Na Slovensku je okolo 240 tisíc fyzických osôb, ktoré sú povinné platiť dane a okolo 42 tisíc právnických osôb, ktoré majú platiť dane. Na týchto je len 700 daňových poradcov.

Predstavte si, ako môžu byť kvalitne vypracované daňové priznania, keď vlastne pri stále sa meniacich zákonoch ľudia pomaly ani nestíhajú proste absorbovať všetky zmeny a zapracovať sa do kvalitného platenia daní, do kvalitnej práce okolo daní. Daňové úrady vytvárajú len nejaký bič nad podnikateľmi, vrhli sa v prvom rade len na tých, ktorí platia dane, a tých dennodennými kontrolami vlastne odťahujú od ich práce, od ich hlavnej činnosti, ktorá má byť zameraná na to, aby vytvárali pracovné príležitosti, aby vytvárali proste hmotné statky, aby vytvárali hrubý domáci produkt. Čiže toto je jedna vážna vec, ktorá stále nie je riešená ministerstvom financií, a keď do budúcna nebude vyriešená, nie je šanca pohnúť sa z miesta.

Aj návrh pána poslanca Prokopoviča, ktorý mal odbremeniť daňové úrady od množstva drobných platiteľov daní, vlastne je brzdený ministerstvom financií, lebo sa zužuje okruh ľudí, ktorí by mali byť takto zahrnutí, a potom, samozrejme, daňové úrady nemôžu stíhať výber daní a zabezpečovať dostatočné činnosti.

Druhá vážna vec - colníci. Priatelia, teraz v týchto dňoch som sa stretol s prípadom, že vlastne prekážajú vývozu, rad predpisov na Slovensku prekáža exportu slovenských výrobkov. Ako potom môžeme očakávať, keď do vnútra krajiny prúdia výrobky bez obmedzenia, von z krajiny sa výrobok veľmi ťažko dostáva. To sú len dve myšlienky, na ktoré som chcel upozorniť vo všeobecnej rovine z hľadiska príjmov. Pretože je tento priestor zúžený, dovoľte mi, aby som sa zameral len na niektoré veci, ostatné zrejme doplnia poslanci Slovenskej národnej strany, ktorí sa budú zaoberať inými sektormi spoločenského života.

Vstupujeme do jubilejného roku 2000, keď kresťanské cirkvi, ale celý civilizovaný svet si ide pripomínať mimoriadnu udalosť, ktorá nastúpila, vytváranie novej civilizácie, civilizácie nového veku. A práve v tomto roku sa stalo, že ministerstvo financií vo svojom návrhu práve cirkvám stúpilo veľmi reštriktívne do návrhu rozpočtu.

Vážení priatelia, viete, že celý predošlý režim boli cirkvi šikanované, obmedzované. Zoberte si, že kresťanské a vôbec všetky cirkvi na Slovensku, ktoré čerpajú dotácie zo štátneho rozpočtu, sú financované na úrovni Úradu vlády, t. j. z jednej budovy a niekoľkých zamestnancov, tí majú 400 mil. Všetky ostatné cirkvi na Slovensku, ktoré majú tisíce kostolov, tisíce duchovných, ktorí pracujú na obrode, duchovnej obrode národa, majú ten istý rozpočet ako Úrad vlády. A ešte na tento rozpočet bolo siahnuté v tomto návrhu, bol znížený oproti minulému roku o 11 mil. korún.

Cirkvi vo svojej požiadavke požadovali zvýšenie o 80 mil. korún, ktoré nie sú uspokojené, a preto jeden z prvých pozmeňujúcich návrhov je, že žiadam, aby sa zvýšilo v rámci Všeobecnej pokladničnej správy z položky 4229, kde je 120 mil. korún, aby sa 80 mil. korún účelovo vyčlenilo na mzdy, na prípravu všetkých vecí súvisiacich s jubilejným rokom 2000. V prípade, že táto prvá alternatíva neprejde, tak žiadam, aby minimálne vo výške 46 mil., čo je rovnaké zvýšenie ako minulý rok, bol zvýšený rozpočet cirkví a náboženských spoločenstiev. Ide naozaj o zvýšenie len pre nových duchovných, ktorí vstupujú do služby po skončení vysokých škôl. Viete, že napríklad len v katolíckej cirkvi je množstvo farností, ktoré nie sú obsadené, v evanjelickej cirkvi a. v. je potreba okolo 100 duchovných, aby sa zvýšil počet, prichádzajú noví absolventi, títo nemajú zabezpečené mzdy. O toto ide, vážení priatelia.

Ďalšie, čo požadujem, aby sa zabezpečila aj činnosť Matice slovenskej tiež zo Všeobecnej pokladničnej správy, ktorá je v položke 4229, a to na činnosti, ktoré vyplývajú zo zákona, ktoré ukladá zákon Matici slovenskej, aby tieto vykonávala, vo výške 25 mil. korún a na krytie kapitálových výdavkov 15 mil. korún.

Vzhľadom na krátky čas poviem len jednu udalosť. Bol som vo Vojvodine, Slováci sa tešili, že jedine Matica slovenská im pomohla v ťažkých udalostiach, tu proste zaopatrila deti, ktoré boli v mimoriadne zložitej situácii. A teraz vlastne berieme Matici možnosť, aby takto Slovákov po svete, ale aj doma, určitým spôsobom v duchovnej oblasti ošetrila.

Ďalej žiadam, aby sa zabezpečilo uznesenie Národnej rady, ktorým sa schválilo zvýšenie finančných prostriedkov na zveľaďovanie lesa a ochranu pred povodňami. Krytie žiadam, aby sa zabezpečilo z rezervy vlády Slovenskej republiky a na konto štátneho dlhu, čiže vydaním dlhopisov. Ide o funkcie, ktoré pomôžu práve v tých hornatých oblastiach aj zabezpečiť určitú zamestnanosť, a žiadam, aby tieto prostriedky boli účelovo viazané najmä pre neštátnych vlastníkov lesov, lebo títo nedostali vôbec žiadne vybavenie na hospodárenie v lese, a práve tieto položky slúžia vo Fonde zveľaďovania lesa na zalesňovanie a na starostlivosť o les, kde nie sú hospodárske výsledky, kde nie je možnosť získať peniaze z predaja dreva alebo z inej činnosti.

Ďalej žiadam, aby sa plnilo uznesenie Národnej rady aj vo vzťahu k vodohospodárskemu fondu a zabezpečil sa do Štátneho fondu vodohospodárskeho transfer vo výške 200 miliónov korún účelovo viazaných na ochranu územia pred povodňami. Priatelia, viete, aké obrovské škody spôsobili povodne? Táto spoločnosť si nemôže dovoliť riskovať životy a zdravie občanov Slovenska. Preto tých 200 miliónov je mimoriadne vážnych.

A na záver ešte žiadam, aby sa prijalo uznesenie k rozpočtu v znení:

"Národná rada Slovenskej republiky žiada vládu Slovenskej republiky, aby každé použitie prostriedkov získaných z privatizácie bolo najprv prerokované v Národnej rade Slovenskej republiky."

Iste vás nemusím presviedčať, prečo toto uznesenie. Vláda používa síce prostriedky získané z privatizácie často na prejedenie, my musíme postrážiť v Národnej rade, aby boli prostriedky využité tak, aby to pomohlo štátu nielen prekonať dnešné úskalia, ale aby sa vytvorili podmienky na dobrý život do budúcna.

Ďakujem vám za pozornosť.