Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Šepták. Po ňom sa pripraví pán poslanec Brhel.

Poslanec R. Šepták:

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

Vážená pani ministerka,

dámy a páni,

už po druhýkrát pri tomto návrhu rozpočtu sa snažím svojím vystúpením presvedčiť vládnu koalíciu o potrebe spolupráce v rámci celého parlamentu. Už dnes vieme, že vládna koalícia nie je svojou rozhádanosťou garantom stability. Treba s tým niečo urobiť. Jedinou možnosťou je dohoda koalície a opozície na konkrétnom smerovaní v dlhodobom horizonte, inými slovami povedané zadefinovať priority, na ktoré budú nasledujúce vlády kontinuálne nadväzovať. Skrátka, aby sme mali konkrétne smerovanie.

Veľakrát v tomto parlamente zazneli slová dane, daňové zákony a podobne. Dôležitou úlohou tejto vlády by mala byť nová reštrukturalizácia celého daňového systému, je potrebný základný návrh daňovej reformy, jediný trend je v znižovaní daňového zaťaženia. Daňové zákony je potrebné vidieť nielen ako prostriedok napĺňania štátneho rozpočtu, ale aj ako prostriedok na motiváciu alebo demotiváciu. Konkrétne spomeniem daň právnických osôb. Parlament nakoniec po veľkých kompromisoch vo vnútri vládnej koalície odsúhlasil sadzbu vo výške 29 percent. Je to ale len zdanlivý úspech, ktorý v praxi skoro nič nerieši.

Aký bol hlavný motív na takéto opatrenie. Predpokladám, že podpora podnikaniu a obmedzenie daňových únikov. Ak si zoberieme dnešný stav slovenskej ekonomiky, je namieste konštatovanie: "Stav je žalostný." Drvivá väčšina podnikateľov nie je schopná konkurencie a z dôvodu vysokého daňového zaťaženia stráca záujem podnikať. Zároveň daňové zaťaženie vedie k nárastu daňových únikov. Myslím si, že je všeobecne známa skutočnosť, že poplatky za daňový únik sa pohybujú vo výške 15 až 20 percent, čiže inak povedané, zníženie dane z príjmov na úroveň 29 percent neprinesie väčšie platby do štátneho rozpočtu, ale naopak znamená čistých 11 percent mínus do rozpočtu, lebo ešte stále sa oplatí čistiť peniaze cez firmy na to špecializované.

Jediná možnosť riešenia tohto problému bola zníženie dane z príjmov na 22 až 25 percent, keď by sa jednoducho povedané neoplatilo špekulovať a podnikatelia by začali budovať svoj imidž bez rizika. Musím povedať, že Slovenská národná strana cez svojich poslancov navrhovala prijať daň z príjmu vo výške 25 percent, no neboli sme v tomto parlamente vypočutí.

Je potrebné uvedomiť si aj to, že takýto krok si vyžaduje veľkú dávku odvahy a rozhodnosti. Zároveň som však presvedčený, že liečba našej ekonomiky nemôže ísť formou postupných krokov, lebo je to cesta oveľa zdĺhavejšia a bolestivejšia ako radikálna operácia, ktorá jediná môže privodiť zmenu k lepšiemu. Treba si uvedomiť, že daňové nedoplatky právnických osôb predstavujú 52 miliárd korún. Čiže namieste je otázka: Je schválená výška dane z príjmov právnických osôb dostatočne motivujúca k podnikaniu a eliminácii daňových únikov? Odpoveď je jednoduchá. Neočakávam výrazný zvrat v napĺňaní štátneho rozpočtu v položke dane z príjmov právnických osôb. Nič viac.

Prešiel by som na malý príklad nedávnej kauzy, kam sa stratili milióny v hre o diaľničné známky. Konkrétna ukážka pre strážcov rozpočtu, ako sa hospodári hore na ministerstvách v duchu hesla, ľudia, uťahujte, my si budeme povoľovať. Len v roku 1998 dosiahol rozdiel medzi očakávaným príjmom za diaľničné známky a skutočnosťou 56,5 milióna korún. Rok 1999 bude uzavretý v januári 2000 a predpokladá sa, že hospodárenie s diaľničnými známkami výrazne prekračuje straty roku 1998. Celkovú škodu si ťažko predstaviť, ale ročne fond vydá asi 1,5 milióna známok. Jedna stojí 400 korún, čiže v hre je 600 miliónov korún. Uvidíme, aký bude výsledok kontroly a čia hlava padne, kto ponesie za celú kauzu zodpovednosť a kto má na svedomí taký "bordel" v štátnej správe. Na jednej strane ľuďom balíčky ekonomických opatrení a na strane druhej rozhadzovanie vedúcich funkcionárov.

Ďalšou kauzou, pani ministerka, je rast počtu zamestnancov vo verejnej správe. Za uplynulý rok, podotýkam rok reforiem, sa teda podarilo "znížiť počet zamestnancov platených štátom z daní plus 2 300 úradníkov. V priemysle naopak počet zamestnancov klesol o 36 tisíc ľudí". Toto všetko sa deje, keď vláda rozhodla o 10-percentnom znižovaní štátneho aparátu. Ako vidíme, ide o opačnú tendenciu. Na jednej strane prepúšťate učiteľov a nemá kto učiť malých žiakov, zrušili ste možnosť poberania predčasných dôchodkov a starých ľudí posielate za celoživotne odvedenú prácu na úrady práce, kde ich aj tak nikto nezamestná, a na druhej strane zvýšite počet úradníkov o 2 300. Toto skutočne nie je možné nijako ospravedlniť. Nevidím totiž, že by došlo k výraznému zlepšeniu fungovania štátnej správy.

Tlačia sa mi na jazyk slová: šafárenie na úkor občana. Už sa mi nechce hovoriť o ďalších expertoch tejto vlády, ale predsa ešte jeden príklad. Nespokojnosť vládnej koalície dohodnúť sa na obsadení funkcií Fondu národného majetku a Najvyššieho kontrolného úradu vyvrcholila dohodou vytvorenia nového Úradu vlády pre štátnu pomoc. Čiže keď je veľa záujemcov o funkcie, a tých má mnohostranná koalícia dosť, vytvoríme nový úrad. Však čo na tom, že sa má šetriť, tu ide o vládne záujmy, o udržanie koalície. Ale čo má na to povedať občan, na ktorého čakajú nové balíčky ekonomických opatrení v budúcom roku, ako napríklad zvýšenie nájomného, plynu, elektriky, vodného, stočného, z toho vyplývajúce zdraženie základných potravín, čiže zhoršenie životnej úrovne?

Dámy a páni, svoj ďalší čas venujem tejto koalícii na porozmýšľanie samých nad sebou a pravdepodobne sa ešte prihlásim ústne, pretože 10 minút je dosť krátky čas na pomenovanie všetkých chýb, ktoré v tomto parlamente robíte.

Ďakujem. (Potlesk.)

Podpredseda NR SR I. Presperín:

S faktickými poznámkami k vystúpeniu pána poslanca Šeptáka sú traja páni poslanci, ako posledný pán poslanec Antecký. Uzatváram možnosť uplatnenia faktických poznámok. Prvý je pán poslanec Bohunický.

Nech sa páči.

Poslanec P. Bohunický:

Pekne ďakujem, pán predsedajúci.

Ja by som chcel opraviť alebo doplniť, alebo vyvrátiť určitú demagógiu pána Šeptáka v tomto smere. Úrad štátnej pomoci vôbec nebol uskutočnený kvôli tomu alebo realizovaný kvôli tomu, aby sa uspokojili záujmy vládnej koalície v personálnej oblasti. Vieme dobre, že sme prijali v tomto smere zákon, ktorý v rámci našej prestupovej stratégie k Európskej únii je veľmi potrebný. Bol aj koalíciou, aj opozíciou ocenený takýto zákon a takýto úrad je skutočne veľmi dôležitý. Preto by som nemyslel, že sa obsadil. Doslova bolo povedané, že aj dokonca ho musíme vytvoriť a obsadiť. Veď to predpisuje zákon. Tak vôbec nešlo o nejaké koaličné rokovania a obsadzovanie podľa straníckych tričiek, ale pre potreby Slovenskej republiky. V tomto smere pán Šepták nemal pravdu.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Oberhauser.

Poslanec V. Oberhauser:

Ďakujem, pán predsedajúci.

Pán poslanec Šepták vo svojom vystúpení hovoril o tom, že celá tá ťarcha, ktorú vláda realizuje vo svojich balíčkoch opatrení, ako aj v návrhu štátneho rozpočtu, sa prenáša na bedrá občanov, ale oveľa menej sa vláda pozerá na inštitúcie, na ktoré má priamy dosah.

V § 3 ods. 1 sa pre Slovenský plynárenský priemysel stanovuje odvod zo zisku, po zdanení osobitný odvod vo výške 3 miliárd korún. Ak sa pozrieme na túto skutočnosť, musíme si postaviť ďalšiu otázku: Kde sú ostatné štátne podniky? Ako to, že sa vláda nepozrela na ich hospodárenie, že neprijala racionalizačné opatrenia, aby aj ostatné podniky mohli prispieť k tejto mimoriadne ťažkej ekonomickej situácii, ako ich sama vláda charakterizuje, na zlepšenie príjmovej stránky štátneho rozpočtu?

Telekomunikácie už chcete privatizovať, čiže už osobitný príjem si môžeme škrtnúť. Energetické závody zrejme zostali bokom, asi tiež už nie je zaujímavé od nich. Ale naozaj sa treba pozrieť na celú štruktúru štátnych podnikov, za ktoré je plne zodpovedná vláda a príslušné ministerstvá, ktoré sú ich zriaďovateľmi a na ktorých je možné premyslieť, ako získať vyšší príjem.

Na druhej strane v ďalšom paragrafe sa v tichosti rieši to, čo sa aj vlani urobilo. Platy policajtov, informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže, Železničné polície a colníkov je nárast nula. Tu ste neprijali samostatný zákon, ktorým by ste ich platy vynulovali, robíte priamo v návrhu štátneho rozpočtu.

Ďakujem za pozornosť.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Nech sa páči, pán poslanec Brhel. Pripraví sa pán poslanec Drobný.

Poslanec J. Brhel:

Vážený pán predsedajúci,

vážená pani ministerka,

kolegyne, kolegovia,

problém slovenského hospodárstva je v jeho nevýkonnosti. Podstatné je teda zvyšovanie konkurencieschopnosti slovenských podnikov, a teda rast produktivity práce. Bohužiaľ, predloženým návrhom štátneho rozpočtu vláda Slovenskej republiky úplne nedostatočne definuje a finančne zabezpečuje rastové faktory, ktoré by mohli viesť k rastu konkurencieschopnosti, a tým aj rastu produktivity práce. I keď návrhom deklaruje tento rozpočet ako rozpočet, ktorý by mal dať určité rastové impulzy, v skutočnosti je zostavený klasickou metódou definovania najskôr výdavkov a nápočtom príjmov. Rovnako si myslím, že taký zásadný dokument, ako je štátny rozpočet, by mal byť súčasťou strednodobej, aspoň troj až päťročnej finančnej a fiškálnej politiky. Nemal by byť predkladaný ako izolovaný dokument bez uvedenia, aspoň približného uvedenia možných budúcich zásadných zmien v regulačnom rámci. Ďalej si myslím, že v takto predkladanom návrhu štátneho rozpočtu jasne dominujú predovšetkým potreby a vidina alebo prizma ministerstva financií, pričom ostatné rezorty sa dostávajú do úlohy viac-menej pozorovateľov a nie je možné takýmto spôsobom navodiť skutočné oživenie ekonomiky.

Čo sa týka deficitu verejných financií, vláda hovorí, že deficit verejných financií nepresiahne 3 percentá HDP. Z rozpočtu ale priamo vyplýva, že sa otvárajú nožnice a vzniká tu riziko deficitu všeobecnej vlády až do výšky 6,3 percenta je dané možnosťou emitovať dlhopisy až do výšky 10 miliárd, čerpať úver do výšky 6,6 miliardy, ďalší úver do výšky 4,3 miliardy a, samozrejme, sa pripočítava aj schodok zostávajúci z verejných rozpočtov, čiže spolu 58,9 miliardy, čo predstavuje až 6,3 percenta HDP, čo je už mimoriadne riziková záležitosť. Myslím si, že takéto nejasné a plávajúce údaje o verejných financiách zneisťujú investorov a pôsobia veľmi nedôveryhodne na investorov a vôbec na podnikateľov na Slovensku.

Čo sa týka privatizácie, problém je obdobný. Jednak tu vzniká a navodzuje sa možnosť prejedania príjmov z privatizácie tým, že sa budú kryť predovšetkým výdavky, bežné výdavky štátneho rozpočtu a pri kalkulovaní v privatizácii je jedno isté, a to sú výdavky. Príjem je len hypotetický. A treba si uvedomiť ešte, ako môže reagovať vláda, pokiaľ sa dostane pod stres nutnosti príjmov z privatizácie. Čo sa udeje s takouto privatizáciou? Nebude to náhodou, nebude to panická privatizácia, privatizácia za každú cenu, ktorá bude realizovaná len a len s cieľom zabezpečiť príjmy do štátneho rozpočtu, a nie dosiahnuť maximálny výnos z privatizácie, to znamená maximálne možnú predajnú cenu? Je to možné, pokiaľ sa vláda bude spoliehať na príjmy z privatizácie ako jeden z kľúčových príjmov. Toto považujem za veľmi nezdravý princíp navrhovaného štátneho rozpočtu.

Čo sa týka ešte privatizácie, je verejne známe, že tu vzniká problém s metodikou. Myslím si, že štátny rozpočet Slovenskej republiky je pod drobnohľadom zahraničných investorov, ale aj ratingových agentúr a ďalších inštitúcií, ktoré veľmi pozorne sledujú vývoj na Slovensku a takýto prístup, keď príjmy z privatizácie za zahŕňajú do príjmov štátneho rozpočtu v rozpore s menovou metodikou, môže navodzovať alebo aj navodzuje isté otázniky na kvalifikovanosť a profesionalitu vlády, ktorá takýto rozpočet zostavuje a predkladá.

Ďalšie riziko štátneho rozpočtu vidím v štátnych zárukách. Vláda upúšťa od možnosti prijať záruky len do výšky 15 percent rozpočtovaných príjmov a v § 10 ods. 2 navrhovaného rozpočtu hovorí, že súhrn splátok úverov sú štátnou zárukou v tomto roku a novoprijatých štátnych záruk za bankové úvery v tomto roku nesmie presiahnuť 38 percent príjmov štátneho rozpočtu, čo je opäť obrovská suma a zakladá mimoriadne veľké riziko v štátnom rozpočte. Navyše je tu opäť k dispozícii stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu, podľa ktorého systém preberania štátnych záruk nie je dostatočne prepracovaný a mal by byť maximálne transparentný, čím sa hovorí, že jednoducho zrejme transparentný nie je.

Čo sa týka konštrukcie rozpočtu vo väzbe podnikatelia a štát, v tomto štátnom rozpočte naďalej pokračuje tendencia vytláčania súkromných investícií štátnymi investíciami a nastáva tu opäť problém prílišnej spotreby voľných zdrojov štátom. Takéto uvoľnenie rozpočtovej politiky môže viesť k vysokým úrokovým sadzbám a k rastu zadlženosti štátu, pretože vláda výdavky na rozvojové projekty nezahŕňa do deficitu verejných financií.

Čo sa týka parametrov, vláda vstupovala do roku 1999 s parametrami štátneho rozpočtu 3-percentný rast HDP, 10-percentná inflácia a 15-percentná nezamestnanosť. Už dnes je zrejmé, že ani jeden z týchto ukazovateľov sa nenaplní. Do roku 2000 vláda opäť vchádza s nereálnymi parametrami, rast HDP na úrovni 2,5 percenta, inflácia na úrovni 10 percent, nezamestnanosť na úrovni 16 a 17 percent, keď vieme, že tohtoročná inflácia alebo že inflácia v roku 2000 môže byť niekde na úrovni 12, 13, možno viac percent a nezamestnanosť sa už dnes šplhá k 20 percentám. Toto riziko rastu inflácie vyplýva jednak z deregulácie a z ďalšieho zdražovania cien elektrickej energie, plynu a tak ďalej. Navyše priemyselná produkcia za prvý polrok poklesla o 11 percent, stavebníctvo dokonca o 30 percent. Zhoršujú sa aj kvalitatívne parametre, ako je napríklad rentabilita. Za prvý polrok tohto roku bol pokles zisku v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roku až o 30 percent, znížil sa teda daňový základ. Banky hospodárili so stratou 4,8 miliardy korún.

Čo sa týka podnikateľského prostredia na Slovensku, zopakujem len to, že vláda vytláča možné zdroje, ktoré by mohli byť k dispozícii podnikom a vôbec súkromným investíciám. Na Slovensku naďalej pretrvávajú tie nedostatky a neduhy, ktoré tu boli. Banky poskytujú úvery v absolútne nedostatočnej miere a poskytujú v zásade len prevádzkové úvery, skoro vôbec žiadne investičné úvery a vôbec nie dlhodobé peniaze.

Čo sa týka exportu, vláda deklaruje zásadnú zmenu v exporte, ale keď sa bližšie pozrieme, čo sa v exporte udialo, zistíme, že korunový export sa síce zvýšil, ale dolárový export sa znížil alebo stagnuje. Problém exportu na Slovensku je stále ten istý, ako bol. Nedosiahla sa žiadna kvalitatívna zmena, v zásade pretrváva vývoz výrobkov s nízkou primárnou hodnotou. Aj taký klasický pozitívny príklad, ako je Volkswagen pri obrate okolo 50 - 60 miliárd, dosahuje pridanú hodnotu vo výške 5 - 6 miliárd, čo je 10 percent, čo je mimoriadne nízka pridaná hodnota.

Čo sa týka zahraničných investícií, ale najskôr daní, vláda hovorí, že ide cestou Európskej únie, to znamená, že ide o zdaňovania výroby a výrobkov alebo zárobkov k zdaňovaniu spotreby. Hovorí, že znižuje daňové zaťaženie. Keď sa ale pozrieme na návrh štátneho rozpočtu, zistíme, že vláda síce znížila priame dane fyzickým a právnickým osobám zhruba o 5 miliárd, ale na druhej strane narástli nepriame dane, predovšetkým spotrebné, a dovozná prirážka o 15 miliárd. Výsledok proklamovaného daňového znižovania je nárast daňového zaťaženia vo výške 9 miliárd, čo nie je znižovanie daní, ale zvyšovanie daní. Pretože ak vláda dane zníži, je samozrejmé, že znižuje aj príjmy štátneho rozpočtu, ale už sa neodhodlala k znižovaniu výdavkov, to znamená, že kompenzuje to kvázi znižovanie priamych daní zvyšovaním nepriamych daní a navyše to, že sa neodhodlala k znižovaniu výdavkov, kompenzuje aj príjmami z privatizácie, pričom znovu opakujem, hrozí reálne prejedanie príjmov z privatizácie. Základná otázka je, či teda pomôže zníženie sadzby dane podnikateľom. Odpoveď je jasná, Asociácia a Združenie podnikateľov Slovenska tvrdia, že takéto zníženie daní im v žiadnom prípade nepomôže. To znamená, že cieľom by mala byť skutočná...

(Zaznel zvuk časomiery.)

Ďakujem pekne.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Váš čas uplynul, pán poslanec.

Nech sa páči, pán Oberhauser - faktická poznámka. Končím možnosť ďalších prihlášok.

Pán poslanec Oberhauser.

Poslanec V. Oberhauser:

Ďakujem, pán predsedajúci.

Vo vystúpení pána poslanca Brhela bolo spomenutých niekoľko vážnych vecí, ktoré treba naozaj zo strany vlády riešiť alebo potom si treba utvoriť názor na vládu, ako sa stavia k veciam. Lebo prejesť peniaze z privatizácie, oddlžiť banky a preniesť všetko na bedrá občanov, zvyšovať ceny energií a ďalších výrobkov produktov monopolov, to je spôsob ožobračovania občanov Slovenskej republiky a neriešenie skutočných problémov, ale jednoducho riešenie problémov veľmi povrchne s tým, že všetko zaplatí občan. Keď si len zoberiete, že celé oddlženie bánk má prebehnúť tak, že sa peniaze presunú do Konsolidačnej banky a nakoniec ich zaplatí občan Slovenskej republiky a banky sa niekomu takto oddlžené výhodne predajú, pritom sama pani ministerka povedala, že sa nezíska toľko peňazí, ako zostanú mínusy v Konsolidačnej banke, tak je to čistá strata. Bolo by lepšie predať tie banky za korunu také, aké sú dnes a nebol by problém, že by občan musel platiť tento deficit, ktorý takto vznikne.

Podobne je to takisto s monopolmi. Keď ich nebudeme dôsledne riešiť, aby racionálne energetici, plynári a ďalší vyrábali, aby sa zisky, ktoré sa vytvoria, čerpali na využitie pre štátny rozpočet a na ďalšie proste pre občanov výhodné veci, tak jasne podporujeme neefektívnosť týchto štátnych podnikov, za ktoré plne zodpovedá vláda a ministri, ktorí v nej sedia, a všetko sa cez rozpočet a cez iné nástroje prenesie na občanov Slovenskej republiky. A to je nehoráznosť z hľadiska predkladaných materiálov.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Drobný, nech sa páči.

Poslanec M. Drobný:

Vážený pán predsedajúci,

vážené kolegyne, kolegovia,

pri 10. výročí našej nežnej revolúcie a pri schvaľovaní zákona zákonov roka mi prichádzajú niektoré reminiscencie na pamäť, a tak sa s nimi s vami podelím teraz a dotknem sa rezortov, ktoré sa čiastočne dotýkajú môjho profesionálneho zamerania.

Keď sme ako druhý sled revolučného diania v roku 1989 posielali študentov do školských lavíc a zdalo sa nám, že my ako profesionáli budeme pokračovať v transformácii skutočne faktických vecí, zdalo sa mi, že je to správne, a nezdalo sa mi, že študenti splnili tú svoju úlohu tak dokonale, ako sa mi to zdá teraz. Oni si svoju šprintérsku úlohu položenia ofrfľaného znenávideného socialistického systému splnili dokonale, položili ho bezkrvavo a myslel som si, že vtedy laicky a dnes vidím, že odborne. A my sme po nich nastúpili vyzbrojení profesionálne a neuvedomili sme si, že profesionálne z komunistickej éry, nevhodne pre transformáciu socialistickej spoločnosti do kapitalistickej, trhovej, konkurenčnej a s inými prívlastkami sociálnych rozmerov spoločnosti a tak ďalej.

Až dnešný deň a dnešná situácia Slovenska ukazujú, že sme to naozaj dobre nerobili, pretože nebol napísaný scenár pre všetky rezorty, nebol napísaný scenár pre komplexnú transformáciu spoločnosti, a preto nám napríklad vyhovovala trhovosť ekonomiky, ale veľmi nám nevyhovovala konkurenčnosť. A konkurenčnosť sme likvidovali nezákonnými spôsobmi a rôznymi inými polomafiánskymi a mafiánskymi spôsobmi, a tak sa stalo, že sa dostávame do "brindy", ktorá je v každoročnom rozpočte a pri všetkých možných politických reprezentáciách by bola pravdepodobne taká istá, o trochu lepšia, o trochu horšia. Niečo si každá reprezentácia zavinila sama, niečo táto reprezentácia sa mi zdá si zavinila zbytočne, ale to je môj subjektívny názor.

Keď sa mám dotknúť transformácie v oblasti zdravotníctva, tak musím povedať jednu filozofiu, ktorá sa tu rozvíja a ktorá hovorí, ide o lacnotu v zdravotnej starostlivosti. Presuňme dve tretiny starostlivosti do domáceho prostredia a bude to lacné. Áno. Ono to v skutočnosti je lacné. Ale ako to vyzerá následne. Keď robíme epidemiologický výskum cievnych ochorení mozgu od dverí k dverám, zisťujeme tu strašnú biedu domáceho ošetrenia. To len tí, ktorí to riadia od zeleného stola si myslia, že je to lacnejšie. Ale, priatelia, ošetrovať doma ťažko chorého človeka znamená aj absolútny pokles sociálnej a kultúrnej úrovne rodiny a navyše absolútny pokles odbornej stránky ošetrovania človeka v domácom prostredí. On sa dostáva do laických rúk rodinných príslušníkov a laické ruky robia triviálne chyby ošetrovania. Skracujú a znehodnocujú zvyšky jeho zdravia a prakticky robia obrovské škody na jeho zdraví. Ale je to lacné, samozrejme lacné. Lenže keď sa náhodou ten človek dostane potom takto pokazený ošetrovaním v domácnosti do dobre fungujúcej nemocnice a náhodou je vybavená prostriedkami, tak ho za drahé prostriedky znovu vráti kdesi do dobrého stavu a on sa znovu vráti do domáceho ošetrenia ešte nedoliečený, pretože máme parametre skráteného ošetrovacieho času, a znovu sa laicky ošetruje v domácom prostredí. A opakovane musím tvrdiť, domáce prostredie je kontaminované nezaslúžene zdravotnými problémami, organizačnými, ošetrovateľskými a zároveň je kontaminované jatrogénnymi infekciami, anaeróbnymi, ktoré sa veľmi ťažko liečia antibiotikami, a potom máte pred sebou naozaj veľmi drahú zdravotnú starostlivosť. Je drahšia ako v dobre fungujúcich nemocniciach. To ale treba navštevovať rodiny doma. A to si netreba myslieť, že keď som na oddelení, na klinike, tak ho môžem na tretí deň po hospitalizácii prepustiť domov s tým, ošetrite ho, ja vás budem inštruovať. Ale choďte sa za ním pozrieť domov, ako to vyzerá. To je katastrofa. Holá katastrofa. Ak sú výnimky, tak to sú výnimky, ktoré potvrdzujú toto pravidlo. To treba chodiť v rôznych oblastiach, ak majú ľudia na ošetrovanie 20 tisíc korún, v Bratislave sa toľko žiada za ošetrovanie v domácnosti, tak potom áno, tá úroveň môže byť dobrá. Ale toľko nemajú, tak to, priatelia moji zlatí, keby ste videli ošetrovať Alzheimerovu chorobu v domácich podmienkach, tak by ste museli zaplakať. A toto je relatívne by som povedal zdanlivo ušetrený prostriedok, ale prostriedok, ktorý zníži zdravotnú starostlivosť o takýchto chronicky chorých a ťažko chorých ľudí.

Samozrejme, náš rezortný minister žiadal isté rozpočtové prostriedky, ale ako sa zdá, z rozpočtových prostriedkov mu bude chýbať zhruba 12,3 percenta v nominálnych hodnotách prostriedkov pre rozpočet, ktorý by bol dostatočný a ktorý by nebol katastrofálny. Lenže tí, čo rozhodujú o tom, koľko zdravotnícky rezort bude mať, tí rozhodli o tom rozpočte, ktorý má on teraz. Tak sa stáva, že naše zdravotníctvo je v niektorých oblastiach veľmi zle vyzbrojené. Nie sú prostriedky na základné veci, infúzne súpravy, infúzne roztoky. Nie sú prostriedky napríklad na kardiologické výbavy, kardiostimulátory a tak ďalej. A tak sa potom ukazuje, že naozaj výkonnosť nášho zdravotníctva je na nízkej úrovni. To hovorím skutočne bez toho, že by som to preháňal. Zoberme si, že sme v klube európskych dvoch štátov, ktoré nevlastnia vlastnú produkciu rádionuklidov, Albánsko a Slovenská republika. Pritom máme rozostavanú stavbu pri Slovenskom metrologickom ústave, ktorá potrebuje nejaké prostriedky na to, aby sa dostavala, aby sa mohol z deblokovaných prostriedkov cyklotrón doviezť a rádionuklidy vyrábať. Mňa to profesionálne veľmi interesuje, pretože krátkodobé a strednodobé rádionuklidy môžem využiť na diagnostiku mozgových ochorení, ale aj iných. Môžu sa využiť na liečbu rakovinového ochorenia, ktorého ročne pribúda 20 tisíc a 11 tisíc z toho zomiera. Tak sme v klube neslávnych dvoch štátov, Albánsko a Slovensko, len preto, že je rozpočtová mizéria v rezorte zdravotníctva. Dúfam, že už to nebude dlho trvať a túto mizériu aj v tomto smere hádam rozpustíme.

Keď sa pozrieme do iného rezortu, napríklad do rezortu školstva, kde v oblasti zdravotníckeho školstva pracujem prakticky 41 rokov, tak musím povedať, že 4-percentné krátenie rozpočtu tohto rezortu plus inflačný tlak, ktorý môže byť 12 - 13-percentný, ako povedal podpredseda vlády Mikloš, vytvorí takú reštrikciu tohto rozpočtu v systéme školstva, že tam bude prakticky katastrofa.

Odborový zväz zamestnancov v školstve uvádza, že 150 tisíc zamestnancov školského rezortu sa dostane na hranicu biedy. A títo ľudia budú vyučovať naše deti, našich vnukov a nebude to dobrý pocit, pretože ich úroveň, ich reprodukčná schopnosť bude veľmi nízka. Aká to bude úroveň vyučovania. Priatelia, to je oblasť školstva.

V oblasti sociálneho zabezpečenia, pretože zdravotníctvo v socializme robilo aj sociálnu starostlivosť, tam zasa bude požadovaných 64 miliárd korún nie celkom asi dostatočných na to, aby sa sociálna oblasť dlhodobo mohla sanovať na dobrej úrovni. Kolega Tkáč povedal, že debakel sociálnych fondov nastane dakedy v roku 2001. Ale nikto z tých, ktorí sa v tejto oblasti vyznajú, nepovedal, aký to bude rozmer debakla. Koľko to vlastne bude?

Na valorizáciu dôchodkov pravdepodobne nebude. Ale na koľko percent budeme schopní v roku 2001 vyplácať dôchodky, ktoré boli vymerané? To nikto nepovedal a bolo by to dobré, keby sme to už vedeli. Bude to 30 percent reštrikcie dôchodkov, 50 percent reštrikcie a budeme schopní dávať plné dôchodky? A požičiame si na ne? Či ako to bude? Dôchodcovia sú veľmi odkázaní na to, čo im vymeral zákonný postup, čo im dal na to, aby mohli žiť veľmi skromne, ak nie na hranici biedy, a keď sa z toho uberie, priatelia, to budú nekonečné rady neplatičov za teplo, to budú nekonečné rady neplatičov za nájomné a za iné položky, ktoré sú samozrejmé.

Tak si myslím, že v týchto oblastiach, o ktorých som hovoril, zdravotníctvo, školstvo a sociálne záležitosti, transformácia po nežnej revolúcii istým spôsobom zdrsnieva. Zdrsnieva preto, že sme nemali naozaj scenár transformácie. Nevedeli sme presne, ako na to ísť. Zásah do zdravotného poistenia v roku 1994 na pluralitný systém poistenia bol zásahom, ktorý bol predčasný a ktorý zaviedol do zdravotného poistenia neporiadky. Mnohé nezodpovedné poisťovacie spoločnosti začali hospodáriť veľmi neekonomicky. Pomíňali svoje prostriedky na reklamné tabule v predvolebnej kampani a vytvorili deficit rozpočtových prostriedkov, ktorý potom znáša Všeobecná zdravotná poisťovňa. A tá nebude schopná tieto minuté prostriedky a vyhodené von oknom nikdy prakticky vyplatiť.

To sú len také okrajové veci. Pozmeňujúci návrh, ktorý dám k niektorým častiam, uvediem potom pri prihlásení sa do ústnej rozpravy.

Ďakujem za pozornosť.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca sú štyria páni poslanci. Posledná pani poslankyňa Tóthová. Končím možnosť ďalších prihlášok.

Pán poslanec Oberhauser.

Poslanec V. Oberhauser:

Ďakujem, pán predsedajúci.

Vo svojom vystúpení pán poslanec jasne označil problémy štátneho rozpočtu najmä vo vzťahu k sociálnym otázkam a k zdravotníctvu, ktorého by som sa chcel dotknúť takisto, aj tiež k otázke ďalšieho rozvoja vzdelávania a vôbec duchovnej oblasti.

V tej oblasti zdravotnej a Sociálnej poisťovne predložený návrh štátneho rozpočtu doslova počíta so zmrazením transferov zo strany štátu. A tu si treba jednoducho povedať a jednoznačne povedať, že zadlženosť týchto inštitúcií vzniká práve z toho, že štát, čiže vláda, čiže ministerstvo financií vo vzťahu k sebe stanovuje oveľa mäkšie kritériá, ako stanovuje vo vzťahu k podnikateľskému sektoru alebo k zamestnávateľom. A tým vlastne vzniká deficit týchto inštitúcií. Preto nemajú dostatok prostriedkov na financovanie dôchodkov a financovanie aj potrieb zdravotníctva. Na dôvažok, bez dôslednej reformy v zdravotníctve, bez optimalizácií siete poskytovateľov ani nie je možné dospieť k racionálnemu hospodáreniu v tejto oblasti, a preto očakávame, že v budúcom roku, keď takto bude prebiehať vládna politika, rozhodne dôjde ku kríze v obidvoch sektoroch s veľmi vážnymi následkami a bude musieť byť v priebehu roku prijatá nová konštrukcia aj zo strany štátu, aj vo vzťahu k týmto inštitúciám. Vo vzťahu k školstvu a vôbec k duchovnému sektoru treba povedať, že tento je doslova diskriminovaný a jednoducho vláda sa správa...

(Zaznel zvuk časomiery.)

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Maxon.

Poslanec M. Maxon:

Ďakujem pekne za slovo.

Vážený pán predsedajúci,

pán poslanec profesor Drobný upozorňoval na demokratický vývoj v roku 1989, na demokratický vývoj v roku 1990 a na demokratické pomery v súčasnosti. Dovoľte mi teda, pán predsedajúci, vám jasne a zreteľne prezentovať, že ste pred dvanástimi minútami porušili rokovací poriadok § 28 zákona číslo 350, kde sa uvádza: Predsedovi Národnej rady, podpredsedom Národnej rady, prezidentovi republiky a členom vlády sa udelí slovo, kedykoľvek o to požiadajú. Asi pred dvanástimi minútami pani ministerka žiadala o slovo. Toto slovo ste jej neudelili. Ja nie som jej arbiter, ale vychádzam z jasnej a zreteľnej skúsenosti, o čo viac pani ministerka na pôde Národnej rady vystupuje, tak o to väčší počet ľudí Slovenskej republiky sa presvedčí, aký ten rozpočet v skutočnosti je.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Obdivujem vaše jasnovidecké schopnosti, pán poslanec Maxon.

Pani poslankyňa Aibeková.

Poslankyňa M. Aibeková:

Ďakujem pekne.

Ja chcem poďakovať pánu poslancovi Drobnému, že hovoril o ďalších rizikách rozpočtu pre zdravotníctvo. Mnohé som uviedla ja, pričom som vychádzala z analýz nie vlastných, ale renomovaných organizácií, ktoré pôsobia v zdravotníctve. Dnes chcem tieto argumenty aj jeho argumenty doplniť aj vyjadrením jedného z generálnych riaditeľov ministerstva zdravotníctva. Môžete si to prečítať v ostatných Zdravotníckych novinách, ktorý sám hovorí, že rozpočet na rok 2000 je veľmi rizikový a bude veľmi náročné ho dodržať. Sľúbené mimorozpočtové zdroje pre zdravotníctvo chceme použiť zásadne na oddlženie. Ak by sme pripustili ich použitie na krytie bežných nákladov, stratili by efekt, ktorý sa u nich predpokladá. Riešenie starých dlhov. Na toto upozorňuje aj analýza Združenia zdravotných poisťovní, ktorá poukazuje na to, že z predpokladaných necelých 42 miliónov zdrojov majú byť použité takmer viac ako 2 miliardy na správne fondy. Ak by sa aj krátilo percento správnych fondov, tak bude 1,600 miliárd potrebné na správne fondy. Čiže disponibilných zdrojov bude iba 40 miliárd. Z týchto peňazí naozaj nebude možné riešiť staré dlhy, tak ako na to upozorňuje aj jeden z čelných predstaviteľov ministerstva zdravotníctva, a sľubované mimorozpočtové zdroje naozaj sú vo hviezdach, pretože 3 milióny z privatizácie, to sa nedosiahne a miliarda od železníc je už zakomponovaná v rozpočte Spoločnej zdravotnej poisťovne. Takže znovu vás prosím, aby ste zvážili pri hlasovaní ten pozmeňujúci návrh, ktorý schválil...

(Zaznel zvuk časomiery.)

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pani poslankyňa Tóthová.

Poslankyňa K. Tóthová:

Nesporne rozpočet zdravotníctva popri rozpočte školstva je katastrofálny. Je doslova taký, že hrozí kolaps. Najvyšší kontrolný úrad dal stanovisko k rozpočtu, a to signalizuje, pretože rozpočet pre zdravotníctvo v porovnaní s týmto rokom na budúci rok bude o 129 miliónov a nejaké koruny nižší. Prosím vás pekne, tento rok zdravotníctvo ledva existuje. Budúci rok mu chcete dať o 129 miliónov menej? A to za situácie, že budú drahšie vstupy? Drahšie potraviny? Elektrina a tak ďalej ide hore. Benzín, sanitky budú mať zvýšené náklady. Prosím vás pekne, to je nerozum. To je hazardovanie so zdravím národa. Pani ministerka hovorila, že príjmy zo strategických podnikov sa nebudú prejedať. Už vo viacerých článkoch sa uvádzalo, že z príjmov zo strategických podnikov sa oddlží zdravotníctvo. V poriadku, ale prosím vás pekne, to nie je prejedanie? Čo je to za investícia, keď sa zaplatí dlžoba napríklad za lieky? Veď to je jednoduchá spotreba a financie do spotreby z privatizácie, to je jednoznačné prejedanie, vážení.

A chcem podporiť stanovisko ešte pána poslanca Maxona. Pán predsedajúci, ak si pani ministerka žiadala slovo, vy podľa rokovacieho poriadku ste povinný, jednoznačne povinný.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pani poslankyňa, prosím vás, aby ste ma nepoučovali. Ja viem, čo mám a kedy mám čo robiť. Takže v prípade, že by sa bola pani ministerka prihlásila, tak jej udelím slovo. Ubezpečujem vás o tom. Vy sa nestarajte, pani poslankyňa, o mňa.

Pán poslanec Danko, nech sa páči.

Poslanec J. Danko:

Vážený pán predsedajúci,

vážené dámy,

vážení páni,

pán predsedajúci, ja vás nebudem prosiť alebo vystríhať, ja vás chcem upozorniť. Túto schôdzu Národnej rady vediete tak, že podľa môjho názoru nemôžete dať hlasovať o zákone o štátnom rozpočte, pretože celý priebeh je v rozpore s rokovacím poriadkom. § 87 hovorí: Zákon o štátnom rozpočte sa prerokúva v Národnej rade tak, že musí byť pridelený všetkým výborom okrem mandátového a imunitného výboru a výboru pre nezlučiteľnosť verejných funkcií alebo presne tak.

Pán predsedajúci, ja vás upozorňujem, že tento návrh rozpočtu nebol prerokovaný v osobitnom výbore na kontrolu Vojenského spravodajstva. Pán minister si dovolí predložiť kapitolu obrana do Národnej rady bez toho, aby subkapitola, ktorá je vlastne neverejná, bola prerokovaná v príslušnom výbore presne na ten účel v Národnej rade zriadeným. Podľa môjho názoru je to vážne porušenie rokovacieho poriadku a spochybňuje to celý proces schvaľovania štátneho rozpočtu. Teraz, samozrejme, právnici riešte, čo s tým.

Teraz k samotnej kapitole, ku ktorej chcem hovoriť. Návrh rozpočtu obrany je veľmi zaujímavý. A keď dovolíte, sme presne desať rokov po nežnej revolúcii, revolúcii, ktorá bola vyústením túžby občanov žiť v slobodnom štáte a vlastne akéhosi odporu občanov voči autoritatívnemu štýlu riadenia v totalitnom režime. Je paradoxné, že po desiatich rokoch inštitúcia, ktorá je z princípu najautokratickejšie riadená, to znamená armáda, je v prieskume verejnej mienky na prvom mieste. To je, samozrejme, ale iná téma a na iný seminár, ale čo je téma pre túto našu debatu, je ešte väčší paradox, že i keď armáda má najväčšiu dôveru verejnej mienky, teda najväčšiu dôveru občanov, ale najmenej jej dôverujú tí ľudia, ktorí sú najkompetentnejší posúdiť stav v armáde, a to sú profesionálni vojaci. To je takisto čerstvý výsledok výskumu verejnej mienky. Prečo asi muži, ktorí sa odhodlali svoj život prežiť v armáde a spojiť svoj život s vojenskou kariérou, najviac nedôverujú armáde a prečo odchádzajú z armády, čo je priamo implementované do samotného návrhu rozpočtu, lebo tam počítate s 800 miliónmi na odstupnom pre vojakov. Prečo je to tak? Preto, lebo títo muži strácajú vierohodnosť tvrdenia tejto vlády, ktoré je vyjadrené v programovom vyhlásení vlády, že armáda sa bude modernizovať, bude sa profesionalizovať, bude sa reštrukturalizovať. Áno, ale podľa všetkého bez peňazí.

Keď si dobre prečítate návrh rozpočtu pre obranu, je veľmi zaujímavý pre mňa a musím povedať, že som ešte taký rozpočet nečítal. Ja by som ho nazval takto: Ako z 10 miliárd skutočných urobiť na papieri 15 miliárd, ako z 1,1 % hrubého domáceho produktu urobiť 1,7 %. A že sa vám podaril tento žonglérsky trik, musím konštatovať, že áno, pretože nedávno bolo v televízii vyjadrenie vysokého predstaviteľa NATO a ten hovoril, že 1,7 % rozpočtu - asi tak, že je to primerané. Áno, je to napríklad viac, ako má Maďarsko, ktoré dáva 1,4 % a je členom NATO. Lenže teraz poďme k počtom, a to prosím, verím, že ma budú počúvať dôstojníci aj úradníci na ministerstve obrany. Návrh rozpočtu je približne 15 500 miliónov. Áno, ale 800 miliónov je podmienených pre akčný program vstupu do NATO z príjmov z privatizácie. Sú isté? Podľa mňa nie. 800 miliónov z výdavkov sú podmienené príjmami za predaj majetku armády. Ja som veľmi zvedavý, kde armáda predá za 800 miliónov tie svoje staré kasárne. Čiže už máme miliardu a pol veľmi pochybnú. 700 miliónov na odchod vojakov z armády. Pýtam sa vás, čo tým armáda získa? To sú peniaze, ktoré nemajú s réžiou armády, s výcvikom armády, s vyzbrojovaním armády nič spoločné. To už máme skoro 2 miliardy.

V tomto roku má armáda dlh pol miliardy, za minulý rok jeden a pol miliardy, čiže tri miliardy. Máme dve miliardy plus tri miliardy - päť miliárd. Keď zoberieme len oproti minuloročnému rozpočtu je inflácia 10 percent, keď prepočítame, to je jedna miliarda a niečo, jeden a pol miliardy, dostávame sa na hranicu deväť miliárd. Je to krásne, čiže na papieri je 1,7 % HDP, ale keď sa dostaneme, berme 10 miliárd, tak je to maximálne 1,1 % hrubého domáceho produktu. Bolo by to povedal by som veľmi groteskné, keby nebolo za tým to, čo sa udeje na budúci rok. Tohto roku sme museli zaradiť mimoriadny bod programu Národnej rady, krízová situácia v armáde niekedy v septembri a celý problém sa mení len v tom, že taký istý bod budeme prerokúvať na budúci rok, len nebude to v septembri, ale vám garantujem, že minimálne v auguste. Minimálne v auguste nebude mať armáda na základné potreby, na výcvik a budú sa riešiť výdavky na stravu a bežné výdavky armády.

Čiže pýtam sa, aká je to zodpovednosť, keď už nehovoríme o základnej zahraničnopolitickej priorite tejto vlády, t. j. vstup do NATO, ale ja som poslanec Národnej rady, mňa zaujíma predovšetkým to, ako je týmto rozpočtom zabezpečovaná obranyschopnosť krajiny. A musím konštatovať, že nijako, nehovoriac o tom, že nie sú tam a nemožno tam nájsť peniaze na modernizáciu. O modernizácii tu vôbec nerozprávajme, musíme rozprávať o tom, aby armáda prežila. Čiže ak by som to mal zhrnúť, tento rozpočet nie že nie je rozvojový, nie je ani konzervatívny, ani neudržiava stav, ktorý tu bol, je jednoznačne úpadkový a dôstojníci z Generálneho štábu, keď ma počúvajú, určite vedia, o čom rozprávam. Pýtam sa, či si vláda neuvedomuje to, čo sa v súčasnej Európe deje, či si neuvedomuje, že pomaly súčasťou alebo možno jedným z kritérií vstupu do Európskej únie možno bude aj príprava, teda schopnosť obrany štátu, pretože Európska únia začína vyvíjať samostatné aktivity na vytvorenie samostatnej bezpečnostnej štruktúry - Generálny štáb Európskej únie v Bruseli, spoločný výbor v Bruseli, kde budú premiéri všetkých štátov Európskej únie, vlastne politické vedenie toho Generálneho štábu. Európa si konečne začína uvedomovať to, čo možno prvý v 20. storočí anticipoval de Gaulle, ktorý od začiatku tvrdil, že Európa musí mať svoje záujmy, musí mať svoje politické, hospodárske, bezpečnostné záujmy, čo predpokladal aj Zbigniew Brzezinski a Henry Kissinger vo svojich knihách. Obidvaja zhodne konštatujú, že Európa sa emancipuje a uvedomí si postupne, že jej záujmy nie vo všetkom sa prekrývajú so záujmami Spojených štátov amerických a bude musieť takto postupovať. Ja vám to hovorím preto, že v kontexte toho kapitola obrany je mimoriadne dôležitá, pretože som presvedčený, že bude čoraz viac zohrávať úlohu okrem iných kritérií pri priberaní do Európskej únie posudzovanie aj toho, ako sa štát stará o vlastnú bezpečnosť a ako bude schopný pri vstupe do Európskej únie prevziať určitú zodpovednosť za obranu Európskej únie.

Dámy a páni, ja vás chcem vyzvať, nedal som pozmeňujúci návrh, lebo som hlboko presvedčený, že zaň nezahlasujete, ale myslím si, že sú tu pozmeňujúce návrhy, ktoré umožňujú zdvihnúť rozpočet armáde. Ja vás vyzývam k tomu, aby ste pristúpili k tomu veľmi vážne, pretože situácia je skutočne taká, že reálne je tu 10 miliárd na armádu, a vyzývam vás teda aj k akejsi občianskej zodpovednosti za obranu štátu.

Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)