Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Tarčák vystúpi ako posledný prihlásený do rozpravy.

Poslanec J. Tarčák:

Vážená pani ministerka,

vážený pán minister,

kolegyne, kolegovia,

keďže ste svojím hlasovaním rozhodli o tom, že ste nám rozsekli naše vystúpenia na dve časti, pretože ste nám obmedzili časové vystúpenie, rozdelil som si svoj príspevok do dvoch častí. V prvej, pán kolega, všeobecne k rozpočtu, a potom v druhej konkrétne k jednotlivým návrhom.

Milé dámy, vážení páni, každý rozpočet je odrazom či obrazom schopnosti či neschopnosti tej-ktorej vlády, ktorá ho predkladá v tej-ktorej krajine na svete. Rozpočet na rok 2000 je zlý rozpočet. Je to logické, pretože ho predkladá neschopná vláda na čele s neschopným predsedom, je to vláda, ktorá nie je schopná napĺňať volebné sľuby, s ktorými išla do volieb a vďaka ktorým získala hlasy, ktorá nie je schopná napĺňať svoje programové vyhlásenie vlády. Tento rozpočet je doslova likvidačný pre niektoré rezorty, minimálne, keď budeme hovoriť o rezorte školstva. Môj kolega pán Kandráč prirovnal, že nemá paralelu v Európe, jeho výška vzhľadom na hrubý domáci produkt. Ministerstvo zdravotníctva je v obdobných problémoch a ministerstvo poľnohospodárstva je takisto v likvidačnom procese. Ani ďalšie ministerstvá, či už ministerstvo dopravy, ministerstvo vnútra alebo aj ďalšie, nemôžu výskať, pretože tento rozpočet nezakladá žiadne rozvojové impulzy v jednotlivých rezortov.

Tento rozpočet je rizikový, ba bezvýchodiskový pre verejné fondy. Je úplne reálne, že Sociálna poisťovňa na konci roku nebude mať z čoho vyplatiť dôchodky, je evidentné, že zdroje zdravotnej poisťovne nie sú dostačujúce a i keď chcete preniesť veľké bremeno na bedrá občana, aj tak sa zdá, že zdravotníctvo sa kolapsu nevyhne. Tento rozpočet je drastický pre občanov. Už ste avizovali zvyšovanie nájmu o 70 percent, avizovali ste zvyšovanie poplatkov za teplo, poplatkov za elektrinu, plyn a toto všetko smeruje k tomu, že opäť útočíte na občana, aby si utiahol opasok. Ale, pani ministerka, občan už nemá z čoho. Ak si to neuvedomujete, tak skutočne ženiete túto spoločnosť do kolapsu, ktorý bude vrcholiť, a tu sa môžeme prieť či v horúcej jari, či v horúcej jeseni.

Tento rozpočet, pán kolega, je jeden z najhorších, aký tu bol kedy predložený, ba v niektorých oblastiach, ako som už spomenul, ministerstvo školstva, nemá paralelu v Európe. A to mi iste dá za pravdu, že je tomu tak. Tomuto zodpovedá alebo úrovni tohto rozpočtu zodpovedá i priebeh jeho prerokúvania, pre ktorý sú charakteristické takmer prázdne lavice vládnej koalície a totálny alebo takmer žiadny záujem, česť výnimkám, páni ministri, zo strany jednotlivých členov slovenskej vlády. Tiež je charakteristické tým, že vládna koalícia ignoruje akýkoľvek i racionálny alebo logický návrh, ktorý vzíde zo strany opozície. A nehnevajte sa, pani ministerka, bol som prekvapený vaším arogantným reagovaním na môjho kolegu Kozlíka, čo skutočne na dámu, myslím si, že nie je žiaduce, ba až prípustné.

Tiež tento priebeh je charakteristický tým, že predkladatelia nahradzujú vecné a logické argumenty demagógiou a neustálym zvaľovaním príčin na predchádzajúcu vládu. Ak si položíme otázku prečo, hľadajme dôvody prečo takýto rozpočet, tak tu by som vás pani ministerka hneď na začiatku poprosil, keby ste skončili s tou permanentnou nezmyselnou demagógiou, že za všetko môže predchádzajúca vláda. Neviem, či tomu veríte, či nie, pani ministerka, ale príjmy štátneho rozpočtu z 90 percent sú príjmami daňových poplatníkov, a to či už vo forme priamych, či nepriamych daní a či už ide o fyzické alebo právnické osoby a tieto právnické či fyzické osoby ostali, tak ako pôsobili za našej vlády, až na tie výnimky, ktoré ste úspešne dokázali v priebehu tohto roka zlikvidovať. Čiže alfou a omegou problému celého rozpočtu je to, že ste nedokázali alebo nedokážete udržať tempo rozvoja hospodárstva, ktoré bolo za vlády pána Mečiara.

O raste HDP vo výške 5 - 6 percent sa vám môže snívať, udržanie inflácie na úrovni 5 - 6 percent si môžeme iba zbožne želať a takisto udržať nezamestnanosť na úrovni 13 až 14 percent je zbožné želanie. To je problém celého rozpočtu. Je reštriktívny, nie je rozvojový, a preto nie sú zdroje na to, aby sme mohli - a mne je úplne jedno, či by som to navrhol ja alebo niektorý pán kolega z vládnej koalície -, aby sme mohli pridať ďalšie prostriedky či už do oblasti školstva, či zdravotníctva. Ďalej je dôsledkom toho, že pre túto vládu alebo sa podieľa na tom to, čo je charakteristické pre túto vládu, použijem a využijem tu váš slovník, a to je klientelizmus, korupcia a škandály, ktorý celý tento rok, v ktorom vládnete, má permanentný proces či už budeme spomínať Priemyselnú banku, či už budeme spomínať, ako bol vypísaný či nevypísaný tender na tretieho operátora GSM, či budeme hovoriť o deblokáciách ruského dlhu alebo budeme hovoriť o telekomunikáciách. Ba dokonca, ak by som pritvrdil vaším slovníkom, ide tu nielen o tunelovanie, ale doslova o zlodejinu. A tento návrh máte zakomponovaný aj v tomto rozpočte, kde kalkulujete, pani ministerka, s tým, že 51 percent Slovenských telekomunikácií chcete niekomu odovzdať tak, že do rozpočtu zakomponujete 10 miliárd Sk. Chorvátske telekomunikácie chorvátska vláda predala 35 percent za 35 miliárd. Žiaden majoritný podiel, ale len 35 percent. Vy chcete predať a slovenský občan má mať úžitok z predaja Slovenských telekomunikácií rozhodujúceho balíka akcií 10 percent. Nehnevajte sa, inak sa to nedá nazvať ako tou vašou terminológiou zlodejina. Tiež rozpočet veľmi hmlisto hovorí o tom, ako to bude s privatizáciou ďalších strategických podnikov, kde ide o zlaté žily či zlaté nosnice. Ako a aký úžitok a koľko príde do rozpočtu z privatizácie, či už ide o energetiku, plyn alebo banky. To sú nosné piliere slovenského hospodárstva a o tom hovoríte veľmi, veľmi hmlisto.

Na záver, keďže čas nevychádza, chcem apelovať na občanov, aby si uvedomili, teda aby neverili permanentnému klamaniu členov vlády, aby si uvedomili tú skutočnosť, že svoje opasky budú uťahovať dotiaľ, pokiaľ tu bude vládnuť vláda pána Dzurindu. (Potlesk.)

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Andrejčák, Dzurák a Maxon sa hlásia s faktickými poznámkami na vystúpenie. Končím možnosť faktických poznámok.

Pán poslanec Andrejčák.

Poslanec I. Andrejčák:

Ja sa hlásim do rozpravy.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Maxon.

Poslanec M. Maxon:

Pán poslanec Dzurák bol predo mnou.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Nech sa páči, pán poslanec Maxon.

Poslanec M. Maxon:

Ďakujem pekne za slovo.

Vážené dámy,

vážení páni,

ja by som chcel reagovať čiastočne na to, čo povedal pán kolega poslanec Tarčák. Treba sa naozaj zamyslieť nad skutočnosťou, vy nám donekonečna vytýkate Mečiarove školy, Mečiarove diaľnice, Mečiarove vodohospodárske diela. Ja musím teda konštatovať, že chvalabohu, že Mečiarove školy sú a dúfajme, že budú, chvalabohu, že Mečiarove diaľnice sa postavili, a dúfam, že budete stavať ďalej. Chvalabohu, že vodohospodárske, Mečiarove vodohospodárske diela sú a dúfam, že budete v nich pokračovať. Ale žiaľbohu, žiaľbohu, musíme skonštatovať, že do dnešného dňa neexistuje žiadna Dzurindova škola, žiadna Dzurindova diaľnica, existuje Palackova kauza, existuje Černákova kauza, existuje Kaníkova kauza, existuje Černákova kauza a kauza ministerských financií v oblasti deblokácií, existuje kauza VSŽ, existuje kauza s dlhopismi. To je zatiaľ výsledok vašej vlády. Takže prosím, už by bolo načase, keby ste aj vy postavili nejakú Dzurindovu školu alebo Dzurindovu diaľnicu.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Dzurák.

Poslanec Ľ. Dzurák:

Ďakujem, pán predsedajúci.

Skutočne môžem povedať, bol to brilantný prejav pána Tarčáka, hovoril o neschopnej vláde, o demagógii a podobne. Vážení, ja som vaše zázračné vládnutie zažil na vlastnej koži. Skutočne vaša privatizácia to bolo skutočne okienko, ktoré si treba len dať zarámovať. Vážení, NCHZ Nováky, ak vám to niečo hovorí, ste tak sprivatizovali, tak ste domotali, že za rok tam nie je možné zistiť vlastnícke vzťahy. A to je váš podiel. O tom hovorím, lebo o tom viem. A ešte o tej arogancii, o ktorej hovoril pán Tarčák voči ministerke financií, vážení, jej vyjadrenia sú pohladením kvetmi voči niektorým vašim vyjadreniam.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Panie poslankyne, páni poslanci, v rozprave vystúpili všetci páni poslanci písomne prihlásení. Pán poslanec, ja som uzatvoril možnosť faktických poznámok. Pán poslanec Dzurák, pán poslanec Maxon a pán poslanec, presne si nepamätám ktorý, boli traja páni poslanci. Pýtam sa, či sa do rozpravy hlási niekto z poslancov ústne. Áno. Páni poslanci na svetelnej tabuli v poradí: pán poslanec Hudec, pán poslanec Engliš, pán poslanec Sitek a prvý sa hlásil pán poslanec Andrejčák. Pán poslanec Engliš, po ňom bol pán poslanec Sitek. Kde je na tabuli, ja ho nevidím na tabuli.

Páni poslanci, prosil by som o poriadok. Všetci poslanci, ktorí prejavia záujem prihlásiť sa do rozpravy, budú, samozrejme, zapísaní. Po dvadsiatke technika už neberie ďalšie mená poslancov, preto by som prosil o trpezlivosť.

Pán poslanec Sitek, mám vás posledného zapísaného, ďalej pán poslanec Jarjabek, Tóthová, Mušková, Krajči, Oberhauser, Delinga, Gajdoš, Maxon, Duka-Zólyomi, Aibeková, Húska, Mesiarik, Slaný, Maňka, Tarčák, Hofbauer, Budaj, Halmeš, Angelovičová, Husár, Rakús, Kováč, Palacka, Malíková, Slavkovská, Köteles, Kolláriková, Bohunický, Orosz, Podhradská, Paška, Gašparovič, Šimko, Drobný, Baco. Všetci prítomní páni poslanci v rokovacej sále sa prihlásili.

Panie poslankyne, páni poslanci, končím možnosť prihlásiť sa ústne do rozpravy. Ešte sa pýtam ctenej snemovne, v rokovacej sále nie sú prítomní pani poslankyňa Belohorská a pán poslanec Kalman, ktorí sa chceli a boli sa prihlásiť ústne do rozpravy. Pýtam sa, či je všeobecný súhlas... (Ruch v sále.) Nie je súhlas s tým, aby boli títo poslanci prihlásení do rozpravy. (Ruch v sále.) Prosím o pokoj v rokovacej sále. Pani poslankyňa, ja sa pýtam snemovne, či je všeobecný súhlas s tým, aby pani poslankyňa Belohorská a pán poslanec Kalman aj napriek tomu, že nie sú prítomní v rokovacej sále v čase, keď by sa mali osobne prihlásiť do rozpravy ústne, boli zapísaní ako poslanci prihlásení do rozpravy.

Panie poslankyne, páni poslanci, mal som snahu sa dohodnúť, dohoda neexistuje, nemôžem si dovoliť zapísať týchto pánov poslancov do rozpravy. Prečítam zoznam poslancov prihlásených do rozpravy ústne v poradí, tak ako som si zaznamenal zo svetelnej tabule: Andrejčák, Hudec, Engliš, Sitek, Jarjabek, Tóthová, Mušková, Krajči, Oberhauser, Delinga, Gajdoš, Maxon, Árpád Duka-Zólyomi, Aibeková, Húska, Mesiarik, Slaný, Maňka, Tarčák, Hofbauer, Budaj, Halmeš, Angelovičová, Husár, Rakús, Kováč, Palacka, Malíková, Slavkovská, Köteles, Kolláriková, Bohunický, Orosz, Podhradská, Paška, Gašparovič, Šimko, Drobný a posledný pán poslanec Baco.

Ako prvý v rozprave vystúpi pán poslanec Andrejčák.

Prosil by som, aby kancelária vyhotovila zoznam ústne prihlásených poslancov do rozpravy a vyvesila tento zoznam na nástenku pred rokovaciu sálu.

Pán poslanec, máte slovo.

Poslanec I. Andrejčák:

Vážený pán predsedajúci,

vážená pani ministerka,

vážené poslankyne,

vážení poslanci,

v mojom prvom vystúpení v rozprave som vyhlásil, že nebudem navrhovať zvýšenie ani zníženie rozpočtovej kapitoly ministerstva obrany, to dodržím aj dnes. Naozaj by som efektívne v prospech rezortu obrany a v prospech obnovy bojaschopnosti republiky vedel spotrebovať aj o 10 miliárd viac, než teraz sú, ale dokázal by som aj s o niečo menším rozpočtom zabrániť úplnej strate bojaschopnosti efektívnym využitím finančných prostriedkov v armáde. Podstatné totiž v tomto rozpočtovom roku bude, ako minister obrany naloží, ako využije finančné prostriedky, ktoré má. Využitie finančných prostriedkov vyčlenených pre rezort bude závisieť, či rezort obrany začne naozaj predvídavo riešiť a tam, kde už nemá právo sám riešiť, či bude včas a predvídavo navrhovať príslušné legislatívne normy, navrhovať riešenia aj rozhodnutia vláde, Rade obrany štátu, aj Národnej rade. Či minister obrany a celý rezort bude o prioritách iba teoretizovať a tárať alebo či bude najprv racionálne rozmýšľať a včas riešiť naozaj prioritné otázky rezortu.

V tejto oblasti by mohol výbor pre obranu a bezpečnosť významne pomôcť za dvoch podmienok. Členovia výboru, teda naši poslanci, by museli mať na prvom mieste svojho záujmu skutočnú obranyschopnosť Slovenskej republiky, a nie osobné alebo politické záujmy. Po druhé minister, štátny tajomník a náčelník Generálneho štábu by museli rešpektovať skutočných znalcov vojenského operačného umenia a tých ešte v armáde našťastie dnes majú, a nie rešpektovať iba vlastné politické záujmy a rozhodnutia. Splnenie kontrolnej úlohy výborom pre obranu a bezpečnosť by nebolo v takom prípade na úkor ministra ani ministerstva, ale v ich prospech a hlavne v prospech Slovenska. Žiaľ, nie som presvedčený, že výbor pre obranu a bezpečnosť bude mať dosť hlasov za uznesenia, ktoré by takýto krok v prospech Slovenska urobili. Že mám pravdu, potvrdí to aj hlasovanie k návrhu, ktorý predkladám v súvislosti s dnešným rokovaním o štátnom rozpočte.

Samostatnou kapitolou a nazývam to brilantným dôkazom nereálnosti rozpočtu je zámer využitia prostriedkov takzvanej memorandovej položky vo výške 10 miliárd. Citujem k tomuto z tlače 432 strana 14: Ide o časť výnosu z predaja Slovenských telekomunikácií, akciovej spoločnosti, ktorý sa použije na realizáciu záruk za bankové úvery z minulých rokov. Ďalej citujem: S cieľom vytvoriť priestor na riešenie ďalších prioritných, predovšetkým rozvojových projektov chce vláda v priebehu roku 2000 zabezpečiť dodatočné zdroje z privatizácie, z predaja štátneho majetku, respektíve z predaja prebytočného majetku. Toľko citát. Na inom mieste v tlači 432 v časti návrh rozpočtových kapitol na strane 23 v kapitole ministerstva obrany sa píše: Na realizáciu národného programu PRENAME, ktorý bol vypracovaný v súlade s akčným plánom na členstvo v NATO, a tiež na plnenie cieľov interoperability vyplývajúcich zo záväzkov, zabezpečuje 785,7 milióna Sk, ktoré budú pokryté prostriedkami získanými z privatizácie. Viete, české dieťa by povedalo, tudle a ukázalo by veľmi významne, čo to znamená. Tak to bude aj s našimi 785,5 milióna korún.

Reálnosť použitia finančných prostriedkov z predaja Slovenských telekomunikácií je obmedzená, pretože použitie akcií je rozhodnutím súdu zablokované. Súd môže tento problém riešiť aj niekoľko mesiacov a následne zas bude nejaký čas trvať proces výberu a realizácie, teda prvé peniaze, pokiaľ prídu z telekomunikácií, tak koncom budúceho roka. Ak totiž vláda nechce zmeniť ústavu alebo surovo zasiahnuť do samostatnosti a nezávislosti súdov. Je to teda nezmysel.

A ako to vyzerá v rezorte obrany. No tam je to v ružovom. Ak v decembri schválime rozpočet, pripusťme, že do mesiaca bude jasné, čo minister chce ešte predať z rezortu obrany. Do 3 - 4 mesiacov administratívne zabezpečí vykonanie súťaže a tak ďalej, za 1 - 2 mesiace rozhodne, podpíše zmluvy, teda v druhom polroku, keď už dávno celý svet sa bude diviť, že Slovensko odmieta dať čo len korunu štátnych peňazí na prípravu cesty do NATO, prídu prvé peniaze. A ak sa nerozhodne minister predávať len za hranice, pýtam sa, koľko je reálnych slovenských korún z predaja majetku slovenským podnikateľom. Koľko je takých firiem, že budú kupovať od armády staré zbytočné kasárne, ktoré vyžadujú veľké investície, aby sa vôbec dali na niečo využiť a hneď dá na ruku peniaze? Ja si myslím, že je to hlúposť. Že budú, aj keby sme také našli, budú chcieť splátkové kalendáre a peniaze budú vtedy, keď už Európa bude chrbtom ku Slovensku.

Myslím si, že takýto stav nemôžeme dopustiť. Tu nám vláda iba popoťahuje motúzy popod nos a hovorí, že má ďalšie peniaze, ďalších 10 miliárd na to, čo síce na jednej strane a dnes v závere aj predseda vlády, chválenkár, hovorí ako o priorite Slovenska, ale nechce dať na to ani korunu. Národný program prípravy na vstup do NATO v roku 2000 sa teda môže začať plniť za slovenské peniaze až koncom roka. Povedal som, nenavrhujem pridať žiadne peniaze, skutočne to dodržím, navrhujem však v kapitole Všeobecnej pokladničnej správy na strane 101 až 111 v návrhu rozpočtu kapitol vyčleniť pre ministerstvo obrany 785,7 milióna Sk na realizáciu návrhu Národného programu príprav do NATO a zároveň škrtnúť túto sumu v texte kapitoly ministerstva obrany na strane 23 prvý odsek, pretože tým sa stane tento odsek zbytočný. Tým výška rezortu ministerstva obrany nebude zmenená, nepožadujem teda žiadne zvýšenie a bude na prioritu, ktorou významne premiér dnes zakončil svoje pochabé vystúpenie, budú zabezpečené finančné prostriedky.

Vážené poslankyne, vážení poslanci, chcem zakončiť svoje vystúpenie, lebo sa mi o chvíľu končí čas, takýmto stanoviskom: Kto z poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, respektíve z poslaneckých klubov tento návrh nepodporí, dokáže, že v skutočnosti je proti príprave Slovenskej republiky na vstup do NATO, aj keď bude stokrát denne tvrdiť pravý opak. Len vyčlenením finančných prostriedkov umožníme tomuto rezortu sa na vstup do NATO reálne pripravovať.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Sitek - faktická poznámka na vystúpenie pána poslanca Andrejčáka. Končím možnosť ďalších faktických poznámok.

Poslanec J. Sitek:

Ja by som chcel zvýrazniť ten fakt, že Ministerstvo obrany Slovenskej republiky dlhuje oproti minulému rozpočtu ešte 1,6 miliardy korún, má nezaplatené faktúry, a to znamená, že tieto finančné prostriedky priamo sú viazané na slovenské firmy. Keby som šiel od východu, je to Odeva Lipany, Tatraľan Kežmarok, Slovena Žilina, Jas Bardejov, to znamená, že priamo tie fabriky, ktoré dodávajú materiál do armády, dnes nemajú zabezpečené finančné prostriedky a dá sa očakávať, že vlastne tieto fabriky začnú prepúšťať. Čiže chcem zvýrazniť, že tak ako bolo v minulom rozpočte dávané na pasívnu politiku o 1 miliardu korún viacej, tak sa počíta, že keď nedostane ministerstvo obrany tieto peniaze priamo, ktoré sú naviazané, tak vlastne sa zvýši nezamestnanosť, to znamená, že v konečnom dôsledku to ten štát zaplatí. Čiže som chcel upozorniť, že priamo tieto finančné prostriedky sú viazané na tie firmy, ktoré dodávajú do armády spotrebný tovar.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Do rozpravy sa prihlásila pani ministerka financií.

Pani ministerka, máte slovo.

Ministerka financií SR B. Schmögnerová:

Ďakujem pekne.

Vážený pán predsedajúci,

vážená poslanecká snemovňa,

dovoľte mi, aby som sa stručne pokúsila zareagovať aspoň na časť rozpravy, ktorá odznela dnes. V krátkosti možno i na niektoré faktické poznámky, ktoré zaznievajú. Viete, myslím si, že je veľmi priehľadná taktika, ktorú zvolili opoziční poslanci. Najskôr čakali, že bude horúca jeseň, horúca rovná sa predčasné voľby, teraz čakajú, že bude horúca jar, rovná sa predčasné voľby, no a práve o to opierajú svoju veľkú horlivosť, pretože predpokladajú, že možno za krátko sa bude zostavovať kandidátka, takže si myslím, že všetkým je nám zrejmé, prečo tu takým spôsobom vystupujú, ako vystupujú. Ale to je len poznámka na vysvetlenie, prečo tu máme toto divadielko.

Chcela by som však dopovedať to, čo povedal pán poslanec Maxon. Viete, diaľnice sa stavajú a dajú sa stavať aj inak a lepšie, ako sa stavali, nemusia to byť diaľnice Schiffelovej ani úseky diaľnic, ktoré vedú od nikam nikam. Dajú sa stavať a budovať vysoké školy a vysoké školstvo inak, ako ste to robili vy a určite, určite lepšie, aby sa dosiahla aj vyššia úroveň vzdelávania študentov, ktorí, samozrejme, budú študentmi, ktorí budú vstupovať do budúceho tisícročia. A musím vám pripomenúť, že máte príliš krátku pamäť, pretože asi ste prirýchlo zabudli na kauzu obilie, kauza IRB, prevrat v Slovenskej poisťovni, kauzy v železnici a v Slovenskej sporiteľni, všetky privatizačné kauzy, keby som ich začala jedno za druhým vyratúvať, asi by mi nestačilo ani do pol noci.

No ale dovoľte mi, aby som zareagovala na paušálne sa opakujúce niektoré vyjadrenia. Tie sa opakovane dotýkajú východísk štátneho rozpočtu a vyjadrení takého druhu, ktoré zas nemajú veľmi často a odrážajú vlastne nepochopenie nutnosti zmien v hospodárskej politike a myslím si, že buď to je teda neznalosť, alebo je to zámer, ktorým vystupujú opoziční poslanci.

Pán poslanec Tarčák sa tu veľmi sugestívne vyjadroval svojim voličom, že o raste HDP na úrovni 5,6 percenta sa vám, to znamená novej vláde ani nesnívalo. A musím povedať, chvalabohu, že sa nám nesníva o takom raste, ako ste ho realizovali vy, pretože práve charakter rastu, jeho výška, ale hlavne štruktúra, jeho nákladnosť spôsobila, že Slovenská republika sa dostala do tejto patovej situácie, z ktorej sa veľmi ťažko dostávame von. Práve vaša hospodárska politika viedla k tomu, že sme tri roky po sebe mali vysoký schodok bežného účtu, vysoký fiškálny schodok, ktoré potom viedli k tým oslabeniam slovenskej koruny, k vysokému rastu úrokových sadzieb a tak ďalej a tak ďalej. Čiže pokračovať v takejto politike, to by bola skutočne cesta, ktorá by sa už ťažko mohla vrátiť aj späť a chvalabohu, že táto vláda si uvedomila úskalia vašej hospodárskej politiky.

Rovnako hovoríte, že vám sa ani nemôže snívať o raste cien na úrovni 5 až 6 percent, no keby sme neboli konečne urobili niektoré, iste nie veľmi jednoduché politické rozhodnutia o náprave cien, ktoré vy ste odkladali a nechceli ste robiť, aby ste nestratili klesajúcu podporu vo verejnosti, tak aj my by sme mohli hovoriť o bázickej inflácii, ktorá by bola dokonca nižšia ako 5 alebo 6-percentná. Ale bolo nevyhnutné urobiť určité zvyšovania cien predovšetkým v cenách elektrickej energie, plynu, pretože ste to neurobili vy a pretože ste dostali aj touto politikou napríklad Slovenské elektrárne, Vodohospodársku výstavbu do neriešiteľnej situácie. Ale dnes sme už o tom viackrát hovorili.

Určite, že nikoho z nás nemôže tešiť to, že vzrástla miera nezamestnanosti, ale ja vám musím povedať, že vy ste predsa vo svojom vládnom programovom vyhlásení mali, že znížite mieru nezamestnanosti pod 10 percent, a keď sme preberali túto vládu, miera nezamestnanosti bola okolo 14 percent, takže nie veľmi sa máte čím, nie veľmi sa máte čím chváliť.

Musím povedať, že robíte presne to isté, z čoho nás obviňujete. Tvrdíte, že keď sme boli v opozícii, nič pozitívneho sme nevideli na vašej politike. Pravdu povediac, keď sa opieram o argumenty a fakty, a vždy sa o ne opieram, veľa pozitívneho ani sme v tom vidieť nemohli. Ale vy používate rovnaké slová, slovník, ktorý údajne sme používali my a ktorý nám vyhadzujete teraz neustále na oči. Sú to čierne predpovede, katastrofické scenáre. Hovoríte o likvidačnom rozpočte, hovoríte o kolapse, hovoríte o rozpade, rozklade armády, sociálnej sféry, zdravotníctva, školstva a vedy, podnikovej sféry a tak ďalej a tak ďalej.

A ja vám chcem položiť otázku, vážení opoziční poslanci, ste naozaj presvedčení, že takýto rozpad, rozklad, katastrofa a tak ďalej je výsledkom týchto trinástich mesiacov vlády. Veď to vám neuverí žiadny súdne rozmýšľajúci človek. Navyše ak vy ste tvrdili, že tesne, keď ste odchádzali z vlády, že vraj bol u nás hospodársky zázrak, ja vám chcem len pripomenúť, že agentúra Moodi s Investor Servis v apríli 1998, zopakujem, v apríli 1998 znížila rating Slovenskej republiky zo stupňa BAA3 na stupeň BA1, to znamená z investičného stupňa do špekulatívneho. A pripomeňme si, tu sedel vtedy pán poslanec Baránik, veľmi dobre si to pamätám, ktorý pár dní predtým verejne hodnotil výsledky slovenského hospodárstva doslova ako malý zázrak a Sergej Kozlík v tom čase ešte člen vlády sa po zmene ratingu prekvapene vyjadril, že pri rozhodnutí ratingovej agentúry zohrávajú úlohu iné faktory ako vývoj hospodárstva. Myslím si, že chcel presviedčať o tom, o čom sa presviedčať nedalo.

Ale ja súhlasím s jedným a myslím si, že pán poslanec Tkáč to povedal, napokon viem, že Hnutie za demokratické Slovensko, nie je to po prvýkrát, čo o tom hovorí, že v tejto spoločnosti treba program obnovy. Ale prečo s tým prichádza Hnutie za demokratické Slovensko, keď ste zanechali túto spoločnosť absolútne v poriadku, prosperujúcu, rozkvitajúcu, ja nechápem, prečo vy pár mesiacov po prehratých voľbách, keď ste sa nedostali do vlády, ste začali hovoriť o programe obnovy. Ale ja som presvedčená, že v tomto jedinom máte pravdu. Slovenské hospodárstvo, slovenská spoločnosť naozaj potrebuje sa obnoviť, a o to skôr, o čo horšia bola situácia, o čo horšie bolo dedičstvo.

Dovoľte mi, aby som krátko zareagovala na niektoré otázky vecného charakteru. Je pozoruhodné počúvať poslancov z toho istého politického subjektu, ako majú veľmi odlišné názory, ale ja si myslím, že je to pochopiteľné a vonkoncom si nemyslím, že to je len preto, že je to opozícia, aká je. Prirodzene vznikajú rôzne názory na to, či treba viacej dať zdrojov do jednej kapitoly alebo do druhej, konkrétne tu mám na mysli ten súboj, ktorý sa tu priam vedie okolo kapitoly ministerstva obrany a ja sa nechcem k nemu vyjadrovať, len akurát poukázať na to, že aj vnútri opozičného hnutia sú diametrálne odlišné názory.

Ale myslím si, že je oveľa dôležitejšie vyjadriť sa k otázkam privatizácie. Chcela by som vás upozorniť, že ma prekvapuje neznalosť zákonov zo strany niektorých pánov poslancov. Pokiaľ by ste si dali tú námahu prečítať aspoň tie kľúčové hospodárske zákony, tak by ste museli vedieť, že príjmy z privatizácie sú príjmami rozpočtu Fondu národného majetku. Takže nehľadajte v rozpočte, v štátnom rozpočte príjmy z privatizácie. Jediné, čo sa tam dostalo, časť príjmov z privatizácie, takzvaná memorandová položka, ktoré sa nezahrnujú do príjmov štátneho rozpočtu, ktoré chceme použiť na riešenie štátnych záruk. Takže pán poslanec Tarčák, strieľali ste absolútne vedľa, ale prosím, treba viacej asi študovať.

Dovoľte mi, aby som sa vyjadrila k otázkam schodku, pretože znovu tu vznikajú rôzne dezinterpretácie, nafukovanie. Nepochybne, ak ste o tomto informovali trebárs aj OECD, tak už predpokladám, že tí ľudia sú predsa len kritickí a vedia si vybrať z týchto vašich slov to, čo je reálne, čo má svoj faktický základ a čo nemá. Ale chcem vás ubezpečiť, že veľmi starostlivo aj z metodického hľadiska sú všetky tieto otázky zvážené, a ak hovoríme o nákladoch, ktoré budú spojené s reštrukturalizáciou finančného sektora, je veľmi jednoznačné stanovisko misie Medzinárodného menového fondu, s ktorou sme sa radili, že náklady spojené s reštrukturalizáciou sa nebudú pokladať za zvyšovanie schodku štátneho rozpočtu. To znamená z účtovného hľadiska nepochybne áno, ale z hľadiska vykazovania fiškálneho schodku, či už štátneho alebo celého okruhu, nebudú sa tieto zahrnovať. Prosím, pokiaľ je záujem prečítať si podrobnejšie to zdôvodnenie, ja ho dokážem aj vám hneď povedať. Dôležité totiž je, aký efekt má príslušný schodok, či vytvára dodatočný dopyt na trhu alebo nie. Je potrebné sa detailnejšie oboznámiť s technikou realizácie reštrukturalizácie, krytia nákladov v budúcom roku a v nasledujúcich rokoch a bude vám všetkým potom pochopiteľné, prečo je možné takýmto spôsobom postupovať.

Emitované dlhopisy nebudú obchodovateľnými dlhopismi, nebudú vytvárať zvýšený dopyt na trhu a nie je potrebné ich ani vykazovať v deficite. Je to niečo úplne iné, ako keď ste emitovali v predchádzajúcich rokoch povedzme tri miliardy na podporu rozvoja bývania, diaľnice a tak ďalej, tam bolo reálne zvýšenie dopytu a muselo sa to potom vykazovať aj vo fiškálnom schodku celého okruhu verejných financií.

Rovnako je pre mňa prekvapujúce, keď sa tu tak neuvážlivo hovorí o štátnych zárukách a nedáte si tú námahu, aby ste sa trošku podrobnejšie oboznámili, o aké štátne záruky ide. Gro tých štátnych záruk skutočne by som sa musela presne pozrieť na percento. Viac ako 90 percent sú to predsa štátne záruky, ktoré sa poskytujú na úvery, ktoré sú spojené s reštrukturalizáciou dlhov, či už sú to železnice, či sú to elektrárne, Vodohospodárska výstavba a tak ďalej a tak ďalej. V danom prípade hovoriť o netransparentnosti, no neviem, o čom tu vlastne hovoríte a musím povedať, že nechcem tvrdiť, že sme dosiahli všetko, čo sme chceli v tomto smere dosiahnuť, ale minimálne sme dosiahli niekoľko pozitívnych krokov. Dnes máme úverový a záručný výbor vlády, ktorý veľmi starostlivo posudzuje každú žiadosť o štátnu záruku, na druhom kroku, samozrejme, rozhoduje o tom vláda, máme veľmi presné nariadenie. V budúcom roku pripravujeme zákon o štátnom dlhu, úplne nový spôsob riešenia, aký bol doposiaľ, do ktorého bude zahrnuté aj ošetrenie štátnych záruk. Naopak, ak sa pozriem na prax udeľovania štátnych záruk a na dedičstvo z tohto dôvodu, veľmi dobre to číslo dnes už aj verejnosť pozná, je to 109 miliárd štátnych záruk, ktoré boli udelené za predchádzajúcich vlád a boli udelené a poskytnuté na úvery, o ktorých hneď od začiatku bolo v mnohých prípadoch známe, že sa nebudú môcť príslušnými podnikateľskými subjektmi ani splácať a v roku 2000 by to znamenalo, pokiaľ sa nám nepodarí úvery reštrukturalizovať, záťaž medzi 19 až 20 miliardami korún.

Rovnako je zrejmé a počuť to z úst bývalého štátneho tajomníka ministerstva hospodárstva, tak to nemôžem inak hodnotiť, akože je to účelové tvrdenie hovoriť o tom, že pokračuje tendencia vytláčania súkromných zdrojov z trhu. Prosím, zrejme nesledujete vôbec, ako prebieha za posledné obdobie alebo za tento rok, ako prebieha obsluha štátneho dlhu a štátneho schodku. Možno by ste vedeli, že už niekoľko mesiacov vôbec neemitujeme štátne dlhopisy a celý záujem štátu sa obmedzuje týždenne na 300, 400, maximálne 500 miliónov korún. Ak to nazvete vytláčaním súkromných zdrojov, tak skutočne potom neviem, o čom hovoríte. A myslím si, že sa to jednoznačne aj odrazilo na úrokových sadzbách, ktoré poklesli v porovnaní s minulým rokom na priemer okolo 14 percent. Nie že by sme sa s týmto uspokojili, ale v porovnaní s predchádzajúcim rokom je to výrazné, výrazné zlepšenie situácie.

A práve preto pani poslankyňa Tóthová, nevidím ju, prepáčte, nemám okuliare, asi ste tam, neviem, odkiaľ ste skutočne brali ten citát. Ak ste to prečítali správne, tak potom novinár, ktorý tento citát uviedol, nebol informovaný. Ale rada by som vás upozorniť, že práve preto, že sa nám podarilo v tomto roku dosahovať podstatne nižšie úrokové sadzby ako v minulom roku, v kapitole štátny dlh sme ušetrili 600 miliónov korún, ktoré sme použili spolu s ďalšími prostriedkami, ktoré sa v druhom polroku tohto roka viazali v štátnom rozpočte na úhradu zvýšených nárokov na sociálne dávky. Takže vývoj je úplne iný, ako ste to vy uviedli. V budúcom roku sa rozpočet pripravoval zhruba pred dvoma mesiacmi, dnes už máme presnejšie prepočty, koľko nás bude stáť štátny dlh, obsluha dlhu presnejšie, a už dnes vieme povedať, že v kapitole štátny dlh sú určité rezervy, ktoré sa budú môcť použiť na iné ciele. Tie rezervy v tejto chvíli vyčísľujeme na 300 miliónov korún, pravdaže, všetko bude záležať na vývoji koruny. Zrejme nie ste neinformovaní, že posilnenie slovenskej koruny už dosiahlo takú hranicu, že dnes po prvýkrát Národná banka Slovenska intervenovala v prospech oslabenia slovenskej koruny. Myslím si, že toto ešte história veľmi nepoznala, nepoznala to rozhodne nie za posledné obdobie.

Rada by som reagovať ešte na niektoré tvrdenia o nedôveryhodnosti investorov vo vzťahu k vládnej politike, vo vzťahu k štátnemu rozpočtu. Opäť to zaznievalo z úst toho, od ktorého by som to naozaj nebola čakala, bývalého štátneho tajomníka ministerstva hospodárstva. Vývoj slovenskej koruny svedčí azda o nedôveryhodnosti voči politike, hospodárskej politike tejto vlády? Vývoj úrokov na domácom peňažnom trhu svedčí azda o nedôveryhodnosti hospodárskej politiky tejto vlády? Vývoj stredov eurobondov, ja už som o tom hovorila pri dni emisie stred bol 420, dnes sme sa dostali pod 250, je to markantný pokles, ktorý asi v histórii máloktorý štát zaznamenal. Toto azda svedčí o nedôveryhodnosti domácich alebo zahraničných, v danom prípade zahraničných investorov? No pre mňa sú to skutočne nepochopiteľné tvrdenia. Musím povedať, že takýchto nepodložených tvrdení, hrubých, arogantných vystúpení zaznelo dnes priveľa a niekedy človek ani nevie, či vôbec má reagovať alebo nemá reagovať na to. Reagujem skutočne len preto, že keď tu sústavne, inak musím povedať, že dobre zorganizovaní, vážená opozícia, máte to dobre nachystané, ale keď je tu taká reťaz vašich vystúpení, ľudia, ktorí nie sú dostatočne informovaní a vás počúvajú v médiách možno zo záznamu, pomaly budú vám, aj začnú veriť, pretože je také slovenské porekadlo, že stokrát opakovaná lož sa stáva pravdou. (Potlesk.)

Predpokladám, že bude mať možnosť vystúpiť aj pán minister, ale ja som už z tohto miesta raz upozornila na jednu súvislosť a dovoľte mi, aby som to zopakovala ešte raz. Skúsme sa, prosím, naučiť čítať rozpočet nielen cez kapitoly. Je tam okrem toho aj Všeobecná pokladničná správa, ktorá sa netýka jednotlivých rozpočtových kapitol priamo, a je tam v tejto chvíli aj príloha, ktorá hovorí o použití mimorozpočtových prostriedkov. Ak pozorne prečítate príslušnú rozpočtovú kapitolu plus VPS a zároveň si prečítate túto prílohu a tie čísla, ktoré sú pre jednotlivé rezorty uvedené, a dáte to dohromady, tak zistíte, že všetky vaše tvrdenia, ktoré tu zaznievajú, že dochádza k absolútnemu poklesu pre kapitolu ministerstva školstva, pôdohospodárstva, obrany, práce, sociálnych vecí a neviem čo ešte všetko, sú jednoducho nepravdivé. Takže nič viac, len jednoduchú aritmetiku, ale ja si myslím, že to si nevyžaduje až takú veľkú nadprácu, tak buďte takí láskaví, skutočne sa naučte v tom čítať.

No a na záver mi dovoľte, aby som ešte krátko, veľmi krátko zareagovala na dve z otázok, ktoré zostali nezodpovedané, keď sa začala rozprava a v nej vystúpil pán poslanec Maxon, kde nás kritizujete, že neplánujeme vyšší odvod z Národnej banky Slovenska. No, prosím, otázka odvodu z Národnej banky Slovenska je vždy, samozrejme, otázkou vývoja slovenského hospodárstva. Keď slovenská koruna klesala, tak, samozrejme, sa vytvárali... (Hlasy v sále.) Ak dovolíte, neskáčte mi do reči. Keď slovenská koruna klesala, vytvárali sa v Národnej banke Slovenska prostriedky z kurzových rozdielov. Samozrejme, že tie ďalej boli oveľa väčšie, ako sme predpokladali v tomto roku, že budú, pretože sa hromadili už od minulého roka, keď od októbra dochádzalo k poklesu kurzu slovenskej koruny. Len čo dochádza k zvratu a slovenská koruna výrazne posilňuje, ako je to dnes, tak tieto prostriedky v Národnej banke Slovenska sa výrazne stenčujú. Už v tejto chvíli dochádza k ich úbytku o 2 miliardy korún v porovnaní s tým, čo sa odviedlo na prospech reštrukturalizácie Investičnej a rozvojovej banky.

Takže všetko bude záležať na tom, ako to bude vyzerať v budúcom roku. Ak nepredpokladáme, že bude dochádzať k znehodnocovaniu slovenskej koruny, ak nechceme vytvárať takú situáciu na peňažnom trhu, aby Národná banka Slovenska pričasto intervenovala, pretože každá intervencia ju, samozrejme, niečo stojí, tak ak túto politiku naozaj chceme robiť, tak potom nemôžeme ani čakať, že Národnej banke Slovenska sa vytvoria osobitné zdroje, ktoré by sa mohli odviesť. Takže to je dôvod, prečo je odvod z Národnej banky Slovenska postavený, tak ako je postavený.

Ak z hľadiska dotácií sa znovu zdá, že je tu určitý skrat alebo neochota nechať sa informovať. V budúcom roku rušíme dotácie na teplo. To znamená, že nehľadajte dotácie na teplo v rozpočte, nájdete tam iba by som povedala železnú rezervu vo Všeobecnej pokladničnej správe. Konečne, že tento krok sa urobil. Vy pán poslanec ako bývalý minister veľmi dobre viete, akým spôsobom sa prečerpávali zdroje zo štátneho rozpočtu a ako išli voči výrobcom na teplo. Škoda, že vy ste nemali vtedy odvahu urobiť tento krok, my sme to konečne urobili, ale, samozrejme, mohli sme to urobiť iba vtedy, ak sme vytvorili prostriedky na kompenzovanie zvýšených nákladov pre sociálne najslabšie skupiny. Takže ak nenájdete v tohtoročnom rozpočte dotácie na teplo, hľadajte tam, prosím, vo Všeobecnej pokladničnej správe sumu 1,7 miliardy, ktorá je určená na novú sociálnu dávku, na bývanie.

No a možno, páni poslanci, panie poslankyne, dovoľte mi, aby som len veľmi stručne vecne vás informovala, že v týchto dňoch prebieha prvá fáza reštrukturalizácie troch finančných inštitúcií, i keď v Investičnej a rozvojovej banke už niečo prebehlo pred tým, dochádza teraz k ďalšiemu zvyšovaniu základného imania v sporiteľni, poisťovni a vo Všeobecnej úverovej banke. Zasadnutia, valné zhromaždenia sa uskutočnili, teraz dochádza k vlastnému zvýšeniu základného imania. Do konca tohto roku chceme dosiahnuť, aby sa prevažná časť takzvaných zlých úverov alebo presnejšie klasifikovaných úverov presunula z týchto inštitúcií do Konsolidačnej banky alebo Slovenskej konsolidačnej, ktorá sa na túto potrebu vytvorila.

V prvej fáze budeme delimitovať úvery vo výške 76 miliárd korún, z toho zhruba asi 12 miliárd pôjde do Konsolidačnej banky a zvyšných 64 miliárd pôjde do Slovenskej konsolidačnej. Samozrejme v žiadnom prípade tu nejde o analogickú operáciu, ako sa robilo za predchádzajúcej vlády, keď sa prijal zákon o revitalizácii. V žiadnom prípade to nebude znamenať, že dlžníci prestanú uhrádzať svoje záväzky, tu ide len o zmenu veriteľa, o zmenu toho subjektu, ktorý bude ďalej pokračovať vo vymáhaní pohľadávok. Samozrejme spôsoby vymáhania budú veľmi rozdielne, pretože predpokladáme, že bude možné ísť cez konkurz s reštrukturalizáciou, konkurz s likvidáciou, cez kapitalizáciu pohľadávok, odkúpenie pohľadávok, sekuritizáciu pohľadávok a tak ďalej a tak ďalej. Celý tento diapazón metód sa bude používať.

Je len škoda, že Slovenská republika z týchto všetkých stredoeurópskych transformujúcich sa štátov je posledný štát, ktorý túto operáciu realizuje, a skutočne budeme mať možnosť o tom určite aj viackrát hovoriť. Táto operácia bola zrelá už niekedy v polovici deväťdesiatych rokov, a to je ten druhý faktor, prečo úrokové sadzby dnes ešte pre podnikateľskú sféru sú stále vysoké. Ja sa pod to kedykoľvek podpíšem, ak sa nám podarí podstatne znížiť úrokové sadzby práve preto, že budeme realizovať túto veľmi zložitú a nákladnú operáciu a že budeme ďalej robiť zodpovednú politiku vo sfére financií. Týmto prispejeme podnikateľskej sfére najviac, pretože dosiahneme to, že v štruktúre nákladov finančné náklady spojené s úhradou úrokov na úvery, ktoré nevyhnutne potrebuje podnikateľská sféra pre svoju reštrukturalizáciu, podstatne poklesnú. A ak toto nepokladáte za podporu podnikania, ak v tomto nevidíte jeden z najdôležitejších projektov podpory slovenského hospodárstva, je potom zrejme niekde chyba v komunikácii a schopnosti porozumieť argumentom toho druhého.

Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)