Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

S faktickými poznámkami sa hlásia pán poslanec Drobný, Slavkovská, Švec. Končím možnosť ďalších prihlášok.

Pán poslanec Drobný.

Poslanec M. Drobný:

Ďakujem, pán predsedajúci.

Chcel by som kolegu Kandráča doplniť o niektoré myšlienky, ktoré síce nezazneli explicitne z jeho vystúpenia, ale nakoniec sa núkajú do pozornosti.

My, ktorí robíme na vysokých školách pedagógov, a tí, ktorí robia v Akadémii vied vedu, vždy sme čakali od nežnej revolúcie to, že nás oslobodí od ekonomiky výskumu a že nás oslobodí od ekonomiky našich odborných činností. Bola to, bohužiaľ, naivná predstava, pretože táto revolúcia nás od toho neoslobodila. Naopak, teraz nás pohrúžila do hlbokého ekonomizmu a my sa musíme zaoberať ekonomikou našej práce a zostáva nám zo skutočného pracovného času málo priestoru na to, aby sme sa zaoberali tým vlastným esenciálnym, čím sa musíme zaoberať, výskumom, prípadne inými profesionálnymi činnosťami. Bohužiaľ, je to dané zrejme asi tým, že manažment vysokých škôl nie je na patričnej úrovni v porovnaní s vysokými školami na svete, pretože tam naozaj sú ľudia, ktorí robia výskum, ale aj ľudia, ktorí robia iné profesijné úkony na vysokých školách a akadémiách, oslobodenie od ekonomizmu a oni v podstate podpisujú prijaté rozpočty povedzme na granty a dá sa im taká dôvera, že napriek tomu, že sú absolútne z ekonomiky by som povedal laici, podpisujú a vydávajú sa na základe ich podpisov výdavky a tie sa kontrolujú jedine tým, že podá ku koncu sledovaného obdobia významné výsledky z vedy, výskumu alebo vývoja. U nás to tak, bohužiaľ, nie je a nebude to ani na budúci rok, pretože Kandráč hovoril o poklese 14 percent, ale podpredseda vlády povedal, že nezaručuje 10-percentnú infláciu, tá bude vyššia, teda 12 - 13 percent. Potom ten pokles finančných prostriedkov pre vysoké školy nebude 12 percent, ale sa bude pohybovať okolo 15 a viac percent, takže tam bude zasa budúci rok ešte horší. A tí výskumníci a bádatelia sa budú musieť zaoberať ekonomizmom, a nie vlastnou esenciálnou činnosťou.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pani poslankyňa Slavkovská.

Poslankyňa E. Slavkovská:

Ďakujem.

Pán poslanec Kandráč hovoril podľa mňa veľmi správne, že zákon o štátnom rozpočte je veľmi dôležitý, pretože jeho kvalita je veľmi dôležitým predpokladom na fungovanie štátu a má, samozrejme, dosah na kvalitu života nielen každého občana, ale aj jednotlivých inštitúcií v nasledujúcom roku. Ja by som to chcela doplniť o to, že zákon o štátnom rozpočte je veľmi dôležitý aj pre kvalitu pedagógov a vedeckých pracovníkov, teraz hovorím o vysokých školách. Ak nebude dostatok finančných prostriedkov na aspoň pomerne dobré ocenenie pedagógov a vedeckých pracovníkov, tak tá kvalita vyučovania rozhodne musí ísť dolu. Dolu už aj z toho dôvodu, že si ani nevychovávame nové kádre a o tom sa práve úplne jasne hovorí v programovom vyhlásení vlády, ja to odcitujem: "Vláda bude podporovať ďalší rozvoj doktorandského štúdia." Čiže chceme podporovať to, aby sme mali nových vysokoškolských pedagógov alebo aj nových vedeckých pracovníkov na vysokých školách a iných pracoviskách. Keď si však pozrieme kapitolu ministerstva školstva, tak sa nám na pedagogický vyučovací proces pre doktorandov dostáva stále menej a menej peňazí, aj v nasledujúcom roku tam bude chýbať okolo 20 miliónov, takže nebude možné prijímať v takom počte doktorandov, v akom si vysoké školy predstavujú, a potom sa to, samozrejme, odzrkadlí aj na nedostatočnom počte prírastku a na prestarnutosti pedagogického zboru na vysokých školách. Takže zvýšiť rozpočet aspoň v tejto oblasti vzdelávacieho procesu je podľa mňa veľmi dôležité.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Švec.

Poslanec J. Švec:

Ďakujem pekne.

Pán docent Kandráč, s vaším vystúpením treba iba súhlasiť, ja plne akceptujem všetky vaše požiadavky, iba ste nepovedali, odkiaľ na to vziať. Viete, ten štátny rozpočet má svoje hranice a tieto hranice jednoducho nevieme prekročiť. Ja si myslím, že existujú aj iné cesty, ktoré by mohli nahradiť to, čo vysokým školám z rozpočtu chýba, a to je ten takzvaný druhý a tretí rozpočet. My v parlamente máme možnosť novelizovať zákon o vysokých školách, prípadne prijať nový zákon o vysokých školách paralelne so zákonom o financovaní vysokého školstva a vedy a takýmto spôsobom upraviť možnosti, ktoré sú aplikované vo všetkých vyspelých európskych krajinách a v zámorí. Jednoducho štátny rozpočet nemôže vyfinancovať všetky funkcie vysokých škôl.

Čo sa týka financovania vedy, konečne by sme sa mali pozrieť, či vedeckovýskumná základňa Slovenskej republiky zodpovedá požiadavkám kladeným na vedu a výskum. Či tento štát je schopný financovať takú rozsiahlu vedeckovýskumnú základňu, aká existuje napríklad v rezortných sektoroch. Koľko výskumných ústavov má každý rezort. Prosím vás pekne, pozrite sa do telefónneho zoznamu. Uvidíte, čo to je za masa inštitúcií, každá z nich potrebuje riaditeľa, ekonomického námestníka, sekretárku, ostatné pracovné sily. Tu je tá rezerva a tú rezervu musíme hľadať vo výdavkovej časti štátneho rozpočtu.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Sitek je ďalším prihláseným poslancom do rozpravy, po ňom sa pripraví pán poslanec Moric.

Pán poslanec Sitek.

Poslanec J. Sitek:

Vážený pán predsedajúci,

vážení členovia vlády,

vážená Národná rada,

dlho som rozmýšľal, ako tento rozpočet nazvať a prišlo mi vhod, keď som si prečítal pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona o štátnom rozpočte, ktorý predkladal pán Benkovský a kde napísal, že zvýšenie rozpočtu miest a obcí pomôže prežiť samospráve. To znamená, že tento rozpočet je na zomretie. Keď niečo pomôže prežiť, no tak zrejme keď nezvýšime peniaze na prežitie, tak tento rozpočet v podstate dáva tú skutočnosť, že obce zomierajú. A uvediem aj dôvod. Keď som sa minule vracal z parlamentu po večernom zasadnutí, tak si všimnite, koľko obcí už ani nesvieti. Verejné osvetlenie nefunguje a vlastne je to dosah toho, že dnes sú krátené rozpočty na obce, a to ešte nehovorím, že sa v tomto roku uvažuje o zvýšení cien energií, plynu, tepla. To znamená, že znova tie obce, ktoré zabezpečujú základný chod v súlade so zákonom, nebudú ho môcť vykonávať a vlastne toto je aj dôsledok toho, že niečo iné sa hovorí a v podstate realita je úplne iná.

Môžem v tomto smere aj pokračovať, lebo zastávam funkciu starostu obce, tak viem presne, kde sú všetky tieto problémy, stretávam sa s nimi každý deň. Podporujem požiadavku Združenia miest a obcí, aj v súvislosti s ďalšou organizáciou Úniou miest a obcí Slovenskej republiky a v súlade s rokovacím poriadkom dávam pozmeňujúci návrh, aby v návrhu rozpočtu v § 5 ods. 1 sa zmenilo číslo 6 190 miliónov na číslo 7 190 miliónov. Odôvodňujem to tým, že je to v súlade s požiadavkou Združenia miest a obcí Slovenska aj v súvislosti s požiadavkou Asociácie miest a obcí a vlastne je to aj v súlade s tou tendenciou, keď si premietneme parametre, ktoré rozpočet uvádza, to znamená infláciu, tak vlastne nič sa nerobí, len sa pokračuje predošlým rokom, tak ako to bolo rozpočtované. Keď uvediem, že v roku 1994 bolo v percentuálnom vyjadrení 29,92 podielu daní z príjmov fyzických osôb zo závislej činnosti a ostatných funkčných požitkov, právnických osôb bolo 5,87 a cestná daň bolo 30 percent, dnes sa uvažuje s 21,35, s 5,33 percentami a cestná daň ostáva na rovnakej úrovni, čiže vlastne nepokračujeme ani z roku 1994.

Veľa sa tu hovorilo o rozpočte ministerstva obrany. Navrhuje sa tu znížiť výdavky na ministerstve obrany a presunúť na iné kapitoly. Vypočul som si aj pani ministerku v relácii VTV, kde v podstate hovorila, že armádni odborníci tu deklarujú HDP a vlastne argumentujú, že tento rozpočet nesúvisí s percentuálnym vyjadrením HDP, to znamená tie 2 percentá. Ale pani ministerka, ja som nehlasoval za programové vyhlásenie vlády, ako ste hlasovali vy, ani som nehlasoval v parlamente, to znamená, že keď ste si odhlasovali, že vláda zabezpečí medziročný nárast výdavkov štátu na obranu o 0,1 HDP, tak to dodržujte. My sme to nezabezpečovali, ale ani sme to nemali v programovom vyhlásení vlády. Za nás sa rozpočet pohyboval nad úrovňou 2 percentá HDP, to znamená kolísalo to medzi 2,5 až do 2,1 percenta.

Ďalej sa hovorí, že vláda zdokonalí systém finančného, zdravotného a sociálneho zabezpečenia vojakov a občianskych zamestnancov, zlepší podmienky života vojakov základnej služby vrátane zlepšenia bytovej situácie profesionálnych vojakov. No realita je taká, že dnes armáda necvičí, že vlastne toto programové vyhlásenie vlády, ktoré ste prijali na štyri roky, to znamená, že je druhý rok pred nami a tento štátny rozpočet absolútne nekorešponduje s týmto programovým vyhlásením vlády. Ministerstvo obrany, to sú nielen výdavky priamo na výcvik, ale sú to aj výdavky na zdravotníctvo, výdavky na školstvo, lebo ministerstvo obrany má aj zdravotníctvo, aj školstvo a počas našej vlády bolo odovzdaných vyše 1 000 bytov, čiže riešila sa aj sociálna otázka vojakov z povolania a občianskych zamestnancov. Do tohto dňa nebol odovzdaný ani jeden služobný byt, čiže vlastne tá situácia je absolútne neriešiteľná, a myslím si, že dnešná situácia v armáde je neúnosná, ba by som povedal priam kritická.

Bola prijatá reforma, ale myslím si, že táto reforma je scestná, lebo vlastne nič nerieši, ba práve pri dnešnej ekonomickej situácii len znova vyžaduje čerpanie finančných prostriedkov. A keď som sa pýtal pána ministra, ktorý tu vôbec nie je pri rozpočte, nebol tu ani vlani, dokonca ani vo vláde nebol rozpočet obhajovať a potom sa vlastne aj v televízii obhajuje, že je zvedavý, ako Národná rada bude postupovať v súvislosti s rozpočtom. Tak bol by som rád, keby už niekedy aj došiel pán minister do parlamentu a vlastne nás informoval, ako aj skutočný stav v armáde vyzerá.

Chcel by som pokračovať, že vlastne reforma v armáde nič nerieši, len vyžaduje finančné prostriedky a vlastne nerieši podstatu veci, ktorá bola prijatá v roku 1994, keď bola prijatá koncepcia výstavby armády, a vlastne v roku 2000 mala dosiahnuť poloprofesionalizovanú armádu v počte 35 tisíc. Dnes sa uvažuje s tým istým, a dokonca každý rok sa uvažuje s reformou, kde bude vyčíslené minimálne 1,2 miliardy korún. Myslím si, že v dnešných ekonomických podmienkach je to scestné a predovšetkým by sa mal minister obrany zaujímať o to, prečo sa necvičí, prečo vojaci nechodia na základnú vojenskú službu, čím sú vlastne dávaní na vedľajšiu koľaj v súvislosti, že nemôžu nastúpiť do pracovného pomeru, lebo takí, ktorí neabsolvovali základnú vojenskú službu, vlastne nikto ich nechce prijať do zamestnania.

Pani ministerka hovorila v tej relácii VTV, že bol nešťastný krok, keď sa prerozdelili finančné prostriedky v rozpočte 1998 z Investičnej a rozvojovej banky do ministerstva obrany. Bolo to cca 800 miliónov, ktoré sa vydali na reštrukturalizáciu bankovej sféry. Chcem upozorniť pani ministerku na to, že tieto peniaze boli účelovo viazané do vojenských opravárenských podnikov, ktoré riešia zamestnanosť, majú niekoľko tisíc zamestnancov, tieto podniky majú voči štátu všetky povinnosti splnené a zvýrazňujem, že sú to ziskové podniky, pani ministerka. To znamená, že zabezpečujú opravu a údržbu všetkých zbrojných systémov, ktoré sa v armáde používajú, to znamená, že tieto systémy sa nemusia vyvážať, teda ešte aj zlepšujú platobnú obchodnú bilanciu, lebo vlastne cez technológiu zabezpečujú dnes opravy všetkej výzbroje a techniky, ktoré armáda má.

Ďalej z týchto prostriedkov boli nakupované zbrojné systémy zo ZŤS Dubnica. Viete dobre, aká je situácia, že keď tento zbrojný systém nie je zavedený v armáde, tak absolútne potom nemožno ho predať na ďalších trhoch. To znamená, že dnes, keď vyčíslime finančné prostriedky na projekt približovania NATO, je záhadné, prečo sa nevyčísľujú finančné prostriedky na zakúpenie tých systémov, ktoré ešte boli podpísané za mojej éry a dá sa povedať, že 1,6 miliardy je dnes nekrytých, to znamená Dubnica, Liptovský Hrádok a ďalšie podniky, ktoré sú priamo naviazané na armádu, nemôžu dodať tieto systémy, lebo vlastne nie sú vyčíslené v rezorte, lepšie povedané v kapitole rezortu ministerstva obrany ani v celkovom rozpočte tieto finančné prostriedky nie sú.

To je jedna časť pohľadu na výdavky. Ale hovoril som, že bol vypracovaný návrh zákona o Železničnom vojsku, na ktoré sa z rozpočtu vydáva okolo 0,5 miliardy Sk a vlastne nič sa s tým nerieši. Vtedajší minister dopravy pán Palacka tento vládny návrh stiahol. Železničné vojsko existuje, pritom nemá zákon. Vlastne v celej spoločnosti sa systém zmenil, Železničné vojsko je nepotrebné. Je potrebné toto začleniť pod Generálny štáb, a tým sa ušetria veľké finančné prostriedky. Týmto sa nezaoberáme, ale hľadáme iné riešenie.

Ďalšie riešenie je aj to, že integráciou Generálneho štábu, ktorá vlastne teraz prebieha, znamená ďalšie vynaložené finančné prostriedky. Myslím si, že keď už bolo politické rozhodnutie, že má sa integrovať Generálny štáb, tak bolo by múdrejšie, aby tento Generálny štáb ostal v Trenčíne, aby sa zbytočne neplytvalo s finančnými prostriedkami, lebo tie finančné prostriedky nie sú, a uvidíte, koľko to bude stáť celé preloženie Generálneho štábu z Trenčína do Bratislavy.

V súvislosti s tým, že mám iba 10 minút, ďalšie pozmeňujúce návrhy uplatním, keď sa prihlásim do rozpravy.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Maxon a Gajdoš sa hlásia s faktickými poznámkami na vystúpenie. Končím možnosť ďalších prihlášok.

Pán poslanec Maxon.

Poslanec M. Maxon:

Vážené dámy,

vážení páni,

nemám v úmysle spochybňovať absolútnu výšku pridelených prostriedkov rezortu obrany. Pri tejto príležitosti by som sa chcel ospravedlniť pánu poslancovi Tuchyňovi, lebo na jeho vystúpenie som reagoval tým, že armáda má 21 miliárd. Nie je to pravda, armáda má 15,088 miliardy a obrana a bezpečnosť celkom je 21 miliárd, ale v tom je aj iné. Využívam túto príležitosť, ale by som vám všetkým chcel dať na zamyslenie skutočnosť. Nespochybňujem výšku zdrojov pre Armádu Slovenskej republiky, ale Strana demokratickej ľavice má rezort školstva, sociálnych vecí, pôdohospodárstva a obrany. Všetky tieto rezorty okrem obrany majú absolútny pokles v návrhu rozpočtu na rok 2000. Je to rozhodnutie v záujme Slovenskej republiky? Je to politické rozhodnutie vo vnútri Strany demokratickej ľavice? Je to silná pozícia muža obrany? Zo žartu, pani ministerka, vo VTV okrem iného, keď ste pán poslanec hovorili, zo žartu pani ministerka povedala, že tie prostriedky tam pridelila kvôli tomu, že mala obavu, že by ju prípadne pán minister zastrelil. Bolo to tam tak povedané, ale ešte raz opakujem, bolo to zo žartu. Ale ja si myslím, že z rozpočtu by sme si takéto žarty nemali robiť, keď je absolútny pokles rezortu školstva, absolútny pokles rezortu sociálnych vecí, pôdohospodárstva, treba naozaj zvážiť, či to bolo správne rozhodnutie vo vzťahu k armáde.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Gajdoš.

Poslanec J. Gajdoš:

Každý si chráni svoje, samozrejme, ja som tiež profesionálne deformovaný, preto tvrdím, že to všeobecné nadšenie, ktoré v súčasnej koalícii existuje vo vzťahu k rozpočtu kapitoly ministerstva obrany, je neoprávnené. Kto pozná kupecké počty, tak musí uznať, že mám pravdu. Ak z celkovej rozpočtovanej sumy 15 048 miliónov korún odrátame previsy z roku 1999 vo výške 1,6 miliardy korún, ak v dôsledku neuváženej integrácie a redislokácie Generálneho štábu do Bratislavy vzrastú náklady na cestovné a odlučné až do výšky 800 miliónov korún, vlastná integrácia rezortu a Generálneho štábu okrem bytov bude stáť 300 miliónov korún, kapitálové výdavky na nutné dokončenie rozostavaných stavieb predstavujú 300 miliónov korún, náklady príspevkových organizácií 190 miliónov korún a náklady rozpočtových organizácií mimo Armády Slovenskej republiky predstavujú 4 400 miliónov korún, tak armáde ako takej zostane 7 670 miliónov korún. Prosím vás pekne, tieto prostriedky nestačia ani na elementárne potreby života armády. Ak ešte vezmeme do úvahy, že z tejto sumy zhruba 45 percent prostriedkov ide na platy a odvody do fondov, tak proste ten stav Armády Slovenskej republiky je žalostný.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Panie poslankyne, páni poslanci, v rozprave vystúpili všetci poslanci, ktorí boli prihlásení a prítomní počas rozpravy v rokovacej sále. Pán poslanec Moric by mal teraz nasledovať, len nie je prítomný.

Prečítam poradie poslancov, ktorí sú ešte písomne prihlásení. Sú to poslanci Tkáč, Oberhauser, Slavkovská, Šepták, Drobný, Danko, Tarčák, Gabriel a pán poslanec Brhel.

Pán poslanec Tkáč, nech sa páči, máte slovo.

Poslanec V. Tkáč:

Vážený pán predsedajúci,

dámy a páni,

vždy pri prerokúvaní návrhu rozpočtu, teda návrhu zákona, ktorým sa upravuje štátny rozpočet v danej krajine pre príslušný rok, sme svedkami, a to platí aj pre iné krajiny, že, samozrejme, je tu vždy rozpor medzi opozíciou a koalíciou. Sú tu rôzne názory na jednotlivé položky a jednotlivé usmernenia finančných tokov v budúcom roku. Robiť štátny rozpočet je mimoriadne napätá a zložitá záležitosť a je pravdou, že ak mocnár, ktorý do rána prijíma rozhodnutie o tom, či treba niekoho popraviť alebo nie, tak sa určite, pokiaľ je trochu slušný a ľudský, trápi. Takisto aj neprideliť všetky prostriedky štátu na zdravie ľudí je vlastne ich čiastočná likvidácia. A ak by ani jedna koruna, ani jeden dolár, ani jedna marka nešli na asfalt, na tanky či na iné oblasti, tak by v zdravotníctve a v zdravotnom stave obyvateľstva bolo toho málo. Preto je náročné takéto rozhodovanie a som si plne vedomý aj tých slov, ktoré použijem, že pravda je aj pri tvorbe štátneho rozpočtu veľmi zložitá a náročná.

V každom prípade, ale pokračujú v tomto rozpočte, a on je barometrom, pokračujú negatívne hospodárske tendencie hospodárskej politiky vlády. Predpokladám, že sme v trhovom hospodárstve, kde vláda má obmedzené aj vstupy, aj výstupy, kde, samozrejme, váľať všetko na bedrá vlády nie je možné, a to už je jedno, či jej predsedá Ján Čarnogurský, či jej predsedá Vladimír Mečiar alebo predsedá tejto vláde Mikuláš Dzurinda. Vláda v trhovej ekonomike má iné funkcie a poslanie ako v socializme a vyžadovať od vlády všetko, znamená aj jej zodpovednosť vtedy, ak by mala v rukách štátny plán, direktívne a centrálne riadenie. Verím, že nie sú v tejto krajine slušní ľudia, ktorí by chceli tento návrat, ale v každom prípade rozhodovať o rozpočte je ťažká vec.

Tieto trendy sú predovšetkým vo filozofii prístupu v hospodárskej politike. Z rozvojovej stratégie sa dostávame neustále do reštriktívnej oblasti a potom sa divíme, že v rámci reštrikcií pri prepúšťaní ľudí je tu 30-percentný prepad stavebníctva, sú tu 12, 14-percentné miery inflácie, obmedzujú sa platy a mzdy, zvyšuje sa nezamestnanosť, že pri týchto ekonomických indikátoroch nemáme na sociálne poistenie, nemáme na zdroje do Národného úradu práce, pretože sa prepúšťa, pretože sa netvoria nové hodnoty, nepoberajú sa platy a mzdy a neplatí sa poistné. To je pravá príčina poklesu jednotlivých položiek vstupov. A preto si myslím, že je naozaj čas na prijatie programu obnovy Slovenska, v rámci ktorého sa zabezpečí ekonomický rast a rozvoj krajiny.

Teraz k jednotlivým položkám a okruhom, ktoré si myslím, že treba zvýrazniť. Chcel by som predovšetkým uviesť to, že v návrhu rozpočtu, a venoval som sa tomu aj minulý rok, pokračuje fyzická, psychologická i finančno-ekonomická likvidácia takej ustanovizne, akou je Matica slovenská. Chcel by som v tejto súvislosti uviesť, že plne súhlasím s tým, že princíp španielskej čižmy, ktorý používa táto vláda voči Matici slovenskej, úspešne funguje. Škrtenie, neodôvodnené a neoprávnené kritiky, vznášanie obvinení bez princípu prezumpcie neviny, to všetko sú inštitucionálne ťahy proti Matici slovenskej a ja plne podporujem tie požiadavky, ktoré hovoria o posilňovaní zákonných funkcií tejto inštitúcie. To by som chcel zvýrazniť.

V sociálnej oblasti mi dovoľte veľmi stručne citovať priamo z materiálu vlády, aby som aj cez presnú citáciu upozornil na niektoré riziká, na ktorých táto pasáž v sociálnej sfére stojí. Predovšetkým by som chcel uviesť, že sú tu háklivé položky, ktoré jasne skritizovala aj Národná banka Slovenska, a to je temer do 30 miliárd, pohybuje sa to rôzne od 22 až 30 miliárd od onkologického programu cez Sociálnu poisťovňu, oddlženie železníc a štátnych zdravotníckych zariadení, s ktorým súhlasím, ale len aby to bolo. Je to postavené na privatizácii. V tejto súvislosti, samozrejme, sú kritizované aj platby štátu do jednotlivých verejných fondov a na strane 25 sa jednoznačne konštatuje, že návrh nepredpokladá ďalšiu valorizáciu dôchodkov v sociálnom poistení.

O Sociálnej poisťovni budeme diskutovať predpokladám vo štvrtok. Nechcem teraz ísť do detailov, chcem len uviesť, že prapodstata je práve v tej hospodárskej politike, ktorú som kritizoval. Tým, že sa znižujú objemy výroby v stavebníctve a v ďalších odvetviach, tým že sa nepracuje, sa neberú mzdy a neplatí sa poistné. To ohrozuje v podstate aj zdroje do zdravotníctva. V sociálnej oblasti sa odporúča presunúť mechanizmus určovania životného minima na rozhodnutie vlády. Budeme možno zvažovať ústavnoprávny charakter takéhoto rozhodnutia, ale chcel by som povedať, že v dávkach sociálneho zabezpečenia sa zmeny týkajú úsporných opatrení oproti minulému roku, pardon, oproti roku 1999, ak bude minulý v porovnaní s budúcim rokom, o 800 miliónov korún, čo znamená pokles výdavkov na kúpeľnú starostlivosť o 300 miliónov korún a zníženie prídavkov na deti o 506 miliónov korún. Na kúpeľnú starostlivosť sa teda vyčleňuje o 300 miliónov Sk menej ako v roku 1999, a to bez patričnej legislatívnej aj kompenzačnej roviny. To, čo spôsobí slovenskému kúpeľníctvu, si neviem momentálne predstaviť.

V rozpočtovom objeme nie je premietnutá prípadná valorizácia súm životného minima. Je to na strane 28. Veľmi nízko sa určujú sociálne služby a dávky vo výške 126 miliónov pre neštátne subjekty, ktoré poskytujú sociálne služby. Sú tam všetky neštátne subjekty, ktoré rozhodnutím ministra práce, sociálnych vecí a rodiny cez granty sa poskytujú temer 160 neštátnym subjektom. Platí to aj pre iné neštátne subjekty, ktoré suplujú štát aj v dobrom slova zmysle z hľadiska ústavov sociálnej starostlivosti. V tejto súvislosti sa počíta aj s tým, že deficit v Sociálnej poisťovni aj v ostatných verejných fondoch sa má vykryť cez privatizáciu, konkrétne v Sociálnej poisťovni na dávky dôchodkového zabezpečenia cez oddlženie železníc vo výške 3,5 milióna korún a oddlženie štátnych zdravotníckych zariadení v sume 1,5 miliardy korún. Bodaj by tie fondy a prostriedky boli, až na to, že sú postavené na veľmi nejasných a vágnych princípoch Fondu národného majetku. Aj Národná banka Slovenska vo svojej expertíze, čítal som ten citát predsedovi vlády pred týmto rokovaním, Národná banka upozorňuje, že takéto kroky nebudú mať pozitívny dosah na rok 2001 a ten už treba vidieť, pretože na dlhopisy po takejto privatizácii nebudú zdroje. Analogicky už teraz nechcem strašiť, treba vidieť rok 2001 a v tom je teda spôsobilosť štátneho rozpočtu a jeho zákona vidieť tieto tendencie najmenej na 2 až 5 rokov dopredu. Zdroje v Sociálnej poisťovni budú pri takomto tempe a pri tejto hospodárskej politike totálne zdecimované v roku 2001, pričom nie sú ani zdroje na zvyšovanie dôchodkov, ktoré už by mali nastať najskôr v marci 2000 vzhľadom na drastické znižovanie životnej úrovne a rapídny rast životných nákladov.

V tejto súvislosti by som chcel povedať, že celkový mechanizmus kompenzácií bol na ministerstve práce najneskôr už v lete 1998 pred voľbami pripravený úplne inak, ako ho spustila táto vláda. Mali sme pripravené dávky, ktoré mali kompenzovať a zároveň robiť redistribúciu miliárd korún v oblasti dotácií do dopravy, v oblasti vzdelávania či v inej sfére. Bol pripravený právny režim príspevku na bývanie, bol pripravený právny režim príspevku na vzdelanie, bol pripravený právny režim príspevku na dopravu a mali sme zaviesť novú štátnu sociálnu dávku - sociálny príspevok. Tieto dávky mali vo svojej grafike zabezpečiť kompenzáciu všetkých tých opatrení, ktoré súvisia s prudkým zvyšovaním cien, s ich liberalizáciou aj v oblasti nájomného, v oblasti dopravy, v oblasti uzatvárania zmlúv vo verejnom záujme a a v konečnom dôsledku aj v riešení adresného poskytovania dávok. Ale ak je to postavené na tom, čo povedal pri tomto rozpočte podpredseda vlády, že 18 miliárd korún smeruje voči občanom, ktorí sú sociálne odkázaní a ktorí idú zneužívať tieto dávky, tak nech pánboh ochraňuje krajinu pred takýmito prístupmi, aké tu predviedol podpredseda vlády Mikloš. A to platí pre celý budúci rok.

Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Oberhauser je ďalší poslanec prihlásený do rozpravy.

Poslanec V. Oberhauser:

Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci,

vážená pani ministerka,

vážené panie poslankyne, páni poslanci,

štátny rozpočet pre rok 2000 je prvým rozpočtom tejto vlády, ktorý mohla systematicky pripraviť, na ktorý mala celý rok a ktorý je určitou charakteristikou, ako súčasná vláda pracuje, aké sú jej skutočné priority, ale aj aké sú výhľady, ak tento tím ministrov bude pokračovať vo svojej práci ďalej v rokoch 2001 a 2002. Čiže keď opozícia pristupuje k hodnoteniu tohto štátneho rozpočtu, vlastne automaticky hodnotí vo všetkých týchto troch oblastiach, ktoré som spomenul, tento vládny kabinet, hodnotí, ako bude vplývať na ďalší rozvoj Slovenskej republiky, aké budú predpoklady na úspešné procesy pripravujúce Slovensko na integráciu do Európskej únie.

Slovenská národná strana považovala schvaľovanie štátneho rozpočtu na rok 2000 za veľmi dôležitú úlohu, a preto venovala tejto príprave mimoriadnu pozornosť. Stretli sme sa s rozhodujúcimi organizáciami, ktoré ovplyvňujú spoločenský, politický a hospodársky život na Slovensku, a diskutovali sme o rôznych otázkach, ktoré súvisia s predloženým návrhom štátneho rozpočtu, s jeho kvalitou a s jeho dôsledkami, ktoré bude mať na hospodársky a spoločenský život v našom štáte. Preto je automaticky jasné, že predkladané stanovisko poslancov Slovenskej národnej strany, a teda aj moje, nie je len stanoviskom, ktoré by bolo vychádzalo z našich úzkych politických kruhov, ale sú to stanoviská, ktoré sú určitou sumarizáciou názorov celej odbornej verejnosti, ako aj spoločensky relevantných organizácií a orgánov. Ja som bol napríklad pri rokovaní so Slovenskou obchodnou a priemyselnou komorou, s Asociáciou zamestnávateľských zväzov, s predstaviteľmi cirkví, s predstaviteľom bankového sektora, daňovými odborníkmi a ďalšími a pri týchto analýzach sme naozaj museli konštatovať, že návrh štátneho rozpočtu nie je týmto dobrou správou pre Slovensko, nakoľko jeho príprava nebola taká adekvátna tej vážnosti a tej dôležitosti, ktorý tento štátny rozpočet pre život Slovenskej republiky má, a neboli ani zohľadnené veci, ktoré sme navrhovali už pri minulom štátnom rozpočte, na ktoré sme upozorňovali a očakávali sme, že príprava noviel štátneho rozpočtu bude tieto problémy riešiť.

Len jednu vec spomeniem z minulého štátneho rozpočtu. Upozorňovali sme napríklad na otázku šedivej a čiernej ekonomiky, na možnosti, ktoré sú tým, že sa dostáva ten ekonomický pohyb mimo zdaňovania, mimo legálnych ciest a potom je jasné, že štátny rozpočet jednoducho nemôže napĺňať príjmy. Poviem len jednu skutočnosť, na ktorú upozorňovali v týchto diskusiách v posledných týždňoch odborníci, ktorí sa s tým systematicky zaoberajú. Niektoré regióny Slovenska zaznamenali v štatistike takú situáciu, že sa konštatovalo, že úspory obyvateľstva neklesali, príjmy obyvateľstva stagnovali, ale výdavky pri nákupoch, pri spotrebe rástli. No odkiaľ tí ľudia zobrali peniaze? Jednoznačne sa ukazuje, že museli čerpať zrejme z tých mimolegálnych oblastí, zrejme ten obrovský pohyb peňazí, ktorý je v tej šedivej a čiernej ekonomike, napĺňal možnosť zvyšovania výdavkov. A to bol ten paradox, ktorý bol zhruba do septembra, že príjmy rástli oveľa intenzívnejšie, ako boli reálne možnosti, výdavky do spotreby rástli oveľa rýchlejšie, ako boli ich reálne možnosti z legálnej ekonomiky. A týmto sa vláda absolútne nezaoberala ani v príprave zákonov, ani v štátnom rozpočte, dokonca proti návrhu pána poslanca Prokopoviča sa tu ozvala dokonca vlna protestov z vládnych kruhov z obavy, že sa nenaplní štátny rozpočet, ak sa budú niektoré činnosti drobného podnikania a živnosti licencovať a paušálnymi daňami jednorazovo platiť vo vzťahu k štátnemu rozpočtu.

Čiže ak sa pozeráme na štátny rozpočet, tak v prvom rade vidíme, že má obrovské riziká, že v tomto návrhu štátneho rozpočtu, ktorý sa sústredil len na dosiahnutie 2-percentného schodku štátneho rozpočtu, jednoducho povýšiť celú tú úlohu a všetko, čo sa dialo okolo štátneho rozpočtu na jeden cieľ, ktorým bolo za každú cenu dosiahnuť 2 percentá schodku, to jednoducho nemôže byť kľúčovou úlohou pri tvorbe konštrukcie, ale aj potom pôsobenia štátneho rozpočtu. Jednoducho tu chýba komplexný pohľad na rozpočet, ktorý by potom pôsobil na makroekonomickú stabilitu a na komplexné usmernenie celého vývoja ekonomiky.

Za priority boli vybrané úlohy - zabezpečenie krytia štátneho dlhu, rezervy na realizáciu bankových záruk a výdavkov na výstavbu bytov a diaľnic. Ako som už povedal, keď potom zvýšil nejaký zostatok toho štátneho rozpočtu, tak ten sa rozpočítal na výdavky, ktoré tradicionalisticky sa v rozpočte riešia bez štrukturálnych zmien a bez štruksystémových krokov. A toto jednoducho muselo mať za dôsledok, že tento návrh štátneho rozpočtu nemôže kryť takýto výdavkový balík. Vážnym problémom je to, že sa síce sústredil na to, že sa majú dosiahnuť 2 percentá deficitu, ale sa zabudlo akosi na to, že ďalšie verejné fondy, Sociálna poisťovňa, zdravotná poisťovňa, úrad práce majú svoje balíky, v ktorom budú ďalšie deficity, a keď tieto spočítame, tak vlastne deficit dosiahne nie 2 percentá, ale realita je 4 percentá, pani ministerka zavádza komisárov z Európskej únie a takisto aj medzinárodné finančné inštitúcie, keď tvrdí, že ide dosiahnuť niečo inšie, ako je v realite pravda. Tu by bolo treba principiálne riešiť celé verejné financie. Bolo by treba naozaj principiálne pristúpiť k tomu, aby sa prípadne zobral úver, aby sa vytvoril trebárs prostredníctvom dlhopisov nejaký balík prostriedkov, ktorým by sa jednorazovo vykryli všetky tieto problémy, ktoré vznikajú vo verejných financiách a nie je to zúženie len na 2-percentný schodok v štátnom rozpočte.

Tak aby nepovedala pani ministerka, že nemáme návrhy, chcel som upozorniť, že je tu také riešenie, ktoré treba prehodnotiť, v Maďarsku tiež bolo napríklad jednorazové zvýšenie až na 10 percent HDP pri hodnotení schodku verejných financií a vyriešilo sa to. V Taliansku takisto je schodok až 3,8 percenta v porovnaní k našim 2 percentám. Čiže naše 4 percentá na riešenie celého schodku verejných financií sú riešiteľné a sú na to systémy, ako si s nimi poradiť. Veľmi vážnou je otázka naozaj aktívnej podpory rozvoja. Byty, tak ako sú koncipované, nie sú tým impulzom, ktorý pomôže rozprúdiť slovenské hospodárstvo. Diaľnice, vlastne poklesli vklady do diaľnic oproti minulému roku, takže tiež nebude tu nejaká významná dynamika. V riešení chýba vôbec podpora aktívnej politiky zamestnanosti a aj otázka, ktorú zaviedol povedzme návrh cez paušálne dane oživiť trošku tých drobných podnikateľov, nebude účinná, ak sa nepríde aj s balíkom finančných zdrojov na úverovanie týchto podnikateľov, ktorí by prišli cez to drobné podnikanie.

Rozsah problémov, ktoré tu treba riešiť, zapojenie Fondu národného majetku, iné riešenie v Sociálnej, zdravotnej poisťovni, riešiť fondy rozvoja práve pre oblasť hospodárskeho života, to všetko prináša rad návrhov, ktoré by pomohli ozdraviť štátny rozpočet a v tom prípade by aj celé postavenie doteraz navrhovaného malo inú logiku. Významná je tiež racionalizácia štátnej správy, tak ako je koncipovaná, je nedostatočná a ubližuje práve tým, ktorí sú v tej svojej štruktúre produktívnym prvkom štátneho rozpočtu, ale aj spoločenského, kultúrneho života.

V ďalšom budem v ústnom prihlásení pokračovať aj s pozmeňujúcimi návrhmi.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pani poslankyňa Slavkovská je ďalšia prihlásená do rozpravy. S faktickou poznámkou sa ešte hlási pani poslankyňa Tóthová. Končím ďalšie faktické poznámky.

Poslankyňa K. Tóthová:

Ďakujem.

Nedá mi nepovedať, pokiaľ ide o riziká štátneho rozpočtu, ktoré pán poslanec Oberhauser spomenul, že vlastne mnohé riziká prejdú aj ako platby do budúceho roku. A k týmto rizikám by som mala jednu otázku. V dôsledku oslabenia koruny sa zvýšili náklady na štátny dlh o 253 miliónov Sk. O koľko sa zvýšia budúci rok? Je to pokryté? Ja som študovala štátny rozpočet, návrh, a ja som to tam nevidela. Pani ministerka, buďte taká dobrá uviesť, pretože z tlače, z denníka SME viem, že nemáte vyriešené pokrytie 253 miliónov korún. Ak zalamujete rukami a nie je to pravda, potom asi tento denník klame. Mám tu výstrižok, ktorý, ak si budete želať, budem citovať.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Nech sa páči, pani poslankyňa Slavkovská.

Poslankyňa E. Slavkovská:

Vážený pán predsedajúci,

kolegyne, kolegovia,

ak dovolíte, ja by som sa chcela vyjadriť k rozpočtovaniu kapitoly ministerstva školstva, keďže už vo všeobecnosti tu bolo veľa názorov na túto kapitolu a všeobecne sa poslanci zhodli, či už koaliční alebo opoziční, v tom, že táto kapitola je nedostatočne financovaná, ja sa, samozrejme, k tomu pridávam, ale chcel aby som skôr povedať určité konkréta, kde ja vidím, že teda tých peňazí je málo.

V programovom vyhlásení vlády sa hovorí: "Vláda považuje výchovu, vzdelávanie za jednu zo svojich najvýznamnejších a trvalých priorít." To znamená, že tou prioritou malo byť školstvo aj vlani, aj v tomto roku, ale, žiaľbohu, už v druhom roku vlády ešte stále tou prioritou nie je. Keď sa pozrieme na tabuľku výdavkov, tak ministerstvo školstva sa dostalo na ôsme miesto v počte pridelených financií v porovnaní s rokom 1999, a to za ministerstvo obrany, za Generálnu prokuratúru, ministerstvo spravodlivosti, Najvyšší kontrolný úrad, Ústavný súd, Kanceláriu prezidenta, Kanceláriu Národnej rady a podobne. Takže tá priorita, o ktorej sa vo vládnom programe hovorí, je na ôsmom mieste. Ak by skutočne malo byť školstvo prioritou, potom by sa dalo hádam z týchto ôsmich kapitol, ktoré sa dostali pred ministerstvo školstva, ubrať nejaká finančná suma a dala by sa pridať ministerstvu školstva ako priorite.

Ak si zoberieme financie ministerstva školstva navrhované na rok 2000, tak musíme na jednej stránke povedať, že boli zvýšené tieto financie o 2,4 percenta, čo predstavuje sumu 162 miliónov. Samozrejme, tu však treba podotknúť, že toto malé zvýšenie je iba v oblasti bežných transferov a kapitálových výdavkov. Na druhej strane je zníženie a dosť výrazné v oblasti miezd a tovarov a služieb. Ak si, samozrejme, pripočítame k 2,4-percentuálnemu nárastu výdavkov ministerstva školstva štátnym rozpočtom predpokladanú infláciu vo výške 10,5 až 10,7 percenta, tak vlastne školstvo dostáva na rok 2000 menej oproti roku 1999 cca o 8 percent. Takže reálny nárast v stálych cenách je mínusový. Najhoršie je na tom položka 610, a to sú mzdy, ktorá poklesla o 66 miliónov. Ide zrejme o tú sumu, ktorá vychádza z uznesenia vlády znížiť počet zamestnancov v štátnej správe o 10 percent. Je zaujímavé, že keď sa ešte len hovorí o potrebe znižovania zamestnancov v štátnej správe, čo ja vôbec nechcem spochybňovať a súhlasím s touto myšlienkou, tak vtedy bolo prisľúbené, že ak sa zníži počet zamestnancov v štátnej správe, tak financie na mzdy, ktoré sa tým ušetria, ostanú v jednotlivých kapitolách, aby si tie kapitoly mohli pomôcť a aby týmito ušetrenými finančnými prostriedkami mohli zvýšiť mzdy a ostatné platové náležitosti pre tých zamestnancov, ktorí tam zostanú. No, žiaľ, nestalo sa tak, pretože tie financie, tie v tomto mojom prípade školy vôbec ani nedostali. No a keďže sa vysoké školy ohradili, že také direktívne nariadenie, že treba znížiť o 10 percent počet zamestnancov v štátnej správe, je zasahovanie do jej autonómie, čo je tiež teda pochopiteľné, tak vláda zmenila toto svoje rozhodnutie a ponechala na samotné vysoké školy, že koľko a akých pracovníkov prepustia.

Ich rozhodovanie však pod vplyvom pridelenia nižších mzdových prostriedkov je slobodné iba v teórii, ale nie v praxi. Ak si totiž ponechajú všetkých pracovníkov, nebudú ich mať čím zaplatiť, pretože tých 66 miliónov tam už rozhodne nie je. Takže ten mzdový limit ich tak či tak núti niektorých tých pracovníkov prepustiť. Potom by mohli jedine siahnuť na osobné príplatky, ktoré aj tak už v tom rezorte školstva nie sú veľké a mohli by teda znížiť mzdy tým ostatným, ktorí tam zostanú a myslím si, že to nie je populárne.

V oblasti miezd nie je pokryté ničím, skutočne ničím ani preraďovanie do vyšších tried a taríf z hľadiska bežného postupu, ktoré sa každoročne deje a na ktoré by sa, samozrejme, tiež malo prihliadnuť, pretože to preradenie zo zákona sa uskutočniť musí a potom znovu treba siahnuť na nejaké zásoby, ktoré sú zrejme na osobné ohodnotenia. Ak už hovorím o mzdách, tak si myslím, že veľkou iróniou je aj zvyšovanie tarifných platov od 1. júla o 4 percentá. V tomto kalendárnom roku neboli tarifné platy zvýšené vôbec, čiže bolo nulové zvyšovanie, a ak v roku 2000 to bude v priemere o 4 percentá od 1. júla, tak to sú vlastne 2 percentá na jeden polrok, no a vzhľadom na zvyšujúcu infláciu je to vlastne absolútne o ničom, zrejme o tom netreba ani hovoriť. To sa vôbec nepocíti.

Ešte jedna otázka v tejto oblasti, s ktorou sme sa, samozrejme, nezoznámili v štátnom rozpočte a nie je tam tá suma ani zakotvená. Keďže sa idú prepúšťať pracovníci v rezorte školstva, a to, čo sa týka už kapitol krajských úradov alebo samotnej kapitoly ministerstva školstva, tak treba počítať, samozrejme, s odstupným pre týchto zamestnancov. Koľko to je, aká je to vlastne suma, ktorú na toto odstupné treba a ktorá by mala byť zakomponovaná v štátnom rozpočte, pretože inak neviem, odkiaľ to vlastne jednotlivé školy zoberú.

Zlý trend je nasadený aj v položke 630 - to sú tovary a ďalšie služby, kde financie klesli o 32 miliónov namiesto toho, aby boli zvýšené v závislosti od očakávaného zdražovania energie v roku 2000, pretože z tohto sa vlastne platia energie.

Takisto je zaujímavé hovoriť aj o príjmoch. V zákone o štátnom rozpočte sa zrejme omylom hovorí o nižšej úrovni rozpočtovaných príjmov pre kapitolu ministerstva školstva oproti roku 1999. Skutočnosť je ale taká, že kým v roku 1999 boli príjmy rozdelené na dve skupiny, a to záväzné príjmy a poplatky za prijímacie pohovory, v novom rozpočte sa hovorí už iba o záväzných príjmoch a tie sú vyššie o 9,4 milióna. Najvýraznejšiu časť príjmov vždy tvoria príjmy vysokých škôl v rámci teda tejto kapitoly. Zvýšenie záväzných príjmov je potom možné dosiahnuť iba zvýšením poplatkov za prijímacie pohovory, poplatkov za ubytovanie a stravovanie a platby za predaj odbornej literatúry. Keďže v zákone o štátnom rozpočte je zakotvené, že nadpríjmy si môžu vysoké školy ponechávať, čo je, samozrejme, veľmi prospešné pre vysoké školy, na druhej strane je ale obava z toho, aby práve v položke 220, a to sú administratívne a iné poplatky, nenastal veľký pohyb smerom nahor, aby sa teda naplnili tie zvýšené príjmy.

Citeľné a nepochopiteľné zníženie nastalo aj v kategórii 630 - tovary a ďalšie služby o 32 miliónov. Keď si pripomenieme, že práve táto kapitola je skutočne stále poddimenzovaná a kvôli poddimenzovaniu tejto kapitoly tiež dochádzalo napríklad teraz k zastaveniu výučby na Univerzite Komenského, pretože tam sa počíta napríklad aj so spojovými službami, poplatkami za užívanie republikových a medzinárodných spojov a tak ďalej, tak sa treba opýtať, ako aj v tejto kapitole dokážu školy prežiť.

V kategórii 640 - bežné transfery je rozpočtovaná suma 119,8 milióna na štipendiá doktorandov, o tom som tu už dnes hovorila, je to zvýšenie, čo treba teda podotknúť, aby sme hovorili pravdivo, ale i napriek tomu oproti požadovanej sume tu chýba 24 miliónov. Ináč nebude možné prijímať v takom počte nových doktorandov, aké majú vysoké školy v pláne, a okrem toho nebude možné ani preraďovať v zmysle zákona doktorandov z 8. do 9. platovej tarify. Takže tu si myslím, že naozaj treba zvýšiť tú sumu, ktorú vysoké školy požadujú a nie, samozrejme, neoprávnene.

Návrh rozpočtu pre vysoké školy na rok 2000 je reálne teda najmenej o 14 percent nižší. Ako nevyhnutne treba vidieť, tak skutočne by bolo treba zvýšiť aspoň toľko, aby sa vyrovnal rozpočtu v tomto kalendárnom roku. No a kde na to vziať, pretože tá otázka tu sústavne zaznieva, tak ja poviem iba jednu takú myšlienku, ktorá bola povedaná pri schvaľovaní rozpočtu na tento kalendárny rok a ktorú povedala pani ministerka financií, že v tomto roku, teda v roku 1999 sa budú snažiť zvýšiť efektívnosť výberu daní, aby touto zvýšenou efektívnosťou sa viacej naplnili príjmy a potom sa mohlo viacej rozdeľovať. Takže ja si myslím, že ak sa teda toto splnilo, pretože to bol záväzok na tento rok, tak práve v tejto zvýšenej efektívnosti výberu daní je možné pridať aj kapitole ministerstva školstva a kapitolám krajských úradov pre oddelenia školstva.

Ďakujem za pozornosť.