Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Hofbauer.

Poslanec R. Hofbauer:

Opakovane tu zaznievajú úvahy o rušení fondov pre rôzne okruhy investičnej činnosti. V zásade je to možné, ale to je cesta naspäť k plánovanému hospodárstvu pred rokom 1989. A to bola cesta, ktorá dokumentovala, že takýmto smerom sa pozitívny vývoj jednoducho neuberá. Fondy pre investičnú výstavbu, konkrétne na výstavbu komunikačných sietí, predsa nie je výmysel súčasnej vlády, respektíve Mečiarovej vlády, a to nie je vôbec objav Slovenska. To sú predsa osvedčené metódy, ktoré sa používajú na výstavbu líniových sietí či už v Nemecku, Rakúsku, Švajčiarsku, prakticky vo všetkých štátoch Európskej únie, pretože takéto investičné celky sa nebudujú zo štátneho rozpočtu a už vôbec nie z roka na rok tak, že v decembri nemá vláda ešte ani tušenie, čo sa jej podarí nahonobiť od prvého januára. To je prvý okruh.

Druhý okruh. Riešenie problematiky dopravy, to je systémové riešenie. V rámci toho systémového riešenia súčasná koalícia prakticky nespravila nič, pretože robí náhodné kroky systémom "štychpróby". Prvým krokom bolo Palackove zrušenie vývoja výroby autobusov, a to aj malokapacitných autobusov. Druhým krokom nesystémového riešenia je rušenie regionálnych tratí.

Dámy a páni, týmto smerom cesta nevedie. Cesta vedie procesom komplexného hodnotenia dopravnej obsluhy územia, a nie takým spôsobom, že to, čo je neefektívne, to sa ruší. Predsa, ak sa zrušia dopravné dostupnosti jednotlivých regiónov, tak sa vlastne tieto regióny jednoznačne umŕtvia. Mňa mrzí to, že táto vláda nechodí po osvedčené príklady do štátov, kde to je už odskúšané. Uvediem príklady Írska, Nórska, Švajčiarska. To sú štáty, ktoré sú porovnateľné územím, rozlohou aj osídlením so Slovenskou republikou.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pani poslankyňa Tóthová.

Poslankyňa K. Tóthová:

Ďakujem.

Chcem nadviazať na tú časť, kde hovoril pán poslanec Tatár o vlastne spotrebe štátu verejných výdavkov. Plne s ním súhlasím, že ich treba znížiť. Lenže už minulý rok táto vláda deklarovala zníženie tejto spotreby štátu a vlastne štatistika nám hovorí, že sa spotreba štátu vlastne o 2 percentá zvýšila od nástupu tejto vlády. Ďalej sa prijímajú právne predpisy, ktoré rozmenené na drobné, budem ich môcť aj citovať neskôr, vlastne znamenajú nárast administratívy. Už o pripravovanej reforme miestnej správy sa ani nezmienim, pretože dodnes nevieme, ako bude vyzerať. A chcem upozorniť, v rámci rozpočtu pri tomto prerokúvaní sa prijímajú zákony, ktoré vlastne v praxi majú opačný výsledok, ako bol zámer. Napríklad zákon o koncesionárskych poplatkoch, môžem citovať: "Právnické osoby si môžu napríklad televízne prijímače po štyroch rokoch jednoducho odpísať." Tak ich tieto právnické osoby odpisujú a bolo konštatované, že 10 tisíc podnikateľov sa už vlastne odhlásilo. Znamená to znížený počet platcov. Znamená to znížené príjmy do rozpočtu. Takže ja už viackrát hovorím a znovu opakujem, tu sa voda káže a niečo úplne iné sa robí, teda pije sa víno.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Maxon.

Poslanec M. Maxon:

Ďakujem pekne.

Dovoľte mi, aby som reagoval na vystúpenie pána poslanca Tatára rečníckou otázkou. Pán poslanec Tatár, ste si istý, že ste hovorili o návrhu rozpočtu na rok 2000? Pretože to bolo druhé exemplárne vystúpenie, keď sa hovorilo o inom rozpočte, aký máme na stole. To prvé nám predviedol predseda vlády. U predsedu vlády to, samozrejme, môžeme tolerovať, lebo viac ako mesiac cestoval, tak omylom mu možno dali nejaký iný návrh rozpočtu, ktorý tu prezentoval, ale vážené dámy a páni, to, čo nakoniec tu bolo prednesené z úst pána poslanca Tatára a celkom iste to, čo bolo prednesené z úst pána ministerského predsedu, to by sa celkom hodilo na návrh rozpočtov, ktoré už máme za sebou. Návrh rozpočtu 1996 a 1997. Tak prosím, administratívne si dajte do poriadku podklady a na základe týchto podkladov hovorte. Ak budete hovoriť na základe podkladov, tak potom nám tu nemôžete hovoriť, že do oblasti bytovej výstavby ide 8,6 miliardy, lebo aj ten najskúsenejší ekonóm a najpozornejší čitateľ to v rozpočte nenájde. Uvádzate to všetko pod nejakou memorandovou položkou, pod čiarou, a keď tie sľubované memorandové položky spočítame, tak potom by sme museli privatizovať aj telekomunikácie Maďarska, Poľska, Rumunska, Bulharska a Juhoslávie. A nielen Slovenské telekomunikácie. Tak preboha živého, už s tým prestaňte.

A ešte celkom na záver jednu poznámku. Ja som veľmi rád, pani poslankyňa Kadlečíková, že ste pánu Tatárovi vyslovili vďačnosť za jeho vystúpenie, lebo počas celého pôsobenia v parlamente o nič iné sa neusiluje, len aby sedliaci dostali menej peňazí. Takže gratulujem vám k dobrej spolupráci. (Potlesk.)

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Ďalší v poradí prihlásený do rozpravy je pán poslanec Kužma.

Poslanec J. Kužma:

Vážený pán predsedajúci,

vážené dámy,

vážení páni,

dovoľte mi, aby som v mojom vystúpení k návrhu zákona o štátnom rozpočte Slovenskej republiky na rok 2000 vystúpil v dvoch častiach. V prvej žiadam zo spoločnej správy vyňať na samostatné hlasovanie tieto body.

Po prvé. Presun medzi kapitolami - C IV zvýšiť prostriedky pre Červený kríž o 4 419 tisíc korún presunom z kapitoly VPS skupina IV z položky 4109 presun 2 946 tisíc a z položky 4229 presun na 1 473 tisíc korún. Svoj návrh zdôvodňujem tým, že Slovenský Červený kríž je národná spoločnosť, ktorá pôsobí na území Slovenskej republiky v zmysle Ženevských konvencií a riadi sa vlastným zákonom číslo 84 z roku 1994. Návrh rozpočtu Slovenského Červeného kríža pre rok 2000 je 123 580 tisíc korún, kým dotácia zo štátu pre rok 1999 bola 33,978 tisíc korún plus 6 miliónov, teda na sumu 40 078 tisíc korún, čo pri úsporných opatreniach a regulácii v roku 1999 tvorilo len 37 500 tisíc korún. Plánovaná dotácia pre rok 2000 je však len 30 581 tisíc korún, čo predstavuje krátenie o 24 percent voči roku 1999. Štátna dotácia prostredníctvom kapitoly zdravotníctva predstavuje len jednu štvrtinu z rozpočtu Slovenského Červeného kríža, zvyšok tvoria zbierky a granty.

Na záver chcem zdôrazniť, že Slovenský Červený kríž plní úlohu rezortu zdravotníctva, rezortov školstva, obrany, vnútra, zahraničných vecí a takisto rezortu práce a sociálnych vecí. Preto vás dámy a páni, žiadam, aby ste podporili v samostatnom hlasovaní návrh zdravotníckeho výboru.

Po druhé. Návrh na samostatné hlasovanie zo spoločnej správy súvisí s mojím zaradením vo výbore pre kultúru a médiá, kde tento výbor odporučil schváliť zvýšené výdavky o 200 miliónov korún z kapitoly ministerstva obrany pre Slovenskú televíziu.

Po ďalšie. V kapitole Slovenský rozhlas zvýšiť o 60 miliónov Sk presunom z kapitoly Ministerstva obrany Slovenskej republiky. Svoj návrh zdôvodňujem tým, že každá demokracia niečo stojí. Na rozdiel od komerčných televíznych a rozhlasových staníc sú úlohy verejnoprávnych médií v spoločnosti iné a tieto musia šíriť pojmy ako demokracia, ľudské práva, šírenie myšlienok, informácií a vzdelávania. Komerčné televízne a rozhlasové stanice svojím zameraním a zákonite vyššou sledovanosťou, ktorá sa u nás pohybuje na hranici 70 percent voči verejnoprávnym a v Európskej únii až v pomere 80 : 20, má vplyv na ich horšie získavanie reklamy alebo náhradného plnenia umožňujúce ľahšie ich financovanie. Verejnoprávne médiá by mali v budúcnosti a budú musieť aj v nepriaznivej ekonomickej situácii a ostrej politickej polarizácii a tlakom rôznych straníckych skupín odolávať, byť silne politicky a ekonomicky nezávislé, čo sa nebude dať bez vyčlenenia koncesionárskych poplatkov. V roku 2000 je však ešte potrebné zvýšiť dotáciu z dôvodu postavenia monopolného poskytovateľa telekomunikačných služieb, ktorých ceny indexov rastú jedenapolnásobne. Upozorňujem, že v roku 2000 sa uvažuje s ich privatizáciou a staré dlhy Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu za roky 1998 a 1999 ich môžu zničiť, a tým znefunkčniť verejnoprávne vysielanie obidvoch médií, hlavne v štvrtom kvartáli roku 2000. Z tohto dôvodu vás žiadam o podporu návrhu, ktorý predložil výbor pre kultúru a médiá.

Po tretie by som sa chcel trošku vyjadriť ešte k bytovej otázke. Vážené dámy a páni, na záver mi dovoľte sa vyjadriť k návrhu koncepcie financovania bytovej politiky, ktorá na Slovensku stagnuje v zásade už od roku 1989, čo má viaceré nežiaduce dôsledky jednak na občanov, ako aj na potenciálnych záujemcov o byt, ale aj na celý priemysel a celé odvetvie a nadväzne na to aj ostatné odvetvia, ktoré sú priamo naviazané na stavebnú výrobu. Tento priemysel je dlhodobo v krízovom režime aj napriek tomu, že v tom nastal obrat a jeden z najväčších kvalitatívnych skokov. Ak porovnáme kvalitu stavebnej výroby za obdobie rokov 1989 až 2000, zisťujeme, že tento rezort spravil obrovský skok vpred.

Tento stavebný priemysel spolu s poľnohospodárstvom vytváral pracovné príležitosti pre menej vzdelané skupiny ľudí, ktoré pri jeho stagnácii prepadli do takzvanej sociálnej siete. V súčasnosti navrhované financovanie bytovej výstavby z troch zdrojov, a to zo Štátneho fondu rozvoja bývania 40 percent, hypotekárnych úverov 3 percentá a stavebného sporenia 52 percent je do značnej miery nevyrovnané a toto financovanie prebiehalo v roku 1992 až 1998. Do budúcnosti v súlade so strednodobou koncepciou je potrebné do roku 2005 prejsť na rovnomernejšie financovanie, kde v pomere hypotekárne úvery by dosahovali 39 percent, Štátny fond rozvoja bývania 22 percent a stavebné sporenie by tvorilo 39 percent. Týmto by došlo k predpokladu, aby sme obdobným spôsobom ako Európska únia financovali výstavby bytov. V roku 2010 by mali hypotekárne úvery vzrásť až na 71 percent, Štátny fond rozvoja bývania klesol na 9 percent a stavebné sporenie na 20 percent.

Na záver konštatujem, že s návrhom štátneho rozpočtu v tejto oblasti nie som celkom spokojný, ale musím uznať rastúci trend financovania rozvoja bytovej výstavby, aj keď investície do tohto odboru rastú rýchlejšie. Napriek tomu, že v budúcnosti nebude dôležité len toto priame financovanie, je potrebné aj vytvoriť daňové nástroje stimulujúce investorov na investovanie v oblasti bytovej výstavby, obnovy bytového fondu ako systému daňových odpočítateľných položiek.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

S faktickou poznámkou na vystúpenie pána poslanca Kužmu sa hlási pani poslankyňa Tóthová. Končím možnosť ďalších prihlášok.

Pani poslankyňa, máte slovo.

Poslankyňa K. Tóthová:

Ďakujem.

Už mi ide, ako vidím, čas. Ja chcem nadviazať na vystúpenie a upozorniť na článok z 19. júna 1999 v Národnej obrode, kde s veľkými písmenami bolo uvedené vyjadrenie predsedu vlády Dzurindu. Citujem: "V roku 2000 razantný nástup stavebníctva." Bola som veľmi zvedavá, ako sa toto vyhlásenie splní. Pozerala som rozpočet a financie, ktoré sú tam, sú úbohé. V tomto roku, teda v roku 1989 zo sľubovaných 10 tisíc bytov bolo dostavaných 488, opakujem 488, aj to prevažne dokončenie tých bytov, ktoré boli rozostavané za našej vlády. Infraštruktúra, ktorá je nutná k výstavbe bytov, nie je takmer vôbec v rozpočte pokrytá. Teda otázka na pani ministerku financií: Kde sú financie na splnenie vyhlásenia Mikuláša Dzurindu z 19. júna 1999, že v roku 2000 bude razantný nástup stavebníctva? Ja si myslím, že je to ďalšie bombastické vyhlásenie, ktoré má veľmi ďaleko od reality. Žiaľ, veľmi ďaleko od reality.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Ďalší v poradí prihlásený do rozpravy je pán poslanec Osuský. Po ňom sa pripraví pani poslankyňa Rusnáková, po nej pán poslanec Kandráč, Sitek. Posledný je pán poslanec Moric.

Poslanec P. Osuský:

Vážený pán predsedajúci,

vážená pani ministerka,

vážené dámy,

vážení páni,

o rozpočte krajiny, ktorá je v situácii, ako je naša, sa dá povedať len toľko, že ho môžeme schváliť taký, aby sme sa v ňom vystreli podľa toho, aká dlhá je deka. Preto si to uvedomujem nielen ako poslanec Demokratickej strany a tiež SDK, ale i ako člen školského výboru, teda výboru pre vzdelanie, vedu, mládež a šport. Dovolil by som si povedať niečo na tému tých pozmeňujúcich návrhov, ktoré prijal, zhodou okolností jednomyseľne, náš výbor. Všetky tieto návrhy sú v kapitole, ktorá hovorí o presunoch medzi kapitolami, to znamená C IV, pretože si vážne uvedomujeme, že nie je možné, i keď zvážime dôležitosť vzdelania, vedy a výskumu pre túto krajinu a jej budúcnosť, zvyšovať štátny dlh a vlastne podrývať snaženie, ktorého cieľom je udržať primeranú bilanciu. Napriek tomu sa však viaceré z našich pozmeňujúcich návrhov týkajú istého smerovania a filozofie, ktorá by sa v budúcnosti mala prehĺbiť a siahnuť na doteraz zvykové rozdeľovanie prostriedkov. Tak ako vítame možnosť osobitného financovania z účtu, ktorý bude vlastne motivačným faktorom pre aktivity vysokých škôl, musíme konštatovať, že v transformujúcej sa krajine, kde čím ďalej viacej fungujúcich podnikov je v súkromných rukách a tie, ktoré sú v štátnych rukách, sú veľmi často nefungujúce, je pretrvávanie pomerne vysokého podielu - ide o stovky miliónov, konkrétne vyše 400 miliónov korún rezortného výskumu ministerstva hospodárstva podľa nás naďalej neudržateľných.

Iste každý uzná, že vysoké školy a Slovenská akadémia vied sú skutočne tými významnými vzdelávacími a vedeckými inštitúciami, ktoré sú vo svojej podstate naviazané na štátny rozpočet. Na druhej strane je iste každému zrejmé, a teraz to poviem bez ohľadu na existenciu konkrétnych výskumných ústavov, že ak chce vyrábať Volkswagen lepšie prevodovky, ak chce mať Matador Púchov lepšiu zmes na pneumatiky, ak chce vyrábať Suchard Jacobs Figaro lepšiu čokoládu, musia to vyskúmať vo svojich laboratóriách, za svoje peniaze, a nie zo štátnych zdrojov. Preto sme v bode 8 C IV navrhli presunúť Slovenskej akadémii vied po 35 miliónov korún z kapitoly ministerstva hospodárstva a ministerstva poľnohospodárstva s tým, že považujeme naďalej za neudržateľné masívne toky na vedu a výskum do výskumu v rezortoch, ktorý reálne čím ďalej tým viac bude musieť stáť na vlastných nohách.

V iných prioritách, ktorých sa náš výbor pri zvažovaní kapitoly školstva v rozpočte na rok 2000 dotkol, sa presuny a finančné sumy pohybujú v relatívne nízkych hodnotách. Ide o desiatky miliónov, niekedy i menej, ale ide opäť o oblasti, ktoré sú nevyhnutné na to, aby na vysokých školách nezanikol výskum, aby neprestali prichádzať nové kádre a aby sa naďalej nezhoršovala existujúca situácia, keď sa vedeckí pracovníci posúvajú do vekovo vyšších kategórií a za nimi sa otvára priepasť. Preto si dovoľujem navrhnúť, aby sme okrem bodu 8 hlasovali zvlášť aj o bode 15, a odporúčam podporiť pozmeňujúci návrh výboru pre vzdelanie, vedu, mládež a šport v bode 15, ktorý hovorí o podpore štipendií pre doktorandov.

Body 16 a 17, ktoré prerokúval náš výbor, sa týkajú podpory programov v oblasti vzdelávania. Opäť ide o relatívne nevysoké sumy, ktoré ale umožnia profitovať zo širšieho kontextu v styku s civilizovanými krajinami Európy a sveta. A preto si myslíme, že by sa z bodu 16 kapitoly Všeobecná pokladničná správa: rezerva na prípravu presunu kompetencií v štátnej správe mohli presunúť prostriedky do podpory programov v oblasti vzdelávania. Hovorím to s plným vedomím toho, že presun kompetencií je nevyhnutný, len nie som presvedčený, že uvedené prostriedky budú v tomto roku potrebné v celom rozsahu. To isté platí v položke 17, kde opäť považujeme za primerané použiť ako zdroj relatívne malé percento, konkrétne 2 percentá zo sumy, ktorou disponuje v oblasti vedy a výskumu ministerstvo hospodárstva.

V rámci príslušných kapitol si náš výbor v kapitole C V dovolil navrhnúť zvýšiť v kapitole ministerstva školstva položky mzdy, platy a ostatné osobné vyrovnania na úpravu miezd vedeckých pracovníkov z vysokých škôl. Dovoľujem si zdôvodniť: vláda prijala, že (efektívne od 1. septembra) dôjde k malej, ale predsa úprave nedôstojných platov pracovníkov školstva. Stalo by sa, ak by sme neprijali tento pozmeňujúci návrh, ktorý vyjadrený v korunách stojí 5,8 mil. korún, že vedeckí pracovníci, ktorí sa často výrazne podieľajú na pedagogickom procese vysokých škôl, ostanú ešte aj o tých 450 korún mesačne ukrátení. Zdalo by sa mi jednak nedôstojné, a jednak aj nefér, ak by vláda prijala riešenie v prospech pedagogických pracovníkov od základného až po vysoké školstvo, aby opomenula túto kapitolu ľudí, ktorí sa na pedagogickom procese podieľajú.

A moja posledná žiadosť sa týka v kapitole C V: presuny v rámci príslušných kapitol, podpory našej špičkovej olympijskej účasti v Sydney. My sme, samozrejme, dostali do výboru požiadavku na podporu ďalších kapitol týkajúcich sa športu cez fondy a podobne. Sám ale súhlasím s tým, že možnosti sú obmedzené, a myslím si, že v olympijskom roku je primerané koncentrovať sa na zdar špičkovej účasti Slovenska na letných olympijských hrách a v takom roku je zrejme nevyhnutné, aby ostatné kapitoly športového života boli možno šetrnejšie, pretože naším cieľom by oprávnene mal byť úspech na letných olympijských hrách.

K tej kapitole C V bod 1 si dovolím povedať ešte jednu vec. Zrejme to bude otázka zásadného rozhodnutia. Centrum vedecko-technických informácií má už roky naprojektovanú stavbu budovy na Dúbravskej ceste. Povedané jednoducho, stojí z nej zatiaľ vykopaná jama. Tá budova má stáť 450 miliónov korún. Pritom by sa pri optimistickej vízii dostupnosti týchto prostriedkov toto financovanie dialo roky. Je teda absolútne isté, že tá suma by bola nakoniec vyššia ako 450 miliónov korún. Neviem si predstaviť, že ak si uvedomíme priority všetkého toho, o čom som doteraz hovoril, je reálne a dobré investovať pol miliardy do tejto budovy v akomsi výhľadovom pláne. Preto sa mi ani nezdá reálne, aby sa do konzervovania jamy, ktorá stojí na Dúbravskej ceste, investovalo 35 miliónov korún, ako je plánované v rozpočte.

Myslím si, že existuje iste veľa dobrých vecí, ktoré by sa dali perspektívne financovať na konto tejto relatívne obrovskej, takmer polmiliardovej investície. A to hovorím ešte raz o optimistickej pol miliarde a o tom, aby sme zvážili aspoň načať tieto peniaze v prospech lepších vecí.

Ešte raz chcem podčiarknuť, že náš výbor prijal jednoznačne to, že nechceme siahnuť na rozpočet kapitoly ministerstva obrany, pretože nám je jasné, že tento rok, ktorý prichádza, je pre Slovenskú republiku aj pre mňa osobne predovšetkým rokom, keď treba robiť všetko pre transformáciu armády. Keď vieme, že nie je dosť to, čo dostane, vieme, že je to ten rezort, ktorému by sa nemalo brať. Veríme, a to i s pánom ministrom školstva, ktorý to vyjadril na schôdzi nášho výboru k rozpočtu, že ak je budúci rok rokom armády, nad čím by sa možno mohol pán poslanec Tuchyňa pousmiať, tak že v roku 2001 príde aj rok školstva.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Osuského je 6 pánov poslancov, posledná pani poslankyňa Aibeková. Končím možnosť ďalších prihlášok.

Pán poslanec Delinga.

Poslanec P. Delinga:

Ďakujem za slovo.

Pán poslanec Osuský sa priznal k ďalšej svojej likvidátorskej úlohe, kde povýšil v jednom rezorte úlohu vedy a techniky na úkor štátneho rozpočtu ako bezprecedentnú, že inak to nejde, a na druhej strane, ako sa povie pod čiernu zem povedal, že načo sú tam štátne prostriedky v rezorte pôdohospodárstva na zabezpečenie úloh vedy a techniky, teda riadených úloh, ktoré tento rezort veľmi významne a dôležite zabezpečuje aj v tomto liberalizovanom prostredí.

Rezort pôdohospodárstva je jediný, ktorý si dokázal nielen na vrub štátnych prostriedkov, ale aj svojou politikou predchádzajúcich rokov udržať vedecko-technickú základňu a ktorá veľmi významne prispieva svojím riešením a svojimi koncepciami k tomu, že v rezorte sa dôsledne uplatňuje inšpekcia na potraviny, na zdravé potraviny, na plemenársku prácu, samozrejme, proexportná politika, ktorá je veľmi dôležitá. A tu sa pozrime na to, príde príprava rozpočtu na rok 2000, je to v oku a v merku poslancov Demokratickej strany, aby zasiahli do rezortu, a aj keď nie veľa, ale predsa len sa pokúsili odobrať tomuto rezortu ďalších 13 miliónov korún na vrub vedecko-technickej základne. Myslím si, že ako môže jeden poslanec hovoriť, že podporuje vedu a techniku a školstvo do budúcnosti, keď z rezortu chce zobrať peniaze a nehľadá rezervy v tých rezortoch, ktoré by túto vedecko-technickú základňu mali rozvíjať. Myslím si, že to je absolútne neprijateľné a poľnohospodári toto skutočne nemôžu ďalej...

(Zaznel zvuk časomiery.)

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Cuper.

Poslanec J. Cuper:

Pán Osuský, keď pravicový alebo tvrdo pravicový politik používa kryptokomunistickú demagógiu na obhájenie neobhájiteľného, vždy to vyzerá veľmi smiešne. Dojala ma vaša starostlivosť o to, že by ste nechceli ako predseda výboru zruinovať štátny rozpočet alebo presne na úkor školstva, aby sa nezvýšil dlh. Pán Osuský, vo vašom vystúpení chýbalo to, čomu sa hovorí poznanie pravdy. Vy nerozlišujete základný a aplikovaný výskum a práve preto vám unikajú niektoré súvislosti a presviedčate ľudí, že na ten aplikovaný výskum áno, tam by si mali podniky prispievať, ale základný výskum sa robí v každom štáte a štát naň pripláca, ak ho sám nefinancuje, pretože nie sú schopné rezorty ho samy financovať. A vy tvrdíte, že ho treba jednoducho zrušiť. Na úkor toho ako tvrdo pravicový politik a ja by som povedal po vystúpeniach k tej kosovskej kríze aj ako jastrab a vojnový štváč v tomto parlamente, lebo ste obhajovali agresiu NATO v Kosove, tvrdíte, že treba dať peniaze na prípravu armády do NATO. Áno, pán Osuský, treba ale občanom povedať, že tie peniaze pôjdu predovšetkým do Spojených štátov a iných západných krajín, ktoré budú dodávať techniku na transformáciu, takže občania Slovenskej republiky z toho veľký úžitok naozaj nebudú mať, najmä nie študenti vysokých škôl. A ja som za to, aby sa radšej presunuli tie prostriedky na školstvo.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Gajdoš.

Poslanec J. Gajdoš:

Pán poslanec Osuský, nie so všetkým, čo ste tu povedali, je možné súhlasiť, ale chcel by som objektívne oceniť vecnosť vášho vystúpenia. Každopádne štát garantuje svoj strategický záujem v oblasti vedy, výskumu a do tejto oblasti smeruje i dostatočné finančné zdroje. Preto nemôžem s vami súhlasiť, že jednoznačne treba ubrať finančné prostriedky rezortom pôdohospodárstva, zvlášť nie tomuto rezortu, ktorý je katastroficky poddimenzovaný, a rezortu hospodárstva, a jednoznačne ich presunúť do kapitol vysokých škôl. Aj keď som naopak presvedčený a v tomto smere s vami súhlasím, že centrum základného výskumu pre štát sa má odohrávať práve na tejto pôde. Ak by sme takto jednostranne pristupovali k otázke vedeckého výskumu, presmerovali zdroje a presmerovali vedecký výskum len do týchto inštitúcií, myslím si, že štát by nemohol postihnúť celú škálu svojich strategických záujmov. Na druhej strane súhlasím s vami, že prevažná časť prostriedkov na aplikovaný výskum musí byť vecným bremenom fyzických a právnických osôb, ktoré majú interes zvyšovať kvalitu, umiestňovať svoje výrobky na trhoch, byť konkurencieschopní. Tá odozva, samozrejme, vložených prostriedkov alebo návratnosť vložených prostriedkov závisí od kvality tohto výskumu. Tak v tomto smere by som s vami súhlasil.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pani poslankyňa Slavkovská.

Poslankyňa E. Slavkovská:

Ďakujem pekne.

Ja by som chcela súhlasiť s pánom poslancom Osuským v tom zmysle, že skutočne veda a výskum vo vzťahu k rozvoju národného hospodárstva zohrávajú veľmi dôležitú úlohu, pretože ak chceme zakladať nejaké rozvojové trendy, tak môžeme ich zakladať aj na rozvoji vedy a techniky. Nechcem sa vyjadrovať k tomu, že odkiaľ by sme mali zobrať peniaze, myslím si, že ja by som súhlasila aj s tým, nech sa zvýši štátny dlh a vôbec je to úloha vlády, odkiaľ zobrať peniaze, ale chcela by som sa pripojiť k tomu, že naozaj treba pridať určité financie, ja potom podám na to aj nejaký návrh pri svojom vystúpení, na Slovenskú akadémiu vied. Vychádzam totiž zo zasadnutia asociačného podvýboru Európskej únie pre inováciu vedy a techniky, ktorý zasadal 26. 10. v tomto roku v Bratislave, kde bola vyjadrená veľmi vážna pochybnosť zlepšenia stavu vo vývoji výdavkov na vedu a techniku a doslova sa tam konštatovalo, že Slovenská republika nevenuje dostatočnú pozornosť rozvoju vedy a techniky. Čiže ak si zoberieme ten trvalý klesajúci trend podpory na vedu a techniku, tak to vlastne úplne spochybňuje aj v očiach tohto asociačného podvýboru schopnosť Slovenskej republiky približovať sa štandardom Európskej únie na vstup Slovenskej republiky do tohto spoločenstva. A keďže práve v dnešných dňoch sa toľko hovorí o tom, že 15 kapitol chceme načať a chceme teda rokovať o vstupe do Európskej únie, tak si myslím, že práve Slovenskej akadémii vied, ktorá robí vedu a výskum, by sme tieto peniaze mali pridať.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pani poslankyňa Kadlečíková.

Poslankyňa M. Kadlečíková:

Ďakujem, pán predsedajúci.

Ja by som chcela zdôrazniť, že pán poslanec Osuský má východiská, ktoré prezentoval vo svojom vystúpení, podložené najmä tou skutočnosťou, že veda vždy tak aplikovaná, ako aj teoretická základňa v Slovenskej republike bola na vysokej úrovni. Dnes v podstate trpíme všetci, a teda sa snažíme nájsť finančné prostiedky, ako situáciu riešiť. Ja však nepovažujem, pán poslanec Osuský, 300 miliónov korún, ktoré idú na aplikovanú vedu do rezortu pôdohospodárstva, za masívne. Dokonca ide o tretinu toho, čo predtým išlo do rezortu pôdohospodárstva. Ale treba vidieť, že asi tretina z týchto prostriedkov sa využíva hlavne na univerzitách, keď systémom konkurzov rezortné inštitúcie vlastne umožňujú takto vstup univerzitám, aby riešili ich aplikované problémy a vďaka tomu, že rezort pôdohospodárstva si dokázal ako jediný zachovať na takej úrovni aplikovaný výskum. Je to aj jediný rezort, ktorý dokázal do vlády predložiť koncepciu vstupu do Európskej únie a takisto aj zvýrazniť, aké sú pozitívne či negatívne dosahy na agrárny rezort, a preto aj dnes Európska komisia sa vyjadrila, že zo všetkých asociovaných krajín je to práve Slovenská republika, ktorá je z hľadiska koncepčných materiálov najlepšie pripravená. A je to vďaka aplikovanému výskumu. A naozaj bolo by neetické, aby sme si teraz začali trhať z jednej kapitoly do druhej, a to len preto, že sme v takej finančnej biede, v akej sme. Treba hľadať prostriedky, ako zvýšiť výskum, finančné prostriedky tak pre Akadémiu, ako aj pre aplikovaný výskum, tam, kde si to rezorty nemôžu platiť samy.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pani poslankyňa Aibeková.

Poslankyňa M. Aibeková:

Ďakujem pekne.

Pán poslanec, ani ja nie som spokojná s tým, že z tej časti C - to sú pripomienky a odporúčania ku kapitolám rozpočtu, gestorský výbor okrem dvoch pripomienok gestorských výborov k jednotlivým kapitolám všetky zamieta. Myslím si, že oprávnene ste poukázali na to, že veľmi malá suma pôjde na platy v príspevkovej a rozpočtovej sfére, kam patrí aj školstvo a od 1. júla 4 percentá, čo je v priemere 154 korún, je veľmi málo. Preto si myslím, že vaša požiadavka, tá C V pre vedu a výskum má plné oprávnenie, ale dúfam, že rovnako podporíte aj stanovisko nášho gestorského výboru, tiež to je veľké C III, a to je v kapitole ministerstva zdravotníctva zvýšiť bežné výdavky o 2 milióny korún pre slovenskú postgraduálnu Akadémiu medicíny. Mrzí ma, že tento návrh, ktorý bol jednomyseľne schválený gestorským výborom pre zdravotníctvo, tu neobhajujú predkladatelia tohto návrhu, to je pán poslanec Roman Kováč a pán poslanec SDK. Takže ja dúfam, že keď tento návrh dám na samostatné hlasovanie, že takisto podporí, ako ja plánujem podporiť ten váš pod C V.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Ďalšou do rozpravy je prihlásená pani poslankyňa Rusnáková, po nej sa pripraví pán poslanec Kandráč.

Nech sa páči.

Poslankyňa E. Rusnáková:

Vážená pani ministerka,

vážený pán predsedajúci,

vážené dámy,

vážení páni,

dovoľte mi vyjadriť sa ku kapitole ministerstva školstva a ku kapitole krajských úradov. Moja prvá pripomienka je len istým stanoviskom ku kapitole ministerstva školstva, kde je nutné skonštatovať, že návrh rozpočtu výdavkov kapitoly ministerstva školstva na rok 2000 pokrýva potreby rezortu naozaj len v tej najnevyhnutnejšej miere. Bez dodatočných opatrení bude veľmi ťažko možné zabezpečiť priority, ktoré ministerstvo školstva má, a to sú priority, ktoré súvisia nielen s medzinárodnou spoluprácou v rámci vzdelávacích programov, ale sú to aj aktivity, ktoré sa týkajú športovej reprezentácie, dofinancovania štipendií doktorandského štúdia, ale aj dokončenia 5-ročného cyklu novozriadených vysokých škôl a fakúlt.

Moja konkrétna pripomienka sa týka kapitálových výdavkov Krajského úradu Banská Bystrica. Budem hovoriť o tomto krajskom úrade osobitne preto, lebo je fakt, že požiadavky krajských úradov zostávajú už niekoľko rokov na tej istej úrovni. Čo sa týka finančných prostriedkov pre odbory školstva, ktoré riadia materské, základné a stredné školy, sú nepokryté najmä v oblasti údržby a rekonštrukcie budov a najmä, a to podčiarkujem, havarijných stavieb. Môžeme porovnávať krajské úrady a môžeme hovoriť o tom, kde sú havarijné stavby v takom stave, aby sme im venovali väčšiu pozornosť. Je fakt, že s najväčšími nedostatkami bude v tejto oblasti bojovať najmä Krajský úrad Banská Bystrica. V čom spočívajú tieto nedostatky v konkrétnych školách a na čo by finančné prostriedky mali ísť. Ide predovšetkým o rekonštrukciu kotolní, ide o plynofikáciu, ide o rovné strechy, ale častokrát ide aj o ten najjednoduchší problém - o zlepšenie hygienických podmienok v jednotlivých školách a zariadeniach.

Medzi osem najvážnejších stavieb, kde môžeme povedať, že je havarijná situácia naozaj zlá a kde môže ísť v istých prípadoch aj o ochranu života, patria hlavne zastarané 25-ročné kotolne, kde je nevyhnutné dotiahnuť do konca plynofikáciu škôl a školských zariadení. Ja prosím, aby ste túto moju pripomienku brali ako minimálnu pomoc, pretože na základe môjho návrhu aj tak budeme vedieť pomôcť možno iba dvom-trom, maximálne štyrom školským zariadeniam a školám zo spomínaného kraja. Ide predovšetkým o Základnú školu Cinobaňa, Osobitnú školu Lučenec, Základnú školu Halič, Základnú školu Selce, Základnú školu Veľké Dravce, Osobitnú školu internátnu Čalomija, Základnú školu Banská Bystrica, Základnú školu Fiľakovo.

Vážená pani ministerka, celkové náklady, ktoré by boli potrebné na odstránenie havarijných stavieb v tomto kraji, sú 250 miliónov Sk, v rozpočte sa počíta s objemom 5 miliónov. Navrhujem, aby sme pre tento kraj pridali sumu 5 miliónov. Ak sa v spomínaných základných školách a v osobitných školách niečo stane, dôjde k ublíženiu na zdraví, na životoch, pýtam sa, kto bude niesť zodpovednosť. To nie sú stavby, kvôli ktorým teraz lobujem len preto, lebo som z Banskobystrického kraja, ale preto, lebo je tam vážny havarijný stav.

Takže predkladám ctenej snemovni nasledovný návrh: Navrhujem zvýšiť výdavky rozpočtovej kapitoly Krajský úrad Banská Bystrica v kategórii 710 Obstarávanie kapitálových aktív o sumu 5 miliónov korún. Uvedenú sumu navrhujem účelovo vyčleniť na riešenie havarijných stavov v Banskobystrickom kraji. V tejto súvislosti navrhujem prílohu číslo 6 k zákonu o štátnom rozpočte z rezervy štátneho rozpočtu a účelové prostriedky rozpočtových kapitol v tisícoch Sk v kapitole Krajský úrad Banská Bystrica doplniť o kapitálové výdavky na riešenie havarijných stavov o 5 miliónov korún. V rozpočtovej kapitole Ministerstva školstva Slovenskej republiky súčasne navrhujem znížiť výdavky v kategórii 720 kapitálové transfery, pokračovanie výstavby Centra vedecko-technických informácií Slovenskej republiky o sumu 5 miliónov korún. Navrhujem túto zmenu a tento presun práve z toho dôvodu, o ktorom už hovoril aj kolega Osuský. Išlo by to zo sumy 30 miliónov korún, ktoré by mali ísť na pokračovanie výstavby Centra vedecko-technických informácií. Tých 5 miliónov, ktoré navrhujem presunúť, nie je až taká vysoká suma, aby potom prípadne ministerstvo školstva nevedelo zabezpečiť pokračovanie výstavby CVTI.

Vážená pani ministerka, prosím aj o vašu podporu a prosím aj o podporu kolegov poslancov Národnej rady.

Ďakujem pekne.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Ďalší do rozpravy prihlásený je pán poslanec Kandráč. Predtým ešte s faktickou poznámkou sa hlási pani poslankyňa Slavkovská. Končím možnosť ďalších faktických poznámok.

Poslankyňa E. Slavkovská:

Ďakujem pekne.

Chcela by som podporiť pani poslankyňu Rusnákovú v snahe získať poslancov, aby sa zvýšili nejaké prostriedky na školy. Hovorila predovšetkým o malých školách, teda materských, základných a stredných. Dovolím si uviesť iba jednu takú celkovú cifru, ktorá ukáže, ako na tom zle tieto školy naozaj sú. Pre školy, ktoré sú v pôsobnosti krajských a okresných úradov, sa v roku 2000 rozpočtuje suma 24 267 miliónov. V porovnaní s týmto rokom je to zníženie o 868 miliónov, čiže v percentách je to zníženie o 3,45 percenta. Ak si zoberieme, že už zákon o štátnom rozpočte na rok 2000 hovorí s infláciou od 10 do 11 percent, tak keď si k týmto percentám prirátate ešte aj tú infláciu, tak skutočne zistíte, že ten obraz financovania pre malé školstvo je katastrofálny a že aspoň v tých niektorých malých sumách, ktoré môžeme ešte kdesi uvoľniť, by sme tým školám naozaj mali pomôcť, pretože ináč už to vyzerá tak, že takmer všetky školy už sú súkromné, pretože rodičia sa už skladajú pomaly na všetko.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Nech sa páči, pán poslanec Kandráč.

Poslanec P. Kandráč:

Vážený pán predsedajúci,

vážená pani ministerka,

vážené kolegyne, kolegovia,

rozhodol som sa vystúpiť v rozprave, ktorá sa dotýka návrhu zákona o rozpočte na rok 2000, a to preto, že tento právny predpis považujem za veľmi dôležitý, a to z niektorých dôvodov, na ktoré si dovolím upozorniť ctenú snemovňu. Patrí predovšetkým medzi základné ekonomické nástroje finančnej politiky štátu, je jedným zo základných predpokladov na fungovanie štátu najmä tým, že jednotlivé kvantitatívne ukazovatele majú vplyv na kvalitu fungovania štátu a spoločnosti a je jedným z veľmi významných predpokladov na realizáciu hospodárskej politiky štátu ako celku, no a, samozrejme, nie je zanedbateľný ani vo vzťahu k občanom, a to preto, že občan sa z neho dozvie čo-to o svojej budúcnosti.

Niekoľko mojich myšlienok bude smerovať k úvahám o rozpočte v oblastiach, ktoré profesijne sú mi veľmi blízke, a to, samozrejme, bude oblasť vzdelávania, vedy, výskumu, športu. Pri svojich úvahách budem vychádzať nielen z návrhu predloženého zákona, ale aj z programového vyhlásenia vlády, pretože si myslím, že takéto porovnanie dáva dostatok sily na argumentáciu, ktorú sa vo svojom vystúpení ohľadne rozpočtu budem snažiť prezentovať, dáva silu presvedčivosti, reálnosti, splniteľnosti, kontrolovateľnosti či deklaratórnosti.

Vážené kolegyne, kolegovia, po oboznámení sa s príslušnými kapitolami rozpočtu i rozpočtu ako celku som nadobudol presvedčenie, že i keď nie som veštec a neviem predpovedať budúcnosť, s príslušnou mierou zodpovednosti môžem si dovoliť vyhlásiť, že niektoré činnosti zo spomínaných oblastí vláda len ťažko splní, respektíve budú len utópiou alebo len veľmi vzdialenou budúcnosťou.

K meritu veci. K vzdelávaniu. Obsah kapitoly rozpočtu ministerstva školstva nikoho nemôže potešiť. Nemôže potešiť rodičov, nemôže učiteľov, študentov, ale ani samotných predstaviteľov ministerstva školstva vrátane samotného pána ministra, ktorý na zasadnutí výboru pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport vo svojom vystúpení konštatoval, že plánované prostriedky rozpočtu na rok 2000 pre oblasť školstva sú v takom množstve, ktoré pokryjú potreby školstva len v nevyhnutnej miere a sú poskytované v menšom množstve ako v roku 1999. Teda mojimi slovami povedané, školstvo opäť bude živoriť, opäť sa bude usilovať o prežitie. Veď už len pohľad na položky, ako sú mzdy, tovary, služby, kapitálové výdavky, jednoznačne potvrdzujú toto konštatovanie. Hoci si dovolím upozorniť, že v komentároch rozpočtu na rok 2000 sú aj takéto vyhlásenia: vláda Slovenskej republiky považuje v súlade s programovým vyhlásením vysoké školstvo za jednu z najvýznamnejších priorít a je pripravená podporiť túto prioritu aj praktickými opatreniami. Pýtam sa, ktoré sú to a kedy to bude? Ak to má byť len fakt, že sa zavádza účet osobitného financovania vysokej školy, zodpovedne vyhlasujem, že to nestačí na to, aby vysoké školy mohli v náležitej forme vyvíjať svoju činnosť. Nezlepší to finančnú situáciu vysokých škôl v takej miere, akú ju potrebujú vysoké školy.

Páni poslanci, uvedomme si, že návrh rozpočtu pre vysoké školy na rok 2000 je reálne najmenej o 14 percent nižší oproti roku 1999 a tvorí len 0,60 percenta HDP oproti 0,67 v roku 1999, čo je tretí najnižší rozpočet v Európe. Neviem si teda dobre predstaviť, ako vysoké školy v takej nepriaznivej finančnej situácii zabezpečia svoje činnosti, z ktorých si dovolím spomenúť len niektoré.

Po prvé. Samotný pedagogický proces. Po druhé doktorandské štúdium, v rámci ktorého by sa mali pripravovať noví vedecko-pedagogickí pracovníci pre vysoké školy, ale aj pre iné oblasti. Ďalej medzinárodná spolupráca, študijné pobyty, pozývanie významných odborníkov zo zahraničia. Po ďalšie, čo považujem za veľmi dôležité a je to v súlade s politikou OECD, je zavádzanie nových informačných technológií. No a na čo najviac trpia vysoké školy je investičná výstavba.

Ďalej si neviem predstaviť, ako vysoké školy môžu plniť jednu z požiadaviek Európskej únie, a to otvorenosť voči ostatným vysokým školám. Neviem si predstaviť, že v takom množstve pridelených finančných prostriedkov toto dokážeme zrealizovať. A to nehovorím o situácii, ktorá sa dotýka študentov, sociálnej situácie, to znamená problém študentských domovov, sociálnych štipendií a, samozrejme, študentských pôžičiek. Pán predseda vlády pred niekoľkými minútami tu konštatoval, že 21. storočie bude storočím vzdelávania, ja si myslím, že nebude storočím vzdelávania, keď takéto finančné prostriedky bude mať k dispozícii školstvo a iné vzdelávacie inštitúcie, ktoré sú pod správou ministerstva školstva.

Na záver k problematike rozpočtu v kapitole ministerstva školstva si dovolím upriamiť pozornosť na východiská, ktoré vidím predovšetkým v tom, aby vláda plnila dôsledne programové vyhlásenie, v ktorom sa zaviazala postupne zvyšovať finančné prostriedky pre rezort školstva tak, aby podiel z hrubého domáceho produktu bol porovnateľný s krajinami Európskej únie. Po druhé, aby sa zásadne zmenila filozofia rozpočtovania vysokého školstva spočívajúca v systémovom prístupe a komplexnej reštrukturalizácii štátneho rozpočtu redistribúciou medzi kapitolami v prospech vysokého školstva, a to preto, aby sme sa aspoň určitou časťou priblížili k podobným kapitolám, ktoré sú v rozpočtoch krajín Európskej únie.

Veľmi úzko súvisí so vzdelávaním aj problém vedy a vedeckého výskumu a, samozrejme, v rámci tejto činnosti aj činnosť Slovenskej akadémie vied. Žiaľ, ak sa pozrieme na príslušnú kapitolu, tak sa musíme obávať toho, či vedecký výskum v budúcnosti nebude stagnovať a ja si myslím, že práve z toho množstva pridelených prostriedkov, ktoré sú k dispozícii pre rok 2000, nie sme ďaleko od pravdy, keď konštatujeme, že asi to tak bude. Je mi veľmi smutno, keď vrcholná vedeckovýskumná inštitúcia hľadá prostriedky na prežitie a nie na to, čo je jej hlavnou úlohou, t. j. rozvoj vedeckého bádania a vedeckej činnosti.

Dovolím si v tejto súvislosti poznamenať a dať do pozornosti, aby vláda Slovenskej republiky aj v tejto sfére uvažovala o posilnení rozpočtu v kapitole Slovenskej akadémie vied, a to aspoň v takej miere, aby tá Slovenská akadémia vied prežila.

K športu si dovolím dve poznámočky. Je významným propagačným prostriedkom a, samozrejme, je nepochybne významným prostriedkom na upevňovanie zdravia a efektívne využívanie času vrátane využívania na boj s kriminalitou a inými protispoločenskými činnosťami. Tu by som chcel upriamiť pozornosť i na to, že šport podporuje nielen zvyšovanie telesnej kultúry, ale napomáha aj duchovný rozvoj osobnosti občana.

Ďakujem.