Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Jarjabek.
Poslanec D. Jarjabek:
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Vážený pán premiér,
vo svojom príhovore ste niekoľkokrát použili výraz, použili výraz sekundárne dobrá správa pre Slovensko. Mňa by zaujímalo, keď konečne použijete výraz primárne dobrá správa pre Slovensko, bolo by to akosi aktuálnejšie, a tých primárnych správ by asi veľmi veľa dobrých nebolo. Hovorili ste, podľa vašich slov zase citujem od celkovej orientácii rozpočtu. Opäť ste zabudli, po koľkýkrát už, samozrejme, pristaviť sa pri návrhu štátneho rozpočtu pre kultúru. Ani slovom ste sa nezmienili vo svojom príhovore o charakteristike rozpočtu, ktorý vlastne predurčuje kultúru a v tejto chvíli aj ovplyvňuje kultúrnosť obyvateľstva Slovenskej republiky, o ktorej toľko a rád rozprávate. Chcel by som len toľko povedať, že jedno bez druhého to nejde, kultúra ovplyvňuje kultúrnosť, no a bol by som veľmi rád, keby ste sa vo svojich voľných chvíľach aj nad týmto láskavo zamysleli.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Jasovský nie je prítomný.
Pani poslankyňa Slavkovská.
Poslankyňa E. Slavkovská:
Ďakujem pekne.
Ja by som chcela nadviazať na tú časť prejavu pána premiéra, kde hovoril o tom, že schvaľuje dobrý návrh, dobrý rozpočet, ktorý Slovenská republika potrebuje. Otázne je, ktorá časť Slovenskej republiky potrebuje takýto dobrý rozpočet, ktorý zvyšuje mieru inflácie, ktorý bude zvyšovať nezamestnanosť a ktorý nám chystá ďalší balíček opatrení. A rada by som odcitovala tri veci, ktoré pán premiér hovoril.
V roku 1998, keď ešte bol v opozícii a keď sa schvaľoval rozpočet, tak tvrdil: Chcem vám oznámiť, že my pracujeme na tom, aby od roku 1999 hospodárska politika vlády umožnila nielen radostnejší pohľad na štátny rozpočet, ale aby ľuďom z ich výplat zostalo v ich peňaženkách omnoho viac ako dnes. Čiže to bolo v roku 1998.
V roku 1999 pri schvaľovaní štátneho rozpočtu, teda keď sa schvaľoval trvalý štátny rozpočet, pán premiér povedal: "Vláda bude v priebehu roku robiť všetko, aby príjmy do štátneho rozpočtu boli vyššie. Máme principiálne riešenia, nastolenie poriadku a masívny prílev priamych zahraničných investícií. Som pevne presvedčený, že rok 1999 bude rokom investícií. Nevidím nijaký dôvod na pesimizmus, vidím veľa nádejí pre tento rok a ďalšie roky. Chcem vás ubezpečiť, že sa budem usilovať o to, aby ďalšie rozpočty, ktoré bude predkladať táto vláda, boli lepšie a bohatšie." No a dnes sme sa znovu dozvedeli to isté. Rozpočet bude na rok 2001 lepší ako rozpočet na rok 2000, čiže od roku 1998, pán premiér, sľubujete stále to isté, ktoré ste doteraz nesplnili.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Engliš nie je prítomný.
Pán poslanec Drobný.
Poslanec M. Drobný:
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Vážený pán premiér,
obdivujem váš optimizmus a keby ste ho používali ako terapeut, tak by ste mali určite úspech, ale za tým vaším optimizmom je sivá skutočnosť. Zoberme si len tú realitu v prioritných rezortoch, v zdravotníctve a školstve. 13,2 % poklesu rozpočtu pre rok 2000 v nominálnych cenách v porovnaní s rokom 1999 je naozaj veľký úbytok, to urobí s rezortom obrovské negatívne veci. Štvorpercentný úbytok rozpočtu v školstve a už dnes niektoré univerzity nedokončili zimný semester, museli predčasne skončiť, pretože kvalita poklesla. To sú veci, ktoré sú zarážajúce. Väčšinou vaši rezortní ministri hovoria, že to je dedičstvo predošlej vlády. To mi pripadá, ako keď sa striedajú zmeny vo veľkej kuchyni hotela, kde kuchár Vlado odovzdáva zápražku kuchárovi Mikulášovi a kuchár Mikuláš hovorí, Vlado, nechaj, ja mám všetky recepty, aby som dokončil tú zápražku. A on tú zápražku dokončí za jednu minútu prihoretú. A potom sa vyhovára na Vlada, že mu dal už prihoretú zápražku. To nie je adekvátne.
Ten váš optimizmus je dobrý, psychoterapeuticky veľmi dobrý, ale keď tu máme odborové zväzy, ktoré hovoria o katastrofe v školstve, v zdravotníctve, v sociálnej oblasti, tak potom ťažko možno ten optimizmus brať ako liek. Skôr by som si myslel, že to je optimizmus kamikadzovský, hádam, ale ja by som nechcel tomu hádam veriť, no možno, že máte dáke recepty tajne skryté v šuplíku. Vytiahnete ich a ono to bude pôsobiť ako zázrak a nakoniec sa tie rezorty preberú. Bodaj by to tak bolo. Len ja mám taký pocit, že prečo o tom nevedia tie odborové zväzy, prečo to tak zle kreslia ony. Prečo napríklad, čo ja viem, organizácia lekárnikov je veľmi zronená a veľmi nespokojná, bojí sa krachu. Tak to sú veci, ktoré akosi nejdú s tým optimizmom ruka v ruke. Bodaj by vám ten optimizmus slúžil ako terapeutický prostriedok.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pani poslankyňa Kolláriková.
Poslankyňa M. Kolláriková:
Vážený pán premiér,
váš sľub, ktorý ste nám dali teraz tu v parlamente, že rozpočet pre rok 2001 bude lepší, ja neberiem vážne a som presvedčená, že ani naši občania ho takisto neberú vážne, pretože ešte nezabudli na sľuby, ktoré ste im dávali pred voľbami na zvyšovanie platov, na dvojnásobné zvyšovanie platov, na znižovanie cien potravín, na znižovanie daní pre fyzické i právnické osoby. A pýtam sa, čo z týchto sľubov ostalo. Len reštrikčné opatrenia bez ozdravných projektov, bez koncepcie na oživenie ekonomiky. Ale ľudia sa zo sľubov nenajedia. Preto, pán premiér, radšej nič nesľubujte, ale konajte, konajte veľmi rýchlo, aby bolo čím naplniť rozpočet pre rok 2001. Prezentujte sa skutočne len kvalitatívne lepšími rozvojovými programami na ozdravenie ekonomiky, aby krivka nezamestnanosti nám namiesto stúpajúcej tendencie mala klesajúcu tendenciu, aby inflácia takisto išla dole. Keď sa vám toto podarí, pán premiér, keď sa vám podarí vypracovať také projekty na oživenie ekonomiky, tak skutočne aj ja vám potom zatlieskam. Ale až keď toto splníte.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Budaj.
Poslanec J. Budaj:
Ďakujem pekne.
Chcem povedať niekoľko poznámok na okraj rozpočtu, ktorý prerokúvame v skutočne zvláštnej situácii. Prvým znakom tej situácie je, že prežívame smutnú inventúru dlhov tejto republiky, ťažkosti, ale aj inventúru alibizmu mnohých predošlých vlád, ktoré odsúvali nepopulárne riešenia reálnych problémov. Toto je rozpočet vlády, ktorá nehrá na odsúvanie problémov, nehrá na žiadnu volebnú popularitu, ale robí politiku pre občanov, ktorým sa chce po skončení svojho mandátu prezentovať reálne vyriešenými ťažkými problémami.
Po druhé, znakom tejto doby je, že občania sú s mnohým nespokojní a ťažko sa im zmieruje s poznaním, že slová o vykradnutí a zadlžení štátu sa v týchto mesiacoch a rokoch musia zmeniť, či sa nám to páči alebo nie, na každodennú realitu. My teraz prežívame to, čo bolo po voľbách len ako politické poznanie.
Po tretie, politika triezvosti a realistickosti v tomto období prináša plné prvé plody. Oproti odhadom sa zlepšuje výhľad na rast hrubého domáceho produktu, posilnila sa mena a stabilizovali sa úrokové miery.
Po štvrté a nie na poslednom mieste v očiach sveta a Európy sme začali byť rovnocennými partnermi s inými stredoeurópskymi štátmi. V rozpočte je teda odraz minulého hospodárenia a nehospodárenia a je taký, aký je, pretože viac si nemôžeme naplánovať než to, čo sme si zarobili.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Cuper nie je prítomný.
Pán poslanec Baco.
Poslanec P. Baco:
Vážený pán premiér,
sľubovali ste voličom, že im dáte dvakrát vyššie platy, je to vec vášho vzťahu s vašimi voličmi, nebudem to komentovať, občania dobre vedia, aká je realita. Ja však nemôžem byť ticho pri vašom tvrdení, že je podstatne lepšie trhové prostredie, ako bolo pred rokom. V každom prípade za rezort pôdohospodárstva vo všetkých oblastiach je minimálne o tretinu horšie za jeden rok, ako bolo v roku 1998, či už je to v daniach, či je to v cenách, či je to v dotáciách, či je to v úveroch, či je to v legislatíve alebo v obchodných podmienkach.
Ale pán premiér, vaše vyhlásenie, nebudem mu dávať žiaden prívlastok, že rozpočet je lepší ako v roku 1999, mne vyznieva príliš cynický a prepáčte, ale som presvedčený o tom, že kto počúval toto vaše vystúpenie, že ak počúvalo to desať občanov, tak minimálne osem to pochopí ako hodenie piesku do očí. Rozpočet je oveľa horší, chcem povedať ústami predsedu Poľnohospodárskej a potravinárskej komory, že taký zlý nebol ešte nikdy, a chcem vám povedať, že pre budúci rok napríklad výdavky pre rezort pôdohospodárstva sú 1,26 percenta z hrubého domáceho produktu a pred dvoma rokmi boli o 42 percent vyššie. Čiže 1,76 percenta, teda rozpočtové výdavky pre kapitolu ministerstva pôdohospodárstva. Pán premiér, takto je to aj v ďalších rezortoch. Nehnevajte sa, skutočne nemôžem inak nazvať toto vaše lakonické vyhlásenie iba hodenie piesku do očí.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Ošváth.
Poslanec P. Ošváth:
Ďakujem pekne.
Pán premiér hovoril vo svojom vystúpení aj o tom, že integrácia Slovenskej republiky do euroatlantických štruktúr má aj svoju ekonomickú dimenziu. S týmto vyjadrením musím, samozrejme, súhlasiť, pretože je pravdou, že kolektívna obrana je vždy podstatne ekonomicky menej náročná ako individuálna. Práve preto som presvedčený o tom, že tento kurz je správny.
Čo sa týka výdavkov na rezort obrany, a tým aj v spojení s integráciou do NATO, je nutné poznamenať, že v tých prvých rokoch, kým naša armáda bude kompatibilná s armádami NATO, bude potrebné tie výdavky ešte dočasne zvýšiť, tak ako to veľmi správne vláda vo svojom programovom vyhlásení konštatovala, medziročný nárast o 0,1 percenta HDP. Tu by som rád poznamenal jednu vec, že napriek tomu, že sa to stretáva pomerne často s kritikou, že ten nárast nebol minulý rok z ekonomických dôvodov dodržaný, pozitívum je jeden fakt, že vlastne od roku 1995 klesá každý rok už aj za predošlej vlády rozpočet pre obranu. Po prvýkrát sa pokles vlastne zastavil až tento rok v roku 1999, keď sa udržal na 1,7 HDP, tak ako to bolo vlani, a na budúci rok je teda predpoklad, ak schválime tento rozpočet, že bude mať stúpajúcu tendenciu.
Chcel by som teda vyjadriť presvedčenie, že na ďalšie roky ten nárast 0,1 percenta HDP bude stúpať najmä z toho dôvodu, že naša armáda potrebuje byť s armádami NATO kompatibilná a potom sa prejaví v neskorších rokoch aj ten ekonomický rozmer, že koaličná obrana je lacnejšia ako individuálna.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
O slovo požiadal podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky pán Andel. Odzneli všetky faktické poznámky poslancov prítomných v rokovacej sále. Po pánu podpredsedovi vystúpi pán poslanec Tatár.
Pán podpredseda Andel, máte slovo.
Podpredseda NR SR M. Andel:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán premiér,
vážené dámy a páni,
chcel by som aj ja niekoľkými slovami reagovať na vystúpenie pána premiéra, a to v tej časti, čo sa týka štátneho rozpočtu, ako i výsledku z Helsínk.
Samozrejme, štátny rozpočet sa v podstate tvorí spôsobom, koľko peňazí zoženiem, toľko ich môžem vydať. A práve preto ja vidím nedostatok štátneho rozpočtu najmä v príjmovej časti štátneho rozpočtu. Už som to tu už raz spomínal, ale chcel by som to i pred pánom premiérom povedať, že existujú konkrétne možnosti, ako naplniť príjmovú časť štátneho rozpočtu. Napríklad bez privatizácie strategických podnikov je dubiózny majetok nášho štátu, síce ktorý nie je inventarizovaný, ale odhad jeho trhovej hodnoty je cca 70 mld. Sk, čo je celkom slušný základ.
Ďalej sa neuplatňujú príjmy dovoznej prirážky, tieto sa vynakladajú vlastne na bežnú podporu. Nevynaložili sa na podporu podnikateľských aktivít. Ak by sme toto urobili, opäť by to bol významný príjem do príjmovej časti nášho štátneho rozpočtu. Opäť, ak si zoberieme, vo všetkých našich príspevkových, rozpočtových a silových zložkách je zamestnaných cca 360 tis. osôb. Zo štátneho rozpočtu je to cca 78 mld. Sk, ktoré idú z výdavkovej časti štátneho rozpočtu. Keď hovoríme o Európskej únii, jej štandard v krajinách Európskej únie je cca 6 až 8 percent, na Slovensku je to až 13 percent. Ak by sme pristúpili alebo by sme sa chceli vyrovnať aj v tejto oblasti štandardu krajín Európskej únie, tak opäť tu môžeme získať alebo ušetriť minimálne 25 mld. Sk. Ďalej niektoré menšie dane sú veľmi podhodnotené. Podľa môjho názoru ich výnos bude až o 100 percent vyšší.
Ďalej, ako som už povedal, treba dôsledne dodržiavať zákon číslo 278/1993 Z. z., kde vidím možnosť v priebehu pol roka získať 30 mld. Sk. Či už sú to Vodárne a kanalizácie, ministerstvo obrany, ministerstvo vnútra, ministerstvo hospodárstva, školstva, štátne hmotné rezervy, jednotlivé krajské úrady a tak ďalej. Len privatizáciou 36 percent Globtelu na sieť GSM 1800 sme dostávali, ponúkali subjekty 9,2 až 12,1 mld. Ďalšími možnými príjmami neuvedenými v štátnom rozpočte je trebárs predaj Československej obchodnej banky cca za 18 mld. a podobne. Samozrejme to, čo som povedal, znie veľmi bombasticky. Ak to spočítame, tak ja som v tomto momente našiel 120 mld. pre príjmovú stránku štátneho rozpočtu. Iste, nie je to také jednoduché. Ja nepracujem na ministerstve financií a nemám všetky podklady, ktoré by som potreboval, ale nech je to len jedna štvrtina, priatelia, aj tak je to 30 mld. korún. A pánboh zaplať, aby sme ich mohli dať do tých oblastí, ktoré nás najviac ťažia, najviac nás trápia, či už je to zdravotníctvo, školstvo, sociálna oblasť. Treba hľadať, a preto si myslím, že štátny rozpočet skutočne v príjmovej časti je nedokonalý.
K Helsinkám. Isteže Helsinky a výsledok z Helsínk je pre Slovenskú republiku významným medzníkom a ja v žiadnom prípade nechcem tento úspech spochybňovať. Ale treba si uvedomiť, že na Slovensku je aj 40 percent občanov, čo je nezanedbateľné množstvo, ktorí sa obávajú zo vstupu do Európskej únie, respektíve následkov tohto vstupu. Na rozdiel od vlády Slovenskej republiky, ale na rozdiel aj od väčšiny poslancov či už koalície, či už opozície, ja vlastne patrím do skupiny euroskeptikov. Prečo? Skutočne sa obávam. Obávam sa o Slovensko, že vstupom do Európskej únie otvoríme náš trh, čím napríklad zlikvidujeme poľnohospodárstvo, ktoré síce ako-tak, ale predsa ešte prežíva. Nebude totiž už schopné najmä cenovo konkurovať produktom a výrobkom, ktoré k nám budú prúdiť z krajín Európskej únie. A zo 150 tisíc ľudí, ktorí v súčasnosti v tomto odvetví robia, minimálne 100 tisíc sa opäť zaradí do kategórie nezamestnaných. Podobné situácie vzniknú aj v ďalších odvetviach, ako napríklad v strojárstve, v odevnom priemysle a tak ďalej. Je teda reálne, že vstupom do Európskej únie Slovenská republika prekročí hranicu 30 percent nezamestnaných. A vlastne toto robí, táto skutočnosť, tieto obavy robia zo mňa euroskeptika. No bodaj by to tak nebolo.
Iste, sú i rozvojové programy pre krajiny, ktoré sa uchádzajú o členstvo v Európskej únii a ktoré sú ňou i financované. I vy ste po návrate z Helsínk povedali, že áno, je toľko a toľko, myslím si, že miliárd euro vyčlenených pre krajiny, ktoré sa uchádzajú o vstup do Európskej únie. To je v poriadku. Ale my sa nemôžeme na nikoho spoliehať. Na modré oči nám nikto nič nedá. Preto nevidím dôvod, prečo by sme nemohli podobne ako Nórsko byť mimo Európskej únie. Samozrejme, že nemôžeme byť izolovaní od Európy a od európskych štruktúr. To by bola samovražda pre tento štát. To si plne uvedomujem.
Slovenská republika musí byť napríklad teraz pri budovaní nových európskych bezpečnostných štruktúr v rôznych európskych organizáciách i v inštitúciách. Spomenul som Nórsko. Moji oponenti budú tvrdiť a tvrdiť správne, že Nórsko má iné východiskové postavenie najmä v prírodnom bohatstve ako Slovenská republika. V poriadku. Áno. Dvadsiate storočie bolo storočím ropy, ale 21. storočie bude zrejme storočím niečoho iného a viacerí z vás zrejme predpokladáte, čo v tejto chvíli mám na mysli.
Samozrejme ako správny demokrat rešpektujem i vás, ktorí chcete vstúpiť do Európskej únie, a to čím skôr. Nedá mi ale, aby som sa vás neopýtal, či aspoň čiastočne spĺňame niektoré požiadavky, požiadavky, ktoré na nás kladie Európska únia. Ide o ekonomickú, právnu a politickú oblasť. Zoberme si napríklad, v ekonomickej oblasti sme oproti minulosti citeľne klesli. Stačí si len porovnať kurzy slovenskej koruny voči doláru za roky 1997, 1998 a 1999. Tým vlastne som povedal všetko. Ďalej túto oblasť porovnávať nemusím. A verte, že nielen ja, ale aj európski experti pre túto oblasť si to zrejme všimnú takisto aj z tohto zorného uhla pohľadu ako ja. A výsledok, bohužiaľ, pre nás nedopadne dobre.
V legislatívnej oblasti aproximácia nášho práva ku štandardu Európskej únie alebo krajinám Európskej únie bola hodnotená skutočne vysoko. Dnes je tento proces u nás naštrbený a nebojím sa povedať, že dokonca niekedy i znehodnocovaný. Zo všetkého uvediem iba dva príklady. Po prvé. Legislatívny plán vlády sa plní cca na 60 percent. Po druhé až 80 percent alebo temer 80 percent právnych noriem, ktoré prijímame v Národnej rade Slovenskej republiky, sa prijímajú v skrátenom legislatívnom konaní. A to, bohužiaľ, sa odzrkadľuje i na kvalite týchto právnych noriem. Príklad: tlače 478, 479, 480 boli v piatok poslané do Národnej rady Slovenskej republiky s tým, aby sme ich v pondelok zaradili na toto rokovanie. To je proste nemysliteľné vo vyspelých krajinách, členských krajinách Európskej únie. Myslíte si, priatelia, že odborníci Európskej únie pre legislatívu budú súhlasiť s takouto prácou s legislatívnymi normami a s ich úrovňou a kvalitou?
V politickej oblasti. Možno mimo SMK a HZDS sú v každom parlamentnom politickom subjekte pomerne veľké vnútorné spory, také, ktoré sa už otvorene medializujú. Samozrejme, že niekedy to môže byť prirodzené. Menej prirodzené však je, keď koaliční partneri sú neustále v napätom vzťahu. Ja nakoniec nemám právo sa do toho miešať, len si myslím, že aj toto si všimne to citlivé oko Európskej únie.
Je tu i ďalšia reálna oblasť, a to už sú predčasné parlamentné voľby. Kto chodí medzi ľudí, vie veľmi dobre, ako to medzi národom vrie. A možnosti predčasných parlamentných volieb nesvedčia o politickej stabilite v tej-ktorej európskej krajine.
Nie som škodoradostný a nemôžem sa tešiť z neúspechov Slovenska či už v oblasti vnútornej alebo zahraničnej. Prečo? Lebo na to dopláca jednoduchý človek, občan Slovenskej republiky. Ale kritika musí byť. Kritike sa treba pozerať otvorene do očí. Preto netreba na kritiku reagovať podráždene, hnevlivo a urážať svojho politického oponenta. I ja s dnešným pánom premiérom sme mali voči sebe v minulosti veľmi tvrdé vyjadrenia, dokonca to možno hrozilo aj súdom. Ale ako hovorí jeden slovenský nemenovaný politik, čo bolo, to bolo. Dnes sa vieme pozdraviť i odzdraviť, i ruky si podať. Tento národ totiž v tejto ťažkej situácii vôbec nepotrebuje politikov, ktorí sa nenávidia, nepotrebuje nenávisť. Nenávisť totiž ešte nikdy v histórii žiaden národ nenasýtila. Spôsobovala, žiaľ, rozbroje.
Dámy a páni, nezabúdajme preto, že aj politická kultúra, politická vyspelosť bude jednou z veľmi dôležitých aspektov posudzovania nášho parlamentu, našej vlády, ale i Slovenska vôbec s členskými krajinami Európskej únie.
Ďakujem vám veľmi pekne za pozornosť.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
S faktickými poznámkami na vystúpenie pána podpredsedu sú dvaja páni poslanci. Posledný pán poslanec Budaj. Končím možnosť ďalších prihlášok.
Pani poslankyňa Tóthová.
Poslankyňa K. Tóthová:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Chcem nadviazať na vystúpenie pána podpredsedu parlamentu a ešte raz zdôrazniť, že skutočne rozpočet nie je v príjmovej časti dostatočne prepracovaný. Pán podpredseda uviedol len niekoľko príkladov. Ja nie som ekonóm, ale pokiaľ som sa s expertmi z tejto oblasti snažila hovoriť o rozpočte, naznačovali, že skutočne nie sú niektoré veci podchytené, naopak výdavky, ktoré hrozia na pokrytie financií z verejných fondov, nie sú dostatočne zastúpené a podobne. Ale takéto nepresnosti potom dávajú otáznik, keď my v rámci školstva, základného vzdelania v jednotlivých krajoch, Košický kraj, rušíme jednu školu, jedno gymnázium, jednu odbornú školu, jedno gymnázium, zlučujeme školy a výsledok - úspora 2,2 milióny.
Vážení, kde je to oproti tým miliardám, oproti tej sume, ktorú sme aj prepásli pri predaji GSM, čo Maďari za ťažké milióny predali, asi za vyše 336 miliónov, a u nás za smiešnu sumu sa to ponúklo dvom existujúcim subjektom. Neboli tu rezervy napríklad len na pokrytie zachovania základného školstva, neznižovania výučby, nepreťažovania učiteľov? Tieto otázky nás trápia, vážení. A preto ja tento rozpočet veru nepodporím.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Budaj.
Poslanec J. Budaj:
Prosím pána podpredsedu Národnej rady, aby toto moje spresnenie nezobral v zlom, ale fakt je taký, že slávny citát, ktorého sa dotkol, čo bolo, to bolo, nepochádza z dielne slovenského politika, ale od majora Terazkyho v neošvejkovskej satire Čierni baróni. Tento major, jeho meno pochádzalo z toho, že hovoril: "Čo bolo, bolo, terazky som majorom." Pokiaľ by niektorí politici toto heslo opakovali, nech si spomenú, že kráčajú po stopách majors Terazkyho.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďalším v poradí prihláseným do rozpravy je pán poslanec poslanec Tatár.
(Hlasy v sále.)
Kto má faktickú poznámku? Mal, ale nebol prítomný, pani poslankyňa, vtedy, keď mal vystúpiť. Mal faktickú poznámku na vystúpenie pána predsedu vlády. Už medzitým vystúpil pán podpredseda Andel.
Pán poslanec Tatár, máte slovo.
Poslanec P. Tatár:
Ďakujem za slovo.
Vážený pán predsedajúci,
vážená pani ministerka,
vážené panie poslankyne, páni poslanci,
nadväzujem na predchádzajúce polemiky medzi predstaviteľmi vlády, medzi premiérom a vicepremiérom a najmä faktickými poznámkami opozičných poslancov. A skutočne, a to už tu bolo povedané, stretáva sa tu pohľad na štátny rozpočet, pohľad z minulosti a pohľad do budúcnosti. Tento štátny rozpočet je koncipovaný tak, aby Slovensko bolo konkurencieschopné, integrované, sebavedomé, sebestačné a aby aj jednotlivci a občania mali pripravenú pôdu a prostredie, aby sa mohli angažovať vo svoj vlastný prospech a vo svoju vlastnú prosperitu. A ten pohľad, ktorý tu zjednodušene prezentovala opozícia, bol pohľad konzervovania starých štruktúr vrátane starých štruktúr priemyslu, starých štruktúr štátnej správy. A nakoniec ste tu obhajovali istými účelovými lžami taký spôsob privatizácie, ktorá sa dnes volá rabovačka a tie dlhy, ktoré ste urobili.
A ja sa práve chcem dotknúť pohľadu na zmeny za posledných 10 rokov a na zmeny za posledný rok, a to tak ako sa odrazili v rozpočte. Veľmi málo sa urobilo za tých 6 rokov od roku 1992 do roku 1998, a práve preto aj postavenie centrálnych orgánov a centrálny spôsob rozpočtu, zlá štruktúra priemyslu a veľmi malé progresívne zmeny v poľnohospodárstve prinášajú aj úlohy, ktoré stáli pred zostavením tohto rozpočtu. Ale zároveň by som rád na rozdiel od politicko-opozičnej kritiky povedal aj kritiku do budúcnosti o tom, že ani táto vláda neurobila dostatočne hlboké zmeny za posledný rok, aby si zľahčila východiská štátneho rozpočtu. A myslím tým nielen na ministerstvo financií a spôsob zostavovania rozpočtu, ale najmä na to, že rezorty jednoducho neurobili dostatočné zmeny, neurobili také štrukturálne úpravy a reformy, ktoré by umožnili lepšie využívanie verejných financií.
V tomto rozpočte je prvoradé, aby sa udržal plánovaný deficit. Samozrejme, sú tu hrozby, že môžu byť aj väčšie výdavky alebo sa nenaplnia príjmy trebárs z privatizácie. A preto v najbližšom roku bude hlavnou úlohou, aby sa riešila reforma sociálneho systému, lebo dnešný sociálny systém je mäkký a neadresný. Aby sa redukovala a reformovala štátna správa a celá verejná správa. Jednoducho, ak nebudeme ešte aj v roku 2000 šetriť a na rok 2001 nepripravíme štátny rozpočet na celkom iných východiskách a v inej štruktúre, tak naozaj sa nám bude veľmi ťažko brániť stagnácii ekonomiky vrátane toho, že sa nebude dostatočne zvyšovať životná úroveň. Treba aj povedať, že v tomto roku vláda zastavila pád koruny a zastavil sa prudký rast verejného dlhu. Keď sa pozriem do budúcnosti, tak to sprísnenie sociálneho systému je spravodlivé, pretože musíme prostriedky zabezpečiť pre tých, ktorí ich najviac potrebujú, a nie ako dnes, mäkko prideľovať aj tým, ktorí na ne v skutočnosti nie sú odkázaní. Ten dnešný systém je mäkký, neefektívny a veľmi drahý.
Myslím si, že na reformu a primeranú redukciu verejnej správy, ministerstiev a úradov rôzneho typu verejnosť už dávno čaká a v tomto by aj parlament mal možno povedať svoje slovo a byť iniciatívny aj pred vládou, pretože tým partizánskym spôsobom zvnútra úradov jednoducho redukcia veľmi ťažko sama osebe nastane. To, čo nás čaká, je reforma dôchodkového systému a už teraz na to treba upozorniť a hľadať politickú vôľu už v najbližšom roku, napríklad predlžovať odchod do dôchodku o 6 mesiacov. A treba aj hlbšie ísť do najstratovejších rezortov, to sú štátom prevádzkované podniky, ako sú železnice, o ktorých už tu bola reč. Nielen zvýšením cestovného, redukciou tratí a aj postupnou redukciou prezamestnanosti. Čím rýchlejšie, tým lepšie, pretože tým skôr si tí ľudia nájdu aj potom adekvátne zamestnanie, pretože dnešný systém je neudržateľný.
V štátnom rozpočte sú nepokryté niektoré štrukturálne fondy, sú na to aj pozmeňujúce návrhy na malé zvýšenie. Ale tu treba pripomenúť, že je nutné, aby sme mali efektívne projekty pripravené, pretože darmo by sme aj vyčlenili na to prostriedky, ale ak nebudú primerané projekty akceptovateľné Európskou úniou, nie je možné ich realizovať.
Ja hovorím za Demokratickú stranu a musím povedať, že my máme odvahu a aj vyzývame na odvahu k takýmto reformám. Z veľkej časti populárnym a z istej časti aj nepopulárnym opatreniam, aby sme nedošli do ďalších problémov. Myslíme si, že za tento rok sa málo naštartovalo na zefektívnenie verejných výdavkov. Z rizík je to verejná správa, kde čakáme reformu. Je to riziko, ktoré je pasívne z minulosti, a to zlá štruktúra dlhov, ktoré sú drahé a budú nás ešte dlhý čas zaťažovať. Ale treba sa pozrieť aj na koncepcie tých veľkých okruhov výdavkov, ako je vodohospodárska koncepcia, ktorá dnes - a to tu zaznelo - žiada konzumovať miliardy. Však to nás neobyčajne zaťažuje! Máme už aj iné vodohospodárske koncepcie, ktoré sú preventívne, ekonomické, ekologické a oveľa lacnejšie. Dá sa tak v najbližších 8 až 10 rokoch ušetriť 15 až 20 mld.
Takisto treba prehodnotiť aj extenzívnu energetickú koncepciu. A pozrieť sa smerom do rezortov. Či je to zdravotníctvo, ktoré redukovalo výkony, ale neredukovalo kapacity, a bude to treba urobiť. V školstve hľadať rezervy bez toho, aby sa ovplyvnil vyučovací proces. No a v sociálnej sfére treba pripomenúť už dnes spomínaný zákon o sociálnej pomoci, ktorý je síce veľmi štedrý, ale je neúnosný na naše dnešné zdroje. Takže musíme určite pristúpiť aj tu k nejakým novelám smerom k úsporám.
Čo sa týka poľnohospodárstva, tam bude treba otvoriť diskusiu, aby sa objem, ktorý je vyčlenený v rozpočte na poľnohospodárstvo, skôr presunul z priamych dotácií napríklad na Štátny fond trhovej regulácie. Môžeme spomenúť príklad dotácií na hektár. Dúfam, že čoskoro sa aplikuje uznesenie Národnej rady, aby to bolo podľa iných parametrov. Niekoľko desiatok tisíc hektárov je napríklad zalesnených, ktoré sa však vykazujú a dotujú. Môžem to odhadovať do stotisíc, možno by sa presnými meraniami ukázalo, že je to 75. Treba redukovať štátne fondy, je ich 14. To je priveľký počet, treba ich buď pozlučovať, alebo začleniť do rezortov. A postupne zrušiť rozpočtové a príspevkové organizácie.
Príkladom je stále ešte veľký podiel na aplikovanú vedu a výskum zo štátneho rozpočtu, ktorý je možné komercionalizovať. V zahraničnej službe by sa dali niektoré zastupiteľstvá redukovať a iné naopak posilniť, ale v prospech šetrenia.
Reforma verejnej správy, reštrukturalizácia bánk, privatizácia a reštrukturalizácia v jednotlivých rezortoch, to je to, na čo my upozorňujeme. Považujeme tie zmeny doteraz za pomalé a treba, aby budúci rok boli hlbšie. Slovensko je otvorená ekonomika, malá a zadlžená a je naozaj závislá od dôvery demokratického zahraničia. A myslím si, že integrácia do Európskej únie a NATO je jediný spôsob a je pre nás životne dôležitá.
Demokratická strana v tomto zmysle vyzýva všetkých aj koaličných partnerov, aj všetky rezorty, všetkých ministrov smerom k zodpovednosti za účelné vynakladanie verejných prostriedkov. A pred nami nie je jeden celý rok do budúcoročného rozpočtu, lebo na novom štátnom rozpočte pre rok 2001 a na uvedených reformách, zmene štruktúry, integrácie Slovenskej republiky do euroatlantických štruktúr musíme začať pracovať dnes, aby sme štátny rozpočet na rok 2001 pripravili na lepších východiskách, ako bol urobený štátny rozpočet pre rok 2000.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Na vystúpenie pána poslanca Tatára s faktickými poznámkami sú 7 páni poslanci. Posledný pán poslanec Maxon. Končím možnosť ďalších prihlášok.
Pán poslanec Húska.
Poslanec A. M. Húska:
Ďakujem.
Chcem pripomenúť pánu poslancovi Tatárovi, že princíp fondového hospodárstva nie je princíp, ktorý bol vymyslený na Slovensku alebo dokonca predchádzajúcou vládou. Nie je neracionálny princíp, je to princíp, kde pomocou fondového hospodárstva sa chce preklenúť ročný cyklus rozpočtovania, ktorý umožňuje v takomto slova zmysle niektoré slabosti a krátkodobosť tohto rozpočtovania preklenúť. A preto nepovažujem za správne, aby sme teraz pledovali za zrušenie fondových štruktúr, lebo v budúcnosti je to tak, ak tie majú ešte vnútorné rezervy, tak je, samozrejme, lákavé sa zúčastniť na ich pohltení, ale keď sú stratové, tak vzniká ďalší problém. Jednoducho skúsenosť z fondového hospodárstva je komplementárna ku skúsenosti ročných rozpočtových cyklov. Takto to treba vnímať a takto to treba brať. Hospodárske fondy nie sú nijaký zázračný výmysel, ale je to predsa len racionálne riešenie.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Jasovský.
Poslanec J. Jasovský:
Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci,
mňa vo vystúpení pána poslanca Tatára zaujala časť, kde hovoril k Železniciam Slovenskej republiky. Áno, je to najväčší podnik na Slovensku. Podnik, ktorý zamestnáva okolo 50 tisíc ľudí a situácia tam nie je dobrá. Demokratická strana hovorí o tom, že podporuje redukciu zamestnanosti. Tu by som ale poznamenal, že to nie je také jednoduché riešenie, pretože sa treba pustiť do otázky rekvalifikácie, do otázky spolupráce s ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny. Treba riešiť otázku prípadných predčasných odchodov do dôchodku alebo ďalších možností. Železnice Slovenskej republiky uvažujú s tým, že budú likvidovať málo výkonné trate, ktorých je na Slovensku 42 až 47. Nie je to určite problém, ale čo, samozrejme, so zamestnanosťou, ktorá s týmito traťami súvisí, a čo s obslužnosťou území? To je najväčší problém, ktorý v tejto situácii prichádza do úvahy, pretože bez dopravy vlastne územie bude hynúť.
Myslím si, že treba, aby vláda pokračovala v naštartovanom programe výroby autobusov. Veľmi správne, ja som to hovoril vo svojom vystúpení. Suma 200 miliónov korún pre možnosť tvorby nových tratí. Súvisí to zrejme s obslužnosťou území a s likvidáciou tých regionálnych tratí. Upozorňujem takisto na možný predaj Slovenských telekomunikácií, pretože o vstupe strategického partnera sa už akosi cudne mlčí. Hovorí sa skôr o predaji. Pokiaľ by došlo k zvýšeniu predaju o sumu 15 miliónov dolárov, získali by práve železnice, pretože je to v jednom rezorte práve 700 miliónov korún, ktoré im chýbajú a ktoré by im mohli a umožnili nadýchnuť sa. Treba, aby ministerstvo dopravy veľmi pokračovalo v takzvanom modeli obslužnosti územia, v dopravnom modeli obslužnosti štátu, kde zastalo a nerieši problematiku paralelných tratí, železníc a autobusov. A takisto treba, aby ministerstvo dopravy a najmä vláda rešpektovali takzvaný medzinárodný audit, ktorý bol objednaný za nejednoduché peniaze a kde je povedaná, akú sumu musia dostať železnice za zmluvu...
(Zaznel zvuk časomiery.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pani poslankyňa Kadlečíková.
Poslankyňa M. Kadlečíková:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Oceňujem vo vystúpení pána poslanca Tatára tú jeho časť, kde vlastne hovorí aj o slabších stránkach, ktoré doteraz boli dosiahnuté v rámci koaličnej politiky, v rámci teda plnenia aj vládneho programu, že sebakriticky poukazuje na niektoré slabšie miesta. Som rada, že pán poslanec Tatár upozornil aj na to, že treba zvýšiť Fond trhovej regulácie, pretože sa to pozitívne prejavuje na exporte. Avšak čo sa týka celkového objemu dotácií, tam treba povedať, že podľa požiadaviek Európskej únie zrejme bude musieť dôjsť v najbližšom období, tak ako to bolo v predchádzajúcich krajinách, ktoré boli pred nami asociované, k zvýšeniu dotácií, a to podľa požiadaviek jednak WTO, to znamená, že by to malo byť pri systémových dotáciách okolo 2 miliárd korún a pri exportných dotáciách máme ešte stále rezervu poldruha miliardy. Hovorím to preto, že vlastne sme už do regaty nastúpili. A poľnohospodárstvo, pôdohospodárstvo je posledným rezortom, kapitolou, kde sa vyjednávanie začne. Prečo? Pretože mohlo by sa úplne zastaviť, zablokovať celé vyjednávanie, ak by sa začalo práve s týmto rezortom. No a podľa požiadaviek Európskej únie budeme musieť mať v roku 2003 dotácie, ktoré budú v sedemdesiatich percentách dosahovať úroveň krajín Európskej únie, ale tú, ktorú majú naplánovanú v roku 2006. Čiže rezort je vyčerpaný. Ťažko v ňom už hľadať nejaké iné rezervy. Efektívnejšie nemôže pracovať. Môžu byť efektívnejšie len metódy a prostriedky.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Delinga.
Poslanec P. Delinga:
Ďakujem za slovo.
Pán poslanec Tatár predznačuje reformu pôdohospodárstva, ako si to predstavuje Demokratická strana. Ale predstavuje ju úplne jednostranne, pretože vždy hovoria predstavitelia tejto strany len to, ako treba v podstate usporiadať dotácie tým, že sa niečo niekomu zoberie. A že sa teda treba v poľnohospodárstve naučiť žiť bez dotácií, že treba dotácie rozdeľovať efektívne a podobne. Len nikdy tu ešte nebol nastolený konkrétny systém, akým spôsobom si vlastne predstavujú vyriešiť v tejto strane nezamestnanosť v obciach a na vidieku práve v podhorských a horských oblastiach, aké aktivity tam mienia aktivizovať alebo zrušiť, teda iniciovať, keď v týchto vysokohorských alebo horských podmienkach nebude možné dať peniaze určitým spôsobom, ktorý je už zabehaný alebo ktorý je už osvedčený aj vo vyspelých krajinách Európskej únie. Preto týmto spôsobom, ako nás dráždia predstavitelia alebo nie nás, ale ako dráždia poľnohospodárskych výrobcov, podnikateľov, poľnohospodársku verejnosť, správu a samosprávu, je vlastne diletantským spôsobom sa pripájať k tomu, ako našu krajinu dostať cez pôdohospodárstvo na úroveň, ako má pôdohospodárstvo vo vyspelých krajinách. Čiže na konkurencieschopnosť. Aj pri rozprave a diskusii s vyjednávačmi z Európskej únie vieme, že v podstate fondové zabezpečenie v Európskej únii je prvoradé a že rozdeľovanie fondov musí mať nadväznosť aj na fondy, ale aj na príslušné kritériá vo vlastnej krajine.
Takže páni, povedzte už raz, čo je...
(Zaznel zvuk časomiery.)