Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pani poslankyňa Kolláriková.

Poslankyňa M. Kolláriková:

Ďakujem.

Vážený pán podpredseda,

nesúhlasím s vaším tvrdením, že za touto vládou vidieť len úspechy a dobré výsledky. Ja totiž nepovažujem za úspech neustále stúpajúcu infláciu, ktorá nám zo 6 až 7 percent vyskočila na 14 percent. Nesúhlasím s vami takisto, že vláda dosiahla úspech v riešení nezamestnanosti. Predsa nezamestnanosť nám oproti predošlému obdobiu stúpla z 12,8 percenta skoro až na 20 percent. Ak toto vy považujete za úspech tejto vlády, tak ja teda nie. Tendencia medziročného znižovania zamestnanosti pretrváva, neustále pretrváva, v priemysle o 2,7 percenta a v stavebníctve dokonca o 11,8 percenta. Druhý mesiac po sebe klesla i zamestnanosť v doprave, a to o 1,4 percenta. Stavebná produkcia sa v septembri v porovnaní so septembrom 1998 znížila o 24,4 percenta a v prepočítaní na koruny je to 5,8 miliardy Sk. Pretrváva výrazný medziročný pokles stavebnej produkcie na novej výstavbe, na rekonštrukciách o 26,9 percenta. Za deväť mesiacov stavebná produkcia medziročne klesla o 27,9 percenta. Ak toto vy považujete za úspech tejto vlády, tak je to hlboký omyl.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Paška.

Poslanec J. Paška:

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

Vážený pán podpredseda vlády,

každodenný život nás presviedča, že vaše hospodárske úspechy, o ktorých hovoríte, sú iba krásnym snom. Snom na pohľad naivného človeka, ktorý spí hlbokým spánkom a nevie nič o okolitom svete, o svete, v ktorom žije väčšina našich občanov a táto väčšina musí stále viac platiť za teplo, elektrinu, potraviny. O svete, v ktorom žijú ľudia, ktorí majú šťastie, ak nestratili prácu, pričom musia stále viac platiť za svoje životné potreby, pretože inflácia spôsobuje, že ich reálne mzdy sú stále nižšie. Katastrofálne životné podmienky našich občanov, chýbajúce lieky, zatvárané školy, hladujúce regióny na jednej strane a korupčné aféry vašich priateľov z mokrej štvrte a plné vrecká všelijakých kšeftárov so štátnym majetkom na strane druhej, to je realita dnešných dní.

Vážený pán podpredseda, mali by ste sa asi zaoberať týmito vecami.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pani poslankyňa Podhradská je posledná, ktorá vystúpi s faktickou poznámkou.

Poslankyňa M. Podhradská:

Ďakujem, pán predsedajúci.

Ja som sa chcela pôvodne vo svojej faktickej poznámke venovať niektorým konkrétnym číselným údajom a porovnať ich s "výsledkami" súčasnej vlády, aby som jasne dokázala, že pán podpredseda vlády neostal nič dlžný povesti, ktorá mu predchádza, že jednoducho tára nezmysly bez prestania v tomto parlamente.

Pán podpredseda, myslím si, že keď ste nám adresovali niekoľkokrát istú výčitku počas vášho vystúpenia, že prečo sme nervózni, tak ste sa neobracali na tých správnych. Myslím si, že nervózny v tomto parlamente ste tu predovšetkým vy a prejavom vašej nervozity je napríklad aj váš neustály arogantný úsmev. Myslím si, že ak tomu nerozumiete, čo teraz hovorím, mali by ste sa poradiť s psychiatrom, on by vám vysvetlil pozadie takýchto prejavov. Ak vás niektorí kolegovia "osočujú", že máte neprimeranú odvahu tvrdiť tu isté veci, myslím si, že na to, aby ste takéto tvrdenia tu v slovenskom parlamente prednášali, netreba odvahu, stačí tá neuveriteľná dávka bezočivosti, ktorú v sebe máte. Lebo inak nemôžem označiť vaše tvrdenie o zvyšovaní ratingu Slovenskej republiky počas pôsobenia vašej vlády a inak ako bezočivosť nemôžem označiť ani to, že slovenská koruna bola stabilizovaná, lebo najprv ste ju zrazili na dno a potom ste ju na tom dne stabilizovali a dnes to vyhlasujete za váš úspech. Je to naozaj neuveriteľné a je to skôr hodné ľudového rozprávača ako ekonomického experta. Myslím si, že by ste mali ponúknuť svoje služby agentúre Paczelt alebo Hatrix, ony by vám našli uplatnenie vo svojich humanistických reláciách.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pani poslankyňa Podhradská bola posledná s faktickou poznámkou.

Podľa § 28 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku o vystúpenie požiadal premiér vlády Slovenskej republiky pán Mikuláš Dzurinda.

Pán premiér, máte slovo.

Predseda vlády SR M. Dzurinda:

Vážený pán predsedajúci,

vážené panie poslankyne,

vážení páni poslanci,

dovoľte mi, aby som aj ja vystúpil k návrhu štátneho rozpočtu na rok 2000. Skôr ako tak urobím, by som asi nemal začať ináč ako tým, že sa poďakujem aj vám Národnej rade Slovenskej republiky za váš príspevok k veľkému úspechu, ktorý Slovensko dosiahlo uplynulý víkend v Helsinkách, keď bolo pozvané na rokovanie o vstupe Slovenska do Európskej únie. Chcem využiť túto príležitosť, aby som poďakoval predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky za jeho zahraničnopolitické aktivity, aby som poďakoval za podobnú aktivitu podpredsedom Národnej rady, predsedom jednotlivých výborov, osobitne pánu Petrovi Weissovi, predsedovi zahraničného výboru pánu Františkovi Šebejovi, predsedovi výboru pre európsku integráciu, členom týchto výborov, ale aj vám všetkým, panie poslankyne, páni poslanci, ktorí máte na tomto našom spoločnom úspechu podiel. Ďakujem vám veľmi pekne. (Potlesk.)

Vážená Národná rada Slovenskej republiky,

prekvapujúco rýchle plynutie času spôsobilo, že sa opäť stretávame pri posudzovaní rozpočtu štátu na nasledujúci rok. Na rok, ktorého letopočet sa tentoraz začína magickou dvojkou. Hneď na úvod mi dovoľte vyjadriť presvedčenie, že predkladaný návrh štátneho rozpočtu napriek všetkým problémom, ktoré v ňom možno nájsť, predstavuje dobrý nástup do nového milénia. Že je to dokument, ktorý bude napomáhať plnenie tých cieľov, ktoré si Slovensko na prahu nového tretieho tisícročia stanovuje. Základom pre toto moje presvedčenie je prístup k príprave návrhu štátneho rozpočtu. To veľké množstvo práce, ktoré sa vynaložilo, skúmanie všetkých pochybností, ktoré sa pri jeho postupnom posudzovaní vyslovili, hľadanie optimálnych alternatív tam, kde bolo potrebné vybrať najlepšiu z viacerých opodstatnených, odôvodňovaných a treba povedať, že odôvodniteľných.

Návrh, ktorý posudzujete, trúfam si povedať, je možné považovať za výsledok dlhého procesu optimalizácie, procesu, v ktorom bolo treba hľadať spôsob, ako dať do súladu množinu opodstatnených požiadaviek s množinou opodstatnených námietok a najmä s množinou limitovaných možností. Na strane druhej treba povedať, že táto optimalizácia mala svoje rámce, svoje ciele, dohodnuté priority, ktoré bolo treba napĺňať. Z tohto hľadiska je vládny návrh štátneho rozpočtu dokumentom rešpektujúcim ciele obsiahnuté v programovom vyhlásení vlády a desagregované do jednotlivých priorít, ktoré si vláda stanovila.

Na tomto mieste pokladám za potrebné spomenúť taký rozhodujúci programový cieľ, akým je pokračovanie stabilizácie ekonomiky, no pri súčasnom využití štátneho rozpočtu a s ním spojeného inštrumentária na prorozvojové pôsobenie. Ďalej treba uviesť prointegračné pôsobenie návrhu štátneho rozpočtu, ktoré má podporiť ten zásadný zlom, ktorý Slovensko v roku 1999 dosiahlo vo svojom úsilí vstúpiť do integračných zoskupení. Návrh štátneho rozpočtu na rok 2000 ďalej dôsledne nadväzuje na ciele zahrnuté v strednodobej koncepcii hospodárskej politiky spracovanej v úzkej spolupráci s Európskou komisiou. Táto strednodobá koncepcia by mala vo veľmi krátkom čase dostať podobu spoločného dokumentu, spoločného zhodnotenia a mala by byť spoločným dokumentom Slovenskej republiky a Európskej komisie, deklarujúcim orientáciu hospodárskej politiky Slovenska zo strednodobého hľadiska a najmä naznačujúcim cestu do európskych integračných zoskupení.

Prinajmenšom z tohto hľadiska možno povedať, že návrh štátneho rozpočtu na rok 2000 túto prointegračnú orientáciu jednoznačne má. Táto prointegračná orientácia štátneho rozpočtu vystupuje aj v rade ďalších súvislostí. Predložený návrh utvára predpoklady na prijatie relatívne veľkého objemu prostriedkov z Európskej únie tým, že obsahuje prostriedky na financovanie spoločných aktivít zahrnutých do programov PHARE, SAPARD a ISPA.

V širších súvislostiach prointegračný charakter má aj v návrhu štátneho rozpočtu na rok 2000 obsiahnuté zníženie jeho podielu na hrubom domácom produkte. Spomenúť treba aj presadzovanie makroekonomickej stability, podporu štrukturálnych reforiem, teda naše pozitívne reakcie na odporúčania Európskej komisie obsiahnuté v pravidelnej správe Európskej komisie o pripravenosti Slovenskej republiky na vstup do Európskej únie publikovanej pred niekoľkými týždňami. V tejto hodnotiacej správe sa okrem iného uvádza, že konsolidácia makroekonomickej stability najmä prostredníctvom rozsiahlej fiškálnej reformy v strednodobom horizonte by mala byť pre Slovensko prioritná. Som presvedčený, že vami posudzovaný návrh štátneho rozpočtu na rok 2000 je z tohto hľadiska krokom správnym smerom.

Viem veľmi dobre, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, že návrh štátneho rozpočtu na rok 2000 ste si náležite preštudovali a dokonale osvojili, že ho poznáte detailne, že poznáte čísla, ktoré ho charakterizujú. Samozrejme viem aj to, že máte svoj názor na štátny rozpočet na rok 2000. Nechcem, a teda ani nebudem vás presviedčať o správnosti týchto čísiel, nebudem odôvodňovať jednotlivé položky. Chcem vašu pozornosť orientovať na tie nosné konštrukčné prvky rozpočtu, ktoré odrážajú priority vlády Slovenskej republiky a ktoré reagujú na akútne potreby našej ekonomiky, nášho hospodárstva. Sú to priority, na ktorých sa vláda v dlhom procese práce na návrhu štátneho rozpočtu zhodla, ktorým z radu ďalších možných alternatív prisúdila najvyššiu váhu.

Dovoľte mi vyjadriť presvedčenie, že sú to priority všeobecne prijateľné, priority, o prospešnosti ktorých by nemali byť zásadné pochybnosti. Povedal som už, že návrh štátneho rozpočtu má v sebe prorastové prvky. Súhlasím s tým, že mnohé z nich by sa mali prejavovať razantnejšie. Zodpovedalo by to aj ambíciám vlády. Úsilie o všestrannú vyváženosť návrhu štátneho rozpočtu nám umožnilo dať návrhu rozpočtu len tú rozvojovú silu, ktorú má. Nemyslím si však, že by bola zanedbateľná. V uvedenej súvislosti sa treba zmieniť predovšetkým o vzájomnom vzťahu návrhu štátneho rozpočtu a podnikateľskej sféry. Vláda bola a je často predovšetkým z podnikateľských kruhov kritizovaná za to, že venuje pozornosť len makroekonomike, že mikroekonomické problémy nie sú v centre jej záujmu.

Návrh štátneho rozpočtu v rôznych súvislostiach a nadväznostiach je práve výrazom odhodlania vlády riešiť mikroekonomické problémy, problémy podnikateľskej sféry. Daňové zaťaženie podnikateľov sa od 1. januára 2000 významne zníži. Aj keď to z hľadiska príjmov rozpočtu bude až problém roku 2001, je to výraz orientácie hospodárskej politiky vlády, jej vzťahu k podnikateľskej sfére, je to prejav určitej orientácie našej fiškálnej politiky. Zníženie daňového zaťaženia pri svojom nespornom význame pre podnikanie každého druhu by nebolo schopné jestvujúce problémy riešiť bez odstránenia základnej prekážky, ktorou je zásadné ozdravenie podnikateľského prostredia. Roky sa hromadiace a neriešené problémy doviedli slovenskú ekonomiku do stavu, v ktorom je paralyzovaný bankový sektor, v krokom nefunguje úverový mechanizmus taký dôležitý pre ekonomiku s nefungujúcim kapitálovým trhom a z minulosti s podkapitalizovanými podnikmi.

Platobná neschopnosť sa stala nočnou morou našej ekonomiky. Spôsobila ťažkosti pre podniky inak schopné v konkurenčnom prostredí existovať. Tu vláda pripravila a schválila ambiciózny program reštrukturalizácie bankového a podnikového sektora. Princípy tohto projektu sú vám známe. Návrh štátneho rozpočtu nadväzuje na tento projekt, mal by ho nezastupiteľným spôsobom podporovať.

Podľa vládneho návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2000 by vláda mala byť oprávnená rozhodnúť o vydaní dlhopisov na účely reštrukturalizácie bánk a tiež prevziať úvery na účely reštrukturalizácie úverového portfólia bánk v sume zodpovedajúcej v prepočte 400 miliónom amerických dolárov. Táto podpora projektu reštrukturalizácie bankového a podnikového sektora spolu s potrebnými legislatívnymi zmenami, predovšetkým zmenami zákona o konkurze a vyrovnaní, by mali viesť k tej kvalitatívnej zmene podnikateľského prostredia, bez ktorej úspešné zavŕšenie transformácie ekonomiky a najmä jej prevedenie na trajektóriu dlhodobého rozvoja sprevádzaného vysokou zamestnanosťou a naopak nízkou nezamestnanosťou, cenovou stabilitou a vyrovnanosťou zahraničnoobchodných vzťahov nie je možné. Úlohu štátneho rozpočtu v tomto kontexte treba podporiť. Štátny rozpočet tu pomáha riešiť jeden z najvážnejších problémov, ktoré ekonomika z minulosti zdedené v súčasnosti a prítomnosti má. Jeho vyriešením je podmienený nástup ďalších očakávaných pozitívnych zmien v ekonomike, vytvorenie silných bánk so zahraničným kapitálom a zahraničným know-how, masívnejší vstup zahraničného kapitálu do ozdravených podnikov, impulz pre malé a stredné podnikanie, konsolidovaný bankový sektor, oživenie regiónov a tak ďalej. Nepochybujem o tom, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, že kľúčový význam tohto projektu si v plnej miere uvedomujete a podporíte, preto tú úlohu, ktorú v ňom má štátny rozpočet, o návrhu ktorého rokujeme.

K nesporným prioritám hospodárskej politiky Slovenskej republiky, ktorá v proklamatívnej rovine nebola nikdy spochybnená, patrí vstup zahraničného kapitálu. Nepochybujem, že aj vy ste presvedčení o jeho nezastupiteľnej role, ktorú musí zohrať v slovenskej ekonomike. V návrhu štátneho rozpočtu na rok 2000 je podpora jeho vstupu obsiahnutá ako priorita majúca konkrétnu podobu daňového úveru. Osobne zastávam názor, že táto forma podpory vstupu zahraničného kapitálu je dôležitá, ale nie prvoradá. Prvoradá je totiž zmena podnikateľského prostredia, najmä už spomínaný proces reštrukturalizácie bánk a podnikovej sféry. Sú to, respektíve budú to komplementárne pôsobiace procesy, na pozitívne pôsobenie ktorých štátny rozpočet utvára dobré predpoklady.

Na tému vzájomného vzťahu návrhu štátneho rozpočtu na rok 2000 a podpory podnikateľskej sféry by som mohol hovoriť ešte ďalej. Verím, že dobré zosúladenie návrhu štátneho rozpočtu v tomto smere cítite aj vy vážené panie poslankyne, páni poslanci, preto túto tému uzavriem len jedným želaním, s ktorým predpokladám budete aj vy súhlasiť. Uvedené ústretové kroky vlády, ktoré dúfam aj vy podporíte, by sa mali stretnúť v podnikateľskej sfére s priaznivou odozvou prejavujúcou sa na dobrej daňovej disciplíne. Vyžaduje si to rozpočet, jeho príjmy, vyžadujú si to aj pravidlá fair play, ku ktorým sa táto vlády vždy hlásila a hlási.

Pri výpočte priorít hospodárskej politiky vlády nemožno vynechať bytovú výstavbu. Právom možno povedať, že je to priorita ostro sledovaná. Bývanie je problém, ktorý musí v živote riešiť azda každý. Vláda Slovenskej republiky si uvedomuje, že byt, možnosť bývať, predovšetkým pre mladých ľudí, pre mladé rodiny, predstavuje doslova bázický, fundamentálny bod životnej úrovne, často však bod ťažko dosiahnuteľný. Preto sa v roku 1999 venovala veľká pozornosť problematike výstavby bytov. Možno konštatovať, že vláda má koncepciu bytovej výstavby odrážajúcu sociálnu štruktúru obyvateľstva, jeho príjmové možnosti a využívajúcu synergické účinky viaczdrojového financovania výstavby.

Návrh štátneho rozpočtu obsahuje transfery na bytovú výstavbu vo výške 3 400 miliónov Sk, ďalej v kapitole Všeobecná pokladničná správa je obsiahnutá suma 2 900 miliónov korún na podporu bytovej výstavby. Spolu so zdrojmi z privatizácie navrhovanými na použitie na tieto účely by v budúcom roku malo byť k dispozícií 8 600 miliónov Sk. Je to suma, ktorá je na hornej hranici možnosti ekonomiky. Očakávame od nej primárne posun v bytovej výstavbe, čo je iste dobrý signál pre tých, pre ktorých je získanie bytu zatiaľ ťažko riešiteľným problémom. Sekundárne je to dobrá správa pre stavebníctvo a pre výrobcov v nadväzujúcich oblastiach. Bytová výstavba vďaka uvedenej orientácii návrhu štátneho rozpočtu na rok 2000 by mala v ekonomike pôsobiť ako faktor podporujúci rast.

Vážené panie poslankyne,

vážení páni poslanci,

nechcem sa zaoberať podrobnou charakteristikou návrhu štátneho rozpočtu na budúci rok aj preto, že tak kvalifikovane robia ministri vlády Slovenskej republiky, pani ministerka financií, pán podpredseda vlády Mikloš. Viem, že poznáte stavbu štátneho rozpočtu na rok 2000 vcelku aj v jeho detailoch. Preto sa už len stručne zmienim o ďalších prioritách, ktoré sú v návrhu obsiahnuté, ktorým sme pri jeho zostavovaní venovali najvyššiu pozornosť.

Návrh štátneho rozpočtu v sebe obsahuje správnu tendenciu. Tendenciu, ktorú mienime dlhodobo presadzovať. Je ňou redukcia spotreby štátu a štátnej správy. Tu sme na začiatku dlhšej cesty. Neviem, či sme na ňu vykročili dosť razantne, ale pridáme do kroku, a som presvedčený, že túto cestu úspešne prejdeme. Rok 2000 v tomto smere je smelší začiatok, ale iste nie koniec. V návrhu štátneho rozpočtu je v rámci možností obsiahnutá aj podpora infraštrukturálnych projektov. Iste nie v miere, akú by Slovensko potrebovalo, ale v miere, ktorá zodpovedne odráža to, čo môžeme na tieto ciele vynaložiť. Dnes je ale celkom jasné, že čím bližšie budeme Európskej únii, tým viac peňazí dostaneme práve na dokončenie našej diaľničnej siete.

Návrh štátneho rozpočtu obsahuje aj položky na podporu malého a stredného podnikania, na podporu exportu, na regionálnu politiku. Každá položka v konfrontácii s požiadavkami a často aj s akútnymi potrebami by mohla byť vyššia alebo oveľa vyššia. Neprekročiteľné obmedzenia, ktoré každý dobrý hospodár, ale aj uvážlivý politik a zodpovedný občan majúci na pamäti budúcnosť krajiny musí rešpektovať, neumožnili iné riešenia. Aj tu chcem vysloviť svoje presvedčenie, že prijaté obmedzenia sú v danej situácii optimálne.

Pri charakterizovaní priorít, ktoré sme sa snažili vo vládnom návrhu štátneho rozpočtu na rok 2000 rešpektovať, by som sa predsa ešte zastavil pri dvoch témach. Návrh štátneho rozpočtu a školstvo a návrh štátneho rozpočtu a príprava Slovenska na členstvo v Severoatlantickej aliancii.

Najprv školstvo. Žiaľ, neurobili sme ani nemohli sme urobiť taký výrazný krok, ktorý by potvrdzoval tú pozornosť, ktorú vláda chce a bude venovať vzdelaniu. Vláda je totiž presvedčená, že nadchádzajúce 21. storočie bude storočím vzdelania. V návrhu zákona o štátnom rozpočte je obsiahnutá pre vysoké školy možnosť využívať na úhradu niektorých svojich výdavkov oproti rozpočtu skutočne dosiahnuté vyššie príjmy vysokej školy. Verím, že vysokým školám, univerzitám to pomôže.

Návrh štátneho rozpočtu počíta aj s výraznejšou podporou vstupu Slovenska do Severoatlantickej aliancie. Na tento účel sa z prostriedkov privatizácie má poskytnúť 1 250 miliónov Sk. Som rád, že sme boli schopní vyčleniť na modernizáciu slovenskej armády taký príspevok, ktorý bude účinný a ktorý bude jasne deklarovať záujem Slovenskej republiky začleniť sa do transatlantických bezpečnostných ekonomických štruktúr. Nestačí statky iba zveľaďovať, je nevyhnutné sa starať aj o ich ochranu a zabezpečenie. Chcem celkom jednoznačne vyhlásiť, že členstvo Slovenska v Severoatlantickej aliancii má aj svoj ekonomický rozmer. Kolektívna obrana je omnoho lacnejšia ako individuálna obrana. S členstvom krajiny v Severoatlantickej aliancii sa bezprostredne spája zvýšený záujem o investovanie v príslušnej krajine a, samozrejme, Slovensko má aj moderné výrobky zbrojnej techniky, ktoré sú umiestniteľné v armádach Severoatlantickej aliancie a umiestniteľné tam budú o to ľahšie, čím skôr budeme aj my členom tohto obranného, bezpečnostného zoskupenia.

Vážené panie poslankyne,

vážení páni poslanci,

hovoril som zatiaľ o celkovej orientácii rozpočtu. Snažil som sa zdôrazniť tie ciele, ktoré sme sa usilovali naplniť. Opäť zdôrazňujem, že sme museli postupovať selektívne, vyberať spomedzi rovnako závažných požiadaviek. Preto ani nemienim predstierať, že sa nám podarilo dosiahnuť spokojnosť pri všetkých odôvodnených požiadavkách, že náš návrh je z tohto hľadiska vo všetkých smeroch optimálny. Nie je a ani nemôže byť, ale verím, že sme vážili zodpovedne. Rozhodnutia sa prijímali po dlhých, často konfliktných diskusiách. Návrh štátneho rozpočtu nemožno posudzovať podľa jednotlivostí vytrhnutých z kontextu. O takýto pohľad by som chcel požiadať tých, ktorí v dobrej snahe s návrhom rozpočtu nesúhlasia alebo dokonca veľmi nesúhlasia. Je to komplexný dokument. Mimoriadne významný dokument, ktorý bude v ekonomike pôsobiť ako komplex zámerov, ktorý bude ekonomike vtláčať svoju pečať. Verím, že to bude pečať zodpovedného prístupu k obyvateľom Slovenskej republiky.

Na záver by som chcel povedať, že návrh štátneho rozpočtu aj pritom, že neuspokojuje všetky požiadavky, je na oboch stranách, na strane príjmov i výdavkov, mimoriadne náročný. Vychádza totiž z parametrov vo vývoji ekonomiky, ktoré nebude jednoduché dosiahnuť. O tom vás iste nemusím presviedčať, ale bol by som rád, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, keby ste aj vy po všestrannom posúdení návrhu rozpočtu ako celku a aj jeho detailov nadobudli presvedčenie, že schvaľujete dobrý návrh, dobrý rozpočet. Rozpočet, ktorý Slovenská republika potrebuje.

Celkom na záver sa mi žiada povedať, že je to vlastne tretí štátny rozpočet v roku 1999. Bol to ťažký rok. Bolo treba schváliť provizórium. Bolo treba schváliť štátny rozpočet na bežný rok. Bolo treba pripraviť a teraz treba schváliť rozpočet na rok 2000. Výsledky však hovoria, že Slovensko ide správnym smerom. Európska komisia v hodnotiacej správe oceňuje nielen plnenie politických kritérií, ale aj znovuštartovanie a úspešné pôsobenie hospodárskej reformy. Správa doslova uvádza, že sme zdedili veľmi ťažkú hospodársku situáciu po svojej predchodkyni, minulej vláde, ale že súčasná vláda prijala mnohé odvážne opatrenia vedúce k stabilizácii ekonomiky, že dnes je Slovensko veľmi blízko fungujúcej trhovej ekonomike. Svedčí to jednoznačne o tom z hodnotenia nestranných, že Slovensko kráča dobrým smerom. Aj v hospodárskej oblasti. V tomto smerovaní musíme vydržať. Štátny rozpočet na rok 2000 je dobrým krokom v tomto smere.

Pri schvaľovaní rozpočtu na rok 1999, panie poslankyne, páni poslanci, som vám prisľúbil, že rozpočet na budúci rok, na rok 2000 bude lepší ako rozpočet na rok 1999. Som presvedčený, že je tomu tak. A dnes vám chcem prisľúbiť, že rozpočet na rok 2001 bude lepší ako rozpočet na rok 2000.

Ďakujem vám všetkým veľmi pekne za pozornosť. (Potlesk.)

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Ďakujem pánu premiérovi.

Panie poslankyne, páni poslanci, na vystúpenie pána premiéra sa s faktickými poznámkami prihlásili - prečítam prihlásených poslancov, v prípade, že som nestačil si zapísať všetkých, tak by som prosil, aby tí, ktorých neprečítam, sa prihlásili: Kozlík, Tkáč, Húska, Gajdoš, Tóthová, Delinga, Maxon, Krajči, Švantner, Benčat, Jasovský, Slavkovská, Engliš, Drobný, Kolláriková, Budaj, Ošváth, Baco. (Hlasy v sále.) Pán poslanec, ja som si postupne zapisoval pánov poslancov, ako sa prihlasovali. Pán poslanec, dopredu som upozornil, ak som niekoho, kto bol prihlásený, neprečítal, aby sa prihlásil. Pán poslanec Cuper, pán poslanec Jarjabek. Môžete stlačiť svoje tlačidlo a budete na svetelnej tabuli. Jarjabek. Kto ešte? Pán poslanec Maxon, vás som čítal, dvakrát sa nemôžete hlásiť. Ešte raz prečítam. Kozlík, Tkáč, Húska, Gajdoš, Tóthová, Delinga, Maxon, Krajči, Švantner, Benčat, Jasovský, Slavkovská, Engliš, Drobný, Kolláriková, Budaj, Ošváth, Baco, Cuper, Jarjabek. Všetci? Končím možnosť ďalšieho prihlásenia sa s faktickými poznámkami. Posledný vystúpi pán poslanec Jarjabek.

Panie poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem prestávku na obed. Budeme pokračovať o 14.00 hodine.

(Po prestávke.)

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Panie poslankyne, páni poslanci, pokračujeme faktickými poznámkami na vystúpenie pána premiéra.

Ako prvý vystúpi pán poslanec Kozlík.

Pán poslanec, nech sa páči.

Poslanec S. Kozlík:

Ďakujem pekne.

Vážená Národná rada,

keby pán Dzurinda poďakoval aj predošlej vláde, možnože by bol dôvod na potlesk v súvislosti s prístupom alebo so zaradením Slovenska do vyjednávacej skupiny. Zámerne sa zamlčiava to, že nie Slovensko bolo zaradené do prvej skupiny, ale potom je otázka: Existuje druhá skupina? Takže Európska únia napravila svoj omyl nezmyselného delenia na dve skupiny a skutočne platí, že bola to práve vláda Vladimíra Mečiara, ktorá riešila 90 percent doterajších úprav legislatívy, jej prispôsobenia k prístupovým podmienkam do Európskej únie, že 90 percent tejto doterajšej legislatívy a legislatívnych zmien boli realizované za vlády Vladimíra Mečiara, že to bolo dobudovanie, nábeh takých kapacít ako Mochovce, Slovnaft, Duslo Šaľa, ktoré znamenali podstatné zlepšenie obchodnej a platobnej bilancie, ktorá sa práve prejavuje v roku 1999. Priblíženie výkonnosti Slovenskej republiky k Európskej únii za štyri roky našej vlády znamenalo zvýšenie výkonnosti meranej hrubým domácim produktom zo 40 na 48 percent.

Pán Dzurinda asi nečítal štátny rozpočet na rok 2000, je to rozpočtová katastrofa, pán Dzurinda, znamená zvýšenie daňového zaťaženia o 9 miliárd korún. 6 miliárd síce v dani z príjmov sa znižuje, ale v ostatných druhoch daní vrátane dovoznej prirážky sa zvyšuje daňové zaťaženie o 15 miliárd korún. Takže láskavo si naštudujte štátny rozpočet, než tu prídete predvádzať verbálne kúsky v Národnej rade.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Tkáč.

Poslanec V. Tkáč:

Pán premiér, vy ste pred niekoľkými dňami v rozhlase nevedeli odpovedať na otázku jedného poslucháča o novele exekučného zákona, povedali ste, že nemôžete všetko čítať. To je katastrofa, keď predseda vlády podpisuje zákon, dáva ho do parlamentu a v rozhlase povie, že nečíta ani návrh zákona, ktorý predkladá. To po prvé.

Po druhé, prečítam vám niekoľko poznatkov, ktoré sme dostali na stôl ako poslanci v súvislosti so štátnym rozpočtom. Odborový zväz požiarnikov hovorí: Požiarne zbrojnice zívajú prázdnotou, niet peňazí na ich nájomné. Slovenský odborový zväz kultúry a spoločenských organizácií: Záväzné limity, ukazovatele a úlohy štátneho rozpočtu na rok 2000, ako i plánované počty zamestnancov rozpočtových a príspevkových organizácií ohrozujú existenciu inštitúcií a odbornú činnosť. Odborový zväz železničiarov, Odborové združenie železničiarov: Ak sme doposiaľ vyslovovali obavy o osud Železníc Slovenskej republiky, tak dnes je jasné, že vláda Slovenskej republiky chce železnice na Slovensku likvidovať. Neveríme, že vláde nie sú známe vážne varovania Európskej únie pred recesiou. Združenie miest a obcí Slovenska: Požiadavky pre miestne rozpočty súvisia aj s reformou verejnej správy. Nemôže byť predsa zámerom výrazne sťažiť ekonomicko-finančnú situáciu obcí a miest tesne pred tým, ako by sa mali prebrať kompetencie zo štátnych orgánov. Národná banka: Otvorenou otázkou je objem zdrojov získaných privatizáciou na rozvojové projekty hradených zo štátnych záruk a vtedy by nedošlo k otvoreniu rezervy na vyplatenie dlhopisov Fondu národného majetku. Sociálna poisťovňa: Neuvažuje sa o finančnom krytí zvýšenia dôchodkov, je to reálny predpoklad porušenia zákona, napĺňajú sa dôvody na zvýšenie dôchodkov. Mám tu listy ZMOS, pán Sýkora. Únia miest a obcí Slovenskej republiky, ktorá píše, že v súčasnosti sa však malé obce a najmä veľké mestá dostali do prakticky neriešiteľnej hospodárskej situácie. Výzva Konfederácie odborových zväzov, keby ste ma pán predseda počúvali, lebo to je faktická poznámka na vaše vystúpenie: Odmietame navrhovaný štátny rozpočet, ktorý sa len pasívne prispôsobuje zlej východiskovej situácii. Vláda okrem zákaz stanovísk na vedomie z uvedených pripomienok a požiadaviek nič neakceptovala...

(Zaznel zvuk časomiery.)

Predseda NR SR J. Migaš:

Pán poslanec Húska.

Poslanec A. M. Húska:

Ďakujem.

Pán premiér spomínal vo svojom vystúpení, že sú jasne badateľné prorastové prvky v rozpočte. Ja by som povedal, keď už, tak sú to skôr stopové prvky ťažkých kovov vo vnútri toho rozpočtu, pretože prorastové je tam naozaj veľmi málo. Ale chcem sa vrátiť k tomu takzvanému veľkému úspechu, ktorý tu niekoľko dní produkuje pán premiér. V Národnej obrode, ktorá je provládna, sa píše: "Prizvanie Slovenskej republiky na predvstupové rozhovory nie je priamym úspechom diplomacie, len rozhodnutím Európskej únie. Na predvstupové rozhovory totiž pozvali takmer všetky krajiny, ktoré o to požiadali, s výnimkou len Turecka, ktoré si však tiež zlepšilo východiskové pozície. Vládni predstavitelia budú môcť o úspechu hovoriť až vtedy, keď Slovensko do Európskej únie prijmú a keď sa ukáže, že to má viac výhod ako nevýhod a nespôsobí to obyvateľstvu sociálne traumy.

Je zábavné tvrdenie Mikuláša Dzurindu, že pozvanie je priamym konkrétnym výsledkom snahy priblížiť životné podmienky občanov Slovenskej republiky k životným podmienkam obyvateľov vyspelých európskych krajín. Podľa premiérovho myslenia sa vstupom do Európskej únie asi hneď zvýši životná úroveň, zvýšia sa platy, zníži sa zamestnanosť, podniky budú prosperovať. Môže to však byť aj naopak." Toľko citácia z vašich provládnych novín, z toho je zrejmé, že by bolo lepšie, keby sa nehovorilo hop, skôr než sa preskočí, bolo by lepšie, keby ste nerobili úspechy z toho, čo veľmi...

(Zaznel zvuk časomiery.)

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Gajdoš.

Poslanec J. Gajdoš:

Ďakujem pekne.

Domino fórum minulý týždeň napísalo jeden svoj článok s nadpisom Hľadá sa nový predseda vlády. Hovorím najvyšší čas, pretože toto, čo tu prezentoval pán Dzurinda, to boli samé táraniny, samé frázy, ani jeden rozumný politický či ekonomický argument na podporu rozpočtu. Som presvedčený, že ani obrovská integračná bublina, ani permanentná mediálna demagogická ofenzíva nepresvedčí tento národ, ktorý skuhrá na neschopnosť Dzurindovej vlády. O aký integračný úspech tu ide, pán Dzurinda? O aké prointegračné prvky ide v tomto rozpočte? Pripomeniem vám rozpočet rezortu ministerstva obrany, ktorý je nosným v otázkach integrácie Slovenskej republiky do NATO. Už prvý predpoklad, ku ktorému ste sa zaviazali vo svojom programovom vyhlásení vlády, ani v tomto rozpočte nespĺňate. To je zvýšenie, permanentné zvyšovanie rozpočtu kapitoly o 0,1 percenta z HDP, pritom v rámci programu PFP je minister obrany povinný vyčleňovať každý rok jedno percento z rozpočtových prostriedkov na realizáciu tohto programu. Takže nedávate mu na to možnosť, nevytvárate mu priestor. Robiť mediálny humbug je jedna vec, robiť reálne kroky je druhá vec. Pritom vieme, že ani tento rozpočet sa v reálnom živote v podobe, ktorú schváli Národná rada Slovenskej republiky, naplňovať nebude, pretože ministerstvo financií má určité právomoci, škrtíte...

(Zaznel zvuk časomiery.)

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pani poslankyňa Tóthová.

Poslankyňa K. Tóthová:

Ďakujem, vážený pán predseda vlády.

Musím konštatovať, že ste majster krasorečnenia, ozaj. Žiaľ, ale z toho sa naši občania nenajedia. Už viacerí vedia, že veľké sľuby, malé činy alebo žiadne činy. Ale, žiaľ, už to začína vnímať aj zahraničie. Ja si dovolím vám prečítať stanovisko fínskeho veľvyslanca v Slovenskej republike pána Risto Reneliho, ktorý v Euromagazíne uviedol, že citujem: "Usudzujeme, že tam, kde sa robia rozhodnutia, sú slová a činy dve úplne odlišné záležitosti." Inými slovami povedané, vodu kážete a víno pijete. Pokiaľ ste spomínali Helsinky, samozrejme, sme radi výsledku, ale v žiadnom prípade to nie je výsledok vašich 36 zahraničných ciest. Už v apríli som v tomto parlamente uviedla viacero príkladov, že zahraničie jednoznačne došlo k záveru, že bude len jedna skupina. Dovolím si uviesť, že ako podpredsedníčka vláda, keď som sa stretala so zahraničnými partnermi, tak ako vás aj mňa uisťovali, že podporia vstup Slovenska do Európskej únie. A už len na záver veľmi stručne. V roku 1997 sme boli v Bruseli aj s vtedajším podpredsedom vlády pánom Kalmanom a pán Van den Broek už vtedy povedal, nebudú rozhodovať skupiny, ale zdatnosti uchádzačov.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Delinga.

Poslanec P. Delinga:

Ďakujem za slovo.

Pán predseda vlády, spomenuli ste vo svojom vystúpení niekoľko vecí, na ktoré poľnohospodári určite nezabudnú. Napríklad také: je to dobrý rozpočet, je to dobrý návrh. Pýtam sa, v čom pre poľnohospodárov, keď budú mať v skutočnosti menej o 40 miliónov, ako im dal návrh rozpočtu pre rok 1999. Povedali, ste je to dobré podnikateľské prostredie. Pýtam sa aké, keď táto vláda pre poľnohospodárskych podnikateľov v priamych dotáciách uvažuje o 148,7 milióna korún menej pre agropotravinársky komplex, ako dostal v roku 1999.

Ďalej hovoríte, pán premiér, o všelijakých iných prioritách tejto vlády, len ste nespomenuli pôdohospodárstvo, hoci ani na takej úrovni, akože pôdohospodárstvo je prioritou štátnej politiky, ako je to uvedené vo vašom vládnom vyhlásení alebo vo vládnom programe. Čiže už vypadlo aj zo štátnej priority, štátnej politiky.

Čiže pán premiér, chcem zakončiť toto svoje faktické vystúpenie tým, že existuje v televízii relácia, predpovedacia prognostická relácia, kde zapískajú a hovorí sa, že s nami sa vždy vyjasní. Vy ste pán premiér na konci vášho vystúpenia mali zahúkať a povedať: S nami sa vždy zamračí.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Maxon nie je prítomný, takisto ani pán poslanec Krajči.

Pán poslanec Švantner.

Poslanec D. Švantner:

Ďakujem, pán predsedajúci.

Pán predseda vlády, ja by som chcel reagovať na tú časť vášho vystúpenia, kde ste hovorili o tom, že po vstupe Slovenskej republiky do NATO by sa mali zlepšiť možnosti našich strojárskych podnikov. Ja si myslím, že tomu sám neveríte, lebo viete veľmi dobre, že boj o trhy je neľútostný, a to zjednotenie zbrojných systémov so štátmi NATO bude skôr záležitosťou západniarskych firiem, aby získali trhy na Východe, aby mohli tie zbrane do našej republiky a do ďalších štátov dodať. My sme mohli túto záležitosť už riešiť skôr, ja som to hovoril v mojom príspevku dnes tým spôsobom, že sme sa mali viacej snažiť o to, aby sme trhy, ktoré sme mali, nestratili. Lebo keď porovnávam to, že ako, v akom objeme vyvážajú okolité štáty zbrojnú techniku, napríklad Bielorusko a Česká republika sú zhruba na tom rovnako, vyviezli za 700 miliónov amerických dolárov tejto techniky. My napriek tomu, že sme mali podstatne lepšiu základňu, mali sme fabriky prispôsobené na túto výrobu, tak koľko sme my vyviezli? Myslím si, že je to čisto záležitosť vlády a schopných manažérov, ktorí sú podporovaní touto vládou, aby sme mohli túto zbrojnú techniku vyvážať.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec, nech sa páči.

Poslanec J. Benčat:

Ďakujem za slovo.

Nemôžem si dovoliť neodpovedať na tú poznámku, čo stále počúvame tu, že vláda tlačí nejaký veľký batoh pred sebou našich dlhov a nášho vytunelovania hospodárstva a katastrofy. Ešte raz opakujem, je to Agenda 2000, ktorá konštatovala, že Slovensko sa nachádza na treťom mieste za Slovinskom a Českou republikou v tvorbe HDP v roku 1998 asi 49 percentami priemeru Európskej únie. Pripomínam, že Slovensko malo v tom čase asi okolo 8 miliárd korún devízových zásob, dnes je to zhruba asi polovica. Pripomína ďalšiu vec, že v tom období sme mali okolo 12 miliárd korún navŕšené v Sociálnej poisťovni, a takisto pripomínam ešte i ďalšiu vec, že inflácia bola okolo 6 percent a nezamestnanosť okolo 12 percent.

Takže o čo tu ide? To sú stále tie isté reči, žiaľbohu, musíme sa týmto spôsobom aj my brániť, pretože v jednom kuse sa tu hovorí o nejakom navršovaní niečoho, čo tu bolo zlé. Samozrejme, že kto vládne, robí aj chyby, zrejme ich robíte aj vy a priznajte si ich. Myslím si, že mnohé veci v tomto rozpočte nie sú charakterizované tým, že tu bolo niečo zlé, je to charakterizované tým, že sú tu neodborné a nekompetentné zásahy do rozpočtu a tieto neodborné veci sa potom prejavia na životnej úrovni nášho obyvateľstva.

A k tomu školstvu, čo bolo povedané. Samozrejme, že školstvo okrem toho, že hovoríte o nejakom zužitkovaní peňazí, ktoré si samo na seba zarobí, krváca. Školstvo v podstate ide o 14 percent dole s rozpočtom, školstvo malo každý rok od roku 1996 zvyšovanie platov okolo 10 percent plošne pre pedagogických pracovníkov a 7 percent pre nepedagogických pracovníkov. To je oveľa vyššia suma, ako ktorú si môže ponechať z dnešných príjmov vysoké školstvo.